P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalším do rozpravy pani poslankyňa Radičová.
I. Radičová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, dovoľte mi predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov k predkladanému zákonu o sociálnom poistení. Na úvod by som rada zdôraznila, aj keď z prvého počutia nemôžem zaujať presné stanovisko, ale to, čo predložil ako pozmeňujúce návrhy pán poslanec Madej v mnohom korešpondovalo s návrhmi, ktoré boli predložené v sociálnom výbore, lebo sa týkali prechodných ustanovení a terminológie, takže som rada, že napokon prichádza k vyčisteniu zákona, aj keď mohli sme to mať v sociálnom výbore za sebou. Ale prosím. Aj tento postup je možný.
Tri okruhy pozmeňujúcich návrhov. Prvý, predĺženie materskej a súbehu s rodičovským príspevkom. Navrhujem predĺžiť obdobie materskej na jeden rok a zvýšiť materskú, ktorú poberá rodič s deťmi prostredníctvom súbehu materskej a rodičovského príspevku tak, aby zabezpečovala plnú náhradu príjmu matky, ktorý mala pred pôrodom. Znamená to predĺženie materskej z 28 na 52 týždňov a zároveň zvýšenia príjmu rodiča na materskej umožnením poberania rodičovského príspevku popri materskej odo dňa narodenia. Prvý rok po pôrode dieťaťa tak matka, rodič bude zabezpečený, zabezpečená na úrovni svojho čistého príjmu pred nástupom na materskú.
Druhý okruh sa týka návrhu platenia poistného na dôchodkové poistenie za poistencov štátu. Nadväzujem na to, čo je pozitívne zaradené v novele o sociálnom poistení, rozšírenie okruhu tých poistencov, za ktorých hradí poistné štát a toto rozšírenie v novele je o osobných asistentoch, je to návrh ministerstva práce, sociálne vecí a rodiny. Môj návrh pridáva ešte poslednú skupinu, ktorá nám zostala s nepokrytím v rámci sociálneho poistenia, a to sú pestúni. Dávam naozaj do pozornosti túto skupiny ľudí, ktorí sa nám starajú o deti v náhradných rodinách. Zvýšili sme im príspevok, ktorý majú pri starostlivosti, ale nie sú potenciálne dôchodkovo zabezpečení. Žiadať ich, aby si dobrovoľne platili poistené z tohto príspevku by znamenalo opäť vážne zníženie financií, ktoré majú k dispozícii, takže predkladám pozmeňujúci návrh, aby sme rozšírili tento okruh i o pestúnov.
Zároveň navrhujem predĺžiť maximálnu dobu platenia poistného, ktorú zatiaľ máme v zákone z 12 na 15 rokov, aby každému poistencovi štátu určite vznikol nárok na dôchodok. Vyplýva to z ostatnej novely ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
No a tretí okruh pozmeňujúcich návrhov sa týka predlžovania lehôt pre Sociálnu poisťovňu. Navrhujem vypustiť predĺženie lehoty na vyplácanie peňazí z garančného fondu z 30 na 90 dní. Je to návrh, ktorý je naozaj veľmi, veľmi neústretový voči zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nevypláca mzdy, alebo nie je schopný vyplácať mzdy a predĺženie na 90 dní naozaj hlavne v súčasnej situácii treba odmietnuť.
Obmedziť obdobie, na ktoré môže Sociálna poisťovňa prerušiť konanie o priznaní dôchodku na maximálne 30 dní. Podľa návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny by totiž Sociálna poisťovňa mohla prerušiť konanie bez obmedzenia, čo by mohlo znamenať neúmerné predĺženie rozhodovania o dôchodkoch. V Sociálnej poisťovni musí stačiť 5 mesiacov, 150 dní na rozhodovanie o priznaní dôchodku. Viem dôvod, ktorý viedol k takejto zmene, aspoň tak bol argumentovaný pri diskusii na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, že ide predovšetkým o komplikované prípady priznávania medzinárodných dôchodkov, ale toto je možné v zákone precizovať, aby to nebolo možné zneužívať aj v iných prípadoch a neúmerne predlžovať lehoty. Opäť zdôrazním, pozriem sa pozornejšie na terminologické úpravy, s ktorými sa napokon s niektorými pán poslanec stotožnil.
Nedoriešená naďalej však podľa mňa zostáva otázka minimálneho vymeriavacieho základu pre živnostníkov, ktorým od 1. januára 2008 narastie o 10 %. Je mi ľúto, že ministerstvo nenavrhlo riešiť aj tento problém v novele. Sme však pripravení rokovať o možnej úprave, ktorá by zabezpečila, aby sa pozícia živnostníkov na Slovensku uľahčila.
Dovoľte mi predniesť pozmeňujúce návrhy. K predĺženiu materskej na jeden rok a jej súbeh s rodičovským príspevkom. Bod 1. V čl. I sa za tretí bod vkladajú nové body 4 až 9, ktoré znejú. Štvrtý bod. V § 48 ods. 2 sa slová "uplynutím 28. týždňa" menia na slová "uplynutím 52. týždňa". Piaty bod. V § 48 sa vypúšťa odsek 3. Doterajšie odseky 4 až 9 sa označia ako 3 až 8.
Šiesty bod. V § 48 ods. 4 sa slová "do konca 20. týždňa od vzniku nároku na materské" menia na slová "do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské" a vypúšťajú sa slová "a ak ide o poistenkyňu uvedenú v ods. 3 do konca 30. týždňa od vzniku nároku na materské".
Sedem. V § 48 ods. 5 sa slová "do konca 22. týždňa" nahrádzajú slovami "do konca 46. týždňa", slová "do konca 22. týždňa od vzniku nároku na materské" sa nahrádzajú slovami "do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské" a vypúšťajú sa slová "a ak ide o poistenkyňu uvedenú v ods. 3 do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do 37. týždňa od vzniku nároku na materské".
Osem. V § 48 ods. 7 sa slová "do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské" nahrádzajú slovami "do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské" a vypúšťajú sa slová "a ak ide o poistenkyňu uvedenú v ods. 3 nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské".
Deväť. V § 49 ods. 1 sa v prvej vete menia slová "22 týždňov" na slová "46 týždňov". V druhej vete sa slová "v období 31 týždňov" menia na slová "52 týždňov". V poslednej vete sa slová "do 8. mesiacov dieťaťa" menia na slová "12. mesiacov dieťaťa". Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa predĺženie obdobia poberania materského zo súčasných 28 týždňov na 52 týždňov. Cieľom návrhu v kombinácii s navrhovaným súbehom poberania materskej a rodičovského príspevku je zabezpečiť, aby čistý príjem v rodine bol po celý rok po narodení dieťaťa zachovaný na úrovni pred odchodom matky na materskú. V súvislosti s predĺžením poberania materskej na jeden rok sa zjednocuje aj dĺžka poberania materskej v osobitných prípadoch pri narodení viac detí naraz, v prípade osamelých matiek a v prípade prevzatia detí do starostlivosti na jeden rok a vykonávajú sa potrebné legislatívnotechnické úpravy.
Po druhé. V čl. I za 4 bod vkladá nový bod 5, ktorý znie: 5. V § 51 ods. 1 sa slová "8 mesiacov" nahrádzajú slovami "12 mesiacov". Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú. Odôvodnenie. V súvislosti s predĺžením poberania materskej na jeden rok sa predlžuje poberanie materského inou fyzickou alebo právnickou osobou do 12. mesiacov veku dieťaťa.
Po tretie. V čl. I v pôvodnom bode 56 sa za § 293bc vkladá nový § 293bd, ktorý znie: § 293bd. Po prvé. V konaniach o nárokoch materskej dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2009 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatné rozhodnuté sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Po druhé. Ak nárok na výplatu materského trvá aj po 31. decembri 2008, nárok na materské zaniká uplynutím 52. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
Po tretie. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa a nárok na výplatu materského trvá aj po 31. decembri 2008, má nárok na materské podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Po štvrté. Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské a nárok na výplatu materského trvá aj po 31. decembri 2008, má nárok na materské podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Po piate. Inému poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a nárok na výplatu materského trvá aj po 31. decembri 2008, nárok na materské zaniká uplynutím 46. týždňa odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Nárok na materské trvá najdlhšie do 12. mesiacov veku dieťaťa.
Po šieste. Inému poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti viac detí a aspoň o dve deti sa stará a ktorému nárok na výplatu materského trvá aj po 31. decembri 2008, nárok na materské zaniká uplynutím 52. týždňa odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Nárok na materské trvá najdlhšie do 12 mesiacov veku dieťaťa.
Po siedme. Inej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti z dôvodu, že sa poistenec nemôže alebo nesmie starať o dieťa a ktorej nárok na výplatu materského trvá aj po 31. decembri 2008, nárok na výplatu materského zaniká uplynutím celkového trvania nároku v dĺžke 52 týždňov najneskôr do 12 mesiacov veku dieťaťa. Odôvodnenie. V prechodných ustanoveniach sa navrhuje, aby nárok na predĺženú materskú vznikol po 1. januári 2009 aj tým poistenkyniam a poistencom, ktorí začali poberať materskú pred 1. januárom 2009.
Po štvrté. Za čl. IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie: Článok V. "Zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení zákona č. 643/2002 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 601/2003 Z. z. a zákona č. 244/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: Po prvé. vypúšťa sa § 3a. Po druhé. V § 2 ods. 4 sa vypúšťajú slová "alebo dva". Po tretie. V § 4 sa vypúšťa ods. 2. Doterajšie ods. 3 a 4 sa označia ako ods. 2 a 3. Po štvrté. V § 7 sa vypúšťa ods. 3. Doterajšie ods. 4 až 8 sa označia ako ods. 3 až 7. Po piate. V § 10 sa slová "§ 4 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 4 ods. 2". Po šieste. Za § 12a sa vkladá nový § 12b, ktorý znie: § 12b. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2009.
Po prvé. V konaniach o rodičovskom príspevku, o ktorých nebolo rozhodnuté do 31. decembra 2008 a nárok na výplatu rodičovského príspevku vzniká po 1. januári 2009 sa rozhoduje podľa predpisov účinných po 1. januári 2009. Po druhé. V konaniach o rodičovskom príspevku, o ktorých nebolo rozhodnuté do 31. decembra 2008 a nárok na výplatu rodičovského príspevku vzniká pred 1. januárom 2009 sa rozhoduje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. Po tretie. Ak nárok na výplatu materského trvá po 1. januári 2009, súbeh výplaty rodičovského príspevku s materským trvá do uplynutia nároku na výplatu materského. Doterajší čl. V sa označí ako čl. VI.
Odôvodnenie. Navrhuje sa umožniť súbeh poberania materského a rodičovského príspevku. Počas poberania materského tak bude matka - rodič mať nárok aj na poberanie rodičovského príspevku. Spolu s predĺžením dĺžky poberania materskej na jeden rok sa tak zabezpečí, aby čistý príjem v rodine bol po celý rok po narodení dieťaťa zachovaný na úrovni pred odchodom matky na materskú. V prechodných ustanoveniach sa zároveň navrhuje, aby nárok na poberanie rodičovského príspevku v súbehu s materskou vznikol od 1. januára 2009 aj tým rodičom, ktorí začali poberať materské pred 1. januárom 2009.
Druhý pozmeňujúci návrh. Platenie poistného štátom aj za pestúnov a predĺženie na 15 rokov. Dopĺňa sa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. K čl. I. Po prvé. Druhý bod znie: "V § 15 ods. 1 písm. e) znie: e) Fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu v rozsahu najviac 15 rokov, fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 180 hodín mesačne podľa osobitného predpisu a fyzická osoba, ktorý vykonáva pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu opatrovania výkonu osobnej asistencie alebo z dôvodu pestúnskej starostlivosti o dieťa do obdobia 15 rokov dôchodkového poistenia sa počíta aj obdobie dôchodkového poistenia získané z dôvodu uvedeného v písm. d)."
Poznámky pod čiarou k odkazu 35, 35a a 35b znejú: 35. § 19 ods. 1 písm. n) a § 40 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 35a § 20 zákona Zbierky zákonov, 35b § 48 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Odôvodnenie. Návrh, aby do okruhu povinne poistených osôb boli zahrnuté aj osoby, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím je dobrým počinom. Slabšou stránkou tohto návrhu je obmedzenie doby povinného dôchodkového poistenia plateného štátom len na 12 rokov, pričom by sa do tejto doby započítalo aj obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do 6 rokov. Tým sú pre výkon osobného asistenta ihneď znevýhodnené ženy, ktoré odchovali viacero detí. Aplikuje sa tu rovnaký prístup ako v prípade peňažného príspevku za opatrovanie, ale z povahy veci samotnej ide o odlišné druhy sociálnej pomoci.
Kým pri peňažnom príspevku za opatrovanie štát prispieva na primárnu rodinnú solidaritu, v prípade osobnej asistencie ide o zamestnanie, navyše zatiaľ nie dostatočne platené, o ktoré na trhu práce nie je dostatočný záujem. Integrácia ťažko zdravotne postihnutých osôb do spoločnosti je celospoločenským záujmom a inštitút osobného asistenta sa pre tento cieľ osvedčil. Zatraktívniť túto prácu má zmysel, a preto sa navrhuje vypustiť z novely § 15 ods. 1 písm. e) obmedzenie doby 12 rokov, za ktorú bude štát prispievať osobným asistentom na dôchodkové poistenie. Zároveň sa navrhuje, aby sa do okruhu osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát zahrnuli nielen opatrovatelia, ale aj fyzické osoby vykonávajúce pestúnsku starostlivosť, keďže podobne ako v prípade opatrovateľa a osobných asistentov ide o záslužnú činnosť, ktorú by mal štát ohodnotiť, a nie znevýhodňovať pri výpočte dôchodku.
V nadväznosti na predĺženie minimálnej doby poistenia sa taktiež navrhuje predĺžiť dobu, za ktorú štát platí poistné osobám, ktoré poberajú peňažný príspevok za opatrovanie z 12 na 15 rokov. V opačnom prípade by totiž po 12 rokoch platenia poistného štátom mohla vzniknúť absurdná situácia, keď takejto osobe nevznikne nárok na dôchodok, čím by sa poprel celý zmysel platenia poistného štátom.
Tretí bod znie: V § 22 ods. 1 sa v druhej vete slová "15 dní" nahrádzajú slovami "45 dní" a v šiestej vete sa slová "príspevku za opatrovanie" nahrádzajú slovami "príspevku na opatrovanie", slová "12 rokov" sa nahrádzajú slovami "15 rokov" a na konci vety sa pridávajú slová "alebo dňom, od ktorého podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie podľa osobitného predpisu sa osobná asistencia má vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne alebo dňom zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie alebo pestúnskej starostlivosti.
Odôvodnenie. Navrhuje sa doplniť novelizáciu § 22 ods. 1 o predĺženie zániku dôchodkového poistenia získaného za dobu poberania peňažného príspevku za opatrovanie na uplynutie 15 rokov, a to v nadväznosti na úpravu pod bodom 1 a upravuje sa zánik účasti na dôchodkovom poistení z dôvodu ukončenia výkonu osobného asistenta a pestúna bez časového obmedzenia činnosti.
V čl. II po prvé. V bode 1 § 14 ods. 1 písm. b) v druhom bode sa slová "príspevku za opatrovanie" nahrádzajú slovami "príspevku na opatrovanie". Po druhé. Tretí bod znie: (3) V § 14 ods. 5 znie: (5) Zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení môže byť sporiteľ, ktorý je dôchodkovo poistený po a z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do 6 rokov jeho veku podľa osobitného predpisu alebo z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení 6 rokov jeho veku podľa osobitného predpisu. Po b z dôvodu poberania peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu výkonu osobnej asistencie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo z dôvodu pestúnskej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu alebo po c ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, za ktorých poistné na dôchodkové poistenie platí štát počas poskytovania materského podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou k odkazu 12b znie: 12b § 128 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona z roku 2008.
Po tretie. Piaty bod znie: V § 19 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie: Sporiteľovi uvedenému v § 14 ods. 5 písm. a) a b) a prerušuje účasť na starobnom dôchodkovom sporení v období riadnej starostlivosti o dieťa do 6 rokov jeho veku podľa osobitného predpisu, v období riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení 6 rokov jeho veku podľa osobitného predpisu a v období poberania peňažného príspevku na opatrovanie v období výkonu osobnej asistencie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo v období pestúnskej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu, ak neoznámi Sociálnej poisťovni, že sa rozhodol byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení z dôvodu uvedeného v § 14 ods. 5 písm. a) alebo b) najneskôr v deň podania prihlášky na dôchodkové poistenie z tohto dôvodu. Sporiteľovi uvedenému v § 14 ods. 5 písm. c) sa prerušuje účasť na starobnom dôchodkovom sporení v období poskytovania materského, na ktoré mu vznikol nárok ako zamestnancovi alebo povinnej dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, ak neoznámi Sociálnej poisťovni, že sa rozhodol byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení najneskôr do 30 dní od dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o priznaní materského. Doterajší ods. 2 sa označí ako ods. 3.
Odôvodnenie. V súvislosti na zavedenie platenia poistného štátom aj za pestúnov sa obdobne rozširuje aj platenie za tých pestúnov, ktorí sú sporitelia v druhom pilieri.
Posledný pozmeňujúci návrh týka sa vypustenia predĺženia lehôt pre Sociálnu poisťovňu. V čl. I, po prvé, vypúšťa sa novelizačný bod 22. Odôvodnenie. Predložená novela zákona navrhuje, aby sa lehota na vyplatenie náhrady mzdy z garančného fondu predĺžila z 30 dní na 60 dní. Doterajšie znenie zákona nútilo Sociálnu poisťovňu vyplatiť dávky garančného poistenia do 30 dní, čo je správne, pretože nie je sociálne ani ľudské nechať bez príjmu dlhšiu dobu poistencov, ktorým zamestnávateľ nie je schopný vyplatiť mzdu. Z tohto dôvodu sa navrhuje ponechať súčasný stav, aby sa nesťažovala životná situácia osôb zamestnaných u zamestnávateľa, ktorý je v platobnej neschopnosti.
Po druhé. 38. bod znie: V § 193 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie najdlhšie na 30 dní aj v prípade, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne úplne zistiť skutkový stav veci. Doterajšie ods. 3 až 5 sa označujú ako ods. 4 až 6.
Odôvodnenie. Vládny návrh umožňuje prerušiť konanie o priznaní dôchodku, ak v lehotách určených v § 210 maximálne 120 dní nemožno zistiť presný skutkový stav. Prerušenie navrhované vo vládnej novele nemá uvedenú maximálnu dobu prerušenia, čím by mohlo dôjsť k stavu, že konanie o priznaní dôchodku by nebolo ukončené v rozumnom čase. Navrhujeme obmedziť prerušenie konania na dobu 30 dní tak, ako je to aj v iných prípadoch, 150 dní na vybavenie žiadosti o dôchodok musí byť postačujúcich.
Po tretie. Za 38. bod sa vkladá nový bod 39, ktorý znie: V § 210 ods. 2 sa dopĺňa druhá veta, ktorá znie: "Vo veciach podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 4 sú organizačné zložky Sociálnej poisťovne povinné rozhodnúť najneskôr do 30 dní. Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú. Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnické zosúladenie dvoch súvislostí s bodom 1.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Ja sa budem musieť prihlásiť ešte aj ústne, pretože som si nechala na stole, čo potrebujeme vyňať na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy, ale urobím to v ústnom. Nie je problém. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a poprosím vás o podporu predložených návrhov. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je pán poslanec Štefanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Milé dámy, vážení páni, pani ministerka, dovoľte mi predniesť k uvedenému návrhu zákona dva pozmeňujúce návrhy. Ten prvý sa týka odstránenia diskriminácie pre ľudí, ktorí platia štvornásobok zo základu priemernej mzdy ako poistné, ale, bohužiaľ, do výpočtu do dôchodku sa im zarátava len maximálne trojnásobok.
Ten pozmeňujúci návrh je nasledovného znenia. K čl. I navrhujem, po prvé, za novelizačný bod 6 vložiť novelizačný bod 7, ktorý znie: V § 62 sa vypúšťa ods. 3. Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.
Odôvodnenie je nasledovné. Navrhuje sa vypustiť v § 62 ods. 3, a tým odstrániť súčasné ohraničenie osobného mzdového bodu hodnotou 3. Solidarita v starobnom poistení je dostatočne vyjadrená redukciou priemerného osobného mzdového bodu, ktorý je ohraničený hodnotou tri. Priemerný osobný mzdový bod objektívne vyjadruje výšku odvodov poistenca za celé obdobie jeho dôchodkového poistenia. Počas celého života môže mať poistenec roky slabšie, napríklad prvé roky zárobkovej aktivity po skončení štúdia, i silnejšie, najmä posledné roky pred odchodom do dôchodku. Preto sa navrhuje, aby v jednotlivých rokoch mohol osobný mzdový bod prekročiť hodnotu tri a zohľadniť tak prirodzený priebeh pracovnej kariéry.
Súčasný stav je totiž nespravodlivý voči tým poistencom, ktorí platia odvody z maximálneho vymeriavacieho základu štvornásobku priemernej mzdy, ale do výpočtu dôchodku sa im za každý rok započítava maximálne trojnásobok.
Po druhé. Za novelizačný bod 9 sa vkladá novelizačný bod 10, ktorý znie: "V § 66 ods. 7 sa bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťa sa celý text za bodkočiarkou." Odôvodnenie. Rovnako ako pri výpočte osobného mzdového bodu § 62, aj pri výpočte zvýšenia sumy starobného dôchodku po vzniku nároku na starobný dôchodok sa navrhuje odstrániť súčasné ohraničenie osobného mzdového bodu hodnotou tri.
Dovoľte mi, dámy a páni, predložiť ešte druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zjednotenia pozície samostatne zárobkovo činných osôb. Tento pozmeňujúci návrh znie nasledovne. K čl. I navrhujem novelizačný bod 31, ktorý znie: V § 138 ods. 18 sa slová "v § 5 písm. c)" nahradzujú slovami "v § 5".
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby všetky samostatne zárobkovo činné osoby neboli povinné platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie do fondu solidarity počas obdobia, v ktorom si už povinné odvody aspoň vo výške minimálnej mzdy platia ako zamestnanci.
Od 1. januára 2008 túto výsadu užívajú samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúce činnosť podľa osobitných predpisov, napríklad advokáti, znalci, tlmočníci a tak ďalej. Neexistuje pritom objektívny dôvod, prečo by táto možnosť nemala byť dostupná všetkým živnostníkom, ktorí si popri riadnom zamestnaní, z ktorého riadne aj platia odvody, z rôznych dôvodov ešte privyrábajú ako živnostníci.
Dámy a páni, vopred ďakujem za podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Vďaka.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa nehlási nikto. Ďalej písomne do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Monika Gibalová.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán spravodajca, vážené poslankyne a poslanci, už v piatok 24. 10., keď som predkladala novelu zákona o sociálnom poistení som s poľutovaním upozornila na skutočnosť, že pri rozsiahlej novelizácii zákona o sociálnom poistení ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevyužilo ideálnu príležitosť na splnenie bodu v programovom vyhlásení vlády, kde vláda deklarovala prijatie opatrení na zreálnenie a harmonizáciu sadzieb poistného pre jednotlivé základné fondy sociálneho poistenia a pre rezervný fond solidarity so zámerom dosiahnuť ich vyváženosť.
To bol dôvod, ktorý ma viedol k tomu, aby som pripravila vlastný návrh zákona, ktorý riešil jeden skutočne parciálny problém, a to zmenu podmienok pre získanie nároku na dávku v nezamestnanosti, výšku dávky a dĺžku jej vyplácania zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti.
Keďže v piatok 24. októbra parlament môj návrh novely zákona o sociálnom poistení zamietol, chcem využiť túto príležitosť na presadenie nesporne rozumných, užitočných a potrebných myšlienok z vlastného návrhu zákona vo forme pozmeňujúcich návrhov k parlamentnej tlači 732.
Chcem využiť príležitosť tejto možnosti, aby som dala šancu aj sebe a možno aj všetkým tým poslancom, ktorí sa pri hlasovaní zdržali, aj keď pri prezentácii môjho návrhu zákona táto sála zívala prázdnotou. Bola už dosť pokročilá hodina, čo mi je, samozrejme, veľmi ľúto.
Teraz v mene 17 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladám pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu novely zákona o sociálnom poistení. Dovoľte mi, aby som prečítala pozmeňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I sa za bod 18 vkladajú nové body 19 a 20, ktoré znejú: 19. V § 104 ods. 1 sa slová "štyroch rokoch" nahrádzajú slovami "troch rokoch", slová "(ďalej len evidencia nezamestnaných občanov)" nahrádzajú slovami "(ďalej len evidencia uchádzačov o zamestnanie)" a slová "najmenej tri roky" nahrádzajú slovami "najmenej dva roky".
Bod 20. V § 104 ods. 2 sa slová "evidencie nezamestnaných občanov" nahrádzajú slovami "evidencie uchádzačov o zamestnanie" a slová "štyroch rokoch" nahrádzajú slovami "troch rokoch". V tejto súvislosti je potrebné prečíslovať novelizačné body.
Odôvodnenie. Navrhuje sa zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti úpravou dĺžky obdobia poistenia v nezamestnanosti z najmenej troch rokoch v posledných štyroch rokoch na najmenej dva roky v posledných troch rokoch. Skrátenie časového intervalu je opodstatnené z dôvodu zvýšenej mobility pracovnej sily a trendu častej zmeny zamestnania pracujúcich osôb. Nahradenie slovného spojenia "evidencia nezamestnaných občanov" slovným spojením "evidencia uchádzačov o zamestnanie" vyplýva zo znenia § 33 zákona č. 5/2005 Z. z. o zamestnanosti.
Druhý pozmeňujúci návrh. Doterajší bod 19 znie: V § 104 ods. 3 sa slová "evidencie nezamestnaných občanov" nahrádzajú slovami "evidencie uchádzačov o zamestnanie" a slovo "a" sa nahrádza "čiarkou" a za slová "výsluhový príspevok" sa vkladajú slová "a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok".
Odôvodnenie. Nahradenie slovného spojenia evidencie nezamestnaných občanov slovným spojením evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplýva zo znenia § 33 zákona č. 5/2005 Z. z. o zamestnanosti.
Tretí pozmeňujúci návrh. Za 19. bod sa vkladá nový bod 20, ktorý znie. V § 105 ods. 1 znie: "Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti, ktoré je pre poistencov do 55 rokov veku uplynutím šiestich mesiacov a pre poistencov do 55. roku veku uplynutím deviatich mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106." V tejto súvislosti je potrebné prečíslovať novelizačné body.
Odôvodnenie. Navrhuje sa upraviť dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov po dovŕšení 55. roku veku sa predlžuje obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo šesť na deväť mesiacov, keďže osoby v staršom veku sa dokázateľne ťažšie uplatňujú na trhu práce a po strate zamestnania potrebujú dlhší preklenovací čas na nájdenie primeraného pracovného miesta.
Zároveň sa odstraňuje znevýhodnenie skupiny poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti, pre ktoré je v súčasnosti dĺžka podporného obdobia štyri mesiace. Nahradenie slovného spojenia "evidencie nezamestnaných občanov" slovným spojením "evidencie uchádzačov o zamestnanie" vyplýva zo znenia § 33 zákona č. 5/2005 Z. z. o zamestnanosti.
Štvrtý pozmeňujúci návrh. Doterajší 20. bod znie: V § 105 ods. 3 sa slová "evidencie nezamestnaných občanov" nahrádzajú slovami "evidencie uchádzačov o zamestnanie" a vypúšťajú sa slová "z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca" a slová "od začatia výkonu činnosti zamestnanca."
Odôvodnenie. Nahradenie slovného spojenia evidencie nezamestnaných občanov slovným spojením evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplýva zo znenia § 33 zákona č. 5/2005 Z. z. o zamestnanosti.
Piaty pozmeňujúci návrh. Za 21. bod sa vkladajú nové body 22, 23, 24, ktoré znejú: 22. V § 108 ods. 1 znie: "Výška dávky v nezamestnanosti je po a 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov podporného obdobia v nezamestnanosti, po b 45 % denného vymeriavacieho základu do ukončenia trvania podporného obdobia v nezamestnanosti."
Bod 23. V § 108 ods. 2 druhá veta znie: "Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu poistenca uvedeného v § 104 je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti."
Bod 24. V § 108 ods. 3 znie: "Ak v rozhodujúcom období podľa ods. 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedenému v § 104, denný vymeriavací základ sa zistí z toho kratšieho obdobia." V tejto súvislosti je potrebné prečíslovať novelizačné body.
Odôvodnenie. Navrhuje sa upraviť výšku dávky v nezamestnanosti v závislosti od výšky poberania dávky. Dávka v nezamestnanosti sa zvyšuje pre všetkých poistencov z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti. Po uplynutí troch mesiacov sa dávka zníži na 45 % denného vymeriavacieho základu. Navrhované opatrenie má zmierniť nepriaznivé dôsledky straty príjmu v prvých troch mesiacoch v nezamestnanosti a zároveň motivovať nezamestnaného nájsť si prácu v období poberania relatívne vyššej dávky v nezamestnanosti. Dôvody skrátenia časového intervalu z troch rokov na dva roky sú rovnaké, ako je uvedené v novom bode 19 tohto návrhu.
Zároveň sa odstraňuje odlišný prístup k skupinám poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a skupine osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti.
Šiesty pozmeňujúci návrh. V 56. bode sa za § 293 bc vkladá nový § 293 bd ktorý znie: § 293 bd. "Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. januárom 2009, podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzujú a jej výška sa určuje aj po 31. decembri 2008 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2009." V tejto súvislosti sa vykoná úprava uvedenej vety v 56. bode.
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby v prípadoch poistencov, ktorým nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. januárom 2009, podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzovali a jej suma sa určila aj po 31. decembri 2008 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2009.
Vážené dámy a páni, predložené pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení sa opierajú o niekoľko kľúčových predpokladov. Prvým predpokladom je skutočnosť, že základný fond poistenia v nezamestnanosti, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa, je od roku 2005 vysoko prebytkový. A bude vysoko prebytkový aj po roku 2011, pokiaľ nedôjde k zmene v legislatíve.
Dovoľte mi, aby som opäť použila grafy a doložila opodstatnenosť mojich návrhov možno trošku v skrátenejšej podobe. Ako vyplýva z tohto grafu, objem prostriedkov, ktoré sa vo fonde sústredili v rokoch 2005 a plánovanie v rokoch 2008 až 2011 vo forme poistného, to sú stĺpce bordovej farby a čísla predstavujú miliardy slovenských korún, je podstatne vyšší ako objem prostriedkov, ktoré sa v jednotlivých rokoch vyplácajú nezamestnaným, čo znázorňujú žlté stĺpce. V rokoch 2009 až 2011 sa predpokladá vyplatiť ako dávky v nezamestnanosti približne iba 20 % prostriedkov fondu a zvyšok sa plánuje využiť na krytie deficitu dôchodkového poistenia.
Druhým predpokladom, ktorý bol podnetom pre tieto pozmeňujúce návrhy, je skutočnosť, že príjmy fondu sú každý rok vyššie a vyššie. Dôvody sú známe. Na grafe to veľmi pekne vidieť. Na Slovensku trvale rastie zamestnanosť, počet prispievateľov do fondu, rastie priemerná mzda, výška poistného a zároveň klesá počet nezamestnaných osôb, ktoré čerpajú z fondov prostriedky vo forme dávok v nezamestnanosti, ako to dobre vidieť v nasledujúcom grafe. Počet poberateľov dávok poklesol v roku 2007 približne na jednu tretinu v porovnaní s rokom 2004. Keďže priaznivý vývoj hospodárenia fondu by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, domnievam sa, že nastal čas byť štedrejší voči nezamestnaným a poskytnúť im väčší kus koláča, ktorý spoločne vytvárali vo fonde v období, keď boli zamestnaní. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, poprosím o pokoj, pretože si myslím, že je to zaujímavé, o čom hovorí pani poslankyňa, tak sa rešpektujme. Ďakujem za porozumenie.
M. Gibalová, poslankyňa: V súvislosti s tým, aby som mohla lepšie komparovať tieto výsledky, požiadala som Parlamentný inštitút Národnej rady o vypracovanie porovnávacej štúdie, ktorá obsahuje podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v krajinách Európskej únie, z ktorej vyplýva, že spomedzi 16 krajín Únie, ktoré štúdia uvádza, má Slovenská republika suverénne najprísnejšie podmienky pre získanie nároku na dávku v nezamestnanosti a na poslednom mieste zostane aj po prípadnom prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu. Predpokladám, že jeho prijatím sa ale rozšíri okruh poistencov, ktorým vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti v priemere o jednu štvrtinu.
Pokiaľ ide o zvýšenie nákladov fondu v dôsledku prijatia tohto návrhu je potrebné zdôrazniť, že zvýšené výdavky uvedené v dôvodovej správe sú spojené so znížením výdavkov z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože v skupine poistencov, ktorým v dôsledku prijatia tohto pozmeňujúceho návrhu vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, je značný počet osôb, ktoré by za súčasného stavu poberali dávku v hmotnej núdzi. Úprava výšky dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky je ďalšou navrhovanou zmenou. Pri hodnotení krajín Európskej únie podľa výšky dávky v nezamestnanosti zaraďuje táto štúdia, ktorú som vyššie spomínala, Slovenskú republiku na predposledné až posledné miesto spomedzi 17 hodnotených krajín Únie.
Nezamestnaní dnes dostávajú približne 20 % z toho, čo im patrí a iba jednu pätinu z toho, čo ako poistenci vkladajú do fondu určeného pre nezamestnaných. Preto dávku v nezamestnanosti navrhujeme zvýšiť pre všetkých poistencov z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti a po uplynutí troch mesiacov na 45 % denného vymeriavacieho základu. Toto opatrenie má zmierniť nepriaznivé dôsledky straty príjmu v prvých troch mesiacoch, ale zároveň má aj motivovať nezamestnaného nájsť si prácu v tomto období, teda v období poberania relatívne vyššej dávky v nezamestnanosti.
Návrh spôsobí iba mierne zvýšenie výdavkov fondu, pretože v priemere sa zvýši dávka z terajších 50 % na 52,5 % denného vymeriavacieho základu. Pre poistencov po dovŕšení 55. roku veku navrhujem predĺžiť obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo 6 na 9 mesiacov, keďže osoby v staršom veku sa dokázateľne ťažšie uplatňujú na trhu práce.
Podľa štúdie parlamentného inštitútu sa diferencovanie dĺžky obdobia vyplácania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku osoby uplatňuje v Taliansku, Českej republike a vo Švajčiarsku a považujem to za veľmi korektné voči osobám, ktoré majú dôchodkový vek na dohľad.
Koľko nezamestnaných osôb je vo vekovej kategórii 55- až 62-ročných nám ukazuje graf číslo 3. Bol pripravený na základe odpovede pani ministerky Tomanovej na moju interpeláciu o počte a vekovej štruktúre poberateľov dávky v nezamestnanosti za roky 2004 až 2007 a podľa týchto údajov približne 8 % poberateľov dávky je vo veku 55 až 59 rokov, to je ten modrý stĺpček, a 2 % osôb sú 60- a 61-roční. Čiže celkove by sa návrh predĺžiť obdobie vyplácania dávky v nezamestnanosti zo 6 na 9 mesiacov dotkol približne 10 % poberateľov dávok.
Na tomto grafe stĺpce zelenej farby predstavujú zvýšenie nákladov fondu na dávky v nezamestnanosti v rokoch 2009 až 2011 po prijatí pozmeňujúcich návrhov. Bordovou farbou sú znázornené príjmy fondu, žltou výdavky na dávky, pričom čísla v jednotlivých stĺpcoch znamenajú miliardy slovenských korún. Tie nepatrné zelené stĺpčeky, to sú pravé výdavky, ktoré by vznikli v dôsledku prijatia mojich pozmeňujúcich návrhov.
Názornejšie je hospodárenie fondu v rokoch 2004 až 2010 vyjadrené v tomto poslednom grafe, kde čísla v stĺpcoch predstavujú percentuálny podiel prostriedkov fondu vynaložený v jednotlivých rokoch, žlté stĺpce sú dávky v nezamestnanosti a zelená farba sú pravé výdavky v dôsledku prípadného prijatia mojich pozmeňujúcich návrhov.
Schválením týchto návrhov vzrastú celkové náklady fondu na dávky v nezamestnanosti približne z 19 % na 26 %, ale stále tri štvrtiny prostriedkov fondu sa nedostanú tam, kam patria, teda nezamestnaným.
Vážené poslankyne a poslanci, na základe týchto poznatkov, ktoré som získala o hospodárení fondu som sa rozhodla, že predložím najprv novelu zákona, ktorá bola zamietnutá, teraz opakovane pozmeňujúce návrhy, kde som zistila, že približne štyri pätiny prostriedkov, ktoré do fondu vkladajú zamestnávatelia, zamestnanci, dobrovoľní poistenci a ktoré majú zmierniť ich existenčné problémy v prípade straty zamestnania sa používajú na úplne iný účel, ako pre ktoré sú určené.
Ja som to povedala aj pri prezentácii v rozprave mojej novely zákona, že za normálnych okolností by sa takáto prax nazývala neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami, ale na Slovensku je legalizovaná § 293a i zákona o sociálnom poistení, ktorý od roku 2008 oprávňuje generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne presunúť tieto prostriedky do iného fondu.
Čo stojí za povšimnutie pre mňa osobne je aj to, že napríklad ani odborové zväzy, ani zamestnávatelia, ani jednotliví poistenci neprotestujú voči takémuto spôsobu zaobchádzania ich prostriedkami a ja som tiež mlčala preto, že som nemala také relevantné dôkazy, aby som sa mohla pokúsiť niečo na tomto stave zmeniť. Tento stav považujem za nedobrý, ktorý je potrebné zmeniť. Svojím vystúpením a prezentáciou pozmeňujúcich návrhov som ani vás, pani ministerka, ani vás, vážené poslankyne, poslanci, nechcela presviedčať o svojej pravde. Chcem otvoriť a vyvolať diskusiu o tomto na základe faktov a čísiel, ktoré som sa vám snažila odprezentovať, a myslím si, že by sme mohli dať nabok svoje stranícke polohy a tričká a začať diskusiu odbornú a verím, že pri hlasovaní zoberiete toto do úvahy. Vopred ďakujem. (Potlesk.)