Štvrtý deň rokovania
28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
24. októbra 2008 o 9.01 hodine
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška, poslanci Mojmír Mamojka, Vladimír Mečiar, Ľuboš Micheľ, László Nagy, Jarmila Tkáčová a Magdaléna Vášáryová.
Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolmi k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Albánskej republiky a Chorvátskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 776 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 776a.
Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby v zastúpení ministra zahraničných vecí odôvodnil vládny návrh. Nech sa páči.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh na vyslovenie súhlasu s protokolmi k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Albánskej republiky a Chorvátskej republiky.
Materiál je predkladaný v nadväznosti na uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 17. septembra tohto roku, ktoré ukladá predsedovi vlády predložiť dané protokoly na schválenie Národnou radou, a bol prerokovaný Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničným výborom Národnej rady.
Obe uvedené krajiny, tak Albánsko, ako aj Chorvátsko, úspešne splnili počas prístupového procesu podmienky, ktoré požaduje NATO od kandidátskych krajín. Po ukončení prístupových rozhovorov pripravilo NATO pre každú z pozvaných krajín protokol k Severoatlantickej zmluve o jej pristúpení práve k tejto zmluve. Prístupové protokoly boli podpísané predstaviteľmi dvadsiatich šiestich členských krajín NATO dňa 9. júla 2008 v ústredí NATO v Bruseli. Vzhľadom na to, že prístupové protokoly sú doplnením Severoatlantickej zmluvy, je pre nadobudnutie ich platnosti nevyhnutné, aby ich každý členský štát Severoatlantickej aliancie schválil v súlade so svojou vnútroštátnou legislatívou.
Po schválení vládou Slovenskej republiky je potrebné v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky predložiť uvedené dokumenty Národnej rade na vyslovenie súhlasu pred ich ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby Národná rada predmetný materiál schválila.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz prosím určeného spravodajcu zo zahraničného výboru pána poslanca Pavla Kuboviča, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán spravodajca.
P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s protokolmi k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Albánskej republiky a Chorvátskej republiky (tlač 776) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na vyslovenie súhlasu s protokolmi k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Albánskej republiky a Chorvátskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 828 zo dňa 6. októbra 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 14. októbra 2008 č. 200 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. októbra 2008 č. 109 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s protokolmi k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Albánskej republiky a s protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Chorvátskej republiky.
Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Albánskej republiky a s protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Chorvátskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s protokolmi k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Albánskej republiky a Chorvátskej republiky (tlač 776a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 111 z 20. októbra 2008. Týmto uznesením má výbor zároveň poveril plniť úlohu spoločného spravodajcu.
Toľko prosím, pani podpredsedníčka, zo spoločnej správy. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 818 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 818a.
Prosím ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky na základe záverov Rady ECOFIN zo dňa 7. novembra 2008, kde zúčastnené štáty prijali odporúčanie zvýšiť ochranu vkladov v bankách ako reakciu na negatívny vývoj na svetových finančných trhoch ako dôsledok svetovej finančnej krízy.
Legislatívnou úpravou zákona o ochrane vkladov sa navrhuje zavedenie náhrady nedostupného vkladu v plnej výške bez stanovenia limitu. Dôjde aj k zvýšeniu súčasnej ochrany vkladov z 90-percentného krytia nominálnej hodnoty vkladov na 100-percentné krytie, čím bude zrušená povinnosť poistnej spoluúčasti vkladateľa vo výške 10 percent.
Cieľom nového legislatívneho opatrenia je snaha o preventívne zachovanie dôvery vkladateľov voči bankám, a tak zabrániť výberu vkladov, čo by mohlo mať negatívne dôsledky na riešenie krízy.
Zmena zavedenia vyššej náhrady za nedostupný vklad sa navrhuje od 1. novembra 2008.
Ďakujem. Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán spravodajca.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v mene výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol spoločnú správu k zákonu č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1050 z 21. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane vkladov č. 118/1996 Z. z. výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Tieto výbory prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré máte aj v spoločnej správe, je päť pozmeňujúcich návrhov, a zároveň odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane vkladov č. 118/1996 schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Zároveň určili poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu a súčasne ho poverili po prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Pani predsedajúca, poprosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Brocka.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Brocka, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, tak ako som hovoril aj pri rokovaní o skrátenom konaní pri prvom čítaní, KDH podporuje zvýšenie ochrany vkladov občanov, pretože si uvedomujeme vážnosť situácie na globálnych finančných trhoch a ich prípadný vplyv na otvorenú slovenskú ekonomiku. Ale na rozdiel od slovenskej vlády si však nemyslíme, že táto ochrana vkladov by mala byť neobmedzená.
Mohli ste si prečítať v dennej tlači v predchádzajúcich dňoch, že sporitelia alebo drobní investori v podielových fondoch po tom, ako prenikla na verejnosť informácia, že vláda odporúča schvaľovať úspory v bankách v neobmedzenej výške, tak hromadne začali vyberať svoje prostriedky uložené v podielových fondoch a presúvať ich do bánk. Takto sa len za posledné dni vybralo odtiaľ 10 mld. korún. Samozrejme, tieto nadmerné výbery investícií poškodili fondom ešte viac ako pády akcií, pretože pre vyplatenie investorov museli nevýhodne predať mnohé cenné papiere. Čiže ešte sme zákon ani neschválili, hoci jeho zámerom je zabrániť panike, tak jeden prejav panického správania môžeme už pozorovať. Určite je to čaro nechceného.
Preto predkladám za skupinu poslancov pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona. V čl. I v bode 1 nahradiť slová "v plnej výške tohto vkladu" slovami "najviac 100 000 eur". Navrhujeme teda výrazné zvýšenie ochrany vkladov zo súčasnej úrovne 20 000 eur so spoluúčasťou 10 % na 100 000 eur bez spoluúčasti. Tento návrh je v súlade s odporúčaním ministrov Európskej únie o zvýšení ochrany vkladov v rámci opatrení eliminujúcich negatívne dôsledky globálnej finančnej krízy.
Dámy a páni, tento návrh a takéto riešenie je uvážené, zodpovedné a primerané situácii. Je to návrh chrániť vklady v plnej výške do 3 mil. Sk. Pokrýva to ochranu vkladov našich občanov v drvivej väčšine. A nakoniec banky sú zdravé, a preto sú v nich chránené aj vklady multimilionárov. Samozrejme, opačne, ale ak návrh ochrany vkladov v neobmedzenej výške, napr. stomiliónové vklady, ja si myslím, že to môže prispievať a je výrazom skôr paniky. Vyvoláva to negatívne reakcie u okolitých krajín, tam, kde nepristupovali k tomuto problému týmto spôsobom. Tak ako aj nás nahnevalo to, že sa takto zasprávalo Nemecko, zase naše správanie podráždilo Česko, Poľsko a, samozrejme, aj iné krajiny, aj severské, pobaltské, ktoré jednoducho touto cestou nejdú.
Dámy a páni, veď neobmedzená ochrana vkladov, napríklad ak by tak urobili všetky krajiny na svete, tak je v podstate žiadnou ochranou, pretože je to prázdne gesto, pretože ak by to takto urobili všetci, tak vlastne nie sú vklady chránené nijako. Prihováram sa preto za zdravý, rozumný a pokojný prístup s racionálnymi návrhmi a za taký považujem aj tento návrh.
Dámy a páni, tak či tak je to, ten vládny návrh neobmedzenej ochrany má svoje časové obmedzenie. Aj vláda pripúšťa, že keď sa situácia ukľudní alebo keď to už nebude potrebné, v úvodzovkách, tak sa môžeme vrátiť k ochrane vkladov, samozrejme, s nejakou racionálnou primeranou hranicou. Ak by prešiel náš pozmeňujúci návrh, ja si myslím, že neurobíme ani chybu a nemusíme sa vôbec potom vracať späť k novele tohto zákona v krátkom čase.
Ďakujem za vašu podporu aj pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brocku nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pani predsedajúca, mám krátky pozmeňujúci návrh k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokúvame v skrátenom konaní, a tento návrh sa týka prechodných a záverečných ustanovení v tej súvislosti, že na gestorskom výbore bola dohoda a bol daný pozmeňujúci návrh, že zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia. Dovoľte, aby som ho teda predložila.
V čl. I bod 2 znie, bod 2, za § 28ba sa vkladá nový § 28bb, ktorý znie:
"§ 28bb Prechodné ustanovenia
(1) Za vklad chránený podľa tohto zákona, ktorý sa stal nedostupným predo dňom účinnosti tohto zákona, sa poskytuje náhrada podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona."
Odôvodnenie: S ohľadom na zmenu účinnosť navrhovaného zákona je potrebné upraviť aj nadpis a znenie prechodného ustanovenia a v postate tým nie je dotknuté ustanovenie § 28a ods. 3. Súčasne navrhujem na osobitné hlasovanie vyňať bod 3 zo spoločnej správy.
Ďakujem pekne a prosím o podporu predloženého návrhu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, pán minister, chcete zaujať k nej stanovisko? Nech sa páči.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Ja by som len úplne kratučko zareagoval na pána poslanca Brocku, pretože uviedol príklad podielových fondov, z ktorých začali presúvať možno na termínované vklady alebo iné úložky. Problémom je, že to vôbec nevyprovokovala táto zmena, ale skôr to, že si ľudia uvedomili, že v podielových fondoch nie sú tie ich investície vôbec garantované ani nejakým spôsobom chránené. Čiže to, že či sa zmení garancia tu z 20 000 Sk na 100 000 Sk alebo neobmedzene, to na to vplyv nemá. Skôr je problém v tom, že je to podľa mňa tiež čiastočne vytriezvenie z toho, čo si pravdepodobne pred tým neuvedomovali, že tento typ investície nie je nijakým spôsobom chránený. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ja budeme tiež veľmi krátko. Súhlasím s tým, čo bolo tu povedané pánom ministrom. Čo sa týka podielových fondov, jednoznačne to nie je otázka toho, že sa zvýši fond ochrany vkladov na 100 %.
Skôr by som sa tiež ešte chcel vyjadriť k tomu, že, áno, súhlasím, pán poslanec, súhlasím s tým, ak by každá vláda prijala, každá vláda, opakujem, a minimálne by to museli urobiť v Európskej únii, by prijala 100-percentnú ochranu vkladov, potom súhlasím s tým, že to nie je ochrana, ktorá by zaručovala, by som povedal, bezodné riešenie všetkých problémov v rámci ochrany všetkých vkladov, ktoré majú občania. Faktom je, že to neprijala alebo neprijali všetky unisono, jednoducho všetky európske krajiny, ak by, ešte raz zopakujem, všetky európske krajiny prijali jasný konsenzus, potom sa môžeme baviť, že tento návrh je rozumný, že 100 000 eur rieši daný problém.
Ešte raz zopakujem, rozdiel medzi tým, čo máme dnes v zákone 20 000 eur, a tým, čo je dnes neobmedzená ochrana, je to, že z 540 mld. Sk ideme na 570 mld. Sk, je to rozdiel iba 30 mld. Sk. My už dnes máme chránené tieto vklady na 95 % a viac percent. Toto je len technická úprava, ktorá si myslím, že je dôležitá v rámci prijatia konsenzu v rámci Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave o druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 792).
Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Vieru Tomanovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Keďže pani ministerka tu zatiaľ nie je, vyhlasujem päťminútovú prestávku.
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona (tlač 792).
Poprosím teraz pani ministerku práce, sociálnych veci a rodiny, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výborov pre sociálne veci a bývanie poslanca Róberta Madeja, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení dvaja poslanci: poslanec Jozef Burian a Jozef Halecký. Slovo má pán poslanec Burian, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Burian nie je prítomný? Takže stráca poradie. Pán poslanec Halecký. Pán poslanec Halecký tiež nie je prítomný, stráca poradie. Ešte raz dávam možnosť, pán poslanec Burian tu nie je, pán poslanec Halecký takisto, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k nej, nech sa páči.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nedá mi, aby som veľmi stručne nezareagovala na niektoré poznámky, ktoré tu boli. V prvom rade pripomínam, že otvorenie druhého piliera je postavené na prejave slobodnej vôle občana, čiže nikto nikoho nevyháňa z druhého piliera, je to jednoznačne daná možnosť slobodne sa rozhodnúť.
Niektoré odznené vystúpenia, ktoré tu zazneli, skutočne svedčia o tom, že ľudia nie sú zorientovaní, a nielen ľudia v teréne nie sú zorientovaní, čo prináša zákon č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení, pretože ani samotní páni poslanci a dámy poslankyne nevedia, čo zákon obnáša. Ja len pripomeniem, že finančná kríza podľa expertov ekonómov, predpokladá sa, že bude trvať 8 až 10 rokov. Niektorí dokonca hovoria až 15 rokov. Jednoznačne si treba uvedomiť, že toto je obdobie, do ktorého spadne určitá skupina ľudí, ktorí skutočne v tomto období dovŕšia dôchodkový vek a vlastne negatívny dopad finančnej krízy sa na nich podpíše. Navyše zase podľa viacerých renomovaných ekonómov sa predpokladá, že do dvoch rokov nastúpi veľká kríza v rámci poisťovníctva.
Pán poslanec Bauer sa spytoval, že aké budú vyplácané dôchodky z prvého piliera v roku 2025. Ak sa zachová zákon, aký je, tak vieme presne povedať, aké budú dôchodky. A všetci vieme podľa analýzy, ktorú ministerstvo práce vypracovalo, že nasledujúcich 20 rokov je prvý pilier výhodnejší pre každého dôchodcu v porovnaní dôchodcu s druhým pilierom. A ja sa spýtam, kto doplatí tým, ktorí stratia, po 25 rokoch budú skladať peniaze a stratia na peniazoch, kto doplatí im dôchodok, keď nebudú mať dostatok? Samozrejme, štát v rámci pomoci v hmotnej núdzi, ale nemyslím si, že by si to zaslúžili.
Keď hovoríme o - je tu veľmi vážna otázka, ktorú teda považujem za dôležitú povedať, je to otázka dedenia a je to aj otázka vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodkov. Nikto nepovedal, že tí ľudia, ktorí sú v druhom pilieri, budú mať nárok na vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok iba v tom prípade, ak už budú poberať dôchodok z druhého piliera. V prípade, že nebudú poberať, nevzniká im ten nárok. Na druhej strane je nárok iba v čase, kedy vlastne a musí okamžite splniť tie podmienky, ktoré sú pre priznanie nároku na vdovský, vdovecký. Pretože ak napríklad nebude sa starať o nezaopatrené dieťa, že dieťa zo strednej školy nastúpi do zamestnania, až o rok pôjde na vysokú školu, tak nesplní podmienku, tým pádom nevzniká nárok na vlastne sirotský dôchodok.
A na druhej strane je tu ešte iná otázka a to je otázka, ktorá je veľmi dôležitá a o ktorej treba rozprávať, je to skutočnosť, že sporiteľ môže v zmluve poručiť svoje úspory tomu, fyzickej i právnickej osobe, môže ju poručiť českobratskej cirkvi a v tom prípade sú všetci rodinní príslušníci absolútne vylúčení z akéhokoľvek dedenia a sú vylúčení aj z poberania a možnosti akéhokoľvek vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku.
Pokiaľ ide o ručenie, treba si uvedomiť, že ručenie v súlade s § 121 zákona č. 461 je iba v tom prípade, ak dôchodkové správcovské spoločnosti porušia zákon, v prípade, že neporušia zákon, ale stratia toto, presne môžeme hovoriť o prepadoch, ktoré v súčasnosti sú, v niektorých prípadoch je to viac ako 11 %, vtedy nikto neručí takýmto spôsobom za vklady.
Snáď ešte je dôležité povedať jednu zásadnú vec. Dnes nikto nevie povedať, ako bude vyzerať dôchodok z druhého piliera, a to z jednoduchého dôvodu, pretože žiadna dôchodková správcovská spoločnosť nebude vyplácať dôchodky. Dôchodky si budú musieť ľudia kúpiť v komerčných životných poisťovniach. Dnes na trhu neexistuje produkt, ktorý by ponúkal a umožňoval napriek tomu, že zákon, a to je tretí pilier, o doplnkovom dôchodkovom sporení už dnes umožňuje zakúpiť si rentu, tak vlastne na trhu a medzi produktmi poisťovní neexistuje takýto produkt, a preto skutočne ak nie je možné niečo povedať, tak je to tá skutočnosť, že nie je možné odhadnúť, aké budú dôchodky z druhého piliera a ako sa vôbec bude priznávať a vyvíjať tento systém.
Ešte je tu veľmi dôležitá vec a to je otázka poplatkov, ktoré občan platí, a otázka toho, že nastavené poplatky, ktoré dnes narastajú geometrickým radom, je to poplatok za vedenie účtu, za správu fondu, okrem toho sú to ešte skryté poplatky, ktoré si dôchodkové správcovské spoločnosti účtujú, tieto poplatky v konečnej fáze po 40 rokoch sporenia predstavujú 44 % z nasporenej sumy.
Ja snáď iba tieto a ešte možno jednu vec pripomeniem a to je skutočnosť, že Svetová banka, ktorá bola spoluautorom a pomáhala pri nastavovaní systému tu, nastavovala systém v Rumunsku a tam je už tá situácia úplne iná a je tam rapídne a jednoznačne určený vek, iba do ktorého občania môžu vstupovať do druhého piliera.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz bude nasledovať päť vládnych návrhov zákona, ktoré bude z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladať minister financií Slovenskej republiky pán Ján Počiatek.
Najskôr teda pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 796, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 811.
Nech sa páči, pán minister, uveďte vládny návrh zákona.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.
Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore.
Cieľom smernice o akvizíciách je ustanovenie jednotného rámca harmonizovaním procesných pravidiel a kritérií pre obozretné posudzovanie nadobudnutia a zvýšenia, ale aj zbavenia sa stanovených podielov na základnom imaní alebo hlasovacích právach inštitúcií finančného trhu, ako sú banky, obchodníci s cennými papiermi, poisťovne, burza cenných papierov a správcovských spoločností.
Vzhľadom na skutočnosť, že čoraz väčší počet konsolidovaných subjektov finančných trhov má svoje časti vo viacerých členských štátoch, bolo potrebné ustanoviť režim pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti tak, že takéto nadobudnutie podlieha schváleniu orgánmi dohľadu vo viacerých členských štátoch. Dôležitou súčasťou tohto procesu je aj stanovenie časového rámca, v akom by sa posúdenie nadobudnutia alebo prevodu na inú osobu podielu orgánom dohľadu malo vykonať.
Okrem transpozície smernice o akvizíciách obsahuje návrh zákona i ustanovenia, ktoré vyplývajú z potreby riešenia podnetov z aplikačnej praxe, predpisov z oblasti finančného trhu, platobného styku a výkonu dohľadu nad finančným trhom. Novela zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorá je v návrhu zákona obsiahnutá, upravuje okrem iného aj možnosť, aby osoby vykonávajúce dohľad na mieste mali by mať možnosť byť sprevádzané príslušníkmi Policajného zboru, a to na účely zabezpečenia ich ochrany.
Ďakujem za slovo.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Ďuračkovi. Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Ďuračka, poslanec: Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 796), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 799, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 812.
Nech sa páči, pán minister, uveďte tento vládny návrh zákona.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008.
Potreba novelizácie zákona vyplynula z vládou schválených koncepčných materiálov, najmä Proexportná politika Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013, ako aj Inštitucionalizácia systému podpory exportu v Slovenskej republike, ktoré konštatujú, že súčasný právny rámec zákona nedokáže adekvátne reagovať na nové trendy v oblasti podpory exportu a s nimi súvisiace novovznikajúce formy podpory proexportnej politiky štátu.
Cieľom novelizácie zákona je preto umožnenie širšieho uplatnenia podpory zahraničnoobchodných operácií slovenských vývozcov a dovozcov prostredníctvom poskytovania špecializovaných finančných služieb, financovania, poisťovania, zaisťovania vývozných úverov, financovania dovozných úverov, ako aj na podporu vývozu a prostredníctvom ďalších súvisiacich služieb so zámerom zvýšiť exportnú úroveň Slovenskej republiky.
Do návrhu zákona boli premietnuté aj poznatky z praxe, precíznejšie sa upravujú kompetencie vlády Slovenskej republiky, ministerstva financií, Dozornej rady a Rady banky Eximbanky, odstraňujú sa tiež niektoré duplicity v systéme fungovania, vypracúvania niektorých dokumentov, ktoré zbytočne zaťažovali pracovné kapacity Eximbanky bez efektu a prínosu k samotnej podpore exportu. Znenie zákona o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky sa taktiež zosúlaďuje s novelizáciami iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa dotýkajú činnosti tejto inštitúcie.
Ďakujem za slovo, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Boris Hradecký. Nech sa páči, pán spravodajca.
B. Hradecký, poslanec: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona má za cieľ umožnenie širšieho uplatnenia a podpory zahraničnoobchodných operácií slovenských dovozcov a vývozcov prostredníctvom poskytovania finančných a ďalších súvisiacich služieb.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ústne sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 804. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 813.
Opäť tento vládny návrh zákona uvedie minister financií. Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého obsahom je ustanovenie tzv. zamestnaneckej prémie.
Zamestnanecká prémia je adresná forma dodatočnej sociálnej pomoci občanom, ktorí aj napriek snahe zlepšiť si životné podmienky nemajú možnosť zamestnať sa pri vyššej mzde. Ustanovenie zamestnaneckej prémie sa stáva rozhodujúcim krokom v napĺňaní predsavzatí modernizačného programu Slovensko 21 v kapitole Zamestnanosť, ktorým občania na dolnej hranici príjmovej škály získajú vyplatením zamestnaneckej prémie vyšší čistý príjem.
Očakáva sa, že opatrenie povedie postupne k zvýšeniu zamestnanosti predovšetkým z radov dlhodobo nezamestnaných nízkokvalifikovaných uchádzačov o zamestnanie a tiež zvýšený záujem o prácu na čiastočný úväzok, ako aj zvýšenie atraktívnosti riadneho trvalého pracovného pomeru. Ustanovením prémie v navrhovanej forme sa vytvárajú predpoklady, aby sa po odskúšaní pôsobenia tohto nástroja mechanizmus jeho poskytovania posilnil v záujme čo najširšieho uplatnenia očakávaných pozitívnych vplyvov.
V súčasnosti je možné motivovať nezamestnaného aj podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti poskytovaním príspevku na podporu udržovania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami s cieľom motivácie uchádzačov o zamestnanie prijať aj pracovné miesto s nízkou mzdou vrátane sezónnych pracovných miezd.
Súbeh zamestnaneckej prémie a poskytnutie príspevku na udržanie v zamestnaní podľa osobitého predpisu sa v návrhu zákona vylučuje.
Ďakujem za slovo, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi. Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil na dnešné rokovanie 28. schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti návrhu zákona v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Pani predsedajúca, poprosím, otvorte rozpravu, ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Jozef Mikuš. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Mikuš, máte slovo.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, na stole máme návrh zákona alebo novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podnetom na túto zmenu, tak ako tu bolo povedané, je zo strany predkladateľa, teda vlády Slovenskej republiky, starosť o občanov zamestnancov s najnižšími príjmami. Pracujúci s nízkym príjmom na úrovni minimálnej mzdy, ktorí v súčasnosti neplatia v dôsledku teda toho nízkeho príjmu a v dôsledku súčasnej platnej novely, týmto opatrením majú nárok získať zo strany štátu príspevok, tzv. negatívnu daň vypočítanú na základe ich príjmu.
Chcem podčiarknuť v úvode svojho vystúpenia pojem z vládneho argumentačného slovníka pracujúci, ešte sa k nemu raz vrátiť. A chcem ešte povedať na začiatku, že negatívna dňa vo svete nie jej ničím novým alebo zvláštnym a osvojujú si ju tak ľavicové, ako pravicové strany. Kým ľavicové strany skôr vidia v nej spôsob, ako okamžite prilepšiť ľuďom, ktorí majú nižšie príjmy, pravicové v nej vidia nástroj, ako zatraktívniť pre občanov slabšie platené miesta a vyviesť ich zo sídiel nezamestnanosti. Preto je táto myšlienka blízka aj SDKÚ - DS a my sa s ňou vážne zaoberáme, dokonca sme ju mali aj vo svojom volebnom programe v trošku inej forme.
Druhá myšlienka, s ktorou začínam svoje vystúpenie, sú východiskové podmienky. Dnes je situácia vo verejných výdavkoch alebo vo verejných rozpočtoch taká, že i zodpovedná vláda môže trošku viac pustiť žilou, ako sa navrhuje v novele. Príjmy štátneho rozpočtu posledné roky lámu všetky rekordy a pre veľkorysejšie riešenia problémov je oveľa väčší priestor, ako tomu bolo v minulosti.
Napríklad na prelome tisícročí pre rozvrat verejných financií alebo nutnosti konania reforiem či kolabovanie bankového systému sa musela vláda boriť doslova s existenčnými ekonomickými problémami. Situácia dnes je úplne iná. O podobných krokoch, ako negatívna daň, je možné uvažovať v pokoji a bez väčších obáv z rozsiahleho dopadu na verejné financie.
Druhým východiskovým bodom je poriadok v daňových zákonoch. To, kde sme dnes, je výsledkom daňovej reformy, ktorá sa uskutočnila v polovici tohto desaťročia. Zákon o daniach z príjmov sa veľmi zjednodušil, prudko v tom čase, a daňovú záťaž si môže každý jednoducho spočítať dopredu, síce už nie tak jednoducho ako pred dvoma rokmi, ale ešte stále je to pomerne veľmi jednoduchý systém. Robiť zmeny pri takomto východisku je vcelku jednoduchá vec, stačí sa zamyslieť nad tým, čo chcem a ako to chcem urobiť, a novela môže byť stručná a jasná. Svedkami toho sme práve pri tomto návrhu.
A teraz konkrétne k nemu. Prvé, čo na ňom upúta, je nové kategorizovanie občanov tohto štátu. Tvorca novely delí zamestnancov na štyri kategórie, veľmi stručne odcitujem, "zamestnanci so mzdou do výšky polovice minimálnej mzdy, zamestnanci so mzdou od polovice minimálnej mzdy do úrovne minimálnej mzdy, zamestnanci so mzdou na úrovni od minimálnej mzdy po mzdu, keby začínajú platiť daň, a zamestnanci od výšky príjmu zo závislej činnosti, pri ktorej vzniká daňová povinnosť, a osoby s vyššími príjmami".
Na to, aký máme jednoduchý daňový systém, je toto dosť zložité. Tá zložitosť vychádza z toho, aby si určitá skupina obyvateľstva, v tomto prípade privilegovaní zamestnanci s najnižšími príjmami polepšili zhruba o 200 korún, pričom inflácia dnes, ktorej sme svedkom, sa pohybuje okolo 5-6 % - a potom o akej výhode to môžeme hovoriť v súvislosti s tým, čo som povedal úvodom?
Ide o porovnateľne kozmetickú úpravu, ako povedzme sme svedkami pri nedôstojných dvíhaniach alebo zdvihnutiach výdavkov pre deti, ktorá sa pohybuje vo výške okolo 3 eur. Dovolím si povedať, že možno toto dvojpercentné prilepšenie pri ľuďoch s najnižšími príjmami vyvolá pri takto navrhovanej novele viac ťažkostí ako výhod. Zamestnávateľom narastie agenda, zvýšia sa im náklady, ktoré sa prenesú do cien tovarov a služieb, aj keď teda tá administratívna náročnosť nie je až taká veľká.
A tu sa vrátim k pojmu, ktorý som avizoval alebo podčiarkol na začiatku, pracujúci. Vláda považuje za pracujúcich iba zamestnancov. Veď iba im priznáva nové výhody, a ako som povedal, aj to vcelku kozmetické. Živnostníci sú mimo. Chcem sa spýtať, či si vláda uvedomuje, že i medzi živnostníkmi sú ľudia, ktorí majú podpriemerné príjmy. Len ich tak nepočuť ako zamestnancov a možno je ich menej. Prečo nemá vláda rovnaký pohľad na živnostníka ako na zamestnanca? Možno preto, že slovo podnikateľ a živnostník v tomto význame slova podnikateľom je, nie je - aspoň v proklamáciách - najsilnejšej vládnej strane po vôli alebo nevonia tento výraz?
Byť na mieste živnostníka, cítim sa touto novelou byť dotknutý, zasiahnutý a nespravodlivo posudzovaný. Možno je však za takýmto praktickým prístupom vlády úplne primitívna vec, pretože oveľa jednoduchšie je vykonať zmeny na základe jednoduchej zmeny zákona, tak ako sme toho svedkom, čo sa v prípade zamestnancov vlastne dá, ako meniť trošku komplikovanejšie predpisy determinujúce samostatne zárobkovo činné osoby. Takže predložením novely zákona vláda vytvára kategórie a podkategórie ekonomicky aktívnych ľudí, pričom jedna kategória sú pracujúci, čo je synonymum vlády pre zamestnancov.
Napokon nie sú tak ďaleko časy, keď sa toto slovo hojne používalo ako adjektívum. V štáte sme mali robotníkov, roľníkov a pracujúcu inteligenciu a ostatní boli nepracujúci alebo príživníci.
Aj v kategórii pracujúcich sa vytvárajú štyri podkategórie, ako som už odcitoval, takže predloženým návrhom zákona budeme dosť podrobne rozkategorizovaní, a to na základe vzťahu k pracovnému pomeru a výšky príjmu. Či to je správne, nechám na úvahu hlavné tým politikom, ktorí sa radi oháňajú pojmom sociálna spravodlivosť.
Poďme k dopadu novely. Návrhy zákonov, aký máme dnes na stole, sa predkladajú podľa môjho názoru na začiatku volebného obdobia. Vládne strany alebo jedna z nich by mala byť nositeľom myšlienky ešte v predvolebnom období a potom v zhodne vo vládnej koalícii na ňom pracovať a v zmysle programového vyhlásenia vlády potom realizovať. Dôsledkom váhania je, že zákon sa prijíma v druhej polovici funkčného obdobia vlády, čo vyvolá dopad na správu štátu a verejné financie vo funkčnom období novej vlády. Táto novela totiž bude platiť pre zdaňovacie obdobie roku 2009, čo znamená, že s potenciálnymi negatívnymi dopadmi sa stretneme až v roku 2010, teda v čase, keď bude nastupovať nová vláda. Ešte šťastie, a chcem to úplne seriózne povedať, že podľa prepočtu tvorcov novely nejde o veľké dopady, ale aj tak si myslím, že je to nevhodné načasovanie.
V každom prípade vláda potvrdzuje trend v prijímaní zákonov podľa krokov typu "po nás potopa". Keď sa tak pozrieme, či chceme, alebo nechceme, vidíme, že sa tak deje. Uvediem len pár príkladov. "Kuchanie" dôchodkového systému, kde vláda naháňa občanov späť do Sociálnej poisťovne, a pritom posúva čoraz pálčivejšie problémy neudržateľnosti prvého piliera na budúce garnitúry. Ceny energií, najnovšie ceny tepla, to je otázka týchto dní, sa vláda umelými krokmi snaží udržiavať na ich nízkej úrovni, nedbajúc na to, že investičná poddimenzovanosť bude v budúcnosti viesť k takým skokovým zmenám, aké sme zažili v 90. rokoch po odchode poslednej vlády Vladimíra Mečiara.
V tých dopadoch tvorca novely uvádza dôvody dopadu na verejné financie. Návrh zákona bude mať negatívny dopad na výnos dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, nižšie uvedené vplyvy na štátny rozpočet a rozpočty územnej samosprávy sú kompenzované výrazne vyšším aktualizovaným odhadom dane z príjmov fyzických osôb na roky 2009 - 2011.
Chcem povedať, že na rok 2009 dopad tejto novely sa bude štátu dotýkať veľmi málo. A tak to bude aj v budúcnosti. Oveľa väčšou mierou sa bude dotýkať samospráv. Ten pomer je 1 : 15. Čiže dopad tejto novely na verejné financie sa bude týkať najviac miestnych samospráv, trošku menej územnej samosprávy a veľmi malý dopad bude na rozpočet štátu. Takže chcem len skonštatovať, že vláda robí svoju sociálnu politiku na úkor rozpočtu samospráv.
Keď to zhrniem, predložený návrh novely vychádza úplne z logickej, myslím si, aj odôvodniteľnej myšlienky, a správnej. Je však nie celkom systémový, nie celkom zodpovedný a možno polarizuje viac spoločnosť, ako by sa to dalo spraviť pri jednoduchšej novele. A je aj dosť platonický, pretože jeho dopad bude mizivý a dokonca ešte aj náklady sa môžu rovnať výnosom alebo plusy sa môžu rovnať mínusom, a bremeno dopadov prenáša na zamestnávateľov, samosprávu a na budúcu vládu.
Na záver ešte jedna poznámka. Prepočty predkladateľa sú v korunách. To len takú technickú poznámočku, myslím, že by už mala byť v eurách, ak nútime podnikateľov a podnikateľskú sféru, aby robila podvojné v duálnych cenách, tak by sme to mali robiť aj my.
A napriek tomu, čo som všetko tu povedal aj v rámci kritiky alebo kritických poznámok k predloženej novele v duchu aj malá pomoc je pomoc, ale hlavne v duchu tom, že myslím si, že v druhom čítaní by sme mohli upraviť trošku túto novelu aj v zmysle mojich kritických poznámok a verím, že sa tak stane, budem sa o to aj usilovať, podporím tento návrh zákona v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.