M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Chcete odpovedať? Máte slovo.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Pán poslanec, možno som to ja zle počul, ale to právo snáď patrí aj iným národnostným menšinám, nielen tej jednej, na národnostné vysielanie. A že tú odpoveď ste nedostali, myslím si, že je logické z toho, čo v odpovedi bolo, že jednoducho nie je v kompetencii pána podpredsedu vlády takéto veci zabezpečiť alebo priamo vplývať na rozhodnutia a konanie Slovenského rozhlasu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Ďakujem pekne. Pokračujeme podľa stanovených pravidiel, takže, ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku, siedmu vyžrebovali pánovi poslancovi Pálovi Csákymu, je adresovaná vám, pán minister kultúry, a otázka znie: "Pán minister, dňom 2. 2. 2009 bolo vypnuté vysielanie rádia Patria na stredných vlnách. Prechod na VKV bol nepripravený, minimálne 100 tisíc poslucháčov ostalo bez signálu. Riešením by bolo duálne vysielanie VKV-SV na obdobie, kým sa nedoplní systém VKV vysielačov. Prečo MK SR nekoná v tejto veci?"

Máte slovo, pán minister, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, nielen vy, ale aj iní poslanci SMK sa ma dnes pýtate rôznymi slovami na to isté, aké kroky urobí ministerstvo kultúry vo veci šírenia signálu národnostného vysielania, resp. prečo ministerstvo kultúry nekoná v tejto veci.

Mohol by som odpovedať nasledovne a tým aj skončiť. Slovenský rozhlas je podľa § 2 zákona o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov verejnoprávna národná, nezávislá informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania. Medzi hlavné činnosti Slovenského rozhlasu patrí vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky. Z tohto titulu je Slovenský rozhlas povinný zabezpečiť vysielanie a kvalitné šírenie signálu rádia Patria z úhrad, predtým koncesionárskych poplatkov a štát nemá povinnosť túto službu financovať a čo je dôležité, nemá ani možnosť v tejto veci zasahovať do rozhodnutí a konania Slovenského rozhlasu. Nechcem však týmto považovať svoju odpoveď za vyčerpanú. Táto téma si zaslúži uviesť viac.

Po prvé problém dostupnosti signálu rádia Patria pretrváva už dva roky, kedy urobila generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu v januári 2007 rozhodnutie o presune tohto vysielania z dovtedy bezproblémového režimu výlučne do pásma stredných vĺn a nezaznamenal som, pán poslanec, že by ste vtedy protestovali. Dnes tá istá generálna riaditeľka odchádza zo stredných vĺn a prechádza do pásma VKV. Toto vykazuje určitú mieru nekoncepčnosti z jej strany v zabezpečovaní dostupnosti vysielania, možno aj priznania, že vtedajší prechod na stredné vlny, výlučne stredné vlny, nebol správny.

Na jednej strane otvárate túto otázku ako problém a on reálne je. Pretože podľa ohlasov poslucháčov je signál národnostného vysielania v niektorých oblastiach slabý alebo dokonca žiadny. Na druhej strane, ako by ste nevedeli o tom, že touto zmenou sa súčasne zásadne rozšíril denný rozsah národnostného vysielania tak, ako to vo svojej odpovedi uviedol pán podpredseda vlády. Ďalšie, zaznamenal som stanovisko Slovenského rozhlasu, že v najbližších dňoch spustí vlastný stredovlnný vysielač na frekvencii Bratislava, čo by malo odstrániť problém s nedostupnosťou signálu Patria v hlavnom meste a v okolí. A ja to chápem ako deklaráciu toho, že Slovenský rozhlas sa bude usilovať o riešenie dnešných výpadkov.

Takže, hoci som ochotný súhlasiť s vami, že táto zmena mohla byť uskutočnená zodpovednejšie, mohla sa lepšie komunikovať aj s prísľubmi reálneho rýchleho doriešenia aktuálnych problémov, nemôžem sa zbaviť dojmu, že je to pre vás SMK predovšetkým vhodná politická agenda, ktorú pokiaľ viem, chcete opäť vytiahnuť aj na európskom fóre. A nedomnievam sa, že tento problém má rozmer takej katastrofy, ako avizujete.

A neodpustím si ani nasledovný komentár. Pokiaľ ste si nevšimli, všetci sme skúšaní naozaj vážnymi problémami hospodárskej krízy, všetci sa snažia prispievať k riešeniu tejto hrozby, len SMK ako nekonečný príbeh prichádza so zveličovaním svojej menšinovej agendy. Naposledy to boli názvy v učebniciach, teraz je to národnostné vysielanie, ktorého rozsah sa dokonca rozšíril a zajtra to bude zasa niečo vyfabulované v rámci novelizácie zákona o štátnom jazyku. Začnite sa venovať, prosím vás, aj niečomu inému a nerobte z vecných a prechodných problémov politický a národnostný problém. Pokiaľ vyzývate ministerstvo kultúry, aby konalo, je to falošná politická výzva, pretože dobre viete, že ministerstvo kultúry nemá kompetenciu zasahovať, opakujem, do výkonu Slovenského rozhlasu.

Čo môžem urobiť podobne ako vy, ale budem sa o to pokúšať vo vecnejšom duchu, je apelovať na generálnu riaditeľku, aby dovtedy, kým nebude mať trvalú kvalitnú náhradu dostupnosti signálu, rokovala so šíriteľom signálu a zabezpečila napríklad 2 mesiace paralelnej prevádzky pôvodného vysielania v pásme stredných vĺn s novým vysielaním v pásme VKV, na čo sa ma aj pýtate a ja aj s takýmto riešením súhlasím. Takéto technické možnosti kombinácie vysielačov sú a neboli by ani finančne také náročné, aby ich Slovenský rozhlas nezvládol, len treba rokovať s vysielateľmi signálu a k tomu generálnu riaditeľku Slovenského rozhlasu aj teraz vyzývam.

Ďakujem. Skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Csáky, chcete využiť dve minúty? Zapnite mikrofón, prosím, pánovi Csákymu na položenie doplňujúcej otázky.

P. Csáky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, chcem oceniť niektoré konštruktívne prvky vašej odpovede z prvej časti a zo záverečnej časti vašej odpovede. Chcem ale veľmi rozhodne odmietnuť to, čo ste povedali v tej druhej tretine, kde ste Stranu maďarskej koalície obviňovali z toho, že my potrebujeme túto agendu ako politickú agendu. Pán minister, to považujem za nezmyselný, nepravdivý, politicky nacionalisticky ladený výkrik z vašej strany. Odmietam to.

My sme vás upozornili, ja som vás upozornil listom pred dvoma týždňami, že situácia je kritická. Naša podpredsedníčka rokovala aj s vami osobne, rokovala niekoľkokrát aj s vedením Slovenského rozhlasu. Pán minister, ja netvrdím, že prvotný problém je na ministerstve, prvotný problém je v Slovenskom rozhlase, preto sme včera vyzývali aj pani generálnu riaditeľku, aby sa vzdala svojej funkcie, pretože tento prechod bol absolútne nepripravený a veľmi šlendriánsky realizovaný. A musím vám povedať a pripomenúť aj vám, aj celej vláde Slovenskej republiky, že politickú zodpovednosť za menšinovú problematiku nesiete vy, vláda Slovenskej republiky aj v zmysle ústavy, aj v zmysle platných zákonov Slovenskej republiky, za vysielanie v oblasti menšinových jazykov nesiete zodpovednosť aj v zmysle Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov a Slovenský rozhlas má plniť aj svoju zákonnú povinnosť zo strany tohto zákona.

Takže, pán minister, moja otázka je a chcem vás poprosiť a požiadať, dajme preč všetko a riešme vecný problém.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, máte slovo.

M. Maďarič, minister kultúry SR: V rámci svojich možností sa určite budem snažiť prispieť k vecnému riešeniu problému. To je jedna súčasť mojej reakcie na vašu doplňujúcu otázku.

A druhá, vláda v rámci svojej zodpovednosti za menšiny koná veľmi dobre a zodpovedne.

Ďakujem, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Branislav Bačík, ale nevidím ho v sále, takže na jeho otázku odpovedať nebudeme.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Tkáčová, nie je v sále, takže nemá nárok na odpoveď.

Desiatu otázku položil pán poslanec Iván Farkas, pokiaľ sledujem, tiež nie je prítomný, alebo je, prosím? Nie je.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gyorgy Juhász. Je prítomný, prosím? Je, áno. Položil ju ministrovi životného prostredia Jánovi Chrbetovi. Otázka znie: "Ako vaše ministerstvo plánuje pomôcť obciam, ktoré nevedia čo si počať s vytriedeným odpadom PET fliaš, ktoré pomaly už nebudú mať kde skladovať a takmer sa nevykupuje?"

Máte slovo, pán minister, prosím oznámiť ukončenie odpovede.

J. Chrbet, minister životného prostredia SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, súčasná kríza a s ňou spojený pokles produkcie v poslednom období zasiahol aj trh s druhotnými surovinami. Dochádza k znižovaniu výkupných cien druhotných surovín, od ktorých závisia nielen spracovatelia, ale aj samotné samosprávy, v kompetencii ktorých je zabezpečovanie separovaného zberu. Dôslednom toho je, že spoločnosti vykonávajúce zber odpadu, ktoré ešte v minulosti platili za výkup druhotných surovín, v súčasnosti preberajú odpad buď bezodplatne, resp. žiadajú za jeho odobratie finančnú náhradu. Tento stav na trhu z druhotnými surovinami ovplyvňuje celý systém separovaného zberu odpadu, ktorý sa na Slovensku podarilo vybudovať a dnes začína fáza jeho intenzifikácie. Situácia, ktorá nastala v súvislosti so separovaným zberom odpadu, sa netýka len Slovenskej republiky. Ide o problém celosvetový, ktorého optimálne riešenie je potrebné hľadať nielen na základe domácej spolupráce, ale tiež na medzinárodnej úrovni spoločne s ostatnými krajinami v rámci Európskej únie.

Dôsledkom situácie, ktorá nastáva v systéme separovaného zberu, by mohlo dôjsť aj k postupnému znižovaniu úrovne separovaného zberu, pričom obce a mestá avizujú negatívne dôsledky prejavujúce sa vo zvyšovaní množstva ukladaného odpadu na skládky komunálneho odpadu. Ministerstvo životného prostredia nemôže pripustiť, aby vyseparované zložky komunálneho odpadu skončili na skládkach nielen preto, že občania sa aktívne zapojili do separovaného zberu, pretože pochopili jeho dôležitosť, ale aj preto, že Slovenská republika sa zaviazala v súlade s európskou smernicou o odpadoch podporovať zhodnocovanie odpadov a redukovať množstvo odpadov ukladaných na skládkach. Je potrebné tiež konštatovať, že stav, v ktorom sa momentálne nachádza odpadové hospodárstvo, je oveľa komplikovanejší, než sa na prvý pohľad zdá, pretože separovaný zber predstavuje prepojenie komunálnej sféry so sférou podnikateľskou.

Ministerstvo životného prostredia veľmi pozorne monitoruje a sleduje vzniknutý problém a už od minulého roka zároveň intenzívne hľadá možné riešenia, na ktoré sa vlastne pýtate aj vy. Obrátili sme sa na subjekty, resp. asociácie a združenia, ktoré sa priamo zúčastňujú, resp. podieľajú na organizácii a realizácii separovaného zberu, vrátane spracovateľov. Zaujímalo nás, ako sa súčasná kríza, ktorá má negatívny dopad aj na aktivity v oblasti odpadového hospodárstva, prejavuje v aktivitách oslovených subjektov, aké sú aktuálne problémy a aké sú predstavy, resp. návrhy na možné riešenie situácie.

Je dôležité pripomenúť, že ministerstvo pri hľadaní východísk môže pôsobiť len v rámci, ktorý je vymedzený legislatívou v odpadovom hospodárstve a využívať k tomu príslušné nástroje, ktoré sú dostupné. Názory prezentované týmito subjektmi na pracovnom stretnutí, na ktorom som sa osobne zúčastnil, sa zhodli na tom, že je potrebné výraznejšie podporiť separovaný zber prostredníctvom vyšších príspevkov z Recyklačného fondu, vrátane ďalších legislatívnych opatrení, ktoré z dlhodobého hľadiska budú stabilizovať prostredie separovaného zberu v obciach a mestách, aby sa separovaný zber mohol ďalej rozvíjať. Prezentované boli niektoré možnosti krátkodobého riešenia, ktoré by umožnili preklenúť určité kratšie kritické obdobie, ale tie je potrebné ešte konzultovať s dotknutými stranami.

Systémové riešenie v súčasnosti intenzívne hľadáme. A bolo by predčasné hovoriť o možných opatreniach, pokiaľ tieto nebudú prerokované s kompetentnými organizáciami. Vlastnými slovami môžem povedať iba toľko, že na budúci týždeň v utorok máme stretnutie znova so všetkými zainteresovanými stranami, východiská sú už prehodnotené a v prípade, že všetky zložky budú súhlasiť s danou realizáciou, myslím si, že pokročíme dopredu a tento problém, ktorý je, sa nám v rámci Slovenska podarí, myslím si, že veľmi dobre vyriešiť.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec sa chystá položiť doplňujúcu otázku. Zapnite mu, prosím, mikrofón. Máte dve minúty, pán poslanec.

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne aj za odpoveď, pán minister. Naozaj tá situácia je dosť vážna, nehovorím, že kritická, ale dosť vážna. Naozaj, nikto by nebol rád, keby obce boli nútené s triedením odpadu skončiť. Ale keď nebudú mať kde skladovať tento vytriedený separovaný odpad, tak naozaj k tomu môže dôjsť. Ja len jednu takú krátku doplňujúcu otázku by som položil. Ako vidíte časový harmonogram tých navrhovaných riešení? Dokedy asi ministerstvo s tými ostatnými zložkami nájde riešenie, aby aj obce, aj tí, ktorí separujú, s tým boli spokojní?

J. Chrbet, minister životného prostredia SR: Ten čas potrebujeme veľmi krátky. Ja som povedal, v pondelok na ministerstve sa zúčastňujú všetky dotknuté strany, ktoré dali aj svoje pripomienky, svoje návrhy. Z týchto pripomienok a návrhov sme vybrali to, s čím môžu všetky tieto zúčastnené strany súhlasiť. Myslím si, že legislatívne do konca februára sme schopní tento problém riešiť.

Ja si uvedomujem situáciu, ktorá je. Prebieha to aj na TA3, že máme plné zberné dvory a ja si myslím, že ministerstvo ani občania nemôžu dopustiť, aby sa finančné prostriedky, ktoré vynakladali na separovaný zber alebo ktoré boli vynaložené na separovaný zber, aby vyšli jednoducho nazmar a aby sme zrazu povedali ľuďom, že neseparujte, netrieďte, všetko ide na skládky. To dovoliť jednoducho nemôžeme. Takže toto je naša úloha momentálne a myslím si, že do konca februára aj legislatívne bude všetko urobené.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Ešte máme dve minúty.

Ďalšiu otázku sme vyžrebovali od pána poslanca Ivana Štefanca. Nevidím ho v sále, takže nemožno odpovedať.

Aj trinásta otázka je od pána poslanca Štefanca.

Štrnásta otázka - opäť ju položil pán poslanec László Köteles. Je tu? Je tu. Štrnásta otázka je pre ministra životného prostredia Jána Chrbeta, znie: "Pán minister, považujete za reálne zálohovanie PET fliaš?"

J. Chrbet, minister životného prostredia SR: Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec, zavedenie zálohovania jednorazových nápojových obalov je závažným rozhodnutím, ktoré si vyžaduje nielen komplexný prístup, ale tiež aj riešenia, ktoré budú integrovať ekologické aspekty so súvisiacimi ekonomickými otázkami v zmysle princípu trvalej udržateľnosti. Ministerstvo životného prostredia už niekoľko rokov pozorne sleduje vývoj situácie v oblasti nakladania s odpadom z jednorazových nápojových obalov a problémy s tým súvisiace, ktoré sú stále rovnako aktuálne a zároveň komplikované ako v predchádzajúcom období. Zavedenie systému zálohovania pre tento typ obalov nie je len záležitosťou zmeny niekoľkých ustanovení v zákone, ale aj potrebné dať kvalifikovanú odpoveď na niekoľko základných otázok, a to, aký systém bude najvhodnejší pre podmienky Slovenskej republiky už aj vzhľadom na zavedený separovaný zber, ktoré typy obalov budú zaradené do systému zálohovania, aká bude ekonomická náročnosť a tiež udržateľnosť zvoleného systému, vrátane ekonomických dopadov. Neoddeliteľnou súčasťou ekonomického pohľadu na vec je napríklad výška zálohy, ktorá predstavuje tzv. motivačný prvok systému.

Medzi priority ministerstva v oblasti odpadového hospodárstva patrí aj naďalej podpora separovaného zberu v obciach, mestách, zlepšenie logistiky systémov separovaného zberu v závislosti od miestnych podmienok a zvyšovanie zapojenia občanov do separovaného zberu zlepšovaním informovanosti o separovanom zbere a zhodnocovaní odpadov. Možnosť zaviesť zálohovanie niektorých jednorazových nápojových obalov je zakomponovaná aj v súčasnom platnom zákone o obaloch, aj keď táto možnosť sa v praxi nerealizuje. V predpokladanom návrhu zákona o obaloch si ministerstvo ponecháva možnosť... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim schôdze.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, poprosím postupne ukončiť vzhľadom na to, že uplynula lehota.

J. Chrbet, minister životného prostredia SR: ... zavedenia zálohovania jednotlivých nápojových obalov.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec, bohužiaľ, uplynul čas, takže už nemôžete realizovať prípadné právo na doplňujúcu otázku.

Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.

Vážené kolegyne, ako viete, je potrebné prepnúť technické zariadenie, takže vyhlasujem krátku 5-minútovú technickú prestávku.

Po 5 minútach potom budeme pokračovať v riadnom programe a budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Brocku, Sabolovej a Fronca.

Ďakujem pekne. Krátka prestávka.

(Technická prestávka.)

(Po technickej prestávke.)

 

 

 

Tretí deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

5. februára 2009 o 15.13 hodine - po hodine otázok

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Júliusa Brocku, Márie Sabolovej a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 884).

Prosím pani poslankyňu Moniku Gibalovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Zoltána Horvátha, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Dnes dopoludnia neukončila svoje vystúpenie v rozprave ústne prihlásená pani poslankyňa Jana Vaľová, ktorá má teraz slovo. Nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ak dovolíte, kolegovia, kolegyne, budem pokračovať v liste od pani magistry Marty Palkovej, riaditeľky odboru Žilinského samosprávneho kraja.

"Ohľadne poskytnutia zoznamov občanov, ktorí sú poskytovateľmi služby k 31. decembru 2008, bol zo strany Žilinského samosprávneho kraja napĺňaný § 106 ods. 18, podľa ktorého sa neverejnému poskytovateľovi, ktorý poskytoval starostlivosť fyzickej osobe do 31. decembra 2008 v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, poskytuje od 1. januára 2010 finančný príspevok na fyzickú osobu, ktorej sa sociálne služby v tomto zariadení poskytujú a k 1. januáru 2010 podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

Išlo o skontrolovanie zoznamu občanov k 31. 12. 2008, na ktorý Žilinský samosprávny kraj poskytuje príspevok, pretože na týchto občanov bude Žilinský samosprávny kraj explicitne poskytovať finančný príspevok aj v budúcnosti počas ich života v dotknutom zariadení.

Považovali sme to za absolútne korektné, pretože títo občania budú aj naďalej financovaní z verejných zdrojov.

Tvrdenia pani poslankyne Sabolovej a momentálne aj pani poslankyne Gibalovej považujeme z vyššie uvedených dôvodov za informácie, ktoré sa nezakladajú na pravde.

Žilinský samosprávny kraj nepridelil, ani nerozdelil klientom iné zariadenia, ako si oni vybrali, ako tvrdila pani poslankyňa Sabolová."

Uvedeným listom boli oslovené iba zariadenia s celoročnou starostlivosťou domovov sociálnych služieb a zariadenia podporovaného bývania, ani útulky, ani domovy pre osamelých rodičov v tejto veci neboli oslovené, nakoľko sa ich predmetné ustanovenie netýkalo." Magistra Marta Palková, riaditeľka odboru.

Chcela by som v tejto veci povedať, že rovnako zazneli informácie a dostali sa medzi poskytovateľov týchto služieb a spomeniem pána starostu z Trstíc, ktorý som povedala, že je tam za stranu SMK, keď som bola na návšteve v jeho zariadení. A keď sa takisto pýtal, že aký bude problém s klientmi, ktorých má v zariadení? No žiadny. Pretože títo klienti tam zostanú. Nikto ich nikde nepremiestňuje a nikto ich nedáva na iné miesto, tak ako sa tu opozícia snaží podsúvať takéto informácie.

Chcela by som už iba dodať, že garantom poskytovania a zabezpečovania sociálnej služby je obec alebo vyšší územný celok. Nie je možné súhlasiť s tým, a opätovne to opakujem, že poslaneckým návrhom, teda mojím poslaneckým návrhom sa odstraňuje nedostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu a že zákon zaviedol nerovnosť príležitostí poskytovateľov sociálnych služieb. Práve garancia zabezpečenia alebo poskytnutia sociálnych služieb je zárukou dostupnosti sociálnej služby, ak ju klient potrebuje.

Situácia, aká je na Slovensku, kde je nedostatok prevažnej väčšiny druhov sociálnych služieb, neznamená, že ak je garancia sociálnych služieb ponechaná na obciach a na vyšších územných celkoch, že neverejní poskytovatelia sú diskriminovaní a bude ohrozené ich poskytovanie sociálnych služieb.

Právna úprava, naopak, vytvára dostatočný priestor, aby boli ešte vo väčšom rozsahu poskytované sociálne služby práve týmito subjektmi a s finančnou podporou z verejných zdrojov za predpokladu, že sú splnené zákonné ustanovenia podmienok.

Mechanizmus financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb je nastavený tak, že pre obec alebo vyšší územný celok je z hľadiska nákladovosti sociálnej služby bezpredmetné, či ju poskytne verejný, alebo neverejný poskytovateľ, ba dokonca niekedy obec alebo pre samosprávu je v mnohých prípadoch ešte výhodnejšie, ak ju poskytuje neverejný poskytovateľ.

Preto nevidím dôvod, prečo by si samosprávne orgány neobjednávali sociálne služby u neverejných poskytovateľov, ak chcú občanom poskytovať alebo zabezpečiť sociálnu službu.

Zákon o sociálnych službách je nová komplexná, náročná právna norma, ktorá novým spôsobom upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb tak verejnými, ako aj neverejnými poskytovateľmi, ich financovanie a iné právne skutočnosti. Nové princípy a prvky, ktoré zákon zavádza, je potrebné v praxi najprv začať uplatňovať a až čas ukáže, či a do akej miery je potrebné a nevyhnutné ich zásadným spôsobom meniť. Všetko. Ďakujem pekne. Skončila som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Šimko, Fronc, Kahanec, pani poslankyňa Sárközy a Rošková. Končím možnosť, pani poslankyňa Damborská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvá má slovo pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči. (Hlasy v sále.) Pani poslankyňa Sabolová tu nie je, čiže stráca... Pán poslanec Šimko.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem reagovať na pani poslankyňu, hoci je to trošku s odstupom času, pretože to hovorila pred obedom. Hovorila, že si váži sociálne služby. No, ja vám chcem, pani poslankyňa, povedať, že vám tu chýba trošku jeden zo základných možno princípov sociálnosti, a to subsidiarita.

Sociálna teória hovorí, že ak niekto zo spoločnosti potrebuje pomoc, má ju hľadať najprv u blízkych osôb v rodine. Pri absencii rodiny nasleduje potom pomoc neverejných aktivít, až následne pri absencii tých nasleduje obec a pri absencii obcí v niektorých prípadoch potom je to kraj, VÚC-ka aj štát.

Takisto ste pred obedom tvrdili, že sme nevedeli ako na to. No, viete len tak pre ilustráciu, teda ako to vlastne dneska funguje. Na mestskom alebo obecnom úrade si treba vyzdvihnúť žiadosť o umiestnenie, žiadosť si dať potvrdiť obvodnému lekárovi, ktorý posúdi zdravotný stav. Potvrdenú žiadosť musí priniesť naspäť na úrad, kde ju na sociálnom odbore posúdi posudkový lekár a vydá odporučenie. A aby toho nebolo málo, kompletnú žiadosť treba, samozrejme, zaniesť do vybraného zariadenia.

Pritom vám chcem pripomenúť, že postup pred prijatím novely koncom roka bol oveľa jednoduchší. Na umiestnenie stačilo, keď potvrdenie vydal obvodný lekár. Teda neviem, komu ste spomínanými krokmi chceli pomôcť, ale byrokracii ste teda napomohli viditeľne. Napomohli ste tiež viditeľne privatizácii služieb zo strany štátu. Po 20 rokoch od Nežnej revolúcie... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Vaľová, vy ste sa vyjadrili, ako my by sme zhadzovali úplne zákon zo stola. My netvrdíme, že nie sú tam veci aj dobré. Ale my poukazujeme na to, čo je zlé a prečo sú diskriminovaní poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí nie sú verejní. Uviedli sme príklady a dôvody, keď nedostávajú financie. Žiaľbohu, na to ste vôbec neodpovedali a čakal som, že nám to vysvetlíte. To je moja prvá poznámka.

Druhá. Povedali ste, že ste mali odvahu. No, odvaha nič nevypovedá o tom, či to je dobré, alebo múdre.

A posledné, čomu sa mi ani veriť nechcelo, keď ste povedali o návrhu tohto zákona, že návrh bol schválený, a tak je dobrý. Prosím vás, to ste nemysleli snáď vážne. Keď táto snemovňa prijme uznesenie, že dvakrát dva je päť, schváli ho, tak to bude dobré alebo rozumné? Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, vy ste hovorili niečo o tom, že mám mišmaš a že na VÚC-ke nevieme riešiť. No, mišmaš, sa mi zdá, že máte asi vy, lebo ste hovorili, že máme záujem o neziskovky. Pokiaľ ste si nevšimli, ja som vystúpil práve proti neziskovke Privilégium, ktorá nielenže neoprávnene dostala dotáciu od ministerstva, ale keď prebehol ten celý proces, ktorý už pár rokov prebieha, tak sú tam smutné veci. Vy ste hovorili o smutných veciach, sú tam smutné mnohé veci.

Najprv obhajoba pánom premiérom a pani ministerkou, že je to pre chudobných ľudí. To vyvrátila sama manažérka tejto organizácie, Privilégia, ktorá skonštatovala, že to nie je pre málo solventných ľudí. Smutné je aj to, že šéfku tohto Privilégia, to znamená štatutárnu zástupkyňu Privilégia obžalovala okresná prokuratúra v Bratislave zo subvenčného podvodu.

Smutné je aj to, že súd rozhodol, že sa vykoná exekúcia voči Privilégiu, ktoré nevrátilo neoprávnenú štátnu 2-miliónovú dotáciu.

A smutný je ten celý proces, keď aj pani ministerka, aj pán premiér mali dosť možností na to, aby si preverili situáciu v danej spoločnosti, že bez overenia sa postavili za obhajobu tejto neziskovky a pán premiér dokonca vyhlásil, že "ak je to zločin, tak sa k tomuto zločinu hlásim aj ja". Čo mi na to poviete? Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. No, pani poslankyňa, lož má krátke nohy a ďaleko nedôjde. Dvakrát ste tu spomenuli meno, vlastne ste spomenuli starostu z Trstíc, nie teraz, ale doobeda, vzápätí, keď to tu odznelo, som mu zavolala. Mám na to svedka. Žiaľbohu, tu nie je náš predseda klubu. Ale bol vedľa mňa.

Moja otázka znela. Je pravda, že nemáte žiadne výhrady voči zákonu o sociálnych službách?

Kto to povedal? Nie je to pravda. Mám minimálne tri vážne dôvody, vážne výhrady a ešte sú tam administratívne, ktoré budeme vedieť len neskôr.

Vy ste povedali, že ste rokovali so ZMOS-om predtým, ako ste predložili pozmeňujúce návrhy. Pani poslankyňa, vy ste vo výbore pre sociálne veci a bývanie priznali, že predtým ste s nimi nerokovali, až následne, keď už bol gestorský výbor.

A po tretie. Pani poslankyňa, ja vás verejne vyzývam v mene mojom a v mene mojich kolegov za Stranu maďarskej koalície, aby ste povedali, ktoré neziskové zariadenia sociálnych služieb sú prepojené na náš klub. A to vás verejne vyzývam a inak vás prosím, aby ste to isté povedali aj o poslancoch za koalíciu. Keď toto nespravíte, tak budete zbabelec.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Rošková.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som chcela podporiť a reagovať na to, čo povedala pani poslankyňa, lebo aj ja vidím v tom uvedenom poslaneckom návrhu novely o sociálnych službách dva také hlavné problémy.

Prvý je v tom, že VÚC-cka alebo obce, ktoré by podľa tohto návrhu mali poskytnúť finančný príspevok neverejným poskytovateľom, a to aj v prípade, ak o túto službu nepožiadajú, lebo obec a VÚC priamo by mali na toho neverejného poskytovateľa platiť a reagovať. Pričom VÚC alebo obec môže mať svoj priestor a má dostatok vlastných kapacít. A tak by mohli ostať ich kapacity prázdne.

A ďalší problém. V navrhovanej úprave v tom § 72 a § 73 by mohlo dôjsť k zvýšeniu platieb, a to tým, že keď by sa vypustilo v § 72 ods. 7 písm. a), čo by možno znamenalo, že prijímateľ sociálnej služby by platil za pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby inej fyzickej osobe pri úkonoch sebaobsluhy, a to by podľa môjho názoru značne mohlo navýšiť platby občanov odkázaných na tieto úkony. A v doterajšom zákone to tak nie je. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. K pánu Šimkovi by som povedala, že plne s ním súhlasím, že najprv je rodina, potom je obec a kraj. Samozrejme, veď nikto človeka nevytrhne z rodiny. A keď človek tú rodinu má a tá rodina to nevládze, tak ho dá do zariadenia. Ale nikto predsa nehovorí, že rodina nie je tá, ktorá má prvá poskytovať sociálne služby.

Ďalej by som chcela povedať pánu Froncovi. Pán Fronc, no, nechajme ten zákon, aby bol v praxi. Keď bude v praxi, potom sa k nemu môžeme vyjadriť, pretože ešte ani zákon nie je v praxi a vy už, je, ale málo, a vy už všetci vidíte, čo všetko sa stane. To je ako presne s rozpočtom, ako táto krajina skrachuje, čo všetko sa tu udeje v tejto republike po našich návrhoch potom, čo schválil parlament, čo robí vláda. Proste vy už všetko viete dopredu predpovedať.

Nechajme prejsť medzi praxou, nebuďme nedočkaví a potom si povieme, či ten zákon je správny, alebo nie je. A to, že ste ho nedokázali urobiť za bývalé volebné obdobie, no, tak to si spytujte svedomie, keď to viete lepšie. Prečo ste to nedokázali za osem rokov? Mali ste na to možnosť.

Pán Kahanec, ja sa už nebudem vracať k Privilégiu, lebo to je jediná téma, ktorú vy ovládate v sociálnych veciach a stále ju omieľate spredu dozadu. Len ste si neuvedomili, že ste povedali, že Privilégium je verejný poskytovateľ. A ja som vám povedala, že to je neziskovka. Tak si pozrite záznam. Lebo nerozoznáte ani vôbec, čo je to neziskovka, verejný, neverejný poskytovateľ.

A, pani kolegyňa, ja som v Trsticiach bola. Pán starosta so mnou sedel, venoval sa mi celý deň a povedal, že nemá výhrady k zákonu. Dokonca sme telefonicky konzultovali aj s pani ministerkou niektoré veci, ktorým nerozumel. Tak asi odlišne nám odpovedal na otázku. A, prosím, tí, ktorí majú neziskovky, tak buď si ich nájdete v novinách, lebo sa o nich verejne píše, o tých poskytovateľoch a rodinných príslušníkoch, alebo potom ruku na srdce. Nech to povedia sami. Veď tí, ktorí ich majú, tí sú zbabelí, prečo to mám hovoriť ja. Ale ak si prečítate noviny, tak to tam určite nájdete, veď to píšu všade. Tak si to pokojne prečítajte, ktorých príbuzní majú tie neziskovky.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce zaujať k rozprave stanovisko? Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, vo svojom záverečnom vystúpení by som chcela reagovať na niektoré vyjadrenia najmä pani poslankyne Vaľovej.

Pani poslankyňa Vaľová, vo svojom vystúpení ste pohovorili o všeličom, iba nie o podstate problému. Väčšinou ste čítali stanoviská, ktoré vám boli doručené. O neslobodnej voľbe poskytovateľa sociálnych služieb a monopole obcí a VÚC a o diskriminačnom financovaní subjektov poskytujúcich sociálne služby, čo platný zákon o sociálnych službách zabezpečujú v prechodnej miere, ste hovorili veľmi málo.

Ja som, pani poslankyňa Vaľová, nečakala z vašej strany ani strany sebareflexiu, čakala som vecné argumenty aj preto, lebo tak ako som sa dočítala v Parlamentnom kuriéri, ste veľkou zástankyňou slobodného výberu v interakcii na druhý pilier. Bolo by dobré, keby ste si ujasnili filozofiu, ale asi tu máte tiež nerovnaký prístup, ale žonglovanie slovami vám ide vynikajúco. Pýtali ste sa, ako sa obmedzujú neverejní poskytovatelia? Nuž od 10.00 hodiny dnešného dňa sa snažíme vysvetliť, že zákonom.

Ako prispievajú aj iné skutočnosti k diskriminácii neverejných poskytovateľov naznačila aj pani poslankyňa Sabolová, ktorá označila za diskriminačné aj kritériá regionálneho operačného programu pre získanie finančného príspevku zo štrukturálnych fondov, kde sa môžu uchádzať len tie sociálne zariadenia o finančné prostriedky, ktorých kapacita je vyššia ako 50 miest. Ale zákon samotný hovorí, platný, že prednosť má poskytovanie služieb v zariadeniach s kapacitou nižšou ako 40 miest.

Schválili ste si štátny rozpočet, podľa ktorého z kapitoly ministerstva financií odchádza do niektorých vybraných miest a obcí priamo do zariadení sociálnych služieb týchto obcí a miest bohatá finančná dotácia. Mám k dispozícii zoznam týchto miest aj obcí, aj s finančnými prostriedkami môžem poskytnúť.

Navyše obce a mestá môžu čerpať finančné prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja bývania na účely výstavby zariadenia sociálnych služieb, obnovy zariadenia sociálnych služieb a obstarania bytu určeného na výkon opatrovateľskej služby. To sú také nadštandardné výhody len pre určitú skupinu poskytovateľov, že to nemá obdobie. To sú tie skutočnosti, ktoré diskvalifikujú neverejných poskytovateľov.

Povedali ste, pani poslankyňa Vaľová, citujem, "že peniaze idú za klientom". Áno, idú za klientom, ale tam, kam ich určí úradník. My chceme touto novelou, aby peniaze išli s klientom tam, kam si určí on sám.

Hovorili ste o miliónoch, ktoré pôjdu na budovanie zariadení, ale ktorých? No vašich. Ostatné ste poslali ku dnu. Pripravili ste také legislatívne prostredie, aby sa nik okrem tých vašich nemohol uchádzať o finančné prostriedky.

Aj to verím, pani poslankyňa Vaľová, že ste komunikovali so ZMOS-om a s niektorými VÚC-kami a obcami, veď väčšina z nich tvrdí, že oni jediní vedia poskytovať sociálne služby, jediní vedia najlepšie poskytovať sociálne služby a nikoho iného nepotrebujú na to, aby sa staral o iných ľudí, o ľudí odkázaných na tieto služby s výnimkou, uvediem trebárs Trnavský samosprávny kraj, ktorý sa korektne k neverejným poskytovateľom správal aj podľa stodeväťdesiatpätky, čo som viackrát už tu zdôraznila.

Vo svojom vystúpení ste však veľmi správne uviedli, že obce financujú sociálne služby z podielových daní a za túto prostorekosť sa vám chcem poďakovať, pretože touto vetou ste trafili klinec po hlavičke. Obce a VÚC skutočne financujú sociálne služby nie z vlastných prostriedkov, ale z podielových daní, teda z prostriedkov všetkých občanov, a tak obce a VÚC vynakladajú prostriedky pochádzajúce z daní všetkých občanov a je správne, aby ich aj použili pre všetkých občanov bez rozdielu, teda aj pre tých, ktorí si pre seba alebo pre svojich najbližších želajú paralelne pôsobiaceho neverejného subjektu, neverejného poskytovateľa, ktorý nie je zriadený obcou alebo VÚC-kou.

A ak zákon o sociálnych službách sankcionuje občana tým, že mu upiera právo dostať od samosprávy rovnakú finančnú dotáciu, akú dostane iný občan z jeho daní, a to iba preto, že si namiesto preferovaného poskytovateľa zvolil paralelne pôsobiaceho neverejného neziskového poskytovateľa, potom zákon hrubým spôsobom zasahuje do základných práv a slobôd občana. Ak zákon vytvára dve kategórie občanov a určuje rôzne sadzby za rovnaké služby, potom kresťanskí demokrati nepoľavia, kým nedosiahnu jeho zmenu.

Vážené kolegyne a kolegovia, pokiaľ nepodporíte zmenu zákona o sociálnych službách, urobí to za vás Ústavný súd.

Pani poslankyňa Vaľová, v jednom z jedných rozhovorov pre médiá ste vyslovili názor, a to citujem, "že budúcnosť sa predpovedať dá, karty naznačia určité situácie", koniec citácie. Odporúčam vám, pozrite sa do tej sklenej gule, alebo si vyložte karty, pretože, ak je to pravda, potom sa dozviete, že diskriminačné ustanovenia z platného zákona o sociálnych službách skončia na smetisku dejín a s nimi aj tí, ktorí ich presadzovali.

A ešte budem trošku osobná, pani poslankyňa, pretože chcem upraviť na pravú mieru isté veci. Včera aj dnes ste spomínali, alebo ste konkretizovali moje lobovanie k smerom charite. Ja sa priznám, že áno, ak sa zastávam charity a iných neverejných poskytovateľov, robím to vedome a dobrovoľne. Robím to preto, že som dostala na to mandát a som im to sľúbila. Ja nie som ani zriaďovateľom, ja som bola obyčajnou radovou zamestnankyňou, venovala som sa tomu z iných dôvodov ako len z nejakých finančných alebo materiálnych požitkov a ja som ich obhajovala a obhajujem nie preto, že dostávajú nadštandardné príjmy a dotácie od nejakých blízkych spolustraníkov, ale preto, že sú diskriminovaní a tie peniaze, ktoré mali dostávať a majú dostávať, nedostávajú. A v tom je, pani poslankyňa, podstatný rozdiel, ak ste poukázali na Privilégium a pána poslanca Kahanca, on hovoril o tom, že je to neziskovka, ale práve chcel poukázať, že do tejto neziskovky, vašej neziskovky idú peniaze, pretože vtedy sa tie peniaze nájdu, ak ide o vaše zariadenia a o vám blízke osoby.

Čiže ja sa za to nehanbím, že bojujem za spravodlivé financovanie neverejných poskytovateľov, ja nie som neverejný poskytovateľ a sľubujem, že ďalej budem, pretože aj preto som tu, aj preto tu stojím.

Ja keď som začala svoje vystúpenie dopoludnia, hovorila som o červenej niti, ktorá sa tiahne celým zákonom. Tento zákon bol naozaj vytvorený, pripravený pod patronátom nominantky SMER-u. Je pochopiteľné, že je taký, aký je, pretože, pani poslankyňa, ste známa absolutizovaním úlohy štátu v spoločnosti. Obce a VÚC-ky v zákone stelesňujú všemocný štát zospoločenštenými sociálnymi službami a občan je iba pán nímand.

Ak hovorím o červenej niti v celom zákone, myslím to, samozrejme, obrazne, iba farba je doslovná. Keď siahnem na pupočnú šnúru strany SMER, privedie ma priamo k tým, ktorí sú známi Marxovi, Leninovi, Stalinovi, Mao Ce-tungovi a iným podobným velikánom reprezentujúcim ideológiu, ktorá v tom lepšom prípade zbedačila ľudí.

Strana SMER vyvoláva dojem, a aj podľa reakcie, ktorú teraz počúvam, že s nimi nič nemáte spoločné a že nič vás s nimi nespája, avšak v skutočnosti ste podhubím existencie a ovocím, sú zákony súce do koša, ktoré reprezentuje napríklad aj zákon o sociálnych službách. Preto musím konštatovať, že tento zákon, ktorý ste pripravili a schválili, posadil neverejných neziskových poskytovateľov sociálnych služieb do dreveného člna vybaveného pre istotu niekoľkými časovanými bombami a odprevadil ich na rozbúrené more so želaním šťastnú cestu ku dnu.

Takto vyzerajú podmienky pre vykonávanie sociálnych služieb v slobodnej a demokratickej spoločnosti v ponímaní vašej filozofie a vašej strany. Ďakujem. (Potlesk.)