M. Číž, podpredseda NR SR: Dovoľujem si požiadať, dobré ráno, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí sú ešte mimo sály a chcú sa zúčastniť rokovania, keby sa do nej dostavili, pretože budeme pokračovať v našom rokovaní.

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a poslanci Mikuláš Dzurinda, Gábor Gál, Ľuboš Micheľ, Tibor Mikuš a Jozef Rydlo.

Podľa schváleného programu pristúpime teraz k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento vládny návrh zákona máte ako tlač 802 a spoločná správa výborov je označená ako tlač 802a.

Prosím teraz ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

Pán minister, máte slovo.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní predmetný návrh zákona. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 1. októbra 2008 a prijala k nemu uznesenie č. 698.

Návrh zákona vychádza z programového vyhlásenia vlády z augusta 2006 a uznesení vlády č. 1084/2007 a č. 266/2008, ktorými sa vláda zaviazala vytvoriť v Slovenskej republike podmienky na urýchlenie výstavby nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, ktorú tvoria diaľnice a cesty pre motorové vozidlá.

Pre zrýchlenie postupu prípravy PPP projektov bol v roku 2007 schválený zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, zákon č. 669/2007 Z. z. Súčasná dopravná situácia si vyžaduje takýto osobitný režim uplatniť aj na ďalšie vybrané úseky nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, ktorých urýchlená potreba dobudovania rieši súčasný nevyhovujúci stav v mobilite obyvateľstva a tovaru.

Návrhom zákona sa najmä rozširuje zoznam diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré tvoria nadradenú cestnú dopravnú infraštruktúru, prenáša sa pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania pre stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá z obcí na krajské stavebné úrady a zároveň sa menia a dopĺňajú ďalšie súvisiace zákony z dôvodu urýchlenia výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Materiál bol vypracovaný v spolupráci s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstvom pôdohospodárstva, ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom financií, životného prostredia a úradom geodézie, kartografie a katastra.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán spravodajca.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 802) v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1063 z 22. októbra 2008 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 513 z 18. novembra 2008; výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 405 z 19. novembra 2008, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 429 z 19. novembra 2008; výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 328 z 18. novembra 2008; výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 230 zo 6. novembra 2008 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 168 z 18. novembra 2008.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať s odporúčaním schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením gestorského výboru č. 450 z 19. novembra 2008. Súčasne ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili títo poslanci: poslanec Rehák, Prokopovič a Lipšic. Takže pristúpime k vystúpeniu jednotlivých rečníkov. Prvý má slovo pán poslanec Milan Rehák, pripraví sa Pavol Prokopovič.

M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, v decembri v roku 2007 Národná rada prijala zákon č. 669 o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností.

Dnes v podstate o rok je nám predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon z minulého roku. Tieto vládne návrhy zákona mali a zrejme majú za cieľ zrýchlenie procesu prípravy projektov a následnej výstavby dopravnej infraštruktúry. Je známe, že pod vplyvom rôznych námietok občanov, občianskych združení a iných inštitúcií sa posúvajú začiatky výstavby jednotlivých úsekov diaľnic, rýchlostných komunikácií a iných verejnoprávnych stavieb.

Zámer vlády prijať účinné opatrenia na podporu urýchlenia výstavby dopravnej infraštruktúry v plnej miere podporujeme. Musíme mať však na zreteli, že Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo vlastniť majetok, taktiež mu zaručuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah aj ochranu.

Na druhej strane umožňuje štátu vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva a to je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to taktiež na základe zákona za primeranú náhradu. Život ma naučil, že porušenie takejto rovnováhy z jednej alebo druhej strany prináša nepredvídateľné problémy. A na základe aj takýchto skúseností, na základe ústavných práv občanov predkladám pozmeňujúci návrh, kde navrhujem v čl. I v § 6 sa vkladá ods. 1, v ktorom navrhujem vypustiť "ak kúpna zmluva uzatvorená pred skončením vyvlastňovacieho konania". Čiže nový ods. 1 v § 6 v čl. I znie: "Náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1,2-násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov." Ďalšia časť vety sa vypúšťa. Doterajšie ods. 1 až 4 sa označujú ako ods. 2 až 5.

Odôvodnenie. Navrhovanou úpravou by sa vytvorili dve kategórie vlastníkov nehnuteľností, pričom jedna by bola zvýhodnená v rámci náhrady za vyvlastnenie, a to len z dôvodu, že dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy pred ukončením vyvlastňovacieho konania. Takýto právny stav možno považovať prinajmenšom za otázny z hľadiska rovnosti občanov pred zákonom. Teda tento stav by mohol vyvolať rôzne pochybnosti z hľadiska ústavnosti navrhovanej právnej konštrukcie. A na základe uvedeného navrhujem úpravu tohto bodu.

Na Slovensku a nielen na Slovensku sú ľudia veľmi citliví na svoje majetky a na pôdu zvlášť. Vyvlastnenie je vlastne nešetrný zásah štátu do integrity občana a jeho majetkových práv. Myslím si, že predložená úprava umožňuje, nazval by som to, zjemnenie vzťahu štátu a občana alebo dotknutého vlastníka pri takom, by som povedal, veľmi problematickom úkone, ako je vyvlastnenie, aj keď v záujme štátu tento inštrument je nutný a často jediný možný. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Pavol Prokopovič, pripraví sa pán poslanec Lipšic.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, hneď na úvod svojho vystúpenia otvorene hovorím, že aj keď podporím všetko, čo urýchli výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií, som jednoznačne proti tomuto zneniu zákona, pretože podľa môjho názoru útočí na jednu z ústavných istôt, ktorou je nedotknuteľnosť osobného vlastníctva.

Už pri prerokovávaní tohto zákona v prvom čítaní som vo svojom vystúpení spomínal tu na tomto mieste príklad obce Šútovo, ktorého obyvatelia sa pravdepodobne stanú prvými alebo jednými z prvých obetí verbálneho odhodlania vlády Slovenskej republiky urýchliť výstavbu diaľnic takýmto spôsobom. Verbálneho preto, že táto deklarovaná snaha je v príkrom rozpore s činmi. Vláda Slovenskej republiky sa tu pokúša zakryť dva roky vlastnej nečinnosti v tejto oblasti poukazovaním na nepriateľa, ktorým vraj majú byť vlastníci pôdy.

Áno, dámy páni, za dva roky prakticky nebola schopná táto vláda začať stavať ani na pozemkoch, ktoré sú už vysporiadané a pre stavbu pripravené. Takže musím zdôrazniť, že vôbec nie je pravdou, že kvôli urýchleniu výstavby diaľnic musíme pošliapať základné práva občanov dané im ústavou.

Ale aby som sa ešte vrátil k tomu príkladu zo Šútova. Prečítal som si v jednom denníku, nech sa páči, každý má možnosť si to vyhľadať, o osude rodiny pána Jána Calíka zo Šútova. Jeho starý otec kúpil v roku 1933 za 35-tisíc korún hektár pôdy v podhorskom Šútove na severe Turca. Vtedy ešte netušil, že štát o túto pôdu jeho rodinu oberie dvakrát. Prvýkrát im pozemky zhabal komunistický režim, po nežnej revolúcii im ich štát vrátil. A teraz si ich zoberie opäť a zrejme už raz a navždy. A takí ako Calíkovci sú v Šútove, ale aj v iných obciach desiatky, ba stovky.

Keďže tu dnes rozhodujeme o rozšírení zákona z konca minulého roku, môžeme povedať, že na Slovensku nájdeme dokonca tisícky ľudí s rovnakým osudom. Teda štát, ktorému zvrchovaní občania delegovali niektoré právomoci na to, aby chránil ich práva, ich takto okradne o majetok. Áno, dovolím si potvrdiť to slovo okradne. Pretože naša ústava, a preto mám pochybnosti, pozná iba jediné vymedzenie výkonu vlastníckych práv. Citujem § 20 ods. 4. Citujem: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Koniec citátu. A ja dodávam, že táto primeraná náhrada musí byť vyplatená bezodkladne. My tu však máme na stole zákon, ktorý nútene obmedzuje vlastnícke práva bez akejkoľvek náhrady. Jednoducho totiž vtrhneme ťažkými mechanizmami na súkromný pozemok, postavíme tam diaľnicu a raz, no možno aj zaplatíme za takto brachiálne zabratú pôdu. Zdá sa vám to byť, páni poslanci z vládnej koalície, v poriadku? Mne teda rozhodne nie.

V porovnaní so zákonom z decembra minulého roku máme však na stole zákon, ktorý prešiel aj akousi tvorivou úpravou dielní ministerstva dopravy. Tento vylepšený model totiž okrem nerešpektovania vlastníckych práv prináša i kolíziu s ústavou, zakazujúcou diskrimináciu občana, a to hneď dvakrát. Jedných pozitívne a druhých negatívne. Hovorím aj o pozitívnych, pretože Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že dokonca i pozitívna diskriminácia je protiústavná. Poviem to teda takto jednoducho, nie som právnik. Ale ak v rovnakom konaní pristupujeme k občanom dvomi rôznymi spôsobmi, ktoré zavádzajú nerovnaké podmienky, tak podľa môjho názoru ide jednoznačne o diskrimináciu.

Vrátim sa pred chvíľou k spomínanému § 20 našej ústavy. Hneď v prvom odseku sa totiž ďalej píše, citujem: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." Koniec citátu. Ale chceme týmto zákonom naozaj rovnako chrániť vlastnícke práva všetkých, hoci hovoriť tu pri tomto zákone o ochrane vlastníctva je priam komédia. Tento zákon však zavádza až dve kategórie vlastníkov. Pre každú z nich bude ústavou vyžadovaná primeraná náhrada iná. Narážam na ustanovenie, podľa ktorého dostanú slabšie povahy za svoju pôdu viac ako tí, ktorí si dedičstvo po predkoch vážia a o svoje vlastnícke práva bojujú hoci aj so samotným štátom. Každý je totiž iný. Niekto si povie, mám sa naťahovať, štát si aj tak presadí svoje, tak radšej podpíšem a dostanem viac.

A možno práve o toto v tomto zákone ide. Nie je to nič iné než zavedenie vydierania alebo modernejší výraz už dnes používame výpalníctva do našej legislatívy. Za občanom príde výpalník, prepáčte, štátny úradník, ktorý mu povie. Pozri sa, my sme sa rozhodli, že na tvojom pozemku postavíme diaľnicu, máš dve možnosti. Podpíšeš, dostaneš viac, alebo nepodpíšeš, no a my ti ten pozemok vyasfaltujeme a ty sa môžeš súdiť. A aj keď to vysúdiš, aj tak dostaneš o 20 % menej, ako ti teraz ponúkame.

Prepáčte, ale toto mi silne pripomína jednu skúsenosť roky a roky dozadu, o ktorej mi hovorili obyvatelia jednej dediny tu za Bratislavou. Za majiteľmi pozemkov pri vodnej nádrži, možno niektorí viete, o čom hovorím, tam prišli v úvodzovkách realitní makléri, ktorí im ponúkli, že za smiešnu sumu odkúpia ich pôdu. Tým, čo nesúhlasili, položili doplňujúcu otázku: To vám je nejaký kúsok trávou zarastenej zeme viac ako vlastný život? Čo urobili občania? Zavolali políciu alebo sa zaťali a nepredali? Ani jednu z týchto možností. Správna je možnosť c. Keďže to bolo v časoch, keď tu vládli aj dvaja zo súčasných koaličných partnerov, štátu vtedy neverili a dnes tu teda rokujeme, ak zoberieme do úvahy tieto dva príklady, ktoré som hovoril aj o tom, ako posunúť štát a jeho úradníkov do polohy, ktorú predtým obhospodaroval organizovaný zločin.

Ani dnes totiž občan asi štátu veľmi veriť nebude. Ťažko uveriť, že štát, v ktorom sa schvaľujú takéto zákony ochráni práva občanov. A veriť nebude už ani súdom, ak už pre nič iné, tak z jedného jediného, ale o to lepšieho dôvodu. Najvyšší a jediný ochranca ústavnosti v tomto štáte Ústavný súd pri ochrane práv občanov tohto štátu už dlhší čas nekoná. Áno, tí páni a dámy v talároch nie sú schopní ani po viac ako desiatich mesiacoch rozhodnúť, či je podanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na Ústavný súd oprávnené a či ho súd prijme na ďalšie konanie.

Dámy a páni, keďže nechcem schytať obvinenia za spochybňovanie Ústavného súdu, pomôžem si vetou klasika. Ak by bol Ústavný súd politicky ovládaný, určite by nekonal inak. A kým súd v úvodzovkách zbiera podklady, diaľničná spoločnosť, ale nielen ona koná. Koná tak, aby proces výstavby na ukradnutých pozemkoch bol nezvratný.

Kolízia s Ústavou Slovenskej republiky však vonkoncom nie je jediným problémom tohto zákona. Tu totiž riešime len možnosť vydať stavebné povolenie na stavbu diaľnic. Teraz už aj rýchlostných ciest. A po včerajšom podpise memoranda pána ministra už nepochybujem, ale už som silne presvedčený, že možno aj pre ruskú širokorozchodnú trať v budúcnosti na tých pozemkoch, ku ktorým nemá stavebník, ktorý to bude stavať, vysporiadaný vzťah. Teda vydáme mu aj potom povolenie stavať na cudzom bez ohľadu na vôľu vlastníka. Aj v takej situácii však môže byť legálne povolená stavba zriadená neoprávnene.

Podľa Občianskeho zákonníka sa totiž neposudzuje, či bola stavba povolená, ale či ten, kto ju zriadil neporušil vlastnícke právo vlastníka pozemku. A tak ako zákon č. 669/2007 ani tento jeho, ak to môžem tak povedať, klon nijako nerieši majetkovoprávnu stránku. Začatím aj takto v úvodzovkách legálne povolenej stavby teda dochádza k zásahu, jasnému zásahu do vlastníckych práv vlastníka pozemku, a to bez ohľadu na to, či bolo stavebné povolenie vydané legálne. Takže chaos len zvýšime, akoby sme chceli naplniť starú múdrosť, že majetok a životy občanov sú ohrozené vždy, keď zasadá parlament.

Tento právny chaos však môže spôsobiť, a to nie sú len moje slová, pred rokom to povedala aj poslankyňa Národnej rady pani profesorka Tóthová, že sa výstavba vôbec neurýchli, ale, naopak, zabrzdí v nekonečných sporoch. A občania už veľmi dobre vedia, že ani naše často podivuhodne rozhodujúce či nekonajúce súdy nie sú tou poslednou inštanciou, na ktorú sa dá odvolať.

Dámy a páni, sme členská krajina Európskej únie, takže občania majú k dispozícii vyšší level spravodlivosti a ktorý aj hojne využívajú a v mnohých vo väčšine prípadov aj vyhrávajú. Môžeme im poskytovať muníciu pre kanóny práve prijímaním aj takýchto zákonov. Verte mi však, že to pre dobré meno Slovenskej republiky, ale najmä pre dôveru vlastných občanov nie je cesta najlepším smerom. Opakovane teda apelujem, tak ako som to robil v prvom čítaní, nerobme to, zamietnime tento návrh. Napokon, veď v tejto chvíli tu možno ideme urýchľovať čosi, aj keď možno ten zámer je dobrý, čo nie je v rukách našich ani v rukách vlády. Hlavným problémom, ktorému čelí projekt urýchlenia výstavby diaľnic totiž v tejto chvíli vôbec nie sú vlastnícke vzťahy, ale to, kto to zaplatí. Kto na to nájde peniaze a kde sa tie peniaze nájdu. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zsolt Simon. Samozrejme, je omylom na tabuli, ani nie je prítomný v sále. Teraz vystúpi pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, už môj predrečník spomenul obec Šútovo, ktorá sa nachádza na úpätí Malej Fatry. Obec, kde o chvíľku prídu buldozéry, začnú ľuďom brať domy, začnú im brať pozemky, začnú im brať záhrady, začnú im brať polia. Stále budú vlastníci toho pozemku aj pán Calík a jeho rodina, aj ostatné rodiny, ktoré žijú už dlhé generácie na úpätí Malej Fatry. Príde štátny úradník a povie im, my máme lepšie riešenie pre tvoj pozemok, my ho zoberieme, zvalcujeme a začneme betónovať. Toto je právny štát a ochrana tých najzraniteľnejších zo strany socialistickej vlády. Prerábať na tom budú jednoduchí ľudia, ktorí žijú v Šútove po generácie a zarábať na tom budú veľké finančné skupiny, ktoré vyhrávajú tendre na výstavbu diaľnic. Toto je sociálne cítenie prejavené v praxi.

Aby sme sa nemýlili. Tento prípad sa nestane len v Šútove, ale v mnohých ďalších oblastiach Slovenska a môže sa dotknúť každého jedného z nás. Väčšina obyvateľov Slovenska má nejakú nehnuteľnosť. Má nejaký dom alebo záhradu, alebo pole, niektorí možno majú les. A myslím si, že by sme mali veriť ľuďom, že vedia, pokiaľ je to ich, pokiaľ to nie je vyvlastnené, že vedia lepšie rozhodnúť, ako so svojím majetkom nadobudnú, ako to vie urobiť štát.

Vy neveríte ľuďom a podceňujete ľudí, že nevedia slobodne a zodpovedne rozhodovať o tom, čo je ich, o tom, čo je ich majetkom. Čo sa vlastne udeje? Ten pozemok bude stále súkromný, bude vlastnený konkrétnym občanom našej republiky, príde ministerstvo, povie, tuná budeme stavať, teraz už dokonca aj rýchlostné komunikácie, prídu buldozéry, stavebné mechanizmy a začnú stavať. A budú stavať. A čo sa stane potom? Potom v nejakom okamihu tú diaľnicu alebo rýchlostnú komunikáciu postavia. A čo sa stane potom? Bude môcť tento vlastník pozemku vôbec ísť po diaľnici postavenej na jeho pozemku? To bude stále jeho pozemok. Bude môcť, ak si na vlastný pozemok kúpi diaľničnú známku.

Myslíte naozaj vážne, že človek, ktorý bude chcieť použiť vlastný pozemok, ktorý nikto nevyvlastnil si bude musieť kúpiť diaľničnú známku, aby mohol po tej diaľnici na jeho pozemku ísť? Pán poslanec, taký žart to nie je. Choďte do Šútova, povedzte, že to je taký zábavný kabaret ohľadne tohto zákona. Nie je. To sa týka jednoduchých ľudí. Vás nie predpokladám zatiaľ, ale ak tento zákon nie je protiústavný, tak potom zrejme čl. 20 ústavy neexistuje. Nemá žiaden normatívny význam. Vy samozrejme, že viete, že ten zákon protiústavný je a nebudem diskutovať o tom, prečo Ústavný súd takmer rok nerozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie a nerozhodol ani o tom, či pozastaví účinnosť návrhu zákona, alebo nie.

Ja už som tu spomínal, aký princíp tu bol zavedený vládnou koalíciou. Ten princíp bol zavedený v prípade zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Ten princíp bol tento. Prebieha konanie na Ústavnom súde, lebo vtedy ešte prebiehalo na jar tohto roku, a preto nemôžeme schvaľovať nový zákon, či ústavný, alebo iný, kým neskončí konanie na Ústavnom súde. Fajn. To bol princíp, ktorý ste vy ako vládna koalícia zaviedli. Aké mal trvanie? Dva, tri, štyri mesiace? Pretože ak by sme mali ten princíp aplikovať dnes bez akýchkoľvek pochybností - na Ústavnom súde, nie je rozhodnuté, vy do toho zákona vstupujete znovu, rozširujete, nie, nerobíte tú protiústavnosť, neodstraňujete ju, práve naopak, vy zvýrazňujete, takže by sme o tom nemali rokovať. Ale nie, my o tom rokujeme a budeme hlasovať a predpokladám, že 85 hlasov v tejto snemovni sa nájde na schválenie aj tohto zákona. Čiže princíp neplatí. Ale potom to nie je princíp. Potom to je účelová hra. Pretože preukazovanie pôvodu majetku je pre vládnu koalíciu citlivá záležitosť, lebo niektorých vládnych predstaviteľov irituje alebo ohrozuje a diaľnice ohrozujú ľudí v Šútove. Obyčajných ľudí, ktorí nie sú predsedami koaličných strán. Tí vás nezaujímajú.

Pán Mečiar, Slota, ktorí sú ohrození zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, tam ustúpite. Pán Calík a ostatní v Šútove, tam neustúpite. Prečo? To sú len obyčajní ľudia, ktorí majú svoj pozemok a ktorí ho chcú užívať spôsobom, ktorý oni uznajú za najvhodnejší. A myslím si, že keď je nejaká deliaca čiara v parlamente medzi predstavami vládnej koalície a opozície, tak to je práve deliaca čiara, ktorá sa týka toho, či veríme ľuďom, ktorí, ak majú dobré informácie, tak sa vedia sami kvalifikovane rozhodnúť o svojich dôchodkoch, o svojej rodine, o svojom majetku alebo naopak.

Veríme štátnym úradníkom a politikom, že rozhodnú za ľudí múdrejšie, lebo ľudia sú hlúpi a sami sa rozhodnúť kvalifikovane nevedia? Tam si myslím, že ide deliaca čiara medzi nami a vami, a preto si myslím, že tento návrh novely zákona je len vyústením tohto sporu o pohľad na svet, na dôstojnosť človeka, na našu spoločnosť.

Považujem toto rozširujúce ustanovenie zákona za ohrozujúce základné právo. Základné právo každého vlastniť majetok. Budeme rozhodovať o chvíľku alebo diskutovať o rozpočte pre budúci rok. A budú mnohé plamenné vystúpenia o tom, kde by mali byť väčšie priority, ktoré oblasti by mal štát viac financovať. Školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, justíciu, obranu, dneska som sa dočítal, v akej situácii sú naši vojaci v Afganistane. Ale o tom bude diskusia pri rozpočte. Ale zhodneme sa asi na tom, že ak je nejaká hlavná priorita štátu, ktorú musí štát garantovať, nie ohrozovať, tak je to práve snaha chrániť život, zdravie a majetok ľudí. To je prvoradá úloha každého civilizovaného štátu.

V tomto zákone štát nieže chráni majetok ľudí, ale práve naopak ohrozuje. A ten príklad s diaľničnou známkou je výpovedný, lebo vypovedal absurdnosť. O absurdnosti tohto návrhu, ktorý ste predložili a ktorý umožňuje, aby človek, ktorý vlastní svoj vlastný pozemok mohol užívať diaľnicu na ňom postavenú, len ak štátu zaplatí. Tomu štátu, ktorý mu ten pozemok znemožnil vôbec užívať. A to považujem za absurdné, a preto, milé kolegyne, vážení kolegovia, nebudeme za návrh novely hlasovať, pretože neochraňuje tých najslabších, ale práve naopak, preferuje tých najsilnejších. Ďakujem veľmi pekne.

P. Paška, predseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Minárik. Končím možnosť sa prihlásiť.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, čo sa udeje, ste popísali celkom presne. Ale čo sa stane potom v ďalšej budúcnosti, k tomu netreba nejaké fantázie. Na to sa stačí pozrieť na situáciu v Bratislave, v Košiciach, vo VÚC-kách. Súdruhovia pred rokom 1989 prakticky rovnakým spôsobom nastavali kilometre a kilometre ciest. Dnes sú tieto cesty vo vlastníctve miest a VÚC-ciek, ale pozemky sú stále vo vlastníctve tých súkromných osôb, ktorých sa nikto nepýtal. A tie cesty boli tiež postavené s platnými stavebnými povoleniami. Dodnes sa tí vlastníci ničoho nevedia domôcť. Nevedeli sa domôcť vtedy, nevedia sa domôcť teraz. Ale pre vládu to vtedy bolo zadarmo, pre dnešnú vládu to teraz bude zadarmo a raz v budúcnosti, keď tí ľudia nerezignujú, bude sa s tým musieť vysporiadať niekto iný. Niektorí totižto rezignujú a niektorí možno aj stihnú zomrieť, to bude pre takúto vládu možno to najvýhodnejšie. Keď to robili súdruhovia pred rokom 1989, prečo by to nerobili súdruhovia dnes. Koniec koncov sú to veľmi učenliví žiaci. A väčšina tejto vlády sú ani nie učenliví žiaci, to sú súdruhovia spred roku 1989. Tak aj konajú.

P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pán Lipšic? Takže pán poslanec Simon. Pán poslanec, prepáčte, vy ste boli písomne prihlásený? Dobre ako jediný ústne prihlásený. Ešte? Tak vás poprosím, prepáčte. Čiže dávam možnosť ešte sa prihlásiť ústne, pretože pán poslanec Lipšic bol posledný písomne prihlásený, takže ústne teraz ešte do rozpravy pán poslanec Simon, Kahanec a Slafkovský a pán poslanec Hrušovský. Končím možnosť sa prihlásiť. Takže ešte raz. Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď sme prerokovali tento bod vo výbore, už vtedy som uvažoval, či vystúpiť, alebo nie. Nakoniec som sa rozhodol vystúpiť tu priamo v pléne a predniesť jeden krátky procedurálny návrh. Vrátiť návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.

Pán minister, v plnej miere súhlasím s tým, že máte snahu urýchliť výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest. Len sa pýtam. Akým spôsobom chcete uplatniť také jednoduché právo, ktoré ste nadefinovali v tomto návrhu zákona, že vzniká zo zákona predkupné právo pre štát. Akým spôsobom sa to vykoná? Kde, komu bude musieť vlastník ponúknuť, ktorej inštancii? Či to je ministerstvo? Je to Národná diaľničná spoločnosť? Akou podobou? To by malo byť v tomto zákone definované. Ale nie je definované.

Pýtam sa, taktiež som si kládol otázku. Článok I v § 6 sa vkladá nový ods. 1, ktorý znie: "Náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1,2-násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov." To hovoríte každému, že v prvom kole nemôže súhlasiť s predajom? Pretože keď bude súhlasiť len v procese vyvlastňovania, uzatvorí zmluvu, vtedy dostane 1,2-násobok?

Pán minister, sedel som v predchádzajúcej vláde. Riešili sme vyvlastňovanie nie malého rozsahu. Trúfam si povedať, že prinajmenšom takého istého, ako mienite vy, keď sme riešili závod v Tepličke nad Váhom KIA. Z praktických skúseností. Pokiaľ je 1,2-násobok v peniazoch podľa všeobecných predpisov, tak každý týždeň bude iná všeobecná hodnota a cena bude stúpať. Nieže zjednodušíte, skomplikujete tento prípad a prístup.

A dovoľte, aby som na záver sa vyjadril k čl. V., ktorým sa dotýkate zákona č. 326, zákona o lesoch. Paragraf 7a záväzné stanovisko. "Lesné pozemky možno využívať na účely výstavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vrátane ich súčasti podľa osobitného predpisu na základe záväzného stanoviska príslušného orgánu štátnej správy." To záväzné stanovisko nepostačí na stavebné povolenie, ale odlesnenie je odstránenie porastu, ktorý sa tam tvoril desiatky rokov, keď nie stovky. V prípade poľnohospodárskej pôdy takýto krok je možné navrátiť v priebehu jedného roka alebo v priebehu pár mesiacov do pôvodného stavu. V prípade odlesnenia lesných pozemkov tento stav sa tak rýchlo vrátiť nedá. Aj toto je dôvod, prečo navrhujem, aby sme vrátili tento návrh zákona predkladateľovi na jeho prepracovanie a priniesol sem v inej podobe. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kahanec do rozpravy.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k predloženému návrhu zákona. Zákona, ktorý by mal riešiť jednorazové mimoriadne opatrenia v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a zároveň aj zákon o katastre nehnuteľností a o zmene aj niektorých ďalších zákonov.

Už len ten názov jednorazové opatrenia diaľnic zasa tu robí určitý problém. Problém v tom, že tie jednorazové opatrenia sa stále obnovujú, takže to nie sú celkom jednorazové a zasa vlastne ten názov ani nezohľadňuje toto, čo by malo byť. Často sa tam niečo doplňuje a rôznym spôsobom, počnúc od vládnej úrovne cez poslanecké návrhy a skúšaním zamontovať tieto opatrenia aj cez iné zákony, ako napríklad cez cestný zákon, ktorý zablokoval prezident.

Ale čo je podstatou tejto novely. Podstatou tejto novely je vyvlastňovanie. Vyvlastňovanie bez ochrany vlastníckych práv ľudí, občanov Slovenska.

Človek by očakával, že prvoradá úloha vlády ako výkonnej moci a všetkých tých, ktorí majú moc v rukách by mala byť - chrániť ľudí. Chrániť slušných ľudí, chrániť práva občana. My tu na druhej strane ideme do sporov, ideme na hranu zákona a ideme až za hranu zákona a vôbec si nedáme ani takú námahu, aby sme počkali na rozhodnutie Ústavného súdu k tomuto zákonu z hľadiska ústavnosti. Zasa na to máme rôzny meter. Pri jednom zákone, keď ide o majetky bohatých ľudí, tam nemáme problém urýchlene vybaviť, že tento zákon je neústavný, nie je v súlade s ústavou. Pri tomto zákone nejako Ústavný súd mlčí a väčšinou v živote platí, že kto mlčí, ten svedčí.

Chcem ešte na začiatku povedať, že myslím si, že každý z nás má úprimný záujem na dobudovaní diaľničnej siete na Slovensku. Každý si myslím, kto má zdravý pohľad a kto vie, že s dobudovaním diaľnic je predpoklad príchodu investícií, investorov, je predpoklad solídneho príchodu pre turistický a rekreačný ruch a podobne. Áno, ale môžeme tieto veci robiť cez hranu zákona? Asi by sme nemali, keď sme zákonodarným orgánom.

A teraz niečo k tomu zákonu, že čo vlastne tento zákon rieši. Okrem toho, čo je jeho podrobnou náplňou, ktoré úseky sa budú môcť bez riadneho vyvlastnenia použiť na výstavbu a bez toho, aby prešli vlastnícke práva na toho, kto tam chce stavať úseky diaľnic, okrem toho tam rieši predovšetkým účelové zmeny. Či už vylúčenie obcí, teda samosprávy z územného konania, keď vlastne im berie možnosť, aby boli schopné sa svojprávne rozhodnúť a zaujať stanovisko k danému riešeniu v rámci štátu, v rámci cesty. No a, samozrejme, účelovo sa tam doplní presun kompetencií z obcí na krajské stavebné úrady. Každý môže povedať, že obec bude mať iba svoj úzky pohľad a bude účelový z hľadiska obce. A ja sa spýtam. Aký pohľad bude mať krajský stavebný úrad? Nebude tento pohľad krajského stavebného úradu, ktorý vyslovene patrí pod rezorty a pod štátnu správu takisto účelový? Asi bude. Účelový podľa toho, koho chlieb je. To už ani nehovorím, že krajský stavebný úrad by mal prihliadať len na primerané požiadavky účastníkov územného konania. Slovo primerané je fakt absolútne "jasná", v úvodzovkách "absolútne jasná" definícia.

Napriek tomu, že sa tam vyčlenili určité úseky, pri ktorých táto novela má platiť, my tieto úseky ešte aj opakovane rozširujeme. Rozširujeme napriek tomu, že tento návrh zákona je momentálne predmetom posudzovania ústavnosti Ústavným súdom v Slovenskej republike. Je to korektné? Máme tu plno rečí pri iných zákonoch, že musíme čakať na vyjadrenie Ústavného súdu, že musíme rešpektovať vyjadrenie Ústavného súdu, že musíme rešpektovať rozhodnutia Najvyššieho súdu. Čo všetko musíme rešpektovať, ale len v určitých prípadoch. Takže potom to vyzerá tak, že účelovo zasiahneme do kompetencií obcí a miest napriek tomu, že sme im dali samosprávu a že sme im subsidiárne presunuli kompetencie, lebo sú bližšie k ľuďom na danom území.

Môžeme sa spýtať. Prečo to všetko robíme? Len kvôli sľubom, ktoré sme na začiatku volebného obdobia dali? Teda nie my, ale, samozrejme, vládna koalícia. My sme kvôli týmto sľubom, v podstate nerealistickým, že dostavajú diaľnice do roku 2010, schopní teraz narušiť úplne hrubo vlastnícke práva občanov? Sme schopní ignorovať pripomienkové konania? Sme schopní zavádzať nejaké inovované konferenčné pripomienkové konania, ktoré vôbec nezodpovedajú nejakým podmienkam legislatívy pri príprave zákonov? A v záujme diaľnic, samozrejme, sme schopní brať obciam ich právomoc, odobriť protiústavnú novelu, ktorá nerešpektuje vlastnícke práva? Sme schopní na nevyvlastnených súkromných pozemkoch, teda na cudzích pozemkoch, našich občanov, riešiť záujmy štátu? Napriek tomu, že sú to záujmy štátu, a napriek tomu, že tieto veci môžu byť robené vo verejnom záujme. Tieto veci vo verejnom záujme sú zo zákona presne definované a mali by mať aj svoje podmienky. A tie podmienky by minimálne mali zodpovedať ústavnosti týchto zákonov.

Nestačí len to, že chceme stihnúť do roku 2010 postaviť diaľnice. To, myslím, že nestačí. Mali by sme rešpektovať výrok Ústavného súdu a mali by sme naňho počkať, veď máte všetky páky. Aký je problém, aby ste požiadali Ústavný súd, aby konal. Ale zrejme v tomto prípade nie je vhodné konať. ..

Otázka je, a to už je také ostrejšie trošku, že nielen stihnúť diaľnice, ale aj stihnúť uzavrieť všetky tie PPP projekty, v ktorých ide o obrovské, rádovo desaťmiliardové sumy na jednotlivé úseky diaľnic. Toto chceme stihnúť? Chceme stihnúť podpísať všetky tie tendre a zmluvy i napriek kríze, i napriek deklarovanej sociálnosti tejto vlády?

Na minulej schôdzi sme znásilňovali niekoľko zákonov skráteným legislatívnym konaním, pri ktorých v podstate len jeden mal opodstatnenie. Jedným z týchto troch bola aj táto novela, ktorá toto opodstatnenie z hľadiska podmienok pre skrátené konanie podľa mňa nemala. No tak vlastne prichádzame k tomu, že asi tu máme pripravené podmienky pre nový v úvodzovkách "mýtny tender", ale už sa nebude volať mýtny tender, ale diaľničný tender. A len pre zaujímavosť tu uvediem pár čísiel.

Už do prvých ponúk sa prihlasujú opäť konzorciá a na druhý balík PPP projektov pre Nitru a Tekovské Nemce a severný obchvat Banskej Bystrice sa už prihlásili, pokiaľ mám dobré informácie a pokiaľ sa niečo nezmenilo v poslednom čase, štyri konzorciá. A pre zaujímavosť, prvé konzorcium ponúka cenu 55 miliárd, a to je francúzske konzorcium. Zoskupenie rakúskych firiem ponúka cenu 41 miliárd. Povedal som to v slovenských korunách, lebo už teraz sa uvádzajú aj v eurách, ale myslím si, že ešte v tomto čase sú zreteľnejšie ceny v korunách. Rozdiel teda je 14 miliárd.

Ja len chcem upozorniť na to, či tieto tendre opäť dopadnú ako "mýtne"? Či zasa ten rozdiel 14 miliárd pôjde niekde mimo možnosti využitia vládou, využitia v štátnom rozpočte pre potreby tej sociálnej vlády? Alebo zoberieme tú najvyššiu ponuku a 14 miliárd poputuje pre vybraného uchádzača alebo pre tlačeného uchádzača? A takisto už aj pri týchto nových tendroch sú opäť staronové problémy, že ukrývame a utajujeme, koľko členov má komisia, kto je v komisii. No keď už nepovieme, ani koľko členov má komisia, tak to si myslím, že to už je silné, keď už nechceme povedať, ani koľko má členov. A pri tom všetkom nemáme skúsenosti s PPP projektmi a iba začíname. A to je len jeden faktor.

Druhý faktor je, že nám do tejto cesty, že nás trošku zaskočila kríza, ktorá prišla. Čiže tá kríza určite zamávala rôznymi oblasťami ekonomiky nielen u nás, ale aj vo svete a je úplne zrejmé, že už teraz deklarujú tieto konzorciá či uchádzači, že budú mať problém zohnať celú sumu cca 2 miliardy eur, to teraz neviem, či dobre hovorím tú sumu, ale že celú sumu nebudú schopní zohnať naraz.

Takže máme tu možnosť, potenciálnu možnosť a predpoklad -zasa predraženia, predraženia predovšetkým z toho, že ideme na nový systém verejnosúkromných partnerstiev, kde sa bude platiť aj za požičané peniaze. Otázka je, koľko vyjde to platenie za požičané peniaze? Veď štát si môže požičať aj iným spôsobom. A otázka je, či požičanie štátu nebude výhodnejšie inak? A ešte raz zdôrazňujem, práve teraz, keď je obdobie ekonomickej krízy.

Myslím si, že v tom, čo som povedal, zaznelo toľko potenciálnych rizík a toľko výkričníkov, že táto novela nie je vhodná na to, aby v takomto stave, v akom je predložená, bola podporená. Aj preto nemôžem túto novelu zákona podporiť. Ďakujem pekne.