vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
Vládny návrh zákona má tlač 891, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 911.
Znovu poprosím pána ministra kultúry Slovenskej republiky pána Maďariča o uvedenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zachovanie, ochrana a vhodné využívanie kultúrnych pamiatok je súčasťou právneho poriadku každého vyspelého štátu, v ktorom sa primerane uplatňujú aj medzinárodné zmluvy a dohovory.
Predložený návrh zákona prináša zlepšenie podľa môjho názoru legislatívneho prostredia v oblasti ochrany pamiatkového fondu.
Zákon o ochrane pamiatkového fondu v období svojho vzniku znamenal pozitívny posun v legislatíve, keď nahradil už zastaraný zákon Slovenskej národnej rady o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Zákon priniesol predovšetkým transformáciu Pamiatkového ústavu na Pamiatkový úrad, ktorý vychádzal z Koncepcie transformácie verejnej správy. Upravil systém kompetencií orgánov štátnej správy a samosprávy, stanovil práva a povinnosti vlastníkov národných kultúrnych pamiatok. V roku 2005 bol zákon novelizovaný novelou stavebného zákona, ktorá doň vniesla niekoľko nesystémových prvkov. Uplynulé roky od nadobudnutia účinnosti zákona preverili tento zákon a priniesli aj skúsenosti, vďaka ktorým predkladám jeho novelizované znenie.
Predmetom návrhu zákona je predovšetkým spresnenie a doplnenie kompetencií orgánov štátnej správy, úprava podmienok nakladania s archeologickými nálezmi, zákaz ich nelegálneho získavania a neoprávnenej držby, zvýšenie pokút v prípade protiprávneho konania (Naozaj ideme so zásadným zvýšením. Doteraz je pokuta za poškodenie tá maximálna národnej kultúrnej pamiatky, 1 mil. Sk. A zvyšujeme to na 1 mil. eur čiže tridsaťnásobne, pretože iste ste zaznamenali aj v poslednom období, ako vlastníci národných kultúrnych pamiatok vedomí si toho, že dokážu, najmä tí bohatí, zvládnuť takú pokutu, tak národné kultúrne pamiatky nešetrili.) Ďalej je to problematika ukladania archeologických nálezov. Tá sa komplexne rieši po prvýkrát v súčasnosti s pred chvíľou predkladaným novým zákonom o múzeách a galériách.
Návrhu zákona predchádzalo rozsiahle pripomienkovanie odborných organizácií z rezortu kultúry a jeho návrh sa opieral, ako som sa to snažil aj uviesť, predovšetkým o skúsenosti z aplikačnej praxe.
Schválením predloženého návrhu zákona umožníme účinnejšie ochrániť pamiatkový fond, ktorý je významnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Spravodajkyňou, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, je pani poslankyňa Ágnes Biró. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Á. Biró, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred konaním schôdze Národnej rady.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 15. januára 2009 č. 911 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.
Vážená pani predsedajúca, ja som skončila, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Vášáryová. Ešte niekto má záujem prihlásiť sa do rozpravy? Ak nie, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a slovo má pani poslankyňa Vášáryová.
M. Vášáryová, poslankyňa: Mám úplne výčitky svedomia, že zostávam vaším partnerom, pán minister, dnes pri týchto troch zákonoch. To je zvláštne, keď je človek v tom sám. Náš výbor sa nezapája do tejto debaty. Dúfam, že by to vyzeralo inak, keby sme debatovali o Slovenskej televízii alebo o podobných záležitostiach, ktoré nás zamestnávajú. Ale mňa zamestnávajú aj tieto.
Chcem konštatovať, pán minister, že zákon, ktorý predkladáte, je dobrý zákon. Určite ho potrebujeme. Je vidieť na ňom, že vznikol vo veľkej súčinnosti s odbornými pracoviskami. Ja len dúfam, že sa podarí odstrániť určité problémy kompetenčného rázu medzi Slovenskou akadémiou vied a Pamiatkovým úradom, hoci mám taký pocit, že zákon do určitej miery legalizuje prax, ktorá už existuje. To je dobré. Je to zákonný postup, ktorý mám rada, sú to veci, ktoré už takto prebiehajú, a tento zákon ich legalizuje. Asi takto by mali aj zákony do veľkej miery vznikať.
Moja základná otázka je, pán minister, ktorú som už položila: Na všetky tie povinnosti pre Pamiatkový úrad budú vytvorené podmienky, budete mať peniaze na to, na novú techniku a najmä na zamestnávanie ľudí? A tu si dovolím upozorniť, že my tých ľudí nemôžeme zobrať z ulice. To sú špecializovaní ľudia. A, bohužiaľ, tých ľudí je na Slovensku veľmi málo. My ich platíme mimoriadne slabo. Takže nám odchádzajú do iných odborov a do iných súkromných firiem. Obávam sa o osud toho zákona pri akejkoľvek dobrej snahe, pokiaľ nebudú peniaze na to, aby sa, pokiaľ viem, o takých 12 až 13 miest zvýšili počty pracovníkov, tak ako to predpokladá zákon.
A znovu by som chcela na tri veci upozorniť, pán minister.
Ak chceme centrálne riešiť veci, ja nie som celkom proti tomu. Samozrejme, treba jasne povedať, čo centrálne áno a čo centrálne nie. Potrebujeme depozity centrálne. Bez tých centrálnych depozitov sa nikam nepohneme, pán minister. To mi je čím ďalej, tým viacej jasné.
Druhá vec, školstvo, posilnenie odborníkov, pretože zo škôl vychádza veľmi málo odborníkov v tejto oblasti a to sa týka tak múzeí, galérií, pamiatok, proste archeologických nálezov, všetkého možného a my ich ani nevieme ohodnotiť.
A tretia vec, ktorú by som chcela pripomenúť, je, dúfam, že ústredný zoznam pamiatok bude verejne prístupnou listinou. To je, myslím si, v dnešnej digitálnej ére ein Muss, by som to tak povedala. A to budeme musieť dodržať. Pán minister, ináč, myslím si, že zákon sa vám podaril. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chcete zaujať, pán minister, k rozprave stanovisko? Nech sa páči.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo a ďakujem aj za pochvalu, úprimne ďakujem. Chápem to ako takú pochvalu tým ľuďom, ktorí to pripravovali aj z toho širšieho okruhu.
Ja si uvedomujem ten problém so zamestnancami. A už som naznačil, že by som paradoxne aj krízu chcel využiť na to, aby sa mohli predisponovať niektoré prostriedky práve do otázky zamestnanosti a zamestnávania odborných pracovníkov v múzeách, galériách, ale aj Pamiatkovom úrade. A, samozrejme, ústredný zoznam pamiatok musí byť verejný a bude verejný, pričom nikdy sa o ničom inom neuvažovalo.
Na záver chcem upozorniť najmä tých, ktorí možno sa natoľko nevenovali týmto návrhom zákonov, že ide o previazaný balík zákonov, ktoré pomerne komplexne ošetrujú určitú oblasť kultúrneho dedičstva. V tomto zmysle to považujem za dosť významné. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 886, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 916.
Prosím pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Hlavný dôvod predloženia návrhu zákona spočíva v tom, že je potrebné naďalej pokračovať v procese harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskej únie a zvyšovať bezpečnosť cestnej premávky.
Návrh zákona v porovnaní s doterajšou právnou úpravou ustanovuje požiadavky, ktoré musí splniť fyzická osoba alebo právnická osoba, ak požaduje registráciu ako školiace stredisko na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku vodičov, ustanovuje požiadavky na vzdelanie lektorov, ustanovuje technické požiadavky na špeciálne autocvičisko, na ktorom by sa mali uskutočňovať pravidelné praktické jazdy v rámci výcviku vodičov. Návrh zákona ďalej upravuje jednotný vzor kvalifikačnej karty vodiča a obsahuje viaceré legislatívnotechnické úpravy, ktorých potrebu si vyžiadala nejednotná aplikácia niektorých ustanovení zákona v praxi.
Obsah zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky vlády a smeruje k zvýšeniu bezpečnosti v cestnej premávke.
Návrh nebude mať dopad na zamestnanosť a nezvýši počet pracovných miest v podnikovej sfére, nebude mať dopad ani nepriamo pozitívny vplyv na životné prostredie.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona dňa 14. januára 2009 a prijala k nemu uznesenie č. 8/2009.
Dovoľujem si požiadať vás o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlovi Prokopovičovi. Nech sa páči. (Hlasy z pléna.)
Vyhlasujem päťminútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Budeme pokračovať. Takže slovo má spoločný spravodajca pán poslanec Pavol Prokopovič. Nech sa páči.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa ospravedlňujem, lebo pôvodne som bol nominovaný ako náhradník a vidím tu kolegov, ktorí boli nominovaní ako prví, ale keďže mám to tu pred sebou, aby sme nepredlžovali, takže vystúpim ako spravodajca.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 459 z 20 januára 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 886). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Ďalej konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel tejto navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ako aj o tom, že návrh zákona podľa predbežných prepočtov uvedených v dôvodovej správe k návrhu zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať priamy dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie a na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, budem odporúčať po rozprave, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Taktiež po rozprave pri hlasovaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 916 z 19. januára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, a Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku. Ako gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku. A budem odporúčať, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.
Pani podpredsedníčka, prosím, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 887, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 917.
Nech sa páči, pán minister, uveďte aj tento vládny návrh zákona.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladám ako iniciatívny materiál.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 14. januára 2009 a prijala k nemu uznesenie č. 9/2009.
Nevyhnutnosť novelizácie návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe vyplýva z potreby implementácie právnych aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky a tiež z aplikačnej praxe.
Predkladaným návrhom zákona sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax. Navrhovaná právna úprava má za cieľ dosiahnuť lepšiu vymožiteľnosť práva rozšírením ukladania sankcií a pokút a dosiahnuť kompatibilitu právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy. Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberajú aj niektoré ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS v platnom znení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhovaný zákon bude mať v malom rozsahu pozitívny dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť ani podnikateľské prostredie.
Dovoľujem si požiadať vás o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi. Nech sa páči.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 459 z 20. januára 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 887). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Taktiež zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 917 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je
návrh na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.
Návrh má parlamentnú tlač 937 a správa výboru má tlač 937a.
Opäť dávam slovo pánovi ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií pánovi Ľubomírovi Vážnemu a prosím ho, aby tento vládny návrh uviedol. Nech sa páči.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 92 z 28. januára 2009 súhlasila s návrhom na voľbu Ing. Ladislava Mikuša, MBA, do funkcie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.
Cieľom predkladaného návrhu na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky je zabezpečiť kontinuitu činnosti Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky ako orgánu štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.
Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky je národný regulátor a cenový orgán, ktorý vykonáva reguláciu, zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných orgánov, plní povinnosti podporujúce súťaž, rozvoj spoločného trhu Európskej únie v záujme všetkých osôb členských štátov Európskej únie na území Slovenskej republiky, prístup k sieťam, prevádzkyschopnosť sietí a služieb a chráni slobodu výberu prevádzkovateľa s uplatnením technických noriem, ďalej vykonáva dohľad a ukladá sankcie.
Na čele úradu je predseda, ktorý je štatutárnym orgánom a ktorého na návrh vlády Slovenskej republiky volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti zastupuje podpredseda úradu. Funkčné obdobie predsedu úradu je šesťročné. Tá istá osoba môže vykonávať funkciu najviac dve funkčné obdobia po sebe. Platové a ďalšie náležitosti predsedu úradu určuje vláda Slovenskej republiky.
Doterajší predseda úradu Mgr. Branislav Máčaj bol z funkcie odvolaný Národnou radou Slovenskej republiky uznesením č. 1198 zo 4. decembra 2008 z dôvodu, že úrad neplnil úlohy podľa zákona.
Dovolím si požiadať vás o podporu tohto kandidáta a ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval o prerokovaní návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, panie kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o prerokovaní návrhu vlády na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 956 z 29. januára 2009 pridelil návrh vlády na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Výbor pridelený materiál prerokoval na svojej 64. schôdzi dňa 3. februára 2009.
V uznesení výboru z 3. februára 2009 č. 466 výbor odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť tajným hlasovaním Ing. Ladislava Mikuša, MBA, za predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky na prvé funkčné obdobie dňom jeho zvolenia.
Zároveň ma výbor poveril podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku rokovania, čo som týmto urobil.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že chcem len pripomenúť, tajné hlasovanie vykonáme spolu s ostatnými tajnými hlasovaniami na budúci týždeň.
Ďakujem, pán minister.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Petra Dubravaya na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 870. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 879.
Dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Dubravayovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
P. Dubravay, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, činnosť hydrologickej a meteorologickej služby sa u nás dlhoročnou tradíciou sústredila do jednej organizácie. Za posledných zhruba 25 rokov sa táto činnosť rozšírila hlavne o sledovanie kvalitatívnych parametrov atmosféry a hydrosféry. Zvlášť zreteľne sa tento trend prejavil po roku 2000, keď sa koncipovali nové zákony v oblasti ovzdušia a vôd už so zreteľom na európsku legislatívu alebo mnohé medzinárodné dohovory, súvisiace napr. so znečisťovaním ovzdušia alebo zmenami klímy. Takýmito sú napr. zákon o ochrane ovzdušia, zákon o vodách, zákon o ochrane pred povodňami, zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Pre všetky nové činnosti sa vytvoril dostatočný legislatívny rámec, ale samotná hydrologická a meteorologická služba zostala len s veľmi slabou alebo žiadnou legislatívnou podporou. Treba zdôrazniť, že hydrologické a meteorologické pozorovania sú neoddeliteľným podkladom pre výkon všetkých uvedených, ktoré som spomínal, zákonov, do ktorých sú zakomponované aj európske smernice dotýkajúce sa základných zložiek životného prostredia. V zahraničí sú známe spojenia meteorologických, hydrologických a environmentálnych činností do jednej inštitúcie a tento model sleduje aj náš navrhovaný zákon.
Hydrologická, klimatologická a meteorologická služba sú celospoločensky potrebné, prospešné a žiadané a poskytujú výsledky svojej činnosti všetkým rezortom, orgánom štátnej správy, úradom, súdom a obyvateľstvu. Poslanie hydrologickej a meteorologickej služby a výkon ďalších hydrologických a meteorologických činností vyplývajú aj z Ústavy Slovenskej republiky, hlavne z článkov 44, 45. Dnes je nám známych jedenásť medzinárodných záväzkov štátu, ktoré vykonáva hydrologická a meteorologická služba na Slovenskom hydrometeorologickom ústave, avšak ich výkon nie je vyjadrený v žiadnych zákonoch alebo iných právnych normách. Zodpovednosť ale za výkon činností pre napĺňanie predmetného poslania a zodpovednosť za výkon činností obsiahnutých v spomínaných medzinárodných záväzkoch prináleží štátu, teda v našom prípade Slovenskému hydrometeorologickému ústavu. Preto je potrebná taká právna úprava, ktorá zabezpečí výkon hydrologickej a meteorologickej služby vo verejnom záujme.
Dovoľte, aby som vás upozornil na niektoré najpodstatnejšie a najdôležitejšie kapitoly daného zákona.
Prvá kapitola dôležitá je hydrologická služba a meteorologická služba vykonávaná vo verejnom záujme na území Slovenskej republiky. Bezchybný výkon obidvoch služieb je pre fungovanie spoločnosti mimoriadne dôležitý. Aj keď mnohí spájajú tieto služby len s predpoveďami počasia a v malej miere aj s hydrologickými predpoveďami, ich obsah je oveľa širší, možno povedať, že to ostatné tvorí zhruba 80 % výkonu uvedených služieb. Výkon hydrologickej a meteorologickej služby nie je vôbec alebo je len fragmentovo obsiahnutý aj v iných zákonoch, avšak až predkladaný zákon ich definuje v celistvosti.
Ďalej je to štátna hydrologická sieť a štátna meteorologická sieť. Z hľadiska odborného aj celospoločenského a kultúrneho je potrebná ochrana sietí, ktoré poskytujú štandardné údaje. Podobne je nevyhnutná aj dôsledná ochrana údajov z týchto sietí. Práve tieto skutočnosti by v plnej miere mal predkladaný zákon zabezpečiť. Historické údaje majú aj svoju konkrétnu finančnú hodnotu vyjadrenú zložením monitorovacích staníc a objektov, ich prístrojovým vybavením a ich prevádzkou a údržbou. Treba pripomenúť, že niektoré stanice hydrologickej a meteorologickej siete majú dnes dlhšie ako storočné rady pozorovaní. Preto je veľmi dôležité a namieste priznať im potrebnú ochranu a štatút štátnej siete, ako sa to uvádza v predloženom zákone.
Ďalšou dôležitou kapitolou tohto zákona sú práva a povinnosti hydrologickej služby a meteorologickej služby. Nie menej je významná hydrologická služba a meteorologická služba počas mimoriadnych situácií. Teda mohli by sme to jednoducho vyjadriť, že ide o činnosti, za ktoré výsostne zodpovedá štát, Slovenský hydrometeorologický ústav, a nie teda tí, ktorí vystupujú v rôznych staniciach televízií a rozhlasu, ako by som to povedal, jednoducho rosničky, kde môžu vyprávať o tom, aké bude počasie, aká bude teplota a tak ďalej a tak ďalej, ale zo zákona za to, čo som povedal, teda práva a povinnosti hydrologickej a meteorologickej služby, a situácia počas mimoriadnych situácií, za to zodpovedná štát.
Vážené panie poslankyne, poslanci, z uvedených dôvodov je potrebné pristupovať k danému zákonu veľmi zodpovedne, tak aby bol včas a kvalitne uvedený do praxe. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Antonovi Korbovi. Nech sa páči.
A. Korba, poslanec: Ďakujem, Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 355 z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Petra Dubravaya na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je určený účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. decembra 2008 č. 879 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Kramplová. Ešte má niekto záujem sa prihlásiť do rozpravy? Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
A slovo má pán poslanec Minárik. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Nebýva často, aby som vystupoval tak, že podporím návrh, ktorý predkladajú poslanci zo SNS. V tomto prípade to bude trochu iné, aj keď s jednou vážnou výhradou. Možno je to nostalgia, pretože prvé peniaze, ktoré som ja zarobil v živote, boli práve ako vedeckej pomocnej sily na ÚHH, to je Ústav hydrológie a hydrauliky, práve v tej časti, ktorá robila hydrologickú službu.
Je pravdou to, čo povedal predkladateľ, že hydrologická aj meteorologická služba môže byť účinná a funkčná len vtedy, keď má dostatočnú sieť pozemných staníc, má dostatočné siete pozorovaní terestrických a je dobre integrovaná v medzinárodnej sieti, pretože všetky tieto javy mimoriadne závisia od veľkoplošného zberu informácií. Je neuveriteľne dôležité, aby tieto informácie boli zbierané rovnakou metodikou a dlhodobo, aby mohli byť vytvorené dlhodobé rady. Toto je dnes na území Slovenskej republiky zabezpečené existujúcou sieťou a aj keď si viem predstaviť, že by to mohlo byť organizované ináč, dokonca si to viem predstaviť, že by to mohlo byť organizované na privátnom podklade, prechod na to, a v európskych podmienkach si to ani neviem predstaviť, ako by sa to mohlo realizovať, by bol veľmi obtiažny.
Dôležité je teda, aby jednotlivé stanice či už hydrologické alebo meteorologické boli fixované na konkrétne miesto, z ktorého pochádza daný konkrétny dlhodobý rad štatistických údajov, z ktorých sa vlastne potom extrapoláciou dajú určovať predpovede. Napriek tomu si myslím, že § 11 nie je naformulovaný šťastne, pretože je to podľa mňa hrubý zásah do vlastníckych práv a nikde nie je definovaná akákoľvek náhrada. Ak si niekto predstavuje, že sa budeme ozývať len pri veľkých zásahoch do vlastníckych práv v prípade diaľnic, tak je na veľkom omyle. V tomto prípade možno pri niekoľko sto meteorologických a niekoľko sto hydrologických pozorovacích miest nejde o veľké plochy, ale vlastníci sú dotknutí rovnako. A myslím si, že tuná by ani nemal byť pre poslancov z vládnej koalície nejaký veľký problém, aby sa s týmto problémom vysporiadali korektne. Možno ide o plochu troch alebo štyroch futbalových ihrísk, kde náhrady alebo vykúpenie týchto pozemkov by nijako nezaťažili štát a mohli by postupovať, hovorím, korektnejšie, ako je návrh vecných bremien. Okrem toho sú tam aj vecné chyby v § 11, pretože sa odvolávajú na zavedenie vecného bremena do katastra cez odkaz na zákon, ktorý novelizuje katastrálny zákon, a ten odkaz, na ktorý to je, už v platnom zákone ani nie je realizovaný, pretože v roku 2006 následnou novelizáciou bol presunutý do úplne iného riešenia. Takže okrem tejto technickej stránky je tu aj podľa mňa veľký vecný problém, veľký len v zmysle morálnom, pretože zásah do vlastníckeho práva pre šesť metrov štvorcových alebo šesťtisíc metrov štvorcových alebo šesťdesiattisíc metrov štvorcových je, samozrejme, z toho morálneho pohľadu vždy rovnaký. A v tomto prípade by ste si toto násilie mohli naozaj odpustiť, pretože vo finančnom vyjadrení ide o veľmi malé čiastky, najmä preto, že hlavne pokiaľ ide o hydrologické pozorovacie stanice, je veľká väčšina tak či tak na území, ktoré je vo vlastníctve štátu, resp. štátneho podniku, a nebol by problém to vysporiadať inak, zmluvne, korektne, prevodmi aj na štátnu organizáciu, ktorá hydrologickú a meteorologickú službu zabezpečuje. Ďakujem pekne.
Ak pochopíte, že toto je vážny problém, ktorý keď odstránite, budem môcť aj v druhom a treťom čítaní za tento zákon zahlasovať tak, ako zahlasujem zaň v prvom, aby som vám dal možnosť tento problém vyriešiť.