hodine otázok,
ktorú jej uskutočnenie vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku, takže túto hodinu otázok otváram.
Chcem vám oznámiť, že poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 34 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 35 otázok.
Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem pánov poslancov, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Dovoľte mi, aby som privítal predsedu vlády Roberta Fica a požiadal ho zároveň, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Máte slovo, pán predseda.
R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný bude podpredseda vlády Dušan Čaplovič, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. Zastupuje ho minister kultúry pán Maďarič. Neprítomná z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty aj pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová. Zastupuje ju minister zdravotníctva pán Raši. A mimo územia Slovenskej republiky je aj minister zahraničných vecí pán Lajčák. Na neho nie sú ale postavené žiadne otázky.
Pán predsedajúci, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré postavili poslanci Národnej rady.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda.
Dovoľte mi len pripomenúť, že v limite 15 minút je potrebné odpovedať na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.
Prvú otázku sme vyžrebovali otázku pani poslankyne Viery Mazúrovej a táto znie: "Vážený pán predseda vlády, čo si myslíte o vytĺkaní politického kapitálu opozíciou z ťažkostí súvisiacich so svetovou hospodárskou krízou?"
Máte slovo, pán predseda. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne za otázku. A chcel by som veľmi jasne potvrdiť, že od septembra 2008 vláda Slovenskej republiky niekoľkokrát bez akýchkoľvek limitov a obmedzení vyhlásila, že najväčším nepriateľom vlády Slovenskej republiky v súčasnosti je finančná a hospodárska kríza. Tejto treba venovať všetku energiu, tak ako sme to napríklad ukázali aj pri riešení krízy plynovej.
Rád by som povedal, že opozícia sa vo vzťahu k súčasnej vláde Slovenskej republiky už veľakrát prepočítala. Najskôr sa prepočítala pri Schengene, keď nám odovzdali najhoršie pripravenú krajinu. A máme na to písomné doklady. Jednoducho Slovensko bolo najhoršie pripravené na Schengen. Išli sme do Schengenu ako najlepšie pripravená krajina v tomto regióne. Potom sa prepočítala pri Lisabone, kde sme boli hrubo vydieraní, keď si opozícia myslela, že medzinárodne pohoríme. A potom sa prepočítala aj pri eure, kde očakávala naše zlyhanie. Ani v jednom prípade sa táto situácia nepotvrdila. A teraz sa všetci tešia, vážené dámy a páni, že nám krk vykrúti kríza, kríza, ktorá prišla do Európy a do celého sveta zo Spojených štátov amerických.
Opozícia si najskôr krízu ani nevšimla. Po mimoriadnom rokovaní vlády už v septembri 2008, kedy prvýkrát zasadala vláda ku kríze, bol jeden veľmi zaujímavý citát opozičného lídra a ja ho teraz prečítam. Citujem: "Bol som veľmi prekvapený, keď som počul, že mimoriadne zasadá vláda a ešte viac som bol prekvapený, keď som sa oboznámil s témou - Riešenie situácie v oblasti finančnej krízy. Poviem to veľmi jednoducho. Predseda vlády by nemal na Slovensku vyvolávať paniku. Nie je najmenší dôvod na to, aby predseda vlády vyvolával paniku vo vlastnom štáte."
Čiže v septembri, keď vláda už intenzívne o kríze rokovala, opozícia si stále ešte nevšímala, čo sa jednoducho deje na finančných trhoch na celom svete. Potom, keď si to z nejakých dôvodov všimnú, že nejaká kríza je, či je tu už kríza plynová alebo hospodárska, a keď vidia, že vláda je mimoriadne aktívna, prijíma množstvo opatrení a predkladá množstvo návrhov, začínajú organizovať okrúhle stoly a volajú po politickom dialógu za okrúhlym stolom.
Vážené dámy a páni, chcem to tu povedať s plnou zodpovednosťou, politické dišputy a hádky o kríze nikomu nepomôžu. O čom by napríklad bol okrúhly stôl o plynovej kríze, ku ktorému nás všetci stále volali? Povedzte mi, ako by vyzerala diskusia medzi Ficom, Mečiarom, Slotom, Hrušovským, Dzurindom a Csákym. Ja viem o čom. Bola by to hádka o nezmyselnej privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. (Potlesk.) Ale táto hádka by Slovensku plyn určite nepriniesla. Dôležitejšie ako okrúhly stôl bolo ísť tam, kde nám plyn reálne mohli dať - do Kyjeva, do Moskvy, do Prahy, komunikovať s Berlínom a komunikovať s Parížom.
Ako hospodárskej kríze pomôže okrúhly stôl, po ktorom opozícia stále tak volá? Predstavte si, že sa za okrúhlym stolom stretnú politici, ktorí na jednej strane tvrdia, že všetko treba sprivatizovať, všetko treba odovzdať do cudzích rúk, štátu treba zobrať všetky regulačné a kontrolné právomoci, všetko treba deregulovať a títo politici by sa stretli s politikmi, ktorí majú na úlohu štátu v kríze úplne iný pohľad. Akoby tento okrúhly stôl dopadol a aký by mal význam, pre koho? Možno by to bola veľká zábava pre novinárov, možno veľká zábava pre niekoho, kto sleduje slovenskú politickú scénu, ale okrúhly stôl lídrov politických strán ku kríze nemá absolútne žiadny zmysel. Nepomôže nijako ani do budúcnosti a bude len priestorom na hádky a na tie, dámy a páni z opozície, hoci tu opäť nesedíte, či sa vám to páči, alebo nie, my vo vláde Slovenskej republiky čas nemáme. Rokovať treba s nimi, rokovať treba predovšetkým s tými ľuďmi, ktorí majú vplyv na financie, aj na ekonomiku. Ak chceme niečo v tomto štáte dosiahnuť a bojovať proti kríze, musíme rokovať s bankami, so zamestnávateľmi, so zamestnancami, musíme rokovať so Združením miest a obcí Slovenska, musíme rokovať s investormi. A s týmito treba prijímať aj riešenia, čo dôsledne robíme. Dokonca sme rešpektovali bez akéhokoľvek zaváhania aj expertnú nomináciu predstaviteľa opozície do Rady pre hospodársku krízu a ten tam má dostatočný priestor, aby predkladal všetky návrhy, o ktorých si myslí, že sú dôležité, počúva na ne názor, či už názor vlády alebo sociálnych partnerov.
Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že priestor na politiku v kríze je tu, v Národnej rade Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky aktívne podáva posledné týždne množstvo legislatívnych návrhov. Chcem požiadať opozíciu, aby tento priestor využila. Nech vystupuje v rámci diskusie o týchto návrhoch, ktoré vláda predkladá. Nech má opozícia k týmto návrhom konštruktívne pripomienky, nech predkladá vlastné alternatívy a nech sa nakoniec Národná rada rozhodne, čo je dobré a čo nie je dobré pre Slovenskú republiku. My ideme cestou predkladania len tých návrhov, ktoré majú podporu a súhlas sociálnych partnerov. A túto filozofiu nikdy neopustíme. Nepôjdeme sem do Národnej rady len s návrhmi, ktoré vzniknú za zeleným stolom a nebudeme ich predkladať len preto, lebo vieme, že máme v Národnej rade Slovenskej republiky podporu väčšiny a že by takéto návrhy aj mohli prejsť.
V tejto situácii sa pýtam, o čom je teda nápad zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky o kríze. Pýtam sa, o čom je, keď teraz môžu hovoriť predstavitelia opozície o návrhoch, ktoré sú reálne predložené a ktoré môžu Slovenskej republike pomôcť minimalizovať dopady finančnej a hospodárskej krízy. Vážené dámy a páni z opozície, robte si mimoriadne schôdze v období konjunktúry, koľko len chcete - desiatky, stovky -, ale prosím nerobte to teraz, pretože len politikárčite a zavádzate (potlesk) paniku do ďalšej diskusie.
Chcem využiť odpoveď na vašu otázku, pani poslankyňa, aby som sa opäť obrátil aj na slovenskú tlač. Úmyselne hovorím slovenskú tlač, aby prestala šíriť hystériu. Dovoľte mi, aby som preukázal na konkrétnom príklade, čo sa deje v slovenskej tlači, len tak pre zaujímavosť. Najčítanejší denník uviedol, myslím, že to bolo včera, že ľudia začínajú páchať samovraždy, pretože prichádzajú o prácu. Bola tam uverejnená fotografia človeka, ktorý vraj prišiel o prácu a preto spáchal samovraždu. Urobili sme veľmi jednoduchú vec. Obrátili sme sa na políciu a polícia nám poslala toto stanovisko. Kontaktovali sme sa s príslušnou firmou, v ktorej mal dostať tento človek výpoveď, na základe čoho sa mal teda obesiť, spáchať samovraždu. Citujem: "Nebohý bol v danej firme zamestnaný 12 rokov, pričom s ním nebolo vykonané žiadne rozviazanie pracovného pomeru, ani nebol podaný návrh na rozviazanie pracovného pomeru, pričom s ním v blízkej budúcnosti nebolo rátané ukončenie pracovného pomeru."
Prosím vás, čo to robíte v tých médiách? Hanbite sa! (Potlesk.) Šíriť hystériu, používať takéto citlivé veci, ako sú samovraždy, len preto, aby ste zaútočili na vládu Slovenskej republiky, toto považujem naozaj za čosi hanebné, čosi, čo by sa jednoducho v iných krajinách určite nemohlo nikdy stať. Chápem slovenskú tlač, že by dala prednosť krachu Slovenska, lebo si myslí, že by to poškodilo vláde. Bol som na tlačovej konferencii u pána prezidenta a začul som rozhovor novinárov v takom hlúčiku, nebudem citovať tie škaredé slová, ktoré boli povedané, ale poviem obsah. Keby to tu všetko dobre pi, pi, pi... rachlo, aspoň by vláda dobre dostala na pi, pi, pi... na hubu. Toto povedali novinári v súkromnom rozhovore, pretože sú presvedčení, že to je jediná cesta ako túto vládu poraziť. Hanbite sa, páni z médií, pretože, ak chcete Slovenskú republiku potopiť len preto, aby ste (potlesk) poškodili vláde Slovenskej republiky, je to čosi, čo je nemorálne a nemožné, ja to absolútne odmietam.
Vážené dámy a páni, a že to tak aj je, potvrdzujú zvrátené veci. Dnes som našiel, dali mi to z tlačového odboru, denník Sme prieskum a počúvajte otázku, ktorú dali do prieskumu: Zníži hospodárska kríza konečne preferencie SMERU - sociálna demokracia? Ste normálni v tých médiách? Čo tam, prosím vás, robíte? To o toto vám ide? O toto vám ide, aby ste takýmto spôsobom, za každú cenu útočili na vládu Slovenskej republiky?
Vážené dámy a páni, chcem vám povedať, že nejde o preferencie, vôbec nejde o preferencie. Ide o štát, ide o ľudí, ide o sociálne istoty. Slovensko je dotknuté krízou a Slovensko si to nezavinilo samo. Kríza prišla z úplne iných oblastí. Slovensko bolo dobre rozbehnuté, darilo sa mu a my dnes stojíme pred jednou z najväčších výziev, aká kedy stála pred vládou Slovenskej republiky. Porovnal by som túto výzvu, ktorú mala vláda Slovenskej republiky v roku 1993, keď zakladala Slovenskú republiku a nebolo to pre ňu naozaj jednoduché. Našou povinnosťou dnes nie je starať sa o preferencie, ale rozhodne konať a nenechať sa vyrušovať politickou opozíciou, či už v podobe konkrétnych politikov alebo v podobe tlače.
Krízu nikto neporazí sám, v tomto sa zhodli všetci experti, či už ide o Európu alebo ide o Spojené štáty americké a už vôbec nie Slovensko, ktorá je malá, proexportne orientovaná krajina.
Dnes sa vláda Slovenskej republiky sústreďuje na 3 faktory, ktoré sú mimoriadne dôležité.
Prvý faktor je, ktorý nás najviac ohrozuje, a to je pokles exportu. Tu robíme všetko, dokonca začína veľká iniciatíva vo vzťahu k tým krajinám, ktoré sú na Slovensko naviazané cez automobilový priemysel. Chceme vyvolať spoločný postup Slovenska, Francúzska, Nemecka, Českej republiky a ďalších štátov. Táto iniciatíva pôjde aj na Európsku radu v najbližších dňoch, pretože my veľmi závisíme od toho, ako sa kríza bude vyvíjať predovšetkým vo veľkých štátoch, kde je pre nás mimoriadne dôležitý trh, či to je Francúzsko, Nemecko alebo iné krajiny Európskej únie.
Ďalej sa musíme sústrediť na zmrazenie finančných tokov. Dnes sme podpísali ďalšie memorandum s bankami. Ideme poskytovať úvery, kde štát preberá garanciu za klasické komerčné úvery vo výške 55 %, tieto úvery budú do výšky až 30 mil. Sk. A čo je dôležité, pripravili sme spoločný program ako pomôcť ľuďom, ktorí, keď prídu o prácu, by mohli prísť aj o svoje bývanie, ak majú na toto bývanie hypotekárny úver alebo nejaký iný stavebný úver. Dohodli sme sa, myslím si, že tento projekt je veľmi dobrý, pripomínam však, že sa nebude dať zneužiť, bude len pre tých, ktorí naozaj sociálne nebudú schopní zvládnuť platenie hypotéky, aby neprišli o strechu nad hlavou len preto, že kvôli kríze prišli aj o svoju prácu. (Potlesk.)
A tretí faktor, na ktorý sa chceme sústrediť, je nedôvera na vnútornom trhu, ktorá oslabuje domácu spotrebu. Chcel by som povedať, že boj, pokiaľ ide o zamestnanosť, boj, pokiaľ ide o udržanie ľudí v práci, je prvoradou povinnosťou vlády Slovenskej republiky.
Prijali sme alebo prijímame opatrenia, ktoré nemajú obdobu. Štát ide zaplatiť zamestnancovi a zamestnávateľovi odvody počas obdobia 60 dní v kalendárnom roku, ak tento človek pôjde domov, nie preto, že bude vyhodený z práce, ale pretože nemá pre neho zamestnávateľ prácu a zostane na 60 % mzdy.
Pripravili sme dnes projekt, a chcem sa poďakovať ZMOS-u, ktorý s tým súhlasil, zamestnaneckej prémie, ľudia to pocítia na mzdách už od apríla tohto roku a ZMOS je pripravený prebrať na seba zodpovednosť za 2,5 mld. korún, ktoré pocíti jednoducho na svojich rozpočtoch, lebo ide o daň z príjmu fyzických osôb.
Rozhodli sme, že skrátime obdobie vrátenia DPH zo 60 na 30 dní a prijali sme ďalšie a ďalšie opatrenia v mnohých oblastiach.
Akumulujeme domáce zdroje. Vážené dámy a páni, vláda škrtla 33 % z verejného obstarávania, z 30 mld., ktoré boli určené na verejné obstarávanie, sme 10 mld. zobrali a povedali, toto dávame teraz na stôl, aby sa za tieto peniaze financovali konkrétne programy.
Určite robíme veľa aj na projektoch verejného charakteru, ako nám všetci rozprávali, že akí sme neústavní, keď prijímame zákony, ktoré urýchľujú PPP projekty. A zrazu všetci tvrdia, že to je jediná cesta ako bojovať s krízou. Pánboh zaplať, že Národná rada Slovenskej republiky a vládna koalícia mala dosť rozumu a prijala zákony, ktoré umožňujú, že o chvíľku podpíšeme zmluvu za 1,5 mld. € na R1, to je Nitra - Zvolen a (potlesk) predpokladám, že o niekoľko týždňov zmluvu, ktorú podpíšeme na východnú časť diaľnice v objeme 3,3 mld. €. To sú obrovské zdroje, ktoré budú v roku 2009 - 2010 na Slovensku preinvestované a veľmi to pomôže.
Verím, že splníme 3 ciele, vážené dámy a páni. Prvý cieľ, že udržíme zamestnanosť, áno, rátame s rastom nezamestnanosti, ale udržateľným, verím, a toto je záväzok vlády Slovenskej republiky, nedotkneme sa ani jednej koruny, ktorú sme dali občanom v rámci sociálnych programov v roku 2008. Kríza nemôže ísť na úkor ľudí, ľudia krízu nevymysleli, ľuďom musíme v tejto kríze maximálne pomôcť. A po tretie, chcem povedať, že chceme udržať hospodársky rast tak, aby bol v prvej päťke krajín Európskej únie, teda jeden z 5 najvyšších hospodárskych rastov. Všimnite si, ako médiá zamlčiavajú, všetci hovoria, klesá na Slovensku hospodársky rast, ale to nepovedia, že v Írsku je to mínus 5, v niektorých baltských krajinách mínus 8 a že stále máme najvyšší odhad hospodárskeho rastu v celej Európskej únii. Aj toto je úspech politiky, ktorú momentálne na Slovensku robíme. (Potlesk.)
Vážené dámy a páni, budeme robiť cez deň, budeme robiť v noci a vám všetkým ďakujem za to, že podporujete vládu v opatreniach, ktoré sú pre boj s krízou životne dôležité.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.
Uplynul 15-minútový limit určený na vaše odpovede, takže ani pani kolegyňa už nemôže položiť doplňujúcu otázku. Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Józsefa Berényiho na ministra kultúry Marka Maďariča a táto znie: Akými opatreniami mienite pomôcť Slovenskému rozhlasu, aby vysielanie v jazyku národnostných menšín pokrylo celé územie Slovenskej republiky, na ktorom národnostné menšiny žijú? Pán Berényi tu nie je, pardon, ďakujem za upozornenie. Bohužiaľ, na túto otázku vzhľadom na neprítomnosť pána poslanca odpovedať nemôžeme.
Takže prejdeme k druhej vyžrebovanej otázke. Túto položil pán poslanec László Köteles a položil ju ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: "Pán minister, existuje vôbec relevantný dôkaz - videozáznam z útoku fanúšikov na policajné orgány počas futbalového zápasu v Dunajskej Strede?"
Máte slovo, pán minister. Prosím oznámte ukončenie odpovede.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, myslím si, že polícia jednak predložila dôkazy aj ďalšie okolnosti, ktoré súviseli s týmto prípadom a nielen na pôde parlamentu alebo prokuratúre, ale aj svojim maďarským kolegom. Myslím, že všetkým sa zdali dostatočné, len myslím, že v tomto celom je najpodstatnejšie slovíčko "relevantný", a to z vášho pohľadu nebude žiadny, ktorý by som vám poskytol. Preto si myslím, že tak ako sme uzavreli túto kauzu my a oboznámili sme s tým našich partnerov, či už u našich južných susedov alebo takisto na pôde parlamentu, povedali sme k tejto veci všetko. Myslím, že aj vám osobitne som niektoré veci ukazoval a aj naznačoval, čo bolo základným problémom celého tohto zápasu a som rád, že sme dokázali vo veľmi rýchlej dobe prijať aj všetky ďalšie opatrenia, ktoré zamedzia, aby takáto situácia v budúcnosti vznikla.
Ale opäť sme pri tom, a to je asi to, o čo vám ide, aby náhodou nad niektorými vecami sa nezaspalo, aby čírou náhodou to nebolo spôsobom, že ste vyvinuli okolo toho obrovské haló a nakoniec bola opäť pravda na našej strane. Verím, že k tomu táto otázka smeruje, aj vaša doplňujúca otázka bude presne o tom istom, pán poslanec.
Nech sa páči.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ukončili ste odpoveď, pán minister? Áno, ďakujem.
Pán poslanec, je známe, máte 2 minúty na položenie doplňujúcej otázky. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister. Mohli ste odpovedať tromi slovami. Nemáte k dispozícii. (Hlas podpredsedu vlády a ministra vnútra R. Kaliňáka: Existuje.) Dosiaľ nebolo to predložené, napriek tomu, že to tvrdil viceprezident Jankovič, ba aj potvrdil to aj policajný prezident Ján Packa. Boli by sme radi, keby ste predložili tie videozáznamy, čo sme považovali za relevantný dôkaz a teraz tak trošku voči maďarským poslancom v Budapešti ako odplatu by sme to mohli premietnuť teraz v Bratislave, keď budú pozvaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, chcete na konštatovanie pána poslanca odpovedať?
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ja som sa snažil porozumieť, čo povedal pán poslanec, myslím si, že som vám jasne odpovedal, pán poslanec. To, čo sme chceli predložiť, sme predložili. Ja mám pocit, že nie úplne dostatočne sú vám jasné ústavné právomoci a postavenia jednotlivých orgánov. Tam, kde sme to mali predkladať, sme predkladali. Tí všetci skonštatovali, že je to v poriadku. My nie sme videopožičovňa, pán poslanec, my sme všetky veci, ktoré sme k tomuto mali, predložili. Takže z môjho pohľadu ich bol dostatok, ostatní ich považovali za relevantné. V najlepšom zmysle slova to, pán poslanec, chcem povedať, že čokoľvek by som vám ukázal, relevantné by nebolo, lebo vy nechcete, aby také niečo existovalo. To by vám neposlúžilo. To je celé, čo vám k tomu môžem povedať. Je mi to veľmi ľúto. Pekný deň. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda aj pán minister.
Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec László Köteles. Položil ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: "Pán minister, ako hodnotíte efektivitu štátnej podpory pre podnik Siderit, resp. aj iné štátne podpory v okrese Rožňava?"
Máte slovo, pán minister, prosím oznámiť ukončenie odpovede.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Keď mi vláda dňa 4. 10. 2006 uznesením č. 816/2006 uložila pripraviť návrh postupu riešenia udržania ťažby a využitia domácich surovinových zdrojov na ložisku Nižná Slaná, mala na zreteli ťaživú sociálno-ekonomickú situáciu v okrese Rožňava, kde bol Siderit, s. r. o. Nižná Slaná kľúčovým zamestnávateľom. Samotný fakt prisľúbenia štátnej pomoci odvrátil v tom čase zánik Sideritu a zabezpečil podnikateľsky relatívne stabilný priebeh pre rok 2007 a prvý polrok 2008.
Na základe úlohy z uznesenia vlády ministerstvo hospodárstva vypracovalo a na rokovanie vlády Slovenskej republiky predložilo návrh, ktorým vláda 10. januára 2007 schválila poskytnutie štátnej pomoci pre spoločnosť Siderit, a to vo forme priznania podpory na základe transparentného režimu regionálnej investičnej pomoci s cieľom napomáhať rozvoju najviac znevýhodnených regiónov prostredníctvom podpory investícií a zvyšovania konkurencieschopnosti podnikov vo výrobnej sfére. Ďalšie poskytnutie štátnej pomoci vláda Slovenskej republiky pre spoločnosť Siderit schválila 12. septembra 2007, a to vo forme finančnej dotácie vo výške 183 mil. 550 000 korún na krytie 50 % oprávnených nákladov súvisiacich s realizáciou investičného projektu na modernizáciu technologického procesu spoločnosti a sprístupnenie zásob ložiska Nižná Slaná - Manó - Kobeliarovo. Celkové investície tohto plánovaného projektu boli predpokladané vo výške 367 mil. 100 tisíc korún, zvyšných 50 % nákladov na projekt mala spoločnosť získať prostredníctvom úverov, pričom v čase prerokovania žiadosti mala aj prísľub bánk na takýto úver.
Cieľom projektu bolo znížiť značne vysokú energetickú náročnosť spracovania sideritovej rudy, nárast výroby, zlepšenie ekonomiky výroby a zvýšenie konkurencieschopnosti pri dodávke vysokopecných peliet. Realizácia projektu mala viesť k racionálnemu využitiu domácich surovinových zdrojov a k udržaniu zamestnanosti v regióne s vysokou, v tom čase až 21,7-percentnou nezamestnanosťou. Sprístupnenie a predĺženie životnosti ložísk železnej rudy malo umožniť zvýšenie výroby a energetickú efektívnosť maximalizujúcu kapacitné využitie inštalovaných výkonov technologických zariadení. Návratnosť investícií sa predpokladala do 5 rokov. Schválená štátna pomoc vo výške 183 mil. 550 tisíc korún bola spoločnosti Siderit priebežne poskytovaná z rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva v závere roku 2007 a v priebehu roku 2008, pričom na účet Sideritu boli prevedené finančné prostriedky vo výške 112 mil. 902 248 Sk.
V druhom polroku 2008 sa ale spoločnosť Siderit dostávala do zlej hospodárskej situácie a očakávalo sa vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti. Preto spoločnosť v súlade s uzatvorenou zmluvou na financovanie predmetného projektu vrátila na účet ministerstva hospodárstva zvyšnú časť finančných prostriedkov vo výške 87 mil. 510 549 korún. Z poskytnutej štátnej pomoci na pokrytie 50 % investičných nákladov bolo reálne vyčerpaných 25 mil. 391 698 korún predovšetkým na financovanie vyrazenia 504,6 metrov bežných banských diel na prepojenie ložísk Manó-Gabriela a Kobeliarovo.
Na realizáciu projektu modernizácie a technologického procesu spoločnosti Siderit a sprístupnenie zásob ložiska Nižná Slaná - Manó-Kobeliarovo vynaložila spoločnosť Siderit zo svojich zdrojov čiastku 26 mil. 759 134 slovenských korún.
Finančný podiel štátnej pomoci na pokrytie investičných nákladov projektu teda predstavoval intenzitu pomoci štátu vo výške 48,7 percenta.
Na záver by som chcel k štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti Siderit uviesť len toľko, že je ťažké sa vyjadriť k jej efektivite. Vláda Slovenskej republiky a tiež ministerstvo hospodárstva poskytnutím štátnej pomoci sledovali predovšetkým to, aby sa predišlo negatívnym sociálnym dopadom v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti. Z uvedených dôvodov hodnotím rozhodnutie vlády a poskytnutie štátnej pomoci kladne napriek tomu, že v dôsledku zásadných chýb manažmentu a vlastníkov došlo k zastaveniu tohto projektu a neskôr i celej činnosti podniku. Som toho názoru, že teraz sú na rade orgány činné v trestnom konaní, aby preverili chyby manažmentu a hlavne majiteľov tejto spoločnosti.
Na druhú časť vašej otázky chcem odpovedať nasledovne. Okrem uvedenej štátnej pomoci spomeniem to, že regiónu Rožňava boli poskytnuté i ďalšie investičné stimuly. Predovšetkým je to UFT Production Slovakia, ktorý získal investičnú pomoc vo výške 51 mil. Sk. SCA Hygiene Products Slovakia s. r. o. získala investičnú pomoc vo výške 200 mil. korún a SEWON ECS Slovakia 214,16 mil. Sk. Tieto projekty sú v štádiu realizácie. Efektivita poskytnutých investičných stimulov sa môže vyhodnotiť komplexne až po ich realizácii, preto odpovedať na túto časť vašej otázky je predčasné.
Ďakujem. Skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, máte možnosť položiť otázku v rozsahu 2 minút. Chystáte sa, máte slovo.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán minister. Vaša odpoveď bola korektná ako vždy, ale buďme úprimní, že táto dotácia pre Siderit z jednej strany bola dobrá ako vôľa, ale efektivita skoro nulová, keď to teraz preberieme. Ale, pán minister, v období, keď v mestách v našom regióne napríklad Jelšava, Tornaľa, Rožňava atď. boli prepustené obrovské množstvá ľudí, tí podnikatelia, ktorí zubami - nechtami chránia aj pracovné miesta a využívajú každú možnosť, právom sa sťažujú, že oni nemajú prístup k týmto prostriedkom, pritom tí, ktorí dokážu to využívať - nechcem iné slovo použiť - dokážu používať alebo využívať tie prostriedky, nejako dostali štátnu pomoc aj v tejto situácii.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Je veľmi ťažké reagovať vo všeobecnej polohe, lebo neviem presne, o ktoré projekty ide, o ktorých žiadateľov. Pokiaľ by som mal presné zoznamy, vedel by som aj oveľa presnejšie odpovedať.
Chcem povedať ale jednu vec. Prvýkrát sa Siderit do vládnych materiálov dostal na základe požiadavky okresného úradu, keď bolo prvé výjazdové zasadnutie vlády, ktoré bolo toľko kritizované zo strany médií. Ale vtedy sa to dostalo. Čiže, bolo deklarované, že samotný okres má záujem o podporu tohto zamestnávateľa. A keď sa nám okres, miestna samospráva zaručili za to, že toto je ten jeden z najlepších projektov, vláda nemala dôvod, aby to spochybňovala. Udialo sa to, čo sa udialo, čo som vám prečítal vo svojej odpovedi. Ale možno by som vám povedal pár slov, čo sa udialo vtedy, keď sa Siderit dostal do problémov. My sme okamžite kontaktovali spoločnosť, keď sme sa dozvedeli, že majú problémy. A hľadali sme riešenie.
Boli dva základné problémy v tejto spoločnosti.
Prvý problém bol, že nedokázali splácať dlh voči SPP, ktorý sa už v tom čase vyšplhal zhruba na nejakých 360 mil. korún.
A druhý problém bol, že nevedeli nájsť spolufinancovanie na štátnu podporu tých 50 %. Urobili sme niekoľko stretnutí, ale v záverečných stretnutiach bolo dohodnuté za mojej prítomnosti s SPP, že SPP urobí veľmi korektný splátkový kalendár s tým, že sa nebudú faktúry robiť pred, to znamená, dovtedy bežal systém predfaktúr, ale povedalo sa, že sa budú robiť dekádne faktúry. To znamená, v dekádach bude Siderit platiť len to, čo reálne spotrebuje. A celý dlh 300 mil. sa odkladá až po realizácii novej technológie, lebo vtedy bol jediný reálny predpoklad, aby Siderit vôbec zo svojho kešu vedel splatiť tieto pohľadávky. SPP nebolo rado takémuto riešeniu, ale nakoniec súhlasilo s návrhom ministerstva hospodárstva, aby sa celý dlh 300 mil. posunul až na čas o rok a pol a potom sa dohodlo percentuálne splácanie z tohto dlhu s tým, že im nebudú fakturované ani penále za nezaplatené splátky. Myslím si, že toto bol veľmi unikátny, ale aj excelentný prístup, ako sa dá pomôcť podniku, ktorý je vo finančných problémoch.
Druhý problém bol úver z bánk. Komerčné banky sa z pochopiteľných dôvodov bránili tomu, aby poskytli úver 180, skoro 190 mil. podniku, ktorý má v podstate prvotnú platobnú neschopnosť. Štát využil svoje možnosti a presvedčil Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, aby na čas odkúpila tieto pohľadávky a aby zaručila komerčným bankám, aby táto spoločnosť dostala úver. Toto sa takisto zrealizovalo.
Ale v konečnom dôsledku tri dni po týchto dohodách manažment spoločnosti zbalil všetko, čo mal. Majitelia odniesli ešte aj kreslo od generálneho riaditeľa, vypratali celú spoločnosť, čo sa dalo odtiaľ zobrať, za tri dni odtiaľ všetko zobrali na Ukrajinu a spoločnosť nechali bez manažérov. Zostali tam v podstate len zamestnanci a zostali tam len odborári.
Preto je aj tá moja poznámka v tomto príspevku, že teraz sú na rade orgány činné v trestnom konaní, lebo to bolo vyložene úmyselné zavinenie bankrotu tejto spoločnosti.
Skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Ako štvrtú otázku sme vyžrebovali alebo bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Jarmily Tkáčovej. Položila otázku ministrovi obrany Slovenskej republiky Jaroslavovi Baškovi.
A otázka znie: "Vážený pán minister, mala armáda v decembri roku 2008 výdavky na odhŕňanie snehu?"
Máte slovo, pán minister. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.
J. Baška, minister obrany SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za otázku, ktorú som dostal od pani poslankyne. Tá odpoveď bude veľmi krátka, pretože aj tá otázka je tiež veľmi krátka.
Náklady na upratovanie vonkajších priestorov, zimnú údržbu za mesiac december 2008 podľa súčtu za jednotlivé posádkové správy budov v rámci celého Slovenska pod ministerstvom obrany predstavovali sumu 3 mil. 740 010 korún, t. j. 124 145,59 eura.
Skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, chcete využiť právo? Zapnite mikrofón pani poslankyni, má 2 minúty.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. Dobre som rozumela 3 milióny eur?
J. Baška, minister obrany SR: 3 740 010 korún.
J. Tkáčová, poslankyňa: Dokonca takmer 4 milióny eur, lebo mám pocit, že v decembri ani sneh nebol. Tak sa vás chcem opýtať, či tieto výdavky boli opodstatnené. Ďakujem.
J. Baška, minister obrany SR: Ďakujem veľmi pekne.
Tie výdavky boli určite opodstatnené a nešlo sa len o sneh, ale o celé upratovanie vonkajších priestorov. Čiže, nebol tam len sneh zahrnutý. A možno pre vašu informáciu alebo aj kolegov poslancov, tie verejné obstarávania, ktoré sme robili znova minulý rok na vonkajšie, vnútorné upratovanie, tie staré tendre, ktoré boli, boli plánované na zhruba 3 mld. 883 mil. Nám sa podarilo podľa týchto obstarávaní, ktoré sme si odkonzultovali vopred s Úradom pre verejné obstarávanie, nám sa podarilo ušetriť v štátnom rozpočte počas nasledujúcich štyroch rokov viac ako 3 mld. Sk. Čiže, tie obstarávania, ktoré sme urobili znova na 10 PSB podľa zákona o obstarávaní, ušetrili daňovým poplatníkom 3 mld. Sk.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Piatu vyžrebovanú otázku položila tiež pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Položila ju ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Áno?
J. Tkáčová, poslankyňa: Ja by som mala záujem, aby mi odpovedal skutočne minister pôdohospodárstva. Ja nemám nič proti pánu ministrovi Chrbetovi, ale chcem diskutovať s pánom ministrom. Takže, nechám si otázku nabudúce. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: No dobre. Takže, mám vás považovať za neprítomnú v sále? Áno. Ďakujem.
Šiestu otázku položil pán poslanec László Köteles. Položil ju podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušanovi Čaplovičovi. Otázka znie: "Pán podpredseda, kedy bude obnovené vysielanie v maďarskom jazyku v údolí Bodvy (okres Košice - okolie)?"
V zmysle oznámenia predsedu vlády odpovedať bude pán minister kultúry. Má slovo. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, prečítam vám odpoveď pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča.
Predpokladám, že interpelácia pána poslanca sa týka vysielania Slovenského rozhlasu, hoci to v jej texte nie je uvedené. Z hľadiska kompetencie podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny si dovoľujem informovať, že problematika národnostného vysielania rádia Patria bola prerokovaná na viacerých zasadnutiach Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, ktorej členom je aj zástupca maďarskej národnostnej menšiny predseda Csemadoku pán Hrubík, za účasti predstaviteľov Slovenského rozhlasu, konkrétne na jej zasadnutí dňa 6. novembra 2007, dňa 30. júna 2008 a dňa 18. decembra 2008.
Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny okrem iného odporučila, aby sa v spolupráci s Rozhlasovou radou Slovenského rozhlasu komplexne po formálnej a obsahovej stránke prehodnotila vysielacia a programová štruktúra národnostného vysielania Slovenského rozhlasu. Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny zároveň odporučila, aby Rozhlasová rada Slovenského rozhlasu konzultovala prípravu vysielacej a programovej štruktúry národnostného vysielania s pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov národnostných menšín.
Na poslednom zasadnutí Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny dňa 18. decembra 2008 programový riaditeľ Slovenského rozhlasu pán Ľuboš Machaj informoval členov rady o aktivitách Slovenského rozhlasu v tejto oblasti týkajúcich sa predovšetkým vysielania pre rusínsko-ukrajinskú a rómsku národnostnú menšinu. Rada vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny s informáciou poskytnutou programovým riaditeľom Slovenského rozhlasu pánom Machajom vyjadrila nespokojnosť. Rada schválila, aby bola o závere k tomuto bodu informovaná vláda Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu rady, ministerstvo kultúry prostredníctvom štátneho tajomníka pána Langa a výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prostredníctvom predsedu výboru pána Nagya.
Programový riaditeľ Slovenského rozhlasu na zasadnutí rady zároveň informoval aj o pripravovaných zmenách vysielania, kde konštatoval, že nové VKV vysielanie programovej služby rádia Patria v maďarskom jazyku Slovenský rozhlas zabezpečil z frekvenčného spektra, ktoré doteraz používal na šírenie rádia Devín a rádia FM. Konštatoval, že pre redakciu maďarského vysielania táto zmena znamená rozšírenie vysielania z 8 na 12 hodín denne, kvalitnejší signál a prechod na prúdové vysielanie, pričom maďarská redakcia bude vysielať každý deň už od 6.00 hodiny, čo je oveľa dynamickejší spôsob vysielania oproti pôvodnému a týmto vstupuje maďarská redakcia do najpočúvanejšieho vysielacieho času. Jediným orgánom, ktorý má kompetenciu vstupovať do činnosti Slovenského rozhlasu ako verejnoprávnej inštitúcie, zriadený osobným zákonom, je Rozhlasová rada Slovenského rozhlasu.
V tomto kontexte je jednoznačné, že vysielaniu Slovenského rozhlasu pre národnostné menšiny venuje podpredseda vlády a Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny primeranú pozornosť. Nemajú však zákonnú kompetenciu riadiť vysielanie Slovenského rozhlasu, resp. šírenie jeho signálu. Čo sa týka šírenia signálu Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie, či akéhokoľvek iného elektronického média v ktorýchkoľvek konkrétnych geografických lokalitách Slovenskej republiky, vrátane lokality Moldavy nad Bodvou, nemá podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny túto problematiku vo svojej pôsobnosti.
Podľa vyjadrenia generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu Miloslavy Zemkovej k priebehu prechodu rádia Patria zo stredných vĺn na VKV, ktoré som si vyžiadal, prechod prebehol dňa 2. 2. 2009 o 6.00 hodine bez kolízie. V prípade maďarskej redakcie rádia Patria došlo k zvýšeniu vysielacieho času z 8 na 12 hodín a prechodu na prúdové vysielanie. Slovenský rozhlas zároveň na tlačovej konferencii dňa 27. januára 2009 informoval, že v najbližších dňoch spustí vlastný stredovlnný vysielač na frekvencii Bratislava 1098 kHz.
V súvislosti s pokrytím signálu Slovenského rozhlasu zároveň generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu konštatovala, že rovnako ako FM, signál rádia Patria ani signál ostatných 4 programových služieb Slovenského rozhlasu z technického hľadiska nepokrýva a nikdy ani nepokrýval celé územie Slovenskej republiky. Na terestriálne nepokrytých miestach šíri Slovenský rozhlas všetky svoje služby satelitom, retransmisiou káblových a telekomunikačných operátorov a internetom.
Pán podpredseda, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút? Áno. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán minister. Keď môžem byť úprimný, obrátil som sa na pán podpredsedu z toho dôvodu, lebo som presvedčený, že vysielanie v maďarskom jazyku súvisí s určitými právami minimálne jednej menšiny, jednej národnostnej menšiny s tým, že keď odvádzame dane, resp. príspevky, koncesionárske poplatky, právom očakávame, že za tých 80 rokov, odkedy funguje maďarské vysielanie na území Slovenska, tie práva, resp. možnosti budú zachované. Podľa odpovede som sa nedozvedel, že vysielanie na VKV bude obnovené, resp. môžeme to počúvať v údolí Bodvy, kde žije, berme tak, keď percentuálne beriem, 10 - 15 tisíc občanov Slovenska, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti. A takisto na území celého Slovenska v tých končinách, kde žijú hlavne národnostné menšiny, ktoré používajú v bežnom živote maďarský jazyk.