M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa vás, pani spravodajkyňa, či chcete využiť možnosť vystúpiť na záver. Nech sa páči.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ja budem ozaj veľmi stručná. Ja by som ešte podčiarkla jednu vec, ktorá tu nezaznela. Tento zákon vznikol vyslovene na základe požiadaviek hospodárskej praxe.
A ešte by som sa rada zastavila na jednej veci. Povedal to už aj pán poslanec Halecký. Ide tu o komplexnú právnu úpravu. Doteraz to riešilo niekoľko zákonov, ale vždy len parciálne v oblasti odborného školstva. Ukázalo sa to ako neefektívne. Dokázala to prax. Sú výrazne otvorené nožnice medzi určitými profesiami. Mám na mysli ich nadbytočnosť a nedostatkovosť. Aj v období hospodárskej krízy sú profesie, ktoré sú nedostatkové, príp. špecifikované inak, ako si to vyžaduje prax. Je proste potrebné plánovať potreby vzdelávania pre každý odbor, v akom časovom horizonte majú byť, je potrebné špecifikovať požiadavky na charakteristiky jednotlivých prác. A o tomto návrh zákona o odbornom vzdelávaní hovorí. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že k hlasovaniu pristúpime o 17.00 hodine.
A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Tento vládny návrh zákona je pod tlačou 890 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 910.
Vítam teraz ministra kultúry Slovenskej republiky pána Maďariča na rokovaní Národnej rady a žiadam ho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči pán minister.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, základné dôvody a ciele predloženého návrhu zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty spočívajú v potrebe skvalitniť právny rámec na pôsobenie múzeí a galérií v Slovenskej republike, ako aj zvýšiť profesionalizáciu ich výkonov pri realizácii základných odborných činností a chcel by som teda v stručnosti prejsť tie základné ciele, jednak skvalitniť legislatívne podmienky na realizáciu Stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011, jednoznačne stanoviť podmienky na registráciu múzeí a galérií ako inštitúcií zriaďovaných a zakladaných na profesionálnu záchrannú ochranu a prezentáciu zbierkových predmetov ako súčasti kultúrneho dedičstva, upraviť nadobúdanie hnuteľných archeologických nálezov múzeami zriadenými orgánmi verejnej správy v súlade s prerokovanou novelou zákona o ochrane pamiatkového fondu, stanoviť práva a povinnosti múzeí a galérií pri elektronizácii údajov o zbierkových predmetoch a ich digitalizácii a pri budovaní centrálnej evidencie zbierkových predmetov vytváranej Slovenským národným múzeom a Slovenskou národnou galériou ako súčasť informatizácie spoločnosti, jednoznačne definovať základné odborné činnosti, ktoré sú múzeá a galérie povinné vykonávať pri nadobúdaní, ochrane a prezentácii zbierkových predmetov, upraviť povinnosti pri evidencii predmetov kultúrnej hodnoty pre orgány verejnej správy a nimi zriaďované organizácie s cieľom zabezpečiť ich ochranu a trvalé zachovanie, definovať výkon kontroly a štátneho odborného dohľadu pri zabezpečovaní nadobúdania ochrany a prezentácii zbierkových predmetov a napokon upraviť aj sankčné postihy za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona.
Zjednodušene povedané, návrh zákona by mal vytvoriť podmienky na modernizáciu múzeí a galérií a na realizáciu spomenutej stratégie ich rozvoja. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Senkovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku v zmysle § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze Národnej rady.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie tejto schôdze Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode potreby novej právnej úpravy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, ako aj doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 15. januára 2009 č. 910 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.
Vážený pán predsedajúci ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa teraz pýtam, či je niekto z prítomných poslancov a poslankýň, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani Magdaléna Vášáryová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A slovo má pani Magdaléna Vášáryová. Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, dobrý deň, ešte sme sa v tomto roku nevideli tuším, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte na začiatok, aby som uzavrela takú malú dohodu, tichú, s pánom ministrom v záujme slovenčiny. Aj mňa už dlhšie trápi, pán minister, že v slovenčine neustále realizujeme. Všimla som si, že aj vy ste to teraz štyrikrát použili len v tomto vašom krátkom vstupe. Na mňa sa to už tiež chytá, tiež všetko realizujem. Je to taký veľký vírus. Čo keby sme sa vy ako minister kultúry a ja ako podpredsedníčka výboru dohodli, že nebudeme už realizovať. Máme na to normálne slovenské výrazy. A tento new speak, kto by to mal začať, keď nie my dvaja? Čo vy na to? Prijmete túto moju výzvu? Bude to veľmi ťažké, lebo všetci realizujú. Tak čo keby sme aspoň my dvaja nerealizovali?
Ale máme tu zákon o múzeách a galériách. Veľmi dlho sme naň čakali. Ja som bola veľmi zvedavá. A možno, priznávam sa, pán minister, som mala veľké očakávania, aj keď chcem oceniť, že konečne máme tu krok dopredu v spravovaní múzeí, teda múzeí, lebo však aj galérie sú považované v tomto zákone aj za múzeá. Čiže, aby som to skrátila, budem hovoriť o múzeách. A prečítala som si ho veľmi pozorne. Ako vravím, mala som možno väčšie očakávania, ale pánboh zaplať aj za to. Možno keby bola o tomto zákone a o všetkých tých troch, ktoré teraz predkladáte, pán minister, verejnejšia debata medzi širšou odbornou verejnosťou, možnože by som bola našla v tejto debate odpovede, vaše odpovede alebo odpovede vašich ľudí z ministerstva alebo tých ľudí, ktorí sa bezprostredne aj mimo ministerstva zúčastňovali pri príprave týchto zákonov, odpovede na niektoré otázky.
Sme v prvom čítaní, preto dovoľte, aby som len upozornila na niektoré veci, ktoré možnože by sa dali niektorými malými úpravami potom v druhom čítaní napraviť, alebo aby som dala niektoré moje otázky, na ktoré by som vás poprosila o vašu odpoveď.
Viem, že keď sa tvoril tento zákon, lebo dikcia tohto zákona pochádza ešte z dávnejších čias, boli tam okrem štátom zriaďovaných inštitúcií a inštitúcií samospráv aj práva povinností fyzických osôb. Môžete mi argumentovať, že nemáme nejaké významné múzeá a galérie, ktoré by založili nejaké fyzické osoby, naozaj mali by ste pravdu, ale musím sa priznať, že som očakávala od tohto zákona, že dá nejaký nový impulz a že bude v tomto zmysle modernejší. Rozumiem aj tomu, že upraviť podmienky pre fyzické osoby by bolo asi zložitejšie ako pre inštitúcie, ale musím sa vám priznať, pán minister, že ma to veľmi mrzí, nie preto, že by som si myslela, že na Slovensku hneď budeme mať Ameriku, kde by mecenáši zakladali nové múzeá a nové galérie, ktoré posúvajú život a zvyky galérií a múzeí ďaleko za rámce starých a skostnatených inštitúcií. Ale predsa je mi to ľúto, pretože sme takéto úpravy mali v zákonoch, ktoré riadili tento úsek kultúrneho života do roku 1948. A tak som v kútiku duše dúfala, že predsa sa len k tejto tradícii vrátime, predsa je len 20 rokov po roku 1989 a že v tomto zákone to budeme mať. Tým, že zostal v tomto zákone len štát a samospráva, zdá sa mi, že ošetruje len úradnícke záujmy a pre fyzickú osobu to, čo úradníci neschvália, nebude možné. Zdá sa mi, že v tomto ako keby občan prehrával. Ale máte pravdu v tom, že občania ako súkromníci, ako fyzické osoby, pokiaľ nie sú právnickými osobami, nehrajú zatiaľ ešte túto úlohu. Ale musím sa vám priznať, v prvom čítaní že som s týmto počítala.
Zdá sa mi, že práve v týchto mojich možno nereálnych očakávaniach som si myslela, že aj v tých slovách, ktorými je doprevádzaný tento zákon, budeme mať modernejšie a jasnejšie riešenia, lebo napr. som si pozrela, toto je, samozrejme, aj pre druhé čítanie, podmienky registrácie nového múzea, a zdá sa mi (Už som niekoľko organizácií, síce nie múzeum zakladala.), že najprv človek musí múzeum sprevádzkovať a až potom ho môže založiť. Zdá sa mi to, pán minister, že budem sa to možno snažiť nejakým pozmeňujúcim návrhom pokúsiť napraviť, lebo myslím si, že by sme mali vzduch do tohto muzeálneho poriadku vniesť. Dokonca som si pozrela pripomienkové konanie a súhlasím s nimi, že niektoré veci sa ošetrujú veľmi detailne, niektoré veci by patrili skôr do organizačného poriadku a niektoré veci zostávajú nejasnejšie. Pozerala som si aj české úpravy, ktoré sú modernejšie, sa mi zdá, ale hlavne sú jasnejšie a zrozumiteľnejšie.
Mám jednu výčitku. Mám pocit, že sa navršujú povinnosti. A mám teda na vás jednu otázku. Všetky múzeá, teda aj galérie museli znížiť počet zamestnancov o 20 %. Ideme do hospodárskej krízy, kde rezorty budú musieť šetriť. Naozaj mám obavu, pán minister, či pri všetkých týchto povinnostiach, ktoré zakladajú všetky tie tri zákony, ktoré idú za sebou, máte pocit, že bude možné navýšiť ich rozpočty, aby mohli prijať ďalších zamestnancov, pretože obávam sa, že potom tieto dobré úmysly, ktoré nepochybne máte, nebudú splniteľné. Nerada by som bola, aby tieto zákony boli potom už len zbožným želaním. Preto si myslím, že veta na konci dôvodovej správy, že sa to nijako nedotkne rozpočtu a nebude to mať nijaký dopad na počty zamestnancov, nie je správna, lebo bez toho by sa to nedalo urobiť, aspoň taký mám pocit.
Mám aj taký pocit, že tento zákon, ale možno to nebolo nakoniec vo vašom zámere, ale rada by som to tu spomenula v prvom čítaní, vôbec nerieši cirkevný majetok a jeho ochranu a múzeá, ktoré sú v cirkevnej správe. Ja viem, že reštaurátorské podmienky by mal riešiť zákon o Komore reštaurátorov, ale cez to všetko som očakávala, že predsa len vyjasnenie podmienok bude aj tu.
Alebo napr. depozity. Ja si myslím že keď trváme na tom, že kultúrne statky alebo teda po novom, po vašom novom slovníku alebo zjednotenejšom slovníku, predmety kultúrnej hodnoty majú patriť štátu a majú ich spravovať štátne inštitúcie a štátne inštitúcie všetko kontrolujú, nemôžeme sa vyhnúť tomu, že jednoducho musíme mať štátom riadené centrálne depozity. Prešla som si za tie dva roky skoro snáď všetky galérie a múzeá na Slovensku, jeden z najdôležitejších problémov sú depozity. Takže keby ste mi odpovedali na otázku, pán minister, či s tým mienite niečo robiť alebo v nejakom inom zákone to budete ošetrovať, a nie v tomto.
Jeden z veľkých problémov, s ktorým sa stretávam ako milovník napr. výtvarného umenia, je falšovanie umeleckých diel. To súvisí potom aj, samozrejme, so správou múzeí a galérií, ktorí v tomto zákone nedostávajú znovu žiadne noty na to, akým spôsobom zaobchádzať s vecami, ktoré sa zrazu ukážu byť ako falšované. A ako určite viete, na najnovších aukciách 40 % diel je falšovaných. Čiže toto je vec, s ktorou sa budeme teraz veľmi, veľmi stretávať. Možno nabudúce sa to bude dať.
A zdá sa mi, že sa objavuje štátny dirigizmus, napr. pozrite si, prosím vás, osobne § 16 ods. 3. A znovu sa vraciam k tomu jednému príkladu. Možnože sa mýlim, ale, pán minister, zdá sa mi, že tak všeobecne postavený zákon, keď si starosta kúpi obraz do svojej kancelárie, musí ho nahlásiť, múzeum sa príde pozrieť a keď si pomyslí, že ten obraz by chceli mať v múzeu, tak si určí svoju cenu a starostovi obraz zoberie, je to vyvlastňovanie. Dúfam, že som to zle čítala, ale ja som si to aj s odborníkmi prediskutovala. A tí odborníci, s ktorými som ja hovorila, mali ten istý názor. Hlavnú ideu by som chcela povedať, buď budeme chrániť všetko a nedáme tak ako Česi jasný zoznam, čo áno, čo nie, alebo zdá sa mi, že keď budeme chrániť všetko, nebudeme chrániť vlastne nič.
Zdá sa mi, že definície v našej dikcii zákona, ktorý predkladáte, sú vágne. A chcela by som vás poprosiť, keby ste mi povedali, či je možné nejako spresniť v druhom čítaní tieto definície tak, aby sme naozaj mali jasnejšie podmienky, čo je kultúrnou hodnotou a čo kultúrnou hodnotou nie je.
To by asi tak bolo všetko, čo som k tomuto zákonu chcela povedať. Ďakujem za vašu pozornosť, pán minister. Ďakujem, kolegovia.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej sa hlási pán poslanec Jozef Halecký ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A slovo má pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som potvrdiť konštatovanie pani poslankyne Vášáryovej, že skutočne počty zamestnancov, hlavne vysokokvalifikovaných, sú otázkou, ktorá je v múzeách, v galériách citlivá.
Mňa však zaujíma aj to, či tento zákon a akou formou bude mať vplyv aj na rozvoj miestnej kultúry, knihovníctva, pretože na dedinách väčších, ale aj menších je to otázka pomerne dôležitá, a, po ďalšie, či bude finančne možné všetky tieto úlohy na modernizáciu alebo na vyššiu technickú úroveň zabezpečenia múzeí a galérií zabezpečiť z našich prostriedkov alebo či je vytvorená aj možnosť využívania europeňazí.
Čo sa týka ochrany cirkevného majetku tiež nemám jasné, aká je strategická úloha tohto zákona a hlavne jeho realizácia. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pani Vášáryová s reakciou na pána Haleckého sa nehlási, bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa, či chce reagovať v záverečnom slove. Nech sa páči.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne za slovo. A ďakujem, pani poslankyňa, za záujem o zákon. Začali ste tak nadľahčene, takže aj určite poviem, ani mne sa veľmi nepáči, keď používame slová ako "realizovať", "transparentný" ap., ale určite sa tomu ani nevieme úplne ubrániť, najmä ak pracujeme s rôznymi takýmito materiálmi úradníckymi. Ale pokojne vašu výzvu prijímam aj ja a veľmi rád budem hľadať slovenské ekvivalenty týchto cudzích slov, ale nakoniec niektoré sa stávajú tak používanými, že sa zdomácňujú, takže áno.
A čo sa týka teraz zákona.
Prvá vec je, hovorili ste o tom, že mohol zákon vznikať v nejakej verejnejšej diskusii, to pripúšťam, ale na druhej strane on nevznikal na ministerstve a vznikol v podstate za spolupráce s tými kľúčovými inštitúciami, ktoré sú v oblasti múzeí a galérií, teda najmä Slovenského národného múzea s celou sieťou jeho múzeí a Slovenskej národnej galérie. Mali ste niekoľko rád, pripomienok alebo otázok, ktoré smerovali k tomu, či je možné zákon ešte vylepšiť alebo k nemu nejakým spôsobom prispieť. Deklarujem určite, že pokiaľ nenarušia nejakú základnú štruktúru toho zákona, tak budem len vítať ak napr. na výbore prídete s niektorými návrhmi, možno aj skôr, dám ich posúdiť a vôbec sa nebránim tomu, aby sme niektoré veci, pokiaľ to bude možné, tam spresnili alebo doplnili.
Čo sa týka, zaznelo to aj vo faktickej poznámke pána Haleckého, počtu zamestnancov. Po prvé, k tomu znižovaniu určite neprišlo v tých hlavných činnostiach. Na druhej strane je pravdou, že nedostatok pracovníkov je v múzeách a v galériách pre odborné činnosti. A ja budem presadzovať myšlienku, že ak napr. sa má niečo ušetriť v rezorte kultúry, aby bolo možné tie prostriedky predisponovať napr. v oblasti múzeí a galérií na rozšírenie počtu pracovníkov, ktorí by dokázali realizovať aj tie povinnosti, ktoré sú v tomto zákone, áno, realizovať, uskutočniť.
Čo sa týka ochrany cirkevného majetku, tento zákon sa vzťahuje na ten druh kultúrneho dedičstva, ktorý je múzeách a galériách, to znamená, že určite sa týka aj toho cirkevného majetku, ktorý napr. je súčasťou nejakého múzea, sú dnes aj múzeá, ktoré zriaďujú cirkvi. Ten ostatný typ cirkevného majetku, jednoducho je to vlastníctvo istého druhu, ktoré nemôže byť tak komplexne ošetrené týmto zákonom, ako je to dedičstvo v múzeách a galériách, ale určite sa vzťahujú určité časti tohto zákona aj na napr. na evidovanie takýchto predmetov.
Hovorili ste o tom, že najmä pri evidencii ste tam upozornili, že sú veľmi striktné tie podmienky, jednoducho taký štátny dirigizmus sa vám zdal. Táto nová úprava reaguje ale na to, že súčasné podmienky evidencie jednoducho sa nenapĺňajú. Takže sme sa pokúsili hľadať niečo, čo by nám dalo akýsi obraz o tom, čo vlastne v rôznych inštitúciách na rôznych úrovniach máme. Čiže ide tu o nejakú prehľadnosť. Ale, hovorím, ani tu sa nebránim možno nejakej presnejšej, zmysluplnejšej definícii tejto povinnosti.
Pán poslanec Halecký, ešte to bola vaša otázka ku knihovníctvu. Tento zákon sa nedotýka knihovníctva, dotýka sa múzeí a galérií. Ale v tej oblasti, v ktorej sa toho dotýka, je nakoniec jednou z úloh, ktorá bola stanovená v Stratégii rozvoja múzeí a galérií do roku 2011. Čiže týmto sa to čiastočne napĺňa. Už v rozpočte na tento rok je vyčlenená relatívne veľká čiastka na realizáciu tejto stratégie, je to 150 mil. Sk, ešte stále používam túto menu, je to pre nás asi ešte zrozumiteľnejšie, a takisto je možnosť čerpať veľmi vysokú sumu zo štrukturálnych fondov, pretože v operačnom programe Informatizácia spoločnosti je druhá prioritná os venovaná práve pamäťovým a fondovým inštitúciám, predovšetkým na ich digitalizáciu, ale nielen na ňu. Čiže určite je tam cieľ maximálne čerpať prostriedky aj európske na rozvoj múzeí a galérií. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova. Nie.
Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračovať v ňom budeme hlasovaním o 17.00 hodine.
A teraz pristúpime k ďalšiemu zákonu z dielne ministra kultúry. Ide o prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 889, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 909.
Pán minister, nech sa páči, uveďte aj tento vládny návrh zákona.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem opäť za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, základné dôvody a ciele predloženého návrhu zákona spočívajú v potrebe vytvorenia nového právneho a legislatívneho rámca pre zlepšenie podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva a mobility predmetov kultúrnej hodnoty v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie vyplývajúcich z dokumentov Európskej komisie a smerníc a doporučení Európskeho parlamentu a Rady.
Cieľom návrhu zákona je upraviť podmienky trvalého vývozu a dočasného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskeho spoločenstva, ak nie sú riešené v iných v právnych predpisoch, ďalej, niektoré podmienky vývozu predmetov kultúrnej hodnoty podľa nariadenia Rady o vývoze tovaru kultúrneho charakteru, ďalej, podmienky poskytovania dotácie zo štátneho rozpočtu na náhradu škody vzniknutej pri dočasnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty vysokej vedeckej, historickej, kultúrnej alebo umeleckej hodnoty na účely prezentácie na území Slovenskej republiky. Ďalším cieľom je zákaz dovozu predmetov kultúrnej hodnoty na územie Spoločenstva, resp. na územie Slovenskej republiky, ktoré sú chránené podľa právneho poriadku iného štátu, bez súhlasu príslušného orgánu tohto štátu, ak je zaručená vzájomnosť, ďalej, ak je zrejmé, že ide o predmet, ktorý bol nezákonne vyvezený z územia štátu jeho pôvodu, tretieho štátu, alebo ak je zrejme, že ide o odcudzený predmet. Napokon je to vedenie evidencie predmetu kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu predmetu kultúrnej hodnoty, tu ide o starožitníctva, aukčné spoločnosti, zámerom je identifikovať predmety kultúrnej hodnoty a obmedziť pohyb tých predmetov, ktoré boli nezákonne vyvezené zo štátu pôvodu alebo z tretieho štátu alebo pochádzajú z trestnej činnosti. Napokon je to aj výkon kontroly vykonávanej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a colnými úradmi a sankčné postihy za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona.
Teda stručne zopakujem, zákon zlepšuje ochranu hnuteľného kultúrneho dedičstva a umožní prezentáciu drahších výstavných exponátov zo zahraničia, čo má byť teda spôsobené tým, že štát by dotoval prípadné škody, resp. dotoval by poistné, aby bolo umožnené aj tie drahšie predmety sem doviezť a prezentovať našej kultúrnej verejnosti. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Podmanickému, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze Národnej rady.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i obsahové a vecné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 15. januára 2009 č. 909 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa hlási pani Magdaléna Vášáryová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo dávam pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej. Nech sa páči.
M. Vášáryová, poslankyňa: Vidím, pán minister, že sme si urobili dialóg, čo ma veľmi teší, že mám možnosť s vami viesť takýto dialóg.
Veľmi oceňujem, pán minister, že máme na stole reštriktívnejší zákon. On je naozaj veľmi reštriktívny. Dokonca som sa niekedy čudovala, aký je reštriktívny, a mám len niekoľko otázok k nemu. Ja si myslím, že reštrikcia sama osebe zas až toľko nerieši. Dôležité je, aby občania vedeli, prečo a na základe čoho je to také reštriktívne, a aby dostali jasné a zrozumiteľné pravidlá. Zdá sa mi, pán minister, že sú tam pasáže, ktoré nie sú zrozumiteľné. V porovnaní s poľským a českým zákonom, ktorý som si v tomto ohľade pozrela, a dokonca aj s tým naším starým z roku 2002, ak sa nemýlim, sa mi zdajú niektoré pasáže nejasnejšie.
Ale mám aj niekoľko otázok, ak dovolíte, ale nebude to veľmi dlho.
Chcela by som sa vás opýtať, prečo v tomto zákone zdôrazňujete, že určitých ustanovení sa netýka správne konanie. Znovu sa vraciam k právam občanov. Ak nebudú mať občania možnosť v správnom konaní napadnúť rozhodnutie úradníkov ministerstva kultúry, nebudú sa vôbec môcť brániť a nebudú si môcť vyžiadať, prečo sú im určité veci, dajme tomu s nakladaním ich súkromného majetku, zabránené. V pripomienkovom konaní vám to niektoré subjekty aj vytkli. V pripomienkovej správe je uvedené, že ste zapracovali tieto podmienky, ale zdá sa mi, pán minister, že nie celkom stopercentne. Nerada by som bola, keby ministerstvo kultúry bolo akýmsi sudcom, ministerstvo nemôže byť sudcom. A ja sa nechcem hrať na Pýtiu, hoci v mojom veku by som si už mohla na to snáď robiť nárok, ale jednoducho sa mi zdá, že niektorými reštriktívnymi vecami v zmysle toho, že sa potom občan nemôže spýtať, prečo bolo takto rozhodnuté, sa zvyšuje priestor pre korupciu. A by som bola veľmi nerada, keby v takých citlivých veciach sa takýto priestor vytváral. Tým, že v zákone ošetrujete len starožitníkov, a nie súkromných majiteľov, aspoň teda tak ako všetky tie ostatné kategórie, zdá sa mi, že občan a jeho práva sú zľahčované a že inštitúcie a právnické osoby sú najväčším vaším záujmom. Ja naozaj oceňujem, že sa týmto zaoberáte, nakoniec, čakali sme na takýto zákon, potrebujeme ho, ale zdá sa mi, že reštrikcia sama všetko nevyrieši. To by sa týkalo napr. aj nastavenia dotácií. Prečítala som si v pripomienkovom konaní odpoveď na to, prečo fyzické osoby nemôžu dostať dotácie. Zdá sa mi, že jednoducho zase dávame prednosť inštitúciám a právnickým osobám pred fyzickými osobami, pred súkromníkmi. Znovu by som sa obrátila na český zákon, ktorý jasne definuje päť druhov chránených kultúrnych predmetov. Ten zákon som si prečítala a rozumiem mu. A keď mu rozumiem, predpokladám, že aj všetci občania, ktorí si to prečítajú, z Českej republiky mu rozumejú. A znovu tomuto zákonu vyčítam vágnejšie definície, kde vlastne zase ochraňujeme všetko, ale keď všetko, tak vlastne nič. Povedzme si napr. takú vec, Máte nejakú knihu. A idete ju vyviezť do zahraničia. Voľakedy bola možnosť spýtať sa na ministerstve kultúry príslušného odboru: "Myslíte si, že toto je pamiatkovo chránený predmet?" Oni vám povedali, že áno alebo nie, a tým to skončili. Či tomu rozumeli alebo nie, toto teraz neriešim. Dnes takúto možnosť nemá, má možnosť si nechať urobiť znalecký posudok za 5 000 korún, ale možno ten predmet, ktorý vyváža, bude mať hodnotu 20 eur. To nemôžeme vylúčiť.
Takže zdá sa mi, že toto by bolo treba, pán minister, upraviť, lebo sa mi zdá, že je to znevýhodnenie občana. Vy ste to sám vo svojej úvodnej reči povedali, že budeme mať lepšie podmienky na to, aby sme, obrazne povedané, mohli doviezť Rembrandta a vystaviť ho pre slovenských konzumentov umenia, pre milovníkov výtvarného umenia. Moja otázka je, pán minister, a tu naozaj som zvedavá na vašu odpoveď: Máme my výstavný priestor na Slovensku, kde by sme Rembrandta z niektorej svetovej galérie mohli vystaviť tak, aby spĺňali sme všetky podmienky na ochranu, klímu a všetky ostatné podmienky, aby sme to mohli urobiť? A podľa mojich vedomostí a podľa môjho svedomia nemáme taký priestor. Tým nechcem povedať, že toto je zbytočný zákon v tomto zmysle, ale, pán minister, mne ako bývalej veľvyslankyni, ktorá pripravila štyri obrovské výstavy v krajinách, kde som pôsobila, a nehovorím o tých menších, ale naozaj o tej klase jedna, toto nič nerieši, pokiaľ ide o možnosti prezentovania slovenskej kultúry v zahraničí. To je totižto oveľa ťažší oriešok, aj čo sa týka poistenia. Ja oceňujem, že teda Rembrandt, ak budeme mať priestor pripravený, bude môcť sem prísť. Ale to nerieši nič, pokiaľ ide o to, akým spôsobom sa my, ako slovenská kultúra, budeme môcť prezentovať v zahraničí. A to mi naozaj chýba. Ale, ako vidím, nebolo to vo vašom záujme, takže ťažko vám to môžem nejako zásadne vyčítať.
A pokuty. Reštrikcie so sebou nesú pokuty, pokuty sú mastné. Dokonca som zistila, že vlastne ste to po pripomienkovom konaní aj zmiernili, lebo pokuty boli naozaj veľmi veľké. Ja rozumiem, že pendrek je potrebný, ale pýtam sa vás, prečo nejdú tieto pokuty, dajme tomu, do "Obnovme si svoj dom" alebo do fondov, ktoré budú ďalej financovať našu kultúru. Ako to, že idú do štátneho rozpočtu? To tak bolo vždy, bolo to pred rokom 1970 tak, bolo to po roku 1970 tak, po roku 1989 je to tak. Stále to ide späť do štátneho rozpočtu. A tieto peniaze, ktoré by mali zostať v kultúre, sa rozplývajú.
A už úplne posledná otázka, ktorá sa týka prvého čítania: Prečo ste skrátili, pán minister, európsku normu, ktorá hovorí, že hodnotným predmetom je predmet, ktorý má 100 rokov, my tu máme 50 rokov. Európska norma hovorí o finančnom ohodnotení. My finančné ohodnotenie nepoužívame. Toto považujem ja za dôležitú vec, pretože ak hovoríme, že sa prispôsobujeme európskym normám, tak poviem, že v tomto sa neprispôsobujeme európskym normám. A predsa len ani päťdesiatročná kniha na Slovensku už nemá tú hodnotu, nakoniec, vždycky vychádzala v niekoľkých exemplároch. Takže preto sa pýtam, prečo ste k tomuto pristúpili.
A posledná otázka. Ja rozumiem, že potrebujeme sprehľadniť, sprísniť evidenciu predmetov kultúrnej hodnoty, ale pýtam sa, prečo je tento paragraf v tomto zákone.
A nakoniec ešte jedna vec. A o tom sme už hovorili v predošlom zákone. Ministerstvo financií v pripomienkovom konaní vás upozorňuje, že: "Výška finančných prostriedkov potrebná na poskytnutie dotácií na náhradu škody vzniknutej pri súčasnom dovoze kultúrneho tovaru na územie Slovenskej republiky nie je zahrnutá v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011, preto všetky výdavky spojené s predloženým návrhom musia byť zabezpečené v rámci výdavkov Ministerstva kultúry SR." Moja otázka je: Máme na tie dotácie, pán minister? Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej v rozprave sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Pavol Minárik ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Minárik. Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, neviem, či je možné vystaviť u nás na Slovensku Rembrandta kvôli technickým podmienkam, ale Tintoretto bol vystavený v minulom roku. Nehovorím, že to bolo absolútne vrcholné dielo Tintoretta, ale bolo veľmi dobré a bolo to veľmi príjemné a bolo to veľmi osviežujúce. Čím viacej takýchto sa dostane na Slovensko, tým lepšie.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa nechce reagovať na pána poslanca? Nie.
Pani poslankyňa bola jediná, ktorá bola prihlásená do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči, pán minister využije právo záverečného slovo.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne za slovo. Povedali ste, že je to reštriktívny zákon. Možno keby ste použili slovenský ekvivalent toho, čo myslíte, tak by som tomu aj ja lepšie porozumel. Je to zákon obmedzujúci? Neviem, ako ste to mysleli. Domnievam sa, že pohyb kultúrnych predmetov zo Slovenska von alebo takisto aj sem na Slovensko je veľmi vážna vec a veľmi vážny problém. Roky je neriešený. A vieme, že nám uniká a uniklo veľmi veľa predmetov. Tak si myslím, že nezaškodí, ak tie pravidlá pohybu týchto predmetov sú prísne. Neviem teda, či sú teda reštriktívne, ale určite sa snažili reagovať práve na tento vážny problém, hoci si nemyslím, že to všetko zákon vyrieši, ale musíme nejaké pravidlá nastavovať alebo snažiť sa zlepšovať tie pravidlá, ako sú tu nastavené dnes.
Ak budete či na výbore alebo v druhom čítaní konkrétnejšia, čo sa týka tých prípadov, kde ide o správne konanie, budem na to určite reagovať. A predpokladám, že sa aj dohodneme.
Že sa to týka starožitníkov alebo teda aj aukčných domov, no je to preto, lebo to sú tie miesta, kde práve prebieha ten obchod s týmito predmetmi, či už je legálny, lebo, samozrejme, sú tu aj priestory, kde sa dá načierno obchodovať. Čiže práve si neviem predstaviť, ako by sme išli a zasahovali do práv fyzických osôb. Ak prax ukáže vývoj, že sa to dá nejakým spôsobom zahrnúť, aj tie fyzické osoby, ja proti tomu nie som. Ale to, si myslím, dnes sú tie prostredia, kde sa pohyb kultúrnych predmetov dá nejakým spôsobom sledovať.
Fyzické osoby prečo nemôžu dostať dotáciu. Možnože existuje bohatý človek, ktorý by sám ako fyzická osoba sprostredkoval nejakú významnú výstavu zo zahraničia. Nevylučujem to, ale my dnes nie sme nápomocní ani teda takým inštitúciám, ako je Slovenská národná galéria alebo iné právnické osoby, ktoré sú schopné a možno majú aj záujem atraktívnejšie kultúrne predmety sem doviezť. Takže je to prvý pokus. Ja som aj zvedavý, ako budú reagovať inštitúcie, ako sa budú uchádzať v akom počte o tú dotáciu. My v tejto chvíli máme vyčlenený určitý počet prostriedkov. Samozrejme, zase, ak dopyt bude malý, tak to pokryjeme úplne, ak bude väčší, budúci ďalší rok to možno navýšime. Ide o to, zaviesť tento systém, odskúšať si ho. Nedúfam, že v prvých rokoch bude privezený Rembrandt, to je naozaj veľmi, veľmi drahé, ale chcel som tak isto zareagovať ako pán poslanec Minárik, že bol minulý rok dovezený vďaka sponzorovi Tintoretto. Našli sa na to aj priestory. A poviem tak trošku uštipačne, že keď sa dokončí rekonštrukcia Bratislavského hradu, tak všeobecne kritizovaná, myslím si, že je tak pripravená, že tam budú jednak tie priestory na prezentáciu aj takých vzácnych diel, lebo sa s tým plánuje, aj tá rekonštrukcia je robená v konzultácii so Slovenským národným múzeom a budú slúžiť priestory hradu aj na stále expozície, ale určite aj na nejaké príležitostné výstavy. A takisto si myslím, že aj Slovenská národná galéria po rekonštrukcii bude mať podmienky na to, aby mohli byť v nej vystavované aj veľmi vzácne diela.
Napokon, čo sa týka skrátenia tej európskej normy, ďakujem za ten podnet. Takisto som pripravený o ňom debatovať. Budem sa na to pýtať odborníkov. A ja osobne nemám s tým nejaký problém. A priznám sa úprimne, že v tejto chvíli neviem, prečo sa takéto niečo v takomto čísle tam dostalo.
No a napokon vaša pripomienka k tomu, prečo pokuty idú do štátneho rozpočtu, nie do programu Obnovme si svoj dom. Viete, myslím si, že minister financií za vás bol ešte striktnejší a ešte, povedal by som, menej empatický k potrebám kultúry. A veľmi teda dbal o to, aby z hľadiska takej tej finančnej estetiky náhodou nedošlo k nejakým výnimkám, že by sme mohli použiť nejaké pokuty v oblasti kultúry na rozvoj kultúry. Tento stereotyp myslenia pretrváva naďalej. Snáď ho spoločne v budúcnosti prelomíme a takéto prostriedky v kultúre zostanú. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o