P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 95 za, 7 proti, 32 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Pán predseda výboru pre médiá, kultúru a médiá, pán poslanec Abrhan uvedie v prvom čítaní hlasovanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov,
je to tlač 795.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 101 za, 31 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Tento návrh sme schválili.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 122 za, 1 proti, 12 sa zdržalo.
Aj tento návrh sme schválili.
Budeme teraz v prvom čítaní hlasovať o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.
Hlasovanie uvedie pán Senko.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Predmetný zákon, k predmetnému zákonu sa viedla spoločná rozprava aj s návrhom zákona o Slovenskom rozhlase. V rámci rozpravy vystúpil pán poslanec Jarjabek, ktorý navrhol nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Jarjabka, aby sme nepokračovali... (Ruch v sále.) Ešte pre tých, ktorí nie celkom chápu, o čo ide, pán poslanec Jarjabek podal počas svojho vystúpenia procedurálny návrh, aby sa ani o tomto návrhu, ani o návrhu, o ktorom budeme hlasovať ako o ďalšom návrhu, nepokračovalo. Ja som upozornil pána poslanca, že takýto procedurálny návrh musí byť podaný aj v druhom prípade, to znamená, teraz hlasujeme len o tomto návrhu. Takže hlasujeme o tom, aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu poslanca Tomáša Galbavého.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 78 za, 51 proti, 3 nehlasovali.
Nebudeme ďalej pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Pán poslanec Senko, ešte vás poprosím, uveďte v prvom čítaní hlasovanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 809.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpil jeden poslanec k predmetnému zákonu. Nevzišiel z rozpravy, tak ako povedal pán predseda, žiaden procedurálny návrh, ale ja ako spravodajca som navrhol, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovali v rokovaní o návrhu tohto zákona. (Ruch v sále.) V spoločnej správe.
P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán spravodajca, ktorý odznel v rozprave.
J. Senko, poslanec: Odznel v rozprave.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. Čiže ešte raz zopakujte, pán spravodajca, pretože môže vzniknúť nedorozumenie.
J. Senko, poslanec: Ja ako spravodajca som navrhol, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.
P. Paška, predseda NR SR: Takže hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 80 bolo za, 53 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Nebudeme ďalej pokračovať v rokovaní.
Pán poslanec Abrhan, poprosím vás ešte raz, aby ste v prvom čítaní uviedli hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na zmenu zákona č. 619 o Slovenskom rozhlase. Je to tlač 810.
(Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.)
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 55 za, 64 proti, 15 sa zdržalo.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.
Pán poslanec Dubravay uvedie hlasovanie o návrhu poslanca Petra Gaburu, ktorým chce zmeniť zákon č. 302 o samospráve vyšších územných celkov.
Je to tlač 806.
(Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.)
P. Dubravay, poslanec: Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 123 bolo za, 1 proti, 10 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme návrh posunuli do druhého čítania.
P. Dubravay, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
P. Paška, predseda NR SR: Ešte lehoty poprosím, pán spravodajca.
P. Dubravay, poslanec: Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 132 bolo za, 2 sa zdržali.
Konštatujem, že sme návrh pridelili do výborov a určili lehoty.
V prvom čítaní budeme teraz hlasovať o
návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.
Je to tlač 807. Pán poslanec Petrák uvedie hlasovanie.
Ľ. Petrák, poslanec: Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ľ. Petrák, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 134 bolo za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme návrh schválili.
Pán poslanec Horváth uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslankyne Moniky Gibalovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 o sociálnom poistení, tlač 811.
(Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)
Z. Horváth, poslanec: Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 57 za, 6 proti, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.
Teraz bude pán poslanec Jarjabek v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka, tlač 721.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, keďže v rozprave nezaznel žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, vystúpili dvaja páni poslanci, poprosím...
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chvíľočku vás poprosím. Kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní zákona. Budeme hlasovať o viacerých návrhoch. Poprosím vás o pozornosť.
D. Jarjabek, poslanec: Poprosím, aby ste dali hlasovať, poprosím, aby ste dali hlasovať z informácie o pozmeňujúcom návrhu k § 2 tak, ako vyšiel z výborov, keďže ide o informáciu. Poprosím, aby ste dali o tom hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Čiže hlasujeme o bode 2 z informácie.
D. Jarjabek, poslanec: Hlasujeme o § 2 z informácie, ktorý vyšiel pod bodom 3 tejto informácie, § 2. (Reakcie z pléna.) Dva.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o časti informácie.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 76 za, 3 proti, 51 sa zdržalo.
Obsah § 2 sme schválili.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. Keďže ide o informáciu, poprosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď podľa § 84 ods. 2. Poprosím, aby ste o tom dali hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 80 za, 15 proti, 31 sa zdržalo, 6 nehlasovali.
Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť?
Nie. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 77 za, 16 proti, 29 sa zdržalo, 5 nehlasovali.
Konštatujem, že sme schválili návrh zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka.
Odhlasovali sme, kolegyne, kolegovia, všetky prerokované body.
Chcem ešte požiadať o chvíľku pozornosti, aby sme upresnili priebeh rokovania programu 28. schôdze a požiadam vás o všeobecný súhlas. Ak nie, budeme hlasovať, alebo o súhlas s takýmto priebehom programu. Budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave. Zajtra ráno o 9.00 hodine, tak ako sme schválili, budeme prerokúvať návrh zmluvy, ktorú prednesie pán podpredseda vlády, pán minister vnútra Kaliňák. Potom budeme rokovať v druhom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona, ktorý predloží pán minister financií Počiatek o ochrane vkladov.
Potom, ak ostane otvorená rozprava v druhom čítaní o dôchodkovom zabezpečení a potom budeme pokračovať ďalšími bodmi pána ministra financií Počiatka tak, ako sme to schválili. Aby nevznikala zbytočná kontroverzia, chceme zajtra prijať zákon o ochrane vkladov tak, aby sme mohli čím skôr tento zákon uviesť do platnosti. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
Takže, budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave. Ešte pán predseda Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky sa zapojila do projektu Svetovej zdravotníckej organizácie Zdravé pracoviská, v rámci ktorého sa dňa 28. októbra v utorok budúci týždeň od 10.00 do 15.00 hodiny v zasadačke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uskutoční osvetovo popularizačné podujatie zamerané na meranie cholesterolu a tukov v krvi, ďalej meranie krvného tlaku, posudzovanie parametrov obezity, nutričné poradenstvo a antistresové poradenstvo. Dovoľujem si vás srdečne pozvať na toto podujatie budúci týždeň v utorok od 10.00 do 15.00 hodiny v zasadačke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Budeme pokračovať faktickými poznámkami. Ako prvý - pán poslanec Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k rozprave, ktorej predrečníkom bol pán poslanec Ivan Mikloš. Ja som sa viackrát vyjadril, že nie som za nesystémové kroky alebo za nesystémové opatrenia, ale faktom je, že jedným dychom bolo potrebné povedať všetkým tým, ktorí sporili v tomto systéme... (Ruch v sále.) Mám taký dojem, že nikto nepočúva. Môžeme dať chvíľu prestávku, lebo tu je strašný hluk.
M. Hort, podpredseda NR SR: Vyhlasujem prestávku na dve minúty a poprosím tiež, aby ste zabezpečili, Kancelária Národnej rady, účasť pani ministerky.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, môžem vás požiadať ešte o chvíľočku pozornosti? Chcem požiadať ešte, ak je vôľa, o jeden súhlas k zmene alebo úprave programu - doplniť to, na čom sme sa zhodli, ešte o to, aby zajtra, teda v piatok po bodoch tak, ako sme ich schválili, mohli byť prerokované ešte aj body 41, 42, 43 a 44, ktoré má predkladať pán podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák, ktorý ich zajtra, no, ja neviem, keď vyjde čas po Počiatkovi. Čiže to, čo sme odsúhlasili, platí, len, samozrejme, ak ten rokovací čas, pretože pán podpredseda vlády budúci týždeň v utorok nie je prítomný, má tu pána ministra zo Spojených štátov a má predkladať tieto 4 body. Takže ak zajtra, tak ako sme schválili, prebehnú body pána Počiatka, on by potom odprezentoval ešte aj tieto 4 body, je to 41 až 44. Sú to zákony so zavedením meny eura, potom je to zákon o Policajnom zbore, potom je to zabezpečenie policajtov a vojakov v roku 2008 a zákon o azyle. Je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna.) Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Takže kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj v rokovacej sále všetkých, ktorí si majú čo povedať a netýka sa to tohto zákona.
A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Burianovi, ktorý ide vystúpiť s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Ivana Mikloša. Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci. Ja budem pokračovať v tom, čo som hovoril. Ja som sa viackrát vyjadril o tom, že nie som zástancom nesystémových krokov. Faktom je, že k tým kľúčovým momentom pre všetkých sporiteľov v II. pilieri je vlastne bezpečnosť. Bezpečnosť v tomto systéme a myslím si, že tak ako sa robili a ja sa vyslovím alebo vyjadrím sa viac v rozprave, tak si myslím, že ako viacerí ľudia alebo ľudia vnímajú tú bezpečnosť ako kľúčový moment v tom celom systéme, tak si myslím, že možno jedným dychom bolo dobré povedať aj tým sporiteľom, že správa, ktorú pripravovalo ministerstvo financií za ministrovania pána Ivana Mikloša, vlastne urobilo správu, ktorá hovorí o tom, že ľudia, ktorí budú sporiť a ktorí vstúpia do tohto systému po veku odchodu do dôchodku, teda po štyridsiatke, dokonca ženy po tridsaťpäťke, tento systém pre nich nie je výhodný, čiže tak trebalo na začiatku povedať. Dokonca si myslím, že systémovejšie by bolo, aby sa možno predĺžila tá doba možno z 15 rokov, a nie ako jednorazový výstup alebo možno nejaké systémové riešenie. Ale to sa vyjadrím viac v rozprave.
Už len jednu otázku na rečníka. Aké ručenie majú tie DSS v tom druhom pilieri a aké mechanizmy majú riešenia problémov akciových trhov? Lebo, pán poslanec, vy ste sa vyjadrili o tom, že sú ručenia. Ja neviem o tých ručeniach. Viem o tom, že je hladina, pod ktorú by nemali klesnúť jednotlivé správcovské spoločnosti, potom musia dopĺňať kapitál z vlastných zdrojov. Ale o iných ručeniach neviem. Tu jednoducho, ak celý ten trh padne, padnú všetci. Čiže ja ručenie ďalšie nepoznám. Nepoznám ručenie, hovorilo sa o ručení silnými menami alebo silnými matkami, bohužiaľ, v tomto štádiu finančnej krízy je aj tento problém ošidný. Nehovoriac o tom, že ručia 300 miliónmi. Stále hovoríme o 300 miliónoch verzus x-miliárd, ktoré spravujú. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou - poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, vy ste hovorili, že na základe vašich reforiem sa nám ekonomicky dobre ide akoby dole z kopčeka. Ale potom ste začali hovoriť o tom, že začína proti nám fúkať vietor. Nuž, aby som sa s klasikom spýtala: Kto sial tento vietor? Pán poslanec, vaša filozofia, ktorú ste zaviedli do ekonomiky. Dnes už, budem vám citovať Jacquesa Rupnika, politológa, ktorý je profesorom na Inštitúte politických štúdií v Paríži, povedal, že dnešné problémy ekonomické, hlavnou príčinou tejto krízy bola posadnutosť dereguláciou, posadnutosť liberálnou ekonomikou a posadnutosť tým, že všetko najlepšie vyreguluje trh. A dnes sa ukazuje, že táto vaša filozofia bola zlá. Denník New York Times teraz 21. septembra tohto roku uviedol článok, kde túto vami prezentujúcu filozofiu nazval pohreb dogmy voľného trhu. Opakujem, pohreb dogmy voľného trhu. Ale nielen táto dogma pôjde do pohrebu, ale aj tí, ktorí ju hlásali, ktorí robili na nej, vôbec stavali všetky myšlienky a ktorí ešte aj dnes z tohto pohľadu kritizujú to, čo sa začína robiť správne, nie na základe dogmy, ktorá pôjde do hrobu. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som sa chcel zastaviť pri tvrdení pána poslanca Mikloša, že hlavnou príčinou vystúpenia z druhého piliera v tom prvom kole alebo v tom prvom... (Prerušenie vystupujúceho predsedajúcim.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pani poslankyňa Tóthová, naozaj vám čas už vypršal. Poprosím už teraz o pokoj, dobre? Aby mohol pán poslanec predniesť svoju faktickú poznámku.
J. Halecký, poslanec: Teda, že príčinou vystúpenia z druhého piliera bol predovšetkým fenomén predĺženia minimálnej doby sporenia z 10 na 15 rokov. Nechcem o tom polemizovať, či je to šťastie alebo úplne pravdivé, alebo nepravdivé, ale myslím si, že terajšia situácia počas terajšieho vystúpenia buď potvrdí, alebo nepotvrdí tento fenomén. Myslím si, že vtedy sa ukáže, či bol pravdivý, alebo nie. Chcem len pripomenúť, že snahou aj zákonných zmien, ale aj tých diskusií alebo okrúhlych stolov, ktoré sa chystajú, nie je zvýhodniť alebo nejako fixovať jeden alebo druhý pilier, ale urobiť prípadne, pokiaľ sú potrebné také zmeny, ktoré by tento systém urobili stabilným, aby aj poistenci, aj sporitelia mali pocit, že je spravodlivý pre jedných aj pre druhých. Žiaľbohu, celý ten problém bude rozriešený až po tých 15 až 40 rokoch, kedy sa ukáže, či to nastavenie systému, spokojnosť, výsledky, porovnateľnosť dôchodkov z jedného alebo druhého systému sú spravodlivé, dobré a prospešné. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec Róbert Madej. Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, ak sa teda tvárite ako taký super odborník na druhý pilier, mám k vám jednu konkrétnu otázku. Ak tvrdíte alebo ak by ste tvrdili, že v prípade nižšej výnosovosti podvýkonu DSS-ky nejakého konkrétneho fondu voči priemeru trhu musí konkrétna DSS-ka dorovnať výnosovosť, tak ja sa pýtam. Predstavme si, že rastový fond určitej DSS-ky má výnos mínus 20 %. Priemer trhu bude 10 %. Otázka je: Musí podľa vás dorovnať, alebo nie? Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pani poslankyňa Jana Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán Mikloš, minule ste povedali, že by bolo veľmi zlé, keby vy ste ma presvedčili, že o to nemáte záujem. Ja mám záujem vás presviedčať o pravde a vidím, že už sme vás aj presvedčili. Pretože predtým ste vraveli, že sporenie v druhom pilieri je pre každého výhodné. Dnes ste už priznali, že boli tam aj takí, pre ktorých nebolo výhodné vstúpiť, pretože mali 5 rokov pred dôchodkom. No bravo! Takže čím ďalej, tým viac budete postupne púšťať perie a budete ľuďom rozprávať o tom, čo je výhodné a čo nie je výhodné. Takže ja som veľmi rada, že ste to priznali a vlastne, myslím si, že občania pochopili, o čom to je. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Štefan Zelník ako posledný s faktickou poznámkou na vystúpenie Ivana Mikloša. Nech sa páči.
Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja sa budem držať argumentov, toho, čo uvádzajú tlačové agentúry. Burza v Argentíne zaznamenala výrazný až 10-percentný pokles. Argentína ale podľa agentúry AP nie je ani zďaleka jedinou krajinou, ktorá má problémy s peniazmi na dôchodky. Penzijné fondy ukladajú časť peňazí do akcií, ktoré ale teraz zažívajú prudké výkyvy. Americký Dow Jones Indexes bol vlani v októbri nad 14 000 bodmi, ale dnes je sotva na 9 000 bodoch. Majetok investorov v penzijných fondoch a ďalších sporiacich plánoch klesol zhruba o 8,3 bilióna dolárov. Švédske dôchodcovské správcovské spoločnosti majú problém zhodnotiť vklady o 3 %. Zlý vývoj na kapitálových trhoch v posledných rokoch negatívne ovplyvnil aj švédsky sektor penzijného pripoistenia. Penzijné fondy vo Švédsku garantujú minimálne 3-percentný výnos a práve ten je zdrojom súčasných problémov. Kým na konci 90. rokov sa úspory zhodnocovali aj viac než o 10 % ročne, od roku 2000 robí manažérom aktív problém dosahovať sľubované 3 %. Výkonnosť za mesiac pre kategóriu rastových fondov k 20. 10. 2008 je asi: AXA Rastový fond mínus 3,5 %, VÚB Profit mínus 3,6 %, ING Dynamika mínus 4,11; Allianz Progres mínus 4,7; ČSOB Prosperita mínus 4,7; Aegon Rastový mínus 7,56 %. Je našou povinnosťou obyvateľov upozorniť na riziko druhého piliera a dať možnosť obyvateľom, aby sa rozhodli, nakoľko vznikli nové skutočnosti, ktoré si málokto uvedomoval, keď do druhého piliera vstupoval.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Zelník bol posledný s faktickou poznámkou. Chce pán poslanec Mikloš reagovať? Nie. Ďakujem.
Teraz bude pokračovať v rozprave prihlásený pán poslanec Rudolf Bauer. Nech sa páči.
R. Bauer, poslanec: Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, dámy a páni, podľa dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorý prerokúvame, účelom tohto návrhu je reagovať na vývoj situácie na svetových finančných trhoch a v tejto súvislosti umožniť sporiteľom zúčastneným v starobnom dôchodkovom sporení prehodnotiť svoje rozhodnutie a vystúpiť z tohto systému. Chcem na úvod povedať, že táto reakcia vlády je neprimeraná a svedčí skôr o ideologickom postoji k osobným dôchodkovým účtom, za zavedenie ktorých terajšie vládne strany nehlasovali. Ako poučenie pre budúcnosť Slovenska môžeme konštatovať, že pri zavádzaní takýchto ďalekosiahlych systémových zmien v krajine je lepšia ústavná väčšina.
Dnes nevieme, kde tento postojový nesúhlas strany Smer s podstatou dôchodkovej reformy José Pineru, ktorou je ekonomická sloboda jednotlivca, skončí, či sa vláda Roberta Fica nebude až zbližovať s argentínskym riešením, t. j. snahou o úplné zrušenie druhého piliera v budúcnosti.
Otvorenie druhého piliera už druhýkrát v krátkom čase a zmena podmienok sporenia na osobných dôchodkových účtoch vedie, samozrejme, k oslabovaniu celého systému a vytváraniu napätia a neistoty v našej krajine. A porovnávanie situácie sporiteľov v druhom pilieri so situáciou na Islande, ako aj kolegovia už tu niektorí predo mnou hovorili, je hrubou demagógiou a strašením s jediným cieľom vyhnať čo najviac ľudí z druhého piliera.
Pravdou je, že globálna finančná kríza a najmä nepriaznivý demografický vývoj si žiada prehodnotiť opäť aj východiská a faktory, ktoré sú dôležité pre posudzovanie dôchodkového systému a systému osobných dôchodkových účtov. Trojpilierový dôchodkový systém je určite lepšie riešenie ako jednopilierový priebežný systém, ale treba povedať, že zavedenie druhého a tretieho piliera má aj tieto dopady. Zavádza čistú zásluhovosť a nerieši solidaritu, nemá žiaden vplyv na demografický vývoj, má irelevantný vzťah k rodine, resp. môže tak trochu aj oslabovať rodinu.
Ak sa pozrieme na existujúce prognózy demografického vývoja publikované na internete, nie v Novom čase, vidíme, že vývoj na Slovensku je vysoko nepriaznivý nielen vďaka starnutiu obyvateľstva, pani ministerka, ale aj vďaka tomu, že sa rodí málo detí. Dnešná plodnosť je veľmi nízka len cca 1,3 detí na jednu ženu. Na ilustráciu demografického vývoja mi dovoľte len jeden ukazovateľ - Index ekonomickej závislosti starších ľudí, ktorý, keď definujeme ako podiel 65 a viacročných a osôb 18 až 64-ročných, tak tento podiel bol v roku 2005 0,17. V roku 2025 bude už 0,37 a v roku 2050 bude 0,56. To znamená, že kým v roku 2005 na jedného dôchodcu pripadalo 5,6 ľudí v produktívnom veku, v roku 2025 to bude iba 2,7 ľudí a v roku 2050 iba 1,8 ľudí. Ak sa nezmení výška odvodov, mali by dnešní päťdesiatnici počítať iba s polovičnými dôchodkami, ako majú dnešní dôchodcovia, aj pri úplnom zrušení druhého a tretieho piliera. Pre úplnosť načim povedať, že čísla pre rok 2025 sú viac-menej isté, lebo všetci tí, ktorí v roku 2025 budú mať 18 rokov, sú už narodení, kým pre rok 2050 sú to čísla hypotetické, lebo pôrodnosť sa ešte môže zmeniť.
Súčasný dôchodkový systém sa ukazuje ako nespravodlivý a protipopulačný a ako tvrdia aj viacerí odborníci, môžem menovať napríklad Hizl, Rusnok, Řezníček, Kulhavý v Čechách alebo Pásztor na Slovensku, nespravodlivý je v tom, že rodičia, ktorí vychovávajú deti a pripravujú pre spoločnosť budúcich ekonomicky aktívnych občanov, znižujú svoj pracovný príjem a tým aj svoj budúci dôchodok. Viacdetní rodičia teda do prvého piliera prispievajú viac ako ostatní, no spravidla dostávajú dokonca menej ako ostatní. Bez zveličovania sa dá povedať, že tí, ktorí vychovávajú deti, pracujú na bezdetných, čiže súčasný systém okráda viacdetných rodičov. Súčasný dôchodkový systém je výhodnejší pre tých, ktorí nemajú deti. Inými slovami, súčasný dôchodkový systém je aj protipopulačný, lebo motivuje radšej sporiť ako mať deti.
Našťastie nespravodlivosť, ktorú systém v sebe nesie, možno podstatne zredukovať, ale nie tým, že vyháňame ľudí z druhého piliera. Spôsobov je viacero, obmedzím sa na jednoduchší a administratívne nenáročný - systém rodičovských bonusov, ktorý tu už spomínal pán kolega Palko, ktorý my, čo uprednostňujeme konzervatívne hodnoty a dnešná finančná kríza nám dáva za pravdu, navrhujeme už dlhší čas. Základný predpoklad zavedenia rodičovského bonusu je ten, že výchova detí sa počíta ako investícia do prvého piliera, čo sa zohľadňuje nie pri určovaní výšky dôchodku, ale pri určovaní výšky odvodov. Zníženie odvodu, tzv. rodičovský bonus je určené cenou dieťaťa pre dôchodkový systém. Pracujúci, ktorý vychováva deti, má znížené odvody o určitú pevnú čiastku alebo percentá z hrubej mzdy. Toto percento, tento bonus musí byť cítiť, aby to pôsobilo motivačne. Mohlo by to byť napríklad 3 % z hrubej mzdy za každé vyživované dieťa. Pri hrubej mzde 20-tisíc korún je to čisté zníženie odvodov o 486 korún za každé vychovávané dieťa pre každého z jeho rodičov, čo už je citeľný propopulačný podnet. Systém musí, samozrejme, citlivo riešiť aj tých, pán poslanec Madej, ktorí by chceli mať deti, ale ich mať nemôžu, ale mal by byť tvrdší k tým, čo môžu, ale volia a uprednostňujú pohodlnejší spôsob života bez detí, čo je na druhej strane určite aj ochudobnením, ale to tu nebudem rozoberať.
Podstata druhého piliera je v dlhodobom sporení, ktoré by malo vydržať aj veľké otrasy ekonomického vývoja. Čiže keď tu čítate, o koľko tie fondy teraz klesli, tak je to vlastne irelevantné voči dlhodobým časovým radom. Dnešná finančná kríza nie je zlyhaním samotného trhu, ale krízou štátnej regulácie a krízou morálnej, nie tak hovorí ako pán Rupnik, tu bol pred chvíľkou citovaný. Jedným z rozhodujúcich faktorov vzniku dnešnej krízy bolo administratívne rozhodnutie udelenia nadštandardných právomocí kvázi štátnym americkým agentúram FanyMay a FredyMac, ktoré umožnili vznik nezdravých hypotekárnych úverov a neskorších sofistikovaných finančných produktov z nich odvodených. Vyššia štátna regulácia nie je liekom na dnešnú krízu, ako to počúvame z úst napríklad francúzskeho prezidenta Sarkozyho. Je to podľa mňa rovnaká chyba, aká sa udiala po hospodárskej kríze koncom 20. rokov minulého storočia. Až neskôr sa vtedy prišlo na to, že keynesovská teória vyšších štátnych investičných intervencií nevedie dlhodobo k zdravému rozvoju krajín.
Páni a dámy, súčasný návrh vlády otvoriť druhý pilier je v podstate želaním vlády vytiahnuť od ľudí ich doteraz nasporené úspory na dôchodok v druhom pilieri a hovorí im - nesporte si sami, ale verte, že štát sa o vás postará lepšie, my sa o vás postaráme lepšie. Dokazuje to aj návrh štátneho rozpočtu, ktorý hovorí, že tieto peniaze sa majú spotrebovať v budúcom roku. Tí, ktorí podľahnú takémuto sľubu, že my sa o vás lepšie postaráme, len nám teraz dajte vaše už nasporené peniaze, tí by toto mali vedieť. Mali by vedieť, že bez zvýšenia veku odchodu do dôchodku alebo zvýšenia odvodov štát v budúcnosti nebude mať zdroje na súčasnú úroveň dôchodkov.
Pani ministerka, vy viete garantovať, že, povedzme, po roku 2025, keď už nebudete ministerka, a keď už sama priznávate, že budeme už vtedy v demografickej kríze, že po tomto roku vyplatí štát dôstojnú penziu všetkým tým, ktorí sa vzdajú v týchto najbližších mesiacoch svojich úspor v prospech vašej vlády na spotrebu budúci rok?
Začnime sa venovať rodine a rodičovskému bonusu, kým nie je neskoro. Na vyháňanie z druhého piliera a ani prisťahovalectvo, ale viacdetné zodpovedné rodiny sú riešením na prichádzajúcu demografickú zimu aj na dlhodobú neudržateľnosť priebežného piliera dôchodkového systému. Dôchodkový systém však musí mať motivačné prvky, ktoré budú umožňovať to, aby mať deti bolo moderné, bolo trendy, bolo sexi a bolo podporované nielen konzervatívnymi demokratmi a kresťanskými stranami, ale všetkými politickými stranami. Verím, že všetci ste uzrozumení s tým, že konzervatívni demokrati budú hlasovať proti tomuto návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami registrujem pani poslankyňu Vieru Mazúrovú. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa na vystúpenie pána poslanca s faktickou. Slovo má pani poslankyňa Mazúrová.
V. Mazúrová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem sa spýtať, prečo tak rukami, nohami bránite, aby sa otvoril druhý pilier. Prečo nedáte možnosť ľuďom, ktorí dnes sledujú, aké dôsledky má finančná kríza, aby sa slobodne rozhodli, opakujem, slobodne rozhodli - chcú tam ostať a niesť dôsledky, riziká, zostanú, nechcú tam ostať alebo vystúpia? Pretože dnes taká možnosť nie je. Dajme priestor klientom dôchodkových správcovských spoločností, aby sa slobodne rozhodli, či chcú pri mínusových výsledkoch, pri vykazovaní straty zostať, alebo nie. Chcem ešte zdôrazniť, že finančná kríza ovplyvňuje celý svet a Slovensko nepožíva v tomto duchu žiadnu imunitu. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Reakciu nežiada pán poslanec. Dobre, pokračujeme v rozprave, slovo má pán poslanec Štefan Kužma, pripraví sa pani poslankyňa Klára Sárközy.
Š. Kužma, poslanec: Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, z môjho pohľadu je toto otváranie druhého piliera a vlastne v celej diskusii ide o zneužitie súčasnej finančnej krízy na ospravedlnenie nedodržania sľubu pána premiéra Roberta Fica. Ten jasne totiž povedal, že druhý pilier sa už otvárať nebude. Prekvapilo nás, keď potom šéf Sociálnej poisťovne mal výrok, ktorý protirečil premiérovi a bol som veľmi, veľmi zvedavý, ako sa z tejto šlamastiky vláda dostane, kde dvaja hovoria rôzne veci, a vidíme, že táto finančná kríza bola na to využitá.
Ja aj vysvetlím, prečo je to len využitie. Nikto momentálne nie je ohrozený touto krízou a ničí dôchodok nie je ohrozený. Prví ľudia podľa v súčasnosti platnej legislatívy pôjdu do dôchodku až v roku 2020. Čiže, pre nich bude zaujímavé, aký bude stav na dôchodkových účtoch v roku 2020, a nie v súčasnej dobe. Skoro všetci, čo obhajujú a majú popísané rôzne konštatácie o momentálnej kríze, niektorí sa neštítia ani využiť práve prípady, kedy opačne, dôchodkové fondy prežili a zlyhal štátny systém, a preto sa používajú dôchodkové fondy, viď Argentína, Island, ale všetci, čo to hovoria, si treba všimnúť, že hovoria len o tomto období, o dnešnej kríze, o roku, o dvoch posledných. Pritom aj títo ľudia nemajú problém vytiahnuť obdobie 1997 - 2007 alebo 1998 - 2008, ak chcú poukázať, že my sme dali desaťročný limit, ale pri tomto zákonnom limite keby mali v sebe trochu poctivosti alebo keby chceli férovo konať, a to tu neurobil jediný a vedia prečo, mali vytiahnuť čísla 1993 - 2008, porovnať hodnoty, ktoré boli v roku 1993 k hodnote aj teraz po znížení z krízy. Ale tento rozdiel k roku 2008, samozrejme, nikto nepoužil, lebo všetci tí, čo sa v problematike vyznajú, tak vedia, že ľubovoľné obdobie, ľubovoľné obdobie, dokonca vrátane problémových 30. rokov 20. storočia nenájdu v kuse nijaké 15-ročné obdobie, ktoré by potvrdzovalo ich slová. Vždy tento rast bol podstatne vyšší na peňažných trhoch, ako bol rast, čo ja viem, inflácie. Aj v tých najhorších rokoch roku 1931 napríklad, keď bola najväčšia kríza, najväčší prepad, už o dva roky nasledoval rast.
Čiže poprosil by som všetkých tých, ktorí hovoria o dopade hospodárskej krízy, aby vždy pre porovnanie použili 15-ročné obdobie alebo minimálne aspoň 10-ročné. Tu v rozprave ho nikto nepoužil, ani jeden, ani jediný prípad nebol s 20-ročným obdobím a jeho porovnaním. Treba si uvedomiť, že ľudia pôjdu v roku 2020 do dôchodku. Je to zaujímavé, že je to ten istý rok, ktorý už, pani ministerka, vy ste nedávno uviedli, že demografická kríza sa začne prejavovať až v roku 2020, po roku 2020 a 2025, áno, prípadne 2030, ale zároveň je to aj prvý rok. Tí, ktorí si šetria na dôchodky, dovtedy bude niekoľko kríz a niekoľko konjunktúr do roku 2020. Ale som presvedčený, že celkove tie konjunktúry predčia krízy, čo sa týka hodnoty úspor.
Ale na druhej strane, čo všetko vieme presne a vy to pripúšťate tiež, vtedy už tu bude kríza. Iste, nie finančná, ale kríza prvého dôchodkového piliera, lebo aj sama pani ministerka povedala, že po roku 2020 nastúpi.
Veľmi zaujímavo sa vyjadril kolega Petrák minule, keď tiež pripustil, že táto kríza bude a že bude to na iných vládach, aby to riešili a ako možnosť pripustil predĺženie veku odchodu do dôchodku. Ja to skutočne tak čítam a darmo bude hovoriť, že to nie je tak, že dnešná vláda vie, že prvý pilier, ak zlikviduje druhý pilier, alebo tí, čo ostanú v prvom pilieri, po roku 2020 budú musieť byť vtedajšími vládami alebo vtedy fungujúcimi vládami riešení, a ako povedal pán Petrák, pravdepodobne predĺžením veku do dôchodku. Čiže treba poctivo povedať, porovnajme bežné pätnásťročné obdobie rastu a zároveň povedzme tým, čo sú v prvom pilieri, že to vidíte tak, ako povedal pán Petrák, že oni budú robiť dlhšie. Lebo iné riešenie nebolo povedané a nebolo iné riešenie povedané ani kolektívom vašich odborníkov, ktorí pripravovali víziu na čele s pánom Stanekom.
Viete, toto nie je prvý prípad, čo momentálne presadzuje vláda pána Fica. Ja to dokonca poviem na príklade z mojej rodiny. Veľmi presný príklad. Môj starý otec si šetril na dôchodok a Klement Gottwald, viete, že urobil veľmi rázny krok, najprv pozastavil výplaty z dôchodkových fondov a potom ich znárodnil. Tiež mal problém s peniazmi, potreboval peniaze. Prvý krok boli dôchodkové fondy, druhý krok bola mena peňazí, veľmi známa. Potreboval peniaze, znárodnil tieto fondy a ľuďom povedal, že sa o nich postará. Môj starý otec robil do sedemdesiatky, lebo z toho dôchodku nevedeli vyžiť, keďže stará mama nepracovala. Tak sa postaral. Pritom mal dostatok peňazí našetrených vo svojom dôchodkovom fonde, o ktorý prišiel. Čiže, nič nové pod slnkom, už to tu raz bolo, presne ten istý sľub, také isté zobratie z dôchodkového fondu a výsledok, ktorý si ja ešte veľmi dobre pamätám.
Je tu ešte jeden problém, problém, ktorý súvisí práve s touto súčasnou finančnou krízou. Nepochybujem o tom, že hlavný motív, úplne hlavný motív je získať čo najviac peňazí do dnešného štátneho rozpočtu a cez určité balíčky, cez míňanie zabezpečiť si čo najväčšiu popularitu dnes s tým, že nech to rieši vláda po roku 2020, či už tak jak povedal kolega Petrák, alebo iným spôsobom. A práve tu vzniká jeden problém v súvislosti s touto finančnou krízou, a to je, že tým, že odídu ľudia dnes z druhého piliera, tých 150 tisíc, ako chcete, ako máte v štátnom rozpočte plánovaných 6,5 miliardy, tak budú poškodení aj tí, ktorí v ňom ostanú. A poviem vám prečo. Práve tým, že dnes je kríza a, samozrejme, na týchto fondoch nie sú hotové peniaze, však ich účelom nie je, aby ležali hotové peniaze, sú niekde investované, a keďže vieme, že v čase krízy aktíva sú nižšie a vy ste to pred chvíľou presne vyčíslili, o koľko klesli, tak na získanie 6,5 miliardy bude treba predať aktíva fondov za oveľa väčšiu sumu ako 6,5 miliardy pôvodného nákupu, lebo dneska je to klesnuté o tú sumu, ktorú aj pán Petrák spomínal a ďalší, kde sú dnes nižšie. Dúfam, že mi rozumiete, o čom hovorím.
No skúsim to ešte raz. Vysvetlím vám to, pani ministerka. Ak nakúpim za 6,5 miliardy, čo ja viem, akcie, ktoré dnes klesli o 10 %, tak keď ich musím predať, aby som presunul do Sociálnej poisťovne 6,5 miliardy, tak nebudem mať 6,5 miliardy, ale 6,5 miliardy mínus 10 %, myslím 5,7. Ale ja musím vrátiť 6,5 miliardy, čiže ja musím predať tých aktív za viac, čiže vrátane tých aktív, ktoré vlastne neboli získané len od ľudí, ktorí tam prišli, ale aj od ďalších, lebo mi to nevykryje. Keby sa toto robilo v čase hospodárskeho rozmachu, ktorý možno bude, dúfajme, za rok, za dva, tak v tom prípade by to platilo presne opačne. Rozumiete mi už teraz, tomuto princípu? (Hlas z pléna.)
(Reakcia V. Tomanovej, ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Bez mikrofónu. Vôbec nerozumiem tomu, pán poslanec, čo sa snažíte vysvetliť.)