V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že o čo som požiadala v mene vlády, ktorá predložila návrh teda na schválenie skráteného legislatívneho konania, ešte tu neboli ani v podstate otvorené opatrenia, už hovoriť o klientelizme a korupcii vo vzťahu k sociálnym podnikom, mám pocit, že ľudia nevedia, o čom hovoria. A preto mi dovoľte zdôrazniť, že sociálne podniky ako také sú upravené, týmto parlamentom schválené ustanovenia boli účinné už 1. septembra minulého roku. Do dnešného dňa okrem pilotného projektu, ktorý je spustený v oblasti sociálnych podnikov, kde sú a tieto sociálne podniky idú prevádzkovať neziskové organizácie, teda neziskové, už samotný názov tých neziskových organizácií hovorí, na akej báze budú vykonávať túto činnosť. A teraz rozširujeme a zvoľňujeme možnosť rozvoja sociálnych podnikov v zriaďovateľskej pôsobnosti predovšetkým obcí. Teda podporujeme zamestnávanie na lokálnej a miestnej úrovni a podporujeme predovšetkým zamestnávanie ľudí, ktorí majú nižšiu kvalifikáciu, ale súčasne umožňujeme, aby obecné sociálne podniky zamestnávali ľudí, ktorí sú okamžite prepúšťaní. A ja musím povedať, že napriek tomu, že tieto ustanovenia sú účinné od prvého a sú v platnosti od 1. septembra minulého roku, doteraz nikto nepožiadal o prevádzkovanie sociálneho podniku, lebo zriadenie sociálneho podniku s výnimkou pilotného projektu, ktorý tu je, preto sa spytujem - o akej lukratívnosti tu niekto rozpráva, o akej korupcii, o akom klientelizme?

Ja pripomeniem, že sociálny podnik musí zamestnávať 30 % znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, hovorím nielen o dlhodobo nezamestnaných občanoch, hovorím o občanoch, ktorí sú znevýhodnení z titulu svojho veku, majú 50 a viac rokov. Hovorím o mamičkách, ktoré sa vracajú z rodičovskej dovolenky a veľmi ťažko sa po šiestich rokoch uplatňujú na trhu práce. Hovorím o ľuďoch, ktorí sa vracajú z výkonu trestu, hovorím o ľuďoch, ktorí sú zdravotne postihnutí. Toto všetko sú znevýhodnení uchádzači.

Aká je podpora sociálnym podnikom? Prispieva sa na mzdu týchto ľudí, ešte raz opakujem, prispievame na mzdu a odvody do poistných fondov týchto ľudí, tí, ktorí sú znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie. A keď prispievame na ich mzdu, je to ďaleko dôležitejšie, že ich zaraďujeme do pracovného pomeru a nie že voľne poberajú, a ja zneužijem v tomto prípade slová pána prof. Vojta Tkáča, ktorý vždy hovorí, že nie nechať ležať ľudí voľne pod mostom a čakať, čo mu padne z neba. My hovoríme o tom, že týchto ľudí ideme zapojiť do pracovného procesu, nebudú poberať dávky ako pomoc v hmotnej núdzi, ale budú zamestnaní a budú dostávať svoju plácu, aj keď im na túto plácu za vykonanú prácu prispievame a prispievame im aj, samozrejme, na odvody, ktoré platia.

Čiže, prosím vás pekne, skúste vnímať tie sociálne podniky ako skutočne pracovné príležitosti pre tých jednak, ktorí sú znevýhodnenými uchádzačmi, a jednak, ktorí skutočne sa dostali do ťažkej situácie a veľmi radi prijmú prácu, pretože celý život dôstojne pracovali a majú v súčasnej dobe obrovskú traumu z toho, že prichádzajú o prácu.

Takže k tým sociálnym podnikom ešte je dôležité zdôrazniť aj to, že sociálny podnik je podporovaný po dobu dvoch rokov, teda 24 mesiacov, a musí byť udržaný päť rokov. V opačnom prípade tí, ktorí akúkoľvek podporu dostali na vytvorenie, nie na vytvorenie, práve na mzdy a odvody do poistných fondov, po piatich rokoch, ak neudržia tento podnik päť rokov v činnosti, musia peniaze vrátiť. Čiže nie je to žiadna dobročinná práca, je to skutočne veľmi seriózne postavené manažovanie tak, aby podnik bol schopný a udržateľný.

A v tejto súvislosti snáď treba zdôrazniť ešte jednu vec. Ja som to už povedala a zopakujem to opakovane. Nie je možné považovať za klientelizmus to, že ma niekto stretne na benzínovej pumpe a následne si podá nejaký projekt a potom niekto povie, že ma pozná, pretože som sa s ním stretla. Nie je možné, aby som skúmala, či podáva projekt ktorýkoľvek príbuzný vás ktoréhokoľvek z parlamentu alebo či to podáva váš priateľ, známy alebo skutočne váš politický súkmeňovec.

Takže k sociálnym podnikom iba toľko a prosím o vašu podporu, pretože je to zhruba 10-tisíc pracovných príležitostí. Celá problematika pre ľudí, ktorí sa stanú nezamestnanými, bola prerokovaná so Združením miest a obcí, ktoré jednoznačne sa pridali a povedali, že podporia tieto pracovné príležitosti a budú sa snažiť ich vytvoriť.

V tejto súvislosti mi nedá, aby som nezareagovala veľmi stručne, a skutočne pána predsedu vlády sú schopní opoziční poslanci spojiť s čímkoľvek a ja odporúčam vrátiť sa k tomu, čo kritizoval pán, vtedy poslanec, Robert Fico, a bola to predovšetkým spotrebná daň a viniť ho za zvyšovanie cien benzínu asi v tejto chvíli, a ropy, je úplne úsmevné a irelevantné, tak ako to bolo tu prednesené.

A napokon mi nedá pripomenúť, kto pracuje, robí aj chyby a vôbec to nehovorím v zlom a vôbec to nechcem nikomu vytýkať. Ale keď už toľko hovoríme o tom, že to sú poslanecké návrhy a prebrali sme poslanecké návrhy opozície a teraz ich uplatňujeme, ja sa spýtam, ak je neuplatniteľný poslanecký návrh, v tomto prípade hovorím o poslaneckom návrhu pani Radičovej, pretože tak, ako ho navrhovala riešiť z hľadiska hmotnej núdze a je neuplatniteľný v praxi a my hľadáme ďalšie riešenia ako možno pôvodnú myšlienku, ktorá bola, vyriešiť a uviesť ju do praxe, nemyslím si, že je to preberanie a odovzdávanie nejakého návrhu.

A ja si dovolím pripomenúť len také návrhy, ktoré tu odzneli a ktoré boli schválené v tomto parlamente pani Radičovej a ktoré určite neboli veľmi pozitívne, poviem konkrétne, pretože mám tú smolu, že si veľmi dobre pamätám za čias, kedy SMER bol tiež už súčasťou a boli členovia a poslanci, a veľmi dobre si pamätám, aké právne predpisy sa prichystávali, pretože sme sa k nim vyjadrovali. Poviem, za pani Radičovej novela zákona o službách zamestnanosti priniesla zavedenie povinnej účasti uchádzača o zamestnanie na spolufinancovaní vzdelávacích aktivít, čím sa oslabil záujem uchádzačov o zamestnanie k účasti práve na vzdelávanie na trhu práce. Ďalším takým negatívnym bodom bola aj skutočnosť, že sa sprísnili podmienky preukazovania náhradného plnenia, čím sa ohrozili pracovné miesta na pracoviskách, v ktorých je zamestnávaných viac ako 50 % občanov so zdravotným postihnutím. Ak by ste chceli, môžem o takýchto veciach hovoriť, zarážky mám na celú stranu.

Takže prosím, skutočne vráťme sa k meritu veci a skúsme hovoriť o tom, čo prispeje a pomôže občanom Slovenskej republiky.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pani spravodajkyňa žiada o slovo. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

J. Vaľová, poslankyňa: Ak dovolíte, iba podporím slová pani ministerky v tom, že na sociálne podniky bol prieskum, poslanecký prieskum, iniciovali ho vaši poslanci opoziční, dočkali sa ho, konštatovali, že nebol porušený žiaden zákon. Tak ja by som už na vašom mieste, keď ste tento prieskum vykonali, už by som sa k tomu nevracala, lebo rozprávate o niečom, čo absolútne neviete podložiť, to je prvá vec.

Druhá vec, teším sa, že jednoznačne konštatujeme, že niet pochybností o skrátenom legislatívnom konaní a message pre opozíciu znie: všeobecná politická debata, vážení, krízu nevyrieši, ale vyriešia ju aktuálne adresné opatrenia a tieto sú v podobe predloženého tohto zákona, ktorý ide v legislatívnom skrátenom konaní, a rovnako prosím o podporu.

Ďakujeme.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže odzneli stanoviská navrhovateľa aj spravodajkyne, dovoľte mi, aby som prerušil rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať ďalším schváleným bodom programu dnešnej schôdze, a to štvrtým bodom,

návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako to máme v tlači 893.

Návrh odôvodní podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák.

Spravodajcom, aby som povedal, bude člen navrhnutého gestorského výboru Viliam Jasaň.

Máte slovo, pán podpredseda vlády.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, dnes som aj rád, že sú tu v sále v tejto chvíli obidvaja moji predchodcovia, a to aj preto, že vlastne za ich čias sa vlastne narodil dnes najmladší, keď už to takto poviem, ozbrojený zbor, ale predovšetkým záchranný zbor hasičský a za tie roky sa postupne vyvíjali aj podmienky, v ktorých pracovali.

Tým prvým kameňom vlastne bolo preradenie hasičov ešte počas bývalého obdobia k služobnému pomeru, čo bol prvý taký základný kameň k stabilizácii kádrov, ktoré zachraňujú naše životy a majetky, a postupne sa v priebehu rokov - za tých 5 aj dačo, necelých 6 rokov - situácia stále vylepšovala. Postupne sme prešli na sociálny systém zabezpečenia hasičov a záchranárov tak, ako majú ich aj ostatné ozbrojené zbory. A možno dnes práve stojíme pred tým posledným pomyselným krokom k zavŕšeniu vlastne toho niekoľkoročného vývoja, ktorý v hasičskom zbore bol.

V tejto chvíli tu však stojíme pri skrátenom legislatívnom konaní, ku ktorému by som rád uviedol popri dôvodoch, ktoré sú ekonomického charakteru, aj veľmi úprimne, že pri zostavovaní zákona sme možno, a zoberiem to na seba, som možno aj ja podcenil súčasný časový rozvrh zasadnutí parlamentu, kedy som podcenil práve prezidentské voľby, ktoré zohrávajú určitú úlohu aj v tom, že v tom čase nemáme schôdzu, aby sme mohli stihnúť aprílový termín zákona tak, ako bolo pôvodne plánované. Čiže je to do určitej miery aj moja zodpovednosť, aj sa k nej, samozrejme, hlásim. Bolo to predovšetkým tým, že sme chceli nechať tento zákon v čo najširšom pripomienkovom konaní, aby sa mal každý zásahový hasič preventista alebo aj ten, ktorý skúma a vyšetruje následky požiarov, sa mal možnosť vyjadriť, aby sme pripravili kvalitnú novelu, kvalitný návrh zákona, ktorý bude minimálne tak úspešný, ako bola úspešná policajná platovka, ktorá dnes je všeobecne pozitívne prijímaná.

Práve preto je potrebné, aby popri policajtoch a aj ostatných ozbrojených zboroch, akými sú colníci, resp. Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, aj v tomto zbore došlo k stabilizácii a k približovaniu platov, a tým aj k odbúraniu najväčšieho problému, ktorý aj tu uvádzame ako dôvod, a to je k odchádzaniu a prechodu medzi jednotlivými službami zo strany príslušníkov. Akonáhle jedna z našich bezpečnostných zložiek má výrazne inakší platový základ, dochádza naozaj k masívnym odchodom medzi jednotlivými službami, a tým pádom aj k ich znefunkčneniu a to môže hlavne v prípade Hasičského a záchranného zboru spôsobiť veľké škody.

Po druhé, museli sme vychádzať pri tomto návrhu zákona aj z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý presne stanovil množstvo a objem peňazí, ktorý môže byť do tejto novely zákona investovaný, a to sa stalo vlastne na konci minulého roku, preto aj ten legislatívny proces začal a už samotný vládny proces začal o niečo neskôr.

Dovolím si vás preto požiadať o podporu tohto návrhu aj z toho dôvodu, že chceme, aby hasičský zbor tak, ako sa narodil, naďalej zdravo žil, vyvíjal sa, aby sme mali stabilizovaný počet našich hasičov, ktorý aj tak potrebujeme v blízkom horizonte ešte navýšiť, aby sme dokázali robiť úspešné zákroky na ochranu našich ľudí, ochranu ich majetkov tak, ako to prezentoval Hasičský a záchranný zbor za celé svoje pôsobenie.

Ďakujem za podporu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Teraz poprosím o spravodajskú správu pána poslanca Jasaňa z výboru pre obranu a bezpečnosť. Máte slovo, pán spravodajca.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 382/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máte to ako tlač 893.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 920 z 19. januára 2009 pridelil návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v termíne do 30. januára 2009.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prerokoval na svojej 51. schôdzi dňa 20. januára 2009 a v prijatom uznesení č. 224 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní na svojej 32. schôdzi.

Skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu k tomu bodu programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Pada. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán kolega Mikuš? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, pani ministerka, hádam prvýkrát som počul z úst člena terajšej vlády, že si priznal, že v niečom môže byť jeho chyba. Pán minister, prvýkrát. (Reakcia ministra.) Prvýkrát. Nie, nie, nie, prvýkrát. A vcelku príjemne som prekvapený, povedali ste to aj na výbore a bol som zvedavý, či to poviete aj v pléne, takže som celkom príjemne prekvapený a možno by, keď ste v takom dobrom rozpoložení, možnože by bolo dobre povedať niečo podobné aj k tej hlúposti, ktorá sa stala v nedeľu. Ale to je vaša vec, to nebudeme o tom teraz hovoriť, hej?

Pán minister, viete, trošku ste ma zaskočili tým priznaním si podielu. Chcel som byť ďaleko možno tvrdší, ale budem, teda aj na základe toho sa budem snažiť komunikovať s vami celkom iným štýlom.

Viete, ono tie skrátené legislatívne konania, ktoré sa na nás za posledný rok a pol, asi, hrnú, to už mi pripomína niekedy trhací kalendár, pretože tie dôvody, za akých je možné postupovať skráteným legislatívnym konaním, sú jasne dané a ani to, čo sa píše v dôvodovej správe, že by hrozili nejaké zvláštne národohospodárske škody, nie je celkom pravda. Pretože ten nedobrý stav v Hasičskom a záchrannom zbore tu je minimálne posledné tri, štyri mesiace, takže nad tým sa dalo zamýšľať aj skôr a už to teda urobiť. Ale áno, postavili ste nás pred situáciu, kedy ani opozícia nemôže povedať, že nepodporí aj skrátené legislatívne konanie, pretože prešvihneme termín a nebude to dobré. Nebude to dobré pre hasičov, nebude to dobré pre stabilitu a nebude to dobré pre to, čo vlastne hasiči majú robiť - zachraňovať životy a majetky občanov.

Takže, bohužiaľ, bohužiaľ, sa stalo to, čo sa stalo, že na ministerstve vnútra ľudia, ktorí sú za to zodpovední, nevenovali dostatok pozornosti a dôkazom toho sú aj termíny, o ktorých sa dá hovoriť. Pretože na 14. schôdzi Národnej rady 16. 10. 2007 bol schválený zákon, z ktorého sa vychádzalo, následne na 19. schôdzi 29. 1. 2008 bola schválená novela zákona, ktorá umožňovala urobiť tú policajnú platovku. Ja verím, že pri tejto platovke nedôjde k takým problémom, ako to bolo pri policajtoch, že sa to potom muselo následne riešiť a odstraňovať. Myslím, že tých skúseností je dosť na to, aby sa už toto neopakovalo. Ale dnešná schôdza je 3. 2., to znamená viac ako rok od času, kedy bola prijatá novela zákona, ktorá umožňovala zmenu platovky policajtov. A, pán minister, toto meškanie je neodpustiteľné.

Naozaj, ako ja chápem tie dôvody, čo ste hovorili o rozpočte, čo bude, ale platovka mohla byť, ako zákon mohol byť pripravený ďaleko skôr. Myslím, že si to uvedomujete, preto boli aj tie vaše slová. Takže mňa mrzí, že je to tak. Vy ste povedali jeden dôvod - rozpočet, ja poviem druhý dôvod, ktorý mne je jasný, a to je vedenie Hasičského a záchranného zboru, ktoré vlani bolo v rozvrate, kedy nebol prezident, odišiel viceprezident a v podstate až nové nastúpené vedenie Hasičského a záchranného zboru zrejme túto záležitosť pohlo do takej miery, aby sme dnes boli tam, kde sme, pán minister.

Takže hovorím, opozícia, minimálne my v SDKÚ - DS nemáme inú možnosť, ak nechceme poškodiť hasičov kvôli nekonaniu zodpovedných pracovníkov, aby teda netrpeli, takže tento návrh novely, návrh na skrátené legislatívne konanie podporíme a rovnako tak podporíme aj návrh novely, pretože myslím, že hasiči si naozaj tu novú platovku zaslúžia. A ja som rád, že sa vám to podarilo alebo že sa vám to podarí tak, ako sa to podarilo nám, a hasiči vždy dokážu takéto kroky potom oceniť.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Má slovo.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja iba krátko. Ja by som chcela iba jednu vec povedať, že myslím si, že každému ministrovi, aj pánovi Kaliňákovi, slúži k cti, ak nachádza peniaze a nachádza ich vo svojom rezorte pre hasičov a policajtov, pretože zákon nie je o napísaní, ale zákon je o financiách. Vždy jeho vykonávanie je o financiách. A ja, aj keď musím povedať, konštatujem, som sa minule zúčastnila na jednom stretnutí a policajný riaditeľ, musím povedať, z môjho okresu, z Humenného, povedal, že nezažil ešte to, aby takto ani jedna vláda pomáhala policajtom, čo sa týka technického vybavenia, finančného vybavenia, ako táto vláda. Čiže myslím si, vážený kolega, že ste to povedali správne. Zákon nie je o napísaní, zákon je o tom, aby minister našiel financie, aby dokázal týmito financiami, ušetril, poprípade aj pomohol práve policajtom a hasičom. A verím tomu, že za tento zákon budete určite hlasovať. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú poznámku sa hlási pán poslanec Pado, má slovo.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, dobre, treba si pozrieť niektoré veci aj z minulosti a potom možnože to hodnotiť, treba si zistiť niektoré informácie a potom ten váš pohľad na tú oblasť, ktorej sa nevenujete, bude širší a určite bude aj objektívnejší. A nepochybujem o tom, ja som to tu nie raz povedal, povedal som to pánu ministrovi, že sa teším, ak policajti dostanú nové technické vybavenie, že sa teším, ak policajti majú väčšie mzdy, a potešil by som sa, keby ich mali ešte väčšie, a to som povedal nie raz. A bude to vždy úloha každého jedného budúceho ministra vnútra, aby sa pokúšal čo najviac finančných prostriedkov dať do rozpočtu tak, aby mohol upraviť platy nielen policajtom, platy hasičom, aby sa občania tejto krajiny mohli cítiť bezpečnejšie a aby policajt desaťkrát rozmýšľal nad tým, či sa obráti na druhú stranu, než bude pôsobiť pre tú, kvôli ktorej je príslušníkom Policajného zboru. Takže o tom to je. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Pán spravodajca Jasaň? Nie. Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle schváleného programu teraz nasleduje druhé a tretie čítanie o

zákone z 26. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Parlamentná tlač 874.

Slovo má pani spoločná spravodajkyňa z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyňa Magda Košútová. Prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Máte slovo, prosím.

M. Košútová, poslankyňa: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorsky výbor pri rokovaní o zákone z 26. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov.

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 26. novembra 2008 zákon, ktorým sa mení zákon o rastlinolekárskej starostlivosti. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon 26. novembra 2008. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

Na základe uvedeného ho predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 882 z 11. decembra 2008 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ho prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom. Určil gestorsky výbor a lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s citovaným rozhodnutím bol pridelený zákon Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 11. decembra 2008 uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon schválila s týmito zmenami.

1. Čl. III sa vypúšťa, doterajší čl. IV sa označuje ako čl. III.

2. Čl. III, doterajší čl. IV znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2009 okrem ustanovení čl. I § 29 ods. 1 písm. e), ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2012, a ustanovenie čl. I § 29 ods. 1 písm. f), ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2014."

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný zákon a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval zákon z 26. novembra 2008 a uznesením č. 349 súhlasil s pripomienkami uvedenými v čl. III časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 1. decembra 2008 č. 3179/2008 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorsky výbor rokoval dňa 3. februára 2009 a uznesením č. 364 schválil túto spoločnú správu výborov.

Podľa § 90 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať o pripomienkach prezidenta, ktoré znejú:

"1. Čl. III sa vypúšťa. Doterajší čl. IV sa označuje ako článok III.

2. Čl. III, doterajší čl. IV znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2009 okrem ustanovení čl. I § 29 ods. 1 písm. e), ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2012, a ustanovenia čl. I § 29 ods. 1 písm. f), ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2014."

Gestorský výbor odporúča pripomienky pána prezidenta schváliť.

Prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy mám písomnú prihlášku, v mene poslaneckého klubu SMK sa prihlásil pán poslanec László Miklós, preto má slovo.

L. Miklós, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, po prerokovaní tohto zákona v klube SMK - MKP klub ma poveril vystúpiť za klub. Po prerokovaní sme dospeli k nasledovným záverom.

So zákonom o rastlinolekárskej starostlivosti naďalej nemáme žiadne problémy a vieme, že pán prezident vrátil zákon kvôli čl. III, ktorý je novelou iného zákona, zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Pre tých, ktorí neviete, o čom tá novela bola, veľmi krátko a jednoducho po slovensky: podľa zákona o odpadoch, ktorý je z roka 2001, nevhodné skládky musia ukončiť činnosť do 31. decembra 2008. Novela, ktorá bola vložená do zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, by bola predĺžila tento termín o pol roka, teda do 15. júla 2009 a plus nejaké súvisiace opatrenia.

Novela do zákona o odpadoch sa dostala, teda do zákona o rastlinolekárskej starostlivosti sa dostala podľa našich informácií na želanie pána prezidenta. Predpokladali sme, že zrejme na žiadosť starostov, primátorov alebo prípadne niektorých prevádzkovateľov, čo ja osobne v tom nevidím žiaden problém. Nakoniec koncom roka už iný zákon vhodný na zaradenie takejto novely nebol, nič svetoborného sa so životným prostredím za ten polrok zrejme neudeje a možnože pomôžeme v týchto ťažkých dobách obciam alebo prevádzkovateľom. Preto sme súhlasili s týmto zákonom.

Preto nás prekvapilo, že pán prezident zákon vrátil práve kvôli tej vloženej novele. Pýtali sme sa na výbore na okolnosti. V súvislosti s tým sa rozvinula diskusia a spor. Riaditeľka legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta sa ohradila proti tomu, že vloženie novely do zákona o rastlinolekárskej starostlivosti bolo na želanie prezidenta. Samozrejme, toto stanovisko niektorých poslancov zneistilo, napriek tomu sme vo výbore aj členovia poslanci za SMK návrh prezidenta stiahnuť čl. III podporili.

Po prerokovaní v klube však klub SMK dospel k názoru, že novela zákona síce mala nejaké nedostatky, teda že predĺženie tej lehoty o pol roka možnože nie je správne, ale pretože prevádzkovatelia mali od roku 2001 dostatočný čas na vypracovanie harmonogramu aj likvidáciu skládok, ale realita je taká, že také skládky existujú. Z environmentálneho hľadiska polrok asi nič závažného nespôsobí a možno nepripravené ukončenie činnosti skládky bude horšie, preto snáď novela mohla trošku samosprávam alebo prevádzkovateľom pomôcť. Ale okolnosti a pozadie vloženia a následného stiahnutia novely, teda čl. III, zákona sú nejasné. Preto klub SMK - MKP sa pri hlasovaní zdrží.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pýtam sa teda, kto sa do rozpravy hlási? Neregistrujem nikoho, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno, máte slovo.

M. Košútová, poslankyňa: Ja by som chcela len reagovať na to, čo tu predniesol pán poslanec Miklós. Áno, bolo to tak, dostali sme informáciu, že je to na základe požiadavky, aby sa zosúladili termíny, ale vzhľadom na to, že uplynul už čas a je neefektívne, aby sme sa týmto zaoberali, preto sme prispeli k názoru, že budeme súhlasiť s touto požiadavkou pána prezidenta. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme ďalej v schválenom programe, pokračujeme teraz druhým a tretím čítaním o

zákone z 3. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 881).

Spoločným spravodajcom z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport je pán poslanec Imre Andruskó. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Máte slovo, pán spravodajca.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. decembra 2008 schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky (takzvaný školský zákon). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 19. decembra 2008 pod číslom 885 pridelil vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a lehoty na jeho prerokovanie.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrhy prezidenta Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí o vrátení zákona v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o zákone nerokovali. Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní vráteného zákona s návrhom prezidenta Slovenskej republiky uvedenom v tretej časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona Národnej rade Slovenskej republiky prijali stanoviská, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 560 z 27. januára 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením pod č. 137 z 22. januára 2009. Vo svojich uzneseniach, ktoré sú uvedené v druhej časti spoločnej správy, vyjadrili nesúhlas s návrhom prezidenta Slovenskej republiky neprijať zákon ako celok a súhlasili s pripomienkou uvedenou v tretej časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z decembra 2008 č. 3258/2008 BA, ktorá sa týka zmeny účinnosti zákona, a odporúčali vrátený zákon v znení zmeny týkajúcej sa účinnosti opätovne schváliť.

Po tretie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v druhej časti spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po prvé pripomienku uvedenú v tretej časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky - čl. II schváliť. Zákon z 3. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (takzvaný školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona pod č. 462/2008 Z. z., vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 881), v znení zmeny uvedenej v bode 1 v treťom čítaní opätovne schváliť.

Po štvrté predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 3. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (takzvaný školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorského výboru z 3. februára 2009. Citovaným uznesením ma výbor poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ako spoločný spravodajca.

Ďakujem, pán predseda, skončil som a prosím, otvorte rozpravu k prerokúvanému bodu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany prihlásil predseda klubu pán poslanec Rafaj. Má slovo.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som v mene poslancov za Slovenskú národnú stranu vyjadril stanovisko k výhradám prezidenta republiky, ktorý nám odporúča neschváliť túto novelu ako celok, pričom Slovenská národná strana sa plne stotožňuje s vecnými, právnymi výhradami Kancelárie prezidenta a bude hlasovať tak, aby sa neprijal, aby sa neprijala táto novela, ktorá je účelová, politická, je v rozpore s viacerými právnymi normami a v kolízii s Ústavou Slovenskej republiky.

Ak by sa náhodou vo vás neozvalo ani svedomie a boli by ste hluchí aj k svojmu vedomiu a k argumentom, tak našťastie slovenský právny poriadok nekončí len v tejto sále a len pri našom vedomí a svedomí, a preto sa poslanci za SNS, a verím, že aj niektorí iní, obrátia na Ústavný súd, ktorý už nebude môcť rozhodovať podľa politických alebo etnických, či iných kritérií.

Výhrady hlavy štátu sú pomerne jasné a poukázali sme na nedostatky aj my už v prvom čítaní. Naozaj nie je zrejmé, čo sú vžité alebo zaužívané názvy. Nie je to jasné predovšetkým ani pri iných menšinách, pretože nemôžeme sa pozerať len na menšinu jednu. Prístup rovnosti hovorí, že norma je určená pre všetky menšiny, ale dokonca ani pri menšine maďarskej, pokiaľ by som si dovolil redukovať túto účelovú zmenu zákona, nie je jasná, pretože sa odvoláva v texte na používanie v učebniciach, ale z praktického hľadiska učebnice v tom období, ako je uvedené, neboli schvaľované, takže nemá sa na čo odvolať.

Druhý lapsus alebo nedostatok je v tom, že takáto norma nemôže obmedzovať alebo mantinelizovať názvy alebo pojmy v konkrétnom časovom rozhraní. Čiže tie, ktoré boli použité do roku 2002, nie, tie, ktoré boli použité po roku 2006, nie, ale len a len roky 2002 a 2006, to je, to je naozaj, neviem si predstaviť, ako by sme to novelizovali. To sa nedá ani novelizovať. Keby to bol ekonomický údaj, tak by sme povedali, že vieme tam dať nejakú premennú, ale toto je časový údaj a dokonca poviem, že spolitizovaný časový údaj, ktorý sa nedá ani zmeniť už potom neskôr. Takže tých slučiek, ktoré navrhovatelia dali do tejto zmeny, je príliš veľa na to, aby vôbec ktokoľvek je objektívny, mohol nejakým spôsobom zahlasovať za takúto normu.

Druhým aspektom je, ako sa pozeráme na postavenie slovenského jazyka. Nikto tu, samozrejme, nehovorí a ani súčasná prax nie je taká, ktorá by niektorú z menšín v používaní názvov aj v učebniciach, hovorím o aktuálnom stave, diskriminovala. Čiže nie je tu ani spoločenská objednávka na to, aby bolo potrebné takýmto zásadným spôsobom meniť niečo, čo upravujú nižšie právne normy, konkrétne metodický pokyn ministra školstva, kde okrem slovenského jazyka je aj názov v jazyku menšín. Jediným problémom môže pre niektorých byť, že ten názov v jazyku menšín je až alebo nasleduje až po uvedení názvu v slovenskom, čiže v štátnom jazyku.

Ale zákon č. 270/1995 konkrétne v § 1 ods. 2 hovorí, že "štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky". Tam je to dané. Čiže právo na výnimočné postavenie štátneho jazyka bolo dané, ale využívanie tohto práva aj za súčasného stavu nijakým spôsobom neobmedzuje používanie jazykov menšín.

Môžeme si len zopakovať, že ak by sme náhodou, nedajbože, schválili túto normu, bola by taktiež v rozpore so zákonom o geodézii a kartografii. A len pripomeniem, že ohrozili by sme princíp právneho štátu, pretože normy, ktoré tu prijímame, musia byť terminologicky aj obsahovo, významovo jasné, presné a zrozumiteľné. A táto úprava, bohužiaľ, obchádza princípy tvorenia legislatívy v Národnej rade Slovenskej republiky.

Nie je doteraz známe, že by novela školského zákona sa mala stať osobitným zákonom, ktorý by bol postavený k zákonu o štátnom jazyku. Toto je tiež pravda a ďalší argument proti tomu, aby ctená snemovňa prelomila, nedajbože, veto hlavy štátu. Čiže neexistuje takéto splnomocnenie pre inú úpravu, teda právne prijatú podobu školského zákona, tak ako som už uviedol. To znamená napríklad pre používanie zemepisných názvov v mapových dielach vrátane katastrálnych máp alebo pre označovanie obcí v iných jazykoch, na to máme všetko špeciálne zákony.

Ďalšou významnou legislatívnou výhradou Slovenskej národnej strany je, že nie je len v rozpore so zákonom o geodézii a kartografii, ale išlo by aj o jeho nepriamu novelu, čo je rovnako ústavnoprávne neprípustné. Poprosím, keby ste mohli rešpektovať všetky tieto výhrady, ktoré pomenoval aj prezident Slovenskej republiky a na ktoré sme vás upozorňovali už pri prvom čítaní. Zaujímavým javom je preto politikum, čo je teda podstatou toho, že došlo k takej zvláštnej zhode v prípade prvého čítania a pravdepodobne sa rysuje istá zvláštna zhoda pravdepodobne aj po vrátení pánom prezidentom.

So záujmom som si prečítal stanovisko Strany maďarskej koalície, ktorá požadovala, aby bolo právo garantovať používanie týchto zemepisných názvov, je to z oficiálneho vyhlásenia strany, na úrovni, citujem, "roku 1890". Čiže SMK povedalo, že ideálnym stavom by bolo, keby Národná rada Slovenskej republiky tými ohraničeniami z rokov 2002 až 2006, ktoré majú byť pre nich, ale pre ostatných legislatívcov neznámym pojmom, na úrovni rokov 1890, čiže z čias, dá sa povedať, druhej asimilačnej vlny cieľavedomého pomaďarčovania. Inak povedané, že všetci, ktorí ste už rozhodnutí alebo sa ešte len rozhodujete, ako budete hlasovať, budete hlasovať aj o tom, či schválime v zákone Slovenskej republiky názvy na úrovni roku 1890. Čiže z dôb tvrdej maďarizácie, ktorá sa odštartovala po roku 1868 zákonom o vyrovnaní, ktorý nerešpektoval svojbytnosť a suverenitu iných nemaďarských národov - a nebol to len národ slovenský, boli to aj ďalšie národy, ako nemecký, chorvátsky, srbský a ďalšie.

Ten stav, ku ktorému by sme, nedajbože, dospeli z roku 1890, predchádzalo mu, samozrejme, aj pomaďarčovanie ľudového školstva, ktoré sa odštartovalo za vlády Kálmána Tiszu v roku 1875. Boli vydané aj ďalšie veľmi jednoznačné maďarizačné zákony, zakladali sa aj neformálne spolky na pomaďarčovanie, napr. smutne známy Spolok FEMKE založený v roku 1883, teda sedem rokov pred tým zlomovým dátumom, ktorého status by sme v názvoch obcí mali dnes legalizovať.

Vláda Kálmána Tiszu síce padla v roku 1890, ale v podstate sa nič nezmenilo, pretože aj vlády nasledovné, a najmä Dezidera Bánffyho, pokračovali naďalej v odnárodňovacej politike. Nedá mi o tom nehovoriť, ale aj Bánffyho vláda schválila ďalšie zákony, aj smutne známy Apponyiho zákon, ďalej zákony o názvoch obcí, ktoré stratili vtedajšiu či už nemaďarskú jednojazyčnosť, prípadne dvojjazyčnosť, alebo aj trojjazyčnosť tam, kde sa objavoval aj iný etnický element, povedzme slovensko-maďarsko-nemecký, a úradne sa nariadil len jeden oficiálny názov a tento názov bol, čuduj sa svete, alebo bol inak len maďarský, respektíve, povedzme si pravdu, pomaďarčený. Pretože aj tie obce, ktoré nemali názvy, nemali zastúpenie maďarského etnika, boli z úradnej moci im pridelené názvy maďarské a boli premenované na obce s maďarským významom.

Toto všetko je tiež podstatné si uvedomiť pri rozhodovaní sa pre a proti, či vypočujeme argumenty hlavy štátu a túto normu neschválime a neprelomíme veto prezidenta. Veď v tom zlomovom roku 1890 bolo ešte 1 115 slovenských škôl v celkom Uhorsku. Avšak v školskom roku 1905 už ich bolo iba 241 a aj tých 240 posledných slovenských škôl po prijatý Apponyiho školských zákonov sa definitívne malo a aj sa pomaďarčilo.

Čiže pokiaľ sa chceme vrátiť do týchto smutných čias, každý má svoje vedomie a svedomie. Ja som sa pokúsil vám dať argumenty a osvojiť si ešte raz výhrady prezidenta republiky, ktoré sú závažného charakteru a ktoré v prípade, že by vaše uši ostali hluché a svedomie nemé, skončia určite na Ústavnom súde. Ja však verím, že múdri ľudia sedia aj v tejto sále a že ich je väčšina a že múdrosť káže predchádzať omylom a pádom, a preto vás prosím a žiadam, aby sme vypočuli argumenty hlavy štátu a neprelomili veto prezidenta a nechali jestvujúci stav v školskom zákone, ktorý umožňuje nielen dôstojné používanie a prioritu štátneho slovenského jazyka, ale aj používanie jazykov menšín.

Ja som presvedčený, že nielen poslanci za Slovenskú národnú stranu, ale aj zástupcovia iných menšín nájdu dostatok argumentov, aby sa rovnako obrátili na Ústavný súd, pretože nepoznám iné úpravy z rokov 2002 až 2006 v prípade nemeckého etnika alebo rómskeho etnika, ktorým by sme mali týmto zákonom prikázať, akým spôsobom je možné používať alebo označiť obec v učebniciach, z ktorých sa budú učiť.

Nebudem ďalej zdržiavať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)