M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zsolta Simona sa hlási pán poslanec pán Dubravay? Skúste trojku stlačiť. Najskôr sa, dobre, pán poslanec Slabý, pán poslanec Čech a pravdepodobne pán Dubravay. Skúste zaregistrovať. Pán poslanec do rozpravy? No tak musíte počkať, kým zrealizujeme faktické poznámky. Takže najskôr pán poslanec Slabý a potom pán poslanec Čech. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Ján Slabý. Nech sa páči.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. V prvom rade by som uviedol na správnu mieru citáciu pána kolegu pána poslanca Simona. V tej televíznej relácii som hovoril, že je šťastím pre Trebišov, že odtiaľ nepochádza pán Slota, lebo potom by aj Trebišov bol nevhodný, tak ako je nevhodná Žilina. Čiže v tomto kontexte. Dobre? A tak som to aj myslel, a tak som to aj povedal. A to je dosť podstatný rozdiel.
No a potom k tomu, čo vy hovoríte ohľadom znižovania počtu zamestnancov v rámci celého Slovenska a navyšovania v Žiline. Počas vašej vlády v Žiline fungoval ústav, teda takzvaný katastrálny ústav. Tento ústav bol v minulom roku zrušený. Tým pádom skoro 200 pracovných miest bolo v Žiline znížených. Do týchto priestorov my ideme teraz umiestniť tú centrálnu expedíciu písomností, navrhujeme toto umiestnenie, kde bude zamestnaných 6, možno 8 zamestnancov na obsluhu tohto zariadenia. Navyše sa touto cestou ušetrí zhruba 60 zamestnancov, ale keď hovoríme v dôvodovej správe o ušetrení počtu zamestnancov, je to v tom, že nebudú musieť lepiť obálky a vypisovať tie adresy, čo napríklad len v bratislavskom úrade Správy katastra Bratislava predstavuje tisíc písomností denne. A títo ľudia sa budú môcť venovať odbornej práci, na ktorú zrejme na tom katastri aj sú. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Čech. Nech sa páči.
J. Čech, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Nechcem vo svojom kratučkom vystúpení alebo poznámke hodnotiť vystúpenie pána poslanca v tej časti, že koľko má pravdy a koľko má polopravdy, čo povedal, čo predniesol. Vychádza mi z toho, ako ho zabila tá Žilina aj na rokovaní nášho výboru aj dnes. To znamená, že keď sa povie, prednieslo Žilina, to znamená, že nejaké červené súkno keby sa natiahlo pred neho a potom ide. Proste vychádza tento názor z toho, čo som počul aj vo výbore a čo som počul aj dnes.
Nedá mi, aby som sa nepozastavil nad tým, čo povedal, aká sa mu stala chyba na katastri. Áno, stala sa mu chyba, ktorú teda nevedel napraviť. Ale tento stav tu existuje niekoľko rokov dozadu, desiatok možno rokov, nie teraz. My sa snažíme tento stav riešiť. A len pre vašu informáciu, pán poslanec, neviem, či ste sa stretli s tými číslami, ktoré hovoria o tom, že koľko takýchto chýb na katastroch je. Za posledných sedem rokov, pokiaľ ma pamäť dobre neklame, bolo z nejakých 17 miliónov podaní nejakých 400 alebo 440 riešených na prokuratúre. To znamená, že prokuratúra z toho celkového počtu riešila asi 0,03 %, ale aj z týchto podaní, ktoré riešil prokurátor, vlastne boli podania, ktoré tam dal samotný katastrálny úrad, čo zistil chyby, on chyby v zápisoch, chyby v notárskych overeniach a podobne. To znamená, že oni sami dali tie podnety na to, aby prokurátor preskúmal tieto veci. Takže nejaké konštatovanie, že kataster chybuje, alebo koľko chýb sa vyskytuje na katastrálnych úradoch v tejto veci zápisov a nejaké, že teda vlastnícke právo by mohlo byť týmto narušené, nejaké konštatovanie v tejto súvislosti a na základe týchto čísiel nemyslím si, že je relevantné dneska o ňom hovoriť. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz bude reagovať na tých, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.
Zs. Simon, poslanec: Pán kolega Slabý, povedali ste, že minulý rok ten ústav bol zrušený. Teda za vašej vlády. Teraz chcete v Žiline vytvoriť pracovné miesta a sám ste povedali, že 60 znížite inde. To znamená, že je evidentné, že na ostatnom území Slovenskej republiky dôjde k zníženiu a v Žiline dôjde k navýšeniu. Pán kolega, táto vláda zachraňuje každé jedno pracovné miesto, je sociálne cítiaca, toto je názorný príklad, ako treba riešiť a zachraňovať pracovné miesta takýmto spôsobom
Čo sa týka počtu zápisov. V prvom rade si treba uvedomiť, že od 1. januára počet zápisov enormne klesol na každom katastrálnom úrade z jedného jediného dôvodu. Finančná kríza a nákup pôdy, nákup nehnuteľností a nákup vecí, ktoré eviduje Úrad geodézie a kartografie poklesol. Je evidentný pokles. Nevidím dôvod, prečo pristupovať k takémuto prístupu. Nevidím dôvod, prečo nemôže zasielať samotný kataster Bratislava samotnej Bratislave. Stráca de facto istú samostatnosť, a keď to už má byť centrálne z ktoréhokoľvek kúta republiky a bez červeného súkna, tak prečo to nemôžem dostať so zápisom príslušného katastra, ktorý v rozhodnutí povolil alebo vykonal.
Čo sa týka toho červeného súkna. Ja si myslím, že nie je tomu úplne tak. Ale pokiaľ sa pozrieme na vodohospodársky podnik, kde rozhodovanie pomaly o katastri skončí, tak je evidentné, kam veci smerujú a nie sme prvý deň v politike, aby sme nevideli ten skutočný záujem. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Zsolt Simon bol jediný prihlásený písomne. Skôr ako dám priestor na to, aby ste sa prihlásili do rozpravy k tomuto návrhu ústne, chcem vás informovať, že dnes o 16.30 hodine zvoláva predseda parlamentu poslanecké grémium. Poprosím, pretože nás je tu málo, aby ste informovali svojich predsedov poslaneckých klubov aj tých, ktorí sú členovia poslaneckého grémia, aj podpredsedov Národnej rady, že o 16.30 hodine v miestnosti, kde zasadáva poslanecké grémium je dnes zvolané predsedom Národnej rady poslanecké grémium.
Teraz otváram možnosť prihlásiť sa k tomuto návrhu zákona do rozpravy ústne. Kolegovia a kolegyne, poprosím o pokoj. Do rozpravy sa ústne prihlásili pán poslanec Ján Slabý, pán poslanec Peter Dubravay, pán poslanec Zsolt Simon. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má poslanec Ján Slabý. Nech sa páči.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ono to už sa stane takto klasikou, že všetko, čo poviem, bude pán Simon prekrúcať. Ja som predsa nepovedal, že sa budú prepúšťať ľudia a že sa ušetrí 60 pracovných miest zhruba, ktoré budú môcť na týchto úradoch vykonávať lepšiu prácu ako písanie adries a lepenie obálok. Toto som povedal, ale budú na tých úradoch. Nikoho neprepustia. (Reakcie v sále.) Ušetríme tých, ktorí doteraz robili prácu, ktorá nemala bohvieaký význam, aby robili odbornú prácu. V tomto zmysle je to šetrenie.
No a ak dovolíte, mal som to síce pripravené ako záverečné stanovisko, ale môžem teraz o tom povedať, keď je takým obrovským problémom tá centrálna expedícia písomností.
Tak najprv o tom, o čo ide. V roku 2008 bolo do katastra nehnuteľností zapísaných 355 813 verejných listín a vydaných 338 396 rozhodnutí o povolení vkladu, čo predstavuje vyexpedovanie viac ako 2,8, páni, teraz by bolo dobré možno počúvať, keď hovorím čísla, viac ako 2,8 milióna zásielok ročne.
V podmienkach najväčšej správy katastra, správy katastra Bratislava sa denne expeduje cca tisíc písomností. Vzhľadom na takéto obrovské množstvo písomností expedovaných zo správ katastra Úrad geodézie, kartografie a katastra ako jedno zo strategických opatrení v rámci našej novely navrhol zriadenie centrálnej expedície písomností, ktorej cieľom je zjednodušená, zrýchlená a efektívna distribúcia písomností. Pre umiestnenie automatickej obálkovacej linky sa využila budova, v ktorej bol umiestnený, ako som už spomínal, Katastrálny ústav v Žiline, ktorý bol v dôsledku znižovania počtu zamestnancov zrušený. Čiže ak sme počas našej vlády v Žiline znížili skoro 200 pracovných miest, tak to ako bolo v richtiku, v poriadku. Počas vašej vlády ste v Žiline bez problémov zamestnávali 200 ľudí necelých, 180. Takí ste vy čistí dobráci.
No a teraz, keď sme to zrušili, tak vám vadí, že tam 6 až 8 ľudí bude obsluhovať nový stroj, ktorý sa bude o niečo starať. No ale ja mám taký dojem, a teraz, ak dovolíte, trošku pôjdem na tú rétoriku ako pán Simon. Ak je teda problém Žiliny v tom, že tam žije pán Slota, tak si myslím, že by nebolo zlé navrhnúť, aby Žilina získala štatút takzvaného zakázaného mesta, aby sa všetky ustanovizne, ktoré sú v Žiline vysťahovali za hranice mesta do vzdialenosti bezpečnej, ktorú určite vy určíte, ktorá je bezpečná, alebo napríklad aj taký Váh, nech netečie cez Žilinu, lebo to je nevhodné. Ja viem, preháňam a podobne, ale na niektoré vaše argumenty sa snáď inak ani nedá odpovedať. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Jána Slabého je prihlásený Zsolt Simon ako jediný. Uzatváram možnosť s faktickou poznámkou sa prihlásiť a teraz má slovo pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Pán kolega Slabý, povedali ste, že v Žiline bude 6 ľudí. Nikoho, žiadnych 60 neprepustíte v rámci územia Slovenskej republiky, k úspore nedôjde. Všetko by mohlo fungovať tak, ako to funguje teraz, len jednoducho treba kúpiť stroj, ktorý bude automaticky robiť tie obálky za niekoľko desiatok miliónov korún. Potom je tento tender v zákulisí tohto návrhu zákona? Alebo je za tým riešenie 2,8 miliónov zásielok pre Slovenskú poštu?
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zsolt Simon bol jediný, ktorý sa prihlásil. Chcete reagovať, pán kolega? Nie. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Dubravayovi, ktorý je ďalej prihlásený do rozpravy ústne. Nech sa páči.
P. Dubravay, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladaná novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov má za cieľ doplniť a spresniť právnu úpravu výkonu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností. Katastrálny zákon č. 162/1995 nadobudol účinnosť 1. januára 1996. Za toto obdobie bol viackrát novelizovaný. Navrhovaná novela katastrálneho zákona je predkladaná ako siedma. Rozvoj trhu s nehnuteľnosťami, vstup nových investícií do nášho hospodárstva, rozvoj infraštruktúry, výstavba diaľnic a podobne výrazne ovplyvňujú požiadavky užívateľov na informácie z katastra nehnuteľností.
Z predkladaných spresnení a doplnení jednotlivých ustanovení zákona je dôležitou úlohou poskytovať katastrálne služby elektronicky tak pre podávanie informácií, ako aj podávanie návrhov na zápis do katastra nehnuteľností.
Nemenej dôležitou úpravou je rozšírenie kompetencií správ katastra tak, aby informácie z katastra nehnuteľností poskytovali všetky správy katastra z celého územia Slovenskej republiky. Zjednodušenie konania o povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, zmenu hranice katastrálnych území, náležitosti upravuje pôsobnosť katastrálnej inšpekcie, ako aj ustanovení týkajúcich sa obnovy katastrálneho aparátu, najmä konania o námietkach k obnoveniu operátu a vyhlásenie jeho platnosti.
Poskytovanie informácie z katastra nehnuteľností podlieha povinnosti zaplatiť správny poplatok podľa sadzobníka správnych poplatkov položka 10, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Od správnych poplatkov tejto položky sú oslobodené obce, vyššie územné celky na účely usporiadania vlastníckych práv k pozemkovým komunikáciám a školám v ich pôsobnosti a tiež Slovenská správa ciest a Národná diaľničná spoločnosť na účely usporiadania vlastníckych práv k pozemkom pod pozemnými komunikáciami, diaľnicami a rýchlostnými cestami a cestami I. triedy.
Vážené panie poslankyne, poslanci, z uvedených dôvodov i z dôvodov, ktoré už tu odzneli, novelu zákona klub Slovenskej národnej strany jednoznačne podporí.
Dovoľte zároveň, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slabého, Rudolfa Pučíka a Jána Čecha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
V návrhu zákona navrhujem vykonať nasledovné zmeny. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie. Zákon č. 587/2004 Z. z. o environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., zákona č. 276/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z. a zákona č. 514/2008 Z. z. sa dopĺňa takto. V § 9 sa na konci dopĺňa úsek 11, opakujem, v § 9 sa na konci dopĺňa úsek 11, ktorý znie: "Na žiadateľa, ktorým je organizácia v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti ministerstva na postup podľa úsekov 1 až 6 sa nevzťahuje." Doterajšie články III a IV sa označujú ako články IV a V a súčasne sa vykoná legislatívna úprava aj v názve zákona. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Skôr ako dám priestor tým, ktorí chcú na vás reagovať vo faktických poznámkach, by som si dovolil teraz privítať na balkóne Národnej rady zástupcov Výboru pre verejnú správu, teritoriálne plánovanie a ekologickú rovnováhu Snemovne reprezentantov a Výboru pre verejnú správu, teritoriálne plánovanie a životné prostredie Senátu parlamentu Rumunska. Buďte ešte raz srdečne vítaní. (Potlesk.)
No a budeme teraz pokračovať. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Dubravaya sa neprihlásil nikto, a preto teraz dávam priestor pre vystúpenie v rozprave poslednému, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne, a to je pán poslanec Zsolt Simon.
Pán poslanec, nech sa páči. Skôr ako príde pred rečnícky pult, chcem ešte raz zopakovať, že 16.30 hodín je zasadnutie poslaneckého grémia z iniciatívy pána predsedu pána Pašku s tým, že poprosím tých, ktorí tu nie sú, predsedovia klubov a tí, ktorí sú členovia grémia, aby sa to od vás láskavo dozvedeli. Ďakujem pekne.
Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, snáď ešte jedna myšlienka. O všetkých bodoch mojich pozmeňujúcich návrhov žiadam hlasovať osobitne. A, pán kolega Slabý, nie všetko červené súkno, čo je Žilina. Ale pre mňa z Gemera je skôr zásada, že Pán Boh nad nami vysoko, Bratislava ďaleko, nech je hlavným mestom Slovenskej republiky Banská Bystrica so Zvolenom. To je ku mne stále bližšie a v takomto počasí ešte stále viac. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. (Reakcie v sále.) Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Zsolt Simon bol naozaj druhýkrát prihlásený a predpokladám, že to, čo chcel povedať, čo sa má dostať do zákona, už povedal vo svojom prvom vystúpení. Pretože bol posledný prihlásený do rozpravy ústne, tak sa teraz pýtam, pán navrhovateľ v rozprave alebo v záverečnom slove? V záverečnom slove. Takže dovoľte, aby som vyhlásil rozpravu za skončenú a slovo teraz dostáva pán poslanec Ján Slabý, ktorý má právo teraz vystúpiť v záverečnom slove. Potom, ak bude treba, respektíve bude chcieť sa môže prihlásiť aj pán spravodajca. Nech sa páči.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, len veľmi krátko. Pozmeňujúci návrh číslo 2 pána poslanca Simona je vlastne terajšia právna úprava. Áno, rozumel som to správne? Áno. Len v závere chcem povedať to, čo tu možno v tých dosť hektických debatách mohlo znova uniknúť. Teda ten hlavný cieľ predkladaného návrhu novely katastrálneho zákona. Tým hlavným cieľom je zrýchlenie katastrálneho konania a elektronizácia katastrálnych služieb ako súčasť elektronizácie celej verejnej správy. Touto novelou sa snažíme pomôcť vybudovať na Slovensku moderný a funkčný kataster nehnuteľností, ktorý bude lepšie slúžiť občanom. A na to by sme zrejme aj pri debate, tá môže byť niekedy pre účasť médií dosť zvláštna, ale hlavne pri hlasovaní na toto by sme mali v prvom rade zrejme myslieť. Teda aby to, čo tu schválime, umožnilo v správe katastra nehnuteľností lepšie slúžiť občanom. Toto je asi to, o čo vás chcem poprosiť. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán spoločný spravodajca si žiada záverečné slovo? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme ďalej pokračovať druhým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 758, spoločná správa výborov je uvedená ako tlač 758a. Teraz odovzdávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby tento návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som uviedla v druhom čítaní legislatívny návrh, o ktorom sa už teda od októbra minulého roku diskutuje v parlamente a ktorý vlastne mal byť schválený už v októbri minulého roku nebyť toho, že pán prezident Slovenskej republiky vrátil návrh zákona o cestnej premávke opätovne do parlamentu. A keďže tento legislatívny návrh nadväzuje aj na cestný zákon, bolo treba vyšpecifikovať konkrétny paragraf, konkrétne číslo zákona a problém bol v tom, že nemali sme číslo presné, nemali sme číslo paragrafu, tak až teraz sa dostáva na rad na prediskutovanie. Preto budú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré budú posúvať jednak účinnosť zákona, a jednak budú proste dopĺňať príslušné ustanovenia cestného zákona.
Prečo poslanci prišli s týmto legislatívnym návrhom? Nebudem hovoriť dlho, chcem len pripomenúť, že bola to Ľudová strana - HZDS, ktorá sa už v minulosti zaoberala otázkou výživného. Prvý legislatívny návrh vyšiel z našej dielne a poukazovali sme vždy aj poukazujeme na to, že výživa detí, platenie výživného nie je otázkou, ktorá sa viaže k rodičom, ale na základe Deklarácie práv dieťaťa prijatej OSN 20. novembra 1959, ku ktorému sme pristúpili ako signatári. V čl. VI sa ako právo dieťaťa uvádza právo na jeho sociálne zabezpečenie. Tomuto právu dieťaťa odpovedá povinnosť rodičov zaoberať sa a plniť si povinnosti k zabezpečeniu sociálnych práv dieťaťa vrátane práva plniť si vyživovaciu povinnosť.
Vyživovaciu povinnosť tam, kde nie je dobrovoľne plnená, určuje súd. No napriek súdnemu určeniu mnohí povinní rodičia si túto povinnosť neplnia. Preto dochádza k exekúcii. Exekučný prostriedok býva obvyklý, neraz trvá dlho, pokiaľ exekútor s doteraz možnými prostriedkami výživné vymôže. Ale máme aj náhradné výživné. To sme riešili prípady, keď rodičia nie sú sociálne a finančne takí solventní, aby si túto povinnosť plnili a dneska predkladáme legislatívny návrh, keď rodič je solventný, ale napriek svojej solventnosti si neplní vyživovaciu povinnosť, a to tým spôsobom, že by exekútor mohol obrátením sa na Policajný zbor žiadať zadržanie vodičského preukazu, a to do doby, pokiaľ nie je splatené výživné.
Vážení, chcem upozorniť, že ešte počas prvého čítania v parlamente viaceré denníky uviedli, že ide o zhabanie vodičského preukazu. Žiadali sme opravu, žiaľ, nie všetky denníky túto opravu uskutočnili. Preto upozorňujem aj z tohto miesta, že exekučným prostriedkom nebude zhabanie vodičského preukazu, ale len zadržanie, a to do času, pokiaľ si rodič nesplní vyživovaciu povinnosť.
Dovoľte, aby som citovala myšlienku spolupredkladateľa pána poslanca Vladimíra Mečiara, ktorý uviedol. "Ak má rodič, povinný rodič financie na kŕmenie svojho motorového vozidla a jazdí a kŕmi toto vozidlo, musí predovšetkým mať peniaze na nakŕmenie svojho dieťaťa." Toto je základná myšlienka. Nie je to úplná prvotina, pretože už v Poľsku bol prijatý obdobný legislatívny návrh a na základe realizácie tejto veľmi jednoduchej exekučnej možnosti sa výrazne zvýšilo plnenie vyživovacej povinnosti.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem zaťažovať toto rokovanie dlhým úvodným traktátom. Zrejme všetci chápeme, o čo ide. Verím, že všetci vnímate, že ide o záležitosť, o legislatívny návrh, ktorý nemá politický podtón, má ľudský podtón, pretože má zabezpečiť výživné pre deti, ktoré takéto výživné potrebujú a majú naňho právny nárok určený súdom. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená predkladateľka, panie poslankyne, páni, poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 758.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení neskorších predpisov podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2008 č. 1020 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona tak, ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 491 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 414 zo 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 186 zo 14. októbra 2008. Všetky tri výbory bez pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien o návrhu nerokoval, nakoľko sa na schôdzu výboru nedostavil navrhovateľ. To znamená, že v spoločnej správe nemáme žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 2008 číslo uznesenia 500. Týmto uznesením výbor ma zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Predniesla som spoločnú správu, tak ako bola schválená gestorským výborom. Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Ústne sa prihlásil pán poslanec Richter, Halecký, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Slovo má pán poslanec Richter. Nech sa páči.
J. Richter, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, v uplynulých dňoch v súvislosti s účinnosťou cestného zákona bola otvorená aj polemika k § 52 ods. 2, ktorého obsahom je parkovanie na chodníkoch a jedenapolmetrový priestor pre priechod pre chodcov. Médiá otvorili polemiku takzvanej dvojitej negácie alebo dvojitého záporu. Zdôvodňovali, že v tomto prípade platí to, čo je aj v matematike dávno známe, že vlastne mínus krát mínus sa rovná plus. Dal som aj verejný prísľub, že túto jazykovo-gramatickú úpravu textu odstránime pri najbližšej novele cestného zákona.
Keďže táto poslanecká novela, ktorá je dnes predložená na rokovanie Národnej rady, otvára aj cestný zákon, pokladám za vhodné aj túto gramaticko-jazykovú úpravu riešiť. S navrhovateľom som obsah pozmeňujúcich návrhov prerokoval.
Znenie pozmeňujúceho návrhu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 758). V čl. II v navrhovanej novele zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 8/2009 Z. z. sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: Po prvé. V § 52 ods. 2 sa vypúšťa slovo "nie". Tým sa vlastne odstráni tá dvojitá negácia jazykovo-gramatická, ktorú som spomínal v úvodnom vystúpení. Doterajší novelizačný bod obsahujúci novelizáciu § 71 sa označuje ako bod 2.
Odôvodnenie. Ide o gramaticko-jazykovú úpravu textu, aby tento bol úplne v súlade so zmyslom zákonného ustanovenia. Navrhovaná úprava sa vykonáva, aj keď z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nález č. III Ústavný súd 34/7-38 vyplýva, že v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu, alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad ratio legis, teda zmysel a účel zákona pred doslovným gramatickým, respektíve jazykovým výkladom.
Na záver môjho vystúpenia by som chcel aj oceniť, čo tu možno často nezaznieva v tejto sieni, médiá, že jednoducho na túto jazykovo-gramatickú nezrovnalosť upozornili. Skončil som, pani podpredsedníčka.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Richtera nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Teraz vyhlasujem prestávku do 16.55 hodiny, keďže o 16.30 hodine bude politické grémium, ktoré už avizoval pán podpredseda Hort a zvoláva ho predseda Národnej rady. Takže prestávka do 16.55 hodiny, kedy budeme pokračovať.
(Prerušenie rokovania o 16.25 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 17.00 hodine.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prichádza prezident Slovenskej republiky.
(Príchod prezidenta Slovenskej republiky za znenia slávnostných fanfár.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky privítal pána prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča. (Potlesk.)
Pán prezident podľa čl. 102 písm. p) Ústavy Slovenskej republiky chce využiť svoje právo a pred Národnou radou dnes vystúpiť so správou o stave Slovenskej republiky.
Zároveň vítam pána predsedu vlády Slovenskej republiky, ako aj ostatných členov vlády (potlesk) a teraz už odovzdávam slovo pánovi prezidentovi.
I. Gašparovič, prezident SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážený pán generálny prokurátor, vzácni hostia, drahí spoluobčania, využívajúc svoje ústavné právo som požiadal pána predsedu Národnej rady o vystúpenie pred poslancami. Chcem hovoriť k situácii, ktorá dneska je, v živote občanov Slovenskej republiky nie je jednoduchá, ktorú vy ako poslanci Národnej rady a vláda musíte riešiť.
Vývoj Slovenska je dynamický proces. Závisí nielen od našich záujmov a rozhodnutí, ale aj od závažných svetových procesov, ktorých sme dneska súčasťou. Túto cestu aj s bremenami nových nárokov sme si vybrali sami. Preto je našou povinnosťou niesť za ňu zodpovednosť a popasovať sa s prekážkami a požiadavkami, ktoré táto cesta prináša. A to bez ohľadu na stranícke programy, lebo na stole dnes nie je otázka, kto s kým a kto proti komu, ale nutnosť riešenia rozsiahleho množstva závažných každodenných problémov. Týkajú sa všetkých. Aby sme nápor nových starostí zvládli, musíme ich riešiť v spolupráci s odbornými tímami na tej najvyššej úrovni.
Vážená Národná rada, znižuje sa výroba, pribúda nezamestnaných. No aj v tejto nepriaznivej situácii je našou povinnosťou poďakovať sa našim občanom, lebo úspechy, ktoré sme dosiahli, sú najmä ich dielom. Žiaľ v čase, keď sme sa usilovali prilepšiť im, dostali sme sa pod nečakaný ekonomický tlak. Aj preto dostáva prednosť schvaľovanie tých zákonov, ktoré riešia otázky zamestnanosti, alebo inak pomáhajú občanom predchádzať sociálnej núdzi.
Svetová kríza odhalila svetu nielen nepríjemné fakty, ale aj silu medzinárodných väzieb a spoluzodpovednosti. Je teda aj skúškou súdržnosti a solidarity Európskej únie a pevnosti spoločnej európskej meny. Tento a nasledujúci rok ukážu, na akých základoch dneska stojíme. Či Európska únia bude pokračovať len ako politické zoskupenie, alebo si uchová kredit stabilného ekonomického priestoru, v ktorom sa nebudú presadzovať záujmy jedných na úkor druhých. Slovensko je za rozvoj politicky a ekonomicky silnej Európskej únie. Celku, no aj jeho jednotlivostí. Budeme teda musieť potvrdiť, že nám ide aj o ekonomicky, sociálne a morálne pevné Slovensko, občiansky a štátoprávne jednotné.
Aj keď jednotlivé minulé obdobia boli okorenené prirodzenými koalično-opozičnými súbojmi, za rozhodujúci považujem fakt, že Národná rada Slovenskej republiky pristupovala a pristupuje k plneniu našich záväzkov voči Európskej únii a aliancii zodpovedne. Za to jej skutočne patrí uznanie.
Napriek tomu treba zdôrazniť, že exekutíva to má vždy najťažšie. Je permanentne vystavená konfrontáciám. Práve preto jej treba dnes priznať, že za šestnásť rokov práce pre samostatnú a suverénnu Slovenskú republiku vykonala kus mimoriadne náročnej práce. Aj keď občania neboli so všetkými jej rozhodnutiami a krokmi spokojní. Jednotlivé vlády sú však za svoje rozhodnutia trvalo zodpovedné. Hoci si priznali viaceré chyby, ktoré sa postupne naprávali a naprávajú. Aj preto boli v roku 2008 prijaté viaceré opatrenia sociálnej politiky štátu: nárast minimálnej mzdy, dvojnásobná valorizácia starobných dôchodkov, zvýšenie prídavkov na deti a podobne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, naša ekonomická a sociálna realita nie je vo viacerých oblastiach dobrá. A ako ukazuje život, ani to dobré nie je samoudržateľné. To si určite uvedomujeme všetci. A uvedomujeme si aj to, že okrem pitnej vody, ktorá bude mať hodnotu zlata, úrodnej pôdy a vzácnych lesov nedisponuje Slovensko iným, rovnako významným prírodným bohatstvom.
Na margo pitnej vody ako strategickej suroviny tohto storočia chcem vyzdvihnúť náš úspech na svetovej výstave v Zaragoze. No zároveň považujem za nevyhnutné upozorniť, že podľa článku 4 Ústavy Slovenskej republiky nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Inak povedané: je vlastníctvom všetkých našich občanov. Preto žiadam príslušné orgány, aby tomuto strategickému vlastníctvu, jasne vymedzenému našou ústavou, venovali mimoriadnu pozornosť. Aby preverili všetky zmluvy, ktoré sú spojené s článkom 4 našej ústavy.
Existuje aj bohatstvo, ktoré je súčasťou spoločnosti, no patrí len konkrétnemu človeku, nikto mu ho nemôže vziať. Je to duchovné bohatstvo. Oceňujem, že sa konečne začína venovať napriek kríze zvýšená pozornosť vzdelávaniu, výchove, ale aj citovej výchove. Najmä zo strany vlády, súkromných investorov i cirkevných inštitúcií. Keď sa ma v čase prepuknutia finančnej krízy ľudia v regiónoch pýtali, do čoho by mali investovať svoje ušetrené peniaze, odpovedal som: do vzdelania. Samozrejme, výsledky takýchto investícií nie sú viditeľné okamžite. No ako nás varuje súčasná kríza - žiť len pre dnešok a na dlh je krátkozraké!
Mladé generácie musíme vzdelávať v potrebných odbornostiach, ale aj vychovávať k humanizmu. Práve dnes, keď sa ľudskosť akosi nenosí. Budúci svet nebude o nič prívetivejší než ten dnešný, ak ho nezačnú poľudšťovať najmä nastupujúce generácie.
Všetci sa musíme zaujímať o svet mladého človeka. O to, v čom žije, ako žije, pre čo žije, čo ho láka, čo teší, ale aj čo znepokojuje. Zvlášť učitelia. Diferencovaný prístup je dnes vo výchovnej a vzdelávacej práci dôležitejší než v minulosti. Aj na ten potrebujeme financie, ale predovšetkým pevnú vôľu a trpezlivosť. Aj ony sú investíciou do budúcnosti.
Okrem neustáleho zlepšovania všetkého nášho konania máme pred sebou aj požiadavku nevyhnutnosti. To, čo sme si mysleli, že musíme mať dnes, zajtra budeme musieť podrobiť novému prístupu: všeličo možno odložiť na neskôr. Budeme sa musieť uskromniť. No nemali by sme sa vzdať význačných cieľov, zodpovednosti a ľudskej dôstojnosti. Pretože súčasná svetová hospodárska kríza je výsledkom krízy hodnôt.
Slovensko má však aj dnes predpoklady byť úspešne sa rozvíjajúcou ekonomikou. Aj keby bol v roku 2009 rast nášho HDP len dve percentá, bude podľa OECD najviac v rámci celej Európskej únie. To však neznamená, že máme prestať konať uvážlivo, či prestať pomáhať tým, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Základom modernej politiky je politika realistická, spravodlivá a najmä sociálne humánna.
Za múdre považujem aj stanovisko, že znižovanie výroby a prepúšťanie z práce sa nedá riešiť bez realizácie nových investičných projektov a rekvalifikácie, bez podpory pracovných príležitostí a mobility pracovných síl. To sú dnes rozhodujúce investície do našej priamej účasti na stabilite Európy.
Stabilita Európy by sa mala posilniť aj definovaním novej politickej architektúry vo vzťahoch medzi Európskou úniou, Spojenými štátmi a Ruskou federáciou. Jej základom by mal byť rovnostranný trojuholník. Obrazne povedané: mala by to byť trojnožka, ktorej každá noha nesie rovnakú zodpovednosť za stabilitu - za stabilitu celého sveta. Bez tejto rovnakej zodpovednosti sa budeme len ťažko zviechať zo súčasnej celosvetovej hospodárskej krízy.
Vážená Národná rada, zahraničná politika Slovenskej republiky získala vážnosť, uznanie a hodnovernosť. Je výsledkom uplatňovania troch zásad: prvá - presadzovanie medzinárodného práva a multipolarity súčasného sveta; druhá - pripravenosť rozvíjať priateľské vzťahy so všetkými krajinami a, samozrejme, chrániť našich občanov; tretia - trvalý záujem o riešenie konfliktov mierovými prostriedkami a o všestrannú hospodársku spoluprácu.
Rezortmi citlivými na výkon medzinárodnej spolupráce sú aj obrana a vnútro. Spoločnosť očakáva, že zákony, ktoré vstúpili a vstupujú do života príslušníkov ministerstva vnútra, skvalitnia jeho personálnu výbavu a ukážu, že s policajtom Slovenskej republiky sa spája bezpečnosť, požadovaná autorita a dodržiavanie zákona.
Dosiahli sme stopercentnú profesionalizáciu našej armády, avšak zatiaľ nie je jej pripravenosť na stopercentné nasadenie, aké od nás očakávajú naši spojenci. Najmä vo vybavenosti bojovej techniky. V súčasnosti by ju mali zvýšiť aj spoločné cvičenia.
Vážená Národná rada, prudké spoločenské zmeny a uprednostňovanie ekonomiky sa nepriaznivo podpísali na sociálnom a kultúrnom kapitáli našej spoločnosti. Dlho oslabovali sociálne väzby, sociálne istoty i lojalitu k autoritám. Vytráca sa kultúrnosť, rastie nedôverčivosť, medziľudské vzťahy sú poznačené egoizmom. Preto je dobré, že podstatnou črtou súčasného rozvoja spoločnosti je proces obnovy týchto druhov kapitálu. Ten sa už začal, ale sme iba na jeho samotnom začiatku. Preto dnes podporujem súčasný parlament a vládu v ich úsilí o sociálne reformy. Lebo nie porazeným, ale víťazom reforiem musí byť občan. (Potlesk.)
Znepokojuje ma, keď sa zodpovednosť a vedomie starostlivosti o celok považujú za staromódne. Že sa naším reálnym problémom stalo udržanie slovenskej identity a súdržnosti našej spoločnosti. V tomto ohľade sú okolité krajiny oveľa pevnejšie. Zrejme nie sme dosť kritickí voči vlastným nedostatkom, inak by sa predsa nemohla prejaviť slabnúca medziskupinová, medzigeneračná solidarita, čo je v príkrom rozpore s našimi tradíciami.
Takmer polovica dospelej populácie sa nevie vyrovnať s faktom značnej príjmovej diferenciácie. Útoky na znižovanie sociálnych rozdielov sú podľa môjho názoru nekorektné. Prichádzajú najmä od tých, ktorým nevyhovuje princíp sociálnej solidarity, ktorí sa skalopevne držia neoliberálnych koncepcií a svojich záujmov. Tak ako moc v štáte vyšla v čase ekonomických reforiem v ústrety im, tak dnes v čase sociálnych reforiem by mali vyjsť oni v ústrety moci, ktorá je delegovaná a prepožičaná občanmi tohto štátu.
Vláda nielenže musí - som rád, že to dneska aj chce - zastupovať záujmy všetkých našich občanov. Nielen úzke skupinové, ale aj celospoločenské. A tie sú v prvom rade ekonomické a sociálne. Ako hlboko sú previazané, o tom nás dennodenne presviedča súčasná svetová ekonomická kríza. Samotná vláda jej dosah na našu realitu ťažko zvládne. Preto podporujem jej snahu o dialóg, ktorý sa dnes koncentruje najmä v Rade pre hospodársku krízu.
Napríklad po konzultáciách v rade odbory súhlasili s takzvanou flexikontom, čo je zásah do Zákonníka práce. Alebo s ukazovateľom produktivity práce ako rozhodujúcim pri vyjednávaniach o zvýšení miezd.
Združenie miest a obcí Slovenska prebralo v roku 2009 a 2010 na seba ťarchu takzvanej zamestnaneckej prémie. Vláda si zoškrtala 33 % zo svojej spotreby, najmä verejné obstarávania a podobne. Mohlo by to byť príkladom aj pre ostatných.
Význam Rady pre hospodársku krízu je aj v tom, že do vlády a Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú len vykonzultované riešenia a aktuálna politická väčšina nezneužíva svoje postavenie v Národnej rade Slovenskej republiky, takže si hlasuje o návrhu bez ohľadu na názor iných. Pokiaľ by tak postupovala v minulých rokoch pri najvýznamnejších rozhodnutiach ako napríklad zmene dôchodkového systému, dnes by určite neboli tieto turbulencie, ktoré tu sú.
Rovnako citlivou ako sociálny zmier je aj oblasť v starostlivosti o zdravie občana. Reformy v zdravotníctve nám nepriniesli veľa radosti. Skôr zbytočne stratený čas. Odchod odborníkov do zahraničia, nevyváženosti v lôžkovej a liekovej politike a, žiaľ, aj devastáciu či zatváranie zdravotníckych zariadení. Práve preto ešte ako predseda Národnej rady som preferoval napríklad dostavbu nemocnice Rázsochy. Ak sa pre ňu rozhodneme, mali by sme ju koncipovať ako moderné komplexné národné zdravotnícke pracovisko schopné realizovať vrcholné lekárske výkony a systematickú výchovu lekárov. Vidím to tak, že toto pracovisko by sa mohlo stať vzorom, ale aj ťahúňom nevyhnutnej reformy nášho zdravotníctva.
Vážená Národná rada, dnes sa volá po vedomostiach, tvorivosti a inováciách. Musíme ísť do vedomostne náročných projektov, na cene by mal získavať v tomto prípade rozum a zručnosť. Ak je to tak - a všetko tomu nasvedčuje, že to už ďalej inak ani nemôže byť - potom musíme klásť za slová vzdelávať sa a vychovávať jeden veľký výkričník. Celá spoločnosť sa dneska zhoduje v tom, že vzdelanosť a tvorivosť majú budúcnosť. Považujeme ich za hlavnú strategickú úlohu rozvoja našej spoločnosti.
Preukážme, že nám ide o vedomostnú spoločnosť, o bohatstvo našej prírody, o úspechy našich ľudí. Ani o význame Tatranského národného parku nerozhoduje v konečnom dôsledku niekto iný, niekto cudzí, rozhodneme o ňom predovšetkým my občania Slovenska. Ak aj ustúpime, ešte to neznamená, že sa nevieme pobiť o víťazstvo s ekologickými hrozbami. Pobime sa oň, lebo sa oň pobiť nielen musíme, ale som presvedčený, že aj chceme. Životné prostredie považujeme za súčasť slovenského národného bohatstva. Rovnako tak pôdu. Starostí s pôdou a zábezpeku základných potravinových článkov nebude ubúdať, význam a cena pôdy stále rastie. Súvisí s ňou totiž potravinová bezpečnosť nášho štátu. A na tú sme akosi pozabudli.
Naša kultúra je základným znakom našej identity - slovenskej identity. Jej jedinečnosť sa posilňuje aj cez otvorenosť, zbližovanie a výmenu kultúrnych hodnôt. Naša kultúra je naším základným posolstvom Európe a svetu. Dnes jej chýba väčšia odvaha v pohľade na nás i na okolitý svet. Potrebujeme nadčasové pohľady, odmietanie vraku a rýchlych komerčných úspechov. Týka sa to najmä časti pôvodného umenia, ktoré začalo kopírovať lacné zahraničné úspechy. Biznis dnes tvrdo šliape po kvalite kultúry. Musíme to zmeniť a podporiť každú snahu v tomto smere. Napríklad citeľne chýba zákon o knihe, ktorého sa dožadujú spisovatelia.
Pani poslankyne, páni poslanci, výrazným činiteľom, ktorý dnes vstupuje do obrazu našej spoločnosti, je samospráva. Získala závažné kompetencie, výrazným spôsobom vstupuje do života miest, obcí a regiónov. Tým sa zvýšila aj jej zodpovednosť. Mojich vyše tristo ciest do regiónov a priame informácie od volených zástupcov a občanov ma oprávňujú vyhlásiť, že regionálna politika má správny kurz, pretože sa viditeľne približuje k občanovi. Teda smer je správny. No ešte vždy je dosť sporných vecí, ktoré musí doriešiť najmä súčasná legislatíva. Najmä súčinnosť verejnej a štátnej správy a zvlášť pri efektívnom využívaní eurofondov.
Pretože niektoré funkcie štátu sú nezastupiteľné, občania Slovenskej republiky očakávajú väčšiu osobnú angažovanosť, súčinnosť a transparentnosť konania od všetkých zodpovedných. Len tak môžeme predchádzať nedorozumeniam, podozreniam a určitým pocitom krivdy. Tvrdenia typu západ našej krajiny žije na úkor východu, sever na úkor juhu sú nepravdivé, zľahčujúce a berú chuť meniť pomery k lepšiemu. Ľuďom musíme hovoriť pravdu o skutočnosti a skutočnosť spájať s tými, ktorí sú za jej stav zodpovední. Aj v konkrétnom regióne.
Súčasťou moderného európskeho demokratického štátu je účasť občianskych združení a spolkov na riešenie vecí verejného záujmu. Ich hlas by mal byť hlasom verejnosti, nie iba samozvaných odborníkov, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku. Tí by si nemali vynucovať len oprávnenú všeobecnú pozornosť, ale niesť za svoje vstupy do rozhodovania o veciach verejného záujmu aj priamy diel zodpovednosti. Lebo demokracia nie je len naplnenie práva na vypočutie, ale aj naplnenie povinností - niesť za svoje vypočutie zodpovednosť.
Ústavný súd, Najvyšší súd a Generálna prokuratúra patria medzi nezastupiteľné nástroje uplatňovania demokratickej moci. Najmä ony rozhodujú o dôvere našich občanov v také hodnoty demokratickej spoločnosti, akými sú zákonnosť, miera spravodlivosti a najmä vymožiteľnosť práva.
Prieťahy v súdnom konaní a vymožiteľnosť práva patria totiž medzi tie skutočnosti fungovania našej spoločnosti, ktoré nás stále omínajú. Od zvýšenia počtu sudcov na súdoch právom očakávam, že sa nám postupne podarí prekonať nahromadené problémy v justícii. Tu by som chcel povedať, že zabúdame na niektoré povinnosti, ktoré vyplývajú z postavenia funkcií či už predsedov súdov, alebo nakoniec Súdnej rady. Zriadili sme špecializované súdy. Mysleli sme si, že sa skráti lehota rozhodovania. Asi niečo nie je v poriadku, ak v procesoch sa päťkrát alebo viackrát preruší pojednávanie kvôli neprítomnosti advokáta.
Predsa Súdna rada sa môže opierať o zákony, o procesné zákony, ktoré tu sú a tieto problémy riešiť so sudcom. To nie je zásah do nezávislosti súdu. Tu je zákon, podľa ktorého sa sudca musí riadiť. Tu si myslím máme viacej sľubovať aj od prevencie. Najmä prevencie v boji s kriminalitou. Žiaľ, v tejto oblasti nám chýba dôsledná kooperácia a možno aj ucelená metodika.
Vážená Národná rada, žijeme v dobe porovnávaní, ktoré sa nás pýtajú, či ideme správnou cestou, či a do akej miery musíme korigovať naše predošlé rozhodnutia a ciele. Úspechy posledných období nás povzbudzovali k odvážnym plánom a predstavám o našej budúcnosti. Súčasná svetová kríza, charakterizovaná výrazným deficitom úverových financií vo svete, poznačila rozhodnutia, ktoré prijímame a budeme musieť prijať. Pozorne vnímam, ako vláda reaguje na aktuálny stav nepriaznivého svetového vývoja a ako rozpracúva riešenia, ktorými chceme eliminovať vznikajúce škody.
Som na strane tých, ktorí jednoznačne presadzujú právne pevnú ruku štátu. Pri ochrane najmä slovenských národno-štátnych záujmov. Teda aj pri ochrane majetku a finančného imania našich občanov. Hovorím to aj preto, aby nikto nepochyboval o mojom zástoji pri uplatňovaní zákonného konania, ktoré smeruje k zábezpeke štátnych záujmov.
Musíme robiť takú politiku, ktorá posilňuje nevyhnutnú stabilitu a mravnosť, dôstojnosť života občanov v našom štáte. Mojím cieľom je dôstojný život pre všetkých. O taký nám ide. O taký nám musí ísť vždy. Aj vtedy, ak by sa naša situácia výrazne zhoršila a vonkajšie okolnosti boli voči nám kruté a niekedy nekorektné.
Zasadzujem sa za snahu znižovať našu závislosť od dovozu potravín a energie i za budovanie diaľnic. Aj za citlivé zváženie ponuky na vybudovanie širokorozchodnej trate. Tou môžeme ponúknuť ľuďom novú prácu, zvýšiť ekonomické úžitky Slovenska. No významnou mierou tým odbremeníme aj naše cestné komunikácie od kamiónovej dopravy a nákladov na rekonštrukciu ciest. Ale aj posilniť zdravý vývoj životného prostredia. No projekt širokorozchodnej trate nie je jednoduchý. Má však aj svoje zápory. Preto ho treba posúdiť veľmi dôkladne. Súhlasím s tými, ktorí si vyžadujú práve rozpravu k tomuto projektu.
Preto vyzývam tento parlament na úzku a korektnú spoluprácu. Vyzývam aj podnikateľské subjekty - národné, ale aj domáce -, aby pristupovali k svojim rozhodnutiam citlivo a zodpovedne. Ako sa ukazuje, značnú pomoc budú potrebovať najmä naši živnostníci, malé a stredné podnikateľské subjekty. Sociálne ohrození dôchodcovia, ale aj mladé rodiny. A pomoc štátu tu dneska prichádza.
Konštatujem, že hlavné vývojové trendy slovenskej spoločnosti dnes predstavujú: zmena obrazu sociálnej štruktúry; naštartovanie procesu obnovy ľudského, sociálneho a kultúrneho kapitálu; udržiavanie stability základných životných princípov a potrieb. Pretože pre našich občanov sú trvalo najdôležitejšou životnou hodnotou práca a rodina.
V rodinách s deťmi sa šíri strach z možnej straty zamestnania, ale aj z kriminality. Rodičia sa boja púšťať deti vo voľnom čase medzi rovesníkov, čím sa obmedzuje formovanie ich osobnostného rozvoja. Obavy z kriminality prenasledujú aj našich seniorov, ktorí sa stávajú čoraz častejšou obeťou násilníkov a podvodníkov. Verejnosť to vníma ako úpadok mravov a prejav beztrestnosti mafiánskeho podsvetia. Kladie si otázky, či je práca polície efektívna a či justícia meria spravodlivo.
Zdôrazňujem, opatrenia štátu musia dominantne smerovať do prostredia rodín, ktoré sú základom pevnosti štátu a mravného zdravia spoločnosti. Nevšímavá ulica ešte nikoho k slušnému a zodpovednému konaniu nevychovala.
Vážená Národná rada, ako sa denne presviedčame, zdravý rozum a solidarita môžu priniesť skutočný úžitok len vtedy, ak je ich presadzovanie záujmom nás, nás všetkých. A tí, ktorí pomocou štátu opovrhovali, sú dnes za ňu vďační. Chcem tým naznačiť, že nikto z nás nevie, čo ho v živote stretne a koho pomoc bude potrebovať. Pretože sme v istom zmysle odkázaní každý na každého, všetci na všetkých. Aj keď je to pre niekoho, najmä neoliberálnych ekonómov ťažko prijateľná predstava. Ale oni pýtajú dneska od štátu veľké pomoci.
Tu by som chcel vyzdvihnúť aj podiel občanov hlásiacich sa k národnostným menšinám. Na úspech Slovenskej republiky väčšina občanov patriacich k národnostným menšinám má pozitívny vzťah k Slovenskej republike ako k svojej domovine. Chcem, aby sa ich kultúry rozvíjali ako súčasť kultúrneho boja bohatstva Slovenskej republiky, ktorej sú plnohodnotnými občanmi. S právami i povinnosťami, ale aj lojality k štátu.
Štát má eminentný záujem o posilňovanie vlastenectva a občianskej spolupatričnosti v celej populácii Slovenskej republiky. Nechceme zbytočné problémy, ktoré poškodzujú občianske spolunažívanie. Sú zdrojom zbytočných nedorozumení a napätia, nielen vo vnútri štátu, ale aj mimo neho. Nedôstojné riešenia sú pre náš štát neprijateľné a v konečnom dôsledku môžu mať bolestivé následky i pre jeho obyvateľstvo. Pre všetkých občanov Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Slovensko nie je osamelý, uzavretý, sebestačný ostrov. Už najbližší čas ukáže, ako sa dokážeme popasovať s novou situáciou vo svete, ktorá ešte stále neukázala všetky nástrahy. Veľa bude záležať na tom, ako sa dokážeme stmeliť - my občania Slovenska i členské štáty Európskej únie. Čaká nás vypätie, obdobie dvoch rokov, ktoré bude skúškou správnosti pre všetkých. Pre Slovensko, pre Európu aj pre svet.
Keďže svetová hospodárska kríza je globálny úpadok, nedá sa pred ním nijako uniknúť. Zasahuje všetky krajiny - vyspelé aj rozvojové. Európska únia sa snaží voči kríze postupovať spoločne, no mali by sme rešpektovať aj naše národné špecifiká. Hoci sa začala hypotekárnym prepadom, jej príčiny sú oveľa, oveľa širšie: nadmerná spotreba, virtualizácia finančného sveta, zadlžovanie populácie, nedocenenie solidarity.
Naša ekonomika je závislá od exportu. Ale aj od spotreby v Nemecku, Francúzsku či Rakúsku. Export dvíha naše ekonomické zisky a dvíha aj domácu spotrebu. Výrazný pokles produkcie automobilového priemyslu narobil problémy finalizujúcim i subdodávateľským firmám. Potešiteľná je v tejto súvislosti aj správa, ktorá prichádza z Nemecka o podpore automobilového priemyslu. Aj preto, že to, čo sa ešte na jeseň minulého roka ukazovalo ako istota - rast hospodárstva a miezd, generovanie zdrojov -, stratilo dneska na svojej sile. Slovensko má však i za tejto situácie v porovnaní s okolitými krajinami Európskej únie určité výhody. Bankový sektor je zatiaľ v lepšej situácii a nevyžaduje sanačné zdroje ako v Nemecku, Rakúsku či Maďarsku. Zadlženosť štátu i obyvateľstva je podstatne nižšia. A po tretie, 70 % malých a stredných firiem závisí od domáceho dopytu.
Tieto výhody musíme využiť. Rada pre hospodársku krízu s týmto kapitálom pracuje. Jej zriadením sme posilnili našu akčnosť i garancie. Už jej rozhodnutia potvrdzujú, ako som už povedal, že finančné zdroje možno nadobudnúť úsporou rezortov aj celej verejnej správy, viazaním rozpočtových zdrojov, racionalizáciou a zefektívnením výdavkov na priority. Nový programový akcent získavajú infraštruktúrne projekty: diaľnice, železnice, energetická infraštruktúra a logistika pre firmy. Ale aj ekonomická dimenzia diplomacie. S väčšou naliehavosťou sa nám núka združovanie rozpočtových zdrojov Slovenskej republiky, zdrojov verejného sektora a zdrojov z Európskej únie. Ciele sú jednoznačné: oživenie podnikateľského prostredia a riešenie sociálnych dôsledkov krízy.
Jednou z ciest riešenia sociálnych dôsledkov je podpora spotreby. Prvé rozhodnutie vlády v tomto smere už existuje - zvýšenie nezdaniteľného základu. Úvahy smerujú i k úhrade odvodov a príspevkom na pracovné miesta.
Predpokladám, že medzi opatreniami sa čoskoro ocitne aj program úspory energií. V ňom aj potreba zatepľovania, ku ktorej som vyzýval tu v Národnej rade pred dvoma rokmi. Podľa odborníkov je to projekt vo výške 15 miliárd eur a na niekoľko, možno desiatok rokov. No najmä s využiteľnosťou dostupných pracovných síl, s prácou pre malé a stredne veľké podniky, ale aj pre živnostníkov.
Chcem povedať, že nedávne problémy s plynom nás pomkli k naliehavejšiemu hľadaniu jeho získavania. I k netradičným riešeniam. Práve pri tejto nepríjemnosti sme si uvedomili, aká dôležitá je akčnosť vlády, ale aj naše členstvo v Európskej únii, súručenstvo a vzájomná pomoc krajín Únie. V mene občanov Slovenskej republiky aj z tohto miesta chcem vysloviť poďakovanie všetkým, ktorí pochopili našu situáciu a pomohli nám.
Vážená Národná rada, dovoľte mi na záver zdôrazniť, čo som už predoslal. Ako prezident Slovenskej republiky vás chcem požiadať v mene svojom, v mene všetkých našich občanov, aby ste v tejto zložitej situácii hľadali také riešenia celospoločenského záujmu, ktoré nás uchránia pred naplnením hrozivých scenárov.
Dnes nestojí otázka, kto je spojencom koho. Dnes je pred nami potvrdenie základnej úlohy - politici musia byť v prvom rade spojencami občanov, ktorých zastupujú. Žiadam vás preto, aby ste pri každom svojom rozhodnutí mali pred očami najmä to, o čo nám pri predchádzajúcich rozhodnutiach za posledných šestnásť rokov malo ísť predovšetkým - dôstojný život pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)