M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vystúpenie pána poslanca v mene klubu SNS bolo jediné na základe písomnej prihlášky. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Slabého, pána poslanca Pašku, pána poslanca Gaburu. Je to všetko? Pokiaľ všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Slabý, predseda výboru.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Poprosím najprv technikov, aby mi dali nejakú možnosť pripojenia. (Pripájanie notebooku.)
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novela školského zákona, ktorú pán prezident vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie s návrhom na neprijatie zákona ako celku, je podľa mňa neprijateľná hneď z niekoľkých dôvodov.
Nesúlad navrhovanej novely školského zákona so zákonom č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii je zrejmý a v podstate bol potvrdený aj samotnými poslancami za Stranu maďarskej koalície, ktorí sa hneď v deň, keď bola prijatá novela školského zákona, pokúšali pozmeňujúcimi návrhmi upraviť tento zákon, teda zákon o geodézii a kartografii, na obraz svojej novely školského zákona. Už vtedy som upozornil na nebezpečné zahrávanie sa s otváraním, môžeme to tak nazvať, Pandorinej skrinky. Ale ak dovolíte, o kartografických dielach budem podrobnejšie hovoriť v druhej časti môjho vystúpenia aj s nejakými ukážkami.
Ďalej je v novele školského zákona používaný termín "geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny". Takisto ako pán prezident upozornil na to, že takáto formulácia je nejednoznačná, podľa mňa vytvára priestor na ďalšie nedorozumenia. Pri posudzovaní tejto problematiky si musíme uvedomiť a rešpektovať celý rad historických súvislostí. Je bežnou praxou, že pri politických zmenách dochádza nielen k zmenám názvov štátov, ale aj miest a iných geografických objektov. V priebehu 60 rokov napríklad tatranský Gerlach zažil nasledovné premenovania: Štít Františka Jozefa, Štít Československých légií, Gerlachovský štít, Stalinov štít a dnes opäť Gerlachovský štít.
Avšak kolonizátori či okupanti často pozmenia do svojho jazyka alebo aspoň gramatiky prakticky všetky zemepisné názvy. Stačí si pozrieť napríklad nemeckými okupantmi vydané mapy Poľska alebo Čiech a Moravy. Rakúsko-Uhorsko bolo v podstate tiež koloniálnou ríšou a maďarskí kolonizátori dôsledne pomaďarčili aj všetky zemepisné názvy Slovenska. Svedectvo o tom dokonale presvedčivú dávajú vojenské špeciálky rakúsko-uhorskej armády.
Je teda samozrejmé, že po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie a po vzniku Československa sa vrátili pôvodné slovenské názvy alebo vznikli názvy nové. Preto je podľa môjho názoru nehoráznosť požadovať, aby zemepisné názvy Slovenska boli v maďarských učebniciach uvádzané tak, ako boli ich úradné názvy za monarchie, a nie také, aké sú platné dnes.
Podľa mňa ide totiž o ignorovanie stavu dnes platných úradných zemepisných názvov Slovenskej republiky a ide o nezakrytú snahu uplatňovať pomaďarčené pomenovania, keď po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zavládla v Uhorsku tuhá maďarizácia. Ide o ignorovanie stavu po Trianone. Ide o to, dokázať, že pre roduverného Maďara zostane navždy Felvídek Felvídekom a Požoň Požoňom. Biľakovsky povedané, na večné časy a nikdy inak.
Preto som, vážené dámy a páni, s počudovaním vnímal skutočnosť, že slovenský parlament prijal na minulej schôdzi novelu školského zákona, ktorá používanie týchto veľkouhorských názvov umožňuje a opätovne zavádza na území Slovenska. Viete, v druhej polovici 19. storočia boli tieto názvy násilne z Budapešti nadiktované a vtedy sa proti nim naši predchodcovia, ku ktorým sa mnohí hlásime, oprávnene búrili. Je pre mňa nepochopiteľné, keď teraz v samostatnom štáte, ktorý nemá prečo podliehať akýmkoľvek diktátom, sami prijmeme takýto zákon, ktorý legalizuje hore uvedené názvy.
Viete čo, prečítal som si volebné programy všetkých politických strán, ktoré sú v súčasnosti v parlamente. Vo všetkých je tým či oným spôsobom zakomponované niečo o vlastenectve, niečo o národnoštátnych záujmoch a podobne. A v praxi prijmeme zákon, ktorý toto všetko potiera? Dámy a páni, aj nás budú hodnotiť naši potomkovia, tak ako my hodnotíme našich predchodcov. Ste presvedčení, že za toto, za tento zákon vám niekto postaví pamätníky, nebodaj exegi monumentum?
No a tak ešte chcem povedať, že keď hovoríme o zaužívaných názvoch v jazyku menšiny, mňa ako Martinčana nikto nepresvedčí, verte mi, že Martin je vlastne Turcsán Szént Márton. (Reakcie z pléna.) Pardon, neviem maďarčinu, ale ak má byť toto pravda, potom už rovno môžeme nazývať Maticu slovenskú Anyuka Tóthová, vážené dámy, páni. (Smiech v sále.)
Vo vystúpeniach poslancov za Stranu maďarskej koalície mimo iného rezonovala starosť o deti maďarských rodičov, aké traumy budú prežívať, keď budú musieť ovládať aj slovenské geografické názvy. Vzhľadom na to, že žijem v Trebišove na tzv. národnostne zmiešanom území, mám, samozrejme, dlhoročné kontakty so slovenskými občanmi maďarskej národnosti a tí ma upozornili na niekoľko nezrovnalostí. Všetci totiž posielame, podľa môjho názoru aj podľa ich názoru, deti do škôl v dobrej viere, že vedomosti, ktoré tam získajú, budú pre nich v praktickom živote významné a použiteľné. V tomto sme si všetci ako rodičia určite rovní.
Tak ako je to s praktickým využitím takzvaných zaužívaných názvov v jazyku menšiny? Na Slovensku je to, samozrejme, veľmi sťažené, lebo všetky geografické diela, od automáp cez cestovné poriadky a podobne, sú vydávané v slovenčine so slovenskými názvami miest a obcí. Pardon, pokúsim sa toto naštartovať. (Dokumentovanie záberov prostredníctvom notebooku.)
Zašiel som si teda do Maďarska a na čerpacej stanici pohonných hmôt som si kúpil automapu Maďarska, ktorá je úplne jednoznačne vydaná v Maďarsku, a ajhľa, a keď som si pozrel oblasť, ktorú presahuje táto automapa na Slovensko, tak názvy - áno, budem zväčšovať, páni (reakcia z pléna), ale vydrž, všetko bude, áno, ešte zväčším - sú v slovenčine. Nie je to mapa vydaná na Slovensku. Je to mapa spracovaná, vydaná v Maďarsku.
Potom som si povedal, že možno bude zaujímavé vidieť ďalšiu mapu, ktorú som si na tej, poviem slangovo, benzínke všimol, je to Európsky atlas - automapa, ktorú vydala nasledovná firma - znova to skúsim zväčšiť. Je to jednoznačne maďarské vydavateľstvo. Tí, ktorí z vás vedia maďarsky, vedia aj o tom, že to bolo spracované a vydané v Maďarsku, teda nielen vytlačené. A pozrieme sa, ako tu sú uvádzané názvy na území Slovenska - chvíľočku, ono to má nejaký oddych. No, tu som až na území Poľska, ale zodpovedne vám poviem, že takéto isté názvy, Spišská Stará Ves a podobne, to vidíte, proste sú na Slovensku uvádzané názvy geografických údajov v slovenčine.
Potom, keďže už som v Maďarsku, tak som si povedal, že skúsim, ako to je, keď si chcem kúpiť cestovný lístok na Slovensko. Bol som v Miskolci, myslím, že tam vidno ten dátum, pokiaľ nie, znova to skúsim zväčšiť. Vidíme dobre? A kúpil som si lístok do Prešova. Dostal som lístok Miskolc - Prešov, teda nie Miskolc - Eperies, a za, moment, tá cena je tam 3 180 forintov, som dostal tento lístok. Znova sa tam nehovorí na území Slovenska, teda nepoužíva sa žiadny maďarský názov.
No a keď už som tam bol a tá pani bola taká šikovná, inak zaujímavé, že som tam komunikoval v nemčine, lebo maďarčinu natoľko neovládam, a mi ponúkla cestovný poriadok, lebo mi chcela nájsť, že ako sa dostanem domov. No a tento cestovný poriadok tu mám tiež a je zaujímavé, že keď som si pozrel takisto grafikon dopravy, napríklad Budapešť - Miskolc - Košice, tak ako si všimnete, na Slovensku sú názvy uvádzané znova v slovenčine. Pardon, ja to trošku upravím. Prosím, Štúrovo - Nové Zámky - Galanta a podobne.
Preto som si dovolil vám tieto veci predviesť, aby som sa opýtal, teda podľa čoho, podľa akých máp, podľa akých materiálov sa budú deti z týchto škôl orientovať? Snáď prichádzajú do úvahy, tak ako som už predoslal, špeciálky Rakúsko-Uhorska z 19. storočia. Dovolím si však upozorniť, že odvtedy sa na Slovensku udiali výrazné zmeny, a to nielen v cestnej sieti.
Na základe týchto skutočností mám dojem, že novela školského zákona bude v oblasti používania geografických názvov v jazyku menšiny pre deti v týchto školách zbytočná a v praktickom živote neupotrebiteľná.
Je ale vlastne možné, a tak sa mi vidí, že toto bol vlastne cieľ, zdá sa mi, že je tu snaha, aby naši maďarskí spoluobčania prakticky neovládali slovenský jazyk, aby sa cítili na území Slovenska cudzincami. Je to možno aj snaha vytvoriť akési jazykové a národnostné geto, ktoré by prerástlo potom do autonómie až následne do odtrhnutia, ako nám to páni zo Strany maďarskej koalície veľmi pekne ukázali na tabuli nedávno odhalenej v Komárne.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami - poslanci Švidroň, Tóthová. Je to všetko, iba títo dvaja páni poslanci. Pán poslanec Szigeti. Páni poslanci Tóthová, Szigeti, Berényi, Švidroň. Je to všetko? Štyria páni poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Švidroň.
V. Švidroň, poslanec: Pán poslanec Slabý, skutočne chcem ti poďakovať za to, že si v skutočnosti rozťal gordický uzol, že si možno zobudil aj tých najhorlivejších zástancov tejto zmeny, ktorá bola sledovaná týmto zákonom. Myslím si, že mnohí teraz pochopili, skutočne o čo tu ide, a že sa ešte stihnú spamätať. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec vo svojom vystúpení, myslím, že povedal viaceré fakty, pravdivé fakty, ktoré treba brať do úvahy, a ja by som pripomenula ďalší fakt. Všetky materiály Európskej únie, ktoré hovoria o jazyku národnostných menšín, žiadajú jeho rozvoj, jeho podporu, ale za jednej jedinej podmienky, ktorá je vlastne sine quanon, ktorú treba dodržať, a to je podmienka dôslednej znalosti príslušného štátneho jazyka. A k dôslednej znalosti štátneho jazyka patrí aj znalosť názvov miest v štátnom jazyku. Preto si myslím, že predovšetkým na prvom mieste musí byť pomenovanie miest a obcí v štátnom jazyku. Má to svoju logiku a vychádza to aj z medzinárodných odporúčaní, deklarácií a podobne, ktoré, žiaľ, vo faktickej poznámke nemám čas uviesť, ale aj všetci kolegovia z SMK určite tieto dokumenty poznajú. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Szigeti.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Slabý, celkom dobre nerozumiem, čo ste chceli povedať a ukázať tými mapami, cestovnými lístkami a cestovnými poriadkami. Obávam sa, že ste pomiešali hrušky s jablkami, pretože nám v našom zákone ide o učebnice, ide o výchovno-vzdelávací proces a to, bohužiaľ, ani s mapou Maďarska, ani s mapou Európy, ani s cestovným lístkom, dokonca ani s cestovným poriadkom nič spoločného nemá.
Hovoríte o tom, že sa snažíme opätovne zavádzať maďarské názvy. Nuž my sa nesnažíme opätovne zavádzať maďarské názvy. Tieto maďarské názvy a názvy v jazyku národnostných menšín boli používané od druhej svetovej vojny počnúc rokom, keď sa otvorili brány škôl s vyučovacím jazykom maďarským, v podstate do dnešného dňa. Nikto žiadne problémy s týmito názvami, s týmito učebnicami nemal.
Vy sa pýtate, že podľa akých máp sa budú orientovať študenti a žiaci na týchto školách. Nuž tak budú sa učiť tak, ako sa učili dosiaľ, z tých istých máp, z ktorých sa učia žiaci na školách s vyučovacím jazykom slovenským, s tým rozdielom, že je tam pedagóg, ktorý ovláda materinský jazyk tých žiakov, ktorým povie tie názvy aj v materinskom jazyku. Ale upozorní ich, že na tej mape je to aj v štátnom jazyku a musíš to takto vyhľadať.
A prosím vás pekne, či je to zbytočné, alebo nie je zbytočné? Nechajme to pekne na rodičov, na zákonných zástupcov, ktorí sa rozhodli pre národnostné školy, pre vyučovanie v materinskom jazyku.
A prosím vás pekne, nezavádzajte, že my tvrdíme, že je nepotrebný štátny jazyk a slovenský jazyk, pretože v tomto zákone je jednoznačne uvedené, že tie názvy majú byť uvedené aj v štátnom jazyku, ale aj v materinskom jazyku.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Berényi.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som pochopil vystúpenie pána Slabého tak, že práve poslanec za Slovenskú národnú stranu chcel dokázať, že úrady v Maďarsku plne rešpektujú územnú integritu Slovenskej republiky a plne rešpektujú zvrchovanosť, čo sa týka zemepisných názvov v slovenčine, nakoľko všetko vydávajú v Maďarsku po slovensky, čo sa týka zemepisných názvov na území Slovenskej republiky. Ja ďakujem, že to práve dokázal poslanec za Slovenskú národnú stranu.
Ďalej by som chcel podotknúť, že aj na mapách, ktoré sú vydané v Slovenskej republike, sú názvy inojazyčné, to znamená, že je tam Wien a deti sa učia Viedeň a nie Wien. Podobným spôsobom deti sa učia Mníchov a nie München a mohol by som pokračovať. Takže je to podobný spôsob a nepočul som o tom, že by Slovenská republika mala nejaké územné nároky v Rakúsku alebo v Nemecku. Takže nemiešajme veci, ktoré netreba miešať.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Registrujem prihlášku pána poslanca, chce reagovať na faktické poznámky, má slovo.
J. Slabý, poslanec: Čiže v prvom rade, pán poslanec Szigeti, ja skutočne obyčajne, keď hovorím, viem, o čom hovorím. Nemám dôvod miešať nejaké ovocie, keď ide o také zásadné veci, ako je školský zákon.
Ale ak dovolíte, vyjadrím sa len k tomu v závere, čo ste povedali, že sa tak rozhodli rodičia maďarskej národnosti na Slovensku. Ste si istý, že sa rozhodli tak rodičia? Alebo ste tak rozhodli vy - poslanci za SMK?
Druhá vec. Tak ako pán poslanec Berényi hovoril, že som istým spôsobom potvrdil, že Maďarská republika uznáva integritu a územnú celistvosť Slovenskej republiky, to je samozrejmé, to si naozaj myslím. Tak ako my uznávame, myslím, úplne jednoznačne integritu a celistvosť Maďarskej republiky. Ale nie som si celkom istý, páni, dámy, či to vy uznávate.
Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jaroslav Paška, pripraví sa pán poslanec Peter Gabura.
J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Milé dámy, vážení páni, pôvodne som nechcel k tomuto zákonu diskutovať, pretože väčšina argumentov už odznela pri jeho prerokovaní v druhom čítaní. Napriek tomu by som chcel pripomenúť právny stav. Právny stav je taký, že v súčasnosti je vydaná vyhláška, ktorá upravuje používanie geografických názvov v učebniciach, a táto vyhláška je v súlade s ústavou aj so všetkými na Slovensku platnými zákonmi.
Pán prezident nás upozornil, že zákon, ktorý bol prijatý na poslednej schôdzi, je v rozpore s ústavou, konkrétne uviedol ustanovenie čl. 1 ods. 1 ústavy. Rovnako je v rozpore so zákonom o štátnom jazyku, v rozpore s § 3 ods. 3 písm. d) tohto zákona, a že je v rozpore s § 18 ods. 1 až 3 zákona o geodézii a kartografii. Napriek tomu tu zaznievajú názory aj z koaličných, aj z opozičných strán, že by sme tento zákon snáď mali nejakým spôsobom schváliť a prelomiť prezidentské veto.
Viete, na začiatku tejto schôdze pán predseda Národnej rady hovoril o morálke. Ja by som pred tú morálku ešte položil mandát, pretože pán kolega, pán poslanec Slabý, predseda výboru, sa zmienil o vašich volebných programoch.
Martin Fronc, pán minister školstva, aký mandát má KDH na to, aby zaviedlo dvojjazyčnosť pri používaní geografických názvov na Slovensku a predradilo maďarské názvy pred názvy slovenské? Išli ste do volieb s tým, že bude takéto právne úpravy robiť Kresťanskodemokratické hnutie?
Takisto by som sa opýtal kolegov z SDKÚ, či šli do volieb s informáciou pre voličov, že chcú meniť a zavádzať dvojjazyčnosť na Slovensku a predradzovať maďarské názvy pred názvy slovenské. A taká otázka znie, samozrejme, ku všetkým poslancom, ktorí prešli voľbami, či majú morálku sa teraz pozrieť do očí ich voličom, ktorí verili ich programu, že budú podporovať národno-štátne záujmy dnes a miesto podpory národno-štátnych záujmov idú zavádzať dvojjazyčné názvy na Slovensku.
Takže ak chceme tento problém riešiť zákonnou cestou, analýza je spravená, urobil ju pán prezident a stačí ju iba rešpektovať. Ak chceme kupčiť so svedomím národa a chceme obchádzať vlastné politické programy, ak sa nehanbíme za stratu morálneho kreditu, potom sa dá kupčiť. Ale potom to už nie je o záujmoch štátu, záujmoch národa, ale je o kupčení, o ktorom my snáď možno niečo vieme, možno sa iba domnievame, ale v každom prípade toto kupčenie má dôsledky pre našich občanov a bude mať aj pre budúcnosť Slovenska.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami - poslanci Fronc, Rafaj, Janiš, Mušková. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Paška, KDH vždy zastávalo národné záujmy Slovenskej republiky. To si vyprosím, aby ste také niečo hovorili.
Na druhej strane chcem povedať, že my sme išli s mandátom ich zastávať, ale nie tuná vyvolávať nepokoje. A jednoducho to, čo sme urobili, je len to, že reflektujeme zachovanie status quo. Nič viac ani nič menej. Váš minister vyvolal túto búrku, ktorá je podľa mňa zbytočná a ktorá poškodzuje Slovensko v rámci Európskej únie.
A keď už konkrétne hovoríte, ja som dal návrh nie o vžitých názvoch, to je z vládnej koalície, ja som dal návrh pozmeňujúci, aby v tých učebniciach boli použité rovnako názvy geografické nielen v maďarčine, ale aj v slovenčine, aby jednoducho bolo to použité dvojjazyčne. To by ste si mohli ešte pamätať, lebo to bolo nedávno.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Rafaj.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, že pán poslanec Paška znovu zopakoval vecné a systémové výhrady prezidenta republiky. Ja len na rozšírenie vedomostí uvediem, že okrem toho, čo povedal, je to aj v rozpore s konkrétnou medzinárodnou normou, a to s odporúčaniami alebo právom Organizácie Spojených národov, konkrétne so závermi 5. konferencie, ktorá sa zaoberala štandardizáciou geografických názvov a v čl. 5/13 uznala prioritu národných a oficiálnych foriem geografických názvov.
Takže ak by sa niekto rozhodol prelomiť veto prezidenta, bude lámať aj odporúčania Organizácie Spojených národov, ale aj už tu v sále citovanej Európskej charty, ktorá okrem iného hovorí, že používanie nesmie byť na úkor oficiálnych štátnych jazykov.
Ja mám za to, že ak je deformované postavenie štátneho jazyka, že ako druhoradého, teda na druhé miesto po jazyku národnostných menšín, bohužiaľ, dochádza aj k porušeniu Európskej charty o menšinových jazykoch a určite využijeme príležitosť na to, aby sme sa spýtali Rady Európy, či takýmto spôsobom odobrí slovenskú legislatívnu prax. Či toto sú naozaj skutočné zámery, ktoré vedú európskych politikov k tomu, aby v ochrane, v legitímnej ochrane vymierajúcich jazykov rešpektovali takúto deformáciu štátneho jazyka legitímneho člena Európskej únie. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Viete čo, páni kolegovia z vládnej koalície? Prečo tu v Národnej rade si vybavujete svoje koaličné účty? Prečo si to nevybavíte doma na koaličnej rade? Prečo zaťažujete parlament Slovenskej republiky vašimi koaličnými bojmi?
Kto dal pozmeňujúci návrh na minulej schôdzi Národnej rady? - Predseda Národnej rady Paška.
Kto hlasoval za tento návrh? - SMER, váš koaličný partner.
Kto hneď večer bežal za šéfkou maďarského parlamentu, aby sa pochválil, aký prelomový zákon vo vzťahu Maďarsko - Slovensko Národná rada Slovenskej republiky prijala? - Paška, váš koaličný partner. Ten bežal za šéfkou parlamentu sa chváliť.
Kto poskytoval médiám, kto robil tlačovky médiám a chválil sa, aký zákon sme prijali? - Paška. Poslanci SMER-u hlasovali. Vybavte si to medzi sebou a nezaťažujte Národnú radu.
A ak tu niekto hovorí o kupčení, pozerajte sa tam, pán kolega. Kto tu kupčí? - No SMER a Paška. (Ruch v sále.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Celkom akceptujem vystúpenie pána poslanca Jaroslava Pašku v tom, že sa obrátil na celý parlament, pretože ja si myslím, že tu nejde o koaličný spor. Ide tu o zdravý rozum. Neobraciam sa teda ani na kolegov poslancov z maďarskej koalície, aby tento zdravý rozum nestrácali, lebo vedia, že tento zákon je nevykonateľný, je protizákonný, neprijateľný aj medzinárodne. Ale chcem apelovať na ostatných poslancov, slovenských poslancov, lebo je absurdné schváliť zákon, ktorý zaváňa potuchlinou 19. storočia z čias pomaďarčovania. Je absurdné, aby sa v 21. storočí pokračovalo v ďalšom pomaďarčovaní názvov, ktoré nikdy maďarský názov nemali. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Paška.
J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fronc, pán poslanec Janiš, vo svojom vystúpení som hovoril o tomto zákone a nie o situácii, ktorá predtým vznikla.
Pokiaľ viem, pán minister školstva vydal vyhlášku, ktorou usporiadal pomery tak, aby boli v súlade s naším právom, a preto nie je dôvod ísť nad rámec tejto vyhlášky, nie je dôvod zavádzať maďarský jazyk prednostne pred slovenské názvy. Toto považujem za absurdnosť a som presvedčený, že tak ako na to nemajú mandát poslanci Slovenskej národnej strany, tak na to nemajú mandát poslanci KDH, SDKÚ, SMER-u ani HZDS. Chcem od vás, aby ste sa správali tak, ako ste sľubovali voličom pred voľbami, aby morálka v tomto parlamente platila pre všetkých rovnako.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Gabura do rozpravy.
P. Gabura, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky prejavila štátnickú múdrosť a dobrú vôľu posilňovať a prehlbovať pokojné a vzájomné obohacujúce spolužitie Slovákov a Maďarov, a to tým, že významnou väčšinou prijala 3. decembra 2008 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, a schválila zmenu a doplnenie niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z.
Pán prezident Slovenskej republiky nám vrátil uvedený zákon na opätovné prerokovanie, čo vyvolalo niektoré protichodné reakcie a stanoviská, v ktorých niekedy chýba nielen odborná kompetentnosť, ale aj schopnosť prejaviť náležitú mieru kompromisu. V tejto súvislosti si dovolím poznamenať, že návrh Slovenskej národnej strany s maďarskými názvami v zátvorke nie je primeraným kompromisom, lebo spočíva na snahe násilne presadiť do maďarčiny slová, ktoré, či sa nám tak páči, alebo nie, si Maďari zatiaľ neosvojili a každé násilie v jazykovej oblasti je hrubou nespravodlivosťou, ktorá sa navyše obracia proti jej pôvodcovi. Za rozumný kompromis možno s čistým svedomím označiť práve novelu zákona, za ktorou stojí strana SMER. Miestopisné názvy v maďarčine, keďže sú súčasťou slovnej zásoby maďarčiny... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, poprosím vás ešte o chvíľu pozornosti. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Gabura, poslanec: ... by mali v učebniciach byť integrálnou súčasťou maďarského textu. Naši Maďari by však mali poznať aj oficiálne slovenské miestne názvy, preto je namieste, aby slovenské názvy nasledovali v zátvorke za maďarskými. Novela takto spočíva v rešpektovaní práva menšiny na používanie vlastného jazyka a zároveň zohľadňuje uprednostnenie štátneho jazyka.
V tejto súvislosti považujem za osobitne dôležité zdôrazniť potrebu, aby tunajší maďarskí jazykovedci v spolupráci so slovenskými jazykovedcami vytvorili odborne fundovaný prehľad miestnych názvov v maďarčine založený na zoznamoch spred rakúsko-maďarského vyrovnania v roku 1867, po ktorom nasledovala intenzívna maďarizácia na Slovensku. Takéto súbory názvov predsa existujú, obsahujú ich najmä Korabinského Lexikón, Lipského Repertórium a vari najzaujímavejší z nášho hľadiska ja Miestopisný slovník Uhorského štatistického úradu vydávaný od roku 1863. Zoznam by mohol slúžiť ako jazyková príručka nielen v školách, ale aj v maďarských médiách. A nielen to, mal by využitie pri tvorbe príslušných častí našich právnych noriem. Vznikom zoznamu by stratila na opodstatnenosti výhrada pána prezidenta týkajúca sa vágneho vymedzenia okruhu názvov a výhrada voči názvom z čias maďarizácie.
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, podľa môjho názoru nemali by sme viesť takéto ľahké diskusie o tom, kto je väčší národovec alebo kto akú zodpovednosť nesie za akýkoľvek takýto návrh. Mali by sme prejaviť trošku viacej veľkorysosti a tolerancie. Myslím si, že moje názory, ktoré som teraz prezentoval za všeobecného záujmu, určite by som bol rád, keby sa stali predmetom diskusie pre budúcnosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem... A ešte, nech sa ti páči, samozrejme, prepáč, pán spravodajca.
I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že na Slovensku nie sú väčšie problémy, len problém učebníc.
Áno, ako to povedal predtým pán poslanec Slabý, ovládanie štátneho jazyka je v záujme každého občana. Som za to, aby Maďari žijúci na Slovensku sa naučili slovenčinu a v prípade potreby ju používali. Ale k tomu nevedie cesta ponižovania, arogancie, ktorú v súčasnosti preferuje ministerstvo školstva. Ako riaditeľ strednej školy vždy som bol za to, aby som pestoval kladný vzťah žiakov ku kultúrnym hodnotám a tradíciám slovenského národa, aby som rozvíjal jazykové a komunikatívne schopnosti žiakov.
A dovoľte mi ešte na záver niekoľko otázok. Ak budú geografické názvy v inom ako v slovenskom jazyku v učebniciach zakázané, budú tie názvy zakázané aj v triedach na vyučovacích hodinách? Môže ich napísať učiteľ pre žiakov na tabuľu? Príklad uvediem, som z Komárna, po maďarsky Komárom, môžem to povedať na hodine, že Komárno, to je po maďarsky Komárom? Keď áno, tak prečo to nemôžem napísať do učebníc? Môže ich učiteľ používať pri slovnom výklade? Alebo sa zakáže aj takéto používanie geografických názvov a učitelia ich budú musieť svojim žiakom sprostredkovať na chodbe školy počas prestávok? Komu to prispeje, kto bude mať z toho radosť? V odpovedi na túto otázku som vám už hovoril pri predchádzajúcej rozprave.
Dôvody vzniknutej situácie sú skryté hlboko v dušiach jednotlivcov. Ak sú Komenského princípy pedagogiky na Slovensku protiústavné, ak sú Ceauşescuove myšlienky chválitebné, potom tu existuje vážna kríza ľudských charakterov. Hovorím to s maximálnou úctou voči príslušníkom slovenského národa, ktorým používanie iného jazyka žiakmi národnostných škôl neprekáža, lebo ľudí nerozdeľujeme podľa národností, ale podľa vedomostí a charakterových vlastností.
Tiež využijem túto príležitosť, aby som za svoj jasný postoj ešte raz poďakoval aj tej časti slovenskej inteligencie, ktorá v rámci kampane... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, poprosím vás...
I. Andruskó, poslanec: ... už tiež vyzvala na rešpektovanie pravidiel materinského jazyka žiakov na národnostných školách.
Ďakujem pekne. Pán predseda, skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Takže pán spravodajca sa vyjadril k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, a tak, ako sme sa dohodli, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Vyhlasujem krátku, trojminútovú prestávku a poprosím všetky kolegyne a kolegov, aby zaujali svoje miesto v rokovacej sále.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch, ktoré sme od začiatku 32. schôdze prerokovali.
Ako o prvom budeme hlasovať o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, je to tlač 931.
Poprosím Tibora Glendu, aby ako určený spravodajca uviedol hlasovanie.
T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu so skráteným legislatívnym konaním na vládny návrh zákona.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 81 za, 48 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme dali súhlas na to, aby sa tento vládny návrh prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
Teraz pán poslanec Pavlis uvedie hlasovanie o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike, je to tlač 933.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Janiš. Podal návrh neschváliť skrátené legislatívne konanie. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 65 za, 68 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Tento návrh sme neschválili, ale chcem upozorniť, že som si neuvedomil, je to procedurálne nemožné hlasovať, ale dobre, hlasovali sme o tom, pretože hlasujeme len o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu. Ja sa ospravedlňujem, ja som si neuvedomil, čo uvádzal spravodajca.
Pán spravodajca, poďme teraz hlasovať o meritu veci, o tom, či súhlasíme so skráteným konaním, alebo nie.
P. Pavlis, poslanec: Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 81 za, 6 proti, 57 sa zdržalo.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
Pani poslankyňa Vaľová uvedie hlasovanie o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, tlač 939.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Návrh na uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky z 3. februára 2009 k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939). Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 940), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Skončila som, ďakujem, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 144 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Vyslovili sme súhlas s prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní.
Pán poslanec Jasaň uvedie hlasovanie o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, je to tlač 893.
V. Jasaň, poslanec: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na svojej 32. schôdzi.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 144 za, 2 sa zdržali.
Konštatujem, že sme dali súhlas na prerokovanie tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Teraz budeme hlasovať o zákonoch, ktoré vrátil pán prezident. Pani poslankyňa Košútová uvedie hlasovanie v druhom a treťom čítaní o
zákone z 26. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z., je to tlač 874.
Len pre upozornenie, potrebujeme nadpolovičnú väčšinu, čiže minimálne 76 hlasov aj na schválenie pripomienok pána prezidenta. Pani spravodajkyňa, máte slovo.
M. Košútová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec László Miklós. Vzhľadom na to, že gestorský výbor iba dnes rokoval a schválil spoločnú správu výborov a neuplynula 48-hodinová lehota od doručenia spoločnej správy poslancom v súlade s § 81 ods. 2 rokovacieho poriadku... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
P. Paška, predseda NR SR: Pani spravodajkyňa, nemusíme, budeme hlasovať o vrátenom zákone.
M. Košútová, poslankyňa: Dobre, takže poprosím vás, aby ste dali hlasovať o prvej pripomienke pána prezidenta, ktorá je uvedená v spoločnej správe, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o prvej pripomienke pána prezidenta.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 94 za, 1 proti, 27 sa zdržalo, 19 nehlasovalo.
Prvú pripomienku pána prezidenta sme odhlasovali.
M. Košútová, poslankyňa: Dajte teraz, prosím, hlasovať o druhej pripomienke s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o druhej pripomienke pána prezidenta.
(Hlasovanie.) 145 prítomných, 119 za, 1 proti, 25 sa zdržalo.
Aj túto pripomienku sme schválili.
M. Košútová, poslankyňa: Tým sme v druhom čítaní rozhodli o pripomienkach pána prezidenta. Pán predseda, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu v treťom čítaní, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku.
M. Košútová, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pripomienok s odporúčaním gestorského výboru schváliť.