A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vypršal vám čas, pán poslanec Brocka, máte vypnutý mikrofón. Vyčerpali sme vystúpenie rečníka, ktorý bol prihlásený písomne. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Lipšic, Juhász a pán poslanec Kužma. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

A slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady, zákona, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika právnym štátom. Slovenská republika sa hlási k tomu, že je právnym štátom, pričom sa už stalo pravidlom, že Národná rada, najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky, pravidelne porušuje svoje vlastné pravidlá, ktoré si tu schválila. To nie je v súlade s princípmi právneho štátu, a preto by vám, pán poslanec Jánoš, malo vadiť skrátené legislatívne konanie. Pretože to nie je jedno, či dodržiavame zákon, alebo nie.

Rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka. Rokujeme o ňom preto, pretože SPP dalo návrh na zvýšenie cien pre domácnosti. Regulátorom cien prirodzených monopolov, teda aj cien plynu, je v tomto štáte podľa zákona Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tento návrh na zvýšenie cien plynu dvakrát neprijal.

Vážené dámy a páni, systém funguje. Máme štandardný systém regulácie cien, ktorý funguje. Preto nemôžu byť a nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Je to politický návrh a SDKÚ - Demokratická strana zásadne odmieta takéto zneužívanie legislatívneho procesu na politické ciele.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej - pán poslanec Brocka, Jánoš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Brocka, máte slovo.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem vám, že ste dopovedali inými slovami aj pánu Jánošovi to, čo som mu nestihol povedať vo faktickej poznámke, alebo pánu Podmanickému, že vystupujem takmer ku každému skrátenému konaniu pri rokovaní o zákonoch. Pani kolegyňa, súhlasím s vami. Skrátené legislatívne konanie je vážna vec. Veď aj vláda to odôvodňuje obrovskými národohospodárskymi škodami. Ja som prekvapený, že vy, pán Podmanický alebo iní, vôbec k tomu nevystupujete. Veď to je tak vážna vec a vy sedíte na zadkoch a hlasujete tak, ako chce táto vláda!! A pritom ide o chudobných! Ja zastávam chudobných, nie milionárov ako vy!!! (Ruch v sále a potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jánoš - faktická poznámka.

V. Jánoš, poslanec: Nemôžem reagovať na pána Brocku, takže budem tak ako v zmysle rokovacieho poriadku. Pani poslankyňa Žitňanská, no aj by som sa čudoval, keby ste to podporili. Veď za vašej vlády vaša strana predala SPP do zahraničia. Takže vôbec som nie som prekvapený vašou reakciou.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Žitňanská. Zapnite mikrofón.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne pánovi Brockovi za jeho vystúpenie. A, pán poslanec Jánoš, ak sa hlásime k právnemu štátu, tak musíme dodržiavať zákon. A pokiaľ chcete riešiť, pokiaľ chcete riešiť ekonomický alebo iný problém, musíte byť schopní nájsť si cestu, ktorá je v súlade s právnym poriadkom tohto štátu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic, po ňom sa pripraví pán poslanec Juhász.

Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem pekne. Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Pán minister v úvode povedal, že keďže rokovací poriadok umožňuje v skrátenom konaní rokovať, ak hrozí porušenie základných práv, a pretože čl. 55 ústavy hovorí o sociálnom štáte, sú splnené podmienky. Rozumiem všetkému okrem tej spojky pretože.

Prečo? Pretože čl. 55, samozrejme, nie je článok, ktorý hovorí o základnom ľudskom práve. Nie je v druhej hlave ústavy, ale v tretej hlave ústavy, a tým pádom, samozrejme, neexistuje žiadne ľudské právo zakotvené v našej ústave, ktoré by hovorilo o cenách plynu. Tým nechcem povedať, že ceny plynu nie sú dôležité alebo dôležitým právom dokonca. Nie sú právom garantovaným našou ústavou. Nie sú. Čl. 55 nie je v druhej hlave ústavy. Zákon o rokovacom poriadku umožňuje skrátené konanie, ak hrozí ohrozenie práva podľa druhej hlavy ústavy, základných práv a slobôd.

A preto navrhujem, keďže zákon umožňuje tri dôvody pre skrátené konanie, ohrozenie ľudských práv v ústave stanovených, značná hospodárska škoda alebo prípadne porušenie medzinárodnej zmluvy, navrhujem, aby ste doplnili do rokovacieho poriadku štvrtý dôvod, keď sa z času na čas vláda uznesenie, že kvôli politickej popularite by to bolo vhodné. (Potlesk.)

To hovorím úplne vážne! Odporúčam poslancom SMER-u, aby doplnili rokovací poriadok o tento štvrtý dôvod. Pretože také zneužívanie zákona o rokovacom poriadku pri skrátených konaniach, ktoré ste vehementne kritizovali možno z 10 % také obchádzanie rokovacieho poriadku v minulosti, to robíte dnes sústavne. Dnes rokujeme o štvrtom, na tejto schôdzi, návrhu na skrátené legislatívne konanie, z ktorých návrhov podmienky zákona spĺňa len jeden jediný, a to bola novela zákona o ochrane vkladov. Nič iné.

Dovoľte mi vyjadriť sa aj veľmi stručne k meritu veci a k tomu, čo hovoril pán poslanec Brocka, čo tak podráždilo poslancov vládnej koalície. SPP vytvoril v minulom roku zisk asi 16 mld. Je to tak, pán minister? Šestnásť miliárd približne, šestnásť a pol. Z toho štát ako väčšinový akcionár dostal, no viac ako 8 mld., však, a plus ešte aj dane, čiže okolo 10 mld.? Koľko mal SPP ako štátny podnik zisk za Duckého éry, keď sa podpisovali všelijaké zmenky šup sem, šup tam, koľko mal zisk? (Reakcie z pléna.) Stovky miliónov korún, približne? Dnes z SPP je zisk 10 mld. korún. A teraz ja vám poviem: tak miňte tých, aspoň polovicu z tých 10 mld. na to, aby ste dotovali ceny plynu pre sociálne najslabšie skupiny obyvateľov a tie by mohli mať plynu, milé kolegyne, vážení kolegovia, zadarmo. Vy namiesto toho tých 10 mld. dáte na diaľničné mýto uchádzačovi, ktorý ponúka najviac peňazí. Nie najchudobnejším, ale najbohatším! Nie ťažkým sociálnym skupinám, ale finančným skupinám, tým pomáhate vašimi miliardami! To je tak. (Reakcia z pléna.) Tíško seďte, popíjajte, dajte faktickú poznámku.

Chcem povedať, že tento návrh okrem toho, že celkom zjavne obchádza platný rokovací poriadok, okrem toho je absolútne populistický, ak funguje regulačný úrad a ak vláda má 10 mld. každý rok na to, aby zo zisku SPP mohla dotovať, výrazne dotovať plyn a možnože aj mnohé iné energie tým najslabším sociálnym skupinám. Takže nerobte so zákonmi rôznu maškarádu, ale konajte! A konajte nie v prospech bohatých, ale konajte najmä v prospech tých, ktorí sú sociálne najodkázanejší. Preto považujem váš návrh novely zákona v skrátenom konaní za niečo, čo sa nedá podporiť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica: pán poslanec Podmanický, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán Podmanický, máte slovo.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, nechcem na vás vystupovať konfrontačne, ale chcem naozaj argumentovať. Pán poslanec, sadnime si po tomto rokovaní a spočítajme skrátené legislatívne konania, ktoré dávala bývala vláda, či už jedna, alebo druhá, a skrátené legislatívne konania, ktoré dáva táto vláda. Ja vás ubezpečujem, že skrátené legislatívne konania počas minulých vlád presiahli možno 100 prípadov, 100 prípadov, napriek tomu, že nehrozili žiadne hospodárske škody. Áno, môžeme si to pozrieť, bude to číslo blízke stovke, pozeral som si to. Jedno obdobie, myslím, 80, druhé asi 30. Takže nekrúťte hlavami, naozaj to tak bolo. Dnes je možno, neviem, desiate skrátené legislatívne konanie a sme v polovici volebného obdobia, za polovicou volebného obdobia. Čiže treba si pozrieť štatistiku predtým, než budeme populisticky vystupovať.

Druhá vec, chcem zareagovať, áno, zisk SPP je dnes vyšší, jednak za desať rokov nám bežala inflácia, možno o 50, možno 60 %. Ale čo je dôležité, keď bol SPP celkom štátny, tak sa plynofikovala veľká časť Slovenska, veď tam išli obrovské investície. Aj to treba povedať. Dnes sa neplynofikuje skoro nič, dnes jednoducho domácnosti sa od plynu odpájajú. Aj to treba povedať.

No a čo sa týka rokovacieho poriadku a dôvodov na skrátené legislatívne konanie, pán poslanec, ja si myslím, že naozaj sú to, hrozia obrovské hospodárske škody štátu, ak štát, hoci má väčšinu v nejakej firme, nemá tam kontrolu, nemá tam žiadne manažérske právomoci. Toto si povedzme, že toto nastavenie nebolo normálne, a konečne ho odstráňme a na tom spolupracujte. Veď takýmto spôsobom môžeme veľa vecí vyriešiť pozitívne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, len malú poznámočku. Zisk SPP je predovšetkým z tranzitu. Ako členka bývalej vlády viem, ako to v jednotlivých rokoch bolo, a nie je pravda, že bol nulový zisk. Dneska je o niečo vyšší, lebo - už to tu bolo povedané - je iná relácia cien. Ale, pán poslanec, keď má štát ako spoluvlastník 10 mld. zisku, ja sa pýtam, aký by mal zisk, keby bol celý vlastník? (Reakcie z pléna.) Mal by zisk 19 až 20 mld.! A keby ste to neboli vy sprivatizovali, tak potom toto by všetko plynulo do štátneho rozpočtu. Tak nehrajte tu hru, ktorá nemá logiku.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť pána kolegu Lipšica len v tom smere, že on ako právnik dobre vie, o čom hovorí, a keď schválime skrátené legislatívne konanie, tak vlastne nahráme len, neviem akej, ale určite to bude nadnárodná právnická kancelária, ktorá zarobí neuveriteľné peniaze na arbitráži, ktoré Slovensko prehrá. A prehrá ich prečo? No prehrá ich preto, nakoľko príde k porušeniu základnej zmluvy zo zákona. Bola podpísaná určitá obchodná zmluva, za určitých podmienok, ktorá dáva podnikateľovi určité právo a možnosť podnikať a vytvárať zisk. Ako náhle ho prinútime, aby on predával plyn a spravoval veci pod priemer európskej ceny, čisto zo zákona, bez toho, že pôjdeme cez regulačný úrad, tak na akejkoľvek medzinárodnej arbitráži Slovensko túto arbitráž prehrá. A z výnosu, ktorý sa bude rátať na miliardy, dostanú vysoké percentá právnické kancelárie. Prosím, nech sa páči, nedostane to občan, ale právnické kancelárie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Veľmi stručne. K pánovi poslancovi Podmanickému, kľudne si sadnime, v druhom volebnom období Dzurindovej vlády tých skrátených konaní bolo minimum, bolo asi desať na začiatku, keď kvôli rozpočtu sa menili zákony. Pán poslanec, však sadneme si, však v poriadku, a potom boli výnimočné prípady, dokonca niektoré s konsenzom celého parlamentu, konkrétne keď sa menili zákony kvôli eurovoľbám, kde súhlasil vtedy aj SMER, čiže to bolo konsenzuálne schvaľované. Ale sadnime si, ja sa s vami nechcem takto sporiť.

K pani poslankyni Tóthovej, ktorá dala pomerne sugestívnu otázku, koľko by mal štát zisku, ak by to bol štátny podnik. No, pani poslankyňa, toľko, koľko zmeniek by bolo vydaných riaditeľom štátneho podniku na miliardy, podľa toho, koľko by zostalo potom, čo by všetci to poriadne rozkradli, dobre sa obohatili, a potom by štátu zostali možno nejaké odrobinky. Ubezpečujem vás, že menej ako tých dnešných 10 mld. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juhász. Po ňom sa pripraví pán poslanec Kužma. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená Národná rada, prerokúvavame bod programu návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úvodom chcem uviesť, že poslanci Strany maďarskej koalície - Magyar Koalício Pártja nevidia dôvod na skrátené legislatívne konanie, takže určite tento návrh nepodporíme. Hneď aj vysvetlím prečo.

Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky v § 89 hovorí o skrátenom legislatívnom konaní. Už sme v tejto snemovni, aj moji predrečníci spomenuli a viackrát sme už počuli, ale nezaškodí si to zopakovať, aby to už utkvelo aj v pamäti členov vlády, kedy sa môže využiť skrátené legislatívne konanie, citujem: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."

Počúval som pozorne úvodnú reč pána ministra, preštudoval som aj dôvodovú správu, kde sa píše, že "tento vládny návrh zákona reaguje na snahy obchodných spoločností o neúmerné zvyšovanie cien tovarov a služieb na následné neodôvodňované zvyšovanie zisku týchto spoločností. Vzhľadom na monopolné postavenie niektorých spoločností na trhu hrozí vznik značných hospodárskych škôd", píše sa v dôvodovej správe. V dôvodovej správe samotného zákona sa píše ďalej, že "účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť postup pri podávaní cenových návrhov aj iných návrhov v cenovom konaní" a že "predložený návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie", ale s touto časťou, že nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ale určite nemôžeme súhlasiť. Myslíme si, že na to, aby sa na Slovensku neúmerne nezvyšovali ceny, tu máme zodpovedný orgán, ktorý sa volá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Zákon o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví bol už v tomto volebnom období viackrát novelizovaný, ale ako vidno, nepomohlo to. Pýtame sa, či ÚRSO zlyhalo pri cenovej regulácii, a preto treba expresne meniť zákon? Súhlasíme s tým, aby sa neúmerne nezvyšovali ceny, ale to by sa nemalo dosiahnuť takýmito neštandardnými metódami. Kompenzácie by mali byť adresnejšie pre sociálne slabšie skupiny.

Ešte raz na záver zdôrazňujem v mene klubu poslancov Strany maďarskej koalície - Magyar Koalício Pártja, že poslanci nášho klubu nepodporia toto skrátené legislatívne konanie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Juhásza nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, v prvom rade vôbec neviem, čo mi tu teraz večer robíme? Pán predseda vlády Fico hedžuje ceny ropy, plynu. Z Ruska ich máme veľmi lacné, lacnejšie ako všetci ostatní, vôbec netreba robiť nič s týmito vecami. Čiže neviem, na čo tuná sedíme, keď náš pán predseda vlády dodržal svoje slovo, ktoré dal voličom, vďaka čomu ho volili, že vybaví lacné ceny plynu, ropy z Ruska. (Potlesk.) Alebo že by sa nám to nepodarilo, že by sme oklamali voličov, že to bolo len tak strelené, že zahedžujeme a nič z toho? A preto my tu musíme teraz, evidentne preto tu musíme my teraz byť.

Potom ale nastal druhý moment. Máme regulačný úrad, je to úrad odborný, robí na základe kalkulačných vzorcov, ale mal veľkú chybu, neboli tam vaši ľudia. Menili sme zákon, dosadili sme ľudí zo SMER-u, lebo tí budú zárukou toho, že tie ceny budú také, ako majú byť. Odrazu im neveríme. Čo, už nevládzu poslúchať? Už nevládzu falšovať vzorce? Alebo v čom je, pán minister, problém? (Potlesk.)

Veď keď idú presne podľa zákona, sú to vaši ľudia, ktorým snáď veríte, tak potom tie ceny budú presne také, ako majú byť. Ja mám taký dojem, že oni už nevládzu falšovať veci, a preto musí nastať nový inštitút, už ani oni nie, ale nebudú odborníci určovať ceny, ale ceny bude určovať vláda, budú určovať politici. Dnes chcem byť populárny, znížim cenu, zajtra bude reč o inom, možno si to nikto nevšimne, môžem trošku pridať. Takto pôjdeme. A toto je to najhoršie, čo sme mohli urobiť. Čiže z ceny ako ekonomickej kategórie sme urobili čisto politickú záležitosť, ako sa vám práve hodí. Samozrejme, a to vám povie každý ekonóm, že toto nemôže fungovať dlhodobo, že tie škody musia byť a vždy budú.

Ja by som len chcel sa vás spýtať a vás poprosím, aby ste na to jasne odpovedali, že ak vzniknú nejaké škody, či už arbitrážami, ako tu bolo povedané, či vy, pán minister, a povedzte to otvorene a za seba, ste ochotný zo svojho majetku a majetku svojej rodiny tie škody uhradiť, ak z toho vzniknú.

Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kužmu - pán poslanec Štefanec, Kotian. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Štefanec, máte slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Myslím, že pán poslanec Kužma vystihol podstatu, keď hovoril o fungovaní či nefungovaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ja by som rád zdôraznil, že SMER najskôr zrušil nezávislosť ÚRSO, potom ho mocensky ovládol a teraz mu vyslovuje nedôveru. Lebo tento zákon nie je ničím iným, len vyslovením nedôvery vlastným nominantom, ktorí nakoniec, bohužiaľ, tak ako bolo povedané, zaplatia len občania Slovenska. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kotian.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vy ste si položili otázku, že čo my tu dnes robíme? No áno, rokujeme, nemuseli by sme tu byť, z toho dôvodu sme tu, že napríklad v dozornej rade má štát menej členov, predstavenstvo má menej členov podľa akcií, ktoré momentálne boli odpredané. Keby sa tieto veci boli, keby privatizačná zmluva bola spravená tak, aká mala byť, tak by sa to vyriešilo v dozornej rade alebo by sa to vyriešilo v predstavenstve. Takže by sme nemuseli tu sedieť.

Čo sa týka toho lacného plynu, áno, aj ja súhlasím s vami, že sa hedžuje a ten lacný plyn prichádza sem, ale nejako, ak sa dostane na Slovensko, je veľmi drahý. A kvôli čomu?

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kužma, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. No myslím si, pán kolega Kotian, že ste to presne, presne trafili. Však mne je úplne jasné, že vám ide o to, aby rôzne svokry, priateľky či príbuzní politikov zasadli do dozorných rád, že každý privatizovaný podnik vás obral o túto možnosť a že ste to tak robili, to je vidno na Teplárenskej a na ostatných veciach. Samozrejme, dosadiť si tam príbuzných, dať im dobré platy, dať im dobré odmeny a prípadne aby vybavili nejakú tú zákazočku. Toto mi je jasné od začiatku, že toto je váš najväčší problém, že to tak nefunguje. A z tých mnohých škandálov aj vieme, že tam, kde mal štát možnosť, tak ste takto to všade dali. Veď v novinách bolo niekoľko prípadov, keď čerstvá absolventka školy alebo možno ešte študentka za to, že bola príbuzná nejakého smeráckeho politika alebo niekoho z vládnej koalície, sa dostala, že synček niekoho sa tam dostal, príbuzný a podobne do vážnych orgánov štátnych podnikov.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete k nej zaujať stanovisko? Nie? Nie. Pani spravodajkyňa, tiež nie? Pani spravodajkyňa chce zaujať stanovisko. Nie. Takže poprosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať. Kým sa tak stane, vyhlasujem krátku, trojminútovú prestávku, aby sa niektorí kolegovia nemuseli príliš ponáhľať po schodoch. Za tri minúty to stihne každý.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani spravodajkyňa.

J. Laššáková, poslankyňa: Môžeme? V rozprave vystúpili piati páni poslanci, nebol podaný žiaden návrh. Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 835, s tým, že vládny návrh zákona prerokuje na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Takže skúsme, pani spravodajkyňa.

J. Laššáková, poslankyňa: Takže ešte raz. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, s tým, že vládny návrh zákona prerokuje na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 78 prítomných, 76 za, 2 proti. (Potlesk.)

Konštatujem, že sme návrh schválili, vyslovili sme súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.

A teraz pristúpime k prvému čítaniu o uvedenom návrhu.

Poprosím pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby uviedol vládny návrh zákona.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 836.)

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť takú legislatívnu úpravu schvaľovania cenových návrhov predkladaných regulovanými spoločnosťami, podľa ktorej bude schvaľovanie takýchto návrhov v pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti.

Predložený návrh zákona vychádza z princípu vyjadreného v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Návrh, aby schvaľovanie cenových návrhov bolo dané do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti, vychádza okrem iného i z toho, že práve valné zhromaždenie je miestom, na ktorom dochádza k stretnutiu všetkých akcionárov. Keďže schvaľovanie cenových návrhov je citlivá záležitosť a jednotliví akcionári spoločnosti môžu mať na predložené návrhy rôzne názory a súčasne je dôležité predísť tomu, aby došlo k výkonu práv jedného akcionára na ujmu oprávnených záujmov iných akcionárov, ministerstvo hospodárstva navrhuje, aby schvaľovanie cenových návrhov bolo v pôsobnosti valného zhromaždenia, čo predpokladá zhodu akcionárov potrebnú na dosiahnutie požadovaného kvóra.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, poprosím vás ešte aj o spravodajcovanie v prvom čítaní, nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý máte rozdaný ako tlač 836. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 4. novembra 2008 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 2008, pred chvíľou sme teda prijali uznesenie, ktorým Národná rada súhlasila so skrátením legislatívneho konania. (Ruch v sále.)

Návrh zákona obsahuje z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. (Sústavný ruch v sále.)

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 840 zo 4. novembra 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní a v gestorskom výbore ihneď.

Skončila som so spravodajskou informáciou, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Písomne je prihlásený za klub SDKÚ - DS pán poslanec Janiš. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Dámy a páni, len pre vašu informáciu, rokujeme teraz v prvom čítaní, ale hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine a výbory zasadnú v obedňajšej prestávke, aby sme mohli potom druhé a tretie čítanie realizovať zajtra v poobedňajších hodinách, takže...

Pán poslanec Janiš, nech sa páči, máte slovo.

S. Janiš, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne v takých štyroch bodoch vyjadril k návrhu vládneho návrhu zákona.

Prvý taký bod je, že ja to považujem za vládnu propagandu preto, lebo aj dnešné zákony, zákon o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, umožňujú regulovať ceny. A ja sa pamätám, ako sme tu nacvičovali alebo ste tu vy nacvičovali spartakiádu, ako je to ÚRSO nami postavané zle, ako nemôže vstupovať do cien, ako ho treba posilniť, ako mu treba dať väčšie právomoci, aby mal totálny dosah na tvorbu cien v regulovaní či plynu, elektriky, vody a ďalších monopolných činností. Zviedli sme tu tvrdý boj o tom, že dávate ÚRSO, že ho robíte nezávislým, dávate ÚRSO obrovské právomoci, politické právomoci.

Dnes však dávate zákon, ktorým vyslovujete ÚRSO nedôveru. Tomu ÚRSO, ktoré ste si postavili. Rozdelili ste Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na úrad a Regulačnú radu, aby úrad mohol pracovať nezávislejšie od Regulačnej rady, ale podriadili ste ho ministerstvu hospodárstva. ÚRSO už dvakrát podľa vašich politických inštrukcií nepovolil zvýšenie cien plynu. Ja sa pýtam, prečo nedovolíte ÚRSO, aby to urobil tretíkrát, štvrtýkrát, piatykrát? Však ÚRSO je zo zákona, ktorý ste si vy novelizovali, jediné na toto kompetentné, technicky, profesionálne, ľudsky ustanovené, tak prečo mu beriete túto právomoc? Prečo jednoducho likvidujete Úrad pre reguláciu sieťových odvetví? Jednoducho ho znegujete. Dávate mu nedôveru a vyškrtávate ho z celého legislatívneho procesu úpravy cien a prekrývate to týmto politickým zákonom.

Týmto zákonom likvidujete ÚRSO, vyslovujete mu politickú nedôveru. Mám dojem, pán minister, že aj vám, lebo viac-menej vy ste gestorom ÚRSO. Pravdepodobne ÚRSO alebo zamestnanci ÚRSO už nechcú zo seba robiť takého politického fackovacieho panáka, lebo ak 5 a 5 je 10, ani jeden seriózny človek vám nepovie, že je to 11. Jednoducho ÚRSO nechce zo seba robiť politického fackovacieho panáka, nechce už robiť, už mu pretiekli nervy, robiť poskoka politickej moci, lebo tí ľudia, čo tam pracujú, majú aj svoje technické, aj ekonomické, aj profesionálne zázemie, aj svoju ekonomickú, technickú a profesionálnu česť. Tá ma tiež svoje hranice. Pravdepodobne tieto hranice sa už naplnili a ÚRSO prestalo poslúchať.

A preto tu máme dnes návrh novely zákona, ktorý dáva ÚRSO nabok a o cenách bude rozhodovať politicky vláda Slovenskej republiky. Kolektívne vláda Slovenskej republiky. Môže to byť aj taká obštrukcia kvôli tomu, aby v prípade sporov a škôd, ktoré politickým regulovaním cien môžu Slovenskej republike a všetkým vzniknúť, aby bol za to zodpovedný kolektívny orgán, ktorý nie je stíhateľný. Aj toto môže byť v pozadí vášho zákona, keď ÚRSO už nechce prebrať na svoje plecia vami navrhovanú alebo vami tlačiacu sa politickú reguláciu cien.

Po druhé si myslím, že je to propaganda tejto vlády s jasným cieľom prekryť súčasné dopady finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku, hlavne na zamestnanosť, hlavne na hromadné prepúšťanie. Jednoducho staviate sa do polohy, že chránite ľud preto, lebo mu chcete urobiť dobré ceny plynu, toto sa ľuďom páči, a tým v podstate dávate do úzadia, že nemáte žiadne riešenie alebo doteraz ste nič nenavrhli, nič na to, aby Slovensko, ktoré je dobre reformne vybavené na to, aby zdieľalo a vzdorovalo kríze, ktorá sa valí svetom, čo možno s najmenšou stratou desiatky. Slovensko po reformách - po reformách v bankovom sektore, po reformách v hospodárstve, ekonomike a dôchodkovom systéme a daňovom systéme - je dostatočne odolné na to, aby pri prijatí impulzov, ktoré Slovensko potrebuje, a opatrení najlepšie z krajín povedzme strednej Európy, ale hlavne z postkomunistických krajín zvládalo s čo najmenšou stratou pre ľudí túto ekonomickú krízu.

Nedávate žiadne riešenia, vytasíte a dva dni budete rozprávať o tom, akí ste dobrí, lebo dávate návrh na to, aby ste vy politicky mohli regulovať cenu plynu - pre všetkých. Teda aj pre tých bohatých, aj pre tých chudobných. A zastrešujete sa tými chudobnými, ale svojím spôsobom najviac pomáhate tým bohatým, lebo tí spotrebovávajú najviac plynu, tým najviac ušetríte. Tým chudobným, ktorí si máličko kúria tým plynom, tým ušetríte máličko. Ale tým bohatým, ktorí majú vily, bazény, tí platia iné pálky mesačne za plyn, no tak aj im to zregulujete, takže nebudú platiť väčšie pálky. Jednoducho toto je akcia propagandistická na - že vraj - chudobných, ale svojím spôsobom pomáhate viac bohatým.

Ja si myslím, páni a dámy, že dnes nie je čas na nejakú stranícku propagandu a dnes treba Slovensku a slovenskej ekonomike dať impulz a nie túto slovenskú ekonomiku zabíjať, ubíjať, a namiesto toho, aby sme sa bavili o nejakých opatreniach, tak sa bavíme o nejakom nezmyselnom zákone. Dnes musí ísť hlavne o nové impulzy, hlavne o nové impulzy, lebo Slovensko má vďaka reformám na to, aby lepšie zvládlo túto ekonomickú krízu, lebo má lepšiu východiskovú pozíciu ako okolité štáty.

Napríklad si pozrite Maďarsko. Po ôsmich rokoch socialistickej vlády je Maďarsko v krachu, povedzme normálne v cross defaulte. Nebyť pôžičky zahraničných inštitúcií, tak to Maďarsko môže zabaliť po ôsmich rokoch vlády socialistického premiéra. Chvalabohu, na Slovensku máme socialistickú vládu len dva roky a, chvalabohu, sme urobili za osem rokov reformy, ktoré tú slovenskú ekonomiku nepoložili. Chvalabohu! Toto je, chvalabohu, po ôsmich rokoch socialistickej vlády je Maďarsko na kolenách, po dvoch rokoch, chvalabohu, len dvoch rokoch socialistickej vlády ešte vzdorujeme. Ale pridávajte takéto zákony a dopracujeme sa tam, kde sú Maďari - do krachu štátu. A nebudete mať ani na dôchodky, ani na trináste dôchodky, ani na vianočné príspevky, ani na zvyšovanie rodinných prídavkov, nebudete mať na nič. Nie vy, tí, ktorí prídu po vás! Toto pripravujete budúcim generáciám.

Propaganda tohto zákona je v tom nebezpečná, lebo Slovensko ťaháte pred rok 1998, dokonca si dovolím tvrdiť, aj pred rok 1989. Všetci vieme, čo urobila politická regulácia cien. Všetci vieme, čo urobila politická regulácia cien, čo sa stalo, keď sa začala, keď prišla normálna ekonomika, ako si ľudia museli uťahovať opasky, všetci to prekonali, všetci toto máme za sebou a dnes vy Slovensko ťaháte späť znovu do politického regulovania cien. Ľuďom sa dnes, sa páči ľuďom, samozrejme, že keď sa nezdvíhajú ceny plynu, ale súčasne sa tí istí ľudia, ktorým sa to páči, pýtajú, čo sa stane, keď skončí politická regulácia? Čo sa stane, keď skončí politická regulácia? Lebo aj socializmus skončil, a aký bol silný. A všetci sme si to odskákali. Aj dnešní dôchodcovia si odskákali tých 40 rokov socializmu, a odskáču si ich ešte. (Reakcie z pléna.)

Takže v tom to je nebezpečné, v tom to je nebezpečné, tento návrh zákona, že nás vracia späť. Že nás vracia späť. Kto zaplatil ekonomické rozmary socializmu? Kto zaplatil politickú ekonómiu socializmu? Ľudia. Všetko to zaplatili ľudia. Toto všetko dnes máme za sebou. A vy to vraciate späť, aby to ešte raz tí istí ľudia, teda iní ľudia zaplatili? Dávam do pozornosti osem rokov vlády socialistu v Maďarsku. Berte si príklad, touto cestou nechoďte.

Dnes máme dve možnosti, dnes máme dve možnosti: buď to sa vydáme na cestu späť do starých časov, do uťahovania opaskov, do všetkého, čo súvisí s návratom pred rok 1998, poprípade 1989, alebo sa k súčasným hospodárskym problémom postavíme riadne, začneme hľadať riešenia, základ máme dobrý a prestaneme ísť dozadu a umelo to naprávať a jednoducho pôjdeme dopredu a budeme pokračovať v tom, čo sme začali my, keď začala životná úroveň stúpať, keď ekonomika rástla, počet nezamestnaných začal klesať, počet zamestnaných začal rásť, výdavky štátu na sociálne zabezpečenie ľudí klesali a príjmy štátu stúpali. Toto je výsledok reforiem a v tomto treba pokračovať.

Treba dať nové impulzy. My sme navrhli krásny bod pod názvom Rast. Vy ste ho odmietli. Vy ste to odmietli, vy vládnete, vy ste to odmietli. Zobrali ste na seba absolútne riziko za riešenie terajšej situácie. Takže dve možnosti: alebo ideme späť, alebo budeme pokračovať v tom, čo sme začali my, v nastúpenej ceste dobiehania starých krajín Európskej únie, alebo sa tá priepasť medzi nami a nimi bude naďalej prehlbovať.

My navrhujeme a volíme cestu zvyšovania životnej úrovne, volíme cestu dobiehania krajín Európskej únie, nevolíme cestu späť. A pretože volíme cestu lepšej životnej úrovne a lepšej budúcnosti Slovenska, nemôžeme zahlasovať za váš zákon, ktorý pripravuje ľuďom pascu, ktorý môžeme charakterizovať klasickým "po nás potopa". A my Slovensko nechceme do tejto potopy doviesť, nechceme sa na tom podieľať, a preto za tento váš návrh zákona zahlasovať nemôžeme.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky - pani poslankyňa Laššáková, Hradecký, Podmanický, Pelegrini, Tóthová, Záhumenský. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pani poslankyňa.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec, vaše vystúpenie bolo politické, pretože keby ste sa chceli odborne baviť a keby ste si boli dobre zákon preštudovali, tak viete, že zákon sa vôbec a vôbec sa nedotýka Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Zákon hovorí o tom, absolútne nehovorí o žiadnej nedôvere atď., zákon hovorí o tom, že obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia. To znamená, že zákon rieši toto. Týka sa obchodných spoločností, ktoré dávajú cenové návrhy úradu.

Takže nehrajme sa tu, že čo sme robili my, čo robíte vy, ja si myslím, že väčšinový akcionár, keby ste boli dobre pozreli aj dôvodovú správu, nemôže väčšinový akcionár nemať také práva, ako mu prináležia, a menšinový akcionár proste nemôže zneužívať svoje postavenie. Takže ja si myslím, že v tomto je to úplne ako v pohode a skutočne tento návrh, vládny návrh zákona bude sa týkať podávania cenových návrhov vo všetkých oblastiach, nielen plynu, ale aj vody, elektriky a tak ďalej. A to si myslím, že je dôležité a podstatné a je dôvod na to, aby sme takýto návrh zákona podporili.

Ďakujem.