M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Švidroň. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Máte slovo, pán poslanec.

V. Švidroň, poslanec: Ja len krátko k tým školským úradom. Pán poslanec, veď to bolo vaše dielo vašich vlád zriadené na ten účel, aby bol ten medzičlánok. Tak zrazu sa vám nehodí. A keď sa má príslušný orgán v svojej kompetencii obohatiť o kontrolné právomoci v oblasti financovania, tak komu to môže vadiť? Veď verejnosť volá po vymožiteľnosti práva. Sankcia, to je jeden z prostriedkov. Ja si myslím, že mnoho zákonov je takých, v ktorých práve sankcie chýbajú. Sankcia, to je pre inštitúciu, pre zriaďovateľa, ktorý hospodári podľa zákona, irelevantná záležitosť. A ak má byť, tak je to potom namieste. Takže len toľko snáď na jeden moment vášho príspevku.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, s reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Szigeti má slovo.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Len veľmi stručne, pán kolega Švidroň. V dobe, keď sa kreovali krajské školské úrady, som mal úplne iný názor na tieto úrady. Takže ja som nezastával ten názor, že sú potrebné. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Registrujem, že chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister. Má slovo.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Či by ste si nemali sadnúť spolu s pánom Froncom, ale idem postupne, tak ako to bolo.

Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Fronca. Veď ani doteraz nebola rovnoprávnosť alebo rovnaké podmienky. Ani po tomto zákone ešte nebudú. Prvý rozpor je predsa v platoch. Veď učitelia na verejných a štátnych školách majú limitovaný plat, ktorý vychádza z normatívov, starých, ale tí, čo sú na súkromných školách, naviac k tomu môžu mať z príspevkov rodičov zvýšený plat, čo na tých verejných nesmú mať. A toto je rovnosť? To je tiež disproporcia, čiže máme, ste spomenuli pri tých vysokých školách dve kategórie žiakov, teraz dve kategórie učiteľov. Ale to tu neriešime, aspoň nie úplne, hoci také názory sú, že máme dve kategórie učiteľov, čo je ako nespravodlivé.

Ale druhá nerovnosť bola v tom, že kapitálové výdavky predsa nesmeli ísť na tzv. neštátne školy (A to nebola disproporcia?), ale na verejné áno, alebo formou daní, a na cirkevné a na súkromné nie. A aj z tohto vznikla táto novela. A my púšťame, aby cirkevné školy mohli mať aj kapitálový príspevok z ministerstva školstva, lebo to majú, ak keď nie takto, ale cez dane, ale súkromné zatiaľ nie, pretože si nemyslíme, že štát by mal financovať súkromný majetok, jeho investičnú výstavbu, povedzme.

Spomenuli ste jednou vetou, pán poslanec Fronc, aj vysoké školy. Ale veď to predsa vyplýva z pravidiel Európskej únie. Veď naše vysoké školy takisto môžu si otvoriť svoje pobočky v celej Európskej únii. My nesmieme diskriminovať zahraničné vysoké školy na Slovensku, čiže keď je verejná zahraničná vysoká škola vo Francúzsku, má právo pôsobiť na Slovensku za takých istých podmienok, ako ich má slovenská vysoká škola. Si prečítajte chartu. Aj naopak, naša verejná vysoká škola si môže otvoriť svoju pobočku v celej Európskej únii za tých istých podmienok, aké majú domáce vysoké školy. To bola ťažká deformácia, ktorá v tom zákone bola. Ale o tom sa budeme rozprávať o mesiac aj pol.

Systém dotácií. Áno, ja uznávam, a môžeme to tam aj doplniť v druhom čítaní, to zmocňovacie ustanovenie. Ale my sme systém dotácií prevzali od vás. Tak ako bol nastavený, tak sme ho prevzali, tak ho používame. Sú smernice na to. Takže využívame to, čo bolo. A ak je potreba, že pri týchto kapitálových výdavkoch bude treba smernicu (Prečo nie?), dáme si to zmocňovacie ustanovenie a môžeme takúto smernicu v spolupráci dokonca s vami vypracovať. Pán poslanec Ivančo, takisto tie nerovnosti financovania boli doteraz, lebo tie kapitálové výdavky, ako som spomínal, nesmeli ísť ani na cirkevné školy. A cirkevné školy keď si zoberiete, pýtam sa: Z čoho majú cirkevné školy dneska financovaný majetok? Z výnosov daní nie, to má len samospráva, tak si to pozrite, z dodatku, ktorý má z ministerstva kultúry, ale tam toto nie je. Čiže tam je systémová chyba. A cirkev nemá z čoho financovať svoje školy. Ďalšia vec je rómska otázka. Máme obce, kde je 200 nových detí ročne. Chcete povedať že to z normatívu vyfinancuje buď cirkev, alebo verejná základná škola? Takže to tu musí byť. A preto sme to tam dali.

Sankcie. No veď my sme nemali na súkromné vysoké školy, my nemáme žiadnu možnosť kontroly. Zriadia si eseročku a tým to pre nás končí. Môžeme si pozrieť daňové priznanie, nič viac, nepustí nás to. A odkiaľ my máme vedieť, či štátne dotácie, ktoré štát dáva, a financujú si z toho aj mzdy a celú prevádzku, naozaj tam idú a či sa z toho, povedzme, nevydržiava byt, čo sa stáva? Takže my musíme mať právo kontroly. A prečo sa niekto kontroly bojí? Takže kontrola nejako je a sankcia je dôsledok kontroly, ináč tá kontrola je formálna, nemá žiaden význam. Čiže sankcia je aj výsledok kontroly. A my sme doteraz nesmeli ísť s tým na súkromné školy a jednoducho sme sa k tomu nedostali. Teraz budeme musieť aj rodičom, pokiaľ rodič platí, aj školskej rade to ísť, pretože, opäť, podmienky musia byť na všetkých školách rovnaké a doteraz to tak nebolo. Súkromné a cirkevné mali výnimku, dokonca nemuseli mať ani školské rady.

Pán poslanec Szigeti, áno, dávame nové príspevky, pretože školstvo je z viaczdrojového financovania absolútne podvyživené, preto je aj ten ďalší zákon, ku ktorému sa zatiaľ dostaneme, ale v tomto zákone musí byť o tom zmienka. Musí byť tam tá zmienka.

O kapitáloch som rozprával, tak isto aj o Rómoch, preto to tam dávame, aby táto možnosť bola.

Povinnosti pre súkromné len preto, že doteraz neboli a na štátne boli. Však my si štátne môžeme kontrolovať bez problémov, ale súkromné nie. Preto to doplňujeme, že aj súkromné budú musieť byť kontrolované minimálne z toho normatívu ktorý štát tam platí. Veď to je naša povinnosť. No a má to robiť krajský školský úrad. Kto iný to má robiť, rozpočet, tých 220 ľudí na 3 200 škôl? Keď si pozriete reformu, školský zákon pre krajské školské úrady, uvidíte, že len na dohľad vyplýva 17 nových úloh. Napr. je tu ten dodatok na päťročné deti, však dávame príspevok na päťročné deti. No kto to skontroluje, či je to naozaj tak? A ako tie peniaze tam pošleme? Veď to nejde. Cez jeden krajský školský úrad tečie 6 mld. až 7 mld. Sk, kontrola, alokácia. Čiže to je obrovská zodpovednosť. Obce a VÚC-ky majú prenesený výkon kompetencií, štát to financuje. Takže my musíme mať nástroj. Vo Francúzsku máte štátny školský dohľad. Pozrite sa, čo je to za sieť. Čiže my sme povinní minimálne, tie štátne prostriedky, ktoré do škôl a do všetkých škôl idú, aby to nejakým spôsobom skontroloval, plus sú maturity a tak ďalej a tak ďalej. Takže krajské školské úrady sme znížili o 26 %, zoštíhlili, to sa stalo, nie o 20 %, ale o 26 %, ale sú nevyhnutné, niekto tú miestnu školskú správu vykonávať musí. Čo sa nám nedarí, to je to, čo vy ste zaviedli, to sú tie miestne školské úrady, tých je len 40 %, tam nie sú žiadne pravidlá. Môže sa spojiť jedna obec s druhou obcou na druhej strane republiky a nemusí ju mať vôbec. Tak teraz dávame 100 mil. Sk na to, aby to robili namiesto nich krajské školské úrady, lebo 60 % nezriadilo si školský úrad, ani to nikto nevykonal. Takže aj kvôli tomu potrebujeme, aby tie krajské školské úrady nám zatiaľ fungovali ako výkon miestnej štátnej školskej správy. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pýtam sa spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko. Nie.

Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi, aj pani spravodajkyni.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pán podpredseda vlády a minister Mikolaj bude ale ďalej pokračovať vzhľadom na to, že nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 877).

Návrh na pridelenie výborom je v tlači 897.

Pán podpredseda a pán minister, ujmite sa znovu slova a uveďte tento vládny návrh zákona.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Takže ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov je komplexná právna úprava podmienok na zabezpečenie odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike s cieľom pripraviť absolventov na život a prácu v podmienkach vedomostnej spoločnosti a trhu práce.

Návrh právneho predpisu nadväzuje na zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda v súvislosti s tým aj zákona o pedagogických zamestnancoch a návrhu zákona o celoživotnom vzdelávaní, ktorý ešte len predložíme. Vzhľadom na túto skutočnosť návrh zákona rieši vymedzenú oblasť odborného vzdelávania a prípravy, oblasť tzv. formálneho odborného vzdelávania v stredných odborných školách a školských zariadeniach.

Navrhovaný predpis vytvára funkčný systém koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom zriadenia tzv. Rady vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu, ďalej, krajských rád pre odborné vzdelávanie a prípravu a systém sektorových rád pre odborné vzdelávanie a prípravu, stanovuje práva a povinnosti všetkých účastníkov systému odborného vzdelávania a prípravy, vytvára motivujúci priestor pre vstup zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov do odborného vzdelávania a prípravy a pre vstup súkromného investičného kapitálu do odborného vzdelávania a prípravy. Vstup zamestnávateľa a zamestnávateľských zväzov je v návrhu zákona riešený prostredníctvom plánovania vzdelávacích potrieb trhu práce spoluúčasťou pri tvorbe nového obsahu vzdelávania a pri inovácii existujúceho obsahu vzdelávania, spoluúčasťou na uskutočňovaní odborného vzdelávania na hodnotení kvality vzdelávania a prípravy a v rámci ukončovania štúdia. Návrh zákona vytvára podmienky pre využívanie daňových stimulov pre zamestnávateľov vo vzťahu k odbornému vzdelávaniu a príprave. Daňové stimuly sú zamerané na zohľadnenie výdavkov zamestnávateľov, ktoré preukázateľne vynaložia do oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

Návrh zákona schválila vláda na svojom rokovaní dňa 17. decembra 2009. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie tohto návrhu.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pani poslankyni Oľge Nachtmannovej. A uvedie spravodajskú správu.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážený pán minister kultúry a iní prítomní, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 877) ako určená spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 142 z 22. januára 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač s číslom 877.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 897 z 13. januára 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

Predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pani poslankyňu Rosovú, poslanca Fronca, poslanca Szigetiho. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pani poslankyňa Rosová, pripraví sa pán poslanec Fronc.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, prihlásila som sa do tejto rozpravy s veľkou chuťou preto, lebo je to veľmi výnimočná situácia, keď mám príležitosť vyjadriť sa pozitívne o návrhu, ktorý sme dostali z dielne ministerstva školstva. Vo všeobecnosti myslím si, že naozaj ide o návrh, ktorý jednak rieši veci alebo okolnosti, ktoré riešené neboli, a jednak má šancu aj efektívne tieto veci pomôcť vyriešiť. Samozrejme, druhá vec je, že ide skôr o návrh, ktorý je do dobrých čias, než do čias krízy, ale myslím, že aj v tomto ťažkom období môže minimálne pribrzdiť prepad, ktorý by mohol hroziť odbornému školstvu. Môžem len trošku poľutovať to, že ministerstvo financií na moje podnety v takomto smere, ktoré čiastočne riešili niektoré daňové otázky, ktoré tento zákon rieši, reagovalo negatívne pred viac než dvoma rokmi, no ale radšej niekedy ako nikdy. Áno, určite je v záujme Slovenska, aby odborné školstvo bolo kvalitnejšie a aby tým pádom alebo zároveň s tým aj rástol záujem a podiel tých stredoškolákov, ktorí študujú na odborných školách.

Myslím si, že na tomto návrhu zákona je potrebné vyzdvihnúť jednak to, akým spôsobom umožňuje vstup zamestnávateľov, a na druhej strane ale to, čo oceňujem, je aj povinnosť samosprávnych krajov strategicky pristúpiť k plánovaniu vzdelávacích potrieb v oblasti odborného školstva, a to teda v širokej spolupráci s ďalšími zainteresovanými. Myslím si, že tým sa zabráni tomu, aby tieto materiály strategického charakteru boli formálne, ale aby naozaj mali aj svoj efekt. Treba si položiť, samozrejme, aj otázky, či nie je niečo, čo by bolo možné vylepšiť na tomto návrhu zákona.

To, čo mne sa zdá otázne a o čom, myslím, bude dobré hovoriť aj v druhom čítaní, je otázka Fondu rozvoja odborného vzdelania a prípravy. Jednak z hľadiska toho, ako má byť tento fond financovaný, nie je dosť dobre možné predpokladať, aké v ňom budú finančné prostriedky. Takže je otázne, či zriaďovať potom takýto fond aj s riaditeľom na čele a s celým aparátom skutočne má zmysel. Myslím si, že možno by tá úvaha mohla smerovať k tomu, aby mohli takéto fondy alebo nejakým spôsobom finančné zdroje sústreďovať skôr stavovské organizácie, pretože sa mi vidí pravdepodobnejšie, že zamestnávatelia budú ochotní dobrovoľne podporovať zdroje na financovanie odborného vzdelávania v svojej oblasti, pôsobnosti než akési všeobecné. S týmito fondmi, myslím, nie je úplne najlepšia skúsenosť. Nebola by som rada, keby aj tento fond nadobudol také pomerne málo efektívne parametre, ako podľa mojej mienky má dnes fond pre študentské pôžičky, kde vlastne to, čo investoval do budovy, by zabezpečilo minimálne sto rokov nájom pre takýto fond, a z roka na rok klesá finančný objem pravidelných pôžičiek, až sa obávam, že klesne pod objem, ktorý sa rovná ročnému platu riaditeľa fondu. Takže pochybujem trošku o zmysluplnosti zakladať tento fond. Myslím si, že je dobré sústreďovať prostriedky zamestnávateľov, ale že by to malo byť na báze dobrovoľnosti a, opakujem, skôr na báze stavovských organizácií.

Ale každopádne vrátim sa k tomu, čím som začala. Myslím si, že prerokúvame dôležitý zákon, že prerokúvame dobrý zákon, že prerokúvame potrebný zákon a takémuto zákonu dáme svoju podporu. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ivančo, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Máte slovo, pán Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, chcem nadviazať na moju predrečníčku a kolegyňu z poslaneckého klubu, na jej vystúpenie pri časti, keď hovorila o Fonde rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ktorý sa navrhuje v danom znení zákona. Pokladám to tak ako aj ona za zbytočný fond. Myslím si, že v konečnom dôsledku nebude tento fond napĺňaný tak, ako by sme si to všetci vrátane ministerstva školstva predstavovali, pretože mne sa zdá, že chýba tam kľúčová motivácia všetkých tých zúčastnených prvkov, aby tam vkladali peniaze. Myslíme si, že by bolo lepšie, ak by tento fond bol tvorený na nižšej úrovni. A dokonca nemôžem sa ubrániť v tejto fáze pocitu, že v konečnom dôsledku tento fond zoberie časť peňazí práve odborným školám, ktoré by mali väčšiu možnosť vytvárať si vzájomné väzby so zamestnávateľmi.

Chcem ešte povedať, že pokladáme zákon za isté osvieženie v celej práci ministerstva školstva, ale nedá mi nepovedať aj inú vec. A to je tá, že v súčasnosti, keď nevieme, čo bude so slovenskou ekonomikou, keď sa prehlbuje kríza a keď sami zamestnávatelia nevedia presne odhadnúť dopady budúceho vývoja, tak nedá mi nepovedať, že tento zákon je zákon do lepších časov, ako teraz idú. A myslím si, že zamestnávatelia budú mať dosť vážnych problémov so súčasnou zamestnanosťou a nebudú sa príliš chcieť venovať tvorbe novej stratégie a nejakým novým novinkám, čo sa týka... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Uplynul čas.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec... Ešte, prepáčte, spravodajkyňa, áno, požiadala tiež o faktickú na dve minúty, hoci, pravda, ako spravodajkyňa má právo vystúpiť aj na dlhšiu dobu.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som chcela oceniť konštruktívny tón vystúpenia pani poslankyne Rosovej. Jedine by som nesúhlasila s tým, že nie je to dobre načasované. Myslím, že práve v tomto čase je návrh zákona nanajvýš aktuálny. Svojho času zákon o odbornom vzdelávaní pomohol hospodárskemu rozvoju takých krajín, ako je Nemecká spolková republika, Rakúsko. Práve v čase krízy treba veľmi cielene postupovať, treba sa snažiť, aby financie išli práve do tých oblastí, do ktorých sú potrebné, treba presne vyšpecifikovať požiadavky na práce, ktoré sú na trhu nedostatkové. Teda táto cielená využiteľnosť financií je ozaj nanajvýš aktuálna, aby sme nevychovávali ľudí pre úrady práce, ako sa, žiaľbohu, často v posledných rokoch dialo, ale ozaj pre trh práce. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Takže teraz v rozprave vystúpi... S reakciou na faktickú poznámku, pani poslankyňa Rosová, ešte máte slovo.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne za reakcie. Chcem ešte doplniť, čo som zabudla v mojom vystúpení pripomenúť, že pokiaľ ide o ten fond, akokoľvek som čítala, nedočítala som sa, kto vlastne menuje dozornú radu fondu. Myslím si, že to bude treba napraviť.

Pokiaľ ide o to, či je to zákon do týchto čias alebo nie. No ja som povedala, že lepšie teraz ako nikdy, ale v každom prípade ten zákon podstatne viac rieši tie problémy, s ktorými sme sa stretávali ešte pred rokom. A to je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a nie problém nezamestnanosti. Ale myslím si, že treba sa na dobré časy pripravovať na jednej strane a na druhej strane že tento zákon môže pomôcť aj pribrzdiť tie problémy, ktoré budú prichádzať. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Takže teraz budeme pokračovať v riadnej rozprave. Slovo má pán poslanec Fronc, pripraví sa pán poslanec Szigeti.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude krátke, ale nedá mi predsa len sa nevyjadriť k niektorým veciam. Pán minister, plat je o niečom inom ako normatíve na žiaka. Plat je za vykonanú prácu. A to, čo ste povedali, som pochopil, že vy chcete, aby platy mali všetci učitelia rovnaké? Potom s tým zákonom, o ktorom hovoríte a ktorý pripravujete, ma veľmi prekvapujete. To je jedna poznámka.

Druhá poznámka. Nadtarifné zložky závisia od zriaďovateľa. A aj obecné školy, školy pod samosprávou to niekde majú. Pozrite si veľmi zaujímavé nadtarifné zložky platu. Druhá vec sú kapitálové výdavky. Veď vy ten zákon dávate preto, aby ste mohli financovať kapitálovými výdavkami dostavbu a prestavbu. A jednoducho doteraz pokiaľ by ste neurobili zmenu, havarijné prostriedky kapitálové mohli ísť. Vy ste to zmenili, že nemohli ísť všade rovnako. Takže bolo by dobré si niektoré veci uvedomiť... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Prepáčte, veľmi nerád vás prerušujem, ale bod programu je iný. Ďakujem vám za porozumenie.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. K tomu zákonu o odbornom vzdelávaní. Treba si pozrieť štruktúru toho zákona. Necelá tretina sa týka odborného vzdelávania a viac ako dve tretiny sa týkajú fondu, fondu pre odborné vzdelávanie. Čiže zdá sa mi do istej miery, že ten návrh alebo názov zákona je klamlivý. Mal by byť to zákon skôr o fonde pre odborné vzdelávanie.

Ale to, čo pokladám za dôležité povedať tuná v súvislosti s tým fondom, už to tu zaznelo, je, že nie jasné, kto ho de facto bude napĺňať. Je tam povedané, kto tam môže prispievať, ale vecne. Domnievam sa aj podľa toho, že predsedom rady fondu zo zákona je minister, že hlavné gro prostriedkov pôjde zo štátneho rozpočtu. Ak to tak nebude, budem rád. Ale to potom musí byť jasne povedané v zákone. Ale ak takto to bude, tak si potom treba uvedomiť jedno riziko, a to chcem, aby to tu veľmi jasne zaznelo, že tie prostriedky pôjdu potom na úkor normatívov pre ostatné školy. Jednoducho z kapitoly sa vydelia prostriedky na fond a znížia sa normatívy v konečnom dôsledku pre základné školy, stredné, všeobecnovzdelávacie a podobne. A toto je podstatné, čo musí byť jasné v tom zákone, aby toto nenastalo. Ak to má nastať, no tak musím povedať, že s takýmto návrhom zákona nemôžem súhlasiť, pretože v tomto prípade je to takpovediac by-pass, ktorý pomôže, ja nemám problém s tým, aby to pomáhalo iným, aby to pomáhalo odborným školám, ale nie na úkor základných a iných škôl. Toto pokladám za podstatné, a preto zatiaľ si nemyslím, že je dôvod posunúť tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne niekoľko myšlienok k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Snáď nikto v tejto krajine ani v tejto snemovni nemá pochybnosti o tom, že ak nejaký zákon, nejaká legislatívna úprava v oblasti výchovy a vzdelávania je potrebná, tak je to určite zákon o odbornom vzdelávaní a príprave. Priznám sa, že vlani, keď sme prijímali nový školský zákon, bol som sklamaný, že odbornému vzdelávaniu a príprave sa ten zákon venuje možno v dvoch-troch paragrafoch na jednej alebo na jednej a pol strane. Vtedy pán minister sa vyjadril tak, že pripravuje sa nový zákon o odbornom vzdelávaní, že buďme kľudní a že o niekoľko mesiacov predloží tento zákon do Národnej rady. No tak tento zákon tu máme, ale priznám sa, že to moje sklamanie naďalej trvá. A možno súvisí to aj s úvodnými slovami pána ministra, ktorý podľa môjho posúdenia tak trošku protirečivo uviedol tento zákon, pretože úvodom hovoril o tom, že táto právna úprava je komplexnou právnou úpravou. O niekoľko sekúnd alebo minút neskôr hovoril o tom, že táto právna úprava, tento zákon rieši vymedzenú oblasť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Tak teda je to komplexná právna úprava alebo rieši len vymedzenú oblasť odborného vzdelávania a odbornej prípravy? Ja sa domnievam, že platí skôr to druhé. A, bohužiaľ, rieši len vymedzenú oblasť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

Zákon je stručný, krátky, má 17 strán. A na prvých šiestich stranách sa naozaj meritórne zaoberá problematikou odborného vzdelávania a prípravy. A priznám sa, že s týmito paragrafmi viac-menej sa dá súhlasiť. Oceňujem to, bolo to potrebné napísať a bolo to potrebné asi na 90 % v tejto podobe napísať tak, ako je to uvedené. A na zvyšných jedenástich stranách ten zákon hovorí o vytvorení Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy a o ďalších nutných novelizáciách jedenástich ďalších zákonov. Nie som proti vytvoreniu fondu, skôr som zaň. A som veľmi rád, že ministerstvo školstva uvažuje o vytvorení Fondu pre rozvoj odborného vzdelávania a prípravy, ale domnievam sa, že samotný fond, hlavne keď bude prázdny a štát nebude doň prispievať zo štátneho rozpočtu, môže byť bezzubým kolosom. Okolité krajiny, kde funguje takýto podobný fond, majú veľmi dobré skúsenosti s fondom. Skutočne sa to dá využívať na skvalitňovanie odborného vzdelávania a odbornej prípravy. V zákone o fonde sa píše, že to má byť neštátny fond. Sú tam uvedené zdroje fondu. Pre mňa nie je jednoznačný. Rád by som dostal odpoveď od pána ministra, či tento fond počíta aj s príspevkami zo štátneho rozpočtu, pretože ak zo štátneho rozpočtu nebudú tiecť prostriedky do tohto fondu, tak, bohužiaľ, ten fond nemôže splniť svoj účel.

Ako som naznačil, s prvými trinástimi paragrafmi nemám problém, ale považujem to za málo na to, aby sa odborné vzdelávania a príprava pohli dopredu, aby sa zvýšil záujem zo strany mladých ľudí, žiakov o stredné odborné školy, pretože v súčasnosti na Slovensku najväčším problémom je práve nedostatok záujmu žiakov o tento typ a druh štúdia. Jednoducho nemajú záujem sa prihlásiť na stredné odborné školy. Myslím si, že v tomto zákone sa príliš spoliehame na zamestnávateľov a stavovské organizácie. A domnievam sa, že bez konkrétnych krokov a pomoci štátu zlepšenie nenastane. Vo vyhlásení vo vládnom programe je uvedené, že pre súčasnú vládu je vzdelávanie jednoznačnou prioritou. Nuž tak málo je spoliehať sa na zamestnávateľov. Aj vláda musí preukazovať impulzy k tomu, ak teda myslí to vážne so skvalitnením odborného vzdelávania a prípravy. A myslím si, že chýbajú opatrenia typu ako jednoznačná racionalizácia siete stredných odborných škôl, racionalizácia študijných a učebných odborov, inovácia vzdelávacích programov, posilnenie financovania stredných odborných škôl hlavne pre chýbajúce povolania so zvýšeným normatívom pre stredné odborné školy. Som toho názoru, že ak chceme, aby sa v oblasti odborného vzdelávania a prípravy veci pohli ďalej, tak tie normatívy by mali byť o niečo zvýšené. V opačnom prípade ten záujem, tá kvalita sa nedostane.

Považujem za mimoriadne dôležité, aby sme dávali viac prostriedkov do rozvoja infraštruktúry, na zabezpečenie moderných technologických zariadení, na vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, na zabezpečenie normatívu priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti. Myslím si, že by bola potrebná špeciálna motivácia pedagógov pôsobiacich na stredných odborných školách. Ďalej si myslím, že je potrebná inovácia prípravy pedagógov pre stredné odborné školy, lebo, či sa nám to páči alebo nie, je to špeciálna oblasť, sú tam špeciálne prvky v tom pedagogickom procese, na čo potrebujeme aj špeciálne pripravených pedagógov. Tiež si myslím, že je potrebná väzba na ďalšie vzdelávanie pedagógov pôsobiacich na stredných odborných školách, aj keď uznám, že pán minister spomínal, že sa pripravuje ďalší zákon o pedagogických zamestnancoch, ďalej, o celoživotnom vzdelávaní, takže predpokladám, že tieto veci budú riešené tam. A tiež si myslím, že je potrebné posilnenie existujúcich a vytvorenie nových inštitúcií typu, ako máme v podstate Štátny inštitút odborného vzdelávania, pretože kvalitné odborné vzdelávanie, lukratívne odborné vzdelávanie a motivovať mládež, aby mala záujem o túto formu štúdia, sa dá dosiahnuť len kvalitným tzv. hinterlandom. A ten hinterland má pripraviť služby pre odborné vzdelávanie. O ŠIOV nie je slovo ani myšlienka. A pritom si myslím, že je to inštitúcia, ktorá významným spôsobom má čo hovoriť do rozvoja odborného vzdelávania. Takisto si myslím, že je potrebné, aby sme viac prehlbovali možnosť priechodnosti medzi jednotlivými študijnými odbormi, medzi jednotlivými učebnými odbormi a, samozrejme, v rámci študijných aj učebnými odbormi. Samozrejme, mi chýba aj väzba na rekvalifikáciu, na rekvalifikačné procesy. A tiež by sme mohli hovoriť o vzdelávaní dospelých, aj keď sa to dá urobiť aj v tom pripravovanom zákone.

Ako som už spomínal, k prvým trinástim paragrafom nemám pripomienky, až na niektoré výnimky. A konkrétne by som rád pripomenul, keď píšete o subjektoch koordinácie odborného vzdelávania na úrovni ústredných orgánov, myslím si, že životné prostredie ekológie v súčasnosti je tak pertraktovaná záležitosť, že by nebolo od veci, keby okrem tých deviatich ministerstiev mohli byť prítomní aj predstavitelia ministerstva životného prostredia, lebo to súvisí s mnohými študijnými a odbornými aj učebnými odbormi. Chýbajú mi predstavitelia rodičov, veď máme na Slovensku Zväz rodičovských združení, myslím si, že by tam mohli sedieť aj predstavitelia rodičov, veď sú objednávateľmi služieb v rámci odborného vzdelávania a prípravy. Takisto si myslím, že na úrovni samosprávneho kraja keď hovoríme o subjektoch koordinácie, mala by tam byť územná školská rada. Veď školská rada je samosprávnym orgánom. Prečo táto územná školská rada by nemohla byť prítomná ako subjekt koordinácie odborného vzdelávania?

S čím nesúhlasím a k čomu mám vážne výhrady, to sú kompetencie samosprávneho kraja. A teraz mi to nie je jasné, pretože v paragrafovej verzii zákona je uvedené to, že samosprávny kraj sa vyjadruje k požiadavkám na vznik novej strednej odbornej školy. V dôvodovej správe je uvedené, že s tým musí súhlasiť. Tak teraz vyjadruje sa, lebo v zákone je vyjadruje sa, a v dôvodovej správe je, že súhlasí. Bolo by zle, keby tu bol potrebný súhlas samosprávneho kraja, pretože budujeme pluralitný školský systém. A nebolo by to dobré, lebo, no uznajte, kto by chcel konkurenta vo svojom regióne. Samosprávny kraj je zriaďovateľ väčšiny týchto stredných odborných škôl, tak určite nerád by pustil ďalšieho konkurenta do svojho revíru. Viem si predstaviť, vyjadrí sa, ale v žiadnom prípade nie je potrebný súhlas.

Ešte pár pripomienok. Kvitujem a považujem za dobrý krok to, že žiaci by mali mať v budúcnosti aj finančné, aj hmotné zabezpečenie, ale problém vidím v tom, že je to len možnosť pre zamestnávateľov. A keď je to možnosť, tak viete, ako to zvykne byť. Skôr si myslím, že v niektorých prípadoch by to mohla byť povinnosť pre tých zamestnávateľov, aj keď viem, že s tým by mohli byť problémy. V materiáli sú uvedené také výhľadové štatistické údaje, že ak sa podarí presadiť tento zákon, tak sa očakáva, že v roku 2010 sa zvýši počet žiakov, ktorí sa pripravujú pre zamestnávateľov, o 1 100, v nasledujúcom školskom roku o 25 % a tak ďalej. Považujem to za veľmi nízky podiel. Vlastne sú to možno 3 - 4 % z celkového počtu žiakov, ktorí sa nachádzajú na stredných odborných školách. A pokiaľ to ostane tak nízko, tak môžu byť problémy. Toľko z mojej strany.

Ešte raz. Trošku som sklamaný. Očakával som viac od tohto zákona. To, čo je uvedené v zákone, sú pozitívne veci, dobré veci, ale je to málo a bolo by potrebné rozšíriť tento zákon. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pani poslankyňa Tatiana Rosová, pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

Slovo má pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Szigeti hovoril o probléme nízkeho záujmu o odborné vzdelávanie. Áno, ten problém je. Aj preto som ja vyzdvihla, že máme tento zákon, ktorý môže trošku prekonať ten nízky záujem. Ale myslím si, že len tento zákon nejakým zásadnejším spôsobom neprelomí nezáujem, že to musí ísť ruka v ruke jednak s náročnejšími kritériami na prijímanie na gymnáziá, jednak s reálne skutočne objektívnou maturitnou skúškou, ktorá bude adekvátne náročná taktiež na gymnáziách, čo mnohé deti, ktoré gymnáziá študujú a aj absolvujú bez toho, že by boli na to dostatočne talentované alebo nadané, by mohlo motivovať k tomu, aby išli práve na odborné školy. To je jedna vec.

A druhá vec, ktorá, myslím, je tiež nie otázkou tohto zákona, ale otázkou školskej politiky a školského zákona, je umožniť v školskom zákone väčšiu flexibilitu rôzneho spájania škôl a taktiež aj nie tak rigidne definovať typy škôl, aby bolo možné naozaj oveľa flexibilnejšie pôsobiť a formovať ponuku aj na strane škôl, a teda aj samospráv ako zriaďovateľov. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcem vystúpiť z toho dôvodu, že v predchádzajúcich vystúpeniach aj v predchádzajúcom vystúpení pána poslanca dosť sa relativizuje dôležitosť, význam tohto zákona. Ja si myslím, že, práve opačne, je to dosť významný zákon z toho dôvodu, že je, dá sa povedať, originálny. Vstupuje do problematiky, ktorá sa za posledné roky dosť pertraktovala s tým, že je potrebné riešiť odborné školstvo a je potrebné riešiť financovanie tohto školstva. A myslím, že tento zákon to zabezpečuje.

Čo je dôležité, je to zákon samostatný. Nerieši to len ako parciálnu záležitosť v niektorom z iných zákonov. Rieši regionálne problémy a regionálne potreby praxe, závodov, možnože aj jednotlivých oblastí. A umožňuje, aby cez školské vzdelávacie programy sa zostavoval program v školách taký, aký je potrebný, žiadaný a perspektívny. Takže myslím, že odstraňuje náhodnosť spolupráce so zamestnávateľmi a dáva podklady aj, dá sa povedať, daňové stimuly, aby zamestnávatelia mali dôvod, motív a potrebu na základe tohto zákona vychovávať takých svojich budúcich pracovníkov, akých v regióne a v závode potrebujú. Takže tento zákon považujem za veľmi dôležitý, veľmi dobre pripravený, aj keď možnože niektoré dielčie otázky bude potrebné časom zmeniť. To však ukáže až prax. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky sa pán poslanec nehlási.

Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pretože pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

Pýtam sa pána ministra, či chce využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Na úvod by som chcel, pani poslankyňa Rosová, naozaj vám veľmi pekne poďakovať za korektnosť. Veľmi si to vážim. Neviem, či by som to ja dokázal, ale ste to dokázali, takže klobúk dole.

Pokiaľ ide o praktické pripomienky, najviac bolo pripomienok k samotnému fondu. Tam by som chcel povedať, že fond sme zriadili alebo navrhujeme zriadiť na podnet podnikateľského sektora. To nebol náš nápad, to poviem úprimne. Ale podnikatelia hovorili, že či už ide o konsignačnú daň a príspevky z nej, ktoré chcú do odborného školstva dať, toto by bol mechanizmus, ktorý by toto všetko riadil. Totiž zatiaľ ich môžu len tam dať, kde je istota, čo s tými prostriedkami bude. Ale keď zavedieme mechanizmus, systém a, samozrejme, vo vedení budú ľudia, ja som povedal, my vám zriadime ten fond, vy tam dáte peniaze a kľudne si ho riaďte vy. Hovorím, prečo by ho mal riadiť štát? Ale chceli, aby bol minister na čele tohto fondu formálne, aby bola istota, že to bude mať nejaké pravidlá hry, pretože my sme len predsa štátna správa, že sa tie finančné prostriedky využijú dobre. Ale na čo sa využijú, toto tu nie je. Na čo sa využijú, to budú navrhovať páni podnikatelia, ktorí chcú pomôcť odbornému školstvu. A to je celá filozofia toho fondu. Ostatné je postavené už len na pravidlách, ako má byť vytvorený.

Pravdu má pán poslanec Fronc, myslím, naproti vám, že tam nepatria štátne prostriedky. Ja si myslím, že tam nepatria štátne prostriedky, pretože ten samotný by-pass teda, to ma ani zas nenapadlo, že by sme nezneužívali. Ešte ho nemáme a ty už hneď rozmýšľaš, ako ho obísť, to ma fakt nenapadlo. Ale na štátne prostriedky máme iné mechanizmy, korektnejšie. Takže načo by sme tam dávali štátne prostriedky? Toto je na to, aby viaczdrojové financovanie fungovalo, aby od podnikateľov bola istota, že s tými prostriedkami sa korektne seriózne bude nakladať. Uvidíme, ako to pôjde. Možnože po začiatkoch, kým sa tá dôvera vytvorí, pomalšie, ak bude dôvera, tých prostriedkov tam bude postupne oveľa viac.

Tá štruktúra toho zákona, ona sa nedá hodnotiť celkom podľa počtu strán, že keď je 16 strán, takže je zle. Ale zákon má štyri také hlavné body, to sú rady, k tým sa ešte vrátim, daňové stimuly, fond rozvoja a príspevok zamestnateľnosti. To sú štyri také nosné body celého toho zákona a ostatné už je len technika alebo podpora toho.

No teraz k tomu systému, pán Szigeti, ktorý ste vy navrhovali, že čo ešte a čo viac by tam malo byť. Tak, samozrejme, my sme rozmýšľali nad technikou, ako pomôcť odbornému školstvu. Fakt je aj ten, že boli názory, že odborné školstvo nevychováva to, čo potrebuje prax. Ale teraz, keď sa nám to vracia, a tie čísla posledné hovoria, že sa nám vráti asi 1 500 kvalifikovaných ľudí, tak zrazu už tento problém prestáva byť. Takže, v poriadku, ale uvidíme, čo bude po kríze. Ale ten mechanizmus, ten systém nás napadol len taký, aký sme tu dali, s tým, že do toho zakomponujeme samosprávy. Totiž samospráva, povedzme, regionálna samospráva, by podľa nášho názoru mala byť tá, ktorá by tú reštrukturalizáciu a tú efektívnosť, ale aj nové študijné programy definovala samotná. Mali by mať predstavu, čo v tom kraji, čo na Orave, čo na Kysuciach, čo na južnom Slovensku, čo na východe je prioritné, či je to cestovný ruch alebo niečo iné. A podľa toho by definovali potreby a štruktúru, lebo kto iný by to mal robiť. No a ako by to malo byť? No tak sme povedali, že urobíme rady, dáme im kompetencie a tam nech sa to odzrkadlí. Samozrejme, musia vytvárať nejaké koncepcie a systémy. Ale nech ich aj oponujú aj podnikatelia, povedzme, aj štát, aj samospráva. A nech sa na niečom tam skúsia dohodnúť, lebo iný mechanizmus, nejaký absolútny systém podľa mňa nemá šancu. Áno, bude ešte zákon o pedagogických zamestnancoch. Možnože budúcu stredu ho dostanem do vlády, dnes ešte máme jedno rozporové konanie. A posledný zákon, ktorý by mal uzavrieť celú tú štruktúru reformy, je zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý bude posledný. A ten príde niekedy na jeseň.

Ministerstvo životného prostredia, môžeme doplniť, nie je problém. S rodičmi je to zložitejšie, lebo nie je jednoduché, aby tu bol nejaký zástupca za 1,6 mil. rodičov.

Územná školská rada, v poriadku.

A ešte pokiaľ ide o tú štruktúru odborných škôl a gymnázií, my dneska nemáme tú štruktúru takú, máme z detí 73 % na odborných školách a 27 % na gymnáziách, čiže v priemere to nie je zlé, deformovaná je Bratislava, kde je to cez 50 %. Čiže neviem, či potrebujeme to číslo zistiť, ale myslím, že 70 % je dobrých. Ale druhá vec je tá, že 70 % z týchto detí z odborných škôl nám ide na vysoké školy. A to tiež neviem, či je dobré alebo zlé, či je toto cieľom odborných škôl, aby 70 % išlo študovať na vysoké školy. To si musíme povedať. Ale zatiaľ je to tak. Čiže, potom tie odborné školy nie tak celkom zodpovedajú potrebám praxe, pretože len 30 % nám do tej praxe odchádza. Ďakujem pekne.