M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský, pripraví sa pán poslanec Hrušovský.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán predseda, vážení páni ministri, vážené dámy a páni, milí kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k návrhu tohto zákona, nad ktorým som sa pozastavil predovšetkým preto, že mám pomerne veľké skúsenosti zo samosprávy, a keď som si to prečítal a rozložil na drobné, tak som zostal naozaj zarazený nad tým, že z procesu územného rozhodovania sú mestá a obce vylúčené v podstate úplne. Nemajú ani len priestor na to, aby predniesli svoj názor. To sa mi zdá trošku zarážajúce.

Pritom v bode 3 pozmeňujúceho návrhu v čl. II v § 117b je explicitne napísané, že krajský stavebný úrad sa stáva rozhodujúcim stavebným úradom a krajský stavebný úrad prihliadne len na požiadavky účastníkov územného konania. To znamená, je tam napísané, že úrad len prihliadne na požiadavky účastníkov stavebného konania. Doteraz ten, kto bol účastníkom stavebného konania, tak mal podstatne silnejšiu pozíciu, ako navrhuje tento predpis len "prihliadať".

Keďže je takto oslabená pozícia účastníkov stavebného konania, že sa stávajú len tými, ktorí môžu predniesť svoj názor, ale nemusí byť zobraný na vedomie, tak som sa nad tým zamyslel a dovolím si predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by tieto upravil. A upravil by tieto tak, že mestám a obciam by zostalo právo zúčastniť sa procesu územného rozhodnutia s tým, že samozrejme, pokiaľ bude schválený § 117b v predkladanom znení, tak mestá a obce budú mať len hlas poradný. A to si myslím, že môže byť užitočné aj pre štátnu správu, aj pre parlamentnú väčšinu súčasnú, aby sa rozum, ktorý je nahromadený v stavebných úradoch miest a obcí, aby sa aspoň využil pri debate, aby sa zvážilo, že či je ich stanovisko rozumné, alebo nie je rozumné. V žiadnom prípade si nemyslím, že by mestá a obce mali vykonávať také obštrukcie, ako vykonávala Považská Bystrica, ale zase na druhej strane vylúčiť mestá a obce úplne z procesu výstavby takého telesa, ako je autostráda na ich katastri, to si myslím, že je absolútne nenormálne.

Preto si dovoľujem navrhnúť to, aby bol vypustený bod 5 v čl. II, ktorý odkazuje na zákon o územnom plánovaní a k stavebnému poriadku, ktorým sa mestá a obce vylučujú z procesu územného konania. A potom v bode 6 navrhujem, aby lehota, ktorá tam bola navrhovaná na sedem dní, to znamená, ak dostane príslušný úrad doklady a podklady k výstavbe diaľnice, má sedem dní na to, aby sa vyjadril. No už ste videli, že by za sedem dní sa k takýmto závažným veciam dalo seriózne vyjadriť? Dá sa to, ale len za takých okolností, že predkladateľ už predtým mal prerokované s dotknutou osobou alebo s dotknutou obcou, o čo ide a že tí na tom už dlhšie pracovali. Taká záležitosť sa nedá spracovať za sedem dní dostatočne. Preto si dovoľujem navrhnúť, aby táto lehota sedem dní bola predĺžená na dvadsaťjeden dní. Takže to, čo chce ešte legislatívny poriadok, dovolím si prečítať pozmeňujúci návrh v celom znení, a to je bod 1 vypustiť v čl. II bod 5 z vládneho návrhu zákona. Odôvodnenie som povedal. A po druhé, v bode 6 nahradiť číslovku 7 číslovkou 21. Takisto odôvodnenie, ako som povedal. Ďakujem, dámy a páni.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto. A preto teraz dávam slovo poslednému prihlásenému do rozpravy k tomuto návrhu zákona, a to je pán poslanec Pavol Hrušovský. Nech sa páči.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril krátko k predloženému vládnemu návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach. V jednoduchosti ho nazývame zákon o vyvlastnení.

Súhlasím s tým, čo povedali moji predrečníci a prikláňam sa k názoru, že predložený návrh zákona s obsahom taký, ako je uvedený v návrhu má znaky zjavnej protiústavnosti. Ale z tohto miesta mi neprichodí, aby som ja vyjadroval tento názor definitívne a som presvedčený, že už návrh, ktorý je podaný a o ktorom rokuje Ústavný súd sa v tomto zmysle prikloní k názoru tých poslancov, ktorí už dnes hovoria o zjavnej protiústavnosti predloženého návrhu zákona.

Dámy a páni, Kresťanskodemokratické hnutie je za výstavbu diaľnic a podporuje výstavbu akýchkoľvek iných rýchlostných komunikácií, ktoré dobudujú infraštruktúru Slovenskej republiky, a preto podporujeme všetky kroky vlády a parlamentu na to, aby sme aj my svojimi rozhodnutiami pristúpili k zjednodušeniu, ako môžeme diaľnice a rýchlostné komunikácie stavať.

Na druhej strane pred týmto záujmom však kresťanskí demokrati stavajú záujem chrániť vlastnícke práva občanov Slovenskej republiky a ochraňovať ich pred necitlivými, doslova často až nemorálnymi zásahmi politikmi do ich vlastníckych práv. A za takýto návrh nemorálneho zasahovania politikmi do vlastníckych práv občanov Slovenskej republiky považujem aj predložený návrh zákona.

Ďalej mám vážne pochybnosti, pán minister, o tom, že ak bude návrh zákona schválený, o čom nepochybujem preto, lebo ste sa tak dohodli vo vládnej koalícii, že pri aplikačnej praxi bude spôsobovať veľké problémy vykladať tento zákon, respektíve bude pre vládu istým nástrojom vyložiť si tento zákon svojvoľne, čo vidím ako vážny problém a občania sa dostávajú do nezrozumiteľného právneho postavenia aj ku svojim vlastníckym právam.

Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí o vyvlastnení, ktoré považuje za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú hodnotu.

Vy ste sa pokúšali prevziať z Ústavy Slovenskej republiky túto terminológiu aj do návrhu zákona. Narábate s termínom primeraná náhrada, za ktorú ja však určite nepovažujem trhovú cenu. Štát by mal pri vyvlastnení ponúknuť už keď tak vyššiu ako trhovú cenu, alebo ponúknuť náhradné bývanie v porovnateľnej alebo vyššej kvalite či iný porovnateľný pozemok. Na druhej strane však pre štát je jednoduchšie vyplatiť peniaze a lacnejšie vyplatiť trhovú cenu, ako platiť okrem nej aj odškodné pre majiteľa.

Ďalej nejasné a nezrozumiteľné sú formulácie o stanovení ceny za vyvlastnenie strategického pozemku alebo stavby, ktorá na ňom stojí, ktorá sa má určovať podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom. Nuž pýtam sa, ak bude viacej znaleckých posudkov, ktorá cena z ktorého znaleckého posudku bude tá, ktorú štát vyplatí tým, ku ktorým pristúpil k vyvlastneniu ich nehnuteľností alebo pozemku.

Ďalej vyvoláva vo mne aj isté obavy nejasná formulácia a presné vyjadrenie verejného záujmu. Čo sa vlastne pod verejným záujmom pri vyvlastnení myslí. A vzhľadom na to, že návrh zákona nedefinuje pojem verejný záujem pri posudzovaní otázky, či v danom prípade naozaj je realizácia zamýšľanej stavby vo verejnom záujme, bude môcť vláda takto uplatniť svojvoľne voľnú úvahu o tom, že či ide, alebo nejde o verejný záujem.

Ďalej veľmi ľahkovážne v návrhu zákona som presvedčený, že narábate aj s predkupným právom, ktoré som toho názoru, že nie je v poriadku, lebo stavia štát do pozície vlastníka so všetkými právami z toho vyplývajúcimi. To potom treba riadne zadefinovať, ako a podľa akého predpisu sa bude postupovať pri porušovaní tejto povinnosti. V prípade, že predkupné právo k nehnuteľnosti sa zriadi písomne, následky nastávajú právoplatným rozhodnutím katastrálneho úradu o povolení vkladu do katastra nehnuteľností a takéto predkupné právo pôsobí nielen vo vzťahu ku kupujúcemu, ale zaväzuje aj jeho dedičov a právnych nástupcov. To znamená, povinnosť ponúknuť nehnuteľnosť na predaj najprv predávajúcemu sa vzťahuje aj na každého budúceho vlastníka nehnuteľnosti. Aj vtedy, ak sa predávajúci po vykonanej ponuke rozhodne nehnuteľnosť nekúpiť, predkupné právo mu zostáva zachované aj vo vzťahu k novému vlastníkovi.

Ak by povinná osoba porušila predkupné právo predávajúceho a nehnuteľnosť by prepadla tretej osobe, predávajúci sa môže od tretej osoby domáhať, aby mu ponúkla vec na predaj. Predaj sa musí uskutočniť za podmienok, aké boli dohodnuté v zmluve o zriadení predkupného práva. Ak takéto podmienky dohodnuté neboli, vec sa predá za podmienok, za akých ju tretia osoba sama nadobudla. Aj pri porušení predkupného práva zostáva toto právo predávajúceho zachované a pôsobí vo vzťahu k nadobúdateľovi nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že by tu nemusela byť reálne zachovaná podmienka 1,5-násobku trhovej ceny.

Dámy a páni, mohol by som pokračovať vo výpočte istých pochybností a formulačných nejasností, ktoré sú v návrhu zákona. Tie však sú nižšej intenzity ako pochybnosť o tom, že tento zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nehovoriac o tom, že neriešite niektoré ďalšie problémy, ktoré vzniknú po prijatí tohto zákona, napríklad náhradu za odňatie poľnohospodárskeho pozemkového fondu alebo lesného fondu, čo so sebou tiež prináša často veľkú finančnú záťaž na štátny rozpočet.

Dámy a páni, už aj z dôvodov, ktoré spomenuli predrečníci, ale aj z tých, ktoré som už spomenul ja poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia nemôže podporiť návrh zákona predložený vládou Slovenskej republiky o mimoriadnych opatreniach pri príprave niektorých stavieb a diaľnic. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili páni poslanci Alexander Slafkovský, Jozef Halecký, ešte pán poslanec Stanislav Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. V podstate kompletne súhlasím s tým, čo hovoril pán kolega Hrušovský, s tým, že ma potešuje aspoň to na tomto návrhu, že sa do neho dostala cesta R1 Banská Bystrica - Ružomberok. A mrzí ma, že cesta R8 Partizánske - Topoľčany - Nitra, že tá cesta má končiť v Partizánskom, keď gro priemyselnej činnosti Ponitria končí až v Prievidzi. Takže, ale to sú veci, ktoré sú troška z iného súdka, ako je celková koncepcia tohto zákona. A tak tento zákon tým, že odoberá práva mestám a obciam a ďalším dotknutým inštitúciám byť priamo účastníkom v rozhodovacom konaní nie je zákonom, ktorý si zaslúži byť podporený, pokiaľ tam nedôjde k zmenám. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som sa opýtať pána poslanca Hrušovského, či pozná nejakú účinnú formu, ako zabezpečiť životné potreby východného Slovenska.

Som z východného Slovenska, žijem tam, chodím tam každý týždeň, takže vidím, že rozvoj tohto regiónu je možný jedine rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť tak, že sa tam vybudujú čím rýchlejšie diaľnice, pretože veľa mladých ľudí odchádza do zahraničia. Tie mikroregióny napravo, naľavo od perspektívne myslenej diaľnice by sa rozvíjali podstatne rýchlejším tempom. Viem, že nezákonným spôsobom by sa to nemalo robiť. Pýtam sa, pán poslanec, ako rýchlo a účinne, aby tie diaľnice tam už boli. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ja by som charakterizoval tento zákon alebo novelu tohto zákona v takých piatich, možno šiestich bodoch. Po prvé, že tento zákon umožňuje tejto vláde stavať na cudzích pozemkoch. Toto naposledy bolo pred rokom 1989.

Po druhé, celý marketing okolo stavania diaľnic dovoľuje obstarávať netransparentne alebo povedzme to úplne jednoucho, zadávať zákazky priamo rokovacím konaním bez zverejnenia.

Ďalej tento zákon umožňuje obchádzať posudzovanie vplyvu stavby na životné prostredie. Jednoducho variantné riešenia diaľnic z dôvodu vplyvu na životné prostredie sa nebudú realizovať. To značí, že nenávratne likvidujeme jedinečnú prírodu Slovenska.

Ďalej tento zákon uvaľuje alebo týmto zákonom uvaľujete predkupné právo štátu na pozemky občanov. Predkupné právo na ich pozemky. Zo zákona.

Ďalej tento zákon likviduje samosprávu z procesu schvaľovania výstavby diaľnic. Jednoducho ste samosprávu vymazali. Kadiaľ pôjde diaľnica, samospráva je aut, územné konanie, ktoré bolo v moci samosprávy prenášate na orgány štátnej správy.

A čo je smutné na tom, že všetky tieto veci a všetky tieto vaše vývrtky a tento váš marketing a útok na základné ľudské práva vám umožňuje ten, ktorý by tie základné ľudské práva na Slovensku mal chrániť, a to je Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v tejto veci nekoná, a to je na tom najhoršie. Ten by vás mal zastaviť, ale ten nekoná.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Janiš bol posledný s faktickou poznámkou. Pán kolega Hrušovský, chcete reagovať? Poprosím, stlačte si trojku tlačidlo. Dajte priestor pánovi Hrušovskému na reakciu.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Halecký, priznám sa vám, nie som odborník na stavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Ja som sa snažil vo svojom vystúpení ako právnik pristúpiť vecne ku kritike predloženého návrhu zákona a upozorniť aj na to, že práva jedného nemôžu byť na úkor poškodzovania práv iných. A nemôžeme hľadať riešenia aj výstavby diaľnic, aj dobudovania infraštruktúry na východné Slovensko tým, že budeme siahať na ľudské práva a vlastnícke práva občanov Slovenskej republiky takýmto násilným spôsobom. Dnešný právny stav dovoľuje, síce je to dlhšie, je to náročnejšie pre štát, ale s občanom sa buď dohodnúť, alebo inou zákonnou formou danou Ústavou Slovenskej republiky postupovať aj pri vyvlastňovaní pre verejný záujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský bol posledný prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa navrhovateľa, pána ministra dopravy, či chce zaujať stanovisko v záverečnom slove? Nech sa páči.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, musím len zopakovať to, čo stále hovorím, že motto tejto rozpravy bolo - všetci chceme v krátkom čase, ale jednoducho, ak by existoval režim, ako to ale odstrániť, tak, samozrejme, ho urobíme bez tohto zákona, len verte mi, z praktických skúseností tento režim neexistuje a potom zabudnime na to, že chceme v krátkom čase, ale robme dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest v horizonte 5, 10 a viac rokov.

Druhý moment, čo chcem tu spomenúť v úvode, je ten, že táto predkladaná novela zákona sa netýka stavieb ukončovaných v roku 2010, 2011, pretože tie idú v inom režime a táto novela má práve zjednodušiť a zrýchliť prípravu stavieb, ktoré budú začínané po roku 2011.

Čo sa týka vlastného vystúpenia pánov poslancov, čo sa týka pána poslanca Reháka, ten prvok, ktorý predkladá vo svojom pozmeňujúcom návrhu je s filozofiou motivácie štátu pre tých vlastníkov, ktorí chcú pristúpiť na dohodu skôr pred režimom vyvlastnenia, čiže vlastne ešte rozširuje tú motiváciu štátu, takže s týmto nemám ako predkladateľ problém a viem podporiť tento pozmeňujúci návrh.

Pán poslanec Prokopovič, to, že nestaviame už na vysporiadaných pozemkoch, to je absolútny nezmysel, išli by sme sami proti sebe. Ak by sme mali vysporiadané pozemky, tak by sme nemuseli chystať žiadne takéto zákony. Práve preto, že nie sú vysporiadané, práve preto, že nevieme získať stavebné povolenie, tento zákon sme pripravili a ukradnuté pozemky, ako to zaznelo, to je príliš expresívny výraz, lebo si myslím, že každý súdny človek, ktorý sa pozrie na ten návrh zákona nehovorí o kradnutí, ale o vysporiadaní sa buď kúpou, dohodou, alebo vyvlastnením.

Pán poslanec Lipšic, modelovanie stavu, to nie je absurdnosť z toho stavu, že občan si bude musieť kúpiť diaľničnú známku a pôjde po svojom vlastnom pozemku, ktorý vlastní, to je absurdnosť z vašej strany. Treba si prečítať ten návrh zákona, kde ten režim je postavený tak, že do kolaudácie musí byť vysporiadaný pozemok, to znamená, musí byť ukončené majetkovoprávne konanie buď cestou kúpnej zmluvy, alebo cestou vyvlastnenia. To znamená, že keď už pôjde ten občan, ktorý predtým vlastnil ten pozemok, už nepôjde po svojom, ale po takom, ktorý predal, alebo mu bol vyvlastnený.

Čo sa týka pána poslanca Minárika. Nejdem komentovať tie expresívne výrazy, ale, samozrejme, z jeho rozpravy zaznelo to, že nechceme uzatvárať zmluvy. Naopak, toto je práve režim, aby sme uzatvorili majetkovoprávne vzťahy, pretože bola tu paralela s cestami, ktoré vlastnia samosprávy. Práve preto, aby sme takýto stav nepripustili, práve preto, aby neboli tie novopostavené diaľnice na nevysporiadaných pozemkoch je tento zákon pripravený a, samozrejme, má aj režim odkúpenia pozemku, čiže takýto stav sa nemôže stať, že budú ukončené diaľnice bez majetkovoprávneho vysporiadania či už cestou kúpy po dohode, alebo cestou vyvlastnenia.

Pán poslanec Simon. Čo sa týka KIE. Súhlasím, že ten proces bol podobný, akurát nebol možno podľa pravidiel, ale je to neporovnateľné z hľadiska veľkosti, pretože pri KII išlo o cca 400 vlastníkov, kde na PPP projektoch máme necelých 40-tisíc vlastníkov, čiže myslím, že to je podstatný rozdiel, cca 40-tisíc kúpnych zmlúv a na tých ostatných diaľniciach je toto číslo obdobné.

Čo sa týka pána poslanca Kahanca. Vylúčenie obcí, to je absolútne tiež nepochopenie. Obce nie sú vôbec vylúčené z konania, obce sú naďalej účastníci stavebného konania, môžu sa vyjadrovať, namietať, zúčastňovať konania a tento režim sme zaviedli práve preto, že určité problémy s obcami boli, pretože obce hájili veľakrát záujmy tej obce a tých občanov, ktorými sú volení a veľmi výrazne zabrzdili, nieže brzdili, ale zabrzdili výstavbu infraštruktúry medzinárodného charakteru.

To už som spomenul, že táto dnešná novela sa netýka tých stavieb, ktoré budú odovzdávané v roku 2010 a 2011, ale, naopak, tých, ktoré sa musia pripraviť, aby sme vedeli odovzdať stavby a začať tie stavby 2010 a 2011, aby sme ich vedeli v tom 2-, 3-ročnom období odovzdať.

Najpálčivejším problémom, ktorý tento zákon rieši, je D4, to je obchvat Bratislavy. Myslím, že nemusím vám nikomu zdôrazňovať, ako je táto stavba potrebná, nemôžeme si dovoliť ju pripravovať 7, 8 rokov a našou ambíciou je ju pripraviť za 2, 3 roky. Bez tohto zákona ju nepripravíme a obdoba je R7 z Bratislavy - Šamorín - Dunajská Streda a tak ďalej. Takže takisto si tam nemôžeme dovoliť chystať túto stavbu 5, 7 rokov.

Čo sa týka tých nákladov, pán poslanec Kahanec, na tieto stavby. Neprináleží mi tie náklady teraz komentovať. Momentálne vyhodnocovacia komisia hodnotí tieto ponuky. Nemám problém povedať, že komisia má 5 členov, ale tie mená naďalej nezverejním, pretože pri iných veľkých tendroch, a napríklad, ako bolo mýto, sme mali obrovské problémy s tým, že boli atakovaní uchádzačmi, samozrejme, aj inými.

Čo sa týka, pán poslanec Slafkovský, to už som spomenul, že obce nie sú vylúčené, treba to dočítať celé, to právo obcí tam naďalej ostáva, obce sú naďalej účastníkmi konania, čiže majú možnosť vyjadrovať sa, namietať, majú možnosť byť účastníkmi celého konania, čo je absolútne nepravdou, že obce sú vylúčené a ten § 117b, že stavebný úrad ako krajský stavebný úrad prihliadne primerane. Ide tam práve o predražovanie stavieb diaľnic a rýchlostných ciest, pretože z praxe vieme, že obce si kládli podmienky, ktoré nesúviseli s výstavbou diaľnic a rýchlostných ciest.

Tých príkladov je veľa a je to možno 9-kilometrový obchvat obce preto, že ináč nedal územné rozhodnutie, kým sa ten 9-kilometrový obchvat nevybudoval absolútne nesúvisiace s diaľnicou. Sú to tie ihriská, ktoré sa budovali popri diaľniciach a tak ďalej za to, že obec dala. Čiže nechceme zaviesť do toho nejaký špekulatívny a obchodnícky charakter, ale preto hovoríme, že prihliadne na tie, ktoré súvisia s diaľnicou, a nie tie, ktoré nesúvisia s diaľnicou.

Pán poslanec Hrušovský. Ja si myslím, že si treba tiež hlbšie pozrieť ten návrh zákona, ale to, čo bolo povedané, že primeraná náhrada by mala byť vyššia ako trhová, práve to tam riešime, práve preto tam je ten 1,2-násobok, aby bola tá primeraná náhrada vyššia ako trhová. Znalecký posudok, že sú 2, 3, to je ťažko mi hodnotiť, to treba vstúpiť do toho režimu znaleckých posudkov a znaleckej činnosti, ale v zásade my sa nebránime tomu, určité diferencie môžu byť pri oceňovaní pozemku 2, 3 znalcami, ale my sa nebránime tomu, aby to bol ten najdrahší znalecký posudok, ale musí to byť znalecký posudok podľa zákona. Inak nemôžeme vykonať úhradu za tieto pozemky.

Predkupné právo. Myslím, že predkupné právo rieši katastrálny zákon a práve preto sme tam definovali predkupné právo, aby sme vylúčili špekulatívne zámery, lebo zase sa v praxi stávalo, že prišiel hocijaký špekulant, vykúpil za nižšiu ako trhovú hodnotu pozemky a potom s tým špekuloval. Preto hovoríme, že užívaj pozemky, ale predkupné právo na tie, po ktorých v budúcnosti je úmysel stavať diaľnicu alebo rýchlostnú cestu, musí byť predkupné právo. Verejný záujem. Tam si myslím, že ústava ho rieši a ako som povedal, ideme na hranu s ústavou, ale ju neporušujeme.

Ešte sa chcem vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Slafkovského, ktorý si myslím, že tým, že som to dovysvetlil, stráca na opodstatnenosti a nesúhlasím s jeho uplatnením do tejto novely zákona. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v súlade so schváleným programom bude teraz nasledovať vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. Odovzdávam slovo predsedovi parlamentu.

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerokovávaní schváleného programu 29. schôdze Národnej rady. Pristúpime k tak dlho očakávanému prerokovávaniu

zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 v druhom a treťom čítaní.

Je to tlač 771, súčasťou sú aj návrhy rozpočtov verejnej správy na rok 2009 až 2011. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 771a.

Poprosím pána ministra financií vlády Slovenskej republiky pána Počiatka, aby odôvodnil návrh rozpočtu. Máte slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, stretávame sa tu v týchto dňoch, aby sme okrem iných zákonov diskutovali aj o zákone roka, teda zákone o štátnom rozpočte. Návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok ovplyvnili dve základné skutočnosti.

Po prvé. Rok 2009 bude rokom, keď Slovensko reálne postupuje v rebríčku eurointegrácie vstupom do eurozóny. Po druhé. Tak otvorená ekonomika, akou je ekonomika Slovenska, len sotva môže ignorovať dopady svetovej finančnej krízy. Berúc do úvahy tieto dva nespochybniteľné faktory vláda zároveň čelí výzve plniť programové vyhlásenie vlády, ku ktorému sa zaviazala a ktoré tento parlament schválil. Práve skutočnosti, že sme sa stali plnohodnotným členom Európskej únie a najmä členom eurozóny nám dávajú v súčasnosti komparatívne výhody oproti iným štátom, pretože euro eliminuje kurzové riziká, znižuje transakčné náklady v krajine, zlepšuje cenovú transparentnosť, zlepšuje podmienky pre refinancovanie verejného dlhu a, samozrejme, významne podporuje makroekonomickú stabilitu, čím prispieva k ďalšiemu rozvoju našej ekonomiky. Slovenská ekonomika bude aj v nasledujúcom období rásť, a to najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín Európskej únie, ako aj OECD. Tento predpoklad potvrdila aj samotná Európska komisia, ktorá predpovedá Slovensku rast až na úrovni 4,9 %.

Aj napriek týmto pozitívnym signálom ministerstvo financií prehodnotilo jednotlivé makroekonomické parametre a znížilo odhady rastov hrubého domáceho produktu na najbližšie trojročné obdobie, a to na 7 % v roku 2008, 4,6 % v roku 2009 a 5,3 % v roku 2010. Predpoklady rastu ekonomiky na roky 2011 už ukazujú možnosti oživenia, pričom očakávame rast hrubého domáceho produktu na úrovni 6,1 %. Priaznivý vývoj našej ekonomiky sa premieta aj do predpokladanej miery inflácie, kde odhad miery inflácie zostal zachovaný na úrovniach z predchádzajúcich prognóz. Aj keď sa ekonomika nenachádzala v stave prehrievania, spomalenie ekonomického rastu vylúči akékoľvek inflačné tlaky vyplývajúce z domáceho prostredia. Všetky tieto skutočnosti nám pomáhajú lepšie prekonať priebeh krízy.

Nezamestnanosť, ako aj saldo bežného účtu platobnej bilancie sa budú naďalej zlepšovať. Aj napriek všetkým pozitívam vývoja slovenskej ekonomiky bolo potrebné aktualizovať odhad daňových a odvodových príjmov rozpočtu verejnej správy. Berúc do úvahy všetky tieto faktory bolo nevyhnutné reagovať aj samotnou úpravou základného parametra fiškálneho rámca, a to konkrétnej výšky schodku rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95, a to na úroveň 2,08 % HDP pre rok 2009.

Samozrejme očakávam od odporcov tohto návrhu zákona, ktorí sú neraz odporcami už z princípu vlnu kritiky o príliš vysokom deficite verejných financií a o nedostatočnej konsolidácii. Ale už samotné porovnanie schváleného schodku na rok 2008 s týmto návrhom vyvracia domnienky o nekonsolidácii a pre túto skupinu ľudí je možno zaujímavá aj informácia, že Slovensko týmto návrhom zákona sa zaradí medzi veľmi úzky okruh, a to len štyroch krajín Európskej únie, ktoré v podmienkach finančnej krízy plánujú znižovať zaťaženie budúcich generácií. Zároveň musím zdôrazniť, že návrhy výšky deficitu sa pohybujú pod hodnotou priemerného deficitu všetkých členských krajín Európskej únie. Napriek zhoršeným podmienkam, s ktorými sa vláda musela vyrovnať, predložený návrh rozpočtu zabezpečuje plnenie programového vyhlásenia vlády s jasným dôrazom na prosociálnu politiku v podobe zabezpečenia krytia celého sociálneho balíčka a mnohými ďalšími opatreniami, ktoré sú súčasťou predkladané návrhu rozpočtu.

V oblasti sociálnej politiky s účinnosťou od 1. 1. 2009 sa rozširuje štátna podpora pri narodení dieťaťa aj na druhé a tretie dieťa, a to o sumu až o 20 455 korún. Do systému pomoci v hmotnej núdzi sa zavádza nová dávka pre dieťa v hmotnej núdzi, ktorou si plní povinnú školskú dochádzku, ktorej účelom je pomoc nízko príjmovým rodinám a zásadným spôsobom sa mení aj doterajší systém kompenzácií ťažko zdravotne postihnutých.

Okrem týchto opatrení je zabezpečená valorizácia prídavku na dieťa, obdobne aj v roku 2008, aj v roku 2009 je krytie vianočných príspevkov k dôchodkom, pričom dochádza k rozšíreniu okruhu poberateľov. Zároveň sa v rozpočte Sociálnej poisťovne počíta s valorizáciou dôchodkov už od 1. januára 2009, čím sa vytvára priestor na zrýchlenie tempa valorizácie dôchodkov.

Prosociálne opatrenia nie sú len obsahom kapitoly ministerstva práce, čoho dôkazom je podpora mladých rodín bonifikáciou hypotekárnych úverov pre mladých, a to až do výšky 3 %. Riešenie otázky bývania majú napomôcť aj zmeny v oblasti stavebného sporenia, kde sa podpora rozšírila o možnosť čerpania spotrebných úverov aj na zariadenie bytu a súčasne sa rozšíri okruh stavebných sporiteľov.

Aj týmto rozpočtom sa darí vláde plniť zámery jej programového vyhlásenia v oblasti školstva, kde sa vláda zaviazala vytvoriť podmienky na skvalitnenie výchovy a vzdelávania na všetkých typoch škôl. Zároveň v rámci regionálneho školstva sú zabezpečené zdroje na priblíženie priemernej mzdy pedagogických zamestnancov k priemernej mzde v národnom hospodárstve. Rovnako medziročne rastú zdroje verejných vysokých škôl, ako aj prostriedky na vedu. Na zdravý vývoj populácie má nespochybniteľný význam kvalita, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, čo je adekvátne zohľadnené aj v návrhu rozpočtu, keď verejné zdroje v oblasti zdravotníctva medziročne výrazne rastú aj vďaka zvýšenej platbe za poistencov štátu.

Na životnú úroveň obyvateľov krajiny nemajú vplyv len pre sociálne opatrenia, ale, samozrejme, aj rozvoj ekonomiky a infraštruktúry. V tejto oblasti je v rámci rozpočtu zabezpečený dostatočný objem prostriedkov na výstavbu cestnej infraštruktúry aj vďaka využitiu možností, ktoré Slovensko má v rámci prostriedkov z druhého programovacieho obdobia.

Nemenej významná je podpora investičných projektov prostredníctvom kapitol ministerstiev hospodárstva a práce. Poľnohospodárstvo rovnako ako po minulé roky zostáv prioritnou oblasťou, čo sa prejavuje na náraste predpokladaných dotácií do tohto sektora. Podľa štátneho rozpočtu na rok 2009 dosiahnu priame platby aj v roku 2009 maximálnu možnú úroveň, čo znamená 90 % priemeru starých členských krajín.

Vážené dámy, vážený páni, predložený rozpočet je dôkazom toho, že aj napriek zmeneným podmienkam pod vplyvom globálnej finančnej krízy je možné zabezpečiť zdravý vývoj verejných financií spolu s napĺňaním cieľom programového vyhlásenia vlády, ktoré je orientované predovšetkým na občanov. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán minister financií uviedol návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. Teraz poprosím pána..., pán podpredseda, počkajte, uvádzame zákon, dostanete slovo.

Pán spravodajca, poprosím vás, pán predseda, aby..., ešte pred tým chcem požiadať

o stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2009. Je to tlač 855.

J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky plní svoje poslanie nezávislého štátneho orgánu v súlade s kompetenciami, ktoré sú mu dané Ústavou Slovenskej republiky a zákonom č. 39 o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

Vo svojom stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 zohľadňuje nielen skúsenosti z nezávislej kontrolnej činnosti, ale aj poznatky z vývoja slovenskej ekonomiky, informácie a odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky a orgánov Európskej únie. Poznamenávam, že naše stanovisko je spracované na 60 stranách.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky si uvedomuje, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 je predkladaný v čase veľkej neistoty v dôsledku globálnej finančnej a ekonomickej krízy, ktorej dopady sa prejavujú v celkom svetovom hospodárstve. V tejto ekonomickej situácii je dobré, že vláda Slovenskej republiky po predchádzajúcich rokovaniach s predstaviteľmi bánk, hlavných exportérov a sociálnych partnerov prijala uznesením č. 808 zo 6. novembra opatrenia na prekonanie dopadov globálnej finančnej a ekonomickej krízy.

Podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky tieto opatrenia svojím smerovaním do jednotlivých oblastí hospodárskej politiky v roku 2009 podporia nielen udržanie rastu slovenskej proexportne orientovanej ekonomiky a zamestnanosti a životnej úrovne obyvateľov, ale zároveň vytvoria aj podmienky pre ďalší udržateľný vývoj sociálneho prostredia a pre pokračovanie konsolidácie verejných financií. Aj keď sa v týchto oblastiach nedosiahne úroveň predpokladaná v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011, opatrenia vlády Slovenskej republiky je potrebné hodnotiť pozitívne.

Rast slovenskej ekonomiky sa v roku 2009 podľa aktuálnych prognóz Európskej komisie a Ministerstva financií Slovenskej republiky oproti predpokladu návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2009 a 2011 zmierni o 1,5- až 1,9-percentuálneho bodu na úroveň 4,6 až 4,9 %. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že napriek zmierneniu rastu slovenskej ekonomiky v roku 2009 bude tento rast najvyšším rastom v krajinách Európskej únie, čo je odrazom strednodobej orientácie makroekonomickej politiky vlády Slovenskej republiky.

Navyše pri zohľadnení súčasnej dostatočnej likvidity bankového sektora sú vytvorené pevné základy pre pokračovanie ďalšieho hospodárskeho oživenia. Vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2009 iste významne ovplyvní aj vstup Slovenska do eurozóny od 1. januára 2009. Prijatím eura sa zastaví niekoľko rokov trvajúci trend zhodnocovania slovenskej koruny, čím sa zvýši konkurencieschopnosť domácich exportérov. V domácej spotrebe a investíciách by sa mal pozitívne prejaviť predpokladaný pokles úrokových mier. Zapojenie sa do systému spoločnej európskej meny pozitívne ovplyvní aj vývoj ročnej miery inflácie, ktorá má zostať na úrovni zodpovedajúcej cenovej stabilite.

Vážené dámy, vážení páni, Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 očakával z dôvodu zmiernenia rastu reálnej ekonomiky zníženie rozpočtovania príjmov štátneho rozpočtu s premietnutím buď do zníženia rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu, alebo do zvýšenia schodku štátneho rozpočtu, a tým aj schodku verejnej správy.

Z hľadiska konsolidácie verejných financií v duchu nového znenia Paktu stability a rastu sa prijateľnejším riešením javilo hľadanie úspor na strane výdavkov, a to predovšetkým v tých oblastiach, ktoré bezprostredne neprispievajú k ekonomickému rastu Slovenska.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky však nemá námietky ani voči druhému riešeniu, a to zvýšeniu pôvodne rozpočtovaného schodku rozpočtu verejnej správy o 0,4- percentuálneho bodu na úroveň 2,1 % z vytvoreného hrubého domáceho produktu.

Podľa odhadov Ekonomickej komisie zo 6. novembra 2008 sa z dôvodu globálnej finančnej ekonomickej krízy schodok verejných financií v priemere za 27 krajín Európskej únie v roku 2009 medziročne zvýši až o 0,7-percentuálneho bodu na úroveň 2,3 % z vytvoreného priemerného hrubého domáceho produktu Európskej únie.

Na Slovensku sa schodok rozpočtu verejnej správy v roku 2009 medziročne zníži o 0,2-percentuálneho bodu na úroveň 2,1 % z hrubého domáceho produktu, čo v daných nepriaznivých globálnych ekonomických podmienkach je možné tiež hodnotiť ako pozitívum. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky však upozorňuje, že pre vývoj základného parametra fiškálneho rámca vyjadreného podielom salda rozpočtu verejnej správy na vytvorenom hrubom domácom produkte bude v roku 2009 dôležité predovšetkým dodržiavanie zásady obozretného financovania územnou samosprávou.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky poukazuje na túto skutočnosť najmä na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti, podľa ktorých práve územná samospráva v posledných rokoch neprispievala k stabilite verejných financií.

Ďalším významným faktorom fiškálnej politiky v roku 2009 bude úspešnosť čerpania prostriedkov zo zdrojov Európskej únie na rozpočtovanej úrovni, čo sa podľa kontrolných zistení Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v rámci programového obdobia na roky 2004 až 2006 nie vždy darilo.

Odôvodnením daného nežiaduceho stavu bol nielen nedostatočný počet kvalitných projektov, ale aj nezabezpečenie funkčného systému riadenia a kontroly, ktorý by dokázal včas eliminovať vznik nesprávneho a nezákonného použitia prostriedkov Európskej únie, a tým zamedzil uplatňovaniu sankcií zo strany Európskej únie napríklad krátením alebo vykonaním finančnej korekcie časti záväzku Európskeho spoločenstva.

Aj preto Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky viac ako 50 % svojej kontrolnej kapacity zameria v roku 2009 na dodržiavanie príslušných nariadení a usmernenie Európskej únie pri využívaní zdrojov Európskej únie. Osobitná pozornosť bude venovaná dodržiavaniu lehôt a správnosti implementácie a financovania programov, štrukturálnych fondov a projektov Kohézneho fondu a u vybraných prijímateľoch pomoci z týchto fondov. V tejto súvislosti však nezostanú nepovšimnuté ani riadiace a sprostredkovacie orgány, ktoré často svojou úrovňou riadenia zapríčiňujú nedostatky, ktoré sú kontrolou zisťované u prijímateľov pomoci zo zdrojov Európskej únie.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa preto v roku 2009 zameria aj na kontrolu ďalších príjmov štátneho rozpočtu. V daňovej oblasti sa zameriame najmä na preverenie plnenia daní z príjmov právnických osôb a daní z pridanej hodnoty vrátane systému správy daní a kontroly poskytovania úľav, odkladov platenia daní a najmä vymáhania daňových nedoplatkov. V colnej oblasti predmetom kontroly bude plnenie príjmov z novozavedených spotrebných daní z elektriny, uhlia a zemného plynu.

V oblasti rozpočtovania výdavkov na rok 2009, vážené dámy a páni, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky hodnotí pozitívne snahu vlády plniť svoje programové vyhlásenie v prioritných oblastiach.

Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, rovnako ako návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2009 až 2011 je v podmienkach globálnej, finančnej a ekonomickej krízy koncipovaný s cieľom vytvoriť predpoklady pre dlhodobo udržateľný ekonomický rast, zvýšenie sociálnej mobility, posilnenie sociálnej súdržnosti a zmiernenie vplyvov demografického vývoja pri súčasnom rešpektovaní environmentálnych, klimatických a energetických aspektov.

Naplnenie týchto a ďalších cieľov návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 20011 však predpokladá okrem efektívneho riadenia verejných financií aj tomu zodpovedajúci systém zabezpečovania kontroly hospodárnosti a efektívnosti a predovšetkým účinnosti vynakladania verejných zdrojov.

Aj preto sa Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojej kontrolnej činnosti v roku 2009 zameria aj na ďalšie slabé miesta v jednotlivých oblastiach výdavkov štátneho rozpočtu, najmä v oblasti zamestnanosti, sociálnej inklúzie, vzdelávania, výskumu, vývoja, rozvoja dopravnej infraštruktúry, zdravotníctva a životného prostredia.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený parlament, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pri zohľadnení aktuálneho vývoja globálnej finančnej a ekonomickej situácie a pozmeňujúcich návrhov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu z 24. novembra 2008 nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009.

Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 obsahovo nadväzuje na minuloročný rozpočet v rámci celého sektora verejnej správy pri rešpektovaní všetkých dokumentov, ktorými je vláda Slovenskej republiky a Slovenská republika viazaná. Premietnutím politických priorít vlády Slovenskej republiky do rozpočtovania príjmov a výdavkov sa posilňuje záväzný charakter trojročného programovacieho a rozpočtovania orientovaného na výsledky a zároveň sa prispieva k stabilite ekonomického a sociálneho prostredia.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky teda odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predložený vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 v zmysle uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu z 24. novembra 2008.

Vážený pán predseda Národnej rady, ďakujem za pozornosť.