P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako ďalší do rozpravy pán Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Poprosím o chvíľku strpenia, až si to namontujem, sa mi to podarí.

P. Paška, predseda NR SR: Možno keby nezúrila hospodárska kríza, mal by som požiadať o investície, aby sme mali VIFI systém konečne, ale neviem, či by ma opozícia zase za to nekritizovala.

I. Mikloš, poslanec: Pri tých štyroch miliardách, čo idete dať, pán predseda, sa to tam určite schová. (Smiech a reakcie z pléna.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán minister financií bývalý je zvyknutý, preventívne radšej nedával do ničoho, takže...

I. Mikloš, poslanec: Ešte nie, ešte to nie. Ešte sme len na dobrej ceste tak... Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dámy a páni, ďakujem pekne za trpezlivosť, kým som si to namontoval, a dovoľte mi, aby som teda začal. Predosielam, že to nestihnem celkom určite do dvanástej, takže budem pokračovať potom po obedňajšej prestávke.

Najskôr chcem povedať a doplniť to, čo hovoril môj kolega, pán podpredseda Národnej rady Hort, že pán minister financií spomenul alebo povedal, že je to zákon roka. A naozaj je to zákon roka. Tomu ale nezodpovedá prístup vlády k tomuto zákonu. Nezodpovedá aj tým, že tu stále nemáme žiadneho člena vlády okrem pána ministra. Nezodpovedá ani z hľadiska kvality dokumentu, o ktorom ideme rokovať, a nezodpovedá ani z hľadiska váhy a postavenia parlamentu, ktoré by parlament mal mať a v každej demokratickej krajine má. Je svojím spôsobom až dehonestujúce, že rozpočet sa oveľa viac schvaľoval v koaličnej rade aj počas prípravy rozpočtu a že aj posledné zmeny boli schválené v koaličnej rade a bolo odkázané verejnosti, ale aj parlamentu, aj vám, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že tak, ako to bolo dohodnuté v koaličnej rade, tak to bude schválené a že vy ste len hlasovacou mašinériou, ktorá má zatlačiť. Nikdy v minulosti to tak nebolo. Samozrejme, že rozpočet sa prerokovával aj v koaličnej rade, ale pôdou, kde sa prerokovával predovšetkým bola vláda Slovenskej republiky a tu sa vždy rozpočet menil. Tu sa vždy menil a desiatky pozmeňujúcich návrhov boli schvaľované a boli, to sa dá dokázať, ak sa na to pozriete, boli dokonca vždy akceptované aj niektoré, vždy aspoň zopár pozmeňujúcich návrhov opozičných, vtedajších opozičných poslancov.

Dnes schvaľujeme, ak sa nemýlim, tretí? Áno, tretí rozpočet tejto vlády a počas dvoch schvaľovaní nebol schválený ani jeden jediný z desiatok pozmeňujúcich návrhov, ktoré opozícia dala. Čiže toľko na začiatok k procedúre diskusie a schvaľovania rozpočtu.

Predtým, ako budem hovoriť o konkrétnych položkách, predtým, ako budem hovoriť o číslach a budem porovnávať čísla a chcem rovno predoslať, že budem porovnávať najmä rok 2006, rozpočet roku 2006, teda posledného roku, keď sme boli vláde a keď sme aj pripravovali rozpočet na rok 2006 a rok 2009, o ktorom teraz najmä hovoríme, pretože schvaľujeme štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy na rok 2009 a, samozrejme, aj s výhľadom do roku 2011, ale rok 2009 je kľúčový.

Čiže budem porovnávať najmä roky 2006 až 2009 a hneď na začiatok poviem, že čísla, fakty, ktoré vám ukážem zrejme až po štrnástej hodine, jasne ukazujú, že proklamované budovanie sociálneho štátu alebo proklamovaná starostlivosť o rodinu, alebo proklamovaná priorita školstva, vedy, vzdelania sú len prázdnymi rečami. Fakty hovoria niečo iné. Ale ešte predtým chcem povedať, že štátny rozpočet je naozaj kľúčovým zákonom. Je kľúčovým zákonom preto a aj preto, že nehovorí len o tom, koľko predpokladáme, že budeme mať príjmy a koľko a na čo minieme, ale je kľúčovým zákonom aj preto, že predurčuje štátny rozpočet a zákony, ktoré s ním súvisia, predurčujú aj ďaleko do budúcnosti to, ako sa budeme mať my, ako sa budú mať naše deti a dokonca aj to, ako sa budú mať ich deti. Pretože zakladáme tým nejaký vývoj do budúcnosti.

Štátny rozpočet by mal byť nastavený tak, aby zabezpečoval vysoký, ale aj udržateľný ekonomický rast. To je prvá vec, ktorú by som veľmi rád zdôraznil. Len vysoký a udržateľný ekonomický rast prináša rast zamestnanosti, rast životnej úrovne, rast platov a rast kvality života. Preto a práve preto je vysoký ekonomický rast nie cieľom samým osebe, ale je nevyhnutným prostriedkom, nástrojom na to, o čo nám, verím, všetkým ide, aby sme zabezpečovali rast životnej úrovne, rast kvality života a rast zamestnanosti.

Ako je to teda s tou udržateľnosťou rastu? Dnes sa stalo až zaklínadlom v ústach vládnej koalície všetko hádzať na krízu. Je tu kríza, a teda za všetko môže kríza. Ale pozrime sa na pár čísiel bez vplyvu krízy.

Pôvodný návrh štátneho rozpočtu, ktorý nám predložila vláda 15. októbra tohto roka, zahŕňal prognózu budúcoročného ekonomického rastu aj rastu daňových príjmov bez zohľadnenia vplyvu krízy. Aký vysoký ekonomický rast vláda teda odhadovala na budúci rok? Odhadovala 6,5-percentný ekonomický rast bez vplyvu krízy. Aký rast sme mali ale vlani? Vlani sme mali 10,4-percentný ekonomický rast.

Vďaka reformám, ktoré boli uskutočnené, ekonomika kulminovala v roku 2007 pri ekonomickom raste 10,4 %, teda zhrnuté a podčiarknuté, za dva roky od roku 2007 do roku 2009 vláda predpokladala bez vplyvu krízy, zdôrazňujem, bez vplyvu krízy pokles ekonomického rastu z 10,4 % na 6,5 %. Výrazný, dramatický pokles za dva roky z 10,4 na 6,5, ktorý je, pod tento pokles sa podpisuje, tento pokles je dôsledkom politiky vlády a vládnej koalície napríklad dôsledkom zhoršovania podnikateľského prostredia, napríklad dôsledkom znižovania pružnosti trhu práce, napríklad dôsledkom narastajúcej korupcie a klientelizmu.

Ak by ste chceli namietať, že taký vysoký rast vo výške 10,5 % nie je prakticky ani teoreticky udržateľný, tak by som mohol, a použijem to, použiť príklady krajín, ktoré dosahovali vysoké, ale aj udržateľné, zdôrazňujem udržateľné tempá ekonomického rastu vo výške 9 až 10 %. Bolo to Írsko už od druhej polovice osemdesiatych rokov, v deväťdesiatych rokoch a ešte aj začiatkom tohto desaťročia. Boli to aj baltské krajiny. Čiže dá sa. Nie je to teória. Za predpokladu rozumnej ekonomickej politiky sa dajú vysoké tempá ekonomického rastu okolo 8 až 10 % dosahovať aj dlhodobejšie, nielen v priebehu jedného, dvoch rokov.

Čiže záver z tohto prvého, z týchto čísiel, ktoré nie sú moje čísla, 10,4 je oficiálne číslo, ktoré vieme, lebo už bolo a 6,5 % na budúci rok bol odhad vlády bez vplyvu krízy. Čiže prvý záver je, že vláda nerobí dostatočne zodpovednú a kompetentnú politiku na to, aby vytvárala predpoklady na vysoký a udržateľný ekonomický rast. Ak by niekto pochyboval o tom, že to tak je, tak by som mohol odcitovať, pretože asi sa zhodneme na tom, že ekonomický rast je predovšetkým daný mierou konkurencieschopnosti.

Svetové ekonomické fórum vypracováva spolu s Wall Street Journal, vydávajú správu o globálnej konkurencieschopnosti. Táto správa o globálnej konkurencieschopnosti porovnáva 134 krajín sveta, medzi nimi aj Slovensko. Podľa tejto poslednej správy o konkurencieschopnosti pokleslo za posledný rok Slovensko v konkurencieschopnosti medzi týmito 134 krajinami o štyri miesta. Väčší pokles za jeden rok zaznamenalo len Maďarsko, ktoré pokleslo o štrnásť miest, kým Poľsko pokleslo o jedno miesto a Česká republika si udržala to postavenie, ktoré mala v minulom roku. Čiže druhý najvýraznejší pokles v miere konkurencieschopnosti spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky len za posledný rok.

Keby sme sa pozreli na jedno z kritérií, jeden z ukazovateľov, ktorý sa posudzoval, ktorý je kľúčový, je kľúčový z hľadiska konkurencieschopnosti a vytvárania predpokladov na ekonomický rast, tak to je pružnosť trhu práce. V pružnosti trhu práce sme za dva roky klesli o 50 miest. Slovensko bolo na 15. mieste spomedzi tých 134 krajín ešte pred dvoma rokmi, dnes sme na 65. mieste. Najmä vďaka zákonu, ktorý si schválila koaličná väčšina, kvôli novele Zákonníka práce, ale aj kvôli ďalším zákonom sme poklesli v miere pružnosti trhu práce o 50 miest spomedzi 134 krajín.

Pružnosť trhu práce aj v súvislosti so svetovou finančnou krízou, ktorej dôsledkom čelíme, ale aj v súvislosti so vstupom do eurozóny, pružnosť trhu práce sa stáva ešte dôležitejšia, ako bola pred krízou, alebo ako by bola v prípade, že by sme sa nestali členskou krajinou eurozóny. O to zarážajúcejšie a o to horšie je z hľadiska budúceho výhľadu ekonomického rastu, že k takémuto negatívnemu vývoju tu dochádza.

Druhá vec, ktorá je kľúčová, je reakcia na krízu. Áno, vláda urobila revíziu, treba povedať, že až na poslednú chvíľu, že odmietala do pondelka, ak sa nemýlim, tohto týždňa, vláda odmietala urobiť korekcie v štátnom rozpočte, aj keď bolo evidentné, že vplyv krízy je taký, že bude nižší ekonomický rast, že budú nižšie príjmy, a teda treba to premietnuť do štátneho rozpočtu. Chvalabohu Koaličná rada sa stretla, lebo keby sa nestretla, tak asi by sme korekcie nemali dodnes a rozhodla, že teda sa navýši deficit verejných rozpočtov na 2,08 %. K tomuto by som chcel povedať a naozaj všetky opatrenia, ktoré môžu byť efektívne súvisia buď so štátnym rozpočtom priamo, alebo s ním súvisia nepriamo, pretože súvisia so zákonmi, ktoré štátny rozpočet ovplyvňujú. Typickým príkladom je zákon o dani z príjmov, o ktorom sme hlasovali teraz pred niekoľkými minútami, ktorý, samozrejme, má veľmi priamy súvis so štátnym rozpočtom. A tu pri prerokovávaní štátneho rozpočtu musím konštatovať, že štátny rozpočet ani zákony s ním súvisiace, najmä zákon o dani z príjmov nevytvárajú potrebné stimuly, nevytvárajú potrebné opatrenia ako na čelenie dôsledkom krízy, tak na dodanie impulzu, potrebného impulzu, ktorý ekonomika potrebuje o to viac, že sa nachádzame v časoch, že sme v časoch svetovej finančnej krízy.

Áno, vláda schválila nejaký súbor opatrení alebo návrh opatrení, ktorých je 26 alebo 27. Nehovorím, že všetky tieto opatrenia sú nezmyslené. Sú tam aj opatrenia, ktoré sú iste potrebné, ale väčšina týchto opatrení sú opatrenia, ktoré sú buď samozrejmé, alebo zbytočné, alebo nezmyselné. Príklad samozrejmého opatrenia je, že chcete čerpať eurofondy tak, ako to bolo naplánované. No, keby nebola kríza, tak asi by ste ich nečerpali vôbec. Príklad nezmyselného, dokonca aj absurdného je, že chcete dôsledne využívať kompetencie Regulačného úradu pri regulácii cien. Pritom ste si schválili zákon, ktorým ste Regulačný úrad úplne odrovnali z regulácie cien, pretože ani nedostane návrhy, ktoré by mal dostať, ak nebudete chcieť.

Ale za rozumné návrhy považujem napríklad návrh na posilnenie kapitálu Eximbanky, Záručnej a rozvojovej banky a ich väčšia orientácia na malé, stredné podnikanie. Toto sú rozumné opatrenia. Problém ale je, že tých naozaj rozumných je tam veľmi málo a že neriešia zásadný a základný problém. Tým zásadným a základným problémom je zhoršovanie podnikateľského prostredia, zhoršovanie pružnosti trhu práce, zvyšovanie miery korupcie a klientelizmu. Opatrenia, ktoré sú kontraproduktívne, idú úplne v rozpore s tým, čo potrebujeme, ako je napríklad také zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré urýchľuje likvidáciu textilného a odevného priemyslu. Ak tomu neveríte, choďte sa opýtať do Slovenky v Banskej Bystrici, choďte sa opýtať do Kežmarku, choďte sa opýtať do Lipian, choďte sa opýtať do Gemtexu. Čiže namiesto toho, aby ste uľahčovali podmienky na podnikanie, likvidujete takýmito nezmyselnými opatreniami alebo minimálne urýchľujete likvidáciu celých odvetví. Iným príkladom môže byť prístup k živnostníkom. Ešte pred polrokom ministerka práce a sociálnych vecí sľubovala, že sa odpoja odvody živnostníkov od minimálnej mzdy.

Aká je realita? Nielenže sa neodpojili, ale tým zvýšením sa zvyšuje odvodové zaťaženie živnostníkov o 10 % od začiatku budúceho roka. My, naopak, v týchto oblastiach, spomínam len tieto dve na ilustráciu, navrhujeme zaviesť medzitrh práce, ktorý znamená zrušenie minimálnej mzdy, ale len pre tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, aby sa mohli zamestnať aj za nižšiu mzdu, ako je dnes stanovená minimálna a zároveň štát by im doplácal peniaze, ktoré im dnes aj tak na dávkach dáva. Výsledkom by bolo, že štát by to nestálo viac ale menej. Títo ľudia by mali prácu, mali by vyšší príjem, ako majú dnes, nesedeli by doma, mali by prácu, ktorá by nevznikla v umelých sociálnych podnikoch, z ktorých si viacerí poslanci SMER-u urobili trafiky, ale vznikla by táto práca normálne na trhu, vznikli by pracovné miesta, ktoré by zriadili podnikateľské subjekty.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, keďže ste avizovali, že vaše vystúpenie bude, môžem vás prerušiť? Takže požiadam vás, potom budeme. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budete pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne ja zatiaľ.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky prerokovaním vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 v druhom a treťom čítaní. Pokračovať bude vo svojom vystúpení pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Už len minútku strpenia poprosím, lebo si to chcem nahodiť. Nejako mi to nefunguje. Dobre. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, len páni, dáma, dámy a páni, milá prázdna sála, dovoľte, aby som teda pokračoval vo svojom vystúpení k návrhu štátneho rozpočtu.

Hovoril som pred obedňajšou prestávkou o udržateľnom raste, hovoril som o reakcii na krízu, hovoril som o tom, že opatrenia, ktoré vláda prijala, nepovažujem za dostatočné ani za efektívne na to, aby eliminovali dopady krízy, ale najmä na to, aby dali ekonomike nový potrebný impulz. Tak ako ekonomika dostala nový potrebný impulz reformami, ktorý tento impulz sa začína postupne strácať a vyprchávať, tak potrebuje ďalší takýto impulz. Potrebujeme predovšetkým zlepšovať podnikateľské prostredie, potrebujeme aj znížiť a zjednodušiť dane a odvody, potrebujeme podporiť a posilniť strednú vrstvu a rodiny, najmä rodiny s deťmi, a potrebujeme zlepšiť pružnosť trhu práce. Potrebujeme jednoducho vytvoriť omnoho atraktívnejšie prostredie a podmienky pre ľudí, ktorí chcú byť aktívni, pre investorov domácich aj zahraničných investorov.

My sme s takýmito opatreniami prišli, navrhovali sme ich v zákone o dani z príjmov, kde, žiaľbohu, neprešli. Navrhujeme ich v ďalších zákonoch a samozrejme, že ony majú premietnutie a mali by byť premietnuté všetky aj v zákone o štátnom rozpočte. To je dôvod, tento úvod predtým, ako vám budem premietať aj niektoré obrázky, som si dovolil povedať preto, že toto všetko, čo som hovoril pred obedňajšou prestávkou, ale aj to, čo som teraz doplnil je dôvod, prečo sme presvedčení, že rozpočet na roky 2009 až 2011 je premrhanou príležitosťou. Je to premrhaná príležitosť z hľadiska vytvárania podmienok a predpokladov na vysoký a udržateľný ekonomický rast. Je to premrhaná príležitosť z hľadiska potrebných opatrení na eliminovanie dôsledkov krízy a na dodanie potrebného impulzu pre ekonomiku a ekonomický rast a je to premrhaná príležitosť pre podporu strednej vrstvy, pre podporu rodín a rodín s deťmi. Prečo som o tom presvedčený sa pokúsim ukázať následne.

Chcem sa zamerať vo svojom vystúpení na tri oblasti. Tá prvá oblasť je o tom, na čom a na kom rozpočet šetrí a na kom nešetrí. Ďalej v druhej časti sa chcem venovať vývoju deficitu verejných financií a v tretej, komu rozpočet štedro rozdáva.

Najskôr chcem povedať, a toto považujem za kľúčovú vec, ktorú by som poprosil, aby sme si uvedomili, a ja to budem opakovať neustále, že vývoj a chcem porovnávať najmä roky 2006 až 2009, a to z toho dôvodu, že rok 2006 bol posledným rokom druhej vlády Mikuláša Dzurindu, bol rokom, kedy v polovici roka 2006 došlo k zmene vlády, bol rokom, kedy nastúpila vláda Roberta Fica a bol rokom, kedy rozpočet na rok 2006 ešte pripravovala naša vláda, druhá Dzurindova vláda a schvaľovala vládna koalícia predchádzajúca, pričom rok 2009 je ten aktuálny rozpočet, o ktorom hovoríme. Preto to porovnanie je, myslím si, aj logické, aj úplne legitímne.

Na týchto číslach môžete vidieť, že príjmy štátneho rozpočtu, zdôrazňujem štátneho rozpočtu aj pre pána predsedu od roku 2006 do roku 2009 vzrástli o 126 miliárd korún, teda o 47,2 %. Pôvodne to bolo 130, ale už sú v týchto číslach, ktoré budem hovoriť, už sú zakomponované tie zmeny, na ktorých sa dohodla v pondelok Koaličná rada a ktoré sú cez pozmeňujúci návrh, myslím že pána poslanca Buriana, predsedu finančného výboru alebo budú dané, ale boli avizované. Čiže dovolil som si už zapracovať túto vôľu koaličnej rady a chcem ale aj povedať, že toto zreálnenie samo osebe ja vítam a považujem za pozitívny krok. A obávali sme sa, že ani k nemu nepríde, lebo vládna koalícia ho dlho nechcela urobiť, ale nakoniec, chvalabohu, že ho urobila, keď teda znížila príjmy zhruba o 7,7 miliardy, ale znížila aj výdavky zhruba o 2,8 miliardy, takže spolu to robí tých 10,5 miliardy, ale vo verejných rozpočtoch. V štátnom rozpočte je to zníženie o 4 miliardy na tých 126 z pôvodných 130.

Čiže kľúčová podstatná informácia je, že štátny rozpočet, štát, vláda má na príjmoch štátneho rozpočtu v roku 2009 o 126 miliárd viac, ako bolo rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu v roku 2006. Čiže nárast o 47,5 %. V absolútnom vyjadrení je to nárast 268 171 miliónov na 394 629 miliónov. Tu chcem teda predoslať a zdôrazniť, že ak niekto hovorí o tom, že peňazí je málo, že peniaze nie sú, tak to nie je celkom v súlade s realitou, pretože zdôrazňujem a opakujem, príjmy štátneho rozpočtu vzrástli takmer o 130 miliárd korún medzi rokmi 2006 a 2009.

Možno by sme sa aj mohli opýtať komu, koľkým domácnostiam vzrástli za tri roky takto príjmy o takmer 50 %. Ale veľmi zaujímavé je pozrieť sa aj na to, čo sú priority vlády. Vláda hovorí a pán minister to zopakoval aj teraz, že prioritou je sociálny štát. Silný sociálny štát, sociálny systém, spomínal rodiny, bývanie, prídavky na deti. Nuž ale čo hovoria čísla. Čísla hovoria, keď sa pozriete na tento graf, a zase porovnávame na tomto grafe výdavky medzi rokmi 2006 a 2009 a porovnávame tri ministerstvá, ako vzrástli výdavky ministerstva vnútra, ministerstva financií a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Čuduj sa svete, ministerstvo vnútra za tri roky nárast o 26,3 %, ministerstvo financií o 27,4 %, ale ministerstvo práce len o 14,5 %. Čiže ešte raz. Celkové príjmy štátneho rozpočtu rastú o takmer 50 %, o 47,5 %, výdavky ministerstva vnútra o 26,3, výdavky ministerstva financií o 27,4, ale výdavky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny len o 14,5 %. Trochu čudné budovanie silného sociálneho štátu a napĺňanie deklarovanej priority silných sociálnych opatrení.

Tento graf tiež si myslím, že veľmi pekne ilustruje, aký je skutočný vývoj a aký by bol vývoj, to je skutočný vývoj je červeným, za roky 2006 až 2009 v oblasti sociálnych vecí v miliardách, a modrý je hypotetický nárast, ktorý by bol, keby sociálne výdavky v rozpočte rástli rovnakým tempom, ako rastú príjmy štátneho rozpočtu. Myslím, že ten nepomer je zrejmý a evidentný.

Teraz by som chcel o niektorých veciach z rozpočtu hovoriť aj na základe toho, čo si vláda predsavzala, že bude robiť. Čo deklarovala v programovom vyhlásení. A aká je realita. Ako korešponduje či skôr nekorešponduje realita s deklarovanými zámermi z programového vyhlásenia.

V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, citujem: "Vláda považuje za základnú povinnosť štátu aktívnu podporu rodín s dôrazom na mladú rodinu a vytváranie podmienok na jej založenie." A teraz realita. Na prídavky na dieťa sa v roku 2006 rozpočtovalo 9,3 miliardy korún, presne 9 268 miliónov korún. Táto sociálna vláda na budúci rok rozpočtuje 8 538 miliónov korún. Za tie tri roky sme mali aj nejakú infláciu však, to hovoríme o nominálnych číslach, tak ako sú rozpočtované v rozpočte. Tomuto hovoríme silná sociálna politika? Tomuto hovoríme silná podpora rodín? Tomuto hovoríme silná podpora rodín s deťmi?

Mimochodom áno, vláda zvyšuje prídavky na dieťa zhruba o 100 korún mesačne na budúci rok, ale tri roky tento príspevok nevalorizovala. Keby sa valorizoval prídavok na dieťa len o infláciu za posledné tri roky, tak by už v tomto roku dosiahol úroveň, ktorá je rozpočtovaná až na budúci po zvýšení o tých 100 korún. Sto korún je tak peniaz, za ktorý môžete pre dieťa možno kúpiť tri obedy v školskej jedálni. Čiže tento nárast je absolútne nedostatočný, nepokrýva ani inflačné znehodnotenie detských prídavkov za posledné tri roky a jasným dôkazom toho je aj nominálne porovnanie v absolútnom vyjadrení, koľko peňazí je rozpočtovaných v roku 2009 a koľko bolo rozpočtovaných v roku 2006.

Veľmi podobne to vyzerá pri aktívnej politike trhu práce, pri národných programoch aktívnej politiky trhu práce. Iste sa zhodneme na tom, že možno takým najviditeľnejším, najcitlivejším a najnebezpečnejším dôsledkom svetovej finančnej krízy je, že nám narastá nezamestnanosť, respektíve, že sa rušia pracovné miesta, že mnohí ľudia prichádzajú o prácu. Už dnes sa to odhaduje v tisícoch celoslovensky a zrejme tento proces sa ešte nezastavil. Čiže asi by sme sa mohli zhodnúť na tom, že aktívna politika trhu práce by mala byť o to dôležitejšia, o čo viac sa nám prejavujú dôsledky svetovej finančnej krízy.

Koľko ale rozpočtuje vláda na národné programy aktívnej politiky trhu práce? Na budúci rok rozpočtuje 493 miliónov korún, kým v roku 2006 to bolo 688 miliónov korún. Čiže zjavne toto priorita vlády v rozpočte nebude napriek tomu, že Slovensko čelí dôsledkom svetovej finančnej krízy a že otázka zamestnanosti sa stáva ešte omnoho dôležitejšou a citlivejšou.

Ďalší citát z programového vyhlásenia vlády hovorí: "Vláda zabezpečí plynulé financovanie rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry z viacerých zdrojov, predovšetkým z verejných financií, z fondov Európskej únie a z poplatkov za používanie dopravnej infraštruktúry. Legislatívne stanoví pravidlá a podmienky financovania projektov verejno-súkromného partnerstva."

Aká je realita pri financovaní diaľnic z národných zdrojov? Ukazuje ju tento graf. Kým z národných zdrojov v roku 2006 bolo rozpočtovaných 11 122 miliónov, v roku 2007, ako vidíte, to bolo omnoho menej 8 323 miliónov a ani v roku 2009 sa to ešte nedostáva na úroveň roka 2006. Zase pripomínam, že sme tu mali aj istú infláciu, aj ceny stavebných prác, samozrejme, rástli. Samozrejme, že budú kolegovia z koalície aj pán minister oponovať, že sú tam aj európske zdroje. Áno sú. A z európskych zdrojov v roku 2007 sa nám to, samozrejme, navýši, len európske zdroje, ktoré ste doteraz čerpali za vašej vlády, všetky tieto európske zdroje dobiehali z programovacieho obdobia, keď boli vlastne administrované našou vládou.

Z hľadiska nového programovacieho obdobia, z hľadiska peňazí, ktorých máte veľa možnosť čerpať, nečerpáte takmer nič. A neviem, či by som sa pomýlil, keby som povedal, že vôbec nič, ale radšej poviem takmer nič. Nečerpáte takmer nič aj pre neschopnosť tieto zdroje administrovať, ale aj preto, že čerpanie európskych fondov nie je pre vás prioritou aj preto, že tam je kontrola pomerne prísna a požiadavky na transparentnosť pomerne vysoké. Čiže či už zahrnieme európske zdroje, alebo nie, alebo aj so zahrnutím aj európskych, aj súkromných, aj národných, aj všetkých zdrojov realita je taká, že za dva roky vašej vlády ste vynaložili na budovanie diaľnic a rýchlostných ciest menej, ako sme vynakladali počas druhej Dzurindovej vlády my napriek tomu, že dokonca schvaľujete zákony, ktoré sú zjavne protiústavné a kde vlastne podanie na Ústavný súd je podané dávno, ale doteraz vlastne Ústavný súd nerozhodol o tom, či ho prijme.

Ďalší citát z programového vyhlásenia je nasledovný: "Vláda vytvorí podmienky na výstavbu nájomných bytov pre mladé rodiny vo vzťahu na možnosti štátneho rozpočtu." Mohli by ste povedať, asi sú obmedzené možnosti, keď tie čísla sú takéto, ale tie možnosti obmedzené nie sú. To som sa snažil ilustrovať prvým grafom a číslami, kde som ukázal, že príjmy štátneho rozpočtu za tri roky vzrástli o 130 miliárd korún, teda o takmer 50 %. Napriek takémuto nárastu celkových príjmov vláda dáva na štátnu podporu bytovej výstavby menej aj v roku 2007, aj v roku 2008 a plánuje tak robiť aj v roku 2009, ako to bolo v roku 2006. Konkrétne v roku 2006 to bolo 6 598 miliónov, v roku 2009 to má byť 6 052 miliónov. O tých ďalších radšej ani nehovorím, ale dobre, to je výhľad. Teda, a tu by som chcel aj ilustrovať, musím povedať, že vláda je veľmi šikovná z hľadiska politického marketingu. Dá o 500 miliónov korún menej na štátnu podporu bytovej výstavby, ale zalepí ľuďom oči nejakými 130 miliónmi na bonifikáciu hypotekárnych úverov a búcha sa do pŕs, ako silno podporuje bytovú politiku. Pritom celkové saldo je mínusové a zase by som mohol pripomenúť aj, že ceny bytov, domov za to obdobie 2006 až 2009 určite neklesali, ale rástli a rástli dokonca pomerne rýchlo. Takže takáto je realita na rozdiel od programového vyhlásenia a deklarovaných postupov.

Školstvo. Iste sa zhodneme na tom, že školstvo je veľmi dôležité a že keď hovoríme o dlhodobej udržateľnosti ekonomického rastu, tak práve vedomostná, znalostná spoločnosť je ten kľúčový predpoklad a asi by sme sa mohli zhodnúť aj na tom, že školstvo nemáme v ideálnom stave ani čo sa týka kvality, ani čo sa týka tendencie z hľadiska medzinárodných porovnaní, ani čo sa týka z hľadiska objemu verejných zdrojov, ktoré do školstva idú. Vláda si to zjavne uvedomovala, keď pripravovala programové vyhlásenie aj tú potrebu väčšieho objemu financií, keďže v programovom vyhlásení vláda si zakotvila, že citujem: "Vláda SR uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % HDP." No zase, aká je realita? Výdavky na školstvo na budúci rok v pomere k HDP, lebo to je základný zámer vlády, zvyšovať výdavky do školstva aj v pomere k HDP s cieľom dosiahnuť úroveň 5 %, budú v roku 2009 4,08 %, kým v roku 2006 boli 4,12 %. Čiže síce nepatrný, ale pokles. Nie nárast, nie napĺňanie deklarovaného cieľa, pričom dokonca v roku 2008 to bol pokles pod 4 % na 3,92 %.

Regionálne školstvo, ktoré je, samozrejme, tohto asi najvýznamnejšou súčasťou minimálne z hľadiska objemu peňazí, regionálne školstvo tu dokonca vidíme pomerne jednoznačný pokles podielu výdavkov na regionálne školstvo na hrubom domácom produkte. Kým v roku 2006 to bolo 2,04 %, v roku 2009 to bude len 1,76 %. Aj z tohto je evidentné, že nielen celkovo v školstve a vede, v tom prvom obrázku tam boli zahrnuté aj údaje za vedu, ale aj v jednotlivých segmentoch, ako je napríklad regionálne školstvo sa tento zámer nenapĺňa.

Ďalší citát z programového vyhlásenia je nasledovný: "Cieľom vlády je postupne dosiahnuť v tomto volebnom období priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve." Zase aká je realita? Priemerný plat v regionálnom školstve bol v roku 2006 90,6 %, dosahoval úroveň 90,6 % platu v národnom hospodárstve a v roku 2009, ak sa naplnia predpoklady rozpočtu a naplní realizácia priority, ktorá, aj pán minister to tu povedal, že školstvo je prioritou, ide tam oveľa viac peňazí, tak výsledkom bude pokles na 88,8 %. Čiže nie zvyšovanie, ale zníženie za tri roky z 90,6 % priemernej mzdy na 88,8 % priemernej mzdy. Priemerný plat v regionálnom školstve oproti priemernému platu v národnom hospodárstve.

Vysoké školy. Vysoké školy, iste na tom by sme sa možno mohli zhodnúť, sú kľúčové z hľadiska konkurencieschopnosti, z hľadiska úrovne vedy, výskumu, inovácií. Podiel výdavkov na vysoké školy zo štátneho rozpočtu taktiež klesá. V roku 2006 to bolo 0,81 %, v roku 2009 to bude 0,69 %. Takže asi ani to prioritou nie je a asi aj tento vývoj prispieva alebo je spoluzodpovedný za to, že aj celkovo sa ten zámer približovania sa k 5 % celkových výdavkov do školstva, vedy a výskumu neplní, naopak, dochádza k poklesu. Tento slaid som zaradil dodatočne po tom, ako pán minister financií ma včera obvinil v súvislosti s Tiposom, že mám byť hrobár slovenského športu. Tak mi napadlo, pozrime sa teda, ako ten šport bol financovaný zo štátneho rozpočtu v roku 2006 a ako je financovaný v ďalších rokoch. Čuduj sa svete! Aj tu pokles. V prvom roku nepatrný, v tomto roku väčší, ale ešte aj v roku 2009 je celkový rozpočtovaný objem nižší, ako bol v roku 2006 - 1 264 miliónov v roku 2006 a 1 243 miliónov v roku 2009. V nominále, samozrejme, nie v reálnych cenách. Čiže zase inflácia, rast nákladov znamená, že ten pokles je v reálnom vyjadrení po zohľadnení inflácie omnoho nižší.

Ďalší citát z programového vyhlásenia: "Hlavnou úlohou regionálnej politiky vlády je zastaviť pokračujúci trend regionálnych disparít." Na tom sa iste zhodneme a to sme iste nekritizovali v programovom vyhlásení vlády. Lenže jedna vec je deklarácia, druhá vec je realita. Aká je realita? Čo nám ukazuje štátny rozpočet? Štátny rozpočet vymenováva nasledovné investičné stimuly. Vláda ide podľa materiálu, ktorý máme všetci k dispozícii, udeliť nasledovných osem investičných stimulov v budúcom roku, z ktorých, čuduj sa svete, len jeden je na východnom Slovensku alebo aj inak povedané, len jeden je v regiónoch, lebo nielen východné Slovensko sú regióny, kde sú disparity ohrozené, ale napríklad aj juh stredného Slovenska, čuduj sa ale svete, sedem z ôsmich projektov podporených investičnými stimulmi zo štátneho rozpočtu je mimo územia, ktoré je ohrozené regionálnymi disparitami, a teda ktoré sú menej rozvinuté. Aj tá jedna je v Košiciach, ktoré sú skôr takým ostrovom na východnom Slovensku, rozvinutejším ostrovom v pomerne veľkom zaostalom regióne.

Takže toľko k tomu, na čom rozpočet šetrí. Takže šetrí na sociálnych veciach, šetrí na školstve, šetrí na bývaní, šetrí na športe, šetrí na diaľniciach, šetrí na vede.

Teraz dovoľte v druhej časti vyjadriť sa k tomu deficitu verejných financií toľko diskutovanému a v tretej by som povedal, kde rozdáva štát. Lebo samozrejme, že musia byť oblasti, kde štedro rozdáva, keď celkovo je nárast takmer 130 miliárd korún na príjmoch a zároveň zatiaľ sme hovorili len o veciach, ktoré klesajú. Niektoré absolútne, niektoré minimálne v porovnaní s podielom na HDP a so zámermi vlády.

Takže ako je to s tým deficitom? Pán minister sa hrdo hlási k tomu, že znižuje deficit, hovoril to aj pri uvádzaní štátneho rozpočtu. Pozrime sa na to, čo hovoria čísla. Po prvé citáty z programového vyhlásenia. "V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala vytvoriť podmienky pre tempo hospodárskeho rastu nad 5 % hrubého domáceho produktu ročne." Áno, keďže my sme vytvorili podmienky na rast nad 10 %, je to možno realistická ambícia. V oblasti verejných financií sa vláda chce sústrediť na, po prvé, racionalizáciu výdavkov vo verejnej správe a sledovanie ich efektívneho využitia pri dôslednom zavedení viacročného rozpočtovania a vo väzbe na efektívne, lepšie využívanie fondov EÚ. Realita, dovolím si stručne povedať, že opačná.

Ďalší zámer bol prísne dodržiavanie pravidiel pri nakladaní s verejnými zdrojmi a ich dôslednú kontrolu a vyhodnocovanie efektívnosti nakladania s nimi. Realita, dovolím si povedať, že opačná, najnovší príklad Tiposu hovorí sám za seba, ale, žiaľbohu, zoznam by mohol byť veľmi, veľmi dlhý, pár príkladov uvediem neskôr.

Ďalší zámer z programového vyhlásenia - zníženie daňového zaťaženia nízko a stredne príjmových skupín zvyšovaním nezdaniteľného základu i úpravou jednotnej sadzby DPH vo vybraných komoditách. Mimochodom, tu by som vás chcel upozorniť na tento zámer, pretože k zníženiu sadzby DPH síce došlo, tam ste naplnili tento zámer pri knihách a liekoch, ale bez efektu na zníženie ich ceny. Naopak, ceny narástli. Štátny rozpočet stratil, ceny narástli a daň je nižšia. Ale to, že nedodržiavate vlastný zámer, znovu citujem, "zvyšovaním nezdaniteľného základu". Vy ste sa zaviazali v programovom vyhlásení zvýšiť nezdaniteľný základ a pred zhruba troma hodinami sme hlasovali o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov, kde poslanec Štefanec predložil pozmeňujúci návrh na rozšírenie nezdaniteľného základu o 18-tisíc korún zo 103- na 121-tisíc korún a vy ste hlasovali proti. Čiže nie nejaké abstraktné a vzdialené hlasovanie, ale pred troma hodinami. Pred troma hodinami ste hlasovali v rozpore s tým, k čomu ste sa zaviazali a čo ste v programovom vyhlásení deklarovali, že budete robiť.

Ďalší citát z programového vyhlásenia je nasledovný. "Prioritou vlády bude zabezpečenie finančnej stability priebežne financovaného dôchodkového systému tak, aby spolu so systémom starobného dôchodkového sporenia poskytovali primerané hmotné zabezpečenie v starobe." Myslím, že stačí. Ani netreba veľmi opakovať, aké kroky robíte pri deštrukcii druhého piliera, aby sme videli, že to je zasa len prázdna deklarácia.

Ale, poďme k tomu deficitu. Poďme k číslam. V roku 2005, to je posledný úplný rok vládnutia vlády Mikuláša Dzurindu, bol deficit verejných financií 2,8 %, a to vrátane finančných dopadov vstupu do EÚ, vrátane zavedenia druhého piliera a vrátane odpustenia dlhov rozvojovým krajinám. Následne v roku 2006 rozpočtový deficit vzrástol na tri a pol percenta, ale vzrástol najmä preto, že v druhom polroku, kedy ste už vládli vy, ste urobili viaceré opatrenia, ktoré zvýšili deficit, pretože zvýšili výdavky. Alebo znížili príjmy. Napríklad oddlžovanie štátneho podniku Slovenský vodohospodársky podnik. Napríklad vrátenie pokuty Slovnaftu, ktoré je zaujímavé aj v iných súvislostiach alebo viacerými ďalšími opatreniami, ako bol napríklad vianočný príspevok k dôchodku. Bez týchto vašich opatrení, ktoré ste urobili v druhom polroku 2006, by bol deficit v roku 2006 výrazne pod tromi percentami HDP. Takto narástol, znovu opakujem z 2,8 na 3,5 % v dôsledku opatrení, ktoré ste v druhom polroku robili.

Rok 2007 bol plne vo vašej réžii a bol úspešný. Z hľadiska znižovania deficitu verejných financií sme v roku 2007 zaznamenali 1,9 %. Čiže to je výrazný pokles z 3,5 % na 1,9 %. Zároveň ale treba dodať, že to nebol až taký veľký výkon z toho pohľadu, že to bol rok rekordného 10,4-percentného ekonomického rastu, kedy, samozrejme, s tým výrazným ekonomickým rastom ide aj neprognózovaný nárast príjmov daňových a iných.

No ale pozrime sa na aktuálny rok 2008 a 2009. A kľúčový je ten rok 2009. V roku 2009 vláda predpokladá po tej korekcii deficit 2,08, čiže zaokrúhlene 2,1 %, pričom ale toto číslo je problematické a sporné. Doteraz v rozpočte neboli čísla, ktoré by boli tak spochybniteľné, ako sú v tomto rozpočte.

Po prvé, sporných je desať miliárd korún, s ktorými počítate ako efekt vyhnania 150-tisíc ľudí z druhého piliera. Síce ministerka zahmlieva a generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne takisto, že v ich materiáloch je odhad, že to bude 30- až 150-tisíc, akurát že v rozpočte Sociálnej poisťovne a v štátnom rozpočte rátate s tým, že to bude 150-tisíc. Čiže toto je sporná položka.

Ďalšou spornou položkou sú príjmy z predaja majetku v objeme 7 miliárd korún. A pán minister veľmi dobre vie, že tieto peniaze sa napríklad ani nebudú započítavať pri posudzovaní plnenia záväzkov Paktu rastu a stability pri výpočte štrukturálneho deficitu.

A, naopak, štátny rozpočet nepočíta s približne 15 miliardami korún na výstavbu diaľnic, ktoré chce vláda prestavať prostredníctvom PPP projektov. Čiže do rozpočtu ich započítava až po roku 2010, ale zároveň z hľadiska tých zámerov, ktoré sú zverejnené a deklarované z hľadiska toho, koľko, kedy chce začať stavať cez PPP, budú výdavky už v roku 2009.

To znamená, že keď si premietneme, ako sa skutočne vyvíjali deficity za roky 2005 až 2009, tak to vidieť na tomto obrázku. Čiže bol to nárast v roku 2006 oproti roku 2005. Potom pokles v roku 2007, ale predpokladaný nárast v tomto roku a veľmi nepatrný pokles v roku budúcom. Čiže žiaden významný výsledok z hľadiska znižovania deficitu najmä vo väzbe a vo svetle toho, že tieto roky boli rokmi veľmi vysokého ekonomického rastu, ke´d rýchlejšie znižovanie deficitu by bolo nielen potrebné, ale aj pomerne jednoducho dosiahnuteľné, ak by politika vlády ale bola iná.

No a teraz komu rozpočet štedro rozdáva? Pretože iste uznáte, že základná logika hovorí, že keď celkové príjmy štátneho rozpočtu výrazne rastú, zároveň s tým deficitom to nie je žiaden zázrak. Ten sa trošku znížil, ale viac-menej stagnuje. Je veľa oblastí, ktoré som vymenoval a ktoré majú menej, niektoré absolútne, niektoré relatívne, niektoré v pomere k HDP, ale nevyberal som to účelovo, že kde sa to hodí, ale v pomere k HDP som to vyberal len tam, kde sa vláda zaviazala, že v pomere k HDP to bude rast.

Čiže na jednej strane vysoký rekordný ekonomický rast, rekordný rast príjmov. Zároveň žiaden zázračný výkon v deficite. Zároveň veľa oblastí, kde to stagnuje alebo klesá, alebo nerastie tak, ako si vláda predsavzala. Čiže vzniká logicky otázka, kde tie peniaze sú.

Takže teraz trošku k tomu, kde sú. Komu rozpočet štedro rozdá. Tak napríklad jeden príklad za všetky, ale spomeniem aj niektoré ďalšie. Verejné obstarávanie. Ponuka na elektronické mýto. Vyhlásený tender. Do tendra prišli štyri ponuky, ako vidíte na tomto obrázku, od 19 miliárd korún do 25,7 miliardy korún.

Hádajte, ktorú z týchto ponúk si vláda Roberta Fica vybrala. Pre menej chápavých som to vyznačil aj farebne. Áno, 6,5 miliardy korún priame rozpočtové dôsledky zmarenia medzinárodného tendra a vylúčenia firiem, ktoré to robili v zahraničí sú renomované a vedia a chcú to urobiť za oveľa menej peňazí. Pričom rozpočtové dôsledky sú ešte vyššie dokonca, pretože tým, že tento tender bol zbabraný, tak vlastne sa oneskorí celý projekt o jeden rok. Oneskorenie projektu jeden rok znamená zhruba tri miliardy korún výpadku na príjmoch.

Iný príklad. Vláda, keď nastúpila, povedala, že je veľká prezamestnanosť v štátnej správe a my sme s ňou súhlasili. Ja s ňou súhlasím. Áno je. Vláda si dala záväzok, že zníži počet štátnych zamestnancov o 20 %. Znížila minimálne oproti tomu svojmu záväzku, pričom, ak by naozaj znížila o 20 %, tak by ušetrila v štátnom rozpočte 17,2 miliardy korún. Počujete dobre. Aká je ale realita? Na budúci rok vláda počíta s nárastom počtu štátnych zamestnancov o 558. Čiže narastie to medziročne zo 145 548 na skoro 146 106.

Ďalší citát z programového vyhlásenia. "Vzhľadom na existujúcu korupciu a klientelizmus vo verejnom sektore, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú efektivitu verejných výdavkov a reálnu konvergenciu SR v rámci EÚ, vláda Slovenskej republiky pomocou vecne príslušných orgánov verejnej správy bude dôsledne potierať nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami." Ak vám to pripadá ako sci-fi, tak mne áno.

Niekoľko príkladov plytvania s verejnými zdrojmi, teda konania v zásadnom a presnom rozpore s tým, čo si deklarovala vláda v programovom vyhlásení. Z rekonštrukcie Bratislavského hradu sa postupne liahne mnohomiliardová zákazka pre firmu blízku SMER-u, pre firmu mecenáša SMER-u pána Širokého.

V rezorte regionálneho rozvoja ministra Janušeka rozdali bez súťaže zákazky firmám blízkym SNS za 3,6 miliardy korún. Je to predmetom viacerých kontrol, poslaneckých prieskumov a v opozícii sme sa dohodli, že podáme návrh na odvolanie ministra Janušeka.

Veľmi aktuálna mimosúdna dohoda ministra financií Počiatka s českým podnikateľom, respektíve cyperskou firmou, ako sme sa dnes dozvedeli, v kauze Tipos, ktorá nás môže stáť dve, najmenej dve miliardy korún, spolu s finančnými nákladmi možno aj viac.

Fond národného majetku ako ďalší príklad inštitúcie, ktorá je zbytočná, nerobí nič, pretože sa neprivatizuje okrem toho, že predáva lukratívne pozemky Bratislavskej teplárne a ukladá peniaze finančnej skupiny J&T v banke.

Ďalší príklad na ilustráciu. Z Úradu pre normalizáciu si jeho šéf urobil cestovnú kanceláriu. Ten prehľad ciest je úctyhodný, neviem, či stíha meniť doma košele.

Ďalšie oblasti, kde je evidentné, že sa výrazne navyšujú prostriedky, sú rezervy vlády a jej predsedu. Rezerva vlády v roku 2006 bola 200 miliónov korún, dnes je 350 miliónov korún. Rezerva predsedu vlády dokonca dorástla trojnásobne po nástupe tejto vlády z 50 miliónov korún ročne na 150 miliónov korún ročne.

Potom sú tam niektoré disproporcie, ktoré sú tiež veľmi zaujímavé. A je otázka napríklad, prečo je taký rozdiel medzi rozpočtom Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, ako je naznačený na tomto obrázku, keď rozpočet Ústavného súdu rastie o 53,5 %, rozpočet Najvyššieho súdu klesá o 2,1 %.

No a ďalšia vec, ktorá je dôležitá, ktorá spôsobuje, že vlastne to vynakladanie peňazí je neefektívne, je pasivita vlády. Pasivita vlády v oblastiach, ktoré by mohli pomôcť. Mohli by pomôcť tým, že by ekonomika dosahovala vyšší rast, ale aj tým, že by bolo viac peňazí.

Spoločný výber daní a odvodov je takým príkladom. Projekt spoločného výberu daní a odvodov bol pripravený ešte za našej vlády a bol pripravený aj harmonogram, postup, ako a kedy to urobiť, pričom vláda doteraz neurobila nič. Potom ministerstvo financií schválilo projekt, respektíve dopracovalo projekt spoločného výberu daní a odvodov, ale s tým, že realizovať by sa mal až v nasledujúcom volebnom období.

Spoločné verejné obstarávanie a elektronické verejné obstarávanie by zvýšilo transparentnosť, prinieslo by omnoho viac peňazí. Vlani na verejné obstarávanie štát použil 130 miliárd korún. Robert Fico, keď nastúpil do funkcie predsedu vlády, tak povedal, že vo verejnom obstarávaní je veľké plytvanie, veľká netransparentnosť a že on odhaduje plytvanie pri verejnom obstarávaní na 30 až 40 %, 30 až 40 % zo 130 miliárd korún sú veľmi veľké peniaze. Sú to desiatky miliárd korún. Čo sa ale udialo za vyše dvoch rokov vládnutia Roberta Fica? Zvýšila sa efektívnosť verejných obstarávaní? Zvýšila sa miera transparentnosti? Nie naopak. Naopak, podiel priamych zadaní, podiel nesúťažných foriem verejného obstarávania sa výrazne zvýšil. Čiže dovolím si povedať, že ak beriem slová predsedu vlády vážne, a ak naozaj jeho odhad bol korektný, a neviem vylúčiť, že nebol, a že vo verejnom obstarávaní sú rezervy a plytvanie v objeme 30 až 40 %, ak to teda tak bolo za našej vlády, tak dnes to potom musí byť najmenej 40 až 50 %, keď podiel nesúťažných foriem sa výrazne zvýšil. A keď tu máme aj rôzne konkrétne príklady, na ktorých by sa to dalo pomerne úspešne ilustrovať.

A aká je zase vôľa koalície a vlády napĺňať tieto deklarované ciele zefektívňovať verejné obstarávanie. Keď tu každý polrok predkladáme konkrétne návrhy na novelu zákona o verejnom obstarávaní, teraz máme s kolegyňou Žitňanskou zase opozičnú novelu zákona, ktorou sa vlastne navrhuje povinné elektronické obstarávanie, tak je to opakovane zmietnuté zo stola a koaličnou väčšinou odmietnuté.

Čiže aj toto, váš postoj k tomu to jasne odzrkadľuje a demaskuje vaše skutočné zámery a vaše skutočné priority. A budete mať aj na tejto schôdzi možnosť znovu ukázať, či ste to mysleli vážne, alebo nie, ale tých možností už bolo veľmi veľa, zatiaľ ani raz takéto návrhy podporené neboli.

Ďalej keď hovoríme o rozpočte, mali by sme hovoriť aj o jeho kvalite. Na prvý pohľad zarážajúce je, že vláda prikazuje všetkým podnikateľom duálne oceňovanie, ale rozpočet je predložený len v eure. Neviem sa zbaviť pocitu, že je to zámer, aby sa sťažilo porovnávanie. Aby sa sťažilo porovnávanie roka 2009 a rokov, ktoré boli predtým. Aj preto som vám všetky čísla, ktoré som na grafoch a v tabuľkách ukazoval, sú prepočítané v slovenských korunách, v konverznom kurze, aby to porovnateľné bolo. Ak vyžadujeme pod hrozbou pokút od podnikateľov, od drobných obchodníkov, od všetkých, aby robili rok a pol duálne oceňovanie a vláda nie je schopná v duálnom ocenení predložiť dokonca ani štátny rozpočet, tak to naozaj o niečom svedčí.

Som presvedčený aj o tom, že klesá kvalita a výpovedná hodnota rozpočtu oproti minulosti, o čom svedčí aj omnoho nižší počet strán. A čo je veľmi zlé, je, že pán minister Počiatek pochoval programové rozpočtovanie, pričom zmyslom programového rozpočtovania je meranie výsledkov, posudzovanie efektívnosti vynakladania peňazí. Aby sme neskúmali len to, či formálne bol zákon dodržaný, že sa tie peniaze minuli v takých a takých lehotách, ale aby sme skúmali a porovnávali, či bol dosiahnutý cieľ, ktorý sme chceli dosiahnuť, keď sme tie peniaze schválili do tej alebo onej oblasti. Programové rozpočtovanie je jeden z najúčinnejších nástrojov zvyšovanie efektívnosti vynakladania verejných zdrojov. Počas vládnutia tejto vlády sa však kvalita programového rozpočtovania znižuje, pričom tie rezervy sú tam obrovské, pretože aj za nás sa to len začínalo a máme ešte veľmi, veľmi ďaleko od vyspelých krajín, ktoré dlho tento nástroj používajú a napriek tomu, že tá úroveň teda nebola dostatočná ani za našej vlády, teraz je to o to horšie, že sa to ešte zhoršuje. Toľko k štátnemu rozpočtu ako takému.

Chcel by som ešte povedať pár slov k tomu, s akými návrhmi, zmenami a pozmeňujúcimi návrhmi vystúpia moji kolegovia. Myslíme si, že tento rozpočet nie je dobrým rozpočtom preto, že nevytvára predpoklady pre vysoký a udržateľný ekonomický rast, nevytvára dostatočné predpoklady na elimináciu dôsledkov svetovej finančnej krízy a nepodporuje dostatočne strednú vrstvu a rodiny, najmä rodiny s deťmi. Preto sa naše návrhy a naše opatrenia aj naše pozmeňujúce návrhy orientujú práve týmto smerom. Uvedomujeme si, že nie sme schopní predložiť taký komplexný balík návrhov, že by to zmenilo zásadne tú štruktúru rozpočtu a vyriešilo základné systémové chyby, ktoré rozpočet má, preto sa aspoň niektorými pozmeňujúcimi návrhmi pokúsime tie najokatejšie, najvypuklejšie chyby a nedostatky riešiť.

Predosielam, že pozmeňujúce návrhy, tak ako vás s nimi oboznámim, ako ich potom konkrétne prednesú moji kolegovia, sú koncipované tak, že nezvyšujú deficit verejných financií, že vždy hovoria, nielen kde treba zvýšiť, ale aj kde treba zobrať. Budú prednesené potom mojimi kolegami, ja ich len v sumári zhrniem.

Prvá oblasť, kde chceme navrhnúť zmenu, je výstavba diaľnic. Vláda, ako som ukázal aj na číslach, nezvláda výstavbu diaľnic a snaží sa pomáhať si projektmi PPP, ktoré sú však mimo verejných financií, a teda aj mimo transparentnej verejnej kontroly a všetky doterajšie informácie, ktoré máme o spôsobe a objeme PPP, ako sa pripravujú, nás vedú, no, nielen k zdržanlivosti, ale aj k istým obavám o to, že tento proces môže byť veľmi, veľmi netransparentný aj neefektívny, aj nevýhodný pre daňových poplatníkov, SDKÚ - DS preto navrhuje iný postup.

Navrhujeme zvýšiť v kapitole ministerstva dopravy alokáciu prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest o 5 miliárd korún. To sú peniaze, ktoré nečerpáme dostatočne, ktoré sú k dispozícii, ktoré nezvyšujú deficit verejných financií a ktoré, ak nezvýšime ich čerpanie, hrozia, že nebudú využité a prepadnú. Dôvodom toho nášho návrhu na navýšenie je teda výrazné zaostávanie v čerpaní prostriedkov a nízka alokácia z nového programovacieho obdobia v rokoch 2007 a 2008. Takto by sa zabezpečilo, že vláda by mala dostatok zdrojov na výstavbu diaľnic aj bez spoliehania sa na súkromných partnerov a banky, ktoré sa ukazujú byť problematické aj z hľadiska svetovej finančnej krízy a dostupnosti alebo ceny zdrojov na trhu. Je len na manažmente ministerstva dopravy a na vláde, či dokážu čerpať vyčlenené prostriedky EÚ a urýchliť tak výstavbu diaľnic na Slovensku.

Druhý návrh, ktorý prednesú moji kolegovia, sa bude týkať platov učiteľov. Platy učiteľov oproti priemernej mzde v národnom hospodárstve napriek sľubom vlády dlhodobo stagnujú a dokonca pre budúci rok má dôjsť k miernemu poklesu na úroveň 89 % priemernej mzdy, pričom v roku 2006 to bolo 91 % priemernej mzdy. Návrh SDKÚ - DS preto navrhuje, aby sa to vyrovnalo tak, aby v roku 2009 bol aspoň zachovaný pomer, ktorý bol dosiahnutý v roku 2006. Teda aby sa aspoň zachoval 91-percentný podiel platu v regionálnom školstve. Tie čísla sú korektné, teraz nehovorím len o pedagogických pracovníkoch, hovorím o všetkých zamestnancoch v regionálnom školstve, aby sa zachoval ten pomer 91 %. Na to bude potrebné vyčleniť 781 miliónov korún. Potom poviem aj, odkiaľ navrhujeme tie presuny.

Ďalšia oblasť, kde budeme navrhovať zmenu, sú výdavky na podporu bývania. Výdavky na podporu bývania, ako som ukázal aj vo svojej prezentácii, klesli po roku 2006 a aj pre rok 2009 sa predpokladajú o pol miliardy, dokonca viac ako pol miliardy nižšie, ako to bolo v roku 2006.

To, že je tam málo peňazí, o tom svedčí aj tá skutočnosť, že Štátny fond rozvoja bývania dnes nie je schopný uspokojovať záujemcov a vracia žiadosti o príspevok, o pôžičku. Zároveň predpokladajú sami zamestnanci tohto fondu, že nebudú schopní uspokojovať nové žiadosti v budúcom roku viac ako do pol roka, preto navrhneme, moji kolegovia dajú konkrétny návrh, aby sa zvýšili výdavky na bývanie o 546 miliónov korún.

Ďalšou oblasťou, kde navrhneme zmenu, sú výdavky na sociálnu politiku, ktoré, ako som tiež ukázal vo svojej prezentácii, stagnujú napriek deklaráciám o budovaní silného sociálneho štátu. Myslíme si, že najmä stredná vrstva, mladé rodiny, rodiny s deťmi, ľudia, ktorí platia dane a odvody a ktorí vychovávajú deti si zaslúžia omnoho výraznejšiu podporu, a preto navrhneme, aby sa v štátnom rozpočte vyčlenili 2 950 miliónov korún na finančné pokrytie zvýšenia materského príspevku na 100 % čistého platu po dobu jedného roka namiesto dnešného stavu, keď je to 55 % hrubej mzdy po dobu 28 týždňov. Toto opatrenie navrhneme v štátnom rozpočte - vyčlenenie peňazí a zároveň v januári na januárovej schôdzi navrhneme novelu zákona, príslušného sociálneho zákona v tomto zmysle, ktorý by to zabezpečil. Možné to bude napriek tomu, že sme na minulej schôdzi podobný návrh zamietli, pretože tam bola tá konštrukcia iná. Tam sa to skladalo z dvoch častí, z rodičovského príspevku a z materského príspevku. Aj tam to bolo navrhnuté do tej sumy zhruba 100 % čistého platu, ale iným mechanizmom, čiže je možné aj skôr ako po pol roku tento návrh dať a v januári ho dáme.

Ďalej vláda predložila návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, kde predpokladá návrat 150-tisíc sporiteľov a z toho plynúcich 7 miliárd korún plus ďalšie 3 miliardy z toho, že tí, ktorí odídu v priebehu budúceho roka už nebudú platiť do druhého piliera, ale do prvého. S týmto zásadne nesúhlasíme, preto navrhneme vylúčiť túto jednorazovú operáciu z príjmov rozpočtu Sociálnej poisťovne.

Krytie návrhov, tých, ktoré som predtým spomínal, navrhneme zabezpečiť na úkor neodôvodnene zvýšenej rezervy vlády. Tam navrhneme vrátiť ju na úroveň, ako bola do roku 2006, na úroveň 150 miliónov korún, rezervu predsedu vlády, ktorú navrhneme znížiť o 100 miliónov korún a zase ju vrátiť na tú úroveň, ako bola do roku 2006 a ďalej navrhneme znížiť výdavky kapitol ministerstva obrany o 300 miliónov korún, vnútra o 1,8 miliardy korún, financií o 120 miliónov korún a DPS-ky o 1,8 miliardy korún. Toto sú avizované pozmeňujúce návrhy, ktoré budú v rozprave prednesené.

Z dôvodov, ktoré som teda pomenoval, a to teda z dôvodu zhrnuté toho, že považujeme rozpočet na rok 2009, ale aj teda rozpočty na roky 2009 až 2011 za premrhanú príležitosť z hľadiska vytvárania predpokladov pre rast z hľadiska ochrany Slovenska, občanov Slovenska pred dôsledkami krízy, z hľadiska dodania impulzu pre ekonomiku, ako aj z hľadiska výraznejšej podpory strednej vrstvy a rodín, najmä rodín s deťmi. Z týchto dôvodov považujeme štátny rozpočet za nie kvalitne, nie dobre pripravený hlavne z týchto dôvodov, o tých ďalších som pomerne dlho hovoril, a preto budeme navrhovať tie zmeny, ktoré som avizoval. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)