A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Kramplovej: pán poslanec Urbáni, pán poslanec Rydlo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Urbáni, máte slovo.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem súhlasiť s pani poslankyňou Kramplovou, že je dobré, že táto štátna politika mala by sa robiť v rámci tej štátnej politiky v starostlivosti o zahraničných Slovákov a mali by sa stanoviť priority a podľa tých by potom sa mali stanoviť aj tie dotácie, aby sme aj vedeli, čo priniesli v týchto našich vzťahoch.

Chcem ale podotknúť, že nie je to stále len o peniazoch. Je to veľakrát o tom, že sa prejaví záujem, je to o vzťahoch, je to o zachovaní našej kultúry. Chcem sa opýtať, či vôbec máme mapu zahraničných Slovákov na celom svete. Lebo to nie je len o tých miliónoch v Amerike, alebo státisícoch, je to aj o pár desiatkach Slovákov, ktorí žijú na odľahlých miestach našej zemegule. A nie je to stále o peniazoch, je to niekedy o dopise, o jednom papieri, je to o tom, že si pripomenieme, že existujú a že ich vyhľadáme - a tu by bola potrebná veľká súčinnosť alebo dobrá súčinnosť práve úradu pána podpredseda vlády a ministerstva zahraničných vecí. Vidím tam ešte dosť veľkú medzeru v práci ministerstva zahraničných vecí. A takisto nesúhlasím zase na druhej strane s kolegyňou Kramplovou, že Matica slovenská je tá, ktorá by mala nejako extra do toho vstupovať. Roky mala tú šancu a ja myslím, že ešte má dosť veľké rezervy.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Nechcem, aby pán podpredseda vlády tuná zinfarktoval, pretože mal doobeda šichtu, aj poobede. Chcem iba toľko povedať mojej kolegyni Kramplovej, že všetko, čo spomína, môžeme podpísať, len na to potrebujeme aj ľudí. A každý úrad môže robiť len toľko, na čo materiálne stačí. Bol by som rád, keby sme mohli robiť mnohé iniciatívy, mnohé aktivity, nechcem povedať "dejte mne lidi, já to udělám", ale fakt je ten, že s tým penzom, s tou kvantitou zamestnancov, ktoré Úrad pre zahraničných Slovákov má, nemôže pokryť všetky tie požiadavky, o ktorých vy ste hovorili. Okrem iného niektoré veci, ktoré ste spomínali, do kompetencie podľa zákona, ktorý platí, úradu ani nepatria. Preto podporujem to, čo ste povedali, že treba zrevidovať zákon, prípadne by sme ho mohli rozšíriť, prípadne úrad osamostatniť a dať mu také kompetencie, aké očakávame. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Kramplová bude reagovať na faktické poznámky.

Z. Kramplová, poslankyňa: No ďakujem. Vážený pán poslanec Urbáni, len v krátkosti. Ja som nemyslela, aby Matica slovenská saturovala nejakú časť štátnej politiky, ale aby sme spolupracovali. Ja si myslím, že len cez vzájomnú spoluprácu je možno dosiahnuť proaktívnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

Pán poslanec Rydlo, ja vás plne chápem, ale myslím si, že je možné nielen s úradníkmi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj s mnohými odborníkmi, s mnohými zanietencami, ktorí aj pracovali v tejto oblasti aj v minulom období, dosiahnuť tieto naše spoločné ciele.

Ale na dôvetok, pokiaľ ide o zahraničných Slovákov, už v roku ´95 bol schválený prvý zákon, ktorý sa týkal zahraničných Slovákov. Pracovalo sa tu aj na koncepcii, bol tu dom pre zahraničných Slovákov. Čiže nie je to vec, ktorú začíname úplne od nuly. Niečo tu už bolo vybudované a treba budovať a ja práve verím, že táto koncepcia prebrala mnohé veci, ktoré sa tu realizovali aj už v období roku 1995 - 1997, a verím, že spoločne tak ako my poslanci, vláda, úrad, matica a všetky ostatné spolky, ktoré budú chcieť participovať, aby sme robili jednu efektívnu politiku, ktorá bude mať naozaj štandard európskej politiky vo vzťahu k štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Rozpravu k tlači 774 a 775 vyhlasujem za skončenú. Chcem sa opýtať podpredsedu vlády, či chce ako navrhovateľ zaujať stanovisko.

Nech sa páči.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, musím zaujať stanovisko, lebo tu boli povedané niektoré návrhy, boli tu povedané niektoré konštatovania, a ja som nútený zaujať na niektoré stanovisko, lebo chcem niektoré veci aj objasniť.

Ja všetkých diskutujúcich som si pozorne vypočul, robil som si poznámky. Samozrejme, mnohé veci v rámci personálnych možností, ktoré máme v súčasnosti, a obmedzených možností, budeme sa snažiť realizovať najmä takým spôsobom, že budeme vstupovať výraznejšie do kooperácie s inými inštitúciami, ktoré by mohli tieto veci pomôcť nám saturovať. To je po prvé.

Po druhé. Tí, čo diskutovali a mali tu návrhy, tak ich srdečne pozývam, aby tieto návrhy, o ktorých hovorili, predniesli aj v diskusii na Stálej konferencii Slovákov, ktorá sa uskutoční vo štvrtok. Som zvedavý, koľko poslancov Národnej rady sa tam zúčastní na tejto rozprave a budú sa podieľať na kreovaní a resp. vzájomnom dialógu. Pretože táto Stála konferencia, ktorá sa začína vo štvrtok, sa stáva skutočne prelomová aj z toho dôvodu, že sa jej zúčastňuje najviac štátov doteraz zo zahraničia, ich zástupcov, ich organizácií. Pani Vášáryovej chcem odkázať, aj mladých. Pretože práve mladí sa organizujú a veľmi aktívne vstupujú do procesu formovania tých aktivít zahraničných Slovákov a bola by prekvapená, čo dokážu napríklad mladí profesionáli, s ktorými som sa nedávno stretol v New Yorku alebo v Londýne, či v Taliansku atď., ktorí vážne sa zamýšľajú a veľmi aktívne vstupujú do života Slovákov v zahraničí. Pretože na rozdiel pred rokom 1993 nemali tu svoj vlastný štát, teraz ho majú. A to je veľmi významný impulz. A potom je tu navyše to, že aj tá politika, ktorú robíme, a ja sa ju snažím ako podpredseda vlády maximálne aktivizovať a zabezpečovať. Pri svojich cestách do zahraničia vždy mám minimálne jeden deň zahraničnej cesty venovaný Slovákom žijúcim v zahraničí a vyžadujem to a bol by som veľmi rád, keby každý minister tejto vlády a ústavní činitelia takýmto spôsobom mali tie kontakty, cez veľvyslanectvá navštívili by školy, navštívili by ďalšie a ďalšie podujatia. Slováci to v zahraničí potrebujú.

Navyše realizujeme to tak s pánom prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom, to by som tu chcel povedať, že my sa vždy Slovákom, ktorí žijú v zahraničí, ich organizáciám, či sú to mladé organizácie, novozačínajúce alebo organizácie, ktoré majú svoju dlhodobú tradíciu a niečo prežili. Chceme sa im poďakovať, že boli vždy lojálni k tej krajine alebo k tomu štátu, v ktorom žili, a že robili pre ten štát a pomáhali tento štát upevňovať a stali sa integrálnou súčasťou tohto štátu. Navyše chcem poznamenať, že práve toto je vlastne také gro, ktoré môžeme vyzdvihnúť, pretože áno, máme tu Slovákov, ktorí boli v emigračných vlnách, a máme teraz Slovákov, ktorí prišli migračnými vlnami po roku 1989, a teraz prichádzajú významne buď na krátkodobé, či na dlhodobé, alebo na stále už pobyty do tej krajiny alebo štátu, v ktorom chcú pôsobiť. Ja som bol nedávno aj na Malte, kde som sa stretol s veľkou skupinou Slovákov, ktorí tam žijú a ktorí sú lekármi, ktorí tam boli v minulosti už a organizujú sa a majú veľmi zaujímavé programy a chceme aj v tejto oblasti výraznejšie pomôcť.

Chcel by som uviesť aj to, že v rámci tejto Stálej konferencie, ktorá sa uskutoční po tieto dni, v piatok vo večerných hodinách v historickej budove Slovenského národného divadla sa uskutoční slávnostný koncert vďakyvzdania, by som to mohol nazvať, kde sa poďakujeme všetkým štátom. Tam budú zástupcovia jednotlivých veľvyslanectiev, ktorí vystúpia mnohí. Chceme sa im poďakovať za to, že vytvorili podmienky vo svojich krajinách, vo svojich štátoch a prijímali jednotlivé migračné a emigračné vlny a vytvorili pre Slovákov takú skutočne naozaj oázu, kde sa mohli v podstate realizovať, kde mohli rásť aj v časoch neslobody pred rokom 1989, ale, samozrejme, aj v časoch, keď sa otvárajú hranice, a je čoraz väčšia komunikácia medzi národmi a štátmi.

Čo sa týka grantového systému, samozrejme, tam je veľa čo naprávať, ale musím povedať, že kým som nebol vo funkcii, tak ten grantový systém sa pohyboval vo výške okolo 3 mil. korún a dnes to má 40 mil. a vybojovali sme znovu aj na budúci rok 40 mil. A chcem upozorniť, že navyše ešte poskytujeme veľmi významné dotácie na niektoré aktivity, ktoré idú potom cez schvaľovanie vo vláde. Pani Kramplová, pani poslankyňa, ex ministerka, o tom vie, že sa tam niektoré veci prerokovávajú a idú buď z rezervy pána predsedu vlády, alebo idú v podstate zo Všeobecnej pokladničnej správy, teda opatrením, ktoré predkladá ministerstvo financií, a teraz z neho, budem hovoriť len o Mlynkoch, kde išlo 10 mil. korún.

A budem odpovedať pánu Froncovi na otázku ohľadom slovenskej školy v Užhorode. Dnes na slovenskú školu v Užhorode ideme dať 6 mil. korún. Šesť miliónov korún ide na slovenskú školu v Užhorode s tým, že 5 mil. ide z ministerstva školstva z rozhodnutia pána ministra školstva a podpredsedu vlády, pol milióna ide z ministerstva zahraničných vecí, ďalšieho pol milióna ide z rezervy predsedu vlády a ešte je tu tých 300-tisíc korún, ktoré dal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Podobne podporujeme veľmi významné projekty napríklad slovenských aktivít a Slovenského domu napríklad na slovenskom Spiši v Poľsku. Teda aj v tejto oblasti môžem hovoriť o ďalších a ďalších aktivitách, ktoré robíme vo vzťahu k Rumunsku. Ja minimálne najmenej dvakrát do mesiaca som medzi zahraničnými Slovákmi, čo sa môjmu predchodcovi zrejme ani nesnívalo, ani tak často nechodil, lebo v podstate nevenoval tomu výraznú pozornosť.

Naozaj chcem povedať, že ak som podpredseda vlády pre menšiny, tak vnímam takisto menšiny ako významný fenomén domáce a takisto menšiny príbuzenské, ktoré sú v zahraničí, a k tým príbuzenským patrí to, čo hovorila aj pani Kramplová aj v súvislosti s tou federáciou Európania vo svete. Viete, ťažko teraz, ja tu nechcem niečo rekriminovať, trošku sa stalo to, že dnešné Združenie Slovákov veľmi zle pracuje oproti minulému združeniu, keď bol na čele pán Klimo, to musím na tejto schôdzi povedať, kde naozaj sa veľmi aktívne zúčastňoval týchto rôznych podujatí a reprezentoval Slovenskú republiku. A musím to aj na tejto pôde znovu "prištempľovať", že zúčastnil sa dokonca aj v tých Tesalonikách na tej významnej konferencii, ktorá bola v roku 2003. Odvtedy sa mi zdá, ako keby pán Skalský, ktorý je teraz predstaviteľom toho združenia, bol zvolený, ja rešpektujem toto združenie, ak si zvolilo svojho predstaviteľa, zanedbáva tieto úlohy a ja mu to aj pozajtra veľmi rázne a otvorene na rokovaní Stálej konferencie pripomeniem.

Je veľa problémov, je veľa problémov aj v Českej republike. Ja som tam sa nedávno teraz zúčastnil na oslavách vzniku Československej republiky a rokoval som aj so Slovákmi, ktorí tam žijú, s ich spolkami. Stretol som sa s nimi za prítomnosti pána prezidenta Slovenskej republiky a hovorili sme aj s vládou Českej republiky, lebo sa tam znížili financie na menšiny. My požadujeme zachovať status quo vo vzťahu k tohoročnému rozpočtu, aby bol aj na budúci rok. Myslím si, že sa nám darí aj v tejto oblasti veľmi nadštandardne tieto vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou rozvíjať. Nemáme žiadne problémy, aby sme tieto aktivity ďalej zabezpečili, či už na úrovni môjho kolegu podpredsedu vlády pána Vondru, alebo ministra kultúry, s ktorým rokoval náš minister kultúry teraz nedávno v Prahe a, samozrejme, aj s mojou kolegyňou ministerkou pre menšiny a ľudské práva pani Džamilou Stehlíkovou. Čiže tam tie problémy až natoľko nie sú.

Musím znovu zopakovať, že my dodávame učebnice a veľmi striktne ja požadujem z každej svojej cesty od pána ministra školstva, že dostaneme a istým spôsobom, samozrejme, prostredníctvom Carga, rôznym spôsobom cez ministerstvo zahraničných vecí tieto učebnice expedujeme. Vám sa možnože, pán Fronc, ani nesnívalo, že dneska už existujú pobočky slovenských knižníc v Chicagu. Teraz som bol v Londýne. Priamo v centre Londýna sme otvárali novú pobočku slovenskej knižnice. Nedávno sme otvárali novú pobočku slovenskej knižnice a rozširujeme ju v Našiciach, to bude veľká, to je už Chorvátsko, kde som sa zúčastnil. Môžem hovoriť o ďalších a nových vznikajúcich pobočkách slovenských knižníc pri rôznych mestských, municipálnych knižniciach v Taliansku, vo Švajčiarsku teraz pripravujeme.

Čiže netreba lámať palicu, naozaj maximálne sa snažíme v tejto oblasti pomáhať a, samozrejme, tá iniciatíva, čo sa týka Zlatého fondu slovenskej literatúry, je zaujímavá a, prirodzene, ja sa aj v tejto oblasti budem snažiť, aby sa o tento Zlatý fond slovenskej literatúry obohatili naše knižnice pre Slovákov, ktorí žijú v zahraničí.

Bolestivou Achillovou pätou, je tu pán Mikloško, je problematika cirkevnej oblasti, či už je to misia evanjelických cirkví alebo katolíckych. Trošku sa mi zdá, že menej sa tomu venujú samotné cirkvi. Stále očakávajú peniaze od štátu. Tu by sme naozaj chceli spoločne, a my sme sa dohodli aj pri mojich stretnutiach či už v Mníchove, či už v Zürichu nedávno, alebo teraz konkrétne v Iloku v Chorvátsku, aby sme tieto veci pomohli riešiť a zabezpečili. Ale, samozrejme, očakávam zo strany predstaviteľov Konferencie biskupov a predstaviteľov evanjelickej cirkvi a ďalších cirkví výraznejšiu pomoc v tejto oblasti a budem s nimi o tom rokovať.

Musím povedať, že aj to, že sme zachovali Rádio Slovakia Internacionála, v rámci toho slovenské vysielanie, je veľmi dôležité, lebo bolo na, musím povedať, na odchode, keď sme prichádzali do vlády. A napriek tomu sme to finančne saturovali a zachránili sme to v Slovenskom rozhlase, lebo pani generálna riaditeľka nemala absolútne záujem, aby sa takéto vysielanie v tomto rozhlase zabezpečovalo. Jednak mala pravdu, lebo je to národno-štátny záujem a musí štát zato zabezpečiť, a predchádzajúca vláda na to takmer sa vykašľala.

Pýtam sa naozaj teraz, máme tam jednu úlohu, Slovenská televízia. A musím vám povedať, že generálny riaditeľ Slovenskej televízie a celý manažment teraz pripravil materiál, my ho teraz študujeme a pripravujeme, akým spôsobom budeme zabezpečovať postupne najprv v rámci Európy vysielanie, potom v rámci Spojených štátov amerických, Severnej Ameriky a potom v Austrálii. Chceme ísť tou cestou. Samozrejme, Slovenská televízia rokuje aj s Českou televíziou a dokonca s regionálnymi krajanskými televíziami, aby im poskytovala niektoré programy. Čiže tento proces sa tuná rozvíja a myslím si, že je na dobrej ceste.

Navyše by som chcel využiť túto situáciu, a keďže boli tu zástupcovia predstaviteľov KDH, ktorí vystupovali, v Bratislave pripravujeme a chceme naozaj inštalovať pamätník vysťahovalectva. My spolu s pánom Bajanom robíme isté opatrenia, je to aj v tej správe. Ale keďže je to v meste Bratislava, očakával by som väčšiu iniciatívu pána primátora Ďurkovského, ktorý absolútne o to nemá záujem a je to teda nominant KDH a možnože by sa mal spamätať v tejto veci a pomôcť a podporiť aj túto našu aktivitu.

Ďalej tu máme, ešte by som niekoľko poznámok povedal, čo sa týka kníh. Áno, v Prahe je problém s knihami slovenskými, ale my sme, ja som mal posledné rokovanie s pánom Adamom a viete, to vydavateľstvo, teda tá kniha slovenská, ktorá sa nachádza v prenajatých priestoroch na Jilskej ulici priamo v Akadémii vied Českej republiky, ešte ako podpredseda akadémie som svojim kolegom zabezpečil, že tá knižnica tam bude a je tá kniha. Teraz riešime v spolupráci v Literárnym informačným centrom v Bratislave zabezpečenie kníh, aby tam boli zabezpečené nové tituly kníh, aby sa predávali. A je len vecou, povedzme, ja nemôžem nikomu nakázať ani z novinovej služby, aby sa noviny tam expedovali, či už je to Pravda, či je to SME, alebo denná tlač alebo ďalšie časopisy. Pán Adam, ktorý je v tomto kníhkupectve zodpovedný za tieto veci, je ochotný to prijať, ale to už nie je v silách vlády, to je v silách tých, ktorí by chceli preniknúť, pre Slovákov a dať informácie aj do Českej republiky.

Pani Vášáryovej, nuž nebudem na to reagovať, bola štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí, mohla v tej oblasti veľa urobiť, ak bola štátna tajomníčka. Ja rád vypočujem jej pripomienky a, samozrejme, dám si aj poradiť. Ale musím povedať znovu, že taká výrazná aktivita, aká bola, je doteraz za posledné dva roky, aj vo vzťahu k mladej generácii, v zahraničí nebola. A musím povedať a zopakovať tu, že práve mladí ľudia sa veľmi výrazne angažujú, vytvárajú svoje nielen pracoviská, svoje spolky a zase vstupujú do týchto procesov. Navyše nám vznikajú slovenské školy, aj keď sú to niekedy len sobotné školy. Napríklad v Chicagu vznikla slovenská škola, pri otvorení ktorej som bol. Vznikla v Londýne, v centre Londýna slovenská škola. Čiže to v minulosti sa o tom ani nesnívalo a dnes sa to deje. A dnes si musíme uvedomiť tú skutočnosť, že štát má záujem, predstavitelia štátu na rozdiel od predchádzajúceho obdobia chodia do tých krajín a navyše sa chcú stretnúť so slovenskou národnostnou menšinou, ktorá tam žije v tom prostredí, alebo Slovákmi, našimi krajanmi, a preto sa aj aktivizujú a preto sú aj také výsledky. Nedávno sme otvorili detašované pracovisko Vysokej školy sociálnej práce a zdravotníctva v Petrovci sv. Alžbety pre Slovákov. Budeme otvárať podobné pracovisko v Nadlaku. To všetko sa deje. Takže je tu množstvo, a možnože to nie je ani podchytené v tejto správe, spolupráce a s mojimi aktivitami prostredníctvom mojich priateľov, dobrých, či už na vysokých školách, robíme všetko pre to, aby sme tieto veci postupne menili.

Áno, môžem hovoriť o slovíčku starostlivosť v úvodzovkách. Viacej si myslím, že by to mala byť podpora viaczdrojová alebo aspoň dvojzdrojová - od toho štátu, kde žijú, a plus od materskej krajiny, resp. materského štátu. Touto cestou aj chceme ísť.

A ešte napokon by som chcel pripomenúť, že sa budeme zaoberať analýzou volebného zákona. Ja sa spojím s pánom podpredsedom vlády a ministrom vnútra a budeme túto vec analyzovať. A dostanú to za úlohu, samozrejme, aj pracovníci Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.

Neviem, či som všetkým odpovedal, ale, prepáčte, bolo toho veľa. Ospravedlňujem sa, už vidím, že ste niektorí poslanci nervózni, že tu viacej hovorím aj o takejto problematike, a o tom svedčia, že vás to asi veľmi nezaujíma, aj tieto poloprázdne lavice. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem navrhovateľovi, alebo teda pánovi podpredsedovi Čaplovičovi. Teraz sa pýtam pani spravodajkyne, nechce sa vyjadriť v rozprave? Dobre. Vzhľadom na to, že sme mali spojené body, pýtam sa ešte, pán poslanec Horváth či sa chce vyjadriť ako spravodajca. Nechce. Ďakujem. Takže, vážené kolegyne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu, ten predkladá rovnako pán podpredseda, pristúpime k rokovaniu o Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Tento materiál má tlač 775, spoločná správa výborov má tlač 775a. (Reakcie z pléna.) Pardon, prepáčte, hlboko sa ospravedlňujem.

Pokračujeme rokovaním o

Národnom programe reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 - 2010.

Materiál má č. 825.

Pán podpredseda vlády, máte opäť slovo, poprosím, aby ste tento materiál uviedli.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť naozaj, mám dlhšie tú správu, ale ju budem zostručňovať, pretože tu ešte sú moji kolegovia, ktorí by chceli vystúpiť do 17.00 hodiny, najmä pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, Národná rada, pani poslankyne, páni poslanci, vláda na svojom rokovaní dňa 8. októbra 2008 uznesením č. 707 schválila Národný program reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 - 2010. Je to rozpracovaný dokument, ktorý vychádza z Lisabonskej stratégie.

Ja by som len k tomu povedal, že už tomu predchádzal veľmi dôležitý materiál, ktorý sa stretol práve v Európskej únii s veľkým záujmom, a to bol materiál, ktorý sme spolu s pánom ministrom financií pripravili, a to je Modernizačný program Slovensko 21. A tento materiál bol asi takým, by som povedal, akčným popudom pre dôraznejšie a kvalitnejšie vypracovanie aj Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 - 2010. Materiál ste dostali k dispozícii. Mali ste sa možnosť s ním zoznámiť tak vo výboroch, ako aj teraz na pléne Národnej rady.

Ja by som len chcel upozorniť na to, že Národný program reforiem je programom, ktorý sa stáva prioritou, a aj z hľadiska po dohode s pánom ministrom financií, s pánom Počiatkom, budeme venovať výraznú pozornosť najmä plneniu akčných plánov a úloh, ktoré budú z neho vychádzať. Navyše chceme zaktivizovať stredoeurópskych partnerov, a preto sme zvolali, aj ja som zvolal ako podpredseda vlády, lisabonských koordinátorov za jednotlivé vlády na rokovanie do Trenčianskych Teplíc 20. - 21. novembra, kde budeme prijímať istú stratégiu aj k budúcim predsedníctvam či už Poľska, teda Českej republiky, potom Poľska a Maďarskej republiky najmä v roku 2011, keď bude to trojpredsedníctvo španielsko-belgicko-maďarské. Chceli by sme výraznejšie začať spoločnými projektmi využívať Technologický európsky inštitút, ktorý sa nachádza v Budapešti. To budú spoločné projekty. Na tomto sa zúčastnia podpredsedovia vlád, na tomto rokovaní, a ministri z Poľska, Českej republiky, Maďarska, navyše minister školstva Rumunskej republiky a podpredsedníčka vlády Bulharskej republiky. A prizývame do tohto dialógu, lebo mali tam prísť aj Rakúšania a Slovinci, ale keďže ešte nezostavili novú vládu, tak sme ich v podstate nateraz vynechali z tohto procesu, ale budeme s nimi veci konzultovať. Prizvali sme tam kolegov z Chorvátska, ktorí sú asociovanými členmi, ministra školstva pána Primoraca a zo Srbska podpredsedu vlády a ministra pre vedu a technológie pána Djeliča.

Toto je asi tak na úvod všetko. Ja, samozrejme, nechcem sa detailne zaoberať celým týmto bohatým materiálom. Môžem len prisľúbiť, že pravidelne, minimálne polročne, ako to bolo aj vydiskutované na Výbore pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky, budeme sa tým pravidelne zaoberať a pevne verím, že takým istým spôsobom budem ho pravidelne môcť predkladať, jeho plnenie a jeho úlohy, ktoré máme v každom polročnom intervale, na menovanom výbore, ktorý je gesčným výborom pre tieto úlohy.

Toľkoto na úvod. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na diskusiu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre hospodárske záležitosti (pozn. red.: správne má byť "výbor pre európske záležitosti"), poslancovi Milanovi Urbánimu. Má slovo a prosím ho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore.

Máte slovo, pán predseda.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. No, už sa to tu dosť pletie, pre európske záležitosti výbor. Ak dovolíte, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 - 2010 vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

Výbor pre európske záležitosti v júni 2008 prerokoval materiál Modernizačný program Slovensko 21, ktorý sa stal základom pre vypracovanie nového Národného programu reforiem Slovenskej republiky. Následne sa zapojil do procesu prípravy nového Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 - 2010, ktorý prerokoval 7. októbra 2008. - Prepáč, pani koaličná, ale rušíš ma.

Vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť uvedeného dokumentu sa z iniciatívy výboru pre európske záležitosti zapojili do procesu jeho tvorby aj ďalšie vecné výbory Národnej rady, ktoré výbor pre európske záležitosti svojím uznesením požiadal o prerokovanie jednotlivých akčných plánov. Išlo o nasledovné výbory Národnej rady: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Dňa 6. 10. bol Národný program reforiem schválený na ministerskej rade vlády pre záležitosti Európskej únie, dňa 8. 10. bol schválený vo vláde a dňa 15. 10. bol zaslaný Európskej komisii, preto nebolo z časových dôvodov možné, aby o ňom rokovali vecné výbory ako o celku. Vecné výbory rokovali iba o jeho častiach jednotlivých akčných plánov rezortných ministerstiev: 23. septembra 2008 rokoval výbor pre hospodársku politiku, 9. septembra výbor pre sociálne veci a bývanie, 9. septembra 2008 výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a 15. októbra 2008 rokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o Národnom programe reforiem nerokoval z dôvodu, že napriek snahám Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o integrovanie environmentálneho aspektu do Národného programu akčný plán z oblasti životného prostredia nebol do Národného programu reforiem zahrnutý. Všetky výbory, ktoré o akčných plánoch rokovali, ich zobrali na vedomie a súčasne požiadali príslušných ministrov, aby predložili výborom stanoviská ministerstiev ku každoročnému hodnoteniu pokroku dosiahnutého Slovenskou republikou v súvislosti s plnením Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 - 2010, ktorý pravidelne vypracúva Európska komisia.

Napriek tomu, že v súčasnosti je už uvedený materiál predmetom posudzovania v Európskej komisii, dovoľujem si k nemu uviesť niekoľko poznámok. Pozitívne hodnotím skutočnosť, že prvé prípravné rokovania v rámci pracovnej skupiny Úradu vlády Slovenskej republiky pre Lisabonskú stratégiu začali hneď po tom, ako boli známe závery Európskej rady z marca 2008. Národný program reforiem na roky 2008 - 2010 predstavuje kontinuitu s predchádzajúcim Národným programom reforiem na roky 2006 - 2008. Ostali zachované všetky prioritné oblasti, súčasne bola zabezpečená kompatibilita s požiadavkami Konvergenčného programu.

Pozitívne hodnotím aj skutočnosť, že bol vytvorený Koordinačný výbor pre finančné aspekty Národného programu reforiem Slovenskej republiky pri Ministerstve financií Slovenskej republiky, ktorý bude dozerať na prepojenie opatrení Národného programu reforiem s rozpočtom verejnej správy. Osobitne oceňujem prílohu č. 3 Národného programu reforiem, ktorá veľmi vecne, detailne a kvalifikovane popisuje všetky nové opatrenia Národného programu reforiem. Príloha obsahuje aj detailný harmonogram plnenia úloh, čo zabezpečí ďalšiu kontrolu a určite sa stretne s uznaním zo strany Komisie, keďže doteraz tieto ukazovatele väčšinou chýbali.

Dovolím si na tom mieste upozorniť, že je potrebné zabezpečiť, aby boli jednotlivé úlohy podrobne rozpracované na jednotlivých rezortoch, aby bola zabezpečená kontrola aj plnenia týchto úloh. Napriek tomu, že materiál je kvalitne spracovaný, v budúcnosti bude otázne plnenie jednotlivých úloh vzhľadom na prebiehajúcu finančnú krízu a jej vývoj. Preto bude dôležité, aby bol parlament a príslušné vecné výbory priebežne informované o plnení úloh z Národného programu reforiem a o hodnotení pokroku, ktoré dosahuje Slovenská republika.

Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým Národný program reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 - 2010 zoberie na vedomie.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Fronc. Ak nikto iný, prosím, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Registrujem vašu prihlášku v zmysle rokovacieho poriadku, pán spravodajca. Čiže z poslancov pán poslanec Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Teraz ale vám chcem oznámiť, že požiadal o slovo pán spravodajca ako prvý, takže má slovo. Po ňom vystúpi pán poslanec Fronc.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento program, ako som už spomínal pár slovami pred chvíľou, je v období, keď tu bola finančná kríza na celom svete. Ja si myslím, že finančná kríza už pominula, pán podpredseda vlády, ale zostávajú jej nepríjemné a negatívne následky, ktoré nevieme dnes ani vyhodnotiť, na ako dlho budú, ktoré oblasti zasiahne. Ale napriek tomu si dovolím povedať, že je dobré, že Slovensko sa rozhodlo vstúpiť do eurozóny k 1. januáru 2009, s tým by som začal, lebo nás to ochránilo a veľmi nám to pomôže aj do budúcna.

V každom prípade niektoré oblasti budú zasiahnuté, ako sme už viackrát hovorili, mala by sa slovenská ekonomika diverzifikovať a nezostať len na programe výroby automobilov na automobilovom priemysle. Ja to prirovnám športovo. Ak nemôžem prejsť vo futbale cez centerhalf a cez stred, tak idem po krídlach a je mnoho oblastí na Slovensku v národnom hospodárstve, kde môžeme po tých krídlach ísť. Zanedbali sme si drevársky priemysel, chemický priemysel, v pôdohospodárstve je čo vyrábať, vieme, koľko dovážame potravín, mohli by sme ich produkovať doma. Skrátka, je tu oblasť pre národohospodárov, aby hľadali tie krídla, ktorým krídlom a akou rýchlosťou budeme pokračovať dopredu.

Jedno si dovolím povedať: nesmieme zostať stáť. Povedal som to aj včera v Paríži na COSAC-u, poviem to aj tu v slovenskom parlamente: najväčšia tragédia by bola zostať stáť a čakať, čo, aké dopady tej krízy finančnej, ktoré tu sú, zasiahnu Slovensko, musíme začať robiť. Dámy a páni, bezpečnosť krajiny sa nezabezpečuje len armádou, bezpečnosť krajiny sa zabezpečuje dobrým hospodárstvom, dobrou životnou úrovňou a spokojnosťou obyvateľstva.

Môžem vám povedať príklady. V Afrike v minulosti niektoré štáty mali perfektné armády, státisícové, a padli, krachli, pretože nemali ľudia čo jesť. Čiže musíme ísť dopredu, musíme rozvojové programy rozvíjať naďalej, preto som rád, že tento Národný program reforiem je tak kvalitne pripravený, a ako som aj spomenul, bude treba ho rozpracovať na jednotlivých rezortoch, na jednotlivých sektoroch a bude ho treba aj kontrolovať, ako sa plní.

Silný štát je ten štát, ktorý má dobré zákony, ktorý vie kontrolovať situáciu v svojom štáte, a regulovať. Tu by som sa chcel kladne vyjadriť ku krokom, ktoré spravila aj slovenská vláda v poslednom období, keď táto kríza prepukla, a takisto aj slovenský parlament, ktorý schválil, a veľmi rýchlo, niektoré opatrenia, ktoré boli potrebné, čo sa týka ochrany vkladov alebo iné niektoré opatrenia, ktoré boli schválené, ktoré vlastne zabezpečia, že Slovensko sa môže ďalej rozvíjať, a tak dopady tej krízy budú čo najmenšie na Slovensku. Nehovorme si, že nebudú, ale spravme všetko preto, aby boli čo najmenšie.

Veľa sa tu hovorilo v poslednej dobe o tom, ako s penzijným systémom, čo s budúcnosťou. Hovorilo sa o negatívnej demografickej krivke. Dámy a páni, ja tu chcem povedať pár slov, nemôžem si to odpustiť pri tomto programe reforiem. Čo zachráni alebo čo treba spraviť okamžite pre Slovensko? Treba zaistiť, tu rozprávame, že aký je druhý pilier zlý, prvý pilier zlý, čo treba spraviť v kontrolných mechanizmoch. V prvom rade nám treba zaistiť, aby sa zvýšila pôrodnosť na Slovensku, aby sa zvýšila primeraným spôsobom pôrodnosť v rodinách, ktoré sú stabilné. Všetko preto treba spraviť, to je budúcnosť Slovenska. Ak to zanedbáme, tak všetko ostatné je zbytočné. Ďalej je potrebné, aby Slovensko malo dobrých a kvalitných učiteľov. Treba ich vychovať, nemáme ich stále. Chýbajú nám dobrí učitelia, chceme dobré školstvo. Bez dobrých učiteľov nebude dobré školstvo. Učitelia sú základom a pilierom každého štátu a každého národa. Treba ich vychovať na každej úrovni. Každý učiteľ od materskej školy cez základnú školu, strednú školu, vysokú školu aj postgraduál je dôležitý, ktorý učí ďalších. Odovzdáva svoje skúsenosti. Musíme si ich vychovať na Slovensku. Počet univerzít mňa osobne neuspokojuje. Kvalita je dôležitá. Treba sa vážne týmto problémom na Slovensku zaoberať, pretože potom budú štatistiky také, ako ich môžete čítať v poslednej dobe, keď sa sleduje úroveň našich stredoškolákov, ako sú v porovnaní vedomostne so svetom. Úboho.

Čo je veľmi dôležité, je potrebné, aby sme podporili tých, ktorí vytvárajú hodnotu, vytvárajú pracovné miesta, a to sú malí a strední podnikatelia, ale reálnou podporou. Preto treba tiež tu napríklad zdôrazniť veľmi pozitívny krok vlády, ktorý zabezpečí vrátenie DPH do 30 dní. To sú aktívne kroky, ktoré treba ešte hľadať aj inde, treba podporiť aj zahraničných investorov, ale hlavne domácich. Tu je naša budúcnosť. Nesmieme ostať stáť. V tejto kríze, v tejto situácii, do ktorej Slovensko ide, nevieme, v akom rozsahu sa prejaví, ale zachránia Slovensko malí a strední podnikatelia, a ak ich nebudeme brať do úvahy, tak potom, samozrejme, môžeme niesť aj väčšie následky.

K tomu všetkému je treba dobrá infraštruktúra. Meškáme s diaľnicami, ale myslím si, aj navrhnutá infraštruktúra, ktorá je, čo sa týka diaľničnej siete, už je nedostatočná, už by sme mali myslieť niekoľko desiatok rokov dopredu a začať programovať novú infraštruktúru, tak cestnú, ako aj železničnú aj ostatné.

Najdôležitejšia vec, ktorá je dnes, a som veľmi rád, že včera sa klepal, myslím, základný kameň v Mochovciach, je energetika. Naším cieľom musí byť zabezpečiť dostatok energie pre Slovensko, ale hlavne, aby tá cena tej energie bola prijateľná, lebo ak bude cena energií stúpať a bude vysoká, nebudeme mať zdravotníctvo dobré, nebudeme mať sociálne služby dobré, nebudeme mať pôdohospodárstvo, naše výrobky sa predražia a životná úroveň nebude stúpať.

Naschvál spomínam niektoré tieto základné veci, ktoré je potrebné v Slovenskej republike spraviť, pretože je pekné mať Národný program reforiem, ale ak nespravíme aj konkrétne kroky, potom by to bolo všetko zbytočné.

A fakt chcem na záver pochváliť vládu aj tento parlament, že Slovensko, a pochválil som to aj v Paríži včera, rýchlo prijalo niektoré opatrenia, ktoré, si myslím, môžu aj v krátkej dobe, v krátkodobom hľadisku pomôcť slovenskej ekonomike, ale niektoré opatrenia sú tam, ktoré môžu mať aj dlhodobé pozitívne dopady na Slovensko.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Teraz s faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlási pán poslanec Fronc, pán poslanec Tibor Mikuš. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, nechcem diskutovať k tým veciam, ktoré ste hovorili, ale k jednej áno. Keď ste sa dosť pejoratívne vyjadrili o našom stredoškolskom štúdiu. My máme ako jedna z mála krajín okolo 90 % z populácie, ktorí ukončia stredoškolské vzdelanie. Sme na špičke Európy. My sme rozvinuli systém práce s nadanou mládežou, olympiády, ktoré sa dejú na medzinárodnej úrovni, sú väčšinou ziskom pre slovenských študentom. A myslím si, že ani priemer vedomostí nie je horší. On sa ukázal horší v jednom ukazovateli, ktorý predtým sa u nás nepestoval, to je v tom meraní PISA 15-ročných, a z toho všetci usudzujú dnes, že naše vzdelanie je katastrofálne. Ja viem o veľa jeho problémoch a budem o nich ešte hovoriť, ale musím sa predsa v mene kolegov pedagógov trochu ohradiť proti takej predstave nášho stredoškolského vzdelávacieho systému a vedomostí našich stredoškolákov.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Mikuš.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Prekvapilo ma, pán kolega, že si povedal, že bola finančná kríza. Ona sa ešte vlastne ani nezačala, len sa začali prijímať opatrenia na jej riešenie a treba povedať, že tie balíky finančné, ktoré schválili jednotlivé národné vlády, na sanáciu finančného sektora bude musieť niekto zaplatiť. A budú to určite občania jednotlivých štátov. Čiže finančná kríza ešte len nastane a riešiť sa bude. To je prvá vec.

Treba si všimnúť aj to, že Biely dom včera vyhlásil, alebo predvčerom, že ešte nevie, či sa dosiahnu dohody na konkrétnych riešeniach na stretnutí lídrov, ktoré sú plánované v Spojených štátoch amerických. Takže to ešte len bude.

Druhá vec, veľakrát som hovoril v tomto parlamente o potrebe, vždy to bolo väčšinou v súvislosti so štátnym rozpočtom, diverzifikácie tvorby hrubého domáceho produktu a vždy o potrebe riadenia určitých sektorových politík dlhodobými rozvojovými stratégiami, ktoré by mali byť prinajmenšom tvorené na dve volebné obdobia, aby sa zabránilo presmerovaniam pri zmene vlády. Čiže potrebujeme sa jednoznačne sústrediť, ak chceme byť ochránení proti globálnym vplyvom, na podporu malého a stredného podnikania, to súhlasím. Tam potrebujeme jednoznačne sa zamerať na podporu rozvoja infraštruktúry pre najväčšie ťahúne slovenského exportu. Pozrime sa na diaľnice, ako sa rozvinula infraštruktúra dodávateľov pre automobilový priemysel z jednej, z druhej strany diaľnice vedúcej z Bratislavy do Žiliny.

Čiže jednoznačne vláda má správnu stratégiu rozvoja cestnej siete a takisto aj dlhodobé stratégie. Potrebujeme ale ešte dodať k tomu, že potrebujeme rozvoj drobných podnikateľov v oblasti služieb a cestovného ruchu. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne, čas, bohužiaľ, uplynul, určite by ešte bolo čo dodať.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Urbáni má slovo.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Kolegovi Froncovi, ja som nechcel zhodiť celé naše školstvo, ja som povedal, čo nám treba. Ale v každom prípade je treba zlepšiť kvalitu, pán poslanec, s tým, dúfam, súhlasíte. A čo mňa strašne osobne mrzí, že sme si takzvané bývalé učňovské školstvo zdevastovali a nešli sme s dobou. Čiže je tu veľa vecí, ktoré treba naprávať a zase ma nepresvedčíte, toľko univerzít, ako je na Slovensku, a nie garanti, nie profesori, ja si myslím, že tu treba spraviť nejaké koncepčné riešenia.

Ku kolegovi Mikušovi len jednu vec. Myslím, že sme hovorili o tom istom, ale finančná kríza bola tá, ktorá vyvolala to, čo teraz sú tie následky a tie následky bude treba reparovať, čiže finančné. Samozrejme, že budú chýbať peniaze. Ale bol to jeden, nechcem nazvať, zlý obchod, keď budem slušný, finančný vo svete, nekontrolovaný, ktorý toto spôsobil. To vybuchlo. Čiže teraz sú presne tie následky, ale už tá kríza bola. Teraz sú následky a tie bude treba riešiť a pripraviť sa dobre na ich odstránenie.

Ďakujem.