A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Najskôr ešte dám slovo spoločnému spravodajcovi zo zahraničného výboru pánovi poslancovi Jurajovi Horváthovi, ktorý informuje Národnú radu Slovenskej republiky o materiáli, ktorý ste dostali ako tlač 775.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, prosím, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 (tlač 775) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 798 z 2. októbra 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na svojom rokovaní dňa 14. októbra 2008 neprijal k uvedenému materiálu platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením zo 14. októbra 2008 č. 157 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. októbra 2008 č. 119 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.
Gestorský výbor potom na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tejto Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 (tlač 775a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 2008 č. 121. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pani predsedajúca, spoločná správa a prosím, aby ste otvorili rozpravu aj k tomuto bodu. Tiež sa budem, prosím, hlásiť do rozpravy. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu k obidvom bodom. Do rozpravy k obidvom bodom sa písomne prihlásil len poslanec pán Rydlo. Takže teraz máte slovo, pán poslanec, a môžete vystúpiť k obidvom bodom naraz. Ja som rozumela tak, pán poslanec Horváth, že vy netrváte na tom, že chcete vystúpiť prvý, hej?
Takže slovo má pán poslanec Rydlo.
J. Rydlo, poslanec: Ctená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, ctená pani spravodajkyňa, ctený pán spravodajca, slávna snemovňa, tejto snemovni je predkladaná Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2007 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009.
Som veľmi rád, že § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí ukladá slovenskej vláde povinnosť slovenskému parlamentu predkladať takúto správu. Slovenská verejnosť, domáca i zahraničná, má takto možnosť oboznámiť sa s konkrétnou politikou slovenskej exekutívy voči slovenskej diaspore roztrúsenej na všetkých kontinentoch našej planéty. Donedávna tak nebolo, pretože zákonodarcom nášho obnoveného štátu trvalo dvanásť rokov, kým Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a zriadila Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Správa, o ktorej rokujeme, je obsažná. Akiste nie je dokonalá, ako nie je dokonalé nijaké dielo vychádzajúce z ľudských rúk. V máloktorej správe, čo je predkladaná tejto snemovni, však možno nájsť taký počet inštitúcií a organizácií, ktoré sa snažia harmonicky spolupracovať pri zvládnutí takej zanedbanej problematiky, akou donedávna bola starostlivosť nášho štátu o Slovenky a Slovákov žijúcich v zahraničí, či už žijú v susedných a blízkych štátoch, v štátoch Európskej únie alebo v ďalekom zámorí.
Dovoľte mi vyjadriť dve poďakovania.
Prvé poďakovanie patrí slovenskej vláde, ktorá v rozpočte nášho štátu vie nájsť úctyhodný obnos finančných prostriedkov na pomoc slovenskému zahraničiu. Tento obnos síce nevie pokryť všetky požiadavky Slovákov v zahraničí, najmä však zahraničných Slovákov. Verím však, že dosiahnutú úroveň pomoci sa podarí udržať a časom aj zvýšiť.
Druhé poďakovanie patrí Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a jej pracovníčkam a pracovníkom. Len ten, kto žije či žil mimo územia Slovenska, vie, čo znamená tento úrad pre slovenskú diasporu. Či sú to vzťahy s krajanmi, podpora aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí, vydávanie osvedčení Slováka/Slovenky žijúceho/žijúcej v zahraničí, zahraničnopolitická oblasť, oblasť kultúry, oblasť školstva, oblasť hospodárstva, oblasť mediálna a informačná, oblasť legislatívna, všetko sú to sektory, ktoré by si zaslúžili podrobnú informáciu a každý člen tejto snemovne by musel nielen s obdivom, ale aj so zadosťučinením konštatovať prínosnosť Úradu pre Slovákov žijúcich pre naše národné spoločenstvo.
Pochopiteľne, možno mnoho vecí podrobiť aj kritike, predovšetkým vecnej kritike. Najmä tam, kde Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí by konať a pomáhať chcel, ale nemôže, nemôže preto, lebo ho viaže legislatíva nášho štátu, finančné prostriedky dané mu k dispozícii a v neposlednom rade obyčajný ľudský faktor: s tým počtom pracovníkov a s nárokmi, čo sa na nich kladú, sa behom dvoch-troch rokov všetko stihnúť nedá.
Mám na mysli napríklad kooperáciu medzi štátom a cirkvami pri starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Úrad pre Slovákov v zahraničí podporuje slovenské misie, zbory a spoločenstvá prostredníctvom svojho grantového systému. Podľa platných predpisov finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu nášho štátu môžu byť pridelené len na podporu spoločenských a kultúrnych aktivít týchto ustanovizní, prípadne na ich materiálne a technické vybavenie, z grantov však nemôže poskytnúť prostriedky na fungovanie a prevádzkovanie misií či zborov a ani na platy ich duchovných správcov. Len pre zaujímavosť v roku 2006 sa prostredníctvom grantového systému Úradu pre Slovákov v zahraničí prerozdelilo zborom a misiám 555 750 korún. O rok neskôr to už bolo 1 594 000 korún, z ktorých evanjelické zbory získali 971 000 korún. Na základe požiadaviek slovenských menšín a komunít sa Úrad pre Slovákov v zahraničí zasadzuje aj za vyslanie duchovných, nie vždy sa však stretá s pochopením slovenských cirkevných vrchností.
Slovenské zbory a misie v zahraničí, či už evanjelické, alebo katolícke, majú síce konfesionálny charakter a štatút, ale tri štvrtiny práce duchovných v Mníchove, Paríži, Londýne, New Yorku a inde má priam striktne sociálnu, ba charitatívnu povahu - starajú sa o našich ľudí v núdzi. Operka, ktorú vyhodia z práce, nedostane plácu či ju okradnú, alebo ju ktosi znásilní, nepôjde na konzulárny úrad, kde ju mnoho ráz odmietnu, ba odbijú, ale pôjde k slovenskému duchovnému. A podobne je to s našimi robotníkmi, študentmi a neraz aj s kriminálnymi živlami. Vo väznici ich nenavštívi dobre zaplatený konzul, lež duchovný, ktorý napríklad v Paríži žije zo 150 eur na mesiac. Akiste by sa to dalo riešiť. Dať na tento cieľ účelovo viazané prostriedky Úradu pre Slovákov v zahraničí, ktoré možno jednoducho vziať a predisponovať z tých prostriedkov, čo štát dáva cirkvám, alebo na tento cieľ účelovo viazať prostriedky priamo cirkvám. Buďme si však úprimní: kvôli trom či piatim miliónom bude niekto v tejto snemovni otvárať rozpočet? Pritom náš štát na občanoch, ktorí emigrovali a žijú v cudzine, ušetrí nemalé peniaze aj na nezamestnaneckom, aj na odvodoch na nemocenské či starobné poistenie. Ak chceme, aby naši občania, ktorí hnaní žitia nevôľou nezanevreli na svoju vlasť, nestratili národné povedomie a sa do nej vrátili, aby ju obohatili o svoje skúsenosti, slovenské zbory a misie v zahraničí, či už evanjelické, alebo katolícke, potrebujú politickú podporu naprieč politickým spektrom tejto snemovne.
Toľko k tlači 774. Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám - čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte, pochopiteľne, mne.
K tlači 775, keďže diskutujeme o týchto veciach spoločne.
Slávna snemovňa, po prvý raz v histórii je tejto snemovni predložená Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. S veľkým záujmom som si ju prelúskal a so zadosťučinením konštatujem, že je konkrétnou odpoveďou na túžby, prosby a požiadavky slovenskej diaspory, ktoré formulovali počnúc koncom 19. storočia naše fraternalistické svojpomocné organizácie, neskôr Slovenská liga, Matica slovenská, Slovenský ústav, Svetový kongres Slovákov a napokon Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Podrobovať túto správu samostatnej analýze na tomto parlamentnom fóre považujem za prebytočné.
Ďakujem jej tvorcom a najmä všetkým tým, ktorí priniesli svoju trošku do mlyna. O tom, ako sa ju podarí uskutočniť, o tom bude rokovať Národná rada o sedem rokov - ja tu už nebudem, a ak aj budem, tak nebudem sedieť v poslaneckej lavici. Vďačím sa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý bol pod patronátom podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť koordinátorom a spiritus rector tvorby tejto koncepcie.
Osobne chcem podotknúť, že mimoriadne vítam tú jej časť, kde sa hovorí o zbierkotvornej činnosti a vedeckom skúmaní dejín, či fenoménu slovenskej diaspory. Prečo? Nuž preto, lebo od konca 1. svetovej vojny, opakujem, od vzniku Československa, ktorého 90. výročie sme si v uplynulých dňoch pripamätúvali, dožili sme sa stavu, že nemáme na Slovensku jedno jediné profesionálne pracovisko (akademické, univerzitné, muzeálne, galerijné, štátne alebo súkromné, či cirkevné), ktoré by sa zaoberalo zbieraním, konzervovaním a bádaním zahraničných slovacík či muzeálnych alebo umeleckých artefaktov.
Ani v Slovenskej národnej knižnici v Turčianskom Svätom Martine, ani v najstaršej vedeckej knižnici nášho štátu v Univerzitnej knižnici v Bratislave nemáme zachované knihy a časopisy, čo vydávali Slováci v zahraničí a zahraniční Slováci, a dokonca nekompletizujeme ani to, čo vydávajú dnes, lebo chýba primeraný záujem. Jedinou výnimkou je v nedôstojných podmienkach živoriace Krajanské múzeum Matice slovenskej, ktoré virtuálne opatruje to, čo by malo byť samozrejmou súčasťou našej národnej kultúry. Ale aj to len torzo. Bohatšie zbierky zahraničných slovacík majú napríklad Náprstkovo múzeum či knižnica Libri prohibiti v Prahe. A to možno povedať aj o Slovenskom národnom múzeu i Slovenskej národnej galérii, ktorá vo svojich zbierkach nemá ani len po jednom obraze od všetkých známejších slovenských výtvarníkov a výtvarníčok, ktorí žili či žijú v zahraničí. Kedysi mala v merku zahraničných Slovákov i Slovákov žijúcich v zahraničí ŠtB, dnes už ani tú nemáme.
Dúfam, že sa dožijem zriadenia katedry dejín slovenského vysťahovalectva na niektorej serióznej slovenskej univerzite.
Nemôžem inak, len poprosiť Národnú radu Slovenskej republiky o to, aby Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 kladne prijala a vždy, keď bude rokovať o rozpočte nášho štátu, nezabúdala, že jednou z kľúčových povinností nášho obnoveného štátu je starostlivosť o slovenskú diaspóru, o naše národné dedičstvo, ktoré vznikalo i vzniká aj mimo územia Slovenska.
Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám - čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rydla. Pán poslanec Galbavý, to je faktická? (Reakcia z pléna.) Tak ešte počkajte. Faktická poznámka - pán Mikloško. Ešte niekto? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Mikloško, máte slovo.
F. Mikloško, poslanec: Ďakujem pekne. V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Rydlo, chcem povedať nasledovné. V minulom volebnom období my dvaja s pánom podpredsedom vlády, terajším, sme boli toho svedkami, vznikol zákon, ktorý zriadil Úrad pre zahraničných Slovákov, a odvtedy tento úrad začal pracovať. Chcem vyzdvihnúť, že tento úrad naozaj pracuje skvele, pracuje, pracuje proste tak, ako takáto ustanovizeň, povedzme úprimne, prvá vôbec v našich dejinách pracovať má. Chcem vyzdvihnúť, že vláda myslí finančnými prostriedkami na to, že i tento úrad treba podporovať, chcem podporiť, povzbudiť vládu, aby ďalej podporovala tento úrad.
A pokiaľ ide o pána poslanca Rydla, ktorý tú v takej nostalgii povedal, že už tu nebude, pán poslanec, ja vás veľmi prosím, aby ste tu zostali, pretože ste jediný poslanec, ktorý nám nehodným ostatným služobníkom sa vie vďačiť, a okrem vás to nie je nikto tuná schopný. Čiže zostaňte a vďačte sa nám aj naďalej. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rydlo, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.
J. Rydlo, poslanec: Ďakujem za slovo, ktoré ste mi dali. Nechcem uzurpovať čas, ale chcem naozaj vyzdvihnúť ten fakt, že ako človek, ktorý je navrátilec do tejto krajiny po dlhých rokoch, ktorý žil v zahraničí, som si vedomý toho, a ja som to aj povedal pred dvoma rokmi, že som rád, že predošlá vláda prijala ten zákon o zahraničných Slovákoch, ja som ešte radšej, že táto vláda z tohto zákona neurobila mŕtveho chrobáka, ale vedela nájsť primerané prostriedky na to, aby tento zákon bol aj živým chrobákom.
Chcem povedať toľko, že je to veľmi vďačná a, myslím si, aj milosťou naplnená úloha tohto úradu, že vykonáva tú činnosť, ktorú vykonáva. Pochopiteľne, nemôže vyjsť v ústrety všetkým požiadavkám, ale keby ste vedeli, ako sa mnohí Slováci v zahraničí tešia z toho, že nachádzajú podporu svojej domoviny pri rozličných projektoch, tak by ste tomu jednoducho neverili.
A pokiaľ ide o moje pretrvanie v tejto snemovni, bude závisieť od toho, ktorý dáva ľuďom, ako sa povie, každému človeku, každému jedincovi dĺžku života. Prial by som si, aby som sa dožil toho odpočtu po siedmich rokoch tej koncepcie, ale či tu budem, alebo nebudem, na tom nezáleží. Chcem iba toľko povedať, že som presvedčený, ak budeme takto pokračovať, že dáme dobrý odpočet aj v roku 2015.
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy ako k tlači 774, tak aj k tlači 775. Nech sa páči. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Fronc, Galbavý. Ešte niekto? Pán poslanec Horváth, pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nechcem dlho vystupovať, ale prvá moja výhrada sa vzťahuje priamo k predsedovi Národnej rady, keďže iným spôsobom to nemôžem urobiť, asi zabudol na to, že máme v súčasnosti dva výbory, ktorý bol len jeden výbor predtým, a to je výbor pre kultúru a médiá a druhý je pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ak sa pozriete na jeden i druhý dokument, zistíte, že práve oblasti vzdelávania sa týka značná časť tohto dokumentu. Preto chcem vás poprosiť, pani predsedajúca, aby ste tlmočili pánovi predsedovi Národnej rady, aby v budúcnosti tieto materiály dal na prerokovanie aj výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.
A teraz, samozrejme, kritická pripomienka k pánovi podpredsedovi vlády. My často hovoríme o tom, že ako je to s tými našimi Slovákmi, ako sa majú zle, ako sa o nich nestarajú a podobne. Len som presvedčený, že mnohé ide aj na náš vrub. Ak hovoríme, že doteraz sa ekonomike darilo, a pozrel som sa na finančné odpočty, keď som sa pozrel na grantový systém, z ktorého len asi 20 % vo finančnom objeme zo žiadostí bolo realizovaných, a to sú sumy, ktoré sú naozaj malé, pretože to je pár desiatok miliónov korún vzhľadom na štátny rozpočet, myslím si, že by sme mohli oveľa viac pomôcť.
Druhá moja pripomienka sa týka čohosi, čo si myslím, že by patrilo ku takej normálnej kultúre, je veľmi dobré, pán podpredseda, že ste dali 300-tisíc korún na dostavbu slovenskej školy v Užhorode, dúfam, že to bude stačiť, pretože za môjho ministrovania sme tam dali milión a bolo by to celkom, myslím, slušné a dobré, keby ste aj to tam spomenuli, keď už hovoríme o tom, čo sa všetko udialo. Ale kvitujem, že to dostaviate.
A tretie, to sú ako návrhy, pán podpredseda vlády. Ja si myslím, že sú aj niektoré iné cesty, akým spôsobom môžeme našim zahraničným Slovákom pomôcť.
Ten môj prvý návrh sa týka, aby sme skutočne zjednodušili procesy a aby sme umožnili a aj zabezpečili na školách, kde sa učí v slovenskom jazyku aspoň časť predmetov, kde teda študujú naši krajania, dodali učebnice. Myslím, že učebnice dejepisu, vlastivedy ako pomocná literatúra, aj keď to nebude v súlade s osnovami danej krajiny, môžu byť rovnako použité.
Druhá moja pripomienka je, bol som kedysi ako minister kritizovaný, že som dal peniaze, smiešne peniaze na to, že po 15 rokoch všetky školy na Slovensku, stredné, dostali kompletnú zbierku svetovej literatúry, a bolo to po 15 rokoch doplnenie knižníc, myslím si, že - a tuná často spomínajú tí ľudia - že potrebujú knihy, potrebujú literatúru. Nedávno vyšiel Zlatý fond slovenskej literatúry, pán podpredseda vlády o tom iste vie, ja si myslím, že dá sa vybaviť aj veľmi slušná cena, aj dotlač. A na tieto naše školy by sme veľmi pomohli, keby sme im do ich školských knižníc takého knihy dali.
A tretia moja pripomienka a takisto ako návrh, všimol som si, že aj ministerstvo školstva ide vo veľkom vymieňať výpočtovú techniku. Ja si myslím, že až prirýchlo, že už ten proces výmeny výpočtovej techniky nie je taký ako pred mnohými rokmi, že zastarali vecne, ale dobre. Len viem z vlastnej skúsenosti, že ak nájdeme cestu, aby tam neboli iné právne prekážky, by veľmi pomohlo práve týmto našim školám, ak sme tieto u nás vyradené počítače vedeli na tieto školy dostať, myslím, že by nám boli vďační.
To sú moje návrhy, pán podpredseda vlády, prosím, zvážte ich, myslím si, že by to mohlo pomôcť našim zahraničným krajanom.
Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pán poslanec Galbavý.
T. Galbavý, poslanec: Pekne ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja veľmi stručne vyjadril ku koncepcii, ktorú predkladá podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Čiže rokujeme o Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, tak stojí koncepcia. Teda o niekoľkoročnej stratégii Slovenska voči krajanom alebo voči emigrantom, voči potomkom ľudí, ktorí opustili svoju vlasť v priebehu niekoľkých vĺn emigrácie a sťahovania sa za prácou.
V predloženom dokumente ma zaujalo niekoľko častí. Predovšetkým je to bilancia emigrácie zo Slovenska a dôsledky, ktoré má. Podľa dokumentu v zahraničí pracuje približne 200- až 230-tisíc Slovákov, teda občanov Slovenska. Tí využili možnosti, ktoré vznikli po roku ´89 a najmä po našom vstupe do Európskej únie, kedy sa pre nás doširoka otvorili pracovné trhy v západnej Európe. Má to presne, ako sa aj v koncepcii uvádza, svoje výhody, ale, bohužiaľ, aj svoje nevýhody.
K výhodám treba prirátať skutočnosť, že ľudia v zahraničí zarábali viac ako na Slovensku a prinášali domov peniaze. Navyše sa tam naučili jazyky, získavali skúsenosti a kontakty, prípadne vedomosti a prax. Ďalšou výhodou bolo to, že obchod za zamestnaním, a teda hlavne odchod za zamestnaním znížil percento nezamestnanosti na Slovensku v časoch, kedy sa priemysel reštrukturalizoval, kedy naozaj bolo ťažké nájsť v Slovenskej republike zamestnanie.
Problémom je, že ľudia odchádzali aj v rokoch, kedy už začína byť aj na Slovensku nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. To naozaj považujem za veľmi vážny problém. Ešte vážnejšie je, že odchádzajú najmä mladí ľudia, takmer polovica z nich je vo veku 25 až 34 rokov. A absolútne najvážnejšie je, že Slovensko opúšťajú najmä vzdelaní ľudia, najviac emigrantov má stredoškolské vzdelanie s maturitou a ročne odchádza tretina až štvrtina absolventov vysokých škôl. Teda odchádzajú tí, do ktorých naša spoločnosť investovala značné prostriedky po dobe bezplatného školstva v nádeji, že títo ľudia budú pracovať na Slovensku a vrátia spoločnosti náklady na vzdelanie. Je otázne, kedy a či vôbec sa títo ľudia vrátia, aby priniesli tieto skúsenosti, styky a kontakty know-how, ktoré podľa koncepcie v zahraničí získajú. Možno v dôsledku hroziacej recesie časť z ľudí, ktorí teraz pracujú v zahraničí, príde o prácu a vráti sa domov. Obávam sa však, že to budú skôr tí menej kvalifikovaní. Teda tí, ktorí si stále ťažšie nachádzajú prácu aj doma. Na túto situáciu by sme sa mali veľmi racionálne pripraviť.
Ako som však povedal, v každom prípade je dobré, že Slovensko na svojich krajanov v zahraničí nezabúda a že im poskytuje podporu, aby nezabúdali na svoj jazyk a na svoje korene, ako už spomínal pán poslanec Rydlo, padne každému Slovákovi, ktorý žije v zahraničí, veľmi dobre, keď jeho materská krajina mu venuje, aj keď minimálnu, pozornosť, či už v podobe učebníc a iných záležitostí.
Mám len niekoľko poznámok. Ja rozumiem tomu, že najpálčivejším problémom je slovenská menšina v Maďarsku, prípadne v Rumunsku, Srbsku a podobne. Ide o komunity, ktoré sa snažia uchovať si aktívne ovládanie svojho jazyka a udržať svoju kultúru. Nie vždy sa táto snaha stretáva s porozumením. Tieto komunity naozaj potrebujú pomoc v podobe učebníc a iných kníh, v podobe podpory školstva, napríklad vzdelávaním učiteľov, v podobe televízneho a rozhlasového vysielania. Je dobré a správne, ak im toto všetko poskytneme.
Ako však koncepcia konštatuje, medzi slovenskými menšinami v zahraničí má osobitné postavenie menšina žijúca v Českej republike. Vznikla počas desaťročí existencie spoločného štátu, ale aj v rokoch po jeho rozdelení, napríklad tým, že zo Slovenska ročne odchádzajú tisíce študentov na české vysoké školy, založia si tam rodiny a už tam ostanú. Ide o najpočetnejšiu slovenskú menšinu v Európe a pravdepodobne je to jediná menšina, kde sa reálne dá rátať s návratom jej členov späť na Slovensko. Pritom o kúsok nižšie zistíme, že táto menšina v susednom štáte nemá systém fungujúceho školstva. To znamená, že nielen deti zo zmiešaných manželstiev, ale aj deti z rodín, kde sú obidvaja rodičia slovenskej národnosti, navštevujú české školy. Teda v priebehu jednej generácie splynú s prostredím a možno sa asimilujú.
Samozrejme, ja chápem, že jedným z dôvodov tohto stavu je jazyková blízkosť. To, že Slováci s Čechmi si rozumejú - aspoň zatiaľ - aj bez tlmočníkov. Teda rodičia vedia, že keď deti prídu na Slovensko za starými rodičmi, tak sa jednoducho dohovoria. Pravdepodobne preto nie je záujem o existenciu slovenského školstva. Lenže ak chceme predsa len udržať povedomie o národnej príslušnosti týchto ľudí, mali by sme im pomáhať aspoň tak, že budeme podporovať šírenie slovenského jazyka prostredníctvom tlače, rozhlasu a televízie. A tu sú nedostatky.
Slovenská tlač vrátane kníh je v Čechách takmer nedostupná. To zistí každý pri ceste do Prahy alebo do Brna. Aj vo veľkých kníhkupectvách môže človek hľadať slovenskú knihu pomocou lupy, nenájde ju. A ani v stánkoch nie sú noviny v slovenčine, to je jednoducho pravda. Nie je o ne záujem. Napriek veľkej a početnej slovenskej menšine to je dosť zvláštne, ale, bohužiaľ, je to tak. Ostáva teda len vysielanie rozhlasu a televízie. Už niekoľko rokov sa hovorí o pripravovaných zmluvách a o spolupráci medzi Českou a Slovenskou televíziou. Naposledy o tom hovoril exriaditeľ STV pán Hreha, pri nástupe do funkcie pred pár dňami avizoval zintenzívnenie spolupráce s Českou televíziou programový riaditeľ Slovenskej televízie pán Roman Lipták. To je dobré. Aj keď mám dojem, že viac sa hovorí, ako sa reálne koná. Keď sa pozeráme na program STV, tak známky spolupráce príliš nevidno. Pôvodných českých programov je tam naozaj málo. Keď sa pozriem na program Českej televízie, tak tam je to ešte oveľa slabšie.
Mám preto otázku na pána podpredsedu vlády: Ráta sa pri rokovaniach s STV s takouto spoluprácou? Alebo sa predpokladá, že problém sa vyrieši vysielaním STV pre Slovákov žijúcich v zahraničí, čo je jedna z úloh, ktoré mu ukladá koncepcia? A v tejto súvislosti chcem vedieť, v akom štádiu je plnenie tejto úlohy a aké je jej finančné krytie, zabezpečenie.
Z mojej strany je to všetko. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Galbavého - pán poslanec Rydlo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Rydlo, máte slovo.
J. Rydlo, poslanec: Mám iba krátku poznámku. Otázka Slovákov v Česku, v Českej republike je veľmi zložitá. Blízkosť jazykov, blízkosť kultúrnych koreňov, a nechcem povedať, že aj blízkosť mentality, pretože presne tá mentalita nás predsa oddeľuje, nemôže byť striktne iba náplňou koncepcie Slovákov v zahraničí. Otázky výmen kultúrnych hodnôt medzi Českou republikou a Slovenskou republikou by mali byť riešené inakšie ako v koncepcii pre Slovákov v zahraničí. Myslím si, že my by sme mali troška presadzovať v rámci našich možností viacej to, že Česká televízia by mala predkladať svojim divákom viacej slovenských filmov, viacej "dabingov" slovenských a tak ďalej. Pretože my, čo sme tuná olupovaní napríklad na televíznej stanici JOJ, teraz JOJ plus, tými niektorými sprostými seriálmi, dokonca "dabovanými" v češtine, to nie je kultúrny prínos pre tento národ ani pre tento štát. Ale toto, opakujem, sa nevyrieši v Koncepcii pre Slovákov žijúcich v zahraničí, toto by malo byť otázkou aj kultúrnej dohody medzi Českou a Slovenskou republikou. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Galbavý, chcete reagovať na faktickú? Nie. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Horváth a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Kramplová.
Nech sa páči.
J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení kolegovia, najprv pár slov k tvorbe koncepcie, ktorú tu máme na stole, o ktorej hovoríme. Koncepcia, treba povedať otvorene, sa rodila ťažko, veľmi ťažko, na parlamentnej pôde, teda na tej našej pôde. Na pôde parlamentnej komisie, ktorá bola zriadená pri zahraničnom výbore, sme o tomto materiáli hovorili nespočetne veľakrát. Či už priamo v budove parlamentu, alebo aj na návšteve poslancov na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Jednoducho tá diskusia bola dosť dlhá. Myslím, že sa dá rátať na viac rokov alebo minimálne obdobie presahujúce rok určite. Bola dosť búrlivá častokrát a môžem v tejto súvislosti povedať, že poslanci narážali v tejto diskusii na istú rezistenciu, na istú slabšiu akceptovateľnosť zo strany vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Skrátka, bol to pôrod, bol to ťažký pôrod, ale koncepcia je na svete.
A chcem povedať, že po tejto skúsenosti z týchto diskusií sa môžem naozaj smelo obrátiť na podpredsedu vlády, ktorého sme potom oslovili viacerí vrátane mňa, ale viem, že aj iní kolegovia, aby sme ho požiadali o jeho vstup do tohto procesu, aby pozitívne posunul prípravu tohto materiálu dopredu, čo sa stalo. A týmto chcem aj poďakovať pánovi podpredsedovi vlády Dušanovi Čaplovičovi, že to spravil, že svojou váhou osobnosti, svojím rozhľadom vstúpil do toho a pozitívne, veľmi pozitívne ovplyvnil ďalší vývoj prípravy tohto materiálu.
Dovoľte mi zastaviť sa pri slovíčku "starostlivosť". Slovíčko starostlivosť v súvislosti so Slovákmi žijúcimi v zahraničí mi pripadá miestami, nie vždy, ale miestami ako archaizmus. Ako niečo, čo nie vždy, v každej chvíli a v každom momente našej diskusie zodpovedá realite. Čo by malo vyjadrovať to, aká je realita. Keď hovoríme o starostlivosti o Slovákov, tak ja týmto chcem aj poprosiť všetkých diskutujúcich, aby sme vždy zvážili, či je namieste to slovo, alebo nie. Niekedy áno, niekedy treba povedať, vysloviť to slovo starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí, pretože niektorí to naozaj potrebujú. Pretože niektorí Slováci v niektorých krajinách, žijúci v konkrétnych krajinách a v tých reáliách, v ktorých sa ocitajú, naozaj dennodenne potrebujú starostlivosť Slovenska o nich a o napĺňanie ich potrieb. Ale toto slovíčko je neadekvátne v niektorých iných súvislostiach, keď hovoríme o niektorých iných Slovákoch v iných krajinách. Ja nebudem hovoriť konkrétne, o ktoré krajiny ide, je to, samozrejme, možné, ale v tejto chvíli to nebudem hovoriť. Čiže aby sme volili slovník, ktorý je adekvátny, a aby sme v niektorých chvíľach, v niektorých momentoch diskusie nerobili zo Slovákov žijúcich v zahraničí skupiny ľudí, ktorí sú oslabené skupiny, ktorí sú odkázaní len na nejakú pomoc, div že nie humanitárnu pomoc zo Slovenska. Je potrebné to rozlišovať. Samozrejme, že sú Slováci, ktorí si to vyžadujú.
V tejto súvislosti sa dotknem aj tak trošku slov, ktoré padli na zahraničnom výbore a aj v tejto sále pred chvíľkou, a to otázka vytvorenia alebo prípravy etnografického alebo iného výskumu. Je, samozrejme, fakt, že na Slovensku sme neetablovali dostatočne to, čo by sme mohli nazvať výskumom vysťahovalectva alebo života Slovákov žijúcich v zahraničí. Faktom zároveň je tiež to, že je to dôležitá súčasť politiky štátu, ale rovnako dodávam k tomu to, že musíme sa sústrediť aj na toto, ale aj na iné veci. To znamená, aby sme sa náhodou nenechali sami seba zviesť svojimi myšlienkami v tom zmysle, že budeme robiť a všetko sústreďovať, celú našu pozornosť, na výskum a vytvoríme skanzen z našich Slovákov žijúcich v zahraničí.
Jednoducho podľa mňa tomu, čo môžeme nazývať štátna politika voči Slovákom žijúcim v zahraničí, chýba politický rozmer, teda okrem výskumu chýba tomu aj nejaký politický rozmer. Môžeme ilustrovať, samozrejme, príkladmi z iných krajín a ja si dovolím pripomenúť politiku, ktorú robí Maďarsko voči Maďarom žijúcim v zahraničí, Íri majú svoju politiku, Čína, každý svoju, každý inú, každý viac alebo menej akceptovateľnú pre Slovensko, ale robia. A bolo by dobré, keby aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa zaujímal o spôsoby, ako uplatňovať takúto štátnu politiku voči Slovákom žijúcim v zahraničí tak, aby sa nechali inšpirovať aspoň do určitej miery v zahraničí. To znamená, že mierim k nedostatku politického rozmeru v doterajšej štátnej politike Slovenska k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Chcem povedať toľko inými slovami, že je veľmi dôležité Slovákom poskytovať zabezpečenie kultúrnych predstavení, vysielanie folklórnych súborov, dodať tam, kde treba, učebnice alebo časopisy, prípadne zabezpečiť filmotéku a iné nástroje, ktorými vieme rozvíjať a upevňovať kultúrne povedomie a vôbec slovenské povedomie a slovenskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Samozrejme, toto sú bežné, štandardné nástroje, ktoré treba používať a ktoré sú účinné.
Ale rovnako treba dodať, že sa nemôžeme obmedziť len na takúto tzv. starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí. V koncepcii, ak budete mať toľko času a všimnete si, je tam v kapitole Ciele štátnej politiky malá zmienka o tom, ako si predstavuje Slovensko tento politický rozmer uplatňovať v praxi. Je dobré, že sa to tam ocitlo. Viem, že s tým bol problém, hovorím ešte raz, ďakujem pánovi podpredsedovi vlády, že sa pričinil o niektoré veci. A ja teda si dovolím povedať po tom, ako som mierne opísal ťažkú prípravu tohto dokumentu, že dokument je na svete a mám pocit, že teraz budeme musieť pozornejšie sledovať aj napĺňanie tejto koncepcie. To znamená, inými slovami, počínanie si vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ako svojimi schopnosťami, vedomosťami dokáže uplatňovať túto koncepciu v praxi. Ako ju dokáže napĺňať tak, aby sme po nejakom čase, a nemusí to byť v roku 2015, aby sme dokázali povedať, že prístup Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nie je insitný, že neuskutočňuje rustikálny výkon politiky, že je to jedna moderná politika tak, ako sa v modernom svete nosí, minimálne v tom európskom svete.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Horvátha: pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Rydlo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Vášáryová má slovo.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Pozorne som počúvala vaše vystúpenie, pán poslanec, ale ja by som nezdôrazňovala toľko, aký ťažký proces to bol vytvárať túto koncepciu, pretože v tej koncepcii nie je nič prevratného. Nie je. A máte pravdu v tom, čo ste hovorili a nazvali ste to tzv. starostlivosťou. V tomto naozaj s vami súhlasím.
V tejto koncepcii nemáme tri zásadné veci, ktoré môžu zásadne kvalitatívne povýšiť život menšín, slovenských menšín vo svete, alebo teda emigrantských skupín a menšín slovenských vo svete.
Prvé sú financie. Financie a jasný plán, čo s týmito financiami urobiť. Pre niektoré z našich autochtónnych menšín, to znamená ľudí, ktorí neemigrovali, ale celý život žijú na tom istom území, tam musíme vymyslieť úplne iné nástroje, aby sme pritiahli mladých ľudí z tejto menšiny k menšinovému životu. A pokiaľ to neurobíme zo Slovenskej republiky, tak sa to nám zmení len na raz ročne folklórne vystúpenie, tak ako ste to naznačili.
Druhá vec je, ak v týchto materiáloch neodlíšime - vy ste to trošku vo svojom vystúpení naznačili - tých, ktorí emigrovali, a tých, ktorí žijú na týchto územiach, či sa už jedná o Zakarpatskú Ukrajinu alebo Poľsko, alebo Maďarsko, alebo Rumunsko, alebo Vojvodinu, keď ich neodlíšime, jednoducho tieto autochtónne silné menšiny stratíme. A tieto menšiny... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rydlo.
J. Rydlo, poslanec: Veľmi krátka poznámka. Ja podporujem to, aby sa práca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vylepšila, zlepšila. Podporujem aj to, aby sa personálne posilnil tento úrad, a som za to, aby sa koordinovala spolupráca ministerstva zahraničných vecí a jeho záujmov s politikou, ak to tak smieme nazvať, ktorú vykonáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Každý Slovák v zahraničí v určitej miere je vyslancom Slovenska.
Ja by som pomoc tohto úradu nezvrhol iba na folklór. Mám v živej pamäti ten krásny koncert, ktorý bol v Paríži, na ktorom sa zúčastnil veľvyslanec Slovenskej republiky, na ktorom sa zúčastnila elita diplomatického zboru, vystupoval tam Slovenský komorný orchester. Skrátka a jasne, jedno s druhým, ruka v ruke musí pomáhať tomuto štátu, či žije človek doma, alebo v zahraničí, k tomu, aby tento štát prosperoval a čosi vo svete znamenal.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Horváth, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.
J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Ja ďakujem veľmi pekne za pripomienky, ktoré som si mal možnosť vypočuť, a dodám na margo týchto pripomienok, že moja predstava je, a verím, že nielen moja predstava, je taká, že Slováci žijúci v zahraničí dnes už nežijú životom tak ako v minulom storočí, že už majú iné potreby dennodenné, že už žijú inými vecami a že už sa k nim nemusíme správať ani ako k disidentom, ani ako naozaj k oslabeným skupinám. Samozrejme, treba to rozlišovať.
Naozaj súhlasím s tým, čo som si vypočul. Treba to rozlišovať. Uvedomujem si aj potrebu, ktorá bola v minulosti, ale treba, aby sme, je veľmi potrebné, aby sme dnes robili politiku zodpovedajúcu súčasnosti, dobe, ktorú žijeme, a robili ju tak, aby sme naozaj nedošli na to o 10 rokov alebo o 20 rokov, že niektoré skupiny Slovákov žijúcich v zahraničí už tam nie sú, že ich nenájdeme.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, ak dovolíte, v prvej časti môjho vystúpenia by som sa v krátkosti sústredila na správu a návrh programu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009 a v ďalšej časti v krátkosti ku koncepcii by som povedala zopár slov.
Pokiaľ ide o správu, som veľmi rada, že dnes máme možnosť mať správu na stole a súčasne aj koncepciu. Tí, ktorí si spomínate a boli ste v tejto snemovni minulý rok, keď sme viedli rozpravu len k správe, základnou požiadavkou bolo, aby správa, ktorá sa predkladá v parlamente, bola odrazom štátnej politiky, pretože nie je možné predkladať správu bez štátnej politiky. Takže tieto, alebo sľuby, ktoré dal pán podpredseda vlády, pán Čaplovič, minulý rok pri prerokovávaní tohto materiálu, sa naplnili. A znovu zdôrazňujem, som veľmi rada, že už máme materiál, od ktorého sa budeme odrážať aj pre nastávajúce obdobie.
Svoje pripomienky k správe som uviedla na zahraničnom výbore, preto ich nebudem opakovať. Rada by som sa však sústredila len v krátkosti na grantový systém, ktorý je pomerne rozpracovaný v celom materiáli, ale navrhovala by som, keď bude prerokovávaná správa v budúcom roku alebo bude pripravovaná takáto správa, tak pri vyhodnocovaní a posudzovaní projektov by bolo vhodné, aby sa prihliadalo na ciele a priority Slovenskej republiky a aby sa netvorili alebo neposudzovali tieto jednotlivé projekty na základe priorít slovenských spolkov. Ja to pokladám za veľmi dôležité hlavne z toho dôvodu, aby Slovenská republika rozhodovala, kam v rámci svojich aktivít, finančných možností a hlavne svojich cieľov a priorít bude nasmerovávať finančné prostriedky.
Dnes sa ukazuje, že cesta "starostlivosti" o Slovákov žijúcich v zahraničí je nesmierne dôležitá, a tak, ako tu bolo povedané aj viacerými mojimi kolegami, áno, súvisí to s finančnými prostriedkami. Ale keď tie finančné prostriedky máme efektívne využiť, naozaj musíme sa starať o to, aby prostriedky išli tam, kde je náš záujem. Dokonca som si v rámci zákona pozrela, zákona o zahraničných Slovákoch, č. 474, aká je pozícia a aké sú kompetencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a okrem iného úrad posudzuje, či suma poskytnutej dotácie je úmerná prospechu, ktorý prinesie aktivita, na ktorú sa dotácia poskytuje. To znamená, že úmerná prospechu Slovenskej republiky, cieľov a priorít Slovenskej republiky. A bola by som rada, keby sa ciele a priority Slovenskej republiky jasne objavili aj v grantoch, ktoré sa poskytujú v roku 2008.
Okrem toho navrhujem, aby pri podobnej správe, ktorá sa bude predkladať v budúcom roku a kde sa budú hodnotiť granty, ktoré boli poskytnuté z financií Slovenskej republiky, z rozpočtu Slovenskej republiky, aby bola priložená aj určitá analýza, čo priniesli peniaze, ktoré sa poskytli. Samozrejme, pán podpredseda, tých 40 mil. nespasí to, čo sa tu zanedbalo a čo sa nerealizovalo vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí za predchádzajúce obdobie. Uvedomujem si, že nie je to veľká suma, a určite, keby bola dvojnásobne alebo trojnásobne vyššia, vedeli by sme viac alebo aktívnejšie naštartovať štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Ale predpokladám, že na to, aby sme mohli požadovať vyššiu sumu zo štátneho rozpočtu, potrebujeme mať zanalyzované, čo tieto peniaze v predchádzajúcom roku priniesli.
V prvej časti správy sa pomerne často objavujú aj informácie ohľadne financií, ktoré sa orientujú práve teda na kultúru a orientujú sa aj na školstvo. Mňa prekvapuje to, že napríklad robíme určité aktivity, ktoré súvisia s mládežou, ktorá prichádza na Slovensko a učí sa slovenský jazyk. Sú to deti Slovákov so slovenským povedomím, ale prichádzajú aj deti, ktoré majú napríklad národnostné školstvo na ich území a, žiaľ, národnostné školstvo v niektorých štátoch, hlavne v niektorých susedných štátoch, je na takej úrovni, že naše slovenské deti nevedia dobre po slovensky a my v podstate dotujeme cez granty to, aby sa tieto slovenské deti naučili po slovensky.
Ja som presvedčená o tom, že treba využiť dohodu, ktorú máme medzi Slovenskom a Maďarskou republikou, je to dohoda o vzdelávaní a kultúre, aby sme využili všetky naše možnosti, ktoré máme, hlavne teda tie politické, a rokovali s maďarskou stranou o tom, aby deti, ktoré navštevujú slovenské, kvázi slovenské školy v Maďarsku, skutočne mali možnosť sa slovenský jazyk naučiť. Lebo tu je ten problém, o ktorom sme rozprávali aj v piatok, aj dnes bol diskutovaný, že slovenské deti v rámci slovenských národnostných škôl, ktoré sú také, teda tabule na týchto školách, v podstate nemajú možnosť sa ten slovenský jazyk naučiť tak, ako sa patrí, lebo slovenčinu sa vyučujú ako cudzí jazyk a všetky predmety majú v maďarčine. Ale to je na politikoch a predpokladám, že aj pán podpredseda vlády aj tieto veci sa bude snažiť spolu s predstaviteľmi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v rámci konzultácií, v rámci politických rokovaní presadiť.
Pokiaľ ide o druhú časť správy, teda návrh programu, ja by som navrhovala, aby v tejto správe sa objavil alebo aby táto správa, aj keď to momentálne neobsahuje, ale aby sa úrad zaoberal aj analýzou volebného zákona. Dobre viete, že prvýkrát v roku 2006 mohli Slováci žijúci v zahraničí, tí, ktorí splnia podmienky podľa tohto zákona, voliť, ale zatiaľ som nemala v rukách žiaden materiál, ktorý by analyzoval daný stav. Myslím, že čísla, ktoré mám, sú správne, že v rámci volieb do parlamentu v roku 2006 sa zo zahraničia zapojilo len 5 700 Slovákov, ktorí využili právo voliť. Myslím, že keby sa urobila analýza a komunikovali sme so spolkami a združeniami Slovákov žijúcich v zahraničí, presne by sme našli, kde sú tie neuralgické body a kde treba zmeniť alebo novelizovať zákon tak, aby v roku 2010 pri parlamentných voľbách boli odstránené tieto nedostatky a bariéry k tomu, aby Slováci žijúci v zahraničí mohli ľahšie voliť a mohli si splniť svoju občiansku povinnosť.
Je tu však ešte jedna dôležitá otázka, ktorú pokladám za mimoriadne dôležitú, aby v budúcom roku sa Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zaoberal aj novelizáciou zákona č. 474 o Slovákoch žijúcich v zahraničí, lebo z môjho pohľadu v § 2 je vymedzenie pojmov, kto je Slovák žijúci v zahraničí, určitá nezrovnalosť.
Možno len malý príklad: "Slovákom žijúcim v zahraničí je osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky," po prvé je štátnym občanom Slovenska a má v podstate právo uchádzať sa o granty a získavať peniaze poskytnuté zo štátneho rozpočtu v rámci grantového systému.
Ja sa pýtam, je Slovákom žijúcim v zahraničí napríklad aj Vietnamec, ktorý je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt? Podľa tohto zákona je. Alebo je to Maďar, alebo je to Nemec, alebo je to Ukrajinec, ktorý je štátnym občanom a nemá trvalý pobyt na Slovensku? Čiže myslím, že tu sú otázky, na ktoré by sme potrebovali odpoveď a ktoré by bolo nutné riešiť.
A ešte posledná vec, ktorá mi v správe chýba a ktorá, myslím, by sa mala odzrkadliť aj v koncepcii a je to taká proaktívna politika Slovenskej republiky aj vo vzťahu k nevládnej federácii, ktorá je pod názvom etablovaná, sú to Európania vo svete. Aktívne participovala Slovenská republika na výročnom zasadaní tejto federácie v roku 2003 v Tesalonikách. Odvtedy tam účasť Slovenska chýba a podľa mojich informácií práve táto nevládna organizácia je prípravnou organizáciou na to, aby bol postupne vytváraný aj sekretariát pre Európanov žijúcich mimo krajín Európskej únie, pretože túto problematiku považujú aj mnohí poslanci Európskeho parlamentu za nesmierne dôležitú a po ratifikácii Lisabonskej zmluvy by mal byť dokonca etablovaný aj komisár pre Európanov žijúcich mimo štátov Európskej únie. Preto aj to, že dnes tu hovoríme o koncepcii, je nesmierne dôležité, aby sme sa mohli zapojiť do tohto celého systému. A ja vidím práve platformu na úrovni Európskej únie, platformu ohľadne Európanov žijúcich teda v celom svete mimo Európskej únie, ako za platformu, kde by sa mali riešiť otázky, ktoré sú veľakrát neuralgickými bodmi v jednotlivých vzťahových záležitostiach medzi jednotlivými štátmi a nemali by sa zneužívať politicky, ale myslím, že toto je otázka, ktorá je veľmi dôležitá.
Pán podpredseda, ja by som vás chcela poprosiť, keby Slovenská republika, keby úrad mohol aktívne vstúpiť aj do tohto združenia a keby sme skutočne mohli participovať na príprave aj toho direktoriátu, ktorý bude v rámci Európskej komisie, lebo podľa mojich informácií by mal byť komisárom práve pre Európanov mimo Európskej únie, mal by byť človek, ktorý bude z menšieho štátu, kde bude zo štátu, kde žije viac ľudí v zahraničí alebo teda mimo územia daného štátu.
Pokiaľ ide o koncepciu, pán podpredseda, ja by som bola nesmierne rada, keby koncepcia zaručovala obojstranne prospešné vzťahy spĺňajúce európske štandardy. Koncepcia ako taká má veľké pozitívum, že konečne deklaruje určité priority Slovenskej republiky aj určité úlohy. Ale pokiaľ sa pozeráme z pohľadu európskych štandardov, myslím si, že naozaj mali by sme trošku ešte na tejto koncepcii popracovať a na základe toho, čo tu odznelo aj od mojich kolegov, ja by som vás chcela požiadať, či by tento materiál nemohol byť otvoreným materiálom. Či by nemohol byť dopĺňaný na základe toho, ako sa každý rok budú analyzovať aktivity, ktoré sa dejú vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ktoré by, rovnako táto koncepcia sa mohli dopĺňať v súvislosti s vytvorením direktoriátu pri Európskej komisii a s našou participáciou práve na tejto celoeurópskej agende.
Rovnako si myslím, že veľmi dôležité by bolo, keby na tejto koncepcii sa bola podieľala aj Matica slovenská. Pretože Matica slovenská zo zákona má ustanovené starať sa o Slovákov žijúcich v zahraničí. Má dokonca oblastné pracoviská, miestne odbory, má ich vo Vojvodine, na Ukrajine, v Chorvátsku, v iných štátoch sveta a bolo by dobré, keby sme ju mohli určitým spôsobom alebo využiť jej schopnosti a možnosti aj v rámci aktivít kultúrneho dedičstva, muzeálnej, dokumentačnej, vedeckej výskumnej práce.
Takže to sú viac-menej moje návrhy. A ešte snáď jedna poznámka. Bolo by veľmi dobré, keby sa v budúcom roku, keď budeme prerokovávať podobnú správu a budeme hovoriť o tejto agende, aby sme vedeli hovoriť aj o trošku reálnejších číslach, pokiaľ ide o Slovákov žijúcich v zahraničí. My stále nejako poukazujeme na to, že máme cez 2 milióny, niekde sa hovorí dokonca 2,5 milióna Slovákov žijúcich v zahraničí, ja som presvedčená, že toto číslo je určité virtuálne číslo a nie je ho možné brať ako údaj, ktorý síce nie je overený, ale ktorý je nereálny. Ja len dve poznámky. V roku 1990 v Amerike, v USA, sa hlásilo k svojim predkom alebo k slovenským predkom 1,9 miliónov občanov USA. V roku 2000 už to bolo len 900-tisíc. V roku 1990 v Česku sa hlásilo k Slovensku 330-tisíc občanov, ale pri sčítaní v roku 2000 už to bolo len 180-tisíc. Myslím si, že aj tá absencia nekoncepčnosti v tejto oblasti vo vzťahu k zahraničným Slovákom priniesla to, že naozaj tie čísla sa znižujú a my len proaktívnou politikou vo vzťahu k zahraničným Slovákom môžeme uspieť.
Budem veľmi rada, vážený pán podpredseda, keď tieto moje slová budete brať ako slová a návrhy, ktoré smerujem k vylepšeniu koncepcie, smerujem k vylepšeniu práce vášho úradu a smerujem k tomu, aby štátna politika starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí priniesla efekt tak pre Slovenskú republiku, ako aj pre ľudí, ktorí v zahraničí žijú, ktorí cítia, že sú Slovákmi, a pre ktorých Slovenská republika je symbol ich vlasti.
Ďakujem za pozornosť.