M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi Figeľovi. A poprosím ho, aby zaujal miesto naľavo odo mňa za predsedníckym stolom.

A teraz poprosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Dušana Čaploviča, ktorý v súlade so schváleným programom uvedie druhú časť tohto bodu, ktorou je správa o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 pre Slovenskú republiku. Po jeho vystúpení potom a po vystúpení spravodajcu bude otvorená rozprava k týmto dvom bodom. Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán komisár, vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci tejto schôdzi, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v podstate urobiť dodatok za Slovenskú republiku k veľmi obsažnému a zaujímavému vystúpeniu pána komisára Jána Figeľa, ktorý predstavil už viac-menej reagujúci program Európskej komisie na nové zmeny, ktoré sa odohrávajú v spoločnosti, ktoré sa odohrávajú nielen v globálnom svete, ale aj v európskom a osobitne v prostredí Európskej únie.

Keďže Slovenská republika je členským štátom Európskej únie, musí, prirodzene, reagovať na mnohé odporúčania Komisie, musí sa snažiť mnohé veci konzultatívne riešiť, aby tie názory, ktoré odznievajú na tej najvyššej úrovni, sa postupne dostávali v zmysle procesu aj do jednotlivých národných programov a osobitne v tomto prípade aj Slovenskej republiky.

Pán komisár hovoril o tom, že tak ako minulý rok inicioval Európsky rok viackultúrnosti, mnohokultúrnosti, tento rok je Európskym rokom tvorivosti a inovácie. Keď sa zo strany vedenia Komisie a osobitne prístupom pána komisára Jána Figeľa pristúpilo k tomuto návrhu, ani sa vtedy nepočítalo ešte tak, ako bude dôležitá pre Európsku úniu a, samozrejme, pre občanov Európskej únie a jednotlivých národných štátov v súčasnosti tvorivosť a inovácia v tomto krízovom čase, v čase hospodárskej a finančnej krízy. Samozrejme, netýka sa to len občanov, týka sa to predovšetkým politikov, ktorí musia v národných vládach, ale, samozrejme, aj na úrovni samospráv, nižších samosprávnych celkov, či už regionálnych v našom prípade, ale aj miestnych a obecných a mestských samospráv, ale, prirodzene, aj na tých vyšších úrovniach reagovať na to, čo sa deje vo svete, aby procesy, ktoré sú nezvratné a ktoré veľmi ťažko zasahujú každodenný život občanov, boli čo najmiernejšie, aby boli zmiernené, aby sme dopady, ktoré prichádzajú a budú prichádzať ešte viacej v priebehu tohto roka, vedeli riešiť.

Celý tento materiál, ktorý sa skladá z dvoch častí, je orientovaný na celý legislatívny plán Európskej komisie aj v zmysle toho, o čom hovoril, v súvislosti s prioritami, pán komisár Ján Figeľ.

Prvá časť je Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2009 v pôvodnom nezmenenom znení. Samozrejme, vyplývajú z neho nové úlohy, na ktoré bude potrebné, prirodzene, aj z nášho hľadiska veľmi rýchlo prostredníctvom jednotlivých rezortov reagovať. Je to materiál, ktorý publikovala Európska komisia dňa 10. novembra 2008.

Druhá časť materiálu, a tá je podstatná, z môjho hľadiska, je správa o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 pre Slovenskú republiku, ktorá bola vypracovaná v úzkej spolupráci s ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy.

Samotný materiál podáva stručnú informáciu o zámeroch Európskej komisie na nasledujúci kalendárny rok, to znamená tento rok, rok 2009. A zároveň dáva základný prehľad o tom, ako korešpondujú so zámermi vlády Slovenskej republiky mnohé úlohy, ktoré pre nás vyplývajú, ako sa návrhy, konkrétne Komisie, odrazia na ekonomickom, sociálnom a legislatívnom prostredí Slovenskej republiky.

Prílohu k materiálu tvorí tabuľka prioritných úloh Európskej komisie stanovených v Legislatívnom a pracovnom programe Európskej komisie na rok 2009 a z toho vyplývajúce priority pre Slovenskú republiku. Príloha je vytvorená na základe podkladov zo všetkých rezortov. Každá úloha Komisie je ohodnotená stupňom priority, pričom predstavuje stupeň 1 najvyššiu prioritu a stupeň 3 najnižšiu. Hodnotenie bolo vykonané na základe materiálu k uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 1120 z roku 2004. Ku každej úlohe z najvyššou prioritou je pripojené krátke odôvodnenie. Zároveň si dovoľujem upozorniť, že v hornej časti kolónky vyhradenej na určenie gestorstva sa nachádzajú tie rezorty a ústredné orgány štátnej správy, ktorých sa daná problematika dotýka, prirodzene, najviac, a pod nimi sa nachádzajú rezorty, ktoré sú spolugestormi plnenia týchto úloh.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, materiál, samozrejme, bude, prirodzene, musieť reagovať na nové a nové úlohy a nové a nové výzvy, ktoré budú prichádzať z prostredia Európskej komisie aj v tomto volebnom roku do Európskeho parlamentu, a zmeny Komisie, členov Komisie. Myslím si, že bude tu veľa práce pre každého, nielen na úrovni jednotlivých ministerstiev, na úrovni ministrov a vlády Slovenskej republiky, ale, pevne verím, v súčinnosti a v spolupráci aj s výbormi Národnej rady a plénom Národnej rady, teda, prirodzene, s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi preto takýmto spôsobom otvoriť tento materiál a poprosiť vás o to, aby sme v najbližšom období, v období náročných úloh nachádzali predovšetkým to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz poprosím povereného člena výboru pre európske záležitosti, pána poslanca Maroša Kondróta, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vašu spravodajskú informáciu.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 a správy o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 pre Slovenskú republiku.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti prerokoval uvedené materiály na 56. schôdzi dňa 20. januára 2009 a vo svojom uznesení č. 252 odporučil Národnej rade zobrať ich na vedomie.

Dovoľte mi teraz povedať niekoľko slov k samotnému legislatívnemu programu Európskej komisie a k správe o prioritách vyplývajúcich pre Slovenskú republiku.

Európska komisia vydala dňa 10. novembra 2008 Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2009. Je to dokument zásadného významu, ktorý predstavuje harmonogram legislatívnych, ale aj nelegislatívnych aktivít Európskej komisie na nasledujúci kalendárny rok. Jeho význam možno prirovnať k Plánu práce vlády Slovenskej republiky, resp. k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.

Národná rada Slovenskej republiky nie je jediným parlamentom, ktorý rokuje o legislatívnom pláne Európskej komisie. Okrem nás ho prerokujú všetky parlamenty členských štátov Európskej únie. Zaviazali sme sa k tomu už v roku 2004 na základe iniciatívy Konferencie výborov pre európske záležitosti známej pod skratkou COSAC.

Výbor pre európske záležitosti bude plánovať svoje aktivity v oblasti výkonu kontrolnej pôsobnosti voči vláde v súlade s týmto pracovným programom Európskej komisie. Pri prerokúvaní nových legislatívnych návrhov Európskej únie sa zameria najmä na tie návrhy, ktoré ministerstvá označujú ako prioritné z pohľadu záujmov Slovenskej republiky.

Výbor pre európske záležitosti pri prerokovaní nevyslovil žiadne zásadné pripomienky k prioritám stanovených v uvedenej správe. Ak členovia výboru dospejú k názoru, že predkladaný konkrétny návrh bude mať zásadné dopady na Slovenskú republiku, výbor uplatní možnosť stanovenú v rokovacom poriadku a požiada o stanovisko vecne príslušný parlamentný výbor.

Dovoľte mi ďalej vás informovať o tom, že okrem prerokovania Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 z pohľadu priorít pre Slovenskú republiku výbor vybral jeden legislatívny návrh. A je to právny nástroj pre procesné právo a v trestnom konaní, ktorý odporučil do ďalšieho projektu kontroly subsidiarity a proporcionality v rámci COSAC-u. Takýmito projektmi sa národné parlamenty už štvrtý rok pripravujú na budúcu úlohu kontrolórov dodržiavania dôležitých právnych princípov, ktorými sa riadia rozhodovacie procesy v Európskej únii.

Ak by skončilo referendum o Lisabonskej zmluve v Írsku úspešne, dnes by bola Lisabonská zmluva platná a účinná a Národná rada by sa už aktívne zapájala do kontrol legislatívneho procesu v EÚ.

Vážený pán predsedajúci, na základe uvedenej informácie mi dovoľte predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie 1. Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2009 a 2. správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 pre Slovenskú republiku. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram teraz rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto z prítomných poslankýň a poslancov k tejto problematike prihlásiť do rozpravy ústne. Evidujem prihlášky pani poslankyne Márie Sabolovej, pána poslanca Józsefa Berényiho. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo dávam teraz pani poslankyni Márii Sabolovej. Nech sa páči, pani kolegyňa, máte priestor v rozprave.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán eurokomisár, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nechcem v tejto časti vecne vystupovať, očakávam diskusiu skôr od členov výboru pre európske záležitosti, ale snáď dve poznámočky, jedna vecná k tomu čo tu zaznelo v tom prvom vystúpení pána eurokomisára, a to k tomu, že Slovenská republika nevyslala zatiaľ vážne signály do Európskeho parlamentu, resp. Európskej komisie s tým, aby sme zaujali aj niekedy iné názory alebo poslali svoje stanoviská k témam, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú a sú záležitosťou národných štátov. Myslím si, že mali by sme v tom byť oveľa adresnejší, oveľa iniciatívnejší a výbor pre európske záležitosti by mohol byť oveľa konkrétnejší v tých politikách, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky ako národného štátu.

A druhý môj príspevok je len osobne k pánu eurokomisárovi, keď sa chcem mu poďakovať za jeho prácu, ktorú ako eurokomisár robí a urobil doteraz pre Slovenskú republiku, pretože si myslím, že neviem, už na pôde slovenského parlamentu či bude táto príležitosť, či sa v priebehu nejakého polroka ešte s ním tu máme možnosť stretnúť. A preto chcem vysloviť akési poďakovanie, ale aj uznanie, že počas svojho mandátu sa stále správal tak, že chcel Slovenskej republike byť nápomocný, že sme nepočuli žiadne vážne ani žiadne problémy, ktoré by sa týkali jeho samotného komisariátu. A preto, pán eurokomisár, skutočne myslím si, že je to nielen v mene poslancov za frakciu parlamentu, za ktorú hovorím, lebo myslím si, že všetci vás takto naprieč politickým spektrom vnímame. A myslím si, že ste boli skutočne nadstraníckym eurokomisárom. A za to vám patrí vďaka. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa prihlásili pán poslanec Alexander Slafkovský, ďalej, pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Len pár slovami by som sa chcel pozastaviť pri tom, čo hovorila pani kolegyňa Sabolová. Áno, výbor pre európske záležitosti by mohol byť konkrétnejší, mohol by byť presnejší, ale narážame tu na jeden problém, ktorý je nadviazaný na prácu Európskej komisie a na prácu vlády a vládnych úradníkov. Je to veľmi často oneskorené doručovanie podkladových materiálov ku rokovaniu, kde nám zostane niekedy len niekoľko hodín na to, aby sme si naštudovali často pomerne rozsiahle texty. Ešte je šťastie, že ku niektorým sa opakovane vraciame, že možno sa k tomu vrátiť neskôr, ale veľakrát na prvé rokovanie to príde veľmi, veľmi neskoro a je problém byť adresný a konkrétny.

A dovoľte mi pripojiť sa slovami chvály na adresu pána nášho komisára. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Posledným s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa prihlásil pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel k tomu niekoľko poznámok. Myslím si, že aj problematika, ktorej sa venoval pán eurokomisár pán Figeľ, aj to, k čomu diskutovala pani poslankyňa Sabolová, je zaujímavé, a to z toho hľadiska, že vývoj, ku ktorému smerujeme v tejto dobe, je ťažko dosť odhadnuteľný. Mňa by zaujímal aj názor pána eurokomisára, ako vidí to, čo sa týka rozsahu, ale aj trvania dĺžky tejto krízy hospodárskej a finančnej, ktorá teraz je, zo svojho pohľadu a z pohľadu pôsobenia v Bruseli, či je nejaká spolupráca, koordinácia medzi Európskou úniou a, dajme tomu, inými krajinami, Spojenými štátmi americkými napr., pretože od týchto veľkých hospodárskych a finančných celkov závisí aj vývoj a priebeh tejto krízy u nás, či sú nejaké oficiálne alebo neoficiálne rokovania. A predovšetkým chcel by som sa pána aj eurokomisára opýtať, či v sociálnej sfére Európska únia a Európska komisia sa už zaoberala, aké opatrenia a aké dosahy to bude mať a či je určitá previazanosť aj medzi Európskou úniou a jednotlivými členskými krajinami. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec József Berényi. Pán eurokomisár, vzhľadom na to, že sú na vás kladené otázky, ako spolunavrhovateľ máte právo aj vystúpiť v rozprave alebo v záverečnom slove, podľa toho, ako sa rozhodnete. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo v rozprave.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, Vážený pán komisár, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, chcel by som využiť túto výnimočnú šancu, že sa dá komunikovať na pôde parlamentu s komisárom Európskej komisie, samozrejme, aj s podpredsedom vlády, no ale s ním sa dá častejšie aj na pôde výboru, ale s pánom komisárom až tak nie často diskutovať, a preto som sa prihlásil. A je to taký krátky prejav, v ktorom skôr by som chcel položiť otázky pánovi komisárovi.

Ale najprv by som poznamenal, že v poslednom čase, keď sme svedkami rôznych kríz, či už sú to vojenské konflikty na Blízkom východe alebo plynová kríza, alebo hospodárska kríza, pozitívne treba vnímať, že Komisia sa snaží reagovať veľmi pružne a efektívne, samozrejme, v rámci možností Európskej únie a Európskej komisie. Nebolo to vždy tak. Podľa mňa práveže pán predseda Komisie Barroso vykonal v tejto oblasti veľmi dobrú, úspešnú a efektívnu prácu, samozrejme, za pomoci všetkých komisárov. A možnože aj vďaka tomu aj dnes som pozeral jednu televíziu, kde bolo vidieť, že predsa hospodárske výsledky Európskej únie sú nie až také zlé, samozrejme, horšie, ako sme očakávali, ale nie sú také zlé ako v Spojených štátoch amerických, Japonsku alebo inde na svete. Vyzerá to tak, že Európska únia, samozrejme, je ovplyvnená krízou, ale zatiaľ ešte drží celkom úspešne svoje hospodárske výsledky a táto kríza nezasiahla tak hlboko zatiaľ Európsku úniu ako Spojené štáty americké, hovorím, je to zatiaľ, nedá sa, samozrejme, predvídať, ako to bude v tomto roku.

Ďalej by som chcel poznamenať, že už aj odtiaľto som počul veľmi zaujímavé hodnotenie tejto hospodárskej krízy, že je to kríza akejsi liberálnej ekonomiky. A tu je moja prvá otázka na pána komisára, či vy vnímate podobne túto krízu ako krízu liberálnej ekonomiky. Ja som s veľkým počudovaním hodnotil alebo som si vypočul tento názor, už aj z toho dôvodu, že jedna z najväčších kríz západoeurópskych krajín je práve v Španielsku a v Španielsku vládnu už druhé volebné obdobie socialisti, ktorí tak ako všetky socialistické vlády posilňovali štát veľmi silným spôsobom v posledných rokoch, napriek tomu najväčšia kríza je momentálne práve v Španielsku. A z toho dôvodu ja veľmi ťažko môžem hodnotiť, resp. vôbec nemôžem hodnotiť túto krízu ako krízu liberálnej ekonomiky, môžeme hovoriť o kolapse bánk, najmä v Spojených štátoch amerických, o kolapse finančných kontrol, či už štátnych finančných kontrol alebo medzinárodných inštitúcií, ale veľmi ťažko sa dá hovoriť vo všeobecnosti o kríze liberálnej ekonomiky podľa teda môjho posúdenia. A preto by som sa rád obrátil s touto otázkou na pána komisára, akým spôsobom prebieha hodnotenie tejto krízy, čo sa týka ekonomického pohľadu, finančného pohľadu v rámci Komisie.

Ďalej tá moja otázka znie ohľadom boja proti protekcionizmu. Boli sme svedkami toho práve v týchto dňoch, že vysokí predstavitelia jednotlivých členských štátov, teda najmä Francúzska vyslovili názor, že treba brániť domáci trh, domáce produkty a domácu produktivitu. A jednoznačne presadzovali znovu myšlienku protekcionizmu. A ako to vníma Komisia? Veď predsa slobodný pohyb tovaru, služieb, zamestnancov, ale aj zamestnávateľov a výroby samotnej je základným pilierom Európskej únie a takéto myšlienky do istej miery idú proti základnej filozofii Európskej únie alebo existencie Európskej únie. A preto ďalšia moja otázka je, ako vníma Komisia nové myšlienky presadzovania protekcionizmu ekonomického a či chce bojovať proti tomu.

Ďalej tá ďalšia otázka je, či politika energetiky Európskej únie bude trošku efektívnejšia ako doteraz, boli sme svedkami toho, že je množstvo materiálov už pripravených. Je množstvo papiera a rôznych myšlienok, sme už mohli počúvať a prečítať si to z Európskej komisie, ale zatiaľ konkrétnych prác je menej, konkrétnych výsledkov sme až tak veľmi nevideli, a z toho dôvodu, práve či táto plynová kríza na začiatku tohto roka posilní politiku energetiky v rámci Európskej únie, či už pristúpime ku konkrétnejším krokom, resp. Komisia pristúpi ku konkrétnejším krokom ako doteraz.

A posledná moja otázka sa týka ľudskoprávnej dimenzie Európskej únie, vždy keď je hospodárska kríza, tak väčšinou sa zabúda na ľudské práva. A mám obavy, že nebude to inak ani teraz, či a ako to vnímate, pán komisár a pán podpredseda vlády, či táto hospodárska kríza nepotlačí ľudskoprávnu dimenziu Európskej únie, resp. aktivít Európskej komisie, či už smerom navonok k Európskej únii, smerom k takým krajinám ako Čína, Kuba a tak ďalej, ale aj dovnútra. Teraz sa pripravujú nové volebné programy jednotlivých politických strán, teraz sa pripravuje nová politika novej Komisie, resp. už sa rozmýšľa v členských krajinách o tom, aká by mala byť nová politika Európskej únie, či táto ľudskoprávna dimenzia nebude slabšia, ako keby tu tá kríza nebola. Ďakujem, to je asi všetko.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa na vystúpenie pána poslanca Berényiho prihlásil pán poslanec Martin Fronc ako jediný. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pozorne som si vypočul vystúpenie pána komisára a zaujalo ma jeho vyjadrenie sa aj vo vzťahu k činnosti Komisie o tom, ako von z krízy, ako podporovať vzdelanie. Myslím si, že tuná by som rád skôr položil a doplnil otázky o otázku, ktorá by smerovala k navrhovateľovi pánovi podpredsedovi vlády Čaplovičovi, ako Slovensko urobí opatrenia v prospech budúcnosti a investícií práve do vzdelania v kontexte, ako o tom hovoril pán komisár Figeľ. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz o slovo v rozprave požiadal člen Európskej komisie pán Ján Figeľ. Čiže je to vystúpenie v rozprave s cieľom, aby ste mohli potom ešte príp. faktickými poznámkami na neho reagovať. (Ruch v sále.) Poprosím o pokoj v rokovacej sále. O slovo požiadal v rozprave pán eurokomisár. Nech sa páči.

J. Figeľ, člen Európskej komisie: Ďakujem pekne. Ja som permanentne za dialóg, ale tiež, samozrejme, s časovými limitmi, aby som aj stihol potom ďalej. Chcem poďakovať aj za podnety, aj za otázky.

Viete, keď som hovoril o tých číslach a podnetoch voči Komisii. Tak to nie je povinnosť, to je možnosť. A zároveň Komisia každý rok už v predstihu predkladá celoročný program, zámery. Väčšinou aj ten konkrétny bod sa vždy vyvíja od polohy konzultácie, cez samotný návrh a až potom je definitívne riešenie. A je to už tradičná procedúra. A zároveň je to o istej kultúre legislatívy, lebo 27 štátov, polmiliardový priestor prijíma rozhodnutia o sebe a pre seba a zároveň aj pre svet, často veľmi dôležité. A je potrebné, aby sme sa v tom nielen orientovali, ale aj ovplyvňovali. A o tom je možno aj spôsob administrovania a zvolávania a prípravy na body, ktoré sú v prílohe materiálu, ktorý máte. A už vopred je možné niektoré témy lepšie pripraviť aj na pôde tejto Národnej rady. Takže na strane Komisie nájdete otvorenosť. A zároveň je to pozvanie, nie povinnosť.

K tým niektorým otázkam. Asi nikto nevie odpovedať precízne. Vidíte, ako sa menia predikcie. Aj samotná Komisia, ale aj OECD alebo Svetová banka a Európska centrálna banka, národné inštitúcie menia čísla, a to k horším. A nevieme, či už sme narazili na dno alebo ešte je ďalej cesta. A môj alebo náš odhad, ktorý je aj diskutovaný v Komisii, je nie skôr ako na budúci rok. Takže by malo nastať, mohlo by prísť oživenie ak. No a to sú podmienky, ktoré sú aj globálne, aj lokálne, to znamená, ako začne konať napr. americká administratíva, ekonomika, politika po dlhšom období prechodu alebo odovzdávania moci, ako sa budú chovať veľkí partneri, Čína, Rusko, India. No a, samozrejme, Európska únia, aby sme nehovorili za iných alebo čo máme urobiť my, je zároveň výzvou pre nás i pre druhých, lebo tým môžeme prispieť.

Európska únia napr., to je len ako jeden z konkrétnych bodov. Ja som ho aj spomenul, prvý summit. Za desať rokov nikdy nebol summit eurozóny, ale až teraz. No niekedy nás kríza pritlačí, niekedy rozum pomôže. Ale je dôležité, aby sme sa schádzali a hľadali cestu, zároveň upevňovali dôveru. Ak si spomínate, tak viete, že pred tým summitom prišiel Gordon Brown, veľká európska ekonomika, ktorá nie je v eurozóne, Spojené kráľovstvo. A ona je veľmi dotknutá krízou. Minule predseda Komisie povedal, že štáty mimo eurozóny sú naozaj oveľa viac zasiahnuté v Európe. A ako príklad slúži Island alebo Británia, ale, samozrejme, aj bližšie štáty, Maďarsko, Ukrajina. A teraz nechcem ani porovnávať, len povedať, že eurozóna je istým priestorom stability a len potrebujeme k tomu dodať aj to druhé, rast. A o tom je tá diskusia, o tom sú mnohé z tých stimulov. Tam pomôže len koordinácia a kombinácia toho, že to musí byť cielené, prechodné a dočasné, nie typu, že si na to zvykneme ako na nejaké barličky, nie narúšanie hospodárskej súťaže, ale jej posilňovanie.

Takže už prechádzam aj do tej druhej otázky, k tomu, čo povedal pán Berényi, ale aby som to dopovedal, prejdem k opatreniam Komisie, pán Halecký. Komisia skôr navrhuje, ponúka a je to vec štátov. My napr. sme teraz vo fáze završovania prípravy Lisabonskej stratégie na ďalšie obdobie, ktorá má svoj rámec celkový a zároveň tzv. národné opatrenia. Komisia ich sleduje istým spôsobom, komentuje, lebo sa dotýkajú aj spoločných záujmov, aj spoločných záväzkov. A je dobré, že tá Lisabonská stratégia sa zameriava napr. na sféru vedomostí, inovácií a napomáha takej účinnosti tejto politiky v rámci Európy, lebo keď Európa nebude inovatívna, najlepšie mozgy budú stále utekať inde, ťažko sa tu bude dariť inováciám vo výrobe, ale aj v celkovej takej schopnosti odolávať tlakom, krízam už či z hľadiska globalizácie alebo lokálnym dopadom.

Európska únia iniciovala summit G20 v novembri v Spojených štátoch vo Washingtone, ktorý si položil za métu reformovať medzinárodný finančný systém, to je veľká téma. Po vojne sa to postavilo. A od druhej svetovej vojny, čo už málokto pamätá, je čas na zmenu, je 21. storočie. Druhý diel bude 2. apríla v Londýne na európskej pôde. A je dôležité, aby Európa ponúkla aj riešenia, nielen zvolávala summity. A dnes Európa je schopná už čímsi prispieť, prinajmenšom nástrojmi, ako sú napr. spoločná mena, čo predtým nebolo. Len jeden poznatok poviem. My sme tam zastúpení, pretože sme v Únii. Keby sme v nej neboli, tak sa dozvedáme o tom len z médií alebo je to pre nás vzdialená téma. Bol som na stretnutí so švajčiarskym prezidentom v decembri, najcitlivejší bod komunikácie bol, že Švajčiarsko nie je pozvané na summit G20. A je to najbohatšia krajina na tomto kontinente. Ale je v izolácii, nie je tu členom. Nehovorím, že toto je odkaz, ale dnes sa opatrenia alebo dohody, alebo rozhodnutia dejú na iných fórach. A je dôležité pri tom byť a ovplyvňovať tieto fóra. Pre nás to je istá až geopolitická výzva užšieho vzťahu na východ alebo na západ, aby sme si to uvedomili a získavali z toho.

Ďalšie opatrenia a dosahy. Snažíme sa pomáhať aj európskym investíciám tak, aby sociálne dopady boli zmierňované, ale základ je národná politika a koordinácia týchto politík.

Pán Berényi, kríza liberálnej ekonomiky. Ja som povedal vo svojom tom komplexnom rámci situácie, v ktorej sme, že na začiatku bolo skôr etické zlyhanie. A permanentné zadlžovanie bez schopnosti reálneho splácania, čo je až neuveriteľné, kam to dospelo, do akých čísel, aké pyramídy narástli, otočené pyramídy, dole hlavou vo svete, skôr vidím toto všetko ako volanie nielen po zodpovednosti a etike, ale po uchovávaní slobody, ktorá však je viazaná so zodpovednosťou, áno slobode, ale áno aj zodpovednosti. Sú to dve strany jednej mince, ak je len sloboda, tak to vedie k takýmto deviáciám až deformáciám. Ak je len regulácia, len štát, len etatizmus, tak, samozrejme, kde je sloboda? A teraz ide o to, ako nastaviť viaceré pravidlá. Napr. je až amorálne, ak tí, ktorí sú v ratingovej agentúre na finančnom trhu, sú aj v predstavenstve bánk a sebe dávajú vysvedčenie, akí sú dobrí, pričom ľudia podľa toho požičiavajú alebo rozhodujú o svojich či firmách alebo domácnostiach.

Transparentnosť, úplne neznáme produkty, úplne neznáme veci, o ktorých je ťažké prečítať, kde majú korene alebo aké majú konzekvencie. Takéto veci je potrebné zmeniť. A to je výzva aj pre národné legislatívy, ale aj pre európske. Dnes už banky podnikajú poza hranice, štvrtina európskych peňazí, európskych bánk je za hranicami vlastného štátu. A to je pozvanie na prinajmenšom väčšiu transparentnosť v bankovom dohľade, kto je za čo zodpovedný, kto dáva ten certifikát a ako to dávame, aby sme si dôverovali, aby tu rástla dôvera, lebo narástli obavy. A vedie to, samozrejme, k takej rétorike, ako ste spomínali, pán kolega, že "bližšia košeľa ako kabát". Áno, každý to tak aj cíti, ale my potrebujeme aj spoločný kabát. A keď budeme ten kabát roztrhávať, tak ho aj roztrháme. A Európa na to doplatí, lebo tie automobilky neodídu naspäť do Francúzska, ale pôjdu ďalej do Číny, do Indie, na východ a prehráme všetci. Takže buď rozumne, alebo nerozumne, ale dôsledky vždy budú, a podľa Komisie nie protekcionizmus, ale ochrana, ktorou je aj spoločný postup, spoločný postoj Európskej únie ako veľkého najsolventnejšieho trhu, tie odpovede sú typu inovácie, zlepšovania prostredia podnikateľského, či už je to zatraktívňovanie alebo stransparentňovanie. My sme za pravidlá, ktoré adaptujú na krízu isté nové možnosti, flexibilnejšie, viac peňazí napr. ako vo forme štátnej pomoci na vedu, výskum, pre regióny alebo pre firmy. Toto všetko je súčasťou dnešnej politiky konkurencie alebo štátnej pomoci. Zrýchlili sme rozhodovania napr. o bankách. Do 24 hodín alebo do niekoľkých dní sa predtým dlhé zložité procedúry skrátili, aby sme konali rýchlo a v záujme ekonomiky. Ale protekcionizmus určite nie je riešením. Ja len pripomeniem v prvých rokoch nášho členstva v Únii také signály, že nové štáty majú nízke dane a chcú fondy. Táto krajina, ktorú poznám, ku ktorej sa hlásim, predsa daňami nestratila v príjmoch, ale navýšila príjmy. Proste viac odviedla do spoločného rozpočtu, čo je vlastne odpoveď na podozrenia, či my si kompenzujeme cez nízke dane európskymi fondmi výpadok príjmov. Nie. To je seriózny prístup a je možno aj návodom pre iných, aby takto postupovali.

Energetika. Keď som začínal v Prodiho komisii, pamätám, že v Prodiho období nebolo možné hovoriť o spoločnej stratégii, a to z viacerých príčin. Niektorí vravia, že Británia ešte stále bola čistým vývozcom energií. Za ten čas boli niekoľké tvrdé zimy alebo zimné cvičenia, pomenili sa viaceré veci, neskutočné zmeny v cenách. Takže sme aj možno vyškolení viac. Teraz sa nám darí diskutovať o spoločnej stratégii a aj niečo preto robiť. Zase neidealizujem, ale viacero rozhodnutí sa v tomto smere prijalo. Podľa mňa v budúcej Komisii bude nielen komisár pre energetiku ako samostatná osoba, ale aj direktoriát, to znamená ministerstvo. Dnes je direktoriát pre energetiku a direktoriát pre dopravu spolu v jednom celku. Tá agenda si to zaslúži. Samozrejme, vznikli viaceré podnety pre efektívnosť, pre bezpečnosť aj pre udržateľnosť energetickej stratégie. A ja by som ju považoval za jednu z kľúčových pre budúcnosť Európy ako takú, už či z hľadiska nezávislosti alebo mieru alebo usporiadania vývoja na kontinente, lebo vidíte, čo to robí so vzťahmi medzi štátmi, ak energetická situácia je predmetom nespoľahlivosti alebo ešte horších javov. Nemalo by to oslabovať podľa mňa ľudskoprávne aspekty, Únia je úniou štátov a občanov. Skôr ten ľudský rozmer narastá tým, že sa otvárajú možnosti nielen pre slobodný pohyb pracovníkov, ale aj študentov, pre kvalifikácie. Takže ten občiansky a ľudský rozmer, ktorý narastá, zároveň hovorí o tom, že občan nie je turista, občan má svoje postavenie v Európskej únii. Takže nemyslím si, že by to malo byť oslabené, skôr nové členské krajiny aj svojimi skúsenosťami spred 20 rokov aj teraz v novej zmluve podobne ten dôraz robia oveľa silnejším.

Skončím pri téme, ktorou je vzdelanie, kde, som presvedčený, nie menej, ale viac investovať je cestou, aj keď to znie veľmi zložito v takomto období. Tam, kde sa znižujú výdavky na vzdelávanie, na vedu, výskum, to je ako keby sa prejedala budúca úroda, sadivo, osivo. Tak odporúčam, samozrejme, takto zmýšľať. Verím, že to pomôže aj pri diskusiách o slovenských postupoch.

Chcem vám poďakovať za doterajší prístup alebo kolegialitu, keďže je to moje posledné vystúpenie tu, tak aj za to, že ste to nejako oceňovali alebo oceňujete. Je dôležité, aby ten dialóg bol otvorený, konštruktívny aj teraz, aj do budúcnosti, ak ktokoľvek bude zastupovať Slovensko v Európskej komisii. Prajem vám všetko dobré. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne členovi Európskej komisie za jeho vystúpenie v rozprave. Nie sme tu často svedkami toho zo strany navrhovateľov. A preto teraz otváram možnosť reagovať na neho vo faktických poznámkach. (Hlas z pléna.) Ale to bolo vystúpenie v rozprave, pán kolega.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Alexander Slafkovský ako jediný. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán komisár, ja mám svojím spôsobom len jednu takú zásadnú otázku. Občas sa o týchto nových krajinách, ktoré pristúpili do Európskej únie, v kuloároch objavili reči, že sa možno správame niekedy ako čierni pasažieri Európy, proste podľa toho, čo nám vyhovuje alebo nevyhovuje. Ale zasa na druhej strane som bol zhrozený, keď som počul vyjadrenia pána prezidenta Sarkozyho. On si to, zdá sa, vzápätí aj uvedomil a zareagoval opačne. Čiže chcem týmto spôsobom akosi vyzvať ku konzistentnej politike Európskej komisie pro futuro. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Môžete ešte reagovať v dvoch minútach, pán komisár. Nech sa páči. Skúste zapnúť pánovi komisárovi jeho mikrofón.

J. Figeľ, člen Európskej komisie: Ďakujem pekne. Takže kartičku som odovzdal v roku 2004.

Veľmi presne ste to pomenovali, že to bol prezident konkrétnej členskej krajiny, a nie Komisia. Takže my naozaj sa snažíme nieže o vybalansovaný prístup, ale o jasné pomenúvanie nielen problémov, ale aj riešení. Nie je to ideálna zostava ľudská, samozrejme, ale v Komisii také nejaké delenie na starých, nových nie je, treba ho prekonávať, práve pokiaľ ide o nových, priniesli oživenie do Európy, istý priestor aj pre hospodársky rast starších krajín. Po piatich rokoch sú tieto veci evidentné, merateľné, štatistiky to potvrdzujú. A je dôležité, aby toto vedomie nadobúdali aj západnejší alebo starší a chápali, že rozšírenie bolo posilnením pre Európu, nie oslabením.

A tie jednotlivé prístupy. No sú niekedy dovnútra orientované, niektoré pre Európu, ale treba aj pokoj, aj konštruktívny prístup zachovať, hlavne zo strany nových členských krajín. Toto považujem za to najlepšie ako odpoveď na či kritiku alebo takéto vystúpenia. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

A pýtam sa teraz pána podpredsedu vlády, ako navrhovateľ či chce záverečné slovo využiť. Nie. Pán spravodajca, chcete využiť záverečné slovo? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem aj komisárovi Európskej komisie Jankovi Figeľovi a želám mu aj ja z tohto miesta ešte veľa síl, aby v týchto ťažkých časoch dokázal svoju misiu úspešne zakončiť. Všetko dobré. (Potlesk.)

A teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej.

Návrh vlády má tlač 867 a spoločná správa výborov je pod tlačou 867a.

Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi privítať ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka, ktorý po prvýkrát sa zúčastňuje na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.) Prajem mu z tohto miesta veľa pracovných úspechov a súčasne ho prosím, aby sa teraz ujal slova a návrh vlády odôvodnil. Pán minister, nech sa páči, rečnícky pult je teraz určený pre vás.

M. Lajčák, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Ďakujem za milé privítanie. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, tak trochu symbolicky predkladám dnes na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej.

Dohoda bola podpísaná spoločne všetkými splnomocnenými zástupcami zmluvných strán na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 16. júna 2008 v Luxemburgu. Za Slovenskú republiku dohodu podpísal vedúci Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii.

Rada Európskej únie 21. novembra 2005 prijala rozhodnutie, ktorým poverila Komisiu, aby dojednala túto dohodu. Rokovania sa začali 25. novembra 2005 a uskutočňovali sa v úzkej spolupráci s pracovnou skupinou pre západný Balkán a členskými štátmi Európskej únie. Konečné znenie dohody v anglickom jazyku bolo k dispozícii v máji v roku 2007.

Dohoda sa zameriava predovšetkým na zabezpečenie politického dialógu s Bosnou a Hercegovinou, zabezpečenie regionálnej spolupráce vrátane perspektívy zriadenia zón voľného obchodu či perspektívy zriadenia zóny voľného obchodu medzi Európskou úniou a Bosnou a Hercegovinou.

Vláda Slovenskej republiky schválila dohodu uznesením č. 731 na svojom zasadnutí dňa 15. októbra 2008. Keďže dohoda je v podmienkach Slovenskej republiky medzinárodnou politickou zmluvou a medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky. Súčasne je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o tom, že dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Po vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky bude dohoda predložená na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky.

Pre vašu informáciu. K dnešnému dňu bol vnútroštátny schvaľovací proces ukončený v dvoch členských štátoch Európskej únie, v Estónsku a v Maďarsku. Listiny o ratifikácii boli uložené na Generálnom sekretariáte Rady Európskej únie.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami na strane jednej a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej súhlas. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

Teraz prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru pána Pavla Kuboviča, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Máte slovo, pán spravodajca.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej (tlač 867) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 893 z 8. januára 2009 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2009 č. 559, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 20. januára 2009 č. 250 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. januára 2009 č. 136 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 140 z 29. januára 2009. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

Toľko, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.