P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Šimko.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Myslím si, že, pán poslanec Brocka, ste ozaj v krátkosti veľmi výstižne charakterizovali túto kauzu, ktorá hýbe Slovenskom. Ozaj si treba aj pripomenúť, že ste členom výboru pre financie, že keď si možno prepočítame 2 mld. Sk, tak to je takmer 1 000 korún na jedného pracujúceho občana. Takže nejedná sa len o nejakú malú čiastku. A ozaj človek si dáva takú otázku, že keby nebolo toho českého blogera, od ktorého sme dostali tú informáciu, že vlastne na Slovensku na akých tenkých nitkách visia miliardy korún - to je až neskutočné!

Ja neviem, čo si mám o tom myslieť, ale nakoniec si dávam aj takú otázku, alebo nie je mi jasné, že či budú staré spory, ktoré sa darilo dlhé roky neprehrať, uzatvárať takýmito dohodami o urovnaní len niektorí ministri? Myslím, viete, aj na tú kauzu ten Studeničov záchranný systém Slovakia. Alebo teda pridajú sa aj ďalšie pohľadávky voči štátu, budú odteraz patriť možno medzi najlikvidovanejšie.

Takže je tu ozaj viacero otázok a ozaj nie je jasné, prečo ministerstvo v tichosti podniklo všetky kroky na to, aby boli takmer 2 mld. vyplatené, pričom, samozrejme, tá pol miliarda už je asi mimo Slovenska. A vôbec bránilo sa akýmkoľvek iným úvahám o možnom inom riešení.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Brocka, vaše reakcie.

J. Brocka, poslanec: Áno. Budem reagovať iba na pani poslankyňu Vaľovú. Pani kolegyňa, súhlasím s vami, že sa to nedá porovnávať. Kauza pani ministerky Tomanovej spred roka o neoprávnenej dotácii 2 mil. Sk vám blízkemu zariadeniu Privilégiu, to naozaj, to sa nedá porovnávať s dvojmiliardovou kauzou TIPOS. To je proste tisíckrát viac, to sú tisíckrát väčšie dôsledky pre občanov tejto krajiny. Ak pani ministerka Tomanová, odišla zo sály, ak aj ona to pochopila rovnako ako pani Vaľová, tak sa pani ministerke Tomanovej ospravedlňujem, ona totiž jednoducho na ministra Počiatka nemá. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda Národnej rady Číž požiadal o slovo. (Ruch v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za slovo. Registrujem u našich kolegov z opozície dobrú náladu, čo je dobrá predzvesť.

Vážené kolegyne, kolegovia, predovšetkým teda, pán predseda, ďakujem za slovo, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko trošku aj z pozície predsedu klubu, pretože opäť sme sa dostali ku kauze, ktorá nápadne pripomína situáciu spred roka. Opäť v čase prijímania rozpočtu, keď na rozdiel od predchádzajúcich rokov Národná rada pomaly transparentne schválila rozpočet, realizovala programové vyhlásenie vlády, kde mediálni experti, naši vážení kolegovia z opozície, zaregistrovali tento nepekný jav a nastúpili. Odvolávali sme, odvolávali sme vládu, premiéra, ministra financií a neviem koho všetkého a s tým, samozrejme, s neustálymi výkrikmi, ako je to možné, že nedávame prednosť takémuto vážnemu rokovaniu pred tým, aby sme rokovali o veciach, ktoré sú ako obvykle na poslednom rokovaní parlamentu v roku, bývajú veľmi dôležité. Úplne náhodou opäť tá istá situácia.

Ja by som ani nechcel na pána Brocku reagovať, pretože pravdepodobne táto schôdza nie je celkom o ňom, ale, pán Brocka, ja to musím povedať, ja som v tomto parlamente od 26. novembra 1989. Ja som vás s úžasom počúval celé roky, ale vy ste naozaj niektoré umenie už zdokonalili k dokonalosti, ako Ježiško vás obdaril naozaj výzorom slušného človeka, otca neviem koľkých detí, a vy tak bezostyšne klamete a demagógiu ste doviedli do takého štádia, že naozaj mi nezostáva nič iné, iba obdivovať to, pán Brocka.

Vy ste boli, pokiaľ viem, expertom KDH, ako aj ste, ako to prezentujete vašimi vystúpeniami za klub expertov pre ekonomiku. Úplne náhodou v poslednom roku vlády v predchádzajúcom období sme privatizovali nesmierne úspešne - čo dokumentuje váš vstup a vklad pre riadenie hospodárstva pre občanov Slovenskej republiky - elektrárne za 33 mld. Sk, za čo dneska nevieme postaviť ani základy ďalšieho stupňa elektrárne, ktorú chceme postaviť, a nútime, aby teda vami sprivatizovaný investor ju postavil a splnil svoj záväzok. Ale, čuduj sa svete, našli sme aj takú zmluvu po vás, pán Brocka, ekonomický expert KDH, ako ste napísali do zmluvy o prenájme Gabčíkova, v istom zmysle slova klenotu Slovenska, okolo ktorého vedieme rôzne spory a na ktorý sú Slováci osobitne hrdí, ste dali zmluvnú pokutu za odstúpenie od zmluvy. Ako som vás tu počúval, ekonomický expert pán Brocka, ktorý, keďže všetci vieme, že KDH zodpovedalo za privatizáciu elektrární, sa objavila zmluvná pokuta za odstúpenie z prenájmu gabčíkovskej elektrárne 30 mld. Sk! Ako vy... (Reakcie z pléna.) Ste vy vôbec ľudia ešte?! Ste vy ešte ľudia? Tridsať miliárd slovenských korún za odstúpenie od prenájmu z Gabčíkova!

O čom všetkom tu chcete rozprávať, keď sa bavíme o sumách za... (Reakcie z pléna.) Nepochybne, pán predseda, rob ty krik tu, len buď trošku slušný, máš k dispozícii, prosím, priestor na odpoveď. Dá sa ešte prihlásiť ústne a vysvetli mi to, budem veľmi rád.

Pán Brocka, 30 mld. Sk, odpustite mi, nie som za to a chcem, aby ste v pokoji dovychovávali ďalšie deti, 30 mld. Sk! Ak nechcete za to niesť zodpovednosť, veď to je jedno, ale niečo také, a títo ľudia, lebo o tých ostatných sa nemusím baviť, navrhovateľ, skvelý, to sám seba označil, že je nositeľom, že je o ňom známe, že on vždycky konal vo verejnom záujme. Dá sa to vydržať. Za normálnych okolností človek od ľudí s takýmito tvrdeniami odíde, tu sa to nedá, musíme teda diskutovať. Kto má žalúdok, sedí, kto nemá žalúdok odišiel, nepotrebuje tento cirkus počúvať.

Utajenosť. Pred očami verejnosti realizovali rozsudok Najvyššieho súdu a podobne. Ako to bolo už len s SPP? Za 150 mld. Sk s reálnou cenou od 250 do neviem koľko, ide o to, že z ktorej strany sa objavuje expert. Všetci vieme, že celý tento proces tejto nehoráznej privatizácie, a ktoré Slovensko dostalo jeden z najdôležitejších prirodzených monopolov, bol, samozrejme, transparentný pred očami celej verejnosti, zmluva nebola utajená, hoci išlo o priamy predaj štátneho majetku, nie je to TIPOS, ktorý je štátnou akciovou spoločnosťou, kde je štát väčšinovým akcionárom, kde to bola Slovenská republika, ktorá predávala majetok, kde ručila za všetky záväzky o utajení o všetkom možnom majetkom Slovenskej republiky v plnom rozsahu!

To, čo sa tu dialo, o tom by sme my tu mohli rozprávať donekonečna, pretože ide o nebotyčnú zločinnosť pre mňa, a nezvratnú, už ju nikto nevráti naspäť! Nikto nevráti naspäť. Títo ľudia teraz prídu a postavia sa, že oni sú ochrancovia verejnosti, verejného majetku.

Tento človek, pán Mikloš, ktorý stojí vedľa mňa, reagoval na ňu ako známy to ekonomický odborník, na situáciu, budem citovať len z časopisu Trend, o ktorom, samozrejme, opäť títo páni sú schopní povedať, že to je platený časopis SMER-u, hoci tá skutočnosť je známa, ako to vyzerá v Trende, je to, bohužiaľ, občas plateným priestorom pre realizáciu práve tejto nádhernej opozičnej politiky, napriek tomu, keďže tu v danom prípade ešte tá objednávka nebola, napísal toto:

"Športka vznikla v roku 1992 ako nástupnícka organizácia federálnej Sazky a stala sa vlastníkom všetkých nehmotných práv" a tak ďalej. "V rovnakom čase vznikol TIPOS, ten zase získal od ministerstva financií povolenie na prevádzku číselných lotérií. Keďže mu ale chýbali práva na hry, Športka zabezpečovala všetky činnosti súvisiace s prevádzkou hier. Spočiatku sa všetko spracovávalo ručne, ľudia podávali tikety na Športke, Športka ich zozbierala, posielala do Prahy, kde sa žrebovalo. Potom ale sa prešlo na on-line spracovanie pomocou systému americkej spoločnosti GI-Tech, pravdepodobne zmluvného partnera Športky. Žrebovať sa začalo na Slovensku a tikety sa dali podávať už aj na iných miestach. Zmluvy s týmito zberňami mala uzavreté tiež Športka."

A potom nastupuje situácia, ktorá je meritom veci. "TIPOS sa po niekoľkých rokoch rozhodol, že všetky činnosti si vie zabezpečiť sám. Uzavrel zmluvu práv priamo s GI-Techom, zberňami a Športku vynechal z hry." Citujem, prosím, z časopisu Trend: "Tá ho spočiatku v roku 2000 zažalovala za neoprávnené používanie ochranných známok Športka, Šanca, Mates a know-how na organizáciu týchto lotériových hier, ako aj za nekalosúťažné konanie, a žiadala náhradu, ktorej výška sa počas rokov súdnych ťahaníc zvyšovala."

Takže TIPOS sa po niekoľkých rokoch rozhodol, že všetky činnosti bude zabezpečovať sám a vynechal Športku z hry, na čo nastúpil hlboko odborný úsudok pána podpredsedu vlády, vtedajšieho, pána Mikloša, že predsa takýmto spôsobom my už konať ďalej nebudeme a on právne vytvorí stav, že Športku úplne vynecháme z hry s tým, že Športka vzhľadom na to, že žiadna technológia neexistuje, tak ju vynecháme z hry.

Tak ju aj vynechal z hry. Na základe toho bol žalovaný viackrát, urobil niekoľko veľmi zaujímavých, veľmi zaujímavých transakcií typu - kúpil firmu za 21 mil., kde iba 1,8 mil. Sk bol majetok firmy a podobne, až teda vzápätí už mala byť situácia pravdepodobne vyriešená. Vzápätí pán Mikloš potom, samozrejme, rokoval, ešte potom zistil, hoci všetci boli zodpovední, Schmögnerová, neviem kto, neviem kto, ale on stanovil sumu 100 mil. Sk, ktorá jediná mohla byť určená na vyriešenie tohto sporu, lebo však to boli súdne trovy a tak ďalej, čo sa ale nepodarilo, s tým ale, že to bol podvod celý čas so všetkým, s tým, že ďalej pokračoval súd.

On určil geniálnu advokátsku kanceláriu, on určil dôkaznú situáciu, on mal možnosti štátneho orgánu, ktorý mohol urobiť všetko potrebné pre to, aby v danom spore, pokiaľ je presvedčený, že ide o podvod, že vyhrá. A, čuduj sa svete, určil si aj vynikajúcu advokátsku kanceláriu, kde nebol ani Počiatek, ani neviem kto všetko, ním vybratú geniálnu kanceláriu. A kancelária prišla na súd, prehrala prvé pojednávanie, prehrala druhé pojednávanie v tejto veci, kde vyhodnotil pán Mikloš, že teda "treba vynechať Športku", citát z časopisu Trend.

Samozrejme, problém nastáva až vtedy, keď nastúpime my, kde nastúpi nový riaditeľ TIPOS-u niekedy v roku 2006, niekedy, tuším, v novembri, kde musí registrovať situáciu, ktorá tu je, kde už situácia je naozaj veľmi komplikovaná a zložitá. Diskutujú, hľadajú možnosti, vedia, že tá situácia tu je, napriek tomu po druhom rozhodnutí nemohol nič urobiť pri situácii, kde bola fixovaná dôkazná situácia, taktika riešenia súdneho sporu a všetky úkony, ktoré môže štát urobiť v danom prípade, aby bol v spore úspešný, pokúsili sa ešte urobiť to, aby nejaká nová advokátska kancelária prelomila pánom Miklošom teda de facto prehraté prvé dva spory v riadnom konaní.

Zaujímavé je, že v nej nevystupujú právnici, vážení kolegovia, z vášho prostredia, pretože v tomto smere oni by asi tie nezmysly, čo hovoríte vy, sa neodvážili tu povedať, lebo si vážia svoju profesijnú česť. Lebo si vážia svoju profesijnú česť.

A v tejto situácii, keď jednoducho Počiatek vymenil advokátsku kanceláriu, ktorá sa usilovala o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je dovolanie, odvolanie na Najvyšší súd. Najvyšší súd konal celé obdobie, až prijal rozhodnutie. Človek by čakal, že to rozhodnutie bolo včera, predvčerom, pred týždňom, pred dvomi, lebo veď ako by sme až teraz prerokovávali počas rozpočtu celú kauzu? Problém je, že on vydal toto rozhodnutie v auguste tohto roku. V auguste. A stav toho, že bol vynesený rozsudok bez teda písomného substrátu, bola o tom informácia v našej tlači.

Pán Mikloš, ktorý celý čas situáciu sledoval, je mimoriadny ochranca verejného majetku, nepochybne zaregistroval takúto udalosť, že Najvyšší súd v spore, ktorý on vyvolal, zariadil, manažoval, ktorý totálne prehral, že zaregistruje tento stav a príde nám do parlamentu teda všetkým vysvetliť, že konanie sudcov je zločinné.

My by sme vás boli, pán minister vtedajší, veľmi pozorne sledovali, v čom teda je zločinné konanie tých sudcov. Veľmi radi by sme sa pripojili, lebo naozaj tragédia toho, že odchádzajú 2 mld. korún zo Slovenskej republiky, je naozaj veľká. Problém je, že pán Mikloš, on to nemal čas zistiť, že teda Najvyšší súd vydal rozhodnutie, ale bolo tu jedno obrovské šťastie, že pred dvomi týždňami čítal české noviny. A v tých českých novinách sa dozvedel, dokonca aj v situácii, kde naša tlač absolútne nereagovala, okrem toho, že oznámila, že bol vydaný takýto rozsudok, kde mohli teda kolegovia, ktorí dneska vypisujú tie neuveriteľné opäť hlúposti, nám mohli oznámiť, že je tu takéto veľké nebezpečie, mohli zhodnotiť situáciu, mohli ponúknuť verejnosti vyhodnotenie tohto sporu, kto to spôsobil, prečo sa tak stalo a ako to dokáže naša milá tlač, mohli nám aj poradiť, čo máme robiť. Pretože my sme naozaj konali iba z vlastného rozumu - to je ten celý problém.

A, čuduj sa svete, teda nie v auguste ani v septembri, ani v októbri, pán Mikloš nezistil, že je takéto rozhodnutie, zistil to až v novembri tesne vtedy a eskalovať to musel začať až počas rokovania o štátnom rozpočte Slovenskej republiky a ideálne po tom, keď bol úspešne schválený. Podanie, ako vieme, bolo podané v piatok minulý týždeň, bolo treba prekryť situáciu v tom parlamente.

Chápem nervozitu opozičných kolegov, len pravdepodobne etika tu existuje. Existuje tu nejaká pravda, existuje tu nejaká serióznosť, existuje tu elementárna korektnosť. Napriek tomu za pomoci, našťastie, už nie celej tlače, iba niektorých už veľmi známych "pisálkov" sa vám podarilo opäť stlačiť celý tento mechanizmus, že vlastne my sme spôsobili.

Čo to je za nezmysel tu vyprávať, že mal niečo konať minister od nejakého novembra 2006, čo mal chodiť ovplyvňovať sudcov Najvyššieho súdu?! V danom prípade nič iné sa nedalo robiť. Dôkazná situácia je uzavretá. Podanie podané. Čo sa dalo robiť? Aké, čo mal pripravovať?

Kolegovia v Trende špekulovali, že mal teda vytvárať rezervy a že vlastne je úplne zlé na ministerstve, že nevytvoril väčšie rezervy ako tuším, ja neviem, 4 mil. buď eur, alebo korún, je mi to jedno, že ich toľko vytvoril a že to malo byť prípravou na vyriešenie, lebo TIPOS-u sa darí a TIPOS hravo tento výpadok dvoch miliárd zvládne. Toto je situácia v Trende. Ešte furt Trend nenapadlo, že my ideme niečo robiť, ideme kradnúť, ideme potajomky nejako, neviem to všetko, čo tu, no, natárali títo ľudia, tak jednoducho napriek tejto situácii, keď si pozriete, čo napísali v tom Trende, je tu zložitá situácia, asi to TIPOS zvládne, veď je vcelku ekonomický výkonný, je celkom živý.

No, faktom je, že minister sa dostal do situácie, vyhodnocovali situáciu, ale nemali písomný rozsudok. Každý, kto sa trošku orientuje v súdnej praxi, vie, že výrok súdu a odôvodnenie súdu, ktorý veľmi výrazne dotvára interpretáciu toho súdneho rozhodnutia, nebýva ani zďaleka totožné, že jednoducho bývajú tam dramatické rozdiely. A nie je seriózny právnik, ktorý nepovie, že táto situácia je taká. Logicky ten minister musel čakať na písomné rozhodnutie. Dostal písomné rozhodnutie, dostali všetci účastníci konania toto rozhodnutie, rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným.

To znamená, skúsme si pozrieť, čo teda v tom rozsudku je. V tom rozsudku je napísané napríklad, zase citujem z Trendu, aby ma nikto neupodozrieval, že mám zlé podklady: "Najvyšší súd rozhodol, že štátna firma sa musí zdržať akéhokoľvek, i čiastkového, využívania znalostí alebo skúseností tvoriacich predmet práv žalobcu", teda Športky. Podľa jeho rozhodnutia celý systém hier Športka, Šanca a Mates tvoril práve predmet sporu, ktorý sa týkal so Športkou. To znamená, v tom momente presáva fungovať TIPOS a celý mechanizmus, ktorý je s ním spätý.

Pán Mikloš bezostyšne klamal verejnosť, že celý majetok TIPOS-u je 500 mil. korún. Alebo si vymýšľam, pán Mikloš?

Toto živili noviny, prosím, asi týždeň alebo dva. Päťsto miliónov korún je hodnota TIPOS-u, treba to dať do konkurzu a všetko je vybavené. Pre mňa je to skutočne, odpustite, pán Mikloš, krásny pohľad na vec celkom seriózneho mafiána. Aký problém? To je proste odkaz všetkým našim občanom: Máš firmu, eseročku, si zadlžený, ale prosím ťa pekne, však platíš hodnotou majetku a vykašli sa na splácanie záväzkov, ktoré si vytvoril svojou činnosťou!

Prosím vás pekne, čo toto je?! Kam sme sa to dostali? Čo demonštrujete, pán Mikloš, týmito vašimi úvahami tohto typu?

Dneska minister, veľmi vážne od pani Sabolovej, neviem kto, všetko možné tu počúvame, nie sú tu ministri, neviem kto, pani poslankyňa, pán minister tvrdil, pán minister financií tvrdil, že keby sa zastavila okamžite činnosť TIPOS-u, vzniká škoda vo výške až 3,5 mld. korún. Počúvam pána ministra prvýkrát, je to seriózna suma, nie je to seriózna suma, čakal som, že vážení experti, ktorí sedia napravo odo mňa, nám vystúpia a nám to vysvetlia. Ani slovo.

Tajné, zatajili pred občanmi, tajne na TIPOS. Vítek, apropo Vítek, Vítek, čo zistil pán Mikloš z novín, že teda je to tá osoba, jeden dramatický český žralok atď., tak čítam ďalej, čo teda ten novinár Motejlek, či ako sa volá, Dalibor Motejlek, ktorý, kto vlastne je? A zrazu čítam: "Ide o nekompromisného obchodníka, ktorý zásadne neustupuje," tvrdí ten Miroslav Motejlek. "Tento Roman Vítek zbohatol na slovenskej privatizácii a rozhodol sa investovať predovšetkým do nehnuteľností."

Na ktorých privatizáciách na Slovensku Roman Vítek zbohatol? Nepochybne to, pán navrhovateľ, vysvetlíte občanom tejto republiky a ako sme my s ním spätí? Ale ak sprivatizoval na Slovensku nejaký majetok a zbohatol, tvrdí to Miroslav Motejlek, no musíme zistiť, že teda ako privatizoval, s kým privatizoval, na kom zbohatol, kto môže byť jeho partner? Nepodarí sa nám to zistiť pravdepodobne, ak nám to pán kolega Mikloš nepovie.

Čiže toto je situácia. Minister stál pred rozhodnutím, keďže mal vykonateľné rozhodnutie, preukázateľný tlak, 300-tisíc slovenských korún denne pri neuhradení záväzku, ktorý bol stanovený v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí Najvyššieho súdu.

Podanie mimoriadne je naozaj mimoriadny opravný prostriedok. Akáže úspešnosť, pravidelná, pán Mikloš, je to mimoriadne úspešný prostriedok. No, mali sme minule, nedávno, bohužiaľ, furt zabudnem, záchranný systém, Záchranný systém Slovenskej republiky, žaloba opäť jedna z tých krásnych nášľapných mín, ktoré máme k dispozícii. Pán minister Kaliňák požiadal o mimoriadny opravný prostriedok, generálny prokurátor, tuším, skúmal celú vec šesť mesiacov a po šiestich mesiacoch mu odpísal, že, bohužiaľ, v danej veci sa pravdepodobne viacej konať nedá. Problém je, že pán minister Kaliňák musel zaplatiť ďalších, tuším, 30 alebo 40 mil. korún za toto omeškanie.

Títo istí ľudia bezostyšne vyprávali, že konal nezodpovedne, neviem čo, zbytočne dáva dovolanie, pretože bolo jasné, aká je právna situácia a podobne.

V danej situácii opäť nielen časopis Trend, dnešná Pravda píše o tom, že všetci renomovaní odborníci a ekonómovia hovoria, že v kauze TIPOS štát bude musieť platiť. Tak keď bude musieť platiť, pravdepodobne musí minimálne do času, kým sa nepreukáže opak, veriť tvrdeniu ministra financií Počiatka o tom, že vyhodnotil situáciu, nevidel výrazné možnosti vzhľadom na stav dokazovania, stav kauzy, možnosti, že opäť vyhrá.

Po ďalšie sú tam opäť veci toho typu, že ak prisúdené náhrady, ktoré sú k tým, ktorí majú oprávnenie, veriteľov vo vzťahu k TIPOS-u, sú do roku 2005. Pripadajú v spore ďalšie možné žaloby, ktoré sú, samozrejme, sporné v tom, či budú, alebo nebudú uplatnené úspešne, ale v konečnom dôsledku, keby sme prijali stanoviská navrhovateľa, môžu ísť až do výšky 26 mld., pán Mikloš. Aj k tomu sa nejakým spôsobom vyjadríte. Ak to budú len 3-4 mld., budem veľmi rád, aby som zbytočne nemusel už špiritizovať nad tým, že ak je to až 26 mld., tak že či to predsa len nebola sofistikovaná činnosť, ktorej ste sa venovali. Len to celkom teda nevyšlo s tou vládou, ani tie voľby nevyšli a už sa, bohužiaľ, potiahnuť nedala. Alebo to tak nie je? Ak vám krivdím, čestné slovo, ospravedlňujem sa vám.

Vážené kolegyne, kolegovia, diskusia, ktorá tu funguje, nemá ani elementárne znaky diskusie. Môžem diskutovať s pani Sabolovou, či tu mal byť predseda vlády, alebo nemal. Predseda vlády vystúpil a mal tu v pláne zostať, nemenovaný fúzatý pán tu bol celý čas vulgárne ho urážal z miesta. Úplne ho chápem, odišiel, nemal chuť to počúvať.

Politická kultúra, vážení páni, pravdepodobne toto je ono a týmto spôsobom treba postupovať.

Kto ostatne tu má byť a počúvať tieto donekonečna omieľané veci, keď sme o tejto veci rozprávali presne v piatok, tuším, alebo kedy sme rokovali o tom zákone, najmenej 4 až 5 hodín čistého času. V čom sa zmenilo čo i len jedno vystúpenie, v čom sa zmenila situácia vo väzbe na zmluvu atď.? Každý slušný právnik, ktorý mlčí, vie veľmi dobre, keďže TIPOS je štátnou akciovou spoločnosťou, môže vytvárať stav, keď prichádza do úvahy obchodné tajomstvo, ale v danom prípade vzhľadom na to, že naozaj je tam štátny akcionár, má povinnosť informovať o obsahu zmluvy. O obsahu zmluvy Počiatek aj s riaditeľom TIPOS-u informovali verejnosť. Kto zavádzal celý čas, že nesplnili svoju zákonnú povinnosť?

V dnešnej situácii prišiel pán Mikloš najprv v piatok ako "bojúvka" opäť s nesmierne silným odhodlaním, pretože už nám niekoľkokrát povedal, že sa nás nebojí, správali ste sa tam, ako počúvam, na tom ministerstve financií, ako takí 16-roční chlapci, ktorí vedia, že sa im nič nestane a neustále to demonštrujú. Výsledkom bolo, že na základe gentleman agreement, keďže TIPOS, nebol prieskum na TIPOS-e, ale bol u ministra financií, ktorý reprezentuje štát ako akcionára a nemôže im vydať tie zmluvy, tak bola dohoda medzi TIPOS-om a ministerstvom financií, že dostanú tie zmluvy napriek tomu k nahliadnutiu, kde si môžu ich fotiť, opisovať, môžu robiť, čo chcú. Opäť geniálny bojovník za spravodlivosť a predovšetkým za právo pán Mikloš aj s ďalšími výrazne odvážne sa prezentujúcimi atamanmi veľmi vznešene oznámili, že oni nebudú rešpektovať nejaké práva akcionára, nejakého štátneho orgánu, oni sú predsa poslanci, majú imunitu a oni si zmluvy zoberú a odkráčali s nimi.

Flagrantné, vedomé a ešte aj ostentatívne pohŕdanie zákonom, pán Mikloš, je pre vás typické, nie je žiadna ochrana verejného záujmu, bohužiaľ. A v tejto kauze priživovanie sa na nej, to je obzvlášť otrasné. Už pri pozemkovom úrade, ktorý opäť bezostyšne spomínajú vážení kolegovia, kde bolo "sprivatizované" možno 100-tisíc ha pôdy a viacej, 100-tisíc ha presne tým mechanizmom, ktorý spravili. Vymysleli reštituentov, o tom, ako sa zisťovali reštituenti, koľko tam bolo podvodov, ani nemá vyprávať zmysel. A bolo treba tým reštituentom, ktorých bolo, samozrejme, viac, ako ja neviem, možno 100-tisíc, možno neviem koľko, a jasné, že na každého lukratívna pôda nevyjde, no tak naši nominanti budú dostávať tú pôdu, my rozhodneme. Pán predseda strany Dzurinda, známy to bojovník za pravdu, tiež zhodou okolností rovno zo svojho reštitučného nároku v Spišskej Novej Vsi požiadal o lukratívnu pôdu v Bratislave, ale za tým všetkým bol verejný záujem - ochrana záujmov občanov. Bezostyšne roztáčal kauzu, v ktorej sám bol veľmi nechutným aktérom.

Toto je skutočná a pravá situácia v parlamente a to je to, o čom sa tu bavíme.

Z tohto dôvodu, vážení páni, moji kolegovia tu sedia, niektorí zo solidarity ku mne, veľmi pekne ďakujem, a ostatní odídu, lebo neprijímajú váš druh konverzácie. To naduté pochechtávanie sa, urážanie ľudí, vykrikovanie a nulová snaha o dialóg. Permanentne opakujete tie isté naučené frázy s cieľom oklamať verejnosť, o ktorej sa domnievate, že nebude dostatočne informovaná.

Ja dneska som presvedčený, že po tom, čo tu predviedol pán Mikloš aj vy, vážení kolegovia, že už sa nemusíme obávať o stav verejnej mienky, pretože k tomu už viacej nie je čo povedať.

Opäť na záver apel. Naozaj považujem parlament za nesmierne dôležitý orgán, ktorým sme dostali všetci obrovskú česť od ľudí, aby sme my stopäťdesiati hovorili v mene ľudí, identifikovali ich záujmy a potreby a hľadali veci, o ktorých sme presvedčení, že pomôžu krajine ako celku. Vráťme sa k zmysluplnej práci. A, pani kolegovia, vymýšľajte čokoľvek, len prosím vás pekne, aspoň trošku nás nechajte pracovať!

Tie neuveriteľné výkriky: "Predseda vlády nebol na rozpočte!" Vážení kolegovia, predseda vlády zostavoval rozpočet, pracoval na ňom veľmi intenzívne. Problém je, že prečo nehlasovali predsedovia strán opozičných, prečo neprišli verejne vyjadriť do parlamentu svoj vzťah k rozpočtu za - proti? Neunúvali sa. Predpokladám, že boli možno na módnej prehliadke alebo iným spôsobom vyjadrili vzťah k správe vecí verejných. Nechcem sa k nejakým jednoduchým prirovnaniam ani takýmto osobným invektívam obracať.

A tie prvé vystúpenia kolegov, ktorí nám ukázali teda tú intelektuálnu prevahu, o ktorej našťastie už prestali rozprávať, ale ktorá bola obvykle ich výbavou a ich inštrumentáriom v tom boji, tak nám ukázali, ako vyzerá. Ukázali nám schopnosť argumentovať, ukázali nám mechanizmus naozaj podrobného odôvodnenia argumentov reagovať na argumenty, ktoré minister uviedol a podobne. Okrem naučených floskúl, ktoré nemajú ale nulový vzťah k pravde a, páni kolegovia, som o tom bytostne presvedčený, veľmi dobre vedia, že to, čo rozprávajú, nemá žiadny vecný obsah. Má to byť iba ich prínosom a ich prídavkom alebo ich vkladom do dobrého fungovania parlamentu. Pevne verím, že občania skutočný stav vecí pochopia.

Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Číža: pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Sabolová, páni poslanci Pado, Brocka, Mikloš, Markovič, Mikuš, Janiš, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Galbavý ako desiaty, pán poslanec Kvorka, pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Petrák je posledný.

Pán poslanec Frešo, máte slovo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda Číž, ubezpečujem vás, že ako poslanec viem, na čo sa občania pýtajú. Hneď dostanete dve otázky.

Takže prvá je, pán Číž, keď to nebol tunel, tak prečo potom zmluva je tajná na žiadosť TIPOS-u? Ešte raz sa opýtam: Keď to nebol tunel, prečo je tá zmluva tajná na žiadosť TIPOS-u?

A druhá otázka, ktorú sa občania pýtajú, je: Ako by ste nazvali inak ako výpalnícka výška pokuty 400-miliónovú pokutu za jeden jediný deň? Ešte raz: Nazvali by ste ináč ako výpalníckou výšku pokuty, keď je to 400 miliónov za jeden jediný deň?

To sú moje dve otázky, ktoré vám tlmočím ako od občanov.

A ešte sa vyjadrím k Slovenskému pozemkovému fondu, keďže ste to vy začali. Váš pán premiér nazval "zlodejinou" ten stav, ktorý sa dial za vašej vlády na pozemkovom fonde. Dokonca použil výraz "veľkou zlodejinou". A ja vás ubezpečujem, že všetky veľké zlodejiny na pôde tohto parlamentu opozícia šetriť bude.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vaše vystúpenie bolo veľmi emotívne a neviem, prečo bolo také emotívne. Možno na odľahčenie ste ma spomenuli viackrát vo svojom príspevku pomaly ako ministra Počiatka. Za to vám len chcem poďakovať.

Ale teraz konkrétne, lebo vaše vystúpenie začalo úplne kdesi mimo témy TIPOS-u. Možno je to vaše videnie, je to vaše chcenie, ale nehovoríte pravdu, čo sa týka Gabčíkova. Asi v čase, keď sa o Gabčíkove rozhodovalo, ste boli vo výbore pre verejnú správu a možno vtedy ste nemali toľko informácií o tom, ako sa v tejto veci koná. Tam by ste sa mohli spýtať svojho koaličného partnera, pretože nebotyčná zločinnosť podľa mojej mienky sa mnohokrát odohrávala, tak ako ste to pomenovali, v rokoch 1994 - 1998 a váš koaličný partner sa veľmi rezervovane k tým 2 miliardám vyjadruje. Čiže je to skôr otázka do vnútra koalície.

A ešte snáď jedna poznámka, pán podpredseda, výčitka nám opozičným, že až teraz, keď sme my prišli, vám to vadí. Ale veď, pán podpredseda, vy ste sedeli v tomto parlamente aj v opozícii v minulom volebnom období a vy ste pokojne mohli namietať, že pán minister Mikloš v tom čase mal uzatvoriť mimosúdnu dohodu, že by ste to boli odobrili. Vy ste nenamietali, ale vy o tom viete už od roku 2006 a nerobíte nič. Vy dnes hasíte v parlamente minulý týždeň zákonom, zlou zmluvou, skutočne veľmi, veľmi odvážnymi a riskantnými krokmi rozdávate peniaze štátu, pretože máte z čoho rozdávať len vďaka minulej vláde, ktorá postavila ekonomiku tak, že ste mohli aj rozpočet postaviť a že si môžete riskovať pokojne s dvoma miliardami.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán podpredseda Číž, povedali ste, nepáči sa vám, že vám pravidelne odvolávame ministrov. Nuž vyberte takých, ktorí nebudú zodpovední za kauzy, ako to bolo v prípade ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, ministra hospodárstva či ministra financií, a nebudeme nikoho odvolávať.

Pán podpredseda Číž, veľmi cielene odvádzate pozornosť od podstaty veci, od toho, o čom dnes rokujeme. Rokujeme o kauze TIPOS, rokujeme o prieťahoch pri zverejňovaní dohody o urovnaní, o utajení dohody na požiadanie slovenskej strany, o neplnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a o konaní, ktoré smeruje jasne k podozreniu z riadeného procesu vedomého poškodzovania štátu, teda minimálne o 2 mld. korún.

Pán Číž, čo okrem iného hovoríte na zmluvnú pokutu, teda tých 400 mil. korún za každé porušenie uzavretej dohody. Za každé porušenie, pán podpredseda Číž, 400 mil. korún za každé porušenie. A v prvom prípade sa jedná o 100-percentnú pokutu za prvú splátku a pokuta je splatná na druhý deň. Jeden deň. A v druhom prípade rovnako tak jeden deň. Takže čo hovoríte na to, že v prípade dvoch porušení dohody, ktoré sa stali, je to 800 mil. korún navyše? Čo hovoríte na toto?

A, pán podpredseda Číž, čo hovoríte na vyjadrenie TIPOS-u v dohode: "Spoločnosť TIPOS podpisom tejto dohody ďalej prehlasuje, že túto zmluvnú pokutu" (rozumej 400 miliónov korún) "považuje za dojednanú v primeranej výške." Pán podpredseda Číž, rok 2006, vláda Dzurindu, 200 mil. korún na mimosúdne vyrovnanie, rok 2008, vláda Roberta Fica, 2 mld. korún! Čo hovoríte na toto, pán podpredseda Číž?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Číž, vy nespájate hrušky s jablkami, ale vy spájate hrušky s klincami. My teraz rokujeme o ministrovi Počiatkovi, o dvojmiliardovej tajnej dohode a o škode, ktorú zaplatia slovenskí občania. Ak ste reagovali na mňa a keby ste vytiahli nejakú zmluvu alebo dohodu, keď som bol ministrom sociálnych vecí, tak prosím, bolo to dosť dávno, v roku 1994. Už si to ani moje deti nepamätajú, ktoré sa snažím dobre vychovávať, pán Číž. Ale spojiť ma s Gabčíkovom a s privatizáciou Slovenských elektrární, to je taký záver ako "Brno". To ako keby som žiadal, aby za kauzu TIPOS odstúpil Miroslav Číž. (Smiech v sále a potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem. Ja budem veľmi krátky, pán podpredseda parlamentu. Ja vám odporúčam, aby ste namiesto "hau-nau" hovorili "haf-haf". Bolo by to z hľadiska obsahu vášho vystúpenia omnoho výstižnejšie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Markovič.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Ja možno nie až tak vecne, pán podpredseda, ale o to s vrúcnejším vzťahom k pravde. Ak naozaj veríte tomu, čo ste tu hovorili, tak je mi to osobne ľúto, a ak nie, tak klobúk dolu pred výkonom jednoznačne, lebo obhajovať takýto "prúser" môžete len vy. Ale ja vás beriem ako poslednú líniu obrany strany SMER, keď vystupujete vy, tak to viem, že už je to veľmi zlé.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jozef Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vaše vystúpenie beriem ako neodmysliteľný štýl k vám a, bohužiaľ, je to v súvise aj s tým, čo hovoril pán kolega Burian, že vcelku by sme aj počúvali, keby ste hovorili k veci na obranu dohody o vyrovnaní, a tým pádom aj na obranu pána ministra Počiatka. No vy ste tu v drvivej väčšine svojho vystúpenia obviňovali celú snemovňu odvrchu až dole, bývalé vlády a ešte aj "pisálkov", ktorí o tom si dovolia písať. No ale k veci.

Povedzme, že zoberieme do úvahy hru ministerstva financií, že prioritou bola ozaj záchrana TIPOS-u a po 1,5-ročnom ničnerobení prišli na riešenie dohody o vyrovnaní. Ale, pán podpredseda, teraz ma chvíľku sledujte, čo sa tu udialo od začiatku minulého týždňa, lebo ste hovorili, že nič nové.

Takže: Podľa zmluvy do 5 dní 400 mil. za know-how odišlo. Do 30. 11. 1,5 mld. zatiaľ neodišlo. Vzdanie sa podľa zmluvy, vzdanie sa dovolania generálneho prokurátora, ktoré je v dohode. Ako sa malo zabezpečiť plnenie zmluvy, alebo teda dohody o vyrovnaní? Asi najskôr TIPOS si chcel zobrať úver, ktorý nedostal, potom prišla ponuka alebo štátna pomoc 1,5 mld. z ministerstva financií a potom to prepuklo v médiách, pán podpredseda. A výsledok? Minister Počiatek vo štvrtok stiahol peniaze z TIPOS-u, 1,5 mld., a z vlády prišiel návrh za jeden deň novelizovať Občiansky súdny poriadok, v posledný možný deň. Aké šťastie, že zasadala Národná rada, však? Dnes sme dva dni po splatnosti 1,5 mld. TIPOS-u. Zaujímalo by ma, čo chce robiť TIPOS? Pretože podľa zmluvy penále naskakujú, však? A teraz sa pýtam: To tento štát bude stáť táto kauza avizovaných 6 mld. pánom premiérom?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, tak ako pre ministra financií vznikol svet po 28. októbri, tak pre vás začal už v roku 1989, tam niekde ste začali s odpútavaním pozornosti od podstaty problému, od tunela dvoch miliárd korún a následne za každé porušenie zmluvy 400 miliónov korún. Tam niekde ste vy začali odpútavať pozornosť.

Čomu som rozumel z vášho vystúpenia, keď ste povedali, že problém nastal vtedy, keď sme nastúpili my. Súhlasím s vami. S vaším nástupom nastal problém. Z 200 miliónov - 2 miliardy. Ja len som rozumel tomu, že všetci mali robiť, zachraňovať, ponúkať riešenia. Všetci mali robiť, aj opozícia, aj novinári, aj "pisálkovia". Len vy, vláda, ste sedeli na zadku a čakali, kým zo Slovenska odídu 2 miliardy korún.

Viete, čo ste mali robiť? Od marca 2008 alebo od augusta 2008, keď ste vedeli, aké sú rozsudky, mali ste novelizovať Občiansky súdny poriadok. Čo ste robili vy? Spisovali ste tajné, spisovali ste tajné dohody o urovnaní na 2 miliardy korún a ľudí ste "šalili" s tým, že ste vo štvrtok dobehli zadychčaní do Národnej rady s novelou Občianskeho súdneho poriadku, ktorá nemá žiadny vplyv na to, že 2 miliardy ľudí, plus penále, plus pokuty, 2 miliardy korún, plus penále, plus pokuty odídu zo Slovenska.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Číž udrel klinec po hlavičke. Ozaj zo strany pána Mikloša nikdy nebola žiadna ochrana verejného záujmu. Bola tu spomenutá privatizácia SPP. Opäť si povedzme, boli tieto zmluvy verejnosti prístupné? Nešlo náhodou o tajné zmluvy? Inak by asi ťažko bola ponuka víťaznej firmy First Boston Limited Europe, ktorá bola na necelých 15 mil. amerických dolárov už v mandátnej zmluve zmenená viac ako na 16 mil. amerických dolárov a nakoniec tejto firme bolo vyplatených 32 mil. amerických dolárov. Verejnosť o tom absolútne nemala žiadnu vedomosť!

Tak prosím vás pekne, o čom to tu rozprávate? Skutočne minulý týždeň pán Mikloš sa rozhorčoval, že by špekulantov nezniesol, ale však ich tam priamo vychovával. Veď druhá firma v poradí Rothschild and Sons chcela ako poradca 18 mil. amerických dolárov. Ako nazvať odmenu, prosím vás, za odporúčanie až jedného z jedného záujemcu a za takýchto podmienok?

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem plne podporiť vystúpenie pána podpredsedu Číža, pretože hovoril pravdu, plnú pravdu, ktorá sa vám veľmi ťažko počúva, a treba povedať na to všetko, že chvalabohu, že tento národ slovenský je rozumný a že má pamäť. Že má pamäť a že si pamätá, vážení páni z opozície, na tú vašu partizánčinu, ktorou ste tuná ľudí osem rokov tlačili do takých nemožností, že jednoducho to bolo v mnohých prípadoch až neúnosné. Čiže uvedomte si, že tu toto, čo predvádzate, vám v žiadnom prípade vo vašom naháňaní politických bodov nepomôže, pretože jedine kvôli tomu toto robíte, lebo sa to nezakladá na žiadnej podstate ani pravde, žiadne politické body nenaženie, práve opačne. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, povedali ste pravdu, keď ste vraveli, že neprijímame tón diskusie opozície. Ja si myslím, že treba povedať aj zdôvodnenie. Vždy budeme odmietať diskusiu v duchu príslovia: "Zlodej kričí, chyťte zlodeja." (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Číž, nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, úprimne ďakujem za tie faktické poznámky, aspoň neurážali zbytočne, teda okrem, pravda, opäť intelektuálneho briliantu pána bývalého ministra Mikloša, ale prosím.

Pani Sabolová, problém je, že ako podpredseda výboru pre verejnú správu, ako podpredseda, tuším, jeden čas aj najväčšieho poslaneckého klubu v tomto parlamente, som netušil, ako privatizujete elektrárne. Nevidel som ani jednu zmluvu. Ste ich od začiatku vyhlásili za tajné. Dokonca ste nás nútili ručiť majetkom Slovenskej republiky za porušenie. Urobili ste tak nehanebné, tak nehanebné zmluvy dodnes, že keby sa niečo s tým dalo robiť, hovoríme tu o tom v kuse, lebo srdce nám krváca, pani poslankyňa, ale nemá to význam. Mechanizmus, súdy, ktoré tu sú, aj vtedajšia platná úprava, bohužiaľ, vytvára situáciu, kde sa s tým nedá nič robiť. Ale vieme o tom. Vieme o tých 30 miliardách pokuty za to, že odstúpime od prenajatia na neviem koľko rokov, desiatky rokov, Gabčíkova. Čo k tomu viacej povedať? Čo k tomu viacej povedať, vážené kolegyne?

Pán poslanec Pado, no, tak by som vám povedal, naozaj nechcem ísť do osobného tónu, ale máte, Frešo, pardon, máte pravdu, že je známe, že v Paríži urobili najväčšieho zlodeja, čo tam našli, šéfom polície a bol nesmierne úspešný vo svojej činnosti, ale nechcem sa vás dotknúť, berme to len ako úsmevný príklad z histórie. Možno naozaj budete veľmi účinný opozične, lebo skutočne o tom, čo sa deje v tej majetkovej sfére, viete hrozne veľa. Takže ja vám držím palce a skutočne buďte dobrou opozíciou. Naozaj, ak budete dobrou opozíciou, Slovensko to potrebuje. Problém je, minister Počiatek jasne povedal situáciu, povedal o hrozbe škody, ktoré hrozili, a ako konal. Bez toho, že by ste sa zaoberali, ponúknite inú konštrukciu... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)