I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v predchádzajúcom vystúpení som predniesol pozmeňujúci návrh. Na druhej strane som aj tento návrh odôvodnil. Ale ten návrh vzhľadom na to, že je dosť obšírny, pomerne dlhý, som neprečítal, nepredniesol. Dostal som upozornenie, že treba dodržať stanoviská rokovacieho poriadku, a preto mi dovoľte, aby som teraz tento môj návrh prečítal.
K predkladanému vládnemu návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja navrhujem vykonať tieto zmeny a doplnenia.
Prvý bod. Do štvrtej časti sa za § 13 vkladá § 13a, ktorý znie: "Európske zoskupenie územnej spolupráce. (1) "Európske zoskupenie územnej spolupráce (ďalej len zoskupenie) ako nová forma regionálnej spolupráce v Európe je upravená osobitným zákonom a predpismi."."
(2) "Hlavným cieľom zoskupenia je cezhraničná spolupráca. Každé zoskupenie si rozvojové priority určuje podľa vlastných regionálnych a geografických špecifík."
(3) "Zoskupenie pripravuje rozvojové projekty na účely zvýšenia úrovne hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja regiónu a spolupracuje na ich realizácii. Podporuje rozvojové aktivity na území zoskupenia, ktoré súvisia so zameraním podpory regionálneho rozvoja podľa § 3. Podieľa sa na vypracovaní spoločných strategických a problémových dokumentov cezhraničnej spolupráce, organizuje prezentačné podujatia a odborné semináre zamerané na problematiku rozvoja zoskupenia. Podporuje záujem oboznamovania sa obyvateľov s geografickými, historickými špecifikami zoskupenia a prírodným a kultúrnym dedičstvom jednotlivých území v rámci zoskupenia. Poskytuje informácie pre všetkých členov zoskupenia a zabezpečuje aktuálnosť internetovej stránky zoskupenia. Poskytuje konzultačno-poradenské služby v oblasti cezhraničnej spolupráce. Spolupracuje so sociálno-ekonomickými partnermi v oblasti regionálneho rozvoja. Vytvára partnerstvá na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni."
(4) "Slovenskej časti zoskupenia môže byť z rozpočtovej kapitoly ministerstva poskytnutý finančný príspevok na projekt, ktorý je zameraný na realizáciu aktivít zoskupenia podľa ods. 3."
(5) "Pre poskytnutie finančného príspevku na projekt je potrebné podať písomnú žiadosť. Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na projekt doručí zoskupenie, ďalej len žiadateľ o finančný príspevok na projekt ministerstvu v lehote určenej vo výzve, ktorú ministerstvo zverejní na svojej internetovej stránke. Vzor žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na projekt je uvedený v prílohe č. 1."
(6) "Príloha u žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na projekt je:
a) výpis z registra európskych zoskupení územnej spolupráce,
b) zakladacia zmluva žiadateľa o finančný príspevok na projekt,
c) schválený plán činnosti žiadateľa o finančný príspevok na projekt na príslušný kalendárny rok,
d) projekt zameraný na realizáciu aktivít zoskupenia,
e) podpísaná dohoda o cezhraničnej spolupráci,
f) potvrdenie Sociálnej poisťovne, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt nemá evidované nedoplatky sociálneho poistenia a nedoplatky príspevku na starobné dôchodkové sporenie svojich zamestnancov, nie starší ako tri mesiace,
g) potvrdenie od zdravotných poisťovní, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt nemá evidované nedoplatky na zdravotnom poistení svojich zamestnancov, nie staršie ako tri mesiace,
h) čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt nie je v likvidácii,
i) čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na povolenie reštrukturalizácie,
j) čestné vyhlásenie o tom, že proti žiadateľovi o finančný príspevok na projekt nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na povolenie reštrukturalizácie, alebo, že súd nezastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku,
k) čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľovi o finančný príspevok na projekt nebolo doručené upovedomenie o začatí exekučného konania,
l) čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania,
m) čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt nemá iné nedoplatky voči štátnemu rozpočtu,
n) čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt zabezpečí spolufinancovanie účelu finančného príspevku na projekt najmenej vo výške 10 % z celkových nákladov na projekt zameraný na realizáciu aktivít zoskupenia z vlastných zdrojov."
(7) "Podmienkou poskytnutia finančného príspevku na projekt je zabezpečenie spolufinancovania účelu finančného príspevku na projekt z vlastných zdrojov žiadateľa o finančný príspevok na projekt vo výške najmenej 10 % z celkových nákladov na projekt zameraný na realizáciu aktivít zoskupenia."
(8) "O výške poskytnutého finančného príspevku na projekt a v počte podporených projektov zameraných na realizáciu aktivít zoskupenia rozhoduje minister výstavby a regionálneho rozvoja (ďalej len minister) na základe hodnotenia odbornej hodnotiacej komisie."
(9) "Odborná hodnotiaca komisia je poradný orgán ministra, ktorý hodnotí cezhraničný dopad, uskutočniteľnosť a udržateľnosť projektov zameraných na realizáciu aktivít zoskupenia. Zloženie, úlohy a spôsob rokovania odbornej hodnotiacej komisie upravuje štatút a rokovací poriadok, ktorý schvaľuje minister."
(10) "Finančný príspevok sa poskytne podľa zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na projekt uzatvorenej medzi ministerstvom a žiadateľom o finančný príspevok na projekt."
Po druhé číslovanie odvolávok sa automaticky posúva.
Odôvodnenie som už prečítal.
Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec bol jediný, kto sa do rozpravy prihlásil ústne. Keďže s faktickými poznámkami na neho sa nehlási nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa teraz pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave v záverečnom slove.
Áno, nech sa páči, pán minister, máte priestor v záverečnom slove.
M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem pekne. Najprv by som reagoval na pána poslanca Farkasa. O EZUS-e, o európskom zoskupení územnej spolupráce sme dosť rozprávali aj vo výboroch Národnej rady.
Čo sa týka štátneho rozpočtu, ktorý má pomáhať nástrojom, ktoré vlastne pomáhajú regionálnemu rozvoju na Slovensku, sú RRA-čky, čiže regionálne rozvojové agentúry, euroregióny, sú to inštitúcie, ktoré pracujú celý rok. Robia sa určité analýzy, ako pracujú. Dávajú nám rôzne dokumenty v súvislosti s ich prácou. Čiže, nie je dobré a nesúhlasíme s týmto návrhom pána poslanca Farkasa, aby EZUS-y, čiže, európske zoskupenia územnej spolupráce, boli taktiež podporované zo štátneho rozpočtu, pretože EZUS sa môže vlastne vytvoriť aj kvôli jednému projektu. Čiže, myslíme si, že by nebolo vhodné, aby finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu sa teda podieľali v rámci EZUS-ov. To je pán poslanec Farkas.
Môžem na pána poslanca Bauera hneď reagovať? Na pána poslanca Bauera by som zareagoval. Tam boli návrhy na šesť pozmeňovákov, pozmeňujúcich návrhov.
Čo sa týka prvého pozmeňujúceho návrhu, tak v § 8 ods. 1 slová "zohľadňujú ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku" nahradiť slovami "v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku."
Naše odôvodnenie. V § 8 ods. 1 návrhu zákona je definovaná potreba zohľadnenia cieľov a priorít ustanovených v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, na území ktorého sa obec nachádza, s cieľmi a prioritami ustanovenými v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Vyššie územné celky, ako i obce sa riadia osobitnými predpismi - zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov a zákon 369 o obecnom zriadení - a nevytvárajú tak vzťah nadradenosti a podriadenosti.
Keďže sú samostatnými územnými samosprávnymi a správnymi celkami Slovenskej republiky, nenachádza sa v návrhu zákona direktívny termín, ktorým by bol ustanovený súlad dokumentov obcí a VÚC, ale sa navrhuje zohľadnenie, čiže taký miernejší termín cieľov a priorít ustanovených v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku. Čiže, nesúhlasíme s týmto prvým pozmeňujúcim návrhom.
2. V § 8 vložiť ods. 2 a ostatné úseky sa prečíslujú. Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mestskej časti v meste Bratislava a Košice zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta, na území ktorého sa mestská časť nachádza a je vypracovaný podľa záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie mesta.
Odôvodnenie. Predložený vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja ustanovuje základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja ako Národná stratégia, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja VÚC a Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Mestské časti miest Bratislavy a Košíc sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom alebo štatútom mesta hospodária so zvereným majetkom a so zverenými finančnými prostriedkami a s vlastnými príjmami i vlastným majetkom získaným vlastnou činnosťou. Mestské časti nie sú samostatnými samosprávnymi celkami. Vypracúvajú vlastné rozvojové dokumenty v súlade s dokumentmi mesta, na území ktorého sa nachádzajú. Nie je preto potrebné v rámci predkladaného vládneho návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja ustanoviť takúto povinnosť pre mestské časti. Čiže nesúhlasíme.
3. V § 2 vložiť písm. f) a g). "f) mikroregión je územný celok vymedzený minimálne dvoma susediacimi obcami a g) územie mikroregiónu je územný celok, ktorý tvoria katastrálne celky obci mikroregiónu."
Odôvodnenie. Vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja definuje mikroregionálne združenie ako právnickú osobu založenú na účely dosiahnutia spoločných riešení pri zvyšovaní úrovne hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja a územného rozvoja regiónu. Členom tejto právnickej osoby môže byť okrem obce napríklad aj podnikateľský subjekt alebo nezisková organizácia atď. Mikroregionálne združenie podľa vládneho návrhu zákona je teda širší pojem. Pojem mikroregión, ktorý navrhol pán poslanec Bauer, je chápaný ako združenie obcí, má svoje územie implicitne definované už v zákone o obecnom zriadení a navrhovaná definícia by bola duplicitou. Navrhovaná definícia mikroregiónu nevylučuje aj členstvo iných právnických osôb ako obcí v tomto zoskupení. Čiže, nesúhlasíme s pozmeňujúcim návrhom č. 3.
4. V § 5 vložiť písm. c), ktoré znie: "Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mikroregiónu."
Odôvodnenie. Navrhovaný zákon nestanovuje povinnosť vypracovať rozvojový dokument pre mikroregionálne združenie, keďže jeho členom môžu byť rôzne právnické osoby. Nebolo by vhodné, aby podnikateľské subjekty zasahovali do vypracovania obecných rozvojových dokumentov, čo je v kompetencii obcí. Na tomto procese sa môžu zúčastniť len ako sociálno-ekonomickí partneri. To isté platí aj pre navrhovanú definíciu mikroregiónu pána poslanca Bauera v bode č. 3.
Návrhom zákona sa však nevylučuje možnosť vypracovať si spoločný rozvojový dokument pre obce, ktoré sú združené podľa zákona 369 o obecnom zriadení. Čiže odporúčame nesúhlasiť.
Bod č. 5. V § 8 ods. 8 vložiť za slovo "sociálneho rozvoja obce" slová "alebo mikroregiónu". Odpoveď. Vzhľadom na odpoveď k pozmeňujúcemu návrhu č. 4 je uvedený návrh bezpredmetný. Čiže nesúhlasíme.
A posledný pozmeňujúci návrh. Vložiť nový § 8 a ostatné paragrafy prečíslovať. Vzhľadom na odpoveď k pozmeňujúcemu návrhu č. 4 je uvedený návrh bezpredmetný. Taktiež odporúčame nesúhlasiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za záverečné slovo.
Pýtam sa spravodajcu. Má slovo, nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, páni ministri, konštatujem, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci, aj keď sme mali tri vystúpenia.
Kolega Farkas predložil jeden pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme hlasovať po piatich pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli na výboroch a ktoré sú súčasťou spoločnej správy.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov kolegu Bauera, on navrhuje hlasovať o 1. a 2. spoločne, o ostatných 3, 4, 5, 6 zase spoločne. Len pripomínam, tam je jedna matematická chyba, ktorá hovorí, v tom § 6 vložiť nový § nie 8, ale § 9, pretože v predchádzajúcich meníme § 8 viacerými odsekmi. A potom ten ďalší už môže byť 9 a terajší deviaty a ďalšie sa poposúvajú ďalej. To platí, treba to prečíslovať. Takže namiesto 8 len opraviť na č. 9. To je v tom poradí tak, aby to mohlo pokračovať. Áno, dotýkam sa pôvodného textu, len tu už, keď meníme 3, 4 a 5 pozmeňujúcich návrhov, kde predtým meníme pôvodný text § 8 a dávame tam odseky, ktoré upravujeme, potom je tu ďalší paragraf, ktorý má byť 8. Logicky by znelo tomu, že ten pôvodný vypadne a nový § 8 je toho nového znenia, ale preto musí byť zachovaný aj § 8, ktorý máte, zmeny, ktoré sú urobené inými pozmeňujúcimi návrhmi, a potom môže byť 9. To len pre logiku veci, aby sme to tak mali upravené.
A pripomínam jednu vec v súvislosti s tým vyjadrením. Je pravda, v tomto parlamente už bol prijatý pozmeňujúci návrh k novele zákona o Košiciach, kde mestské časti dostali právo čerpať finančné prostriedky z Európskej únie. To už máme v zákone o Košiciach zakotvené, podobný návrh je aj v zákone o Bratislave, len zatiaľ sa nemôžeme naň odvolávať, pretože pravdepodobne ho budeme prerokúvať v utorok. Len pre poriadok veci, že je to takýmto spôsobom usporiadané.
O spôsobe hlasovania som povedal.
Pán predsedajúci, toľko moje vystúpenie.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov v štátnej správe v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh.
Tento vládny návrh zákona má tlač 692 a spoločná správa výborov má č. 692a.
Slovo má pán minister Stanislav Becík a prosím ho, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch, kde neboli vznesené žiadne podstatné zmeny a ostatné pripomienky boli zapracované, a preto je možné ho schváliť a ustanoviť povinnosť Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu, vykonávať správu a aktualizáciu registra ovocných sadov a chmeľníc, ustanoviť povinnosť pre užívateľov ovocných sadov a chmeľníc a aktualizovať údaje.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na potrebu vykonávania správy a aktualizácie registra ovocných sadov a chmeľníc, obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie a schválenie návrhu zákona.
Ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyni Magde Košútovej a žiadam ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila stanoviská a návrhy gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako spoločná spravodajkyňa predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh, tlač 692.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 985 z 10. 9. 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol zákon pridelený, zaujali stanoviská, súhlasili schváliť s pripomienkami, ktoré máte v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 6 spoločne.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu k tomu bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Teraz sa pýtam, pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi, v tejto časti aj pani spravodajkyni a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Opäť však poprosím pána ministra Stanislava Becíka, aby zostal, pretože nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má tlač 711, spoločná správa výborov tlač 711a.
Máte slovo, pán minister, a odôvodnite tento vládny návrh.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch a bol doplnený o niektoré pripomienky poslancov, ktoré ešte zvyšujú jeho kvalitu.
Účelom predloženého návrhu zákona je stanoviť požiadavky, ktoré vyplývajú z Nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky a zároveň odstráni zo zákona tie ustanovenia, ktoré stratili vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie význam a ustanovenia upravujúce úlohy a kompetencie orgánov štátnej správy, ktoré podrobnejšie a komplexnejšie upravujú iné právne predpisy.
Návrh zákona ustanovuje kontrolný orgán a sankcie za nedodržiavanie zákona, Nariadenia Rady Európskeho spoločenstva 1234/2007.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že pri prerokúvaní predloženého návrhu zákona nevznikli žiadne rozpory, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie.
Ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Jánovi Čechovi.
Pán Čech, poprosím návrh a stanovisko gestorského výboru k tomuto vládnemu návrhu zákona. Máte slovo.
J. Čech, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ako spoločný spravodajca predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, tlač 711.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 986 z 10. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491 o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, tlač 711, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona predložený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor súhlasil s týmto vládnym návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo taktiež súhlasil s týmto návrhom zákona a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu takisto súhlasil s týmto návrhom a odporučil ho schváliť s pripomienkami.
Pripomienky sú uvedené v čl. IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za spravodajskú správu.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pána ministra, samozrejme, ešte poprosím, aby zostal, pretože pristúpime k
správe o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2008, stav za rok 2007.
Správu ste dostali ako tlač 780.
A vzhľadom na to, že nasledujúcim bodom programu je
správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2008, stav za rok 2007,
tlač 781, podám návrh, aby sme k týmto bodom zlúčili rozpravu s tým, že o každej správe, samozrejme, budeme hlasovať osobitne.
Poprosím, je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? (Hlasy z pléna: Áno.) Pokiaľ je, ďakujem veľmi pekne.
Obidve správy uvedie pán minister pôdohospodárstva Stanislav Becík. Prosím ho, aby sa ujal slova.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2008 predkladaná na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky analyzuje a hodnotí výsledky lesného hospodárstva v Slovenskej republike za rok 2007. Uvádza tiež predpokladané plnenie zámerov v roku 2008 a naznačuje výhľadové tendencie plnenia niektorých ukazovateľov pre rok 2009.
Lesnatosť ako percentuálny podiel celkovej výmery lesných pozemkov z celkovej výmery Slovenska bola v roku 2007 približne 41 %. Lesy z hľadiska využívania členíme na hospodárske, ktoré predstavujú približne 68 %, ochranné 17 % a lesy osobitného určenia 15 %. Lesy pod vplyvom imisií boli vypustené z kategórie lesov osobitného určenia, čím došlo k zníženiu výmery týchto lesov.
Celková výmera chránených území bola v roku 2007 1 mil. 103 647 ha. Lesnatosť chránených území je približne 72-percentná a plocha týchto území v pomere k výmere štátu i lesných pozemkov z európskeho i globálneho hľadiska je nadpriemerná. Spolu s podmienkami obmedzujúcimi obhospodarovanie lesov prevyšuje aktuálne ekonomické možnosti Slovenska.
Ťažba dreva má zvyšujúcu sa tendenciu. V roku 2000 dosiahla vyše 6,2 mil. m3, v roku 2005 vyše 10,1 mil. m3, čo je rekordný ročný objem ťažby v celej histórii lesného hospodárstva na Slovensku. Túto vysokú ťažbu dreva spôsobilo spracúvanie polomov po veternej smršti z novembra 2004. V roku 2007 bola ťažba dreva vyše 8,3 mil. kubíkov dreva. Celkový rozsah umelej obnovy lesa sa v rokoch 2006 a 2007 mierne zvýšil. V dôsledku uplatňovania podrastového hospodárskeho spôsobu a zvyšovania rozsahu prípravy pôdy sa mierne zvyšuje prirodzená obnova lesa, ktorej podiel z celkovej obnovy lesa v roku 2007 prevýšil viac ako 30 %.
Predaj dreva je najvýznamnejším zdrojom príjmov v lesníckom sektore, ktorým sa zabezpečuje približne 80 % tržieb a výnosov v lesnom hospodárstve. V roku 2007 dodali subjekty obhospodarujúce lesy na Slovensku na domáci trh 7 mil. 692 tis. m3 dreva. V roku 2007 sa dosiahla najlepšia štruktúra sortimentov dreva od roku 1990. Ihličnaté piliarske sortimenty dosiahli podiel 62 % a listnaté piliarske sortimenty 41 % z celkových dodávok. Hospodársky výsledok lesného hospodárstva predstavoval v roku 2007 hodnotu 1 mld. 61 mil. vrátenej podpory, 10 mil. na lesnícku činnosť vo verejnom záujme.
Na hospodársky výsledok v roku 2007 výrazne vplývalo priemerné speňaženie dreva, ktoré vzrástlo v roku 2007 celkom o 7,5 %, pričom priemerná cena ihličnatého dreva vzrástla o 6 % a listnatého o 10 %.
Podpora verejných zdrojov v minulých rokoch vykazuje pokles s najvýraznejším znížením v roku 2004 a 2005. V roku 2007 predstavovala podpora v bežných cenách približne 357 mil. Sk. Podiel lesného hospodárstva na makroekonomike v Slovenskej republike dosiahol v roku 2007 0,46 %. Usporiadanie vlastníctva v lesoch v zmysle reštitučných zákonov sa dosiaľ neukončilo. Zostáva vysporiadať najmä drobné individuálne vlastníctvo, kde je najväčší podiel neodovzdaných lesov.
Ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Takže teraz budeme pokračovať stanoviskami spravodajcov k jednotlivým bodom programu.
Tibor Lebocký nám predloží spravodajskú správu k správe o lesnom hospodárstve vo výbore pre pôdohospodárstvo. Má slovo.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci Národnej rady, vážený pán minister, správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2008, stav za rok 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 787 z 29. septembra 2008 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ktorý túto správu prerokoval v stanovenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody správu uznesením č. 320 z 20. októbra 2008 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie s tým, že žiada ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky zabezpečiť aktualizáciu metodiky vecného a formálneho obsahu Zelenej správy s cieľom kontinuálneho sledovania stavu a vývoja obhospodarovania kmeňových štátnych lesov. Táto požiadavka vyplynula v podstate z rozpravy na výbore, kde sme podrobili určitému rozboru také disproporcie v stave únosnej ťažby v rámci kmeňových štátnych lesov a neštátnych lesov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 323 z 20. októbra 2008 schválil správu o výsledku prerokovania správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2008, stav za rok 2007, vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe a poveril ma predložiť a predniesť ju na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.
Skôr však, ako sa dostaneme k tomu uzneseniu, vážený pán predsedajúci, otvorte k prednesenému bodu programu rozpravu.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otvorím, samozrejme, pán spravodajcu, no keďže máme spojenú rozpravu k obidvom bodom, tak ešte poprosím spravodajcu druhého, tiež z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie pána poslanca... Vy ste prečítali obidve správy? Pardon, áno, pán minister, samozrejme, takže poprosím, keby ste boli taký dobrý. Bol som v tom, že ste predniesli obidve, prepáčte, máte slovo.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2008 bola vypracovaná na základe § 3 ods. 2 písm. g) zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v súlade s plánom práce vlády na rok 2008.
Podľa predbežných údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za rok 2007 hrubá poľnohospodárska produkcia vzrástla len o 2,2 % v bežných cenách, v stálych cenách klesla o 4,6 %. Nárast produkcie bol sprevádzaný nárastom rastlinnej produkcie o 9,7 % a poklesom produkcie živočíšnej výroby o 2,9 %. Subjekty poľnohospodárskej prvovýroby podľa predbežných údajov Štatistického úradu dosiahli v roku 2007 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške smutných 314 mil. Sk, ktorý v porovnaní s rokom 2006 poklesol cca o 1 mld. Sk. Stabilizujúco na výsledok hospodárenia vplývala najmä uplatňovaná spoločná poľnohospodárska politika, vrátane politiky podpornej.
Investovanie v poľnohospodárstve sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšilo a investície vzrástli až o 52,2 %, najviac do budov a stavieb 66,3 %, strojov a zariadení 31,6 % a do základného stáda a ťažných zvierat o 26,3 %.
V roku 2007 pracovalo v poľnohospodárstve podľa výberových zisťovaní a pracovných síl celkom 75,5 tis. osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa počet osôb pracujúcich v poľnohospodárstve znížil o 2,5 % alebo o 1 900 osôb. Mzdový vývoj bol v poľnohospodárstve pozitívny, avšak mzdová disparita medzi poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom pretrváva, keď priemerná mzda v poľnohospodárstve dosiahla len 75 % úrovne miezd v národnom hospodárstve.
K výsledkom za živočíšnu výrobu je nutné konštatovať, že situácia v chove hovädzieho dobytka sa v roku 2007 opäť čiastočne zhoršila. Ku koncu roku 2007 bolo v Slovenskej republike 501 800 kusov hovädzieho dobytka, čo bolo oproti roku 2006 menej o 1,2 %. Situácia na trhu s ošípanými a bravčovým mäsom bola v roku 2007 mimoriadne zlá. V podstate možno povedať, že v rámci živočíšnej výroby došlo k väčšiemu nárastu len v chove oviec, ktorých počet medziročne vzrástol o viac ako 4,4 % a v chove kôz, ktorý bol bez výraznejších výkyvov.
Rastlinnú výrobu možno stručne charakterizovať tak, že v roku 2007 sa mierne zvýšila asi o 0,7 % osiata plocha poľnohospodárskymi komoditami. Priemerné hektárové úrody sa znížili pri všetkých hlavných plodinách s výnimkou zemiakov. Produkcia sa znížila u väčšiny rastlinných komodít, vrátane obilovín, najvýraznejšie pri slnečnici, cukrovej repe, kŕmnych okopaninách a strukovinách. Nadväzne bola aj celková ponuka hlavných komodít na domáci trh v roku 2007 v porovnaní s predchádzajúcim rokom oveľa nižšia.
Na druhej strane ale ceny komodít rastlinnej výroby v roku 2007 vzrástli v priemere o 25,8 %, čo do značnej miery ovplyvnili najmä vysoké ceny obilia, ktoré vzrástli až o 39,1 % a niektorých druhov olejnín o 15,5 %.
Ceny vstupov do poľnohospodárstva medziročne vzrástli o 5,1 %, čo spolu s medziročným nárastom cien poľnohospodárskych výrobkov o 5,4 % prispelo k miernemu uzatvoreniu cenových nožníc medzi vstupmi a výstupmi v poľnohospodárstve. Podľa údajov rezortného výkazu potrav. 102 výroba potravinárskych výrobkov bez tabakového priemyslu sa medziročne zvýšila o 6,3 % na úroveň 92 mld. Sk. Podľa výsledkov tohto výkazu podniky s počtom do 19 aj nad 20 zamestnancov dosiahli v potravinárskom priemysle v roku 2007 kladný hospodársky výsledok 2,8 mld. Sk, ktorý bol o 0,95 mld. Sk vyšší ako v roku 2006. Ziskovosť dosiahlo 67,9 % podnikov. Najvyššiu úroveň kladného výsledku hospodárenia dosiahol odbor škrobárenský, cukrovarnícky, cukrovinársko-pečivárenský. Stratovo hospodárili len 3 odbory - mäsový so stratou 153 mil. Sk, hydinársky so stratou 72 mil. Sk a mlynský so stratou 13 mil. Sk.
Zahraničný obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Obrat zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi, potravinárskymi výrobkami sa v roku 2007 zvýšil o 12 %. Nárast obratu spôsobilo výrazné zvýšenie dovozu o 16 % pri súbežnom náraste hodnoty vývozu 7 %. V dôsledku toho záporné saldo agropotravinárskeho obchodu medziročne výrazne vzrástlo až o 46 %, resp. o 7,7 mld. Sk. Pozícia agrosektora sa teda v rámci celkového zahraničného obchodu Slovenskej republiky v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhoršila. Rok 2007 bol už štvrtým rokom uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie v slovenskom poľnohospodárstve. Výška celkových priamych platieb v roku 2007, vrátane doplnkových národných priamych platieb, dosiahla po prvýkrát od vstupu Slovenska do Európskej únie maximálnu možnú úroveň 70 % platieb poskytnutých v európskej "15".
Celkový objem priamych platieb vyplatených v roku 2007 bol 7,3 mld. Sk a objem 3,8 mld. Sk týchto platieb bol prevedený na vyplatenie do roku 2008. K uvedenému ešte dodávam, že aj na rok 2008 je rozpočtovaná maximálna možná úroveň 80 % priamych platieb.
Správa bola prerokovaná a schválená dňa 17. septembra 2008 vo vláde Slovenskej republiky, ktorá k nej prijala uznesenie č. 634.
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie oboch správ.
Teraz poprosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Miroslava Jureňu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy o poľnohospodárstve a potravinárstve vo výbore.
Máte slovo, pán poslanec.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2008 stav za rok 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 787 z 29. septembra 2008 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ktorý predkladá túto správu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uvedenú správu prerokoval v určenej lehote a správu uznesením č. 319 z 20. októbra 2008 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor uznesením č. 322 schválil správu a poveril ma predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu výboru a návrh uznesenia, ktorý je prílohou tejto správy.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za spravodajskú správu.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Ako sme už povedali, rozprava bude spoločná k obidvom správam, ktoré prerokúvame. Takže chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Marián Záhumenský, a to k správe o pôdohospodárstve a potravinárstve písomne a k správe o lesnom hospodárstve pán poslanec László Miklós.
Takže, ak dovolíte, pôjdeme podľa toho poradia, v akom boli prednesené správy. Takže slovo má pán poslanec László Miklós a vystúpi k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2008, teda za rok 2007.
Pán poslanec, máte slovo.
L. Miklós, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, chcem sa vyjadriť k Zelenej správe za rok 2007 z rôznych aspektov, ale predovšetkým musím hneď na začiatku zdôrazniť, že to bude aspekt ekologický. Keby ste sa chceli spýtať, čo je to pohľad ekologický, tak najjednoduchšie vysvetlenie je, že ekologickému pohľadu neprekáža, koľko stojí drevo, kto je majiteľ lesa, aké sú trhové podmienky, aké sú platy lesníkov atď., proste je to pohľad ekologický na to, ako rastie les, ako môže ďalej prosperovať.
Preto by som chcel tieto otázky objasniť, lebo v poslednom čase, nakoniec aj v tvojom vystúpení, pán minister, si sa dotkol tých problémov ochrany prírody a ako ma všetci poznáte, tak mojím absolútnym želaním je tieto rôzne a často veľmi protichodné názory osvetliť aj z druhej strany a nakoniec výsledkom by mohlo byť, keď sme už takto dobrí kamaráti, aj možno nejaké zbližovanie sa dvoch názorov.
Predovšetkým by som chcel povedať, že Zelená správa je ako zvyčajne a ako tradične na dobrej úrovni. Vidno, že je za tým dobré odborné zázemie, je tam určite Národné lesnícke centrum, kolegov poznáme, je to naozaj dobre spravené, a preto je mi aj trošku ľúto, že stále sa tam opakuje to, čo už niekoľko rokov kritizujem, aby sa zbytočne, to sú niekedy len vety, niekedy deklarácie, aby sa tam také veci neobjavovali.
Takže skúsim také základné postuláty. V Zelenej správe sa veľmi výrazne podčiarkuje ekologizácia lesného hospodárstva, čo mimoriadne významne kvitujem. Teda som rád, že je to tak. Je to tak ako z veľkej knihy trvalo udržateľného rozvoja. Hovorí sa tu o záväzku plniť Akčný plán Európskej únie v oblasti lesného hospodárstva, kde základným cieľom je podporovať a zlepšovať trvalo udržateľné hospodárenie, ich multifunkčnú rolu, zlepšiť koherentnosť a tak ďalej, nebudem čítať.
Ale prvé dva strategické ciele a priority slovenskej lesníckej politiky sú sformulované veľmi ekologicky. Prvý strategický cieľ je podpora ekologického obhospodarovania lesov a druhý je zlepšovanie ochrany životného prostredia. Tu by sme mohli povedať, že dobre, tak to už lepšie ani nemôže byť, ale skutočne by som chcel veriť, že v tomto smere pôjde lesné hospodárstvo.
Druhé kvitovanie, čo môžem predniesť, je, čo je už trošku ďalej, čo nasvedčuje tomu, že sa to v niektorých prípadoch snáď naozaj myslí vážne s tým trvalo udržateľným rozvojom, sú zmeny v spôsobe hospodárenia, najmä tým, že sa mení rozsah holorubov a plánovaný podiel podrastov vo výbere účelového hospodárskeho spôsobu sa zvýšil a jemnejší spôsob obhospodarovania aj lesníci považujú za významný princíp k prírode blízkeho hospodárenia lesov. Toto je fajn. Ale napriek tomu, pán minister, kolegovia, ja si myslím, že stále je tam ešte 128,5 % holorubov, no ale sú osobitného určenia, kde väčšinou sú to lesy ako z osobitného určenia z hľadiska titulu ochrany prírody, 28 % to je jedna tretina, sú ešte stále holoruby. Takže kvitujem znižovanie, ale ešte sa mi zdá, že by to mohlo ísť nižšie.
O hospodárskom výsledku všeobecne. Pozrite sa, viete dobre, ja som tiež z vidieka, som z Gemera, kde bolo veľa lesníkov a mnohí sa živili lesom, mimoriadne ma mrzí, že poklesol podiel na HDP na 0,46 %. Neteší nás, že sa toto stalo napriek zvýšenému objemu ťažby. Možno nad týmto by sme mali spoločne porozmýšľať, čo by sme mohli urobiť pre to, aby sa tento hrdý lesnícky stav mohol aj na tieto čísla pozerať trošku s väčšou hrdosťou.
O ťažbe. Tu by som chcel "vypichnúť" jednu zásadnú vec a to je podiel náhodných ťažieb z celkovej ťažby. No tu sa už nachádzajú také určité pichliače, ktoré, by som povedal, nenapomáhajú láske medzi ochrancami a lesníkmi, pretože sám viac-menej hovorí, že väčšia časť náhodných ťažieb je preto a zvyšuje sa, lebo je ochrana prírody. No, ja by som mal návrh. Náhodné ťažby, keďže sa opakujú každý rok a každý rok sa o niečo zvyšujú, by sme mohli už zabudnúť na to, že sú náhodné. Náhodný je možno výskyt, ale aj to vieme vo veľkej miere predpovedať, kde asi bude náhodná ťažba, kde asi padne les, ktorý nie je v pôvodnom LHP zapísaný v decéniu a mohli by sme sa potom trochu s tým vysporiadať, že nebudeme každý rok písať, že aha, zasa máme neplánované ťažby a ešte navyše neplánované ťažby. No a navyše by som bol veľmi rád, keby sme nepripisovali náhodné ťažby na vrub ochrancov prírody.
A v tejto súvislosti mi, pán minister, aj ty, aj ty, Tibor, pán spravodajca, dovoľte vysloviť jeden termín, ktorý určite poznáte a určite budete veriť, že som ho nevymyslel ja. No a je to termín zlatej brouk alebo zlatý chrobák, ktorý, samozrejme, vyslovujú aj naši lesníci, aj Česi. Viete, o čo ide. No ide predovšetkým o kalamity a o neplánované ťažby. Nebudem to rozoberať. Mnohí to považujú za zlatého brouka, že prišiel. Ďakujem mu, že prišiel. Dobre, len znovu by som podčiarkol, prosím, nezvaľujme všetko na ochranu prírody.
Ešte by som z tých čísel vyvodil nejaké závery. Jeden taký globálny ukazovateľ, ktorý sa tu nenachádza. Ak prepočítame hospodársky výsledok lesného hospodárstva na jeden hektár obhospodarovaného lesa, výsledok je priemerne 528 korún na hektár. V prípade štátnych lesov je isté číslo len 122 korún na hektár a v prípade neštátnych lesov je 1 035 korún na hektár. Samozrejme, ja rozumiem tým číslam a za tieto čísla vchádza všetko možné, čo sú náklady, aj tržby z lesného hospodárstva, dokonca aj z lesníctva a je za to možné skryť naozaj aj záťaže z ochrany prírody, aj mimoriadne náklady, ktoré sú z titulu lykožrúta, a tak ďalej, a tak ďalej.
Ale teraz poviem to, čo som povedal vlani, predvlani. Ak naozaj lesné hospodárstvo úprimne považuje chránené územia, teda lesy chránených území za záťaž, na ktoré treba vynakladať osobitné jalové náklady, ktoré neprinášajú tržby, tak prosím vás, nech sa ho zbaví lesné hospodárstvo a nech presunie lesy v chránených územiach na ochranu prírody aspoň v tých najvyšších stupňoch - 4, 5, čo je asi 3 % všetkých lesov, nie je to veľa. Väčšinou sú to naozaj také polohy, kde ani lesné hospodárstvo nemá záujem ťažiť, ale vykazujú sa tieto hektáre.
Aké pozitívne následky to bude mať? Niektoré sú bezbolestné, niektoré možno budú bolieť. Nebude sa musieť vykazovať v rôznych hospodárskych ukazovateľoch táto výmera, prestanú spory o tom, či sa vydala načas výnimka. Prestanú sa aj sťažnosti na ochranu prírody za pomalý postup. Hospodársky význam - nebude treba platiť rôzne druhy kompenzácií z titulu ekologizácie alebo z titulu ochrany prírody. To už môže niekoho bolieť, keď niekto počíta na kompenzáciu. Však nakoniec sme hovorili o pôdohospodárstve, že nemali by sme sa zamerať na to, aby čakal niekto kompenzáciu za to, že nič nerobí. To isté si myslím, že by malo platiť aj na lesné hospodárstvo. Takže, keď štát by neplatil kompenzáciu, možno by to už niekoho mrzelo, aj keď by nemusela na tom lese nič robiť. No a nakoniec netreba ani dotácie. To, čo sa teraz vyžaduje, dokonca vláda odsúhlasila, čo v tomto momente nekritizujem, nech je dotácia, lebo je nejaký stav v tomto momente, ale do budúcnosti by nebolo treba dotácie. To už tiež môže niekoho bolieť, kto podniká na dotáciách.
No, takže, samozrejme, ochrana prírody bude musieť niesť všetky povinnosti vyplývajúce z vlastníctva a zo zákonov. Ak je lesné hospodárstvo proti tomuto riešeniu, nehovorím dnes ani zajtra, ani pozajtra, ale v krátkodobom priemete, tak to vzbudzuje vo mne určité pochybnosti o úprimnosti v tom, že ochrana prírody je pre lesné hospodárstvo záťaž. Netreba sa pritom vyhovárať ani na odbornosť, však na ochrane prírody pracuje množstvo tvojich spolužiakov, Tibor, a množstvo lesníkov.
No v prípade neštátnych lesov v chránených územiach navrhujem čo najskôr tieto lesy vykúpiť do vlastníctva štátnej ochrany prírody. Tvrdím to aj v zrkadle toho, že pred chvíľou som hovoril, že pri hospodárskom výsledku priemerne 528 korún na hektár na to, kde sú aj práve tieto jalové výdavky na hektáre chránených území, je štát ochotný vyplatiť z rôznych európskych zdrojov, teraz sú tam tri alebo štyri možnosti, 1 400,- až 1 800,- korún na hektár ročne. Tak prečo by sme to radšej nevykúpili za nejaký zlomok ročného štátneho rozpočtu? Tiež to nepôjde z roka na rok, ale odhadom za 2 až 3 miliardy korún v tých najprísnejších chránených územiach v neštátnych lesoch by sa to dalo asi zrealizovať. Ekologický záver z tejto časti by som mal, urobme to a nevyhovárajme sa už viac na záťaže z ochrany prírody.
Ďalej, celospoločenské funkcie lesa a deklarované ciele. Tu to všetci spolu deklarujeme, všetci spolu deklarujeme tie isté ciele a nakoniec sa pohádame. Nie ja s vami dvomi, ale vonku v teréne tie hádky prešľahli do vysokého stupňa až po pána premiéra, až po parlamentný výbor. Proste tá animozita tu existuje. No čo tu môže byť základom pre túto animozitu? Predovšetkým asi rôzny výklad, to je objektívna vec. Rôzne vykladáme, čo je to trvalo udržateľný rozvoj. Pre mňa trvalo udržateľný rozvoj celkom iste nie je trvalo udržateľné hospodárenie, ani nie trvalo udržateľný rast. To sú iné pojmy, ale teraz nemáme čas na teoretizovanie. Potom možno rôzny výklad toho, aký je naozajstný výklad aj antropocentrický, praktický význam chránených území, aj hospodársky. Rozdiel je asi predsa len v záujmoch. A tu by som mohol povedať a toto nehovorím teraz ani kriticky, ani pejoratívne, ale tak akože záujmy existujú. Treba povedať, že ochrana prírody je nehospodársky rezort. On hospodárske záujmy jednoducho nemá. Niekedy je to na škodu, pretože nevie precítiť hospodársky záujem tej druhej strany, čo môže byť tiež niekedy na škodu, že nevie tým spôsobom dobre argumentovať svoje záujmy a zamieta, absolútne zamieta hospodárske záujmy iných subjektov. Ale zase je možné povedať, že ochrana prírody nemá hospodárske záujmy. Lesné hospodárstvo, samozrejme, má hospodárske záujmy, však je hospodárstvo. Na tom nič nie je zlé, len to treba povedať, že tento nehospodársky a hospodársky záujem - práve tu je asi to vlnobitie, tu je asi tá zrážka záujmov, ktoré potom spôsobujú tú animozitu napriek tomu, že všetci vieme to isté. Ty si sa z ekológie učil to isté čo ja. Učili sme sa to isté, vieme, ako rastie les, ako rastie kukurica a predsa môžeme mať na to iný názor.
No ešte mi dovoľte, teraz mám taký maličký pichliačik. Poznamenávam pritom, že hospodársky výsledok lesného hospodárstva, teda hospodársky záujem sa vyčísľuje na 0,46 % HDP a živí asi len 12 tisíc ľudí, ale ochrana prírody teoreticky vplýva na všetkých obyvateľov štátu. Ale veľmi rád poznamenávam to, čo v tejto Zelenej správe nie je, ale vo vlaňajšej bolo, že celkový význam lesného hospodárstva, vrátane celospoločenských mimoprodukčných funkcií je 5-, 6-krát toľko - a to podpisujem a myslím si, že možno ešte aj viacej - a tým pádom by sme mohli byť omnoho spokojnejší, ale nenechajme teda zabíjať to šesťkrát väčšie, tú šesťkrát väčšiu produkciu jednou pätinou alebo jednou šestinou produkcie. Radšej to vyvážme.
Niečo tu vynechám, lebo asi všetko nemôžeme prebrať. Ale chcel by som povedať predsa len to, čo je veľmi výrazné v Zelenej správe o rôznom chápaní zmyslu vyhraničené chránené územia. No lesné ekosystémy sú naozaj dominantným ekosystémom chránených území a naozaj najviac chránených území je vyčlenených tam, kde sú prírode blízke alebo takzvané pôvodné ekosystémy. Ale vôbec nie je pravda to, že len takéto ekosystémy môžu byť zavedené do chránených území. To vôbec nie, vôbec nie. Predstavte si Žitný ostrov. Na Žitnom ostrove sú vyčlenené ekosystémy nie preto, že je to pôvodný les, ale preto, že to má hromadu iných ekologických funkcií. Ba dokonca niekedy je dôležitejší, povedzme, agátový rad, agát sut (so smiechom) ako akýkoľvek, by som povedal, absolútne prirodzený ekosystém, ktorý ani nie je. Čiže tu by sme sa mali zhodnúť na tom, že vôbec nejde o to, že do chránených území sa vyčleňuje nejaký ekosystém preto, že je prirodzený, ale z hľadiska celkovej ekologickej stability, celkového ekologického významu. Konkrétne v Tatrách nikdy objektom ochrany prírody neboli smrekové monokultúry predsa, ale celý vysokohorský ekosystém, ktorý je originálnym aj s tým, že raz tá smreková monokultúra padne prirodzeným spôsobom a na mieste toho padnutého lesa raz vyrastie ekologický stabilný mnohovrstevný, mnohofunkčný a diverzný les.
Čiže tu by som chcel povedať len to, aby sme sa dohodli na tom, že to nie je to podstatné. A preto si myslím, že také tvrdenie, že do chalúh sú zahrnuté aj zmenené ekosystémy, v ktorých nie je obnova pôvodnej biodiverzity reálna. Čo by, samozrejme, že je. Také tvrdenie je neodborné. Alebo keď sa hovorí, že do bezzásahovej zóny sa zahrňujú a teraz citujem, "bez ohľadu na to, či to stav ekosystému umožňuje". To je laické. Samozrejme, že každý ekosystém umožňuje bezzásahovosť. Toto je relatívne dôležitá vec, pretože to sú také filozofické základy potom do celého systému.
A teraz o šlágri, teda o podkôrnom hmyze. To je šláger doby a vďačná zbraň z jednej aj z druhej strany. Moje argumenty sú realitou, treba sa zamyslieť nad ich interpretáciou. Celkom iste realitou je, rozsah napadnutia lesných porastov podkôrnym hmyzom je značný. Ale určite treba kategoricky zamietnuť tvrdenie, že väčšina rezervácií je zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu. Dokonca treba povedať, že v niektorých práve naopak, povedzme, okolo fišovej zóny z hospodárskych lesov preniká podkôrny hmyz do chránených území. Územie s najväčším stupňom obmedzenia presahuje len necelé 2 % výmery, čiže to sú malé lokality, relatívne, až na výnimky, a tieto sú kľúčové pre zachovanie biodiverzity z hľadiska ochrany prírody.
Takže, tu by som veľmi prosil a toto som sformuloval... (Hlas v pléne.) Po 19.00 hodine? No dobre. Sformuloval aj do... Tak možno to ukončíme niekedy inokedy. Toto chcem sformulovať, teda som sformuloval aj do návrhu uznesenia, že treba konkretizovať, keď už chceme o tomto hovoriť, konkretizovať, ktoré bezzásahové chránené územia a v akom rozsahu sú napadnuté. Lebo povedať, že desiatky a stovky hektárov, je veľmi nekonkrétne. Aký je to podiel z objemu nespracovaného napadnutého lesa, treba vyčísliť aj plochy, nielen objemy, pre ochranu prírody sú plochy dôležitejšie ako objemy. K akým obmedzeniam, v akom rozsahu a na akej výmere dochádza, v akom zmysle výmera chalúh prevyšuje aktuálne ekonomické možnosti Slovenska? Keď to neskonkretizujeme, musím povedať, že potom sú to len demagogické tvrdenia. No, mám tu, samozrejme, povedané, prečo je to tak, ako je.
Samozrejme, všetci vieme, že problém lykožrúta a problém smreka nie je slovenský, ale je celoeurópsky, možno celosvetový a nespôsobili tie problémy ochranári, ale spôsobili to monokultúry. Monokultúry nevysadzovali ochranári. Ale my nekritizujeme, že pred 80. rokmi bola taká doba, že vysádzali monokultúry. Len zas apelujem na to, aby sa nezvaľovalo, že príčinou lykožrútovej kalamity je ochrana, sú ochranári. Odborníci ekológovia tvrdia, že lykožrúta nezastavíme, nedá sa zastaviť. Môžeme trošku spomaliť na určitej ploche, kým to vyťažíme, ale nezastavíme. Pôjde ďalej, však na to máme už niekoľko storočné skúsenosti, lykožrút je tu, aj bude, kým tu budú smrekové monokultúry a kým tu smrek vôbec bude. A rozsah bude závisieť od toho, aké budú, či budú, alebo nebudú monokultúry, môže k tomu, samozrejme, prispieť aj klimatická zmena a tak ďalej, a tak ďalej. Len zase by som podčiarkol, že by sme nemali viniť z lykožrútovej kalamity ochranárov. Podľa mňa riešenie je také, že to, čo má padnúť, nech padne v chránených územiach prirodzeným spôsobom, v hospodárskych lesoch normálne ťažbou a nechajme potom narásť prirodzený les.
Situácia na Slovensku je preto ešte horšia ako možno v okolitých krajinách, lebo máme 5-krát vyššie zastúpenie smreka v lesných porastoch, ako zodpovedá prirodzenému zastúpeniu, takže to je ešte problém.
Ešte by som chcel podotknúť, že podkôrnikova kalamita sa nachádza na celom území Slovenska, nielen v oblasti Vysokých Tatier a nielen v okolí chránených území. Však preto by som chcel, aby sa vyčíslili práve tieto aspekty. Veď celá, prakticky celá flišová oblasť Kysuce, Javorníky, Magura, Levočské vrchy, ale aj vnútorné Karpaty, Kozí chrbát, Branisko, Balecké vrchy a ďalšie sú napadnuté. Dokonca v Nízkych Tatrách, kde žiadne obmedzenia ochrany prírody neexistujú, je rozšírený lykožrút. Dokonca aj proti tomu protestujem, že sa hovorí, že Tichá, Kôprová dolina je najkritickejšia, lebo to je povedané tiež v Zelenej správe. Nie je to pravda. V rámci štátnych lesov TANAP-u v Tichej a Kôprovej doline je 2,5-krát menší úhyn stromov ako na ostatných častiach štátnych lesov TANAP-u. Však je tam vyschnutých 160 hektárov a nech vyschne, nech vyschne.
A ešte o dynamike šírenia podkôrneho hmyzu. Mnohí ekológovia tvrdia, že tak ako všetky takéto kalamity majú istý časový priebeh, pri lykožrútoch je to 5 - 7 rokov. V tomto roku sme práve na vrchole a predpokladá sa, že bude táto kalamita klesať.
Takže ešte posledné, čo by som chcel podčiarknuť, to sú ciele a opatrenia. Je to v Zelenej správe. Vláda schválila správu i potrebu finančných prostriedkov na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov. Okrem toho dala za úlohu obom ministrom novelizovať zákon o ochrane prírody s dôrazom na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a odstránenia následkov spôsobených škodlivými činiteľmi. No, zase z ekologického pohľadu sa obávam, že nie novela zákona tomu pomôže. O uvoľňovanie obmedzení na chránených územiach určite nie, ani zvyšovanie dotácií nevytvorí šancu na udržanie zvyšovania odolnosti lesov a ich ekologickej stability.
Teraz by som povedal jednu veľmi, veľmi vážnu vec, o čom som presvedčený. Takú obrovskú šancu zbaviť sa monokultúr smreka, voči ktorému majú výhrady všetci lesníci, snáď na Slovensku sme nikdy nemali ako teraz. Len by sme sa mali naozaj pozrieť do seba, zahodiť samoľúbosť a povedať, chceme, alebo nechceme, aby na Slovensku naozaj postupne sa zmenila 5-násobne väčšia plocha smrekových monokultúr, ako sú prirodzené možnosti rozšírenia, alebo nie. Keď áno, ja nemám nič proti tomu, že bude ešte väčší výrub monokultúr lesa, len to nechajme potom na prirodzený vývoj.
Toto je, vážení kolegovia, viac-menej môj ekologický príspevok k Zelenej správe. Verím, že ste to nepovažovali ani za nepriateľské, ani za nikoho urážajúce.
A teraz by som chcel predložiť návrh uznesenia. Aha, nechal som to hore.
Predkladám návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky, kde už máme jedno uznesenie, berie na vedomie, čiže navrhujem, aby to bol bod A a bod B - "žiada vládu SR o tabuľkové a mapové spracovanie údajov o stave napadnutia lesov podkôrnym hmyzom s osobitným zreteľom na tieto otázky, ktoré je bezzásahové chránené územia a v akom rozsahu sú napadnuté podkôrnym hmyzom a aký je to podiel z celkovej plochy a objemu nespracovaného napadnutého lesa;
- k akým konkrétnym obmedzeniam, v akom rozsahu a na akej výmere dochádza v jednotlivých stupňoch ochrany prírody podľa jednotlivých chránených území."
Vážený pán minister, nemusíš sa ani ty obávať, ani minister Chrbet tu nie je, toto som ja, keď som požiadal mojich, tak vedeli urobiť behom 2 - 3 hodín. Takže nie je to veľká robota a budete vidieť, že je to pár desiatok prípadov a tým by sme sa mohli potom nejako vyrovnať aj s otázkami.
Veľmi sa ospravedlňujem, že som vás zdržal, najmä preto, že vieme, o čo ide ešte dnes.
Ďakujem pekne za pozornosť.