A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Buriana pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Janiš, máte slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Ďuračka a je v spoločnej správe, je dobrý. Je dobrý. Podnikatelia pri prechode na euro, tých sme tlačili, aby sa predzásobili, aby sa dobre pripravili, aby bol prechod na euro plynulý. Museli si nakúpiť pokladnice, softvéry, celé know-how si museli v podstate kúpiť, lebo s eurom nepracovali, euro nepoznali. Banky toto všetko mali. Banky sú dcéry zahraničných bánk, kde euro frčí 10, 15 rokov. Tí nepotrebovali nakupovať nič. Mali rozum, akurát, čo im chýbalo, mohli si dokúpiť tie sčítacie automaty. Neurobili tak. Jednoducho sa vrhli a po skončení duálneho obehu skoro výpalnícky začali vyberať peniaze za to, že tam niekto vkladá na účet peniaze v minciach.

Z toho dôvodu banky mali so svojím opatrením prísť skôr, mali dosť času na prípravu. Nech si nakúpia stroje, nech si nakúpia tie na mince, nech robia to, čo robia v zahraničí.

Neobstojí ani to, že niekto sa tu bojí nejakej mincovej turistiky. No už chcem vidieť aj toho Rakúšana, ktorý sadne do auta a beží s vedrom mincí do Bratislavy, keď si za 30 centov v automate vymení v Rakúsku.

Ten návrh pána Ďuračku je dobrý a banky sa tiež musia spamätať a správať sa aj v tejto situácii, aká je. Nie tak, ako sa správajú voči podnikateľskému sektoru v tomto konkrétnom prípade.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Burian, budete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem upozorniť pána poslanca Janiša, že práve preto to robíme, aby ste teda tie banky a dali im priestor na to, aby sa spamätali, aby našli to riešenie, ktoré je bežne štandardné v rámci krajín Európskej únie. Tieto banky tiež museli prejsť na euro. Ja upozorním pána Janiša, že žiadna táto banka, pretože je pobočkou zahraničných bánk, nemá jednoducho preklápací systém na to, aby sa jednoducho prešlo na euro a bez problémovo riešilo. Tým nechcem zdôvodňovať a nechcem ani byť zástancom bánk, len tvrdím, že ani euro v Európskej únii nebolo zavedené 15 rokov. Len upozorňujem, že je to rok 1999. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tkáčová, po nej sa pripraví pán poslanec Pásztor.

Nech sa páči, máte slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Najprv na úvod svojho vystúpenia sa vyjadrím k predmetu, ktorý upravuje vládna novela, a to je, opatrenia pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, lebo toto je hlavný program, o ktorom v tomto bode rokujeme.

V čl. I § 4 ods. 2 zákona sa navrhuje uložiť vlastníkovi pozemku pod stavbou povinnosť trpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorého obsahom má byť držba a užívanie pozemku až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Vzhľadom na to, že strpenie vecného bremena možno považovať za nútené obmedzenie výkonu vlastníckeho práva, malo by byť toto obmedzenie primerane kompenzované. Bol priestor v druhom čítaní, keď sme na tento problém poukazovali, ale predkladateľ tieto naše pripomienky neriešil.

Ja vecne chápem problém obcí a miest, ktoré majú problém s čerpaním eurofondov, pretože nemajú vlastnícke právo k pozemku, ale spôsob, ktorý je zvolený, nepovažujem za právne dostatočný, pretože zriadenie vecného bremena bez primeranej kompenzácie považujeme za obmedzenie vlastníckeho práva. Preto ja nemôžem tento vládny návrh zákona, ktorý je uvedený v článku I podporiť.

A teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k článku IV, ktorý sa pri tomto návrhu zákona vyskytol akosi znenazdajky, a to je problém, ktorý trápi, myslím si, väčšinu z nás, a to je problém s euromincami.

Mohli sme si nedávno prečítať a vypočuť aj v médiách, ako šofér autobusu celkom jednoducho vyhodil cestujúcu z autobusu z mestskej hromadnej dopravy, pretože chcela platiť eurocentmi a on jednoducho povedal, centíky neberiem, a ak nemáte normálne peniaze, tak vypadnite z autobusu. Myslím si, že takéto správanie nie je namieste. Nadávajú aj bankári, pretože musia prenášať kilá a tony kovu. Nadávajú aj obchodníci, pretože každý večer sedia hodiny pri spočítavaní tržby v minciach, a potom ich vo vedierkach nosia do bánk, kde si za to banky účtujú pomerne vysoký poplatky. No a nadáva aj pán premiér na banky, že si účtujú nehorázne poplatky a chce im to zakázať.

Pán poslanec Burian vystúpil s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by mal tento zákaz, len dočasný zákaz do 31. augusta realizovať. Vecne nemám problém s tým, že mince sú problém a že vysoké poplatky za vklad mincí v hotovosti je problém. Ale z právnej stránky jednoducho v právnom štátne je neprípustné, aby Národná rada zákonom zakázala poplatky za vklad mincí a dokonca aj bankoviek bankám.

Dôvodov na to mám niekoľko. Jednak vklad mincí robí Národná banka Slovenska bez poplatkov, to mi potvrdí pán minister, jednak banky si tento výpadok vyriešia nejakým iným spôsobom. Viem si dosť dobre predstaviť, že za vedenie účtu sa zdvihne o, ja neviem, o 15 centov mesačný poplatok a je vybavené. Čiže jednoducho za službu musí byť zaplatené a nezaplatia to za nás Marťania, ale zaplatíme to my zákazníci. No a je to rovnaký právny nezmysel, ako by sme zákonom zakázali napríklad pekárom predávať rožky. De facto im prikázať, že musíte rožky dať zadarmo, lebo to je vo verejnom záujme. To sú také principiálne výhrady k pozmeňujúcemu návrhu pána Buriana a k úmyslu dočasne zrušiť poplatky za vklad.

Ešte by som k tomu pozmeňujúcemu návrhu. Pán Burian, vy navrhujete aj za vklad bankoviek tieto poplatky rušiť, ale vždy, vždy zatiaľ, čo sa pamätám, vklad v hotovosti v bankovkách aj minciach bol spoplatňovaný. Nebol len problém s mincami, lebo slovenské koruny neobiehali v takom veľkom množstve, aby ich podnikatelia alebo občania nosili do bánk. Čo však neplatí pri tom, keď sme prešli na euromenu.

Ja vám poviem svoje osobné zážitky z prechodu na euromenu, lebo však vy viete všetci, že som z podnikateľskej rodiny a veľmi blízko a dôverne som bola v každej fáze v podniku, ktorý prechádzal na menu, na novú menu na euro. Takto pred rokom vo februári sme sa museli rozhodnúť, koľko tej euro hotovosti si objednať. No, buďte múdri pred rokom. Koľko mi bude treba. Čo ja viem päťsto jednocentoviek, tisíc? To nikto nevedel. Dnes som múdra. Viem, že nám stačilo objednať tretinu z toho, čo sme objednali a myslím si, že to bol problém každého jedného podnikateľského subjektu, že sa predzásobili viac, ako bolo potrebné, to už spomínal aj kolega Burian. A som aj o tom presvedčená, že do pol roka sa tieto prebytky na minciach dostanú cez banky naspäť do skladov a problém s mincami nebude až taký akútny, ako je dnes.

Veľmi ma potešila tá atmosféra, keď 2. januára sme otvorili obchod a teraz prichádzali zákazníci tak nesmelo, ale s úsmevom, veľmi pokojní a dostali vydané nové centíky pekné lesklé, si to tak obzerali v rukách. A vadí mi na tej situácii jedna vec, že štátnici ako prezident alebo premiér nepoďakovali obyvateľom krajiny, všetkým tým, ktorí za zúčastňovali na zavedení novej meny, že táto výmena prebehla v podstate bez nejakých väčších problémov. Aj vy ste ďakovali, pán minister? Tak som to nezachytila, ale myslím si, že tá vďaka fakt patrí hlavne obyvateľom tejto krajiny.

Ako som už spomínala, najväčší problém je denné počítanie tržieb v minciach. Zamestnáva to jednak pracovníkov v pokladniach, zamestnáva to ale aj obchodníkov. Ten pracovný týždeň vyzerá tak, že pol dňa si v týždni musíte vyhradiť na roztriedenie mincí a odvlečenie tých vedierok do banky.

Takže, pán kolega Burian, aj keď vecne by som s vami súhlasila, že to je dobrý návrh, my ako zákonodarcovia musíme hlavne pozerať na tú právnu stránku návrhu a v tom už nie som presvedčená, že to dobré je.

Ja si myslím, že riešenie by bolo v tom, aby Národná banka Slovenska dočasne na tú dobu, keď problém s mincami je, rozšírila svoje expozitúry, pretože podľa mojich informácií iba sedem pobočiek Národnej banky je otvorených a aby predĺžili aj úradné hodiny alebo otváracie hodiny, nazvime si to akokoľvek, pretože tie otváracie hodiny sú len doobeda. Vydávajú sa časenky a kto nestihne prísť do krajského mesta a vybrať si časenku, tak jednoducho išiel s mincami zbytočne.

Takže, pán minister, ja by som navrhovala, že by ste skúsili v tomto smere riešiť problém s mincami, pretože Národná banka Slovenska ako strážca národnej meny stratila svoju úlohu, pretože euro stráži Európska centrálna banka a že by dočasne na ten polrok, rok, kým sa stiahnu prebytočné mince z obehu, aby túto úlohu, ktorú zo zákona musí bezplatne robiť Národná banka Slovenska aj vykonávala. Ďakujem vám za pochopenie. Aj vám kolegovia.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Ďuračka, pán poslanec Halecký. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Ďuračka.

J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som mal iba jednu otázku na pani kolegyňu poslankyňu. Povedala, že bola rada, keď otvorili ako familiárne 2. januára obchod. Ja sa jej chcem spýtať, či vyberala od tých návštevníkov, ktorí jej tam išli robiť tržbu, peniaze za to, že tam vstúpili? Ja si myslím, že nie. Ona robí obchod. Obchod robí preto, aby predala tovar alebo nejaké pekárenské výrobky alebo podobne.

Takže aj banka. Banka žije na niečom inom. Nie na tom, že zákazník jej donesie peniaze, s ktorými ona robí. Má robiť úvery, úroky, pôžičky a podobne. To je hlavný systém bánk, ale nie za to, že občan jej dá svoje peniaze alebo firma, alebo podnikateľ a už na to máme, ako bolo dané zo začiatku, dve až tri percentá z hodnoty prinesených peňazí.

To isté, keby došiel návštevník do reštaurácie, tak nech ho hneď "skásne" na začiatku čašník za to, že ešte len navštívil tú reštauráciu. Nie ten hotel, tá reštaurácia je na niečo iné takisto stanovená. Na poskytovanie iných služieb, za čo sa platí. Takže aj banka, aj za niečo iné. Má zarábať a jej hlavná podnikateľská činnosť je. Takže asi toľko.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel k vystúpeniu pani poslankyne Tkáčovej povedať, že ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Buriana sa mi pozdáva, a to z toho dôvodu, že rieši hlavne situáciu pri vkladaní euromincí a eurobankoviek tých bežných ľudí, ale aj pre tie malé drobné firmy, pretože pre nich je to možnože aj technicky, aj fyzicky dosť ťažko predstaviteľné, aby dennodenne túto činnosť vykonávali a aby boli, dá sa povedať, relatívne na tom stratoví. Takže pokiaľ je toto obmedzenie do konca augusta, je to dočasné. Myslím si, že možno to strpieť a od 1. septembra, myslím si, že sa nájde riešenie, ktoré bude určitým väčším kompromisom a praktickejším vstupom pre obidve strany. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: No, pán kolega, vy ste to veľmi presne pomenovali, pán kolega Ďuračka. Samozrejme každý, kto podniká, tak si účtuje za tovary a za služby. Tak ako si ten pekár účtuje za tovar, tak si banka účtuje za službu. A vklad v hotovosti je jednoducho služba. Na tom nezmeníme ani vy, ani ja nič. Ja som ani raz nepovedala, že problém nie je. Problém je a je veľký, pretože hlavne malí živnostníci musia behať s vedrami plnými mincí a nikto im za toto nezaplatí. V tomto sa my zhodneme. Toto problém je.

Nezhodneme sa v tom, ako to chcete riešiť. Ja som vám povedala, kde je riešenie. Máme Národnú banku Slovenska, stratila pozíciu strážcu národnej meny, tak nech vykonáva službu pre občanov, pre obchodníkov, pre živnostníkov, pre každého. Nech preberá mince bezplatne. A to zo zákona aj robí. Takže nie je problém v tom, že sa zhodneme, kde nás topánka tlačí, ale problém je v tom, ako to právne vyriešime. Myslím, že tým som aj pánovi Haleckému odpovedala. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pásztor. Pripraví sa pán poslanec Ďuračka.

I. Pásztor, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, rokujeme o vládnom návrhu zákona, o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obec a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý podľa dôvodovej správy je potrebný preto, lebo do pôsobnosti územnej samosprávy prešli právomoci v rôznych oblastiach života a zároveň s decentralizáciou prebehla aj decentralizácia majetku, ktorá súvisí s výkonom jednotlivých právomocí.

Takto sa do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov dostali stavby bez pozemkov, na ktorých stoja a ktoré aj v súčasnej dobe sú vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Do roku 1990 dochádzalo k výstavbe zariadení spadajúcich pod pojem národného majetku aj bez majetkoprávneho usporiadania vlastníctva stavby s pozemkom pod ňou.

To znamená, že v súčasnej dobe sú vo vlastníctve obce a vyšších územných celkov stavby, pod ktorými pozemky nie sú vo vlastníctve, ale osôb, predovšetkým fyzických osôb. Nakoľko vlastníkmi týchto pozemkov vo väčšine prípadov, ako som už uviedol, sú fyzické osoby, moje vystúpenie k tomuto návrhu zákona bude predovšetkým z pohľadu v záujme týchto osôb.

Samotná dôvodová správa uvádza, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov v ustanovení § 141 umožňoval vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky zastavané stavbami, ktoré boli pred 1. 10. 1995 vo vlastníctve štátu a pri ktorých dosiaľ neprišlo k majetkoprávnemu vyrovnaniu na návrh obce, ktorá návrh na vyvlastnenie mohla podať najneskôr do 31. 12. 2000. Z uvedeného je zrejmé, že do 31. 12. 2000 obce mali účinný právny prostriedok na to, aby sa vyriešilo vlastnícke právo k pozemkom pod stavbami v ich vlastníctve.

Nemôžem súhlasiť s názorom vlády prezentovanom v dôvodovej správe, že obce tento inštitút nevyužili vzhľadom na zdĺhavý proces dodatočného vyvlastňovania, na ktoré bolo potrebné zabezpečiť vypracovanie nových geometrických plánov, vyžiadania listov vlastníctva a zistenia nesúhlasu vlastníka pozemku s predajom.

Vypracovanie geometrického plánu, zabezpečenia listov vlastníctva ani zisťovanie súhlasu vlastníkov pozemkov s predajom nebolo také náročné, že by sa to nedalo zvládnuť v priebehu piatich rokov. Pritom stačilo podať návrh do 31. 12. 2000 a rozhodnutie o dodatočnom vyvlastnení mohlo byť vydané neskôr.

Od roku 1990 do doby predĺženia tohto návrhu zákona tak obce, ako aj vyššie územné celky riešili otázku získania vlastníckeho práva k pozemkom pod stavbami v ich vlastníctve, a to odkúpením od pôvodného vlastníka alebo zámenou za iný pozemok.

Nevidím dôvod na to, aby zákonom bol upravený postup pri zámene pozemku s vlastníkom pozemku pod stavbou vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku. Najmä ak vláda určuje, že náhradný pozemok môže byť poskytnutý iba v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok zastavaný a na tom istom katastrálnom území.

Takto zásadne zasiahnuť do pôsobnosti samosprávnych orgánov nie je odôvodnené, lebo každý prípad je iný a súčasná právna úprava ohľadom nakladania s nehnuteľným majetkom týchto samosprávnych orgánov ukladá schválenie prevodu vlastníctva vrátane zámeny zastupiteľstvom. Existuje teda účinný prostriedok kontroly v tom, že o zámene rozhoduje nadpolovičná väčšina poslancov, ktorí pri rozhodovaní berú do úvahy osobitosti každého prípadu a záujmy tej územnej samosprávy, v ktorej sú poslancami.

Z tohto návrhu zákona mám dojem, akoby vláda chcela primäť občanov k tomu, aby svoje pozemky pod stavby vo vlastníctve týchto územných samospráv čo najskôr vyriešili, lebo v opačnom prípade im bude poskytnutý náhradný pozemok v rámci konania o nariadenie pozemkových úprav a v tomto konaní je už naozaj otázne, akú bude mať skutočnú hodnotu náhradný pozemok.

Z hľadiska právnej istoty vlastníka budovy za odôvodnené považujem z celého návrhu iba § 4, ktorý rieši otázku vzniku vecného bremena k pozemku pod stavbou na základe tohto zákona. Toto vecné bremeno umožňuje vlastníkovi stavby držbu a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Ak v tomto ustanovení sú dostatočne určito a jednoznačne upravené práva vlastníka stavby, pýtam sa, prečo je potom potrebné zbaviť vlastníka pozemku jeho vlastníckeho práva, ak sú práva vlastníka stavby dostatočne garantované.

Spôsob riešenia tohto problému cez zriadenie vecného bremena považujem za dostačujúci a tento sa už osvedčil v prípade bytových domov, keď vzniká podľa zákona č. 189/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Ďuračka.

J. Ďuračka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcel som využiť možno dvojminútový limit, ale tam by som to asi nestihol, pretože odznelo okolo tých bánk niekoľko vecí a tým iniciátorom okolo tých mincí som bol ja z niekoľkých dôvodov. Pretože, keď si prečítame zákon o bankách, tak je tam napísané, že banky sa majú správať v prvom rade seriózne voči svojim klientom. Keby sme tie peniaze, ako tuná hovorila pani kolegyňa Tkáčová, nechali doma v trezoroch, vo vreckách a podobne, tak tie banky by mohli zaniknúť. Pretože nemali by relatívne z čoho existovať, nemali by čo robiť, nemali by komu čo poskytovať.

Čiže keď si prejdeme päť kilometrov za hranice do Kittsee alebo zoberme Hainburg a podobne, tá istá banka, nebudem ju menovať, ktorá má dcéru na Slovensku, tam sa deje to, čo hovoril pán Janiš. Donesieme vedro mincí rôznych druhov, vysypeme do mašinky, mašinka zráta, dáme svoju kreditnú kartu, pekne na účet prečíta a pripíše, zoberie za to 0,3 eura, poďakujeme sa alebo nám sa poďakujú, že sme vôbec tie peniaze do tej banky doniesli, aby mohla s nimi pracovať a ideme pekne spokojní domov.

Ale na Slovensku sa udialo niečo iné. A to malo niekoľko dôsledkov. Po prvé. Na euro sme sa tešili všetci určite. Pretože to bol posledný krok k tomu, aby sme boli plnoprávnou krajinou Európskeho spoločenstva. To, čo je. Boli tam spojené tri krát šestnásť. To bolo, 16 rokov sme mali korunu, boli sme 16. krajina, ktorá vstúpila do euro platidiel a 16. januára sa končilo fakticky duálne používanie koruny aj eura. Prišli k tomu Vianoce, prišiel nový rok, prišli prázdniny. Banky povedali 5. januára začneme až účinkovať. Od 1. januára už boli v platnosti kreditné karty alebo platobné karty, nazvime si to tak ale, bohužiaľ, vis maior došla do toho energetická kríza.

Čiže pán premiér a myslím si vláda a ministri sa museli venovať niečomu inému. Venovali sa tomu, aby táto krajina vôbec existovala. Klobúk dolu. Banky namiesto toho, aby takisto troška pomohli tomuto všetkého a tej kríze, ktorá sa vo svete deje a, samozrejme, postihuje Slovensko a dosť značne, to teraz začína takisto vplývať, jednoducho 16. januára nenahodili percentá, tak to bolo na koruny, lebo je rozdiel brať 2, 3 % zo 100 korún a je rozdiel brať 2, 3 % z hodnoty vložených mincí. To bolo publikované, to tak bolo. Preto ma viedlo k tomu to, že som vôbec toto predložil. A všetko sa to týkalo hlavne tých malých živnostníkov, malých podnikateľov, novinové stánky, tabaky, malé reštaurácie, pohostinstvá a tak ďalej. Pretože ma prekvapilo, keď sme mali sedenie s asociáciou bánk, ako povedali, že s veľkými hypermarketmi a podobnými veľkými obchodmi majú dohodnuté iné percentá, iné provízie a podobne. Takže to je ešte niečo nehoráznejšie. Pretože v tomto prípade ten občan, ten malý živnostník zostal až na tom poslednom mieste.

Dneska som si prečítal pár takých, povedal by som, štúdií, čo poskytla Národná banka, poskytlo ministerstvo financií a poskytla takisto asociácia bánk. Je tam dosť zaujímavých vecí, ale najdôležitejšie, čo je asociácia bánk, samozrejme, kde sú združené všetky banky na Slovensku, konštatuje, že sa nič nezmenilo, iba prerátali konverzným kurzom svoje poplatky, svoje percentá a tak ďalej.

Je to nehorázna lož, pretože, keď si zoberieme, že do konca roka 2008, pokiaľ ste platili platobnou kartou v korunách, tak ste mali poskytovatelia služieb, či to boli pohostinstvá, hoteliéri, hypermarkety a podobne dohodnuté percentá. Percentá napríklad na korunové sadzby boli, ako kto mal dohodnuté, ja poviem konkrétny príklad, čo sa týkalo okolo mňa, bolo okolo 1,2 %.

Pokiaľ ste platili kartou v zahraničnej mene, to bolo euro, bola to libra, dolár a podobne, tak znova boli dohodnuté percentá a tie boli podľa toho, ako kto zasa mal, 2 - 2,5, 3 - 3,5 % až. Prišiel prvý január, slovenskou menou sa stalo euro. Ale banky, bohužiaľ, na to zabudli. A znova na to zabudli.

Čiže pokiaľ ste platili kreditnými kartami, vás sa to netýkalo, vám strhnú to, čo platíte, ale opýtajte sa poskytovateľov služieb, koľko im stŕhajú. Stŕhajú im percentá, ako keby ste platili cudzou menou. Až po stretnutí s asociáciou bánk a s bývalou, napríklad tu konkrétne, čo mala sporiteľňu na starosti pani Ovesny Straka, došlo k tomu, že odrazu aj tých mojich priateľov navštívili a začali ponúkať služby, nové zmluvy. Ale prečo nedali tie zmluvy, ktoré boli v slovenskej mene dakedy v roku 2008? Čiže keď mala v slovenskej mene v korunách sadzbu danú 1,2 %, prečo nám tu neponúkli banky 1,2?

Do minulého týždňa podobne, a u niektorých to ešte aj dneska platí, platia 2,5 %, 3 % a tak ďalej, rozumiete ma. Čiže znova stále tieto banky berú, že na Slovensku zatiaľ nie je národná mena euro, ale stále euro je ako cudzia mena.

Čiže mali by sa tie banky troška spamätať, mali by zabudnúť na to, ako zarábali na kurzových rozdieloch, keď zaplatil v eurách, najprv to išlo premenou, dve koruny zarobili na rozdiele v eurách, na korunový účet dali o dve koruny menej, popri tom strhli 3,5 % z toho, že to bola zahraničná platba. Toto keď si narátate, mňa osobne alebo moju manželku, ja už to nemám, to stálo ročne okolo 700- až 800-tisíc na malom hotelíku, pretože mal som tam, samozrejme, zahraničnú klientelu. Väčšinou všetky platby boli v kreditných kartách, takže toto im všetko padlo.

A teraz oni nevedia, veď oni sú takisto podnikatelia, ako je podnikateľ ten predajca, ako je podnikateľ nejaký obchodník, nejaký šuster, hocikto iný, lenže banky, to je niečo osobitné u nás, na to sa nesmie siahnuť, banky treba brať, klaňať sa im a neviem čo. Nie, mali by ich zistiť a padnúť takisto troška na zem a tie svoje zisky takisto na takú úroveň, akú majú bežní normálni podnikatelia, pretože banky dostali očistené od bývalej vlády, dostali ich pekne čisté, kúpili si ich, ja nehovorím, že dostali zadarmo, kúpili si ich, neboli tam žiadne veľké dlhy a podobne, došli na to, že podnikali. Tak nech podnikajú seriózne aj dneska, keď na Slovensku platí euro a euro je naša národná mena. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Neregistrujem žiadnu faktickú poznámku, takže mi dovoľte, aby som vyhlásil rozpravu za skončenú. Pýtam sa ministra, či chce k rozprave zaujať stanovisko? Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, ďalej nasleduje

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na úhradu výdavkov v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci porušenia cenovej disciplíny spoločnosťou Slovnaft, a. s.

Návrh vlády má parlamentnú tlač číslo 898, správa výboru je 898a.

Pán minister, máte slovo a uveďte tento materiál.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v roku 2005 udelilo ministerstvo financií spoločnosti Slovnaft, akciová spoločnosť za porušenie cenovej disciplíny pokutu vo výške 44,5 milióna eur, čo je 1 341,6 miliardy Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky znížil výšku pokuty, ktorú spoločnosť Slovnaft, a. s. už zaplatila. Pretože Ministerstvo financií Slovenskej republiky neuspelo s mimoriadnym opravným prostriedkom proti verdiktu Najvyššieho súdu, boli všetky opravné prostriedky zo strany ministerstva financií vyčerpané. Na základe tohto je potrebné spoločnosti Slovnaft, akciová spoločnosť zaplatiť 16 713 401, 61 eur, čo v prepočte zodpovedá 503 507 937 Sk. Na úhradu rozdielu zaplatenej pokuty a pokuty potvrdenej v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhuje vláda Slovenskej republiky použiť štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií.

V súlade s § 13 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o použití štátnych finančných aktív na výdavky štátneho rozpočtu rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky. Na základe uvedeného navrhuje vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas s použitím štátnych finančných aktív. Ďakujem, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Buriana, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády. Máte slovo, pán predseda.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s použitím štátnych finančných aktív na úhradu výdavkov v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci porušenia cenovej disciplíny spoločnosťou Slovnaft, a. s.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor prerokoval danú správu. Gestorský výbor nedostal od začiatku rokovania k návrhu na vyslovenie Národnej rady s použitím finančných aktív v nadväznosti na rozsudok žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a preto ako gestorský výbor odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh o použití štátnych finančných aktív na úhradu výdavkov v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu a vysloviť súhlas.

Zároveň predmetná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s použitím štátnych finančných aktív na úhradu výdavkov v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu v právnej veci porušenia disciplíny bola schválená uznesením gestorského výboru 441 z 28. januára 2009. Výbor zároveň určil Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu a zároveň ho poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia tvorí prílohu spoločnej správy.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som písomnú prihlášku, samozrejme, je tu možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pýtam sa, kto sa do nej hlási? Pokiaľ nikto, ďakujem. Uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem ministrovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Takže myslím, vážené kolegyne, kolegovia, že sériu návrhov zákonov, ktoré predkladal pán minister financií, máme za sebou. Teraz je ďalším bodom prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 880, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom máme v rozhodnutí predsedu č. 900.

Slovo má teraz pán minister zdravotníctva Richard Raši a uvedie tento vládny návrh zákona.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 z dôvodu úpravy § 27 týkajúceho sa kategórií zdravotníckych pracovníkov a s ním súvisiacich ustanovení zákona.

V predkladanom návrhu zákona sa riešia aj ďalšie témy vyvolané aktuálnou potrebou, a to umožnenie vzniku špecializovaných centier na sústreďovanie vybraných zdravotných výkonov, doplnenie ustanovení týkajúcich sa inštruktorov a kurzov prvej pomoci, registrácia zdravotníckeho pracovníka, podmienka výkonu zdravotníckeho povolania, možnosti zrušenia registrácie, povinnosť poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť plne uhrádzanú alebo čiastočne uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia, ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Teraz by mal dostať slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pán poslanec Valocký, ale neregistrujem ho v sále. Dobre, tak poprosím krátku minútovú prestávku, zrejme je nejaký dôvod. Áno ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ešte raz. Spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor je pán poslanec Valocký a prednesie spravodajskú správu k tomuto návrhu zákona.

J. Valocký, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, podávam správu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 880).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 880).

Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

V návrhu zákona sa okrem zákona o poskytovateľoch novelizujú v článkoch II, III a IV aj ďalšie zákony - zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí, vyšších územných celkov.

Predložený návrh právne upravuje existenciu tých centier, ktoré sú už v poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zriadené. Z toho dôvodu návrh zákona nebude mať finančný dopad na rozpočet verejnej správy a nepredpokladá sa dopad na zamestnanosť. Úprava nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 900 zo dňa 14. januára 2009 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbor prerokoval do 8. apríla a gestorský do 14. apríla. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, za spravodajskú správu. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Novotného. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, nechcem dlho hovoriť k zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách. Myslím, že to, čo povedal pán minister v úvodnej reči, by som musel len opakovať, keby som chcel popisovať tento zákon a nechcem sa pustiť ani do nejakých konkrétnych politických hodnotení, pretože ide viac-menej o technický zákon, ktorý chce vylepšovať niektoré ustanovenia, ktoré aplikačná prax ukázala, že je potrebné pozmeniť. Nebudem veľmi diskutovať ani s názorom pána ministra na zmenu názvu danej komory, ktorá je uvedená v tomto zákone, respektíve na zaradenie nejakých ďalších zdravotníckych povolaní do zoznamu povolaní.

Chcem sa pristaviť ale pri dvoch momentoch tohto zákona. K jednému budem podávať pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ale chcem naň len upozorniť. A čo sa týka druhej veci, tu ma bude skôr zaujímať názor pána ministra, pretože sme už o tom diskutovali vo výbore pre zdravotníctvo.

Myslím si, že v čl. I v bode 3 vládneho návrhu, ktorý sa týka § 7 ods. 3 písm. a), v ktorom sa upravujú jednotlivé typy ambulancií, sme pod č. 3 zaradili lekársku službu prvej pomoci, a to 3a lekársku službu prvej pomoci pre dospelých, lekársku prvej pomoci pre deti a dorast, ako aj špecializovanú zubnú lekársku službu prvej pomoci. Myslím si, že prax ukázala, že toto stále nie je ešte dostatočné triedenie a možno by bolo vhodné zaradiť aj ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých a pre deti a dorast. Teda kombinovanú lekársku službu prvej pomoci.

Odôvodnenie. Vzhľadom na akútny nedostatok lekárov na celom Slovensku, najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, a vzhľadom na zabezpečenie dostupnosti lekárskej služby prvej pomoci je nevyhnutné zriaďovať zmiešanú ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci tam, kde je to potrebné, nevyhnutné a kde sa ináč veľmi ťažko dá vykryť lekárska služba prvej pomoci, kde by ošetroval všeobecný lekár pre dospelých, deti a dorast a pediater dospelých pacientov.

Do roku 2004 platilo odborné usmernenie č. 30 z roku 1998 o lekárskej službe prvej pomoci, ktorým bolo možné prevádzkovať zmiešanú lekársku službu prvej pomoci. Súčasný návrh zákona pozná ambulanciu LSPP, nerieši v ňom ale personálne zabezpečenie lekárov, ktorých je na Slovensku nedostatok, aby sa mohli navzájom zastupovať, teda, aby ich mohli pediatri ošetrovať dospelých a všeobecní lekári mohli ošetrovať deti. Po vydaní zákona č. 578 odborné usmernenie prestalo platiť a žiadna legislatíva, ktorá by ukazovala poskytovanie LSPP alebo upravovala, nebola vydaná.

Mám informácie, že pripomienku v tomto znení podala na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky aj Asociácia súkromných lekárov, aj VÚC Žilina, žiaľ, nebola podaná ako záväzná, preto ju ministerstvo zdravotníctva asi nezobralo do úvahy. Mám tu jeden konkrétny príklad, nejdem vás s tým zabávať, ktorý poslali lekári z regiónu Horehronia v Závadke nad Hronom, to je región Polomka, Telgárt, Pusté Pole, kde v krátkom čase zomreli dvaja lekári. Žiaľ, jedna lekárka je zo zdravotných dôvodov na dôchodku a v súčasnosti tu pracuje päť všeobecných lekárov pre dospelých a traja pediatri. Vedúca odboru zdravotníctva a sociálnej práce ich zaviazala od 1. 1. 2009 zabezpečiť do služby dvoch lekárov súčasne z toho dôvodu, že podľa súčasnej legislatívy nemôže ošetrovať pediater dospelých pacientov a všeobecný lekár nemôže ošetrovať deti. Je pochopiteľné, že cez deň nemôže dospelý pacient mať svojho ošetrujúceho lekára pediatra.

Účinnosť zákona č. 578/2004, ktorým sa zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre denné ambulancie, sa pripisuje aj na LSPP, keďže nie je žiadna iná legislatíva. Je absurdné, že podľa súčasnej legislatívy stredný zdravotnícky pracovník v rýchlej zdravotníckej pomoci bez lekára môže každému podať zdravotnú pomoc a lekár pediater v lekárskej službe prvej pomoci nemôže ošetriť, teda podať prvú lekársku pomoc dospelému pacientovi a všeobecný lekár dieťaťu, ale na pokyn operačného strediska Rýchlej zdravotníckej pomoci musí lekár LSPP ísť podať prvú lekársku pomoc každému. Vtedy nikoho nezaujíma či je pediater, alebo všeobecný lekár. V LSPP však nemôže všeobecný lekár pre dospelých vybrať dieťaťu kliešťa, čo je teda dosť smiešne a v prípade poškodenia zdravia, prípadne smrti z dôvodu odmietnutia je zodpovedný práve ten lekár, ktorý pomoc podľa súčasnej legislatívy odmietne. Treba pripomenúť, že pediatri vo svojej ambulancii môžu mať v zmysle zákona pacientov do 26 rokov, čo sú už dospelí ľudia.

V tomto konkrétnom prípade je naozaj veľký technický problém, je doslova technicky nemožné zabezpečiť dvoch lekárov súčasne, preto by som sa chcel aj uvedením tohto konkrétneho príkladu prihovoriť za také riešenie, aby sme dali možnosť zriadiť ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých a pre deti a dorast, kde by slúžil, povedzme, v takomto regióne v takejto situácii jeden lekár, či už všeobecný lekár pre dospelých, alebo všeobecný lekár pre deti a dorast.

Druhý moment, pri ktorom by som sa rád pozastavil, je novelizovaný článok III, ktorým sa novelizuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, a to § 7 ods. 6, kde sa upravujú slová prevádzkovať lekársku službu prvej pomoci a nahrádzajú sa slovami, nejdem čítať celý tento text. Chcem v tejto súvislosti len upozorniť, že s veľkou pravdepodobnosťou by sme mohli využiť v druhom čítaní v apríli tento čl. III vo vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch, týkajúci sa zákona o zdravotnej starostlivosti na to, aby sme riešili lekársku službu prvej pomoci.

Ako iste viete, v januári rezonovala vo verejnosti petícia, ktorú podpísalo bezmála 100 všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast, ktorú prerokoval aj výbor pre zdravotníctvo a týkala sa veľmi nevyhovujúceho riešenia lekárskej služby prvej pomoci v súčasnosti na Slovensku.

K tej genéze vývoja lekárskej služby prvej pomoci treba povedať, že pri schvaľovaní zákonov v roku 2004 bola vtedajšia predstava ministerstva zdravotníctva taká, že lekárska služba prvej pomoci ako forma poskytovania zdravotnej starostlivosti nebude existovať. Ale že všeobecní lekári pre dospelých, respektíve všeobecní lekári pre deti a dorast sa navzájom dohodnú v danom subregióne v danej oblasti v rámci okresu alebo časti mesta, ako si navzájom v poobedňajších a nočných hodinách budú zabezpečovať nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť o kapitovaných pacientov.

V tom čase ale prešiel aj pozmeňujúci návrh poslancov v Národnej rade, ktorý ponechal lekársku službu prvej pomoci ako samostatnú formu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Musím povedať, že novela zákona o zdravotnej starostlivosti v roku 2007, vládna novela doviedla celú túto situáciu podľa mňa do absurdnej roviny, v ktorej sa dneska nachádzame, keď jeden poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - súkromný všeobecný lekár pre dospelých alebo všeobecný lekár pre deti a dorast musí zo zákona vykonávať lekársku službu prvej pomoci u iného súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý má vydané povolenia a licenciu na prevádzkovanie LSPP.

A z toho vznikajú všetky ďalšie problémy, ktoré ste určite zachytili na verejnosti, že majú nízke ohodnotenie, že v niektorom kraji majú päť služieb, v inom kraji vyjde jedna služba všeobecnému lekárovi za tri mesiace, že je porušovaný Zákonník práce, že nemajú právo na oddych po takejto nočnej službe, pretože musia ísť do vlastnej ambulancie, kde ich nemá kto zastúpiť a všetky ďalšie problémy.

Preto by som chcel vyzvať pána ministra aj v zmysle uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prijal po prerokovaní petície, ktorú vzal na vedomie a ktorou požiadal ministra zdravotníctva predložiť Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo informáciu o riešení problematiky LSPP v termíne do 31. marca 2009, takže verím, že ak do 31. marca 2009 ministerstvo zdravotníctva pripraví nejaké optimálnejšie riešenie, budeme vedieť využiť otvorený zákon o zdravotnej starostlivosti v čl. III predloženej novely zákona o poskytovateľoch na to, aby sme to hneď aj legislatívne upravili. Ďakujem pekne za pozornosť.