P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, vaša reakcia.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len v krátkosti. Nebudem to rozoberať. Skutočne som na začiatku uviedla, že nereagujem na KDH, ako mi tu bolo vkladané, ale že som tu nebola na začiatku. Tak som sa vyjadrila iba k tomu. A nezobrala som si ani taký nejaký svoj pohľad, ktorý by znamenal, že útočím na KDH.

Ja som vyjadrila svoj názor a myslím si, že som iba povedala to, čo povedala aj pani poslankyňa Gibalová, že môžeme diskutovať a že máme spoločný cieľ dosiahnuť niečo, čo by vyjadrilo môj názor. Tak ako ona mohla vyjadriť svoj názor, myslím si, že aj ja môžem vyjadriť svoj názor. A tento môj príspevok bol vlastne vyjadrením určitého postoja k danej problematike. Toľko som len chcela povedať.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký do rozpravy.

J. Halecký, poslanec: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, nemusíte sa obávať, nemám žiadne pozmeňujúce návrhy, že by som ich predkladal. Chcem sa len vyjadriť k tomuto zákonu, k jeho prerokovaniu a dá sa povedať k záverom asi v tomto zmysle.

Chcem poukázať, že ako vidíme, v sociálnom zabezpečení, v sociálnom poistení, ale aj sporení je vždy čo upravovať, čo meniť, čo doplňovať podľa toho, čo sa ukáže v praxi a podľa toho, k čomu dôjde za určité obdobie aj naše poznanie.

Chcem tým reagovať aj na tie hlasy, ktoré kritizujú otvorenie druhého piliera, že sa vlastne otvorí a nič sa nerobí a len sa čaká na vystúpenie sporiteľov a na prestup do prvého piliera. Ale ako vidíte, boli tu predložené desiatky a mám taký dojem, že až stovka pozmeňujúcich návrhov a toto, čo som mal možnosť sledovať, pretože kvôli urgentnému zaneprázdneniu som musel byť značnú časť rokovania mimo tejto sály je logika, má to svoje zdôvodnenie a má to aj svoj význam.

Chcem poukázať, že v tejto novele sa reagovalo aj na pripomienky aj opozície z predchádzajúceho obdobia, či už sa týka osobných asistentov, matiek na materskej a ďalšie body, ktoré boli pretriasané v predchádzajúcom období a ktoré sa teraz dostali na riešenie, ktoré, zdá sa, že by mohlo byť dobré a uspokojivé.

Chcem ďalej poukázať na túto skutočnosť, že aj napriek tomu, že mnohé body budú hlasovaním prijaté, zostane tu predsa len ešte niekoľko problémov, ktoré bude potrebné riešiť v nasledujúcom období a bude potrebné ich meniť. Či už sa týka invalidných dôchodcov alebo aj koncovky v sporení, dedenia a podobne. Takže predpokladám, že vývoj v zákone bude aj v nasledujúcom období.

Čo je potešiteľné a čo možno tiež zdôrazniť, zákon upravuje aj spôsob investovania, určuje aj hranice, určité mantinely, ale čo je dôležité, toto, čo aj žiada predseda vlády, to znamená informovanosť obyvateľstva, informovanosť sporiteľov o tom, v akom štádiu sú ich úspory, ako sa vyvíjajú. A toto myslím si, že je dôležitá požiadavka, ktorá je tiež v prospech občanov a v prospech sporiteľov.

Chcem len poukázať, že mnohé otázky zaiste sa dajú riešiť viacerými variantnými spôsobmi, avšak budeme musieť asi rešpektovať rozhodnutie koalície ísť spôsobom, na ktorom sa dohodla a ktorý v tomto čase je vyhovujúci, čo sa týka obsahu zákona, ale aj finančných nákladov, ktoré sú miliardové vo viacerých položkách, a tie nie sú takisto nepodstatné.

Takže verím, že zákon bude prijatý v koncepcii, ako ho predkladá koalícia. A osobne predpokladám, že v nasledujúcich rokoch sa dotkneme nielen takzvaných malých zmien, ktoré prebehli dnes tu, ale očakávam, že zmeny budú aj vo veľkých parametrických ukazovateľoch, ako sú percentá, doba sporenia, spôsob valorizácie v prvom pilieri dôchodkov a takisto aj stupeň a rozsah garancií či už formou štvrtého garančného fondu, alebo štátnej DSS-ky a podobne.

Ale myslím si, že je dobré, že o týchto otázkach sa hovorí, že sa rokuje minimálne dlhšie možno ako nasledujúci polrok, že bola vytvorená aj komisia na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a že k týmto veciam bude mať možnosť každý, či už politik, alebo aj odborník povedať svoj názor. Takže návrh zákona, tak ako ho predkladáme, ako prešiel vo výbore ja budem podporovať. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť sa prihlásiť.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Halecký, ja vítam vlastne také zdôvodnenie a zhrnutie stručne tohto návrhu zákona, kde ste dokonca povedali, že sa stotožňujete aj s predsedom vlády a rovnako aj s tým návrhom a obsahom, ktorý v tomto zákone je.

Prihlásila som sa na faktickú poznámku, lebo som sa obávala, že znovu sa prihlási koalícia a že bude rozprávať o tom, že tým, že si sa stotožnil s návrhom týchto zákonov, preberáte myšlienky ministerstva práce, čo je úplne normálne, pretože tento zákon ministerstvo práce predložilo.

Chcela by som ale pripomenúť všetkým, ktorí tu v sále sedia, že čítať paragrafové znenie je potrebné, pretože poslanci nemôžu mať v hlave paragrafy, a myslím si, že to znervózňuje iba kolegov, pretože sa reaguje na ich návrhy a tieto návrhy, ktoré nie sú odborné, nie sú dobre spracované, potom poslanci veľmi, by som povedala, pragmaticky a veľmi konkrétne v paragrafových zneniach uvádzajú, kde tieto chyby sú.

Ja si myslím, že každý poslanec má právo sa stotožniť s názorom odborníka a potom ho predniesť, názorom odborníka, o ktorom si myslí, že je správny. Takže by som chcela povedať, pán predseda Halecký, som rada, že ste sa aj vy stotožnili a že ste neboli obvinený práve z takéhoto nejakého, ako povedal pán kolega Brocka, že niekto tu hrá proti KDH, proti SDKÚ. Nie. Rozprávame v rovine praktickej a ja som veľmi rada, že táto rovina praktická sa vlastne v sociálnom výbore, by som povedala, rozmohla, pretože viacerí poslanci sa radia s odborníkmi a prijímajú ich návrhy a potom aj veľmi konkrétne a odborne reagujú. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Vaša reakcia, pán predseda výboru.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani poslankyňa, za doplnenie, za pripomienku k môjmu vystúpeniu. Ďalej by som ešte chcel raz podčiarknuť, že skutočne tu odznelo toľko pozmeňujúcich a doplňujúcich zmien, že je problematické to sledovať odborníkovi alebo skupine odborníkov, takže posúdiť tú nadväznosť či už funkčnú, alebo možnože aj finančnú je dosť ťažké, takže preto je aj dosť ťažká úloha ministerky, aby sa rozhodla, ktoré pozmeňujúce návrhy vkorporovať do tohto zákona a ktoré treba posúdiť a prípadne v ďalšom období ich reálne zhodnotiť.

Takže verím, že zákon bude funkčný, bude pokrokom na ďalšej ceste dôchodkového sociálneho zabezpečenia v nasledujúcom období. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vypočula som si skutočne pozmeňujúce návrhy a vystúpenie k zákonu, ktorý predkladám a ktorý jednoznačne je pripravený v prospech občanov Slovenska. V tejto súvislosti môžem povedať jednu základnú vec, a to, že tak ako doteraz, aj tento návrh zákona rieši problémy a odstraňuje, ktoré boli prinesené alebo ktoré boli vnesené do systému prijatím reformy s účinnosťou od 1. 1. 2004 a ktoré napriek všetkým novelám sa nám ešte nepodarilo opraviť a budú musieť byť opravované.

Pokiaľ ide o predĺženie materskej dovolenky na jeden rok a jej súbeh s rodičovským príspevkom, dovolím si poznamenať ďalšiu vec, že toto aj nesystémové vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ ide o rovnosť príležitostí a rovnaké postavenie, treba si uvedomiť, že ošetrovné a taktiež 55 % vymeriavacieho základu v zmysle splnených podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení poberajú aj rodičia detí a týmto nepredlžujeme a nezvyšujeme na 100 % nárok. Rodičia alebo občania, ktorí sú práceneschopnými a sú dlhodobo práceneschopní a odchádzajú do invalidity po jednom roku práceneschopnosti taktiež majú 55 % vymeriavacieho základu, denného vymeriavacieho základu. Myslím si, že tento nerovnaký prístup skutočne je dôvodom na to, odhliadnuc od potreby novelizácie ďalších právnych predpisov.

Ja si plne uvedomujem, pani poslankyňa, že chcete kandidovať na prezidentku, ale všetky tieto návrhy ste mohli realizovať, keď ste boli v pozícii ministerky a nie teraz vystavovať tejto vláde šek o zhruba 3 miliardách korún. Takže toľko zatiaľ k tomuto. Sú to pekné návrhy, ja s mnohými súhlasím. Ja vlastne vítam súbeh a hovorím o tom veľmi dlho, súbeh materského so súbehom rodičovského príspevku. Nevidím dôvod, aby matka, ktorá poberá materské a bola poistená nemala nárok na štátnu sociálnu dávku. Pripravujeme toto riešenie od 1. 1. 2010 a je to známe všeobecne, pretože som už o tom veľakrát hovorila.

Pokiaľ ide o platenie poistného štátom za pestúnov a predĺženie na 15 rokov. Považujem tento návrh skutočne za bezpredmetný a myslím si, že pán poslanec Kvorka to absolútne presne zdôvodnil, takže nevidím dôvod sa k tomu znovu vyjadrovať.

Obdobne zmeny v garančnom poistení a vypustení predĺženia lehôt pre Sociálnu poisťovňu. Jednoznačne návrh, ktorý sme predkladali, je v súlade aj s návrhom a odporúčaním legislatívnej rady vlády.

Pán poslanec Štefanec, všetko tu bolo povedané. Určite sa vyjadrím ešte k pánovi poslancovi Horváthovi, a teda k jeho návrhu, a to je vrátenie invalidov do systému sociálneho poistenia, opätovné zavedenie platenia poistného Sociálnou poisťovňou za poberateľov invalidných dôchodkov do dovŕšenia starobného dôchodku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.

Ja len pripomeniem, že vlastne v dôsledku toho, že ste zaviedli v predchádzajúcej konkrétnej novele a právnej úprave skutočnosť, že dôchodok mohol byť prekvalifikovaný, invalidný dôchodok na starobný, svojím spôsobom ste poškodili, a keby sme neboli pripravili novelu účinnú od 1. 1., tak mnoho dôchodcov by bolo spadlo do situácie, kde starobný dôchodok by im bol vyšiel nižší, respektíve nemusel im vzniknúť vôbec nárok na starobný dôchodok, ako mali a poberali invalidný dôchodok. Čiže tiež nevidím dôvod znovu sa k tomu vracať a podrobne to rozoberať, lebo som tieto body zdôvodňovala zhruba pred rokom tu v tomto parlamente pred vami všetkými.

Pokiaľ ide o odstránenie sprísnenia podmienok nároku na invalidný dôchodok prednesený pánom poslancom Horváthom. Taktiež nesúhlasíme s týmto návrhom. Jednak znamená navýšenie rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorá zavedením druhého kapitalizačného piliera má taktiež obrovské problémy v rozpočte. Nechcem hovoriť o zavedení súbehu výplaty predčasného dôchodku so mzdou, ktorý má dopad zhruba 7 miliárd korún. Predpokladali ste v rámci výpadku, že to bude mať dopad nejakých 400, 600 miliónov. Mohla by som hovoriť o predpokladom vstúpení do druhého piliera, tiež zhruba 600-tisíc poistencov. Je tam viac ako 1 400-tisíc, o lepšom výbere poistného, ktoré sa vám nepodarilo, lepšom výbere pohľadávok. Pohľadávky za viac ako 9 miliárd, skoro 10 miliárd, ktoré nikto nevymáhal, ktoré sme našli a ktoré boli premlčané.

Čiže je tu množstvo ďalších vecí a v tejto súvislosti jednoznačne poviem, že účelom prechodného ustanovenia, a to § 293av vládneho návrhu je riešiť poistencov, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo na čiastočný invalidný dôchodok pred 1. januárom 2010 z dôvodu, že nezískali potrebný počet rokov dôchodkového poistenia v posledných desiatich rokoch, teda pred vznikom invalidity. Vo všetkých ustanoveniach vládneho návrhu novely sa navrhuje nové posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a nový vznik invalidity, ktorý sa určí najskôr po 1. januári 2010 s tým, že podmienka potrebného obdobia dôchodkového poistenia sa zistí v súlade s navrhovaným uznesením § 72, t. j. už celého obdobia dôchodkového poistenia získaného pred týmto novo určeným dátumom vzniku invalidity, čo je rozhodne v prospech občana. Z uvedeného dôvodu teda nemôžem súhlasiť s predloženým návrhom zákona.

Pokiaľ ide o návrh pani poslankyne Gibalovej, absolútne sa stotožňuje s tým, čo povedala pani poslankyňa Rošková. Ja len pripomeniem, že účet by bol 1 017 miliónov podľa našich prepočtov, kde tie vaše rozdiely sú zhruba v roku 2009. Je to 388 miliónov rozdiel s našimi dopadmi, ktoré sme prepočítali. V roku 2010 je to 405 miliónov, skoro 406. V roku 2011 je to 420 miliónov.

V tejto súvislosti pripomeniem ešte jednu vec, a to je myslím veľmi dôležité. Pripravujeme harmonizáciu sadzieb, pretože doteraz a tak, ako ste nastavili systém dôchodkového poistenia a odvody, jednoznačne treba povedať, že je potrebné harmonizovať sadzby. Kým fond do nemocenského poistenia je vysoko prebytkový, fond starobného dôchodkového poistenia je vysoko stratový a práve preto dochádza k prelievaniu peňazí medzi jednotlivými fondmi. Ale môžem prisľúbiť jednu vec a určite sa jej budem venovať vzhľadom na to, že finančná kríza, ja predpokladám, pretože niektoré signály sú už tu, bude sa riešiť a bude narastať počet nezamestnaných a bude potrebné týchto ľudí zabezpečiť a určite pripravíme právnu novelu, ktorá bude týchto ľudí lepšie zabezpečovať, ako je súčasná právna úprava dávky v nezamestnanosti.

To skutočne môžem prisľúbiť a urobíme to. Nebudeme to robiť v tejto novele, pretože nemáme toto riešené v návrhu zákona o štátnom rozpočte, ale v tejto chvíli môžem povedať aj to, že sme sa zaviazali aj vo vzťahu napríklad k obciam, že budeme štvrťročne prehodnocovať situáciu, aká sa bude vyvíjať a budeme hľadať riešenia a hľadať úspory tak, aby sme toto zabezpečili. Takže je táto otázka predmetom našej pozornosti.

Ešte by som sa rada vyjadrila k návrhu pána poslanca Freša. Platenie dôchodkového poistenia počas poberania nemocenského, OČR-ky, návrh na zavedenie platenia poistného zo strany Sociálnej poisťovne, teda konkrétne formou transferu zo základného fondu nemocenského poistenia do základného fondu starobného poistenia počas poberania nemocenských dávok a nemocenského a ošetrovného.

V tejto súvislosti, pán poslanec, vedela by som vám prečítať celý systém výpočtu, ako sa to robí, ale v konečnej fáze by som skonštatovala len taký záver, že predmetný návrh jednoznačne zaťažuje Sociálnu poisťovňu. Súčasný stav je výsledkom, ktorý schválila vaša koalícia, terajšia opozícia počas svojho vládnutia. Nenavrhla žiadne zmeny v tejto oblasti. Počas minimálne 24-ročnej pracovnej kariéry od roku 1984 do roku 2008, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod, sa neplatenie poistného na starobné poistenie počas nemocenského a ošetrovného minimálnym spôsobom prejavuje na výške dôchodkovej dávky. Priemerná doba poberania nemocenského je približne 38 dní, čo v rozpätí 24 rokov je skutočne absolútne zanedbateľné.

Z mojej strany k týmto návrhom asi toľko a predpokladám, že predložené poslanecké návrhy budú jednoznačne záležitosťou vás poslancov. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca?

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Len veľmi krátko k procesu by som chcel navrhnúť vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú s tým, že by som navrhoval, aby sa o tomto návrhu zákona aj vzhľadom na množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov hlasovalo zajtra o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Poprosím pani ministerku, aby uviedla vládny návrh. Je to tlač 740, spoločná správa z výborov je tlač 740a.

Máte slovo, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov vzhľadom na uskutočnený a zavŕšený proces decentralizácie sociálnych služieb do samosprávnej pôsobnosti samosprávnych orgánov nanovo upravuje práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov v sociálnych službách, najmä s dôrazom na pomoc a podporu ohrozeným skupinám obyvateľstva tak, aby nedochádzalo k ich sociálnemu vylúčeniu, nezvyšovalo sa riziko konfliktov.

Vládny návrh zákona vytvára v záujme zabezpečenia účelnosti, adresnosti a efektívnosti sociálnej pomoci právny priestor na umožnenie variability poskytovanej sociálnej služby vychádzajúc z práva klienta na poskytnutie sociálnej služby pri zachovaní jeho ľudskej dôstojnosti.

Navrhovaná právna úprava by mala v každom prípade zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb neoddeliteľnú od profesionalizácie zavedením jednotného systému vzdelávania zamestnancov v odvetví sociálnych služieb.

Vládny návrh zákona reaguje na dôsledky nepriaznivého demografického vývoja, ale predovšetkým reaguje aj na predlžovanie veku dožitia sa a s tým súvisiacimi problémami zabezpečenia dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti o starších ľudí a zabezpečenie udržateľnosti, primeranosti a kvality s prihliadnutím na potreby klientov a poskytovateľov týchto sociálnych služieb.

Predložený vládny návrh zákona definuje sociálne služby ako služby poskytované vo verejnom záujme. Návrhom sa umožňuje poskytovať sociálne služby aj na základe živnosti za podmienok, ktoré sú ustanovené v tomto vládnom návrhu.

Predmetom predloženého vládneho návrhu zákona je najmä upraviť právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb zadefinovaných cieľových skupín, ktoré sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii, za ktorú sa považuje stav sociálnej núdze, v ktorej sa nachádza fyzická osoba, rodina alebo komunita, a to pre neschopnosť zabezpečiť si nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb pre životné návyky, pre spôsob života a pre ťažké zdravotné postihnutie, pre nepriaznivý zdravotný stav, ale aj pre vyšší vek, pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo z dôvodu, že fyzická osoba sa stala predmetom alebo stala sa obeťou obchodovania s ľuďmi.

Vládny návrh zákona vecne vymedzuje sociálne služby, umožňuje variabilitu ich rozvoja s dôrazom na obsah sociálnej služby, ktorý je založený na ochrane pred sociálnym vylúčením, zavádza nové druhy sociálnych služieb a odborných činností, prostredníctvom ktorých sa sociálne služby vykonávajú, ustanovuje podmienky financovania a ochranu pred neprimeranou úhradou za poskytované sociálne služby, upravuje pôsobnosť orgánov verejnej správy pri poskytovaní sociálnych služieb. Má veľmi dôležité ustanovenia, ktoré ja považujem osobitne za úspech, a to je systém komunitného plánovania. Upravuje previazanosť pri poskytovaní sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti, kde sa podarilo dosiahnuť konsenzus s ministerstvom zdravotníctva a upravila sa možnosť poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom aj v zariadeniach sociálnych služieb.

V tejto chvíli by som ešte pripomenula, že zákon ustanovuje aj podmienky na zabezpečenie kvality sociálnych služieb a upravuje dohľad nad dodržiavaním tohto vládneho zákona a ostatných všeobecne platných právnych predpisov pri poskytovaní sociálnych služieb. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Určenou spravodajkyňou je pani poslankyňa Vaľová. Poprosím ju, aby nás informovala o priebehu rokovania vo výboroch.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1007 zo 16. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborom, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Po tretie. Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 472 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 179 zo 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a  menu uznesením č. 392 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 207 z 9. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 162 zo 14. októbra 2008.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 35 tejto správy spoločne so stanoviskom výboru schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

Po druhé. Predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 194 z 21. októbra 2008.

Ďakujem, pán predseda, skončila som.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásili páni poslanci Radičová, Ivančo, Kvorka a pani poslankyňa Gibalová. Pani poslankyňa Radičová nie je v sále, stráca poradie.

Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, milé dámy, vážení páni, predtým, ako predložím konkrétny návrh, konkrétny pozmeňujúci návrh k predloženej parlamentnej tlači týkajúci sa § 72 , § 77 a § 95 by som si dovolil aj niekoľko viet. Chcem povedať, že nie som členom sociálneho výboru, nie som ani odborníkom na oblasť, ktorá sa bude prerokúvať, teda na sociálne služby, som členom výboru pre verejnú správu. Aj z tohto pohľadu si dovolím povedať pár pripomienok k predloženému návrhu súvisiacemu s postavením a s novými úlohami, ktoré vyplývajú z predloženej normy a týkajúce sa samosprávnych krajov a obcí.

Chcem uviesť, že určite je nový zákon potrebný. Nový zákon o sociálnych službách víta nielen odborná verejnosť, ale verím, že aj samotní ľudia, ktorých sa bude týkať a viem, že viac ako dva roky sme čakali na túto normu.

Chcem uviesť, že vyše 90 % predloženej normy je spracovaných ešte pod vedením bývalej pani ministerky a mojej kolegyne pani Radičovej. To je môj názor a určite zákon prináša aj mnohé nové pozitívne zmeny do vzťahov pri výkone sociálnej služby, zavádza nové formy služby, čo je určite prínosom a v tomto zmysle, ako som povedal, je norma veľmi potrebná. Vyplýva to aj z toho, že v podstate sme v závere decentralizácie verejnej správy a prenose kompetencie v oblasti sociálnych služieb na samosprávne kraje a obce a aj v tomto zmysle si myslím, že norma upravuje nanovo vzniknuté vzťahy.

Z pôvodného návrhu, ktorý bol pripravovaný, však vypadli niektoré ďalšie pozitívne prvky a myslím si, že po nich volala nielen odborná verejnosť, ale aj mnohé pozitívne prvky z hľadiska výkonu služieb, čo sa týka samosprávnych krajov aj obcí. Celkovo podľa mňa zákonu chýba väčší dôraz na preventívne nástroje, aj keď je nepopierateľné, že sociálna vláda venuje teda pozornosť rodine. Je nepopierateľné, že vláda chce, alebo prejavuje snahu riešiť problémy. Chýba však ale cielené zameranie na pomoc, hlavne na takú pomoc, ktorá bude motivovať klientov, ktorí budú čerpať sociálnu službu, aby sa zlepšil ich stav, aby sa zlepšila ich sociálna situácia.

Podľa mňa veľmi slabou stránkou je to, že sa nerieši pomoc rodine, ktorá sa týka školskej dochádzky, chýbajú konkrétne nástroje v sociálnych službách, ako zlepšiť motiváciu sociálne postihnutých rodín, aby pochopili, že školská dochádza je jedným z tých nástrojov, ktoré dokáže dostať zo zlej situácie deti zo sociálne odkázaných rodín a podobne.

Chýbajú ustanovenia napríklad o učebných pomôckach, ktoré sa zatiaľ riešia len v oblasti noriem ministerstva školstva. Chýbajú ustanovenia o školskom stravovaní, o tom, ako vyriešiť dopravu do školy, ktorá bola za našich vlád zavedená cez ministerstvo školstva a samozrejme chýba mnoho ďalších nástrojov, ako som povedal, ako motivovať ľudí odkázaných na sociálnu služby, aby sa dostali zo zlej situácie.

Je nepopierateľné, že norma bude poskytovať väčší rozsah foriem sociálnych služieb. Pravdepodobne norma prinesie aj to, že ľudia začnú využívať sociálne služby vo väčšej miere a tento cieľ, ak sa teda naplní, je aj z našej strany akceptovateľný.

Za nedostatky predloženej normy pokladám ja osobne obrovský nárast administratívy z dôvodov novej pôsobnosti samosprávnych krajov a obcí a z dôvodov celkovej novej filozofie zákona hrozí podľa mňa častá zmena posudzovania odkázanosti, pretože predpokladám, že aj z hľadiska poskytovateľov budú iniciované nové a nové posudzovania a súvisí to s čerpaním zdrojov. Je riziko vzniku zložitých situácií vzhľadom na to, že vznikne obrana záujmov medzi obcami, ktoré budú poskytovať sociálnu služby a medzi samosprávnymi krajmi, ktoré budú poskytovať ďalší druh a ďalšie formy sociálnych služieb, a tým pádom vznikne mnohokrát kontroverzia, teda kto poskytne občanovi sociálnu službu a tu sa stretnú možnože aj dva rôzne posudky od dvoch orgánov, ktoré budú rozdielne.

Ako rušivé pokladám aj to, že v praxi vznikne závislosť krajov od stanoviska ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pri zmene účelu zariadenia, pri zrušení zariadenia a podobne. A my sme už túto filozofiu tu svojho času mali pri kultúrnych zariadeniach, je snaha to robiť pri školách a školských zariadeniach. Táto filozofia je tu načrtnutá zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny práve pri sociálnych veciach.

Čo však ale pokladám za kľúčové a čo pokladám za nedoriešené je to, čo ešte v júni 2008 bolo jasné, a to, že všetky náklady alebo teda rozhodujúcu časť nákladov, ktorá vyplýva zo zavedenia nového zákona o sociálnych službách, rozhodujúcu časť nákladov bude znášať štát prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sama pani ministerka ešte v júni 2008 povedala, že potrebuje na pokrytie uplatnenia tohto zákona 2,1 miliardy. Situácia oproti júnu a októbru 2008 je rozdielna v tom, čo som povedal, že je pre mňa kľúčové, že všetky náklady súvisiace so zavedením tejto služby budú znášať obce a samosprávne kraje.

Podľa stanoviska ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny len 44 miliónov dá ministerstvo a nejaké 2,1 miliardy zostávajú teda na mestá a obce. Sme tak v stave, keď potrebu naplniť novým obsahom a novými formami sociálnu službu, mnohokrát aj naplniť vaše programové zámery a mnohokrát aj vaše sľuby zaplatia samosprávne kraje a obce.

Podľa môjho názoru je to minimálne veľmi neférový prístup k týmto článkom verejnej správy, pretože, ak prijmeme túto filozofiu vo všetkých oblastiach, tak potom stačí, ak vláda bude len predkladať rôzne normy, rôzne finančné náročnosti a v konečnom dôsledku vaše myšlienky a vaše názory zaplatia tí, čo sú na nižších článkoch. Som presvedčený, že táto norma v konečnom dôsledku nebude ani naplňovaná, pretože kraje hlásia, a hovorili to aj v pripomienkovom konaní, zvýšené náklady v rozsahu 200 až 300 miliónov. Terajšie rozpočty krajov sú postavené tak, že budú ich musieť zvýšiť o nejakých 30 % a ja som zvedavý, odkiaľ tieto kraje tieto peniaze zoberú.

Pani ministerka sa vyjadrila, myslím si, že pre médiá, že ona už vidí riešenie, a to v tom, že je zvýšený príjem dane z príjmu a že z tohto tie obce a samosprávne kraje budú môcť potiahnuť. Ja len vám chcem pripomenúť, že aj štát mal oproti roku 2006, a už to tu zaznelo, zvýšený príjem okolo 160 až 180 miliárd, tak sa pýtam, prečo to nemôže zaplatiť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

A odpoveď je asi úplne jednoduchá, pretože táto sociálna vláda vám na zákon o sociálnych službách nedala ani korunu. Novým zákonom sa tak zbavujete akejkoľvek zodpovednosti za výkon sociálnej služby, pretože vy ste len v deklaratórnej rovine podali normu, ale hovorím, že výkon ste úplne nechali na samosprávu, na mestá a obce a nechali ste na samosprávne kraje.

V tomto smere je zaujímavá poznámka, ktorá odznela vo výbore pre verejnú správu, keď zástupca ZMOS-u povedal, že aplikáciou tejto normy sa môže dokonca stať to, že niektoré obce to môže priviesť až k finančnému kolapsu, ak ľudia začnú žiadať napĺňanie tejto normy. Chcem na to upozorniť, lebo to nie je len moja myšlienka, ale takto to zaznelo zo ZMOS-u vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Pritom v dôvodovej správe, ktorá vznikla pravdepodobne ešte v júni 2008, sa uvádza, to citujem, že "súčasná úprava zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci už dostatočným spôsobom nerieši", a teraz chcem zdôrazniť jednu vec, "a neupravuje... (Ruch v sále.)

Poprosím ťa, pán predseda, je tu hluk.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pozornosť.

Pán poslanec, dokončite to, prosím vás.

J. Ivančo, poslanec: Teda citujem z dôvodovej správy, ktorá vznikla v júni, že "súčasná právna úprava neupravuje poskytovanie a financovanie sociálnej služby", pritom v októbri 2008 predkladáme normu, ktorá žiadnym spôsobom neupravuje financovanie sociálnej služby okrem toho, že všetko hodila na samosprávne kraje a na obce. Teda je tu diametrálna odlišnosť medzi dôvodovou správou a podmienkami, ktoré boli pri vzniku normy, a podmienkami, ktoré sú teraz, keď sme v druhom čítaní.

Cieľ návrhu zákona má teda silné a slabé stránky a určite bude aj možno prínosom pre občanov, ale spôsobí to mnohé aplikačné problémy hlavne s financovaním sociálnej služby pre občanov z hľadiska tých, ktorí majú sociálnu službu občanovi poskytovať. Som presvedčený, že týmto zákonom vláda teda definitívne končí s financovaním sociálnych služieb v Slovenskej republike a celé financovanie dáva na samosprávne kraje a obce.

Takže toľko môj názor na predložený návrh zákona a dovolím si ešte odcitovať stanovisko alebo názor pani poslankyne Vaľovej, ktorý zaznel pri rozprave k zákonu navrhnutom pánom kolegom Jánošom pri podpore baníkom. Vtedy pani poslankyňa Vaľová povedala, že je prekvapená, že opoziční poslanci kritizujú to, že zákon nemá finančné krytie. Tento zákon, ktorý predkladal pán poslanec Jánoš, hovoril o nejakom dopade 74 miliónov. Vy ste vehementne povedali, že to musí vyriešiť vláda, pretože vaša vláda je sociálna, a tak sa aj sociálne správa, tak vás poprosím, aby sa táto vláda tak sociálne správala aj pri zákone o sociálnych službách, a keď tento zákon má finančné dopady 2,1 miliardy, tak nech tie 2,1 miliardy táto sociálna vláda aj posunie na tých, ktorí majú sociálnu službu poskytovať občanom a nech sa nezbavuje takto zodpovednosti.

A teraz k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. V predkladanom vládnom návrhu zákona navrhujem vykonať tieto zmeny. Po prvé. V § 72 ods. 5 sa navrhuje nahradiť znenie písm. e) novým textom. "(e) Materiál, hmotný majetok, ktorého vstupná cena je 30-tisíc Sk, nehmotný majetok, ktorého vstupná cena je do 50-tisíc korún okrem reprezentačného vybavenia nových interiérov."

Odôvodnenie. U poskytovateľov sociálnych služieb pri takomto znení nie je zachytená skupina, ktorá sa neodpisuje a nie je ani materiálom, pretože sa používa dlhšie ako jeden rok a jeho cena je nižšia ako cena odpisovaného majetku. Je to podľa zákona č. 595/2003 o dani z príjmov.

Po druhé. V § 72 ods. 5 písm. g) sa navrhuje vypustiť text "a riešenia havarijných stavov". Odôvodnenie. Výdavky na odstránenie havarijných stavov patria k oprávneným výdavkom, pretože ich neodstránenie môže zapríčiniť prerušenie poskytovania sociálnych služieb, respektíve v niektorých prípadoch môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia prijímateľov sociálnych služieb.

Po tretie. V § 72 ods. 5 sa navrhuje doplniť nové písm. l), ktoré znie: "(l) Náklady poskytovateľa sociálnej služby na poistenie majetku a zodpovednosti za škody, ktoré môžu vzniknúť pri poskytovaní sociálnej služby alebo v priamej súvislosti s ňou, zákonné a havarijné poistenie motorových vozidiel, dane a poplatky." Odôvodnenie. Uvedené náklady sú bežnými nákladmi pri poskytovaní sociálnej služby.

Po štvrté. V § 72 ods. 5 sa navrhuje doplniť nové písm. m), ktoré znie: "(m) Správna réžia poskytovateľa sociálnej služby, ktorý nie je právnickou osobou a spravuje viac ako jednu sociálnu službu."

Odôvodnenie. Poskytovateľ, ktorý je právnickou osobou a spravuje viac ako jednu sociálnu službu má okrem nákladov na sociálnu službu navyše režijné náklady spojené so zriaďovateľskou funkciou, metodickým riadením, finančným riadením, usmerňovaním a kontrolou sociálnych služieb. Sú to výdavky, ktoré VÚC a mestá vykazujú v iných kapitolách a do štandardných výdavkov na sociálne služby sa nepremietnu.

Po piate. V § 77 ods. 1 sa za text "výška finančného príspevku na prevádzku určí na príslušný rozpočtový rok vo výške rozdielu medzi štandardnými výdavkami, štandardnými príjmami" a sa navrhuje vložiť slovo "štandardnými".

Odôvodnenie. Pri výkone pri výpočte štandardných výdavkov sa nezohľadňuje kapacita zariadenia, to znamená, že zvýhodňuje veľkokapacitné zariadenia, čo je v rozpore s európskymi štandardmi pre sociálne služby a zároveň výpočte výšky finančného príspevku znevýhodňuje klientov s vyšším stupňom odkázanosti na pomoc inej osoby.

Po šieste. V § 77 ods. 2 sa na konci textu navrhuje doplniť text "podľa kapacity zariadenia a stupňa odkázanosti". Odôvodnenie. Zákon pri výpočte štandardných výdavkov nezohľadňuje kapacitu zariadenia, to znamená, že zvýhodňuje veľkokapacitné zariadenia, čo je v rozpore s európskymi štandardmi pre sociálne služby a zároveň pri výške finančného príspevku znevýhodňuje klientov s vyšším stupňom odkázanosti na pomoc inej osoby.

Po siedme. V § 95 ods. 6 sa znenie textu navrhuje nahradiť textom "neverejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný na požiadanie predložiť údaje z evidencie prijímateľov sociálnej služby podľa ods. 1 obci alebo vyššiemu územnému celku, v ktorom má prenajímateľ sociálnej služby trvalý pobyt".

Odôvodnenie. Mesačné predkladanie údajov je neprimerane náročné na administratívu poskytovateľa sociálnej služby i u poskytovateľa príspevku, ale aj na materiálové výdavky a poštovné poskytovateľov sociálnej služby, pričom taxatívne vymenované údaje o príjemcoch sa prakticky od prijatia prijímateľa sociálnej služby do zariadenia nemenia.

Nechám tento pozmeňujúci návrh pani spravodajkyni. Ďakujem všetkým pekne za pozornosť a verím, že pochopíme, že zákon o sociálnych službách je nielen na to, aby štát hovoril prostredníctvom vlády, aký je sociálny, ale aj na to, aby táto služba bola reálne vykonávaná a zabezpečená v aplikačnej praxi a na to tí, ktorí ju majú zabezpečovať potrebujú peniaze, nielen slová. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme reagovať faktickými poznámkami pani Vaľovej, pána poslanca Haleckého, Bauera a Mikloša po skončení. Končím možnosť sa prihlásiť po skončení hlasovania. Teraz poprosím všetky kolegyne a všetkých kolegov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

Poprosím teraz kolegyňu pani poslankyňu pani Vaľovú, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 733.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás požiadať naozaj o pozornosť, pretože hlasovanie vzhľadom na počet, ako aj rozsah pozmeňujúcich návrhov bude náročné.