A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša - pán poslanec Záhumenský, pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Záhumenský, máte slovo.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Janiš, keby ste sa vy neboli dopustili vlastizrady na predaji energetiky, tak nemusela nikdy vláda rokovať v noci pri energetickej kríze. Čiže váš veľký podiel je na tom, že vláda, bohužiaľ, musí aj v noci zasadať, aby riešila problém, ktorý hrozil Slovensku, že Slovensko nebude mať ani teplo a ani elektrinu.

Spomínali ste Jaslovské Bohunice. Ak by ste boli vyjednávali tak, ako napr. kolegovia v Českej republike o Temelíne, tak dneska mohli Jaslovské Bohunice vyrábať najlacnejšiu energiu pre Slovensko, pre slovenských občanov a mohla mať profit z toho celá spoločnosť. (Potlesk.)

Vy ste ale zapredali slovenskú energetiku, nechali ste zatvoriť Jaslovské Bohunice pod zámienkou, že je to podmienka vstupu do Európskej únie. Áno, samozrejmá vec, rozumieme tomu, že určité skupiny alebo krajiny mali záujem na tom, aby sa zatvorila elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ale Česi ju dokázali obhájiť. Vy ste ju jednoducho odovzdali a zatvorili sme ju.

Ale ja si dobre pamätám v čase krízy v januári, keď nastala a keď hrozilo Slovensku, že ak skutočne dôjdu zásoby plynu a bude nutné odniekadiaľ zobrať energiu, tak ste sa hlásili, že vy ste vlastne tiež za to, aby sa spustili Jaslovské Bohunice, lebo ste si priznali vlastne chybu, že bola chyba túto elektráreň odstaviť. Vy ste hrali tiež divadlo? Tiež ste boli divadelníci pre občanov, keby sa náhodou musela spustiť táto elektráreň, aby zachránila situáciu na Slovensku, a dneska kričíte, že vláda hrá divadlo? Vláda riešila problém krízy, ktorý hrozil Slovensku, a tými divadelníkmi ste boli, bohužiaľ, vy.

Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja mám v podstate len dve poznámky. Skôr sú to možno otázky. Prvá otázka sa týka obnoviteľných zdrojov energie. Ja sa vás pýtam, aká je doba realizácie týchto zámerov - mesiac, týždeň, deň? Hrozí, že je to trošku dlhšia doba? A ja osobne si myslím, že je to rádovo dlhšia doba, že je to na niekoľko rokov.

A druhá vec, okrem toho, že aká je doba realizácie týchto zdrojov, ako je dostupná energia v ktorom čase. Slnko v noci - určite, vietor v akých časoch, vtedy, keď nefúka? Alebo potrebujeme stabilné a trvalé dodávky aj elektrickej energie. Ale dneska hovoríme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, potom tu vystáva úplne opodstatnene otázka, či je opodstatnené skrátené legislatívne konanie.

Len jedna krátka otázka: Nehrozí v najbližšom roku, dvoch, troch, piatich, že sa zopakuje kríza? (Reakcie z pléna.) No asi hrozí, že je tam určité riziko, to znamená, je tu aj opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť môjho kolegu pána Janiša a ospravedlňujem sa, pán minister, že musíte počúvať aj reči, ktoré nám, ktorí predsa trošku s tým pracujeme už 18 rokov, s energetikou, znejú smiešne. Ja chápem, že niekto nechcel, aby sme vstúpili do Európskej únie, ale som zvedavá, či sa potom vzdá tých dotácií, ktoré dostáva z Európskej únie, ale to už je len tak na zasmiatie.

Ja by som chcela podporiť pána Janiša v jednom. Každý, kto sledoval ekonomické fórum v Davose a pozorne si vypočul - a vždy sa to veľmi oplatí - ruského prezidenta Putina, čo hovoril o energetike a čo hovoril o tom, čo spôsobilo plynovú krízu, sa musí zamyslieť. Znovu zdôrazňujem, že keď vystúpil na bezpečnostnom fóre v Mníchove Putin v roku 2000 a vyhlásil, na čo bude používať svoje energetické suroviny a akým spôsobom obmedzí sprostredkovateľov, ako aj tranzity cez iné krajiny, my niektorí sme si to všimli, ale nie vždy to brali ako bernú mincu. Dnes v Davose povedal, že plynárenskú krízu spôsobili Spojené štáty americké a Európska únia. Upozorňujem na tento jeho prejav z Davosu.

A len tak mimochodom, či nebude plynová kríza do štyroch, piatich rokov? Ona môže byť do dvoch týždňov, pretože Poľsko stále nemá plyn, už dva týždne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Janiš, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Áno, ďakujem. Veľmi jemne zareagujem. Samozrejme, že s Jaslovskými Bohunicami ste hrali divadlo, lebo keďže nehráte divadlo, tak ich spustíte. Ja som komunikoval Jaslovské Bohunice a presne viem ako. Ak je to technicky a energeticky, toto rozhodnutie stojí na pevných základoch. A keď je to diplomaticky odkomunikované s Úniou, nemáme problém. Ale nestalo to ani na pevných základoch technických a už tobôž nie energetických a vôbec to nebolo odkomunikované v Únii. Divadlo.

A, pán Petrák, bohužiaľ, ale vidím, že čo sa týka ako riešenia krízy, kde, ako a energeticky ste totálne mimo. Práve preto kritizujem, že to prijímame v skrátenom legislatívnom konaní hneď a teraz zaraz, keď to nič nerieši, a vy hovoríte - a čo sa stane, keď bude kríza o dva, tri, štyri roky? No tak to prijmime v lete, veďme odbornú diskusiu. O tomto som ja rozprával. Načo v skrátenom legislatívnom konaní, načo tak rýchlo? Nič to nerieši. Tie zásobníky sa začnú plniť až v lete, pán minister, vy to tiež dobre viete, teraz ich nenaplníte. Teraz komplet celý plyn ide do spotreby, či do vykurovania, či do priemyslu, tie zásobníky sa začnú plniť neskôr.

Debatujme, komunikujme, hľadajme ozaj normálne riešenia. Nerobme ešte aj na kríze politiku a nerobme sa, že zachraňujeme niečo obrovské. Ja vyzývam na normálnu, vecnú, odbornú diskusiu, aj na hospodárskom výbore a všade, bavme sa a zapojme do toho ľudí, ktorí tomu rozumejú.

Pán minister, vy ste mali výborný tím, čo sa týka krízového štábu, vy ste tam mali "bardov" slovenskej energetiky, všetko ľudí zdatných, odborných, vidiacich dozadu, vidiacich dopredu, ovládajúcich obchody v Európe, perfektne technických zdatných. Prečo ich nevyužijete tak, ako ste v kríze využívali ich mozog, ich nápady, ich riešenia? Prečo aj pri legislatívne sa neopriete o ich názory? Prečo ich ignorujete? Prečo ich obchádzate? Prečo s nimi nekomunikujete? Prečo im to robíte poza chrbát, aby sa oni dozvedeli, keď krízový štáb fungoval perfektne, neboli rozpory, bola zhoda, bola komunikácia?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Smolková, ktorá už raz stratila poradie, keďže nie je prítomná, stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Vyčerpali sme všetky vystúpenia prihlásených rečníkov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete zaujať k nej stanovisko? Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nechcel som pôvodne využiť toto svoje právo, ale tá diskusia ma k tomu vybudila a chcel by som povedať pár faktov. Nechcem sa zdržiavať komentáru, len, pán poslanec Janiš, nemáte pravdu v ničom, čo ste povedali k jadrovej elektrárni.

Všetko sme mali technicky pripravené, odkontrolované rakúskymi pozorovateľmi, odkontrolované s certifikátmi Úradu jadrového dozoru, čakalo sa len na spustenie, pripravený kompletný harmonogram spustenia s postupným nábehom 55 megawattov, ktoré by boli pribúdali do siete každý deň.

A to, čo je najpodstatnejšie, mali sme to odkomunikované s Európskou komisiou, mali sme to odkomunikované s 26 premiérmi ostatných členských štátov Európskej únie a mali sme súhlas Európskej komisie na dobu nevyhnutnú.

Na to, čo vy hovoríte, že to bolo divadlo, ja vám odpovedám, že to bola nevyhnutnosť. Jaslovské Bohunice nemohli ísť viac ako 50 dní, pretože nemali palivo. Objednávka na ďalšie palivo potrebovala minimálne ďalších 18 mesiacov. My sme v čase, keď sme nemali pokrytú dynamickú stabilitu prenosovej sústavy, lebo sme nemali silovku, sme potrebovali urobiť zdroj. Asi si nepamätáte z mojich vyjadrení, že sme celú terciárku použili na výrobu silovky a že sme už 30 % sekundáru nevedeli prekryť a Česi nám na jeden deň predali celú kapacitu, ale to nám neriešilo problém.

Nechcem sa ďalej k tomuto vyjadrovať, len ešte raz vám hovorím, technicky sme boli pripravení, mali sme dôvod a našli sme pochopenie v Európskej komisii, ktorá nám dala súhlas. Čiže vaše tvrdenia sú nepravdivé.

Teraz to podstatné, lebo hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní. Neviem, či úmyselne, alebo z nepochopenia sa absolútne inak vykladá tento návrh, ktorý my predkladáme. Stále mi to tu tak rezonuje, akoby sme išli ublížiť SPP. Veď my im ideme pomôcť, preboha! Veď my ideme všetkým spoločnostiam, ktoré skladujú dneska plyn na území Slovenskej republiky, dať tú povinnosť, ktorú dneska, v čase krízy spĺňali len v SPP. Lebo SPP muselo vygenerovať ten plyn, tí ostatní sa mohli pozerať. A my teraz hovoríme, ideme to rozložiť. Páni podnikatelia, chcete skladovať na území Slovenskej republiky, dobre, ale musíte mať nejaký záväzok, lebo keď príde kríza a niekto si to znovu rozmyslí bez nášho súhlasu, aby sme boli pripravení. To je na tom podstatné.

Veď návrh zákona, separátny, ktorý pripravovali Štátne hmotné rezervy, tie dokonca hovorili až o deväťdesiatich dňoch skladovacej zásoby. My hovoríme o tridsiatich, čo je menej. Čo je menej, ako bolo k dispozícii teraz. Čiže my im len hovoríme, majme, preboha, 30 dní istotu!

A teraz, prečo to robíme v skrátenom? Viete prečo? My sa bojíme, že dôjde k výpadku plynu cez leto, a my už vtedy potrebujeme mať nastavenú normu a my už dneska potrebujeme dať všetkým echo, ktorí tu skladujú, nenechajte celý problém len na SPP, ale musíte sa všetci zapojiť, a preto v prechodnom období účinnosti zákona dáme do konca apríla za povinnosť, aby všetci pripravili pre ministerstvo hospodárstva ten skladovací plán a plán ťažobných kapacít. Práve preto, že sa obávame letného obdobia, kedy sa nebudú vedieť doplniť kapacity, preto chceme, aby sme to čo najrýchlejšie vydali.

A ja, keby som nemal túto obavu, že sa nebojím najbližšej krízy, určite by som rád diskutoval možno tri, štyri, päť mesiacov a vypiplal každý detail, ale tá rýchlosť nás núti, lebo tá hrozba nie je zastavená. Tá hrozba nie je zastavená, musím vás sklamať, nie Rusko, ale Ukrajina robí veľmi intenzívne kroky, aby zmluva, ktorá je dneska podpísaná a je v platnosti, aby mala zrušenú platnosť. Konkrétne prezident Ukrajiny robí tieto kroky a tlačí na Radu bezpečnosti Ukrajiny, aby tá zo svojej pozície zrušila túto zmluvu, čo je vlastne pokyn pre vládu (práve Timošenková sa snažila z celej tejto krízy dostať).

Čiže, pán poslanec, zato to robíme v zrýchlenom konaní, lebo sa bojíme, aby sme cez leto nezostali skutočne bez plynu.

Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz budeme pokračovať v rokovaní o

návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh vlády je pod tlačou 939.

Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že skutočne Európa, svet, a teda aj Slovensko, dnes stoja zoči-voči jednej z najvážnejších finančných a hospodárskych kríz, pričom prognózy renomovaných odborníkov hovoria o dlhej ceste naprávania toho, čo za sebou zanechala neviditeľná ruka trhu, čo spôsobila virtuálna a falošná bublina finančných maklérov a realitných mágov. Nie je možné a bolo by priam šialené, aby sme sa vo vláde tvárili, že dopady globálnych problémov obídu Slovensko a naši obyvatelia nepocítia dopady znižovania globálnej ekonomickej výkonnosti celosvetového nárastu v nezamestnanosti.

Vláda, verejní činitelia, štátne inštitúcie, ale i samotní občania musia, žiaľ, prejsť do úsporného režimu, musíme byť skromnejší, ale zároveň solidárnejší navzájom. Musíme viac myslieť na budúcnosť a nesmieme sa nechať unášať pretrvávajúcim pocitom úspechu dnešného materiálneho blaha. Oveľa viac ako kedykoľvek predtým potrebuje spoločnosť solidaritu, súdržnosť a to platí nielen z hľadiska našej krajiny, ale aj v rámci Európskej únie. Konanie na vlastnú päsť nikomu nepomôže, lebo je to kríza globálna, nie lokálna ani miestna.

Riešenie mimoriadnej situácie si vyžaduje dialóg medzi všetkými sociálnymi partnermi, medzi vládou, medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov a je potrebné vytvoriť priestor na aktívny dialóg. Tento priestor vytvára Rada pre hospodársku krízu, ktorá zasadá pod vedením predsedu vlády. Jej závery, vecné opatrenia, sa premietajú nielen do legislatívnych opatrení, ale aj do vecných opatrení jednotlivých ekonomických rezortov. Niektoré opatrenia majú, samozrejme, systémový charakter, iné znamenajú len dočasný, prechodný krok, ktorým je možné minimalizovať riziká, ktoré nás ohrozujú spoza hraníc.

Rezort práce v krízovej situácii má na prvom mieste pomoc pre ľudí, ktorí vypadnú z pracovného aktívneho života. Sociálna sieť je nesmierne dôležitá, a to z hľadiska bezprostrednej podpory, ale aj podpory rekvalifikácie, vzdelávanie zamestnancov. Nastupuje tu aj Európsky sociálny fond a tiež refundácia časti nákladov zamestnávateľov na pracovnú silu. Rezort práce aktívne koná v rozsahu najmä zákona o službách zamestnanosti. A preto vzhľadom na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v dôsledku radikalizácie prejavov globálnej finančnej a hospodárskej krízy hľadali sme všetky dostupné nástroje hospodárskej politiky a jej súčastí - politiky zamestnanosti, politiky trhu práce, a to najmä na zabránenie devastačných dopadov tejto krízy.

Situácia si vyžaduje okamžité riešenia, ktoré majú prispieť k udržaniu zamestnanosti na existujúcich pracovných miestach a k podpore vytvorenia nových pracovných miest s cieľom zabrániť rozsiahlym finančným stratám v hospodárstve Slovenskej republiky a zhoršeniu sociálnej situácie obyvateľstva Slovenskej republiky.

Z dôvodu, že hrozia štátu hospodárske škody značného rozsahu v súvislosti s prebiehajúcou globálnou ekonomickou krízou, je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Teraz dávam slovo poverenej členke výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne, správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 963 z 3. februára 2009 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 49. schôdzi dňa 3. februára 2009. Výbor uznesením č. 221 z 3. februára 2009 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939). Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaným návrhom vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939), v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa ukončí na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Frešo. Ak je to všetko, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, chcem podporiť tento návrh riešiť otázku zamestnanosti v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon o službách zamestnanosti je, myslím, to, čo treba v tomto parlamente urýchlene prerokovať. Som rada, že pani ministerka prichádza s týmto legislatívnym návrhom, pretože otázka zamestnanosti je citlivá otázka a dotýka sa množstva, veľkého počtu našich občanov a je to nielen pre nich otázka finančná, ale je to niekedy veľká psychická trauma, je to otázka vôbec ich psychickej rovnováhy a existencie života rodín.

Preto by som chcela veľmi jasne povedať, že slogan, ktorý tu bol uvedený vo faktickej poznámke na vystúpenie predsedu Národnej rady, že za Fica sa prepúšťa, vážení, kto takto skracuje problém a politicky ho podsúva, ten nepochopil, o čo ide vo svete. Nepochopil! Pretože Fica nemá Nemecko, Fica nemá Francúzsko, Fica nemajú Spojené štáty americké - a aké problémy sú tam. Aké problémy sú tam, vážení! (Potlesk.) Takže takto stavať otázku je skresľovanie a posúvanie problému niekde, kde môžu byť len politické šarvátky a nie meritórne riešenie veci.

A o tom, že hovoríme o bývalom prístupe a súčasnom, o liberálnej politike ekonomickej, ktorej odzvonilo a ktorej realizáciou dneska cítime jej dôsledky, nedobrej politiky, o tom musíme hovoriť, pretože metódy riešenia problému z liberálneho pohľadu sú iné ako z pohľadu praktickej sociálnej ekonómie. A musíme si vyjasniť a musíme si povedať, že niektoré veci na Slovensku skutočne pocítime vzhľadom na to, že sa presadilo niekedy voľnomyšlienkarstvo - štát nič, štát najhorší vlastník, štát žiadny regulátor. A dneska dochádzame k tomu, že to už neplatí, že je tejto politike koniec, a preto aj tento legislatívny návrh, o obsahu ktorého budeme rokovať o chvíľu, treba vnímať z toho pohľadu, že dnes progresívny pohľad je štát áno. Tam, kde má, musí.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami poslanci Kužma, Brocka, Radičová a poslankyňa Vaľová. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo mám pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som rád, že spomenula pani kolegyňa ten vplyv sveta na našu krízu, ja by som jej len chcel pripomenúť, že keď na celom svete zdražovala ropa, tak pán Fico nemal najmenší problém zo zdraženia benzínu na Slovensku obviniť vtedajšiu vládu, keď bol v opozícii. Čiže som rád, že odsudzujete metódy, ktoré boli hlavnou politickou zbraňou súčasnej koalície, keď bola v opozícii.

A čo sa týka toho hodnotenia, či liberálny prístup zavinil krízu, alebo štátne zásahy, nútenie bánk dávať pôžičky aj tým , ktorí nemajú na vrátenie, a niektoré ďalšie veci, alebo či zlyhala regulácia trhu, čiže zase štátny zásah, ja by som poprosil, keby ste toto po prvé nechali na ekonómov a po druhé bolo by dobré hodnotiť veci, až keď tú krízu budeme mať za sebou a keď budeme vedieť, čo ju spôsobilo a čo zabralo. Čiže urobme si skutočne odstup. Ako ekonómovia si my dnes netrúfneme hodnotiť, čo vy si ako právnička dovolíte už teraz vyhodnocovať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pani kolegyňa Tóthová, aj KDH podporuje skrátené konanie o tomto návrhu zákona. Aj preto, lebo uvedomujeme si vážnosť situácie, a aj preto, že konečne sú v tomto návrhu aj opatrenia, ktoré tu už celé mesiace my z opozície navrhujeme, a muselo byť až zle alebo horšie, aby ste boli ochotní tieto návrhy akceptovať. Napríklad príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta alebo daň, odvodové prázdniny pre začínajúcich živnostníkov a ďalšie.

Ale v tom návrhu sú aj choré veci a spomeniem len jeden príklad. V úvodzovkách jednou miliardou slovenských korún, alebo teda v eurách je to menšie číslo, do sociálnych podnikov a takou formou a takým spôsobom, že to bude podnikanie za štátne vami blízkym kamarátom, samozrejme, privilegovaným.

No ak ste hovorili, že západné krajiny nemajú Fica, ja si myslím, že oni sú radi, lebo v tomto čase, keď občania musia šetriť, a šetria a musia šetriť, tak som sa dozvedel včera v novinách, že Úrad vlády, Ficov Úrad vlády ide vyhodiť 30 mil. korún na reklamnú kampaň. Zadanie je, že ako má vyzerať inzerát alebo ako má vyzerať logo. Pani kolegyňa Tóthová, ja navrhujem, aby takéto úlohy zadávala Ficova vláda základným a stredným školám. A tie vám to urobia za jeden laptop, ak to bude cena do tomboly.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Radičová.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Na úvod chcem zdôrazniť, že bez zaváhania podporíme skrátené legislatívne konanie, pretože naozaj čelíme vážnym dopadom finančnej krízy, ktorú Slovenská republika nespôsobila a na ktorú naozaj potrebujeme veľmi promptne a rýchle reagovať. Som hlboko presvedčená, že riešenia nie sú ľavo-pravé, vážené dámy a páni, ale dobré, pragmatické a účinné. Preto som tiež presvedčená, že panuje plná zhoda, že potrebujeme zachovať predovšetkým pokoj, podporiť ľudí psychicky, obnoviť dôveru vo finančný sektor, podporovať spotrebu, rozhýbať úverový trh, efektívne čerpať európske fondy, podporiť výstavbu diaľnic a ďalšej infraštruktúry, podporiť podnikateľské prostredie a efektívne nástroje aktívnej politiky trhu práce. To, čo predkladá teraz vláda v zákone o službách zamestnanosti, je podľa môjho názoru prvý a nevyhnutný krok a som hlboko presvedčená, že Rada pre hospodársku krízu, ktorej činnosť vítam, bude pokračovať v svojej práci a bude predkladať ďalšie návrhy a kroky, pretože potrebujeme naozaj systémové a plošné riešenia reakcie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ja by som chcela poďakovať pani kolegyni Tóthovej, lebo očakávala som, že pri tak vážnom, ja to nazvem, takom vážnom skrátenom legislatívnom konaní, kedy aktuálna ekonomická situácia si skutočne vyžaduje okamžité účinné riešenia, ktoré majú prispieť k udržaniu zamestnanosti na existujúcich pracovných miestach alebo podpore nových pracovných miest, aby v Slovenskej republike nedochádzalo k zhoršeniu sociálnej situácie obyvateľov Slovenska. Predpokladala som, že tu nebude žiadna rozprava, sa všetci na tom zhodneme, ako hovoríte, a už vôbec nie, že tu budú invektívy na predsedu Roberta Fica, že on spôsobil celosvetovú krízu. Veď to je nemysliteľné! Ja som očakávala, že sa budeme venovať meritu veci a že už prestaňte s tými invektívami a že vlastne prestanete, ak je takýto vážny problém na stole, opäť politikárčiť a opäť zavádzať celú situáciu a problémy niekam inam.

Čiže ja by som chcela jedno povedať, že opatrenia, ktoré prijímame, určite prijímame uvážene a premyslene. A nehovorme, že sú to opatrenia opozície, pretože tieto dané opatrenia si rozoberieme a povieme si, čo je správne, čo nie je správne, a opatrenia, ktoré možno ste vy navrhovali, by neboli tak efektné a možno by doniesli aj zlé dopady, takže asi o tomto to má byť.

Takže ďakujem pani kolegyni Tóthovej, že meritum veci pomenovala a že upozornila na to, že sociálna kríza nie je o politických šarvátkach a invektívach. A na všetky tieto opatrenia, ktoré prijmeme, aj čakajú občania Slovenska.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz s reakciou na faktické poznámky má slovo pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem pani poslankyni Vaľovej, že povedala tú podstatu, lebo som chcela zdôrazniť, že problém krízy je veľký problém ľudí, drobných ľudí a ich rodín. Ja súhlasím s pani poslankyňou Radičovou, čo povedala v závere, a preto som aj vystúpila, že to, čo vláda predkladá, je nevyhnutný krok. A v rámci tohto nevyhnutného kroku môžeme diskutovať o ďalších možných krokoch, veď preto sme tu a to ľudia od nás očakávajú.

Pokiaľ pán poslanec Kužma mal narážky na to, že som právnička a hovorím do ekonomických vecí, je to jeho názor, ale dovoľte, aby som sa obránila. Ja študujem aj ekonomické veci a moja doktorská dizertačná práca, teda veľký doktorát bol z otázky teórie riadenia a tam tá ekonomika niečo má. Takže to, čo som hovorila, nehovorila som len tak, ale preto, že dané veci ma zaujímajú a ich študujem a myslím, že už je jasne povedané mnohými známymi ekonómami, politológmi, prognostikmi, že liberálna teória ekonomická nie je to, čo bude v budúcom období na prvom mieste.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Ako posledný riadne prihlásený vystúpi v rozprave pán poslanec Frešo, má slovo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, budete počuť, pani kolegyňa, bezpochyby. Veľmi ma mrzí, veľmi ma mrzí, na úvod musím povedať, že sme neprijali návrh opozície na všeobecnú rozpravu ohľadne krízy, lebo zdá sa, že koalícii, hlavne koalícii to chýba, začal s tým pán Paška, nejaká všeobecná politická debata na tému ekonómie. Možno by sa naozaj niektoré názory vykryštalizovali. A myslím si, že keď tu hovorila aj pani kolegyňa Vaľová o politikárčení, tak treba sa naozaj obzrieť na predsedu parlamentu, ktorý tu dal niekoľko, nebojím sa povedať, až drzých ekonomických lží na adresu bývalej vlády. A práve to, že nechcel ísť do diskusie, ale nechal to len takto zbehnúť na začiatku parlamentu, tak udal tým veľmi zlý, veľmi zlý tón. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Prosím, k predmetu, pán kolega, veľmi nerád vstupujem. K programu, k prerokovávanému bodu programu.

P. Frešo, poslanec: Ale ako, pán predsedajúci, to ste mali aj pani Tóthovej povedať, to ste mali na faktickú povedať aj pani Vaľovej, ktoré sa dotýkali všeobecnej hospodárskej krízy, a k tomu smeroval aj prejav pána predsedu, tak nemôžem to nejako odlíšiť.

Zaznelo na túto adresu niekoľko drzých ekonomických lží a ja si myslím, že by si to zaslúžilo debatu, zaslúžilo by si to vážnu debatu na pôde parlamentu.

Ako som predznačil vtedy už vo svojej faktickej, súvisí to aj s týmto bodom a veľmi by som chcel oceniť pani ministerku a vládu Slovenskej republiky, že nabrala konečne odvahu a predložila do parlamentu rozumný návrh, aj keď z dielne opozície na 80 %. Myslím si, že je to veľmi správne. Myslím si, že tieto návrhy budú nasledovať. Je len škoda, že tento návrh, ktorý na jeseň pani poslankyňa Radičová predložila do parlamentu, vtedajšia vládna koalícia zmietla z čisto politických dôvodov. Mohli sme tento problém už mať dnes za sebou a táto novela mohla slúžiť už dnes občanom Slovenska.

Ja si myslím, že nie je to žiadna hanba a v histórii SMER-u som našiel podobné, podobné kroky, a myslím si, že správne, ktoré sú napríklad z roku 2005, kedy pani vtedajšia ministerka, pani Radičová, predložila zhodou okolností tiež novelu zákona o službách zamestnanosti. A keď sa pozriem na záverečné hlasovanie, tak vidím, že pán Paška vtedy podporil pani vtedajšiu ministerku pri jej riešení, dokonca pán Robert Fico ju podporil a až na jedného, ktorý tu nebol, zdá sa, celý poslanecký klub SMER-u.

Čiže inými slovami, chcel by som naozaj, tak ako v mojej reakcii na úvodný prejav pána predsedu parlamentu, povzbudiť v tomto zmysle aj pani ministerku, aj vládu Slovenskej republiky, aby sa krízy nebála, aby proste vedela, že opozícia má pripravené riešenia, ktoré sem bude predkladať, aby vedela, že nám nevadí, keď sa podpíšu pod naše riešenia, absolútne je to v poriadku. A myslím si, že to, čo rozhoduje, je, akým spôsobom sa budú mať občania Slovenska. A pokiaľ prejdú aj opozičné návrhy, či už cez vládu, alebo pod rúškom vlády, tak ako je tento návrh pani poslankyne Ivety Radičovej, tak to bude pre občanov dobre a to by nás malo viesť pri každom našom kroku v rámci parlamentu.

Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky - páni poslanci Kužma, Vaľová a Madej. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Freša.

Slovo má pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: My podporíme, samozrejme, návrh na zrýchlené legislatívne konanie. Len nám je skutočne ľúto, že tieto mnohé z vecí už mohli dávno byť schválené normálnym konaním. Ja už som v máji na výbore sa pýtal na riešenia krízy. Žiaľ, vtedy mi bola povedaná tá teória, neviem, kde na ňu prišli ako ekonómovia SMER-u, že Slovensko na tejto kríze získa a že tu bude presun výroby z drahých západných krajín na Slovensko. Podobne, keď sa táto otázka otvárala v októbri, dokonca som mal tri tlačové besedy na tému, že treba riešiť, že je najvyšší čas, a predkladali sme opatrenia, tak vtedy ešte skutočne vládni ekonómovia hovorili o sedempercentnom raste tejto krajiny. Trochu sme stratili čas, ale na to už teraz zabudnime, poďme aspoň robiť veci dopredu.

Ja by som len veľmi, veľmi vás chcel poprosiť, prekonajte určitú pýchu a počúvajte, aj čo povie opozícia, aby sme zbytočne niekedy v júni neišli znovu do skrátených legislatívnych konaní na návrhy, ktoré by sme dnes, keby ste nás počúvali, keby ste boli ochotní rokovať, sme mohli kľudne dostať cez prvé čítanie, niekedy v apríli cez druhé čítanie a všetko by bolo v poriadku. Totiž v každom prípade prevencia je vždycky lepšia ako dodatočné hasenie. Preto veci, ktoré keby sa boli prijali pred pol rokom, pred trištvrte rokom, už dnes by fungovali a mnohé by sme nemuseli za drahé peniaze dnes prijímať. Vždycky, páni zo SMER-u, prevencia je lacnejšia, ako hasiť, keď je zle.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som veľmi rada, že panuje všeobecná zhoda ako málokedy, že niet pochybností o skrátení v legislatívnom konaní, čo sa týka tejto novely, čo sa týka tohto návrhu zákona.

Chcela by som jednu vec povedať, že rozprávate o tom, že ste chceli mať všeobecnú politickú debatu, pán Frešo. No všeobecná politická debata nič nerieši. Čakala by som od vás, že poviete, že chcete mať odbornú ekonomickú debatu a že budete podávať pozmeňujúce návrhy, lebo nejaká všeobecná debata je všeobecná debata.

Rovnako ste ocenili pani ministerku. No konečne mám pocit, že aj počúvate v tomto parlamente, aj čítate, lebo pani ministerka takéto zákony už predkladá dávno, ktoré sú vysoko aktuálne a ktoré pomáhajú sociálnej situácii na Slovensku. Ale lepšie je neskoro ako nikdy, že ste ju ocenili.

A čo sa týka návrhov pani poslankyne Radičovej, ja tu už počúvam celé dva roky, že všetky návrhy sú 80 % z jej dielne. Ja normálne som minule povedala, že navrhujem rozpustiť zrejme ministerstvo, lebo všetko urobila pani Radičová. Ona sama stačí na to a všetky zákony nám vyprodukovala do roku 2010, veď my nemáme vôbec žiadnu prácu už. (Potlesk.)

Takže nemyslím si, že je to tak. Veď bola ministerka, prečo ich nepredkladala? Veď hovoríte, že v roku 2005. A ja si vážim, že pán predseda Paška, pán Robert Fico podporili zákon o zamestnanosti pani Radičovej. Čo bolo evidentné, že títo ľudia majú sociálne cítenie a dneska to prenášajú takisto vo vládnutí. To len ste potvrdili to, o čo sa usilujeme za obdobie vlády tejto koalície.

No a myslím si, že zdôvodníme návrhy, ktoré si myslíte, že boli správne, pretože myslíme si, že sú tam chyby, pre ktoré sme ich neprijali a tie aj zdôvodníme. A nehovorme o tom, čo sa prijalo, neprijalo, lebo sami ste priznali, že jedenásť rokov ste nemali odvahu prijať zákon o sociálnych službách. Aj toto vypracovala pani Radičová? Aj o tom ste rozprávali.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Madej s faktickou.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil reagovať na predrečníka. Niekedy nevychádzam z úžasu z toho, a to aj nadväzujem na to, čo bolo povedané, že keď už opozícia musí, lebo nevedia nič iné, proste nevedia si zdôvodniť, ale musia, lebo naozaj sa nedá nič povedať proti tomu návrhu, lebo je dobrý, tak musia zahlasovať za, lebo už nedá sa kritizovať všetko. Tak v tom prípade si nájdu aspoň jednu výhovorku, že dobre, hlasujeme za, ale my sme to už dávno vraveli. Asi s takýmto prístupom pôjde konštruktívna opozícia aj do budúcnosti, možno v ďalšom volebnom období, však viete predpovedať budúcnosť, takže vždy spätne si poviete, my sme to už dávno vraveli.

Ja chcem oceniť, že ministerstvo reaguje, aktuálne reaguje na situáciu, ktorá je v dôsledku hospodárskej krízy, že ministerstvo a vláda Slovenskej republiky iniciatívne reaguje, a dôkazom toho je aj získanie a alokácia finančných prostriedkov vo výške vyššej ako 300 mil. eur, cca 10 mld. korún, ktoré sú aj na tieto opatrenia aj týmto návrhom zákona.

Preto hovorím a nedá sa povedať, že niečo také mohlo byť už dávno, keďže reagujeme na situáciu, ktorá vznikla za posledných pár týždňov a mesiacov. Ja som presvedčený, že celé toto, celý tento obraz, ktorý je, hovorí o tom, že kríza, či to chcete počuť, alebo nie, je výsledkom politiky, možno aj akú vy prenášate, pretože trh nevyrieši všetko. Keby trh všetko vyriešil, tak kríza nie je. A ja som rád, že ministerstvo a vláda... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Frešo má slovo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Madej, na tú časť, kde hovoríte o trhu, veľmi rád by som sa bavil o tom pri debate o kríze, všeobecnej debate o kríze, ktorú navrhovala opozícia. To je sčasti odpoveď aj pre vás, pani poslankyňa Vaľová. Hovoril som o debate o kríze a tá proste pre niekoho môže byť viac ekonomická, pre niekoho viac politická, tak sa zdá aj z prejavov, ktorý ste mali vy, aj pán Paška, aj ostatní. Ale v každom prípade si myslím, že by bolo správne pre občanov Slovenska, keby sme takúto debatu umožnili. Špeciálne si myslím, keď už sme pri tom, že aj by sme mali umožniť debatu o kríze plynovej, nakoľko táto sa priamo dotýkala všetkých občanov Slovenska.

Keď hovoríme o návrhoch pani poslankyne Radičovej alebo návrhoch pani vtedajšej ministerky Radičovej, ktoré ste aj vy podporili, ergo SMER, a hovoríme aj o návrhu, ktorý podala do tohto parlamentu na jeseň, čiže, pán poslanec Madej, nie že rozprávali sme o niečom, my sme to podali do parlamentu. Ja chápem, že sedieť v koaličných laviciach znamená dvíhať ruku tak, ako sa povie v koalícii, ale to ešte neznamená, že netreba čítať, netreba čítať návrhy zákonov, ktoré opozícia podáva. Nota bene, keď vidím, že ich číta ministerstvo, keď ich číta vláda a potom ich predkladá znova do tohto parlamentu.

Ešte krátka poznámka k tomu, že ste si krízu všimli pred pár týždňami. No ale to je práve ten problém, o ktorom som hovoril aj predtým, že ľavičiari naozaj majú ten problém, že nedokážu ekonomicky uvažovať. Čiže keby ste naozaj boli to študovali hlbšie, tak by ste vedeli, že príde kríza na Slovensko a mohli by ste podobne ako SDKÚ - DS vopred ponúkať kroky, ktoré by túto krízu a dopady tejto krízy zmiernili. Nie, keď si to všimnete pred pár týždňami, potom sem rýchlo prísť, preto sem rýchlo prísť, predkladať naše návrhy a ešte mať problém nám to uznať. Myslím si, že to nie je správne.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili v rozprave všetci riadne prihlásení, takže mi dovoľte vyhlásiť rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, či pani ministerka chce zaujať stanovisko k rozprave? Áno, má slovo.