návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, tlač 873.
Ešte chvíľočku vás poprosím, pán spravodajca. Kolegyne, kolegovia, ak ste si nevšimli, ideme hlasovať, bolo by aj vo vašom záujme, aby ste venovali pozornosť spravodajcovi, ktorý bude uvádzať hlasovanie. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán spravodajca.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 135 prítomných, 126 bolo za, 4 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
B. Bačík, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 139 prítomných, 134 bolo za, 2 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.
Teraz poprosím pána poslanca Bobríka, aby uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 219 o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Je to tlač 882.
(Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)
A. Bobrík, poslanec: Pán predsedajúci, v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) prosím, dajte hlasovať o tom, aby sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 135 prítomných, 125 za, 7 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
A. Bobrík, poslanec: Pán predsedajúci, na základe vášho rozhodnutia navrhujem, aby sme prerokovali návrh zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a takisto vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. K poslaneckému zákonu navrhujem, aby bol gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a prerokoval sa tento návrh v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 135 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.
Teraz pán poslanec Martinák uvedie v prvom čítaní hlasovanie o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 883.
Ľ. Martinák, poslanec: Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Ako prvý som vystúpil ja a predniesol som procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom poslaneckom návrhu zákona. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom procedurálnom návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 75 bolo za, 62 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Procedurálny návrh sme schválili a nebudeme pokračovať v prerokovaní tohto návrhu zákona.
Odhlasovali sme prerokované body programu.
Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dnes máme zasadnutie výboru a mikrobus ide spod schodov o 12.10 hodine. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Šimko.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že dnešné zasadnutie výboru sa uskutoční o 12.30 hodine na Západnej terase na mínus dvojke.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Takisto chcem oznámiť, že zajtra o 8.00 hodine zasadá v obvyklých priestoroch Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Burian.
J. Burian, poslanec: Áno, ďakujem. Chcem upozorniť členov výboru pre financie, rozpočet a menu, že dnes o 12.00 hodine v zasadačke výboru máme zasadnutie výboru k prejednávaniu dvoch bodov. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslane Korba.
A. Korba, poslanec: Pán predseda, chcem vám oznámiť, dnes pri prvom hlasovaní o bode 31 mi vykázalo hlasovacie zariadenie, že som ako neprítomný a pritom nemohol som to proste ako zapnúť a včera takisto som mal problémy, pri tom hlasovaní o bode 30 mi vykázalo, že som bol ako neprítomný, ale ja som dvakrát stlačil.
P. Paška, predseda NR SR: Dobre, pán poslanec, do zápisu a poprosím techniku, aby skontrolovali aj kartu, aj zariadenie pána poslanca Korbu. Ďakujem pekne. Vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.
Poprosím pani poslankyňu Gibalovú ako navrhovateľku, aby zaujala svoje miesto a pána poslanca Horvátha ako určeného spravodajcu a poprosím aj pani poslankyňu Sabolovú, ktorá je prihlásená do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová tu nie je, takže pani poslankyňa Vaľová. Tiež tu nie je. Obidve panie poslankyne... A je tu pani poslankyňa. Tak, pani poslankyne, ako to bude? Teraz ste tu obidve. Stratili ste poradie. Dobre, tak pani poslankyňa Vaľová. Nebola tu ani pani poslankyňa Sabolová, ani pani poslankyňa Vaľová. Takže, dámy, skúste sa dohodnúť. Pravdou je, že pani poslankyňa Sabolová v momente, keď som vyzval pani poslankyňu Vaľovú, nebola v sále, to znamená, keďže ste stratili poradie, technici to nestihli prehodiť a vošli ste do sály prvá. Ale myslím si...
M. Sabolová, poslankyňa: To je jedno. To je jedno.
P. Paška, predseda NR SR: ... že obsah vašich vystúpení je určite kvalitný, takže radi si ho vypočujeme. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne aj za komentár, pán predseda, nie je nutný. Ale chcela by som sa len krátko vyjadriť k predloženému návrhu zákona, k novele o službách. Táto novela sa snaží odstrániť diskriminačný postup pri uplatňovaní si finančného príspevku a nároku pre neverejných poskytovateľov a aby to bol rovnaký príspevok pre všetkých poskytovateľov, pretože neverejný poskytovateľ, ktorý je registrovaný, má také isté a plné právo byť priorizovaný ako všetci ostatní poskytovatelia.
V druhom a v hlavnom bode, v ktorom sa snaží táto novela poukázať na zlý zákon, ktorý sme prijali koncom minulého roku, je slobodná voľba, aby sa mohol občan sám rozhodnúť, pretože stratil slobodné právo na výber poskytovateľa, čiže na výber zariadenia, do ktorého chce byť umiestnený v prípade, že to potrebuje. Už tak ako kolegyňa vo svojom vstupe, pani kolegyňa Gibalová hovorila, ten zákon nebol dobrý, ani pôvodný, a že je ešte horší pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Vaľovej, resp. vládnym návrhom pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladá vždy poslanec, pretože už aj rukopis poznáme, je tento zákon ešte horší, je oveľa viac diskriminujúci a oveľa viac priorizujúci istých poskytovateľov.
Zákon uprednostňuje bez výhrady verejných poskytovateľov sociálnych služieb, čiže zariadenia, ktoré sú v pôsobnosti VÚC a obcí. Keď si pamätáte možno na pripomienky aj týchto inštitúcií, obcí a miest a VÚC, ktorí namietali, že kompetencie sme im posunuli, ale financie nie. Klient, keďže žije v istom území, mal by mať právo vybrať si poskytovateľa, ktorý v tom území je, ktorý možno nemá naplnenú kapacitu a veľmi rád za jemu primeraných podmienok ho prijme, čo ale dnešný zákon neumožňuje.
Už sami v programovom vyhlásení vlády, páni poslanci z koalície, ste naznačovali, že by klient alebo starý človek, postihnutý, ktorý je v nejakých zlých podmienkach, mal byť v domácom prostredí, ale dodnes sme nevytvorili podmienky na to, aby takýto klient mohol ostať v domácom prostredí. A vytvárame mu dnes ešte horšie zázemie, keď z tohto domáceho zázemia, resp. okruhu regionálneho sa môže dostať do úplne iného zariadenia, ktoré je v inom území Slovenskej republiky a kde aj dostupnosť jeho príbuzných, ktorí by ho prišli navštíviť, zdieľali s ním jeho osud, jeho niekedy tragické postavenie, sa narušuje a tým sa vlastne nenapĺňajú žiadne prísľuby vášho "sociálneho štátu".
A pani poslankyňa Vaľová sa vyjadrila aj v parlamente, pre médiá a to je taká citácia z jej uverejnených vyjadrení, že ak sa klient rozhodne a vyberie si poskytovateľa sám, príde o možnosť získať príspevok. Bude si musieť zaplatiť tú službu sám. Čo to je za sociálny štát, keď ja, ešte ani zákon nie je schválený, lebo jej výrok je z októbra minulého roka, už ho straším, že ak sa nerozhodneš pre to, čo my ti nadiktujeme, budeš si musieť za všetko platiť sám. Čistý monopol verejných poskytovateľov a dovolím si povedať, tak ako to odznelo aj v minulej rozprave pri prerokovaní tohto zákona, že ide o akúsi privatizáciu štátu, zoštátnenie, pretože, ak aj vyššie územné celky a obce nie sú štátne inštitúcie, ale majú istý vplyv, ktorý je obmedzujúci pre občana na to, aby si tú službu vybral.
A veľmi konkrétne sa chcem vyjadriť k tej informácii, ktorá tu zaznela pri vstupe pani poslankyne z 11. decembra - list Žilinského samosprávneho kraja. Keď som o tejto skutočnosti hovorila s pani ministerkou v relácii na tému, ktorá nebola veľmi príjemnou reláciou, pretože slovník a jazyk pani ministerky je neprekonateľný, pretože 20 rokov byť v istých službách a za všetkých režimov, to ako vycibrí jazyk. Ale v tom čase pani ministerka alebo v tejto relácii pani ministerka jednoznačne povedala, že ak by sa takýto prípad stal, tak ona to prešetrí a toto nie je možné. Každý klient, ktorý si požiada o službu v nejakom zariadení, túto službu dostane v tom zariadení, o ktoré žiada, v ktorom regióne je.
Takže myslím si, tento prípad, ktorý uviedla pani poslankyňa, je jasným príkladom, ako zavádzame verejnosť, ako manipulujeme s verejnou mienkou, ako v relácii, ktorú možno počúva pár ľudí v nočných hodinách, ale možno práve tých starších dôchodcov, ktorí nemôžu spať, my im povieme, že ja všetko zariadim, ja ministerka práce, sociálnych vecí všetko zariadim a toto sa nemôže stať. Skutočnosť je ale v realite iná a toto vám povedia všetci neverejní poskytovatelia, že sú tlačení do kúta a že podmienky, za akých majú fungovať, tak ako hovorila pani poslankyňa Gibalová, keď vyčíslila minimálnu mzdu opatrovateliek, keď vyčíslila 100 korún ako minimálne náklady na hodinu, sú likvidačné pre týchto poskytovateľov. A dovolím si dnes povedať, ak sme mali prijať taký zlý zákon, ktorý neslúži všetkým a všeobecnému a verejnému dobru, mohli sme pokojne slúžiť a fungovať so zákonom č. 195 o sociálnej pomoci a mohli sme možno tým ľuďom poskytnúť oveľa lepšie a kvalitnejšie služby, ak by sme boli vedeli aj financie dobre cieliť. Toľko aj k takému komentáru, ktorý tu zaznel od kolegyne v jej vstupnom vystúpení.
A ešte, všetci ruku na srdce, že by boli drahšie služby u neverejných poskytovateľov, no hold, možno máme niektoré, kde máme nemenovaný subjekt, ktorý zdroje nevrátil, možno sú tam aj drahšie služby, lebo aj samotný názov Privilégium možno hovorí o privilegovaných persónach. Myslím si, že služby, tak ako ich poznám za roky práce v tomto parlamente a venovaniu sa problematike sociálnych služieb, sú na malé výnimky, ktoré sú vždy, zákon sa vždy dá využiť, použiť, zneužiť, sú tie, že neverejný poskytovateľ svoje peniaze zhodnocuje ako svoje vlastné.
Dovolím si ešte odcitovať z listu, ktorý sme mali dostať na stôl. Zaviedli sa v parlamente isté praktiky, ale myslím si, že jasne vystihuje aj to, čo vo faktickej poznámke hovorila kolegyňa Vaľová, aké prostriedky sme vyčlenili na príspevok na rozširovanie týchto služieb. Myslím si, že holá pravda je v týchto číslach. Diskriminačný charakter vo vzťahu k neverejným poskytovateľom majú aj kritériá Regionálneho operačného programu pre získanie finančného príspevku zo štrukturálnych fondov. O nenávratný finančný príspevok sa môžu uchádzať len sociálne zariadenia, ktorých kapacita je vyššia ako 50 miest. Neziskové organizácie v súlade so súčasnými svetovými trendmi sa zameriavajú na poskytovanie terénnych ambulantných a nízkokapacitných služieb. Veď toto tu rozprávame možno od Mečiarovej vlády, Dzurindovej vlády, vašej vlády, akože zariadenia rodinného typu pre starých, pre deti, domovy mládeže, domovy dôchodcov sú lepšie ako veľkokapacitné. Na to niekedy by bol aj veľmi neprimeraný expresívny výraz. Čiže neziskové organizácie sa pokúšajú vytvárať pre tých rodinných príslušníkov podmienky, za ktorých by normálnym spôsobom tí ľudia mohli žiť a cítiť sa, že sú v rodine.
Takže z Regionálneho operačného programu vylúčené v prospech veľkokapacitných zariadení, zdedených ešte zo socializmu sú isté výhody. Čo na tom, že samotný zákon o sociálnych službách hovorí, že prednosť má poskytovanie služieb v zariadeniach s kapacitou nižšou ako 40 miest? To je to, čo som hovorila. Zákon hovorí jednu vec a my Regionálny operačný program postavíme tak, aby mohli čerpať len verejní poskytovatelia veľkokapacitného zariadenia. Pýtam sa: Dobre rozumiem, čo ten zákon hovorí? Dodržiavame zákon? Fondy použijeme v iných a pre iných? Aká nevýlučnosť tých verejných?
A ešte jedna odrážka, ktorú píšu predstavitelia SocioFóra. Zákon zasahuje do dôstojnosti žiadateľov o služby, pretože ich núti robiť rozhodnutia v rozpore s vlastnou vôľou. Osoby, ktoré majú úradný posudok o odkázanosti na sociálnu službu a na základe osobného poznania, či dôveryhodných informácií si vybrali zariadenie, v ktorom chcú žiť, môžu s ním uzavrieť zmluvu bez problémov len vtedy, ak ide o verejného poskytovateľa. A tam sú tie čakacie doby oveľa vyššie, ako hovorila pani poslankyňa, ale my ich tam budeme tlačiť. Však si počkajú viac ako 60 dní. V prípade, že si vybrali neverejného poskytovateľa, môžu byť žiadatelia šikanovaní úradným postupom až do tej miery, že budú musieť platiť plnú úhradu za poskytnuté služby, čo im odkázala v mojom predchádzajúcom konštatovaní pani poslankyňa Vaľová. Čiže, sociálny štát. Pritom platí, že právo občana na poskytnutie sociálnej služby má univerzálny charakter. V rovnakej a ešte horšej situácii sa ocitnú - a to sú aj tí iní, nielen tí starí, o ktorých mnohokrát hovoríme - obete domáceho násilia či obchodovania, ľudia v krízovej životnej situácii, ktorí potrebujú intenzívnu dôvernú intervenciu odborníkov a zákon od nich žiada návštevu samosprávneho kraja, samozrejme, v úradných hodinách. Presne možno rovná sa zákon o zdravotnej starostlivosti povinnosť pre psychiatrických pacientov a tých, ktorí by možno chceli istým spôsobom svoje ochorenie nechať vo svojom vlastnom a blízkom okolí, sa stáva toto isté. A ak my hovoríme dnes, že slobodná voľba by mala byť pre klienta, takáto slobodná voľba bola aj v zdravotníckych službách, ale my sa ju dnes novelami zákonov, takými veľmi zakrytými, snažíme strčiť do nejakého rámca, pretože ten občan je neschopný, on sa nevie rozhodovať, chudák, my mu chceme pomôcť.
A na záver ešte jeden odsek, ktorý slúži možno na zváženie aj pre ostatných pánov poslancov, aby trochu počúvali, pretože ten materiál nedostali na stôl a neviem, koľkí z nich si ten materiál zo stola pri prezenčke, keď sa boli zapísať, zobrali. Ide o slobodu svedomia a náboženstva. Cirkvi v súlade so zákonom č. 308/1997 môžu zriaďovať účelové zariadenia pre poskytovanie všeobecnoprospešných služieb - vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, sociálne služby. Zákon o sociálnych službách, ktorý je platný od 1. 1., výrazne obmedzuje žiadateľov o sociálne služby, slobodnom výbere poskytovateľa potrebných služieb. To znamená, že občania, ani tí, ktorí sú duchovní alebo príslušníci rádov či náboženských spoločností, nemôžu slobodne uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služieb so sociálnym zariadením, ktoré je zariadenie spravované cirkevnou charitou napríklad, či katolíckou, či evanjelickou diakoniou. Ak by tam urobili, hrozí sankcia týmto zariadeniam v podobe plnej úhrady nákladov na služby, čiže neposkytnutie žiadnych verejných prostriedkov na spolufinancovanie služby. Kde sme sa to dostali?
Vážení páni poslanci, toto je niekoľko konkrétnych vecí od ľudí, ktorí robia v týchto sociálnych službách a ktorým oveľa viac a dlhšie, minimálne za 20 rokov, odkedy sa zmenil systém na Slovensku, záleží na všetkých obyvateľoch. Nikdy nedosiahneme, že bude všetko ideálne a že sa nezneužije systém v každom volebnom období, pokiaľ nebudeme garantovať, že sociálna legislatíva, zdravotnícka legislatíva, prípadne školská a možno ešte aj iná nebude garantovaná ústavným zákonom a nebude každá vláda robiť to, čo si myslí, že potrebuje len na podporu svojich voličov. A preto vás prosím, zamyslite sa, ide o ľudí, nejde o politiku. Skúste si prečítať tento materiál a posunúť tento zákon do druhého čítania, aby s odborníkmi mohol byť dopracovaný aj v tých paragrafoch, ktoré sme my, Kresťanskodemokratické hnutie do tohto zákona nedali, pretože považujeme tieto dve veci - financovanie a slobodnú voľbu za najdôležitejšie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky - pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Kahaenc, Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť. Pani poslankyňa Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa pred chvíľou hovorila konkrétne prípady. Ja budem pokračovať. Mám tu konkrétny list alebo e-mail so SociaTransu zo Spišských Vlachov, ktorý okrem iného hovorí, vlastne upozorňuje na to, aké motivačné nástroje zákon zahŕňa. Prijatý zákon, ale aj ďalšie súvisiace predpisy, vrátane podmienok pre získavanie prostriedkov z fondov Európskej únie veľmi tvrdo znevýhodňujú niektoré zariadenia. Konkrétne, naše zariadenie sa nemôže uchádzať o prostriedky v rámci Regionálneho operačného programu, pretože má iba 30 klientov a pôsobí v meste Spišské Vlachy s 3 650 obyvateľmi, ktoré je preto kohéznym pólom rastu mimozáujmových území. Je našou snahou ďalej skvalitňovať podmienky pre našich klientov a perspektívne rozšíriť podmienky pre ich umiestnenie do zariadení podporovaného bývania. Na výstavbu našich zariadení však rovnako nemôžeme žiadať o príspevok, lebo mesto Spišské Vlachy má menej ako 5 000 obyvateľov. Toto je konkrétny príklad, ale mohla by som takýchto príkladov, keď ideme z východu na západ, spomenúť viac. A spomínala som okrem iného aj kvôli tomu, že sme tu počuli, že my budeme vytvárať zariadenia, my budeme dávať prostriedky. Tak oni sú tiež my? Sú naši, ktorí žiadajú od nás pomoc, ale tie parametre sú nastavené, že sa o túto pomoc nemôžu uchádzať.
A ešte jedna veta. SocioFórum nám tiež zaslalo svoje stanovisko, ktoré sa tu nemohlo rozdať. "Človeka najviac ponížite, keď mu zoberiete možnosť rozhodovať o svojom živote. V zdravotníctve majú lekári rešpekt pred slobodným osobným rozhodnutím pacienta, zrejme si tento závažný fakt neuvedomili poslanci a poslankyne, ktorí hlasovali a podporili poslanecký návrh pred ukončením rozpravy. Upreli právo rozhodnúť sa, kde bude ďalej žiť a kto mu poskytne potrebnú pomoc."
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pani poslankyňa Sabolová si na konci položila otázku, kde sme sa to dostali. Myslím, že je to fakt vážna otázka predovšetkým v súvislosti s tým, že kde sme sa dostali z hľadiska umožnenia nielen slobodného rozhodovania a výberu tohto zariadenia, ale aj podmienok, v ktorých človek by mal mať dôstojný život. A kde sme sa to dostali pri tvorbe zákonov, pri presadzovaní vecí z rezortov?
Aj včera som upozornil na kauzu Privilégium, ktorá po dvoch rokoch, viac než po dvoch rokoch od pridelenia dvojmiliónovej dotácie zapadá prachom. Ale nie je to tak celkom zaprášená kauza. A súvisí práve s poskytovaním sociálnych služieb. A ešte raz poviem, na začiatku ju obhajoval aj pán premiér, aj pani ministerka, pritom napriek tomu sama šéfka Privilégia potvrdila, že toto zariadenie je predovšetkým pre solventných. Teda pre koho tie služby pri verejných poskytovateľoch chceme poskytovať? Tam to bude pre chudobných, ktorí musia ísť tam, kde im určia a pre solventných budeme dávať dotácie? Či pre tých obyčajných už dotácie fungovať nebudú a pomoc pre tých, ktorí chcú poskytovať seriózne sociálne služby? Hájili to tým, že sa nič neporušilo. Napriek tomu potvrdenie daňového úradu potvrdilo dlhy za roky 2004, 2005, 2006 a čiastka sa vyšplhala až do výšky 1,5 milióna, približne, v roku 2006. Tak, kde sme sa to dostali, pýtam sa?
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som vo svojom vystúpení povedal, že neziskoví poskytovatelia sociálnych služieb sú diskriminovaní a uviedol som príklad. Poslankyňa Sabolová - chcem sa jej poďakovať, pretože uviedla ďalšie príklady, konkrétne príklady, ako sú diskriminovaní, či už v prípade toho operačného programu alebo pri poskytovaní stravovania. Takže ja len čakám, že vo svojom vystúpení pani kolegyňa Vaľová, ktorá to namietala, nám vysvetlí, že nemáme pravdu. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete reagovať? Do rozpravy - pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, musím reagovať na všetky tie, myslím si, že agendu KDH a ich názory, lebo považujem ich za ich názory, nie za názory verejnosti. Chcem povedať jedno. Ako poslanec mám právo dávať pozmeňujúce návrhy. Je to dôkaz, že pracujem, že sa zaujímam o dané problémy a vôbec to nevnímam, ako ste to chceli podsunúť a už sa vám to aj podarilo v Slovenskom rozhlase, pán Brocka, že je medzi mnou a pani ministerkou v tejto veci nejaký rozpor a vôbec to takto nevnímam, ako to cítite vy. Myslím si, že pani ministerka legitímne uznáva, že každý poslanec má právo predkladať pozmeňujúce návrhy a poslanci ich schvaľujú a vyjadria svoj názor. Čiže, keď tento návrh bol schválený, tak asi bol dobrý. Takže, prosím vás pekne, nepodsúvajte rozpory medzi ministerstvom práce a medzi poslancami. Je to vaša agenda. Ja vám ju neberiem, ale, bohužiaľ, v tomto prípade sa vám to nepodarí, ani sa vám to nebude dariť. Ďakujem. To je jedna vec.
Potom budem reagovať trošku na pána Kahanca, pretože má miš-maš, čo je verejný a neverejný poskytovateľ, pretože Privilégium nie je verejný poskytovateľ, ale neziskovka. Čiže to, čo obhajujete, vzápätí kritizujete, čiže kritizujete financovanie v neziskových organizáciách.
Ďalšiu vec sa spýtam otázkou do pléna a nech si všetci poslanci dajú ruku na srdce a nech si odpovedia. Koľko z vás má neziskové organizácie alebo ich založilo, má tam príbuzných a poskytuje tieto služby? Prečo taká horlivá agenda? Mohla by som ich menovať. Povedzme si pravdu, koľkí z vás, koľkí z vás majú? A bolo to aj v médiách. Tak si povedzme, prečo taká horlivá agenda a obhajovanie neziskových organizácií pred verejnými poskytovateľmi. Lebo máme tam svojich príbuzných, alebo, resp. sme v nich pracovali? Pretože, ak nazvete pani ministerku, že je to klientelizmus, že pracovala v Privilégiu, tak je to klientelizmus, lebo pani kolegyňa pracovala v Spišskej charite a obhajuje ju, ak má spory vo VÚC v Prešovskom kraji, ktoré, pán kolega, sedíte v Prešovskom samosprávnom kraji, neviete riešiť. Sú tam vážne problémy financovania, kde sú dlhodobo súdne spory. Tak si nalejme čistého vína a povedzme si, kto stojí na akej strane a kto skutočne a komu ide o verejný záujem. Pretože my nedávame alebo neuprednostňujeme nejaké súkromné organizácie, ale vypočuli sme a ja som osobne sedela so zástupcami ZMOS-u, VÚC-iek a obcí. A spolu s nimi vznikol, svetlo sveta dostal tento pozmeňovák.
No a teraz prejdeme k zákonu ako-takému. Ešte jedna otázka. Pani kolegyňa Sabolová, koľko rokov ste v parlamente? 15, výborne. Koľko rokov ste povedali, že zákon nemohol uzrieť svetlo svetla. 19 rokov, je to z vašej rozpravy. Prečo? Lebo ste sa nevedeli dohodnúť s obcami, mestami. Nevedeli ste sa dohodnúť. Prečo teraz takúto agendu tu tak horlivo rozprávate a neboli ste schopní za celé volebné obdobie takýto zákon položiť na stôl? Prečo ste neboli schopní? Pretože neboli. Prečo? Lebo ste nemali peniaze, nevedeli ste sa dohodnúť, nevedeli ste čo s tým. Jednoducho ste nevedeli z tohto vyplávať von. My sme tú odvahu našli, urobili sme zákon o sociálnych službách, kde vidíte ani starostovia, ani obce, všetci sú spokojní a zrazu vy tak horlivo ste proti všetkému. Čo ste robili 8 rokov? Povedzte mi. Pani Gibalová hovorí, že ona roky rokúce, pani Gibalová ako ona strašne kričí, čo všetko sa deje v týchto sociálnych službách a nikto tento zákon dodnes nepoložil na stôl. No veď predsa ho položila táto vláda a títo poslanci. Takže sa zamyslite nad svojím pôsobením a potom kritizujte.
Ďalšiu vec by som chcela povedať, že určite si vážim služby, ktoré sa poskytujú starým ľuďom, vážim si sociálne služby, vážim si obce, mestá, ale aj neziskové organizácie, ktoré tieto služby poskytujú a často ich navštevujem a podľa mňa konkrétne veci, kde som za posledné dni bola, s kým som sa rozprávala a ktoré zariadenia som navštívila, aby to nebolo len mlátenie prázdnej slamy, lebo ak niečo predkladám, tak si to vždy overím a idem na tvár miesta. Na tejto pôde by som sa chcela poďakovať obciam a mestám, pretože ony sú nositeľmi, vážení páni a dámy, sociálnych služieb, ony financujú tieto služby z podielových daní a na ich bedrách je aj určitá zodpovednosť. A chcem jasne povedať ešte jednu vec, že mestá a obce tento zákon, aj ten pozmeňujúci návrh starostovia, primátori kvitujú. Tak isto mnohé zariadenia mi povedali, že sú spokojné s tým, že jednoducho prešlo na obce a mestá, aby posúdili klienta, pretože, ak žijete v obci, ten starosta, ktorý vie, v akom prostredí klient žije, vie, aké má ťažkosti, vie, aké má zdravotné postihnutia a je najbližší, aby týmto ľuďom poradil, aké služby potrebujú a aké potrebujú aj zariadenie.
Ďalšiu vec chcem povedať. Čo si myslíte, že v tých obciach žijú roboty alebo v tých VÚC-kách, čo tam sú roboty, ktoré s ľuďmi nevedia komunikovať? Lebo tu strašíte celý národ, čo všetko strašné tie VÚC-ky s nimi budú robiť a čo všetko strašné budú tie obce s nimi robiť, že ich vopchajú do zariadení. Pani Sabolová to povedala vo svojej rozprave, že ich tlačíme k verejným poskytovateľom a oni chudáci musia dlho čakať. No veď my sme dali do zákona, že do 60 dní budú umiestnení, nie vy ste to dali do zákona, že každý klient bude musieť byť do 60 dní umiestnený. My sme to dali do zákona, nie vy. A myslím si, že sme to dali správne. A ak klient odmietne zariadenie, ak obec nemá, tak požiada neverejného poskytovateľa. Dostala som otázku, zaplatí všade a u neverejného poskytovateľa omnoho viac.
A ak chcete konkrétne, tak vám poviem, že som bola teraz v Poprade, bola som v Trsticiach, bola som vo Svite a poviem, ktoré zariadenia som si prešla. Trstice to je dokonca okres Galanta, kde je starosta za maďarskú koalíciu a sám mi povedal, že žiaden problém s týmto zákonom aj s týmto pozmeňujúcim návrhom nemá. A má tam zariadenie pre 170 klientov a prevádzkuje ho už viac ako 10 rokov. Čiže my sme upravili ten zákon, že vlastne do 60 dní klient musí byť umiestnený, aby nezostal doma, aby nezostal na niečích bedrách. Povedzte mi, koľké zariadenia, a dokonca mi to povedala dáma z parlamentu, ktorá tu pracuje ako pracovníčka, keď sme odchádzali z výboru: Pani poslankyňa, viete, čo som prežila? Hľadala som súkromné zariadenia, kde pýtali strašné peniaze, lebo verejné boli naplnené. Musela som dať sponzorské od 40 do 100 000 - zákon to nepovoľuje -, aby si mohla neziskovka budovať alebo aby si mohla niečo opraviť. A nakoniec, keď som tie peniaze nemala, tak mi ten klient zostal doma. Pretože ležal a keďže ležal, nemal oňho nikto záujem, pretože dostáva rovnaké peniaze, ako keby bol mobilný klient. Aj toto je súčasť môjho pozmeňováku, dámy a páni, čo ste nepovedali. Je to stupeň odkázanosti a tabuľka, čo zase kvitujú všetci poskytovatelia sociálnych služieb, či sú verejní, alebo neverejní. Podľa stupňa odkázanosti obodujeme klienta a povieme, koľko má dostať príspevok, pretože každý si vybral klientov, ktorí boli mobilní, s ktorými nemal veľa obslužných činností a jednoducho, na ktorých bral peniaze. Dnes máte tabuľku, kde štvrtý stupeň - klient, ktorý je najviac odkázaný, za ním pôjde najviac finančných prostriedkov.
Ďalej chcem povedať, že nikoho tento zákon nepoškodzuje a nediskriminuje, lebo, ako som povedala, dnes klienti čakajú 2 až 10 rokov a táto možnosť v zákone nebola, že musia byť do 60 dní, ako sme to my dali. Čiže VÚC-ky a mestá by ich mali umiestniť do 60 dní. Je to na ich bedrách. Na rozdiel od súkromných zariadení, ktoré budú vytvárať vlastne zisk, tak klienti, ak sú v zariadeniach miest a obcí a vyšších územných celkov, majú, každý klient má právo na ochranu zostatku príjmu, to je 1/3 životného minima. Takisto, samozrejme, VÚC-ka, mesto alebo obec môže dobrú zmluvu vyjednať a vyrokovať aj s neverejným poskytovateľom. Spýtala sa ma pani v Poprade, že má zariadenie pre mentálne postihnuté deti, sedel tam aj primátor zo Svitu, čo bude - lebo vy o tom tak strašne v médiách rozprávate, ja sa potom nečudujem, že skutočne ľudia majú strach, lebo nevedia, zle ich informujete a tie médiá sú vám naklonené, aby vám v tom pomáhali -, tak sa ma spýtala pani, čo ona bude robiť, ak ona má takého klienta a ak jej ho mesto nedá. Tak som sa jej spýtala, vážená pani riaditeľka, povedzte mi, koľko zariadení je vo vašom okolí. Povedala, že žiadne, moje je jediné. Tak som sa spýtala pána primátora, pán primátor, kde dáte takéhoto klienta? No do zariadenia tejto pani. Pretože mesto široko-ďaleko v okolí takéto zariadenie nemá. Čiže som jej povedala, samozrejme, ak nemá, musí mu poskytnúť službu do 60 dní. Je to jasne v zákone napísané.
No a aby som sa vrátila ešte k tej decentralizácii sociálnej služby. Dámy a páni, veď vy ste urobili decentralizáciu sociálnych služieb. Vy ste toto posunuli z priamej kompetencie obciam a mestám. Vy ste urobili to, že všetko budú platiť z podielových daní, dali ste im kompetencie, ale nedali ste im peniaze. Preto ste nemohli tento zákon v živote predložiť a preto dnes o tom rozprávate. Vždy rozprávate, ako by to malo byť, len nič ste v tom neurobili. To je na tom smutné.
No a teraz ešte prečítam jeden list a pokúsim sa v skratke - tento list som dostala pred chvíľou, nečítala by som ho, ale pred chvíľou ste, pani kolegyňa Gibalová, povedali, čo všetko Žilinský kraj robí, ako si vyžiadal veci a povedala to aj kolegyňa Sabolová v médiách - tak ja tu mám stanovisko Žilinského samosprávneho kraja k tomu, čo ste povedali. Stanovisko odboru sociálnych vecí Žilinského samosprávneho kraja k slovám poslankyne Národnej rady Ing. Márii Sabolovej a k slovám poslankyne Národnej rady pani Gibalovej. Žilinský samosprávny kraj si touto cestou dovoľuje poskytnúť písomné stanovisko k časti diskusie, ktorá bola dňa 22. 2009 vysielaná naživo v štúdiu STV2 v programe Večer na tému Bude silný sociálny štát alebo Európa za účasti ministerky práce sociálnych vecí a rodiny Ing. Viery Tomanovej a poslankyne Národnej rady za KDH Ing. Márie Sabolovej. V tejto diskusnej relácii okrem iného odznelo z úst pani Sabolovej nasledovné, citujeme: "Vyšší územný celok" - to odznelo aj od pani poslankyne Gibalovej, takže preto to tu čítam, "Vyšší územný celok Žilinského samosprávneho kraja požiadal poskytovateľov neštátnych, aby všetky zoznamy klientov, ktorí žiadajú službu u neho, boli odovzdané na vyšší územný celok a on zabezpečí a rozdelí a pridelí klientom úplne iné zariadenia, ako si títo klienti vybrali." Je to konkrétny príklad a myslím si, že aj počas rokovania parlamentu vám určite predložím aj konkrétny list z vyššieho územného celku.
K vyjadreniu pani poslankyne Sabolovej predkladám nasledovné stanovisko oboru sociálnych vecí. Žilinský samosprávny kraj, odbor sociálnych vecí poslal v decembri 2008 po zverejnení nového zákona o sociálnych službách v Zbierke zákona usmernenie niektorým neverejným poskytovateľom sociálnych služieb v územnom obvode. List bol adresovaný len zariadeniam s celoročným pobytom pre seniorov, v ktorom sa písalo: "V súvislosti s blížiacim sa nadobudnutím účinnosti nového zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov touto cestou žiadame postúpenie všetkých žiadostí o poskytovanie sociálnych služieb spolu so súvisiacou spisovou dokumentáciou v zmysle § 106 ods. 1 vyššie uvedeného zákona na zaslanie menného zoznamu klientov, ktorým sú poskytované služby vo vašom zariadení k 31. decembru 2008, a to najneskôr do 19. decembra 2008. Zároveň vás touto cestou chceme informovať o povinnosti postúpiť všetky žiadosti, ktoré obdržíte po 31. decembri 2008, úradu Žilinského samosprávneho kraja na odbor sociálnych vecí. Predmetným listom boli zo strany Žilinského samosprávneho kraja oslovení teda len tí neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí poskytujú starostlivosť v zariadeniach domovov sociálnych služieb a zariadeniach chráneného bývania, resp. zariadeniach podporovaného bývania s trojročným pobytom. Týmto listom v zmysle § 106 ods. 1, podľa ktorého sa žiadosť občana, o ktorej sa pravdepodobne nerozhodlo do 31. decembra 2008, považuje za žiadosť o odkázanosti podľa zákona platného od 1. 1. 2009, ktorej vybavenie je v kompetencii vyšších územných celkov, mal v dobrom úmysle preveriť stav žiadostí občanov u neverejných poskytovateľov, čo sa nakoniec ukázalo ako veľmi prospešné, pretože drvivá väčšina z nich nemala kompletné dokumentácie. Žiadosti boli staré. Zistili sme aj to, že žiadosť sa viedla a občan bol už zosnulý. Tieto sme im po konzultácii s nami opätovne vrátili na skompletizovanie. Čiže sú organizácie, ktoré vedú zosnulých občanov.
Útulky pre bezdomovcov, domovy pre osamelých rodičov a iné zariadenia na riešenie krízovej situácie v tejto veci oslovené neboli, pretože neposkytujú starostlivosť celoročne. Diskusná téma bola práve o bezdomovcoch. Ohľadne poskytnutia zoznamu občanov, ktorým sú poskytované služby k 31. decembru 2008, bol zo strany Žilinského samosprávneho kraja naplnený § 106 ods. 18, podľa ktorého sa neverejnému poskytovateľovi, ktorý poskytoval starostlivosť osôb do 31. decembra 2008 v zariadeniach sociálnych služieb s celoročným pobytom na základe zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb, poskytuje od 1. januára 2010 finančný príspevok na fyzickú osobu, ktorej sa sociálne služby v tomto zariadení... (Vystúpenie prerušené predsedom NR SR.)
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, je po 12.00 hodine, chcem vás požiadať, aby sme dokončili po hodine otázok tento bod.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať po skončení hodiny otázok vzhľadom na to, že je aj viacero reakcií a určite budú chcieť aj navrhovatelia a spravodajca zaujať stanovisko. Pani poslankyňa, budete môcť potom pokračovať.
Ďakujem vám pekne.
(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Tretí deň rokovania
32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
5. februára 2009 o 14.00 hodine
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime tradične k