P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako ďalší je prihlásený pán poslanec Simon, ktorý tu nie je. Pani poslankyňa Žitňanská, sú tri minúty do konca, chcete vystúpiť, máte to dlhšie? Využijeme čas alebo... (Reakcia poslankyne.) To bude dlhšie asi. Takže ja navrhujem, aby sme prerušili teraz rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
Ešte, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť a informovať, vzhľadom na účinnosť niektorých zákonov, ako aj na priebeh schôdze, že poobede o 14.00 hod. budeme ďalej pokračovať všetkými bodmi, ktoré predkladá pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Ale po nich budeme prerokúvať body, ktoré predkladá pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády Harabin, je to osem návrhov, sú to body 53 až 60. Môžeme? Lebo potrebujeme, sú tam účinnosti.
Takže po obede o 14.00 hod. pokračujeme v prerušenej rozprave, pokračujeme v bodoch tak podľa programu, ako ich bude predkladať pán podpredseda vlády. Po ich skončení nastúpi pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti. Ďakujem pekne. O 17.00 hodine, samozrejme, budeme hlasovať, takže vás na to upozorňujem. Ďakujem pekne.
Procedurálny návrh, pán predseda výboru Mamojka.
M. Mamojka, poslanec: Kolegyne, kolegovia, chcem len pripomenúť, že o 13.00 hod. máme zasadnutie ústavnoprávneho výboru. Ďakujem pekne.
(Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, pokračovať budeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (tlač 709).
Máme tu aj navrhovateľa pána podpredsedu vlády, aj pána spravodajcu.
Do rozpravy sú písomne prihlásení ešte páni poslanci: pani Žitňanská a pán Simon. Chcem len upozorniť, že pán poslanec Simon stratil raz poradie. Takže teraz dávam slovo pani poslankyni Žitňanskej a po nej bude vystupovať pán poslanec Simon.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že sa zhodneme na tom, že rozdeľovanie eurofondov nie je nejaký darček, ale je to služba občanom, a preto by mala byť pod verejnou kontrolou, pretože máme všetci záujem o to, aby prostredie, v ktorom sa eurofondy rozdeľujú, bolo čo najtransparentnejšie a aby bol minimalizovaný priestor na korupciu, klientelizmus a netransparentné prideľovanie. Súčasťou takéhoto prostredia je, samozrejme, aj kvalitná, dobrá právna úprava, ktorá upravuje rozdeľovanie prostriedkov z fondov Európskeho spoločenstva. V tejto súvislosti asi je fér povedať, že tento zákon je krokom vpred, ale keďže sa domnievam, že najmä v oblasti transparentnosti nakladania z prostriedkov fondov Európskeho spoločenstva môže byť ešte lepší, tak predložím pozmeňujúci návrh.
Dovoľte mi povedať na úvod pár slov ku genéze vzniku tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože nechcem si prisvojovať čisté autorské právo k tomuto návrhu, pretože tento návrh vznikol z podkladov zo spolupráce a z návrhov mimovládnej organizácie Priatelia zeme, ktorá sa už niekoľko rokov, od roku 2004, venuje monitoringu nakladania prostriedkov z fondov Európskeho spoločenstva, najmä monitoringu, nakoľko sú dodržiavané dnes platné pravidlá, ktoré sú schválené uznesením vlády. Na základe skúseností z tohto monitoringu, na základe skúseností z toho, ako sú dodržiavané dnes platné pravidlá, vznikli návrhy, ktoré boli aj konzultované s aparátom pána podpredsedu vlády a niektorých ministerstiev, kde musím predoslať, že nedošlo k zhode v celom rozsahu, v niektorých bodoch áno. Ja predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý zodpovedá predstave, ako by podľa tretieho sektora, ale aj podľa môjho hlbokého presvedčenia malo transparentné právne prostredie pre rozdeľovanie prostriedkov z fondov Európskeho spoločenstva vyzerať. Viem, že je potenciál, že nie celý, ale niektoré z týchto bodov môžu nájsť podporu naprieč politickým spektrom tohto parlamentu, preto tie body nechám vyňať na osobitné hlasovanie.
Dovoľte mi teraz, aby som prečítala pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, k tlači 709.
Bod 1. V § 7 odsek 5 znie: "(5) Riadiaci orgán zriadi monitorovací výbor. Zloženie monitorovacieho výboru upraví štatút. Riadiaci orgán zverejní na svojej internetovej stránke menný zoznam členov monitorovacieho výboru a po každom zasadnutí monitorovacieho výboru zápisnice zo zasadnutia s materiálmi predloženými na zasadnutie monitorovacieho výboru."
Odôvodnenie: Povinnosť zverejňovať zoznam členov a zápisnice a materiály zo zasadnutí monitorovacieho výboru vyplýva z uznesenia vlády č. 797/2004, v praxi sa však dôsledne táto právna úprava nedodržiava, preto je potrebná zákonná úprava.
Po druhé. V § 14 ods. 5 písmeno f) znie: "f) odôvodnenie vrátane výsledkov odborného hodnotenia a výberového procesu".
Odôvodnenie: Žiadateľ musí dostať v odôvodnení aj informáciu o tom, ako bola jeho žiadosť zhodnotená, a to aj preto, aby mal v prípade zamietnutia žiadosti spätnú väzbu pre podanie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení a pre zlepšenie svojej žiadosti v prípadnej budúcej výzve.
Bod 3. V § 14 odseky 7 a 8 znejú:
"(7) O žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti rozhoduje štatutárny orgán riadiaceho orgánu. Ak sa toto rozhodnutie vydalo v rozpore s výberovými kritériami, štatutárny orgán riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie o preskúmaní tohto rozhodnutia, ktorým toto rozhodnutie zmení alebo zruší a súčasne rozhodne o schválení žiadosti alebo neschválení žiadosti. Ak nie je splnená podmienka podľa tohto odseku, štatutárny orgán riadiaceho orgánu žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(8) Štatutárny orgán riadiaceho orgánu môže z vlastného podnetu preskúmať rozhodnutie o schválení žiadosti alebo rozhodnutie o neschválení žiadosti. Ak bolo toto rozhodnutie vydané v rozpore s podmienkami poskytnutia pomoci a podpory podľa § 13 ods. 3, štatutárny orgán riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie o preskúmaní tohto rozhodnutia, ktorým toto rozhodnutie zmení alebo zruší a súčasne rozhodne o schválení žiadosti alebo neschválení žiadosti. Štatutárny orgán riadiaceho orgánu môže postupovať podľa druhej vety len do uzavretia zmluvy."
Odôvodnenie: Účelom navrhovanej úpravy je jednoznačne ustanoviť, že štatutárny orgán riadiaceho orgánu môže rozhodnutie nielen zmeniť, ale aj zrušiť a rozhodnúť o poskytnutí alebo neposkytnutí pomoci alebo podpory. Zároveň sa dopĺňa objektívne kritérium pre jeho rozhodnutie. Z dôvodu rovnakých podmienok pre žiadateľov aj riadiaci orgán je potrebné upraviť odseky 7 a 8.
Po štvrté. § 14 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:
"(16) Riadiaci orgán predkladá na najbližšie rokovanie monitorovacieho výboru správu o vyhodnotení výzvy, v ktorej uvedie,
a) informáciu o schválených a neschválených žiadostiach vrátane výsledkov hodnotenia a výberu a najčastejších dôvodov zamietnutia žiadosti,
b) nedostatky pri konaniach o žiadosti, sťažnosti žiadateľov týkajúcich sa výzvy a konaní o žiadosti,
c) nedostatky v procese hodnotenia a posudzovania žiadosti,
d) podrobnú informáciu o preskúmaniach rozhodnutí o neschválení žiadosti,
e) podrobnú informáciu o konaniach o zaujatosti a ich výsledkoch,
f) návrh opatrení na odstránenie identifikovaných nedostatkov."
Odôvodnenie: Členovia monitorovacieho výboru musia mať prístup k vyhodnoteniu výziev vrátane informácií o nedostatkoch, ktoré sa vyskytli v konaniach všetkých preskúmaní rozhodnutia o žiadosti a všetkých konaniach o zaujatosti. Riadiaci orgán má tieto informácie predkladať na základe uznesenia vlády č. 797/2004. V praxi sa však toto uznesenie nedodržiava, preto je potrebná zákonná úprava.
Bod 5. V § 31 odseky 1 a 2 znejú:
"(1) Riadiaci orgán zverejňuje na svojej internetovej stránke najneskôr do 15 pracovných dní od rozhodnutia o schválenie žiadosti údaje v tomto rozsahu:
a) meno a priezvisko fyzickej osoby alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie pomoci,
b) názov a ciele projektu,
c) miesto realizácie projektu,
d) čas realizácie projektu,
e) výšku schválenej pomoci,
f) celkové oprávnené náklady na projekt,
g) ukazovatele projektu; ukazovateľmi projektu sú na účely tohto zákona merateľné a overiteľné ukazovatele splnenia cieľov projektu,
h) celkové výsledky hodnotenia projektu.
(2) Riadiaci orgán je povinný aktualizovať údaje uvedené v odseku 1, ak sa na základe rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia o schválení žiadosti alebo rozhodnutia o neschválení žiadosti tieto údaje zmenia."
Bod 6. V § 31 sa dopĺňa odsek 3, ktorý znie:
"(3) Riadiaci orgán zverejňuje na svojej internetovej stránke najneskôr do 15 pracovných dní od rozhodnutia o neschválení žiadosti tieto údaje:
a) meno a priezvisko fyzickej osoby alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie pomoci,
b) názov projektu,
c) výšku požadovanej pomoci."
Odôvodnenie: Zverejnenie údajov podľa § 31 ods. 1 zlepší verejnú kontrolu rozhodovania. Údaje v písmenách a) až g) zadáva žiadateľ priamo do formulára žiadosti o poskytnutie pomoci a prijímatelia už v súčasnosti súhlasia s ich zverejnením v zmluve o poskytnutí pomoci. Výsledky hodnotenia projektu sú súčasťou informačného monitorovacieho systému. Zverejnenie údajov podľa odseku 3 zlepší verejnú kontrolu rozhodovania, pričom nie je v rozpore s ochranou práv žiadateľa. Viaceré riadiace orgány tieto údaje v súčasnosti zverejňujú.
Bod 7. § 43 znie:
"§ 43 Zaujatosť
(1) Osoba, ktorá sa podieľa na konaní o žiadosti, je z tohto konania vylúčená, so zreteľom na jej pomer k žiadateľovi alebo k žiadosti možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti.
(2) Ak sa osoba, ktorá sa podieľa na konaní podľa odseku 1, dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jej zaujatosť, oznámi to bezodkladne riadiacemu orgánu.
(3) Ak sa iná osoba dozvie skutočnosti nasvedčujúce zaujatosť osoby, ktorá sa podieľa na konaní podľa odseku 1, oznámi to riadiacemu orgánu najneskôr do 15 dní od zverejnenia údajov podľa § 31.
(4) Riadiaci orgán rozhodne o zaujatosti do 10 dní od oznámenia skutočností nasvedčujúcich zaujatosť osoby, ktorá sa podieľa na konaní podľa odseku 1, počas konania o zaujatosti je konanie o žiadosti prerušené. Riadiaci orgán zašle bezodkladne rozhodnutie o zaujatosti osobe, ktorej zaujatosť bola oznámená, a osobe, ktorá podala oznámenie podľa odseku 3.
(5) O zaujatosti osoby, ktorá sa podieľa na konaní podľa odseku 1, rozhoduje riadiaci orgán aj bez návrhu.
(6) Ak sa v konaní o zaujatosti preukáže dodatočne zaujatosť osoby, ktorá sa podieľala na konaní o žiadosti, riadiaci orgán zruší rozhodnutie o žiadosti, ktorej sa zaujatosť týkala, a žiadosť posúdi v novom konaní.
(7) Na opakované oznámenie o zaujatosti podané z toho istého dôvodu riadiaci orgán neprihliadne, ak už o nich rozhodol. Osobe, ktorá podala opakované oznámenie z toho istého dôvodu, riadiaci orgán oznámi, že ide o opakované oznámenie, a zašle jej kópiu pôvodného rozhodnutia.
(8) Ak osobe, ktorá je v štátnom zamestnaneckom pomere a podieľa sa na konaní o žiadosti podľa odseku 1, neoznámi skutočnosti nasvedčujúce jej zaujatosť a v konaní o zaujatosti sa preukáže jej zaujatosť, ide o závažné porušenie služobnej disciplíny podľa § 40 ods. 2 písm. c) zákona č. 312/2001 o štátnej službe."
Odôvodnenie: Je potrebné spresniť postup konania o zaujatosti a stanoviť lehoty, dokedy musí byť skutočnosť a nasvedčujúca zaujatosť oznámená inou osobou. Rovnako je potrebné stanoviť lehotu na rozhodnutie zaujatosti. Keďže lehota na rozhodnutie je 10 dní, je možné na tento čas prerušiť konanie o žiadosti bez závažných dopadov na čas vymedzený na rozhodnutie o žiadosti. Aby nebolo potrebné zbytočne preverovať opakované oznámenia o zaujatosti, riadiaci orgán na opakované oznámenia, o ktorých už rozhodol, neprihliada. Pre dostatočnú účinnosť ustanovení o zaujatosti je potrebné, aby ich porušenie zo strany štátnych zamestnancov bolo závažným porušením služobnej disciplíny.
To je pozmeňujúci návrh. Poprosím osobitne hlasovať o bode 3 a o bode 5. Tam sa nádejam, že snáď ešte sa dohodneme.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej: pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pani poslankyňa má slovo.
Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcem podporiť pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, ktorý som aj podpísala. Je to dôležitý bod programu, ktorý teraz prerokúvame a ktorý predkladá pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, pán Dušan Čaplovič, vicepremiér tejto vlády, a kvôli záznamu a kvôli tomu, že do televíznych kamier sa to dobre hovorí, chcem podotknúť, že pri prerokovaní tohto dôležitého bodu programu poslanci vládnej koalície, ale teraz by som zostala pri najsilnejšej vládnej strane SMER, pán vicepremiér sa až tak moc nehrnuli do parlamentu Slovenskej republiky, nie do slovenského parlamentu, ale do parlamentu slovenskej Národnej rady. Poslanci Strany maďarskej koalície tu sedia piati, tak si vypočítajte to percentuálne zastúpenie, z päťdesiatich tu nebol ani jeden, teraz sú tu piati, a potom hovorte, potom hovorte niečo do kamier. Najprv si vyberte tú smietku vo vašom oku a potom sa zaoberajte brvnami v iných očiach. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať na faktickú poznámku? Aj keď to bolo trošku, pani poslankyňa Sárközy, mimo rokovacieho poriadku, lebo máte reagovať na pani Žitňanskú a nie oslovovať pána podpredsedu. Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať? Nie, ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Simon.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Zs. Simon, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa sústredím skôr iba na časť, ktorá sa týka poľnohospodárstva. Je to tretia časť vládneho zákona, ktorý sa týka podpory z fondov Európskej únie, ktorými sa financuje spoločná poľnohospodárska politika vrátane rozvoja pre vidiek. Ide o Európsky poľnohospodársky záručný fond, z ktorého sa financujú priame platby a podpory a intervencie a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, ktorým sa financuje viac-menej rozvoj vidieka. Oba tieto fondy sú súčasťou všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a v zmysle nariadenia Rady 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Predkladateľ navrhuje, aby sa prostriedky Európskej únie viedli v rozsahu dohodnutom, opakujem, v rozsahu dohodnutom s Ministerstvom financií Slovenskej republiky na osobitných účtoch, ale nikde nie je definovaný rozsah a forma danej dohody.
Pôdohospodárska platobná agentúra zabezpečuje v zmysle zákona č. 543/2007 Z. z. všetky administratívne činnosti súvisiace s vyplácaním podpôr poskytovaných zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskej únie z uvedených dvoch zdrojov Európskej únie. S vyplácaním podpôr súvisia aj činnosti, ktoré je potrebné zabezpečovať ako príslušný orgán Európskej únie. Zákon č. 543/2007 Z. z. o podpore pôdohospodárstva a rozvoji vidieka v § 8 a 9 uvádza, že platobná agentúra sústreďuje finančné prostriedky z týchto dvoch fondov na samotných mimorozpočtových účtoch. Argumentácia predkladateľa na výbore pre pôdohospodárstvo, že by išlo o nepriamu novelu zákona o rozpočtových pravidlách, považujem za zavádzanie. Keďže v prípade zákona č. 543/2007 bolo riešenie prostredníctvom mimorozpočtových účtov možné, v tomto návrhu zákona už predkladateľ hovorí, že to možné nie je. Kde je tu podstata problému?
Podstatu problému pri tomto návrhu vnímam práve v tom, že ministerstvo financií, kde si chce obmedzovať príjem zo zdrojov Európskej únie, ktoré schválili na Ekofine, kde sa minister financií vyjadril. Prijímanie prostriedkov sa deje prostredníctvom dvoch takých základných agentúr. Jedna je Platobná agentúra, ktorá má osobitné postavenie nielen v Slovenskej republike, ale v každej členskej krajine Európskej únie, a druhá je, ktorá sa deje prostredníctvom ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a riadiacich orgánov ako jednotlivých ministerstiev. Toto sa na ministerstvo pôdohospodárstva nevzťahuje.
Pokiaľ ministerstvo financií by obmedzilo rozsah zdrojov Európskej únie, neviem, akým spôsobom, neviem, na základe akého právneho aktu, a pokiaľ by sa tak stalo, obávam sa, že Slovenská republika by hrubo porušila pravidlá Európskej únie na prijímanie prostriedkov z Európskej únie. Samotný premiér tejto vlády Robert Fico uznal v tomto roku, že systémy ministerstva pôdohospodárstva a platobnej agentúry sú správne nastavené a zabezpečujú najvyššie čerpanie finančných prostriedkov z Európskej únie za obdobie 2004 - 2006. Toto vyjadrenie chápem ako uznanie práce vykonanej v roku 2004 - 2006.
Pre zachovanie tohto stavu a zosúladenie oboch zákonov predkladám pozmeňujúci návrh, a to ako prvý pozmeňujúci návrh, prvý bod, v § 32 ods. 2 písmeno c) znie: "c) prijíma a vedie prostriedky Európskej únie na samotných mimorozpočtových účtoch zriadených v Štátnej pokladnici".
Ďalšie moje pozmeňujúce návrhy majú za cieľ zachovanie transparentnosti prideľovania finančných prostriedkov z Európskej únie. Vládny návrh zákona v takejto podobe umožňuje meniť podmienky výzvy na predkladanie žiadostí v čase trvania tejto výzvy. Som toho názoru, že pravidlá majú byť vopred všetkých žiadateľom známe, aby sa mohli zodpovedne pripraviť na dané podmienky, zvážiť svoje možnosti a meniť podmienky počas výzvy alebo počas trvania zmluvy nie je transparentný postup, a preto predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh: § 34 ods. 6 slová v prvej vete, citujem, "meniť alebo ju" navrhujem vypustiť, taktiež slová v druhej vete "zmenou alebo" vypustiť. V § 36 ods. 6 navrhujem vypustiť slová "alebo počas jej platnosti a účinnosti".
Z akého dôvodu? Na výbore sme sa dopočuli argumentácie, že meniť podmienky počas výzvy je potrebné preto, lebo môžu nastať nepredvídateľné okolnosti. Jeden z tých argumentov bol, po výzve v tomto roku muselo dôjsť k zmene podmienok, nakoľko Slovenský pozemkový fond nemohol vydať potvrdenie pre žiadateľov alebo predĺžiť nájomnú zmluvu s beneficientmi na reštrukturalizáciu alebo na iné opatrenia, pretože Slovenský pozemkový fond bol nečinný.
Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ale tento fakt bol známy v čase vypisovania výzvy. Keby samotné ministerstvo pôdohospodárstva nedávalo za podmienku vyžadovať takéto potvrdenie zo strany Slovenského pozemkového fondu, pretože Slovenský pozemkový fond dva roky je nečinný, tak by podmienky výzvy nemuseli meniť. Je to trošku len predvídavosti, pretože je to otázka dvoch mesiacov.
Alebo by som poukázal na prípad priamych platieb a vyplácania tabaku v minulom roku. Bola podaná výzva, boli podané žiadosti a následne sa menili podmienky tak, aby to vyhovovalo zainteresovaným osobám na politickú objednávku? Ako objednávku vtedajšieho štátneho tajomníka Záhumenského? Toto sú dodatočne zmenené podmienky? Ale však samotné nariadenie Európskej komisie jednoznačne definuje, každý žiadateľ musí dopredu poznať podmienky posudzovania jeho žiadosti. Tak potom ako je možné naplniť túto dikciu nariadenia Rady, pokiaľ meníme podmienky počas výzvy. Asi to nie je tým správnym spôsobom.
Vládny návrh zákona ďalej uvádza, že podpora sa poskytne na základe zmluvy uzatvorenej v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý ale uvádza, citujem: "Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je platná." Toto je dikcia § 269 ods. 2.
Pýtam sa: Táto dikcia v plnej miere postačí na uzatvorenie zmluvy, na vyplácanie prostriedkov z Európskej únie? Táto dikcia v plnej miere zohľadňuje povinnosti zakotvené v prístupovej zmluve a zmluve o poskytovaní prostriedkov z Európskej únie? Jednoznačná odpoveď je nie.
Z uvedeného dôvodu predkladám ďalší návrh, ktorý znie: v § 36 odsek 1 navrhujem znenie: "(1) Podpora sa poskytne prenajímateľovi na základe písomnej zmluvy." V písomnej zmluve, v povinnosti písomnej zmluvy si platobná agentúra uspôsobí túto písomnú zmluvu do tej podoby, v akej podobe si ju sám bude považovať za potrebné tak, aby napĺňala všetky podmienky a požiadavky, ktoré sú kladené na Slovenskú republiku v procese prijímania prostriedkov Európskej únie.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si požiadať o podporu pozmeňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce návrhy naozaj majú za cieľ zachovať transparentnosť v systéme prideľovania prostriedkov z Európskej únie v oblasti pôdohospodárstva a taktiež v jeho vykonateľnosti prijímania týchto prostriedkov tak, aby vysoké čerpanie európskych zdrojov v rámci pôdohospodárstva bolo zachované tak, ako to bolo v roku 2004 - 2006.
Ďalej si dovoľujem požiadať o bodoch 1 a 3 hlasovať osobitne a o bodoch 2 a 4 spoločne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Simona: pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, len veľmi krátko. Hovoríte o transparentnosti celého systému alebo vlastne systému výziev, čo, samozrejme, je veľmi dôležité hlavne pre tých, ktorí sa uchádzajú o projekty. Ale ja si dovolím tvrdiť, že už v roku 2004 a 2005 mal byť nastavený systém, transparentný systém aj pre celkovú kontrolu dodržiavania podmienok pri jednotlivých výzvach, ale aj následne dodržanie päťročných podmienok, ktoré sú stanovené v prístupovej zmluve a ktoré vyplývajú už aj z Plánu rozvoja vidieka na roky 2004 a 2006.
Pokiaľ ide o tú mimoriadnu situáciu, že je možné na základe tohto návrhu zákona meniť určitým spôsobom určité kritériá, áno, máte pravdu, nemalo by sa to. Ale myslím si, že má mať každý jeden riadiaci orgán možnosť vstúpiť v prípade, že príde o určitú, príde nejaká mimoriadna situácia. Nemyslím si, že bolo by vhodné a korektné vo vzťahu k žiadateľom, aby v prípade, že sa vyskytne nejaká situácia, tak ako to bolo s Pozemkovým fondom, aby riadiaci orgán nemal možnosť zmeniť to, čo je v prospech žiadateľov.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Simon, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.
Zs. Simon, poslanec: Áno. Vážená kolegyňa, sedeli ste v kresle ministra pôdohospodárstva, viete veľmi dobre, že pokiaľ by v tomto návrhu zákona bolo zakotvené, že zmeny môžu byť len v prospech všetkých žiadateľov, tak by som s tým nemal problém. Lenže tento návrh zákona je o možných zmenách a nie je zadefinované, že len v prospech všetkých žiadateľov, teda je možné zmeniť aj podmienky v prospech jednotlivcov. A dovolím si povedať, že stanovenie výzvy je v rukách ministerstva ako riadiaceho orgánu a v rukách monitorovacieho výboru. Tieto orgány a organizačné zložky sú schopné v plnej miere zabezpečiť, že tá výzva, ktorá je na dva mesiace dopredu daná, zabezpečí transparentnosť posudzovania. Preto si myslím, že pokiaľ po výzve nastane akákoľvek situácia, tak by mal byť jeden jediný inštrument - zrušiť výzvu a vypísať ju novú. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú.
A chcem sa opýtať pána podpredsedu vlády ako navrhovateľa, či chce zaujať k nej stanovisko. Nech sa páči.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážená Národná rada, vážená pani predsedajúca, budem stručný, nechcem predlžovať, ale musím na niektoré otázky, ktoré boli vyslovené v rámci rozpravy, resp. návrhy, zareagovať ako predkladateľ.
Po prvé pánu Ivánovi Farkasovi chcem pripomenúť, že nie som predkladateľ sám, že sú tam predkladatelia aj minister výstavby a regionálneho rozvoja, minister financií a minister pôdohospodárstva, resp. predtým ministerka pôdohospodárstva, čiže je tento materiál konzistentný a má vytvárať istú dohodu a tak sme sa aj zhodli, že nebudeme navzájom si vstupovať do niektorých špecifík.
To znamená, ak tuná pani exministerka pôdohospodárstva reagovala na pripomienku pána Zsolta Simona, toto isté odznelo v tej odbornej diskusii aj na výbore pre pôdohospodárstvo, kde sa rozprúdila dlhá rozprava tak na jednej strane odborníkmi z ministerstva pôdohospodárstva, na druhej strane z ministerstva financií a nakoniec pán Zsolt Simon rezignoval na tom rokovaní a sám odišiel a hlasovanie dopadlo tak, že výbor tie jeho pozmeňujúce návrhy neprijal. Ja skutočne nechcem vstupovať do odbornej diskusie, ale myslím si, že pani exministerka, pani poslankyňa Kramplová, to už zdôvodnila, prečo nie je možné tieto jeho pozmeňujúce návrhy prijať.
Čo sa týka návrhov pani poslankyne Žitňanskej, my sme o mnohých veciach rokovali a konzultovali a hľadali sme istý konsenzus, preto sme ju aj požiadali a ona sama bola ústretová, že navrhla vyňať tie body č. 3 a 5 zo svojho návrhu na samostatné hlasovanie. V tom prípade, pokiaľ ide o bod č. 3, tu sme sa zhodli, že odporúčame schváliť aj zo strany navrhovateľa, zrejme k tomu iste zaujme stanovisko aj pán spravodajca, a máme záujem aj v tejto oblasti, samozrejme, tie odborné veci vypočuť. V iných oblastiach to nie je len vecou mojou, ktorých som ako hlavný predkladateľ, ale aj ďalších rezortov, sa tam vstupuje do istých vnútorných záležitostí jednotlivých rezortov, by som nechcel vstupovať a po dohode tie ostatné návrhy sa neodporúčajú prijať.
Napokon by som chcel ešte jednu malú poznámku povedať, a to na tú poznámku, prepáčte, aj keď tu bola, ale bola povedaná pani Sárközyovou, poslankyňou Národnej rady za Stranu maďarskej koalície, nuž máte pravdu, že tu poslanci našej strany SMER - sociálna demokracia neboli v kompletnom zastúpení, a keď ste to vyjadrovali percentami, áno, ale naši poslanci nebudú zvolávať počas rokovania tlačovú konferenciu a odkazovať predkladateľovi, čo má, alebo nemá prijať, resp. aké závery by mal prijať vo vzťahu k plénu Národnej rady. Čiže sú tu k dispozícii tí, ktorí chcú vystúpiť, môžu vystúpiť a môžu svoje návrhy v rámci rozpravy predložiť, čo sa nestalo v prípade mojej správy, informácie, ktorá bola predložená, lebo ste tu chýbali tak všetci do jedného.
Ďakujem vám veľmi pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, chcete záverečné slovo? Nech sa páči.
P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja by som len predsa pre doplnenie aj so súhlasom pani poslankyne Žitňanskej, ak dovolí, sme tam doplnili potom v rámci jej vystúpenia po jej podpise aj s hlavičkou "podľa prvej a druhej vety len do uzavretia zmluvy", pre poriadok, aby to bolo pred hlasovaním v poriadku, aby sme to nemuseli potom vysvetľovať.
Inak súhlasím s tým, čo povedal pán podpredseda vlády, ja myslím, že ten konsenzus pri vytvorení tohto zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva bol vytvorený, a ja myslím, že prejde do ďalšieho čítania a bude schválený.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je
Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2007 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009.
Správu ste dostali ako tlač 774 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 774a.
Správu opäť uvedie podpredseda vlády pán Dušan Čaplovič. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.)
Máte procedurálny návrh, pán poslanec? Nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Mám procedurálny návrh, aby sa rozprava k týmto dvom bodom zlúčila, a myslím si, že je to odôvodnené, pretože tie materiály sú veľmi blízke a podobné.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Čiže chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, ináč by sme museli hlasovať. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, dobre, takže môžeme zlúčiť. Nech sa páči. Takže mysleli ste ten ďalší, ktorý nasleduje - koncepcia. Čiže ešte by som uviedla teda ako spoločný, tak ako sme sa dohodli,
Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015,
tento materiál je ako tlač 775 a spoločná správa výborov ako tlač 775a.
Takže prosím pána podpredsedu vlády, aby teraz uviedol obidva materiály. Nech sa páči.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, tak budem predkladať po jednom obidva materiály. Najprv predložím úvodné slovo k prvému materiálu, potom v nadväznosti k druhému a by som aj poprosil, keď sa bude diskutovať, aby sa povedalo jasne, ku ktorému materiálu prebieha diskusia.
K prvému materiálu, ktorý sa týka Správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2007 spolu s návrhmi programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009, chcem uviesť v úvode, že tento materiál sa na rokovanie parlamentu predkladá na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý ukladá vláde každoročne predkladať predmetnú správu Národnej rade Slovenskej republiky.
V zmysle zákona sa predkladaný materiál skladá z týchto dvoch základných častí: Správy za rok 2007 a Návrhu programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009, uvedených pod č. I a II.
Predkladaný materiál vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci so zainteresovanými ministerstvami a ostatnými orgánmi štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.
Po prvé, v tej prvej časti, to je Správa o štátnej politike a tak ďalej atď. za rok 2007, aby som to zbytočne neopakoval stále, sa zaoberá inštitucionálnym zabezpečením, spoluprácou s jednotlivými rezortmi v oblasti krajanskej problematiky, koordinačnou činnosťou, vzťahmi s krajanmi, grantovým systémom, vydávaním osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, zahraničnopolitickou oblasťou, oblasťou kultúry, záchranou kultúrneho dedičstva a spoluprácou s Maticou slovenskou, samozrejme, aj s ďalšími inštitúciami. Materiál ďalej informuje o činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti školstva, vnútra, hospodárstva, médií a informácií, ako aj, samozrejme, legislatívnych aktivít.
V druhej časti je Návrh programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009, ktorý sa zaoberá navrhovanými akciami a aktivitami Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v jednotlivých oblastiach v roku 2009. Materiál zohľadňuje komplex potrieb a požiadaviek slovenských spolkov a organizácií v zahraničí na princípe občianskom, ktoré vyplynuli zo záverov Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí uskutočnenej v Bratislave v dňoch 27. - 28. apríla 2007, ako aj z prioritných požiadaviek slovenského zahraničia.
Tento materiál bol predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky bez rozporov, samozrejme, veci sa negociovali s jednotlivými ministerstvami, nakoniec sa ten materiál pripravil tak, aby dotknuté strany s tým súhlasili, najmä s väzbou nielen na konštatačné veci za rok 2007, ale aj veci, ktoré sa budú, resp. úlohy, ktoré sa budú dotýkať budúceho roku s prepojením na návrh štátneho rozpočtu, ktorý bol v súčasnosti aj vám predložený do Národnej rady Slovenskej republiky.
Toto je k bodu, ktorý sa týka otázok v skrátenej forme Správy o štátnej politike starostlivosti.
Pani podpredsedníčka, môžem hovoriť hneď k druhému bodu?
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Áno, nech sa páči.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Druhý materiál je Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Tento materiál na rokovanie Národnej rady predkladáme v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 696 z 15. augusta 2007 k záverom zo Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2007, bod C.2.
Koncepcia je komplexný dokument, na základe ktorého sa do roku 2015 v zmysle stanovených cieľov a priorít bude zabezpečovať koordinovaný postup jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na realizácii starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.
Predkladaný materiál akceptuje strategické ciele Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí definované Ústavou Slovenskej republiky, Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, Strednodobou stratégiou zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, ako aj ďalšími dokumentmi Slovenskej republiky.
Materiál stanovuje ciele a priority výkonu štátnej politiky starostlivosti v legislatívne, kultúrno-spoločenskej, výchovno-vzdelávacej, vedeckovýskumnej, mediálnej a informačnej oblasti, ako aj vo sfére náboženského života, v oblasti vzájomnej komunikácie a vzájomnej prospešnej spolupráce, pričom pri stanovených úlohách presne definuje inštitucionálnu zodpovednosť a časový rámec plnenia predmetných úloh. Koncepcia štátnej politiky starostlivosti ďalej predkladá návrh inštitucionálneho zabezpečenia, materiálno-technického, personálneho a finančného zabezpečenia plnenia týchto stanovených cieľov.
K tvorbe koncepcie bola zriadená medzirezortná komisia, ktorej členovia sú predstavitelia alebo boli predstavitelia jednotlivých rezortov a zástupcov inštitúcií, ktoré sa parciálne zaoberajú otázkami týkajúcimi sa Slovákov žijúcich v zahraničí. Dokument vypracoval tiež Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v súčinnosti s kanceláriou, teda mojou kanceláriou, podpredsedu vlády, ďalej s ministerstvom školstva, s ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom kultúry, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom hospodárstva, Štatistickým úradom, ďalšími orgánmi štátnej správy, bolo to konzultované aj s ministerstvom vnútra a ďalšími špecializovanými inštitúciami. Ja na svojej úrovni som to ešte konzultoval aj s takými inštitúciami, ako sú vysoké školy a Slovenská akadémia vied.
Zohľadňuje komplex potrieb a požiadaviek krajanov vo svete a jeho cieľom je udržanie životaschopnosti slovenských menšín a komunít v zahraničí, prehĺbenie a rozvoj ich národného povedomia a kultúrnej identity.
Koncepcia bola predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky taktiež po náročných negociačných rozhovoroch v medzirezortnom pripomienkovom konaní, napokon bez rozporov vláda Slovenskej republiky schválila Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 svojím uznesením č. 625 zo dňa 17. septembra 2008.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam Národnej rade, aby aj tento predmetný materiál vzala na vedomie.
Ďakujem vám za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz prosím pani poslankyňu Kramplovú, ktorá je spoločnou spravodajkyňou zo zahraničného výboru, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy, ktorú ste dostali ako tlač 774, vo výboroch. Nech sa páči.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a súčasne o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2007.
Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 2. októbra na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na svojom rokovaní 14. októbra 2008 neprijal k uvedenému materiálu žiadne uznesenie, pretože nebol uznášaniaschopný. Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 156 a zahraničný výbor uznesením č. 118 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie uvedenú správu spolu s návrhom programu štátnej politiky.
Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vziať na vedomie Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením zahraničného výboru z 20. októbra 2008 č. 120. Týmto uznesením som súčasne bola splnomocnená plniť funkciu spravodajcu.
Toľko, pani predsedajúca, k spoločnej správe a prosím, aby ste otvorili rozpravu k uvedenému bodu.