M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Minárika, ktorému chcem poďakovať za to, že ako navrhovateľ vystúpil v rozprave, sa prihlásili pani Katarína Tóthová a pán Tomáš Galbavý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pani Katarína Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán predsedajúci, vzali ste mi myšlienku, ktorú som chcela povedať, že dobre, že vystúpil v rozprave so svojím vlastne záverečným postojom, lebo je možné reagovať.

Len pre historickú pravdu, pán poslanec, nie je pravda, že keď som to súkromie s pani poslankyňou Muškovou vyčlenila, ste sa pripojili k zákonu o zákaze pitia alkoholických nápojov, lebo v parlamente schválený návrh ako už konečný, ktorý išiel k prezidentovi a ktorý pre mňa z nepochopiteľných dôvodov pán prezident vrátil, už to súkromie nemal. A vy ste ten... (Reakcia poslanca.) Nie, nemal, určite nemal. A vy ste to vtedy nepodporili, ale ja uznávam, že každý má svoj vývoj. Každý má svoj vývoj, a pokiaľ ten vývoj smeruje k pochopeniu toho, čo je správne a čo je pre spoločnosť prospešné, tak ja ten vývoj beriem, uznávam a oceňujem. A myslím, že takto treba postupovať, pretože našou povinnosťou je prijímať zákony, ktoré sú v prospech spoločnosti - to znie ako fráza, ale je to skutočne základná požiadavka. A zákony, ktoré majú svoju morálnu kvalitu, mne, ako ste dozaista zistili, práve tieto zákony chýbajú, ktoré držia morálnu kvalitu, ktoré potierajú veci, ktoré nie sú, sú v rozpore s našou kresťanskou morálkou.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz s faktickou poznámkou vystúpi ešte pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcel by som tiež reagovať na pána predkladateľa, pána poslanca Minárika a venovať sa napríklad tej časti, kde hovoril o kríze. Áno, súhlasím s tým, v čase krízy je štatisticky dokázané, že narastá počet závislých ľudí od hazardných hier.

Prevencia verzus zákazy. Nikto, pán poslanec Jasaň, tu nechce zakázať plošne na celom Slovensku kasína ani výherné automaty, ale jednoducho ich treba regulovať, dohodnúť sa na tom, že povedzme v okruhu 100 km budeme mať jedno veľké kasíno, jednu veľkú herňu a povedzme 500 výherných automatov. Tak je to bežne vo vyspelých demokratických krajinách. To je tá regulácia, o ktorej hovoríme.

K poznámke pána predkladateľa, že som nepochopil a nie je mu jasné, prečo si myslím, že by sa týmto spôsobom a týmto zákonom preniesla korupcia a klientelizmus na úroveň samosprávy. Nie, ja som to pochopil veľmi dobre. Stačí, keď v obci padne jeden návrh na plošný zákaz prevádzkovania hazardných hier, povedzme v Topoľčanoch, pán kolega, ja ti garantujem, že vtedy nastúpia tí silní a mocní ľudia, ktorí majú za sebou finančné pozadie aj pozadie dobrých stykov na najvyššej úrovni. Takže toto bude dôvod a neviem, prečo to nejako nechceš pochopiť? Ale ja nechcem paušalizovať, že na úrovni samosprávy existuje korupcia a klientelizmus, ale musíme predpokladať, že tieto návrhy alebo návrhy podobného typu vytvárajú prostredie, jednoducho vytvárajú prostredie na takéto konanie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, odzneli všetky príspevky, ktoré mohli odznieť v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovateľ sa vzdal záverečného slova, pán spravodajca tiež. Takže ak dovolíte, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona o suverenite v priamych daniach a odvodoch.

Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 912 a rozhodnutie na pridelenie výborom, rozhodnutie predsedu má č. 929.

Slovo má poslanec Vladimír Palko a odôvodní za skupinu poslancov tento návrh ústavného zákona.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je jedna slovenská koruna, naša, teraz už bývalá, mena. Dámy a páni, pýtam sa ľahkú otázku: Kto rozhodoval o tom, aká bude jej cena v porovnaní s cudzími menami? A kto mohol rozhodnúť povedzme o devalvácii, aby mohol byť posilnený slovenský export? Odpoveď je ľahká: Boli to orgány a inštitúcie Slovenskej republiky. Kto rozhodoval o tom, aká je cena jednej slovenskej koruny na peňažnom trhu? Kto rozhodoval o úroku, za ktorý sa slovenská koruna bude požičiavať, o úrokových sadzbách? Boli to orgány a inštitúcie Slovenskej republiky. Teda boli to orgány a inštitúcie Slovenskej republiky, ktoré suverénne rozhodovali o slovenskej mene, a tým o ekonomike, tým o zamestnanosti, tým o životnej úrovni.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je zase pre zmenu jedno euro, naša nová mena. Prijatie eura bola podmienka vstupu Slovenska do Európskej únie a túto podmienku sme splnili. Niečo sme získali, o niečo sme prišli. A pýtam sa: Kto rozhoduje o tom, aká je cena eura v porovnaní s inými menami? Nie sú to inštitúcie Slovenskej republiky. Kto rozhoduje o tom, za aký úrok sa euro požičiava? Nie inštitúcie Slovenskej republiky. Dámy a páni, Slovenská republika už nemá menové nástroje na ovplyvňovanie ekonomiky. Ale pozor, stále ešte máme iné nástroje rozpočtové, čiže fiškálne.

Dámy a páni, ešte stále rozhodujeme o tom, koľko eur štát ponechá svojim občanom a ich rodinám z ich príjmu a koľko eur vyberie na daniach. Stále rozhodujeme o tom, koľko eur štát ponechá firmám z ich zisku, aby ich mohli reinvestovať, a koľko eur im zoberie na daniach. Tým stále rozhodujeme o tom, aká bude motivácia ľudí pracovať, aká bude motivácia podnikateľov podnikať, aká bude schopnosť firiem rásť, aká bude motivácia zahraničného kapitálu podnikať na Slovensku. A tým rozhodujeme o raste slovenskej ekonomiky, o životnej úrovni občanov Slovenskej republiky, rozhodujeme o priamych daniach vyberaných na území Slovenskej republiky. Rozhodujeme o nich suverénne, zvrchovane.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ale v týchto rokoch sa rozhoduje v európskej politike o tom, či budeme môcť o daniach rozhodovať i naďalej. Rozhoduje sa o tom, či nedôjde k harmonizácii daní. Rozhoduje sa o tom, či neprejde kompetencia určovať priame dane z členských štátov na orgány a inštitúcie Európskej únie, a teda rozhoduje sa o tom, či po nástrojoch menových prídeme aj o nástroje rozpočtové, teda fiškálne.

Dámy a páni, konzervatívni demokrati Slovenska navrhujú, aby Národná rada Slovenskej republiky jasne povedala, že Slovenská republika si o priamych daniach bude rozhodovať i naďalej. Navrhujeme ústavný zákon, ktorý hovorí: "Rozhodovanie o priamych daniach a o odvodoch je v kompetencii Slovenskej republiky a nemôže byť postúpené orgánom Európskej únie."

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak sa slová a heslá o tom, že Slovenská republika je hrdý štát, samostatný, zvrchovaný, ak sa nemajú zmeniť iba na frázy, potom by bolo žiaduce, aby takýto ústavný zákon bol schválený, a preto vás prosíme o podporu tohto ústavného zákona.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Júliusovi Brockovi a tento uvedie spravodajskú správu.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, dámy a páni, vážení kolegovia, bol som určený ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti, aby sme o ňom rokovali v prvom čítaní.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Rudolf Bauer, má slovo.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, chcel by som doplniť svojich kolegov predkladateľov o ďalšiu argumentáciu v prospech navrhovaného zákona. V predkladacej správe sú citované niektoré výroky Sarkozyho, Angely Merkel, Joaquina Almunia, Josého Barrosa a ďalších, ktoré zakladajú obavy z možnej harmonizácie v oblasti priamych daní.

Podľa programu vlády Angely Merkelovej "sa nemecká vláda bude aktívne snažiť o európsku harmonizáciu vymeriavacích základov daní a bude žiadať prísnejšie pravidlá proti neférovej daňovej súťaži". Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy koncom minulého roku v Európskom parlamente rozprával o daňových peklách, ktorými je Francúzsko obkolesené. Medzi inými sa zastrájal aj Slovensku. Nemecké postoje majú svoju oporu v diskusii, ktorú je možné v Nemecku sledovať napríklad v týždenníku Der Spiegel. Jeden z jeho ekonomických komentátorov pán Gabor Steingard dlhý čas písal o daňovej politike nových členských krajín Európskej únie. Jeho názory vyšli v roku 2006 aj knižne v knihe s názvom Weltkrieg um Wohlstand (v preklade Svetová vojna okolo blahobytu), ktorá sa stala bestsellerom. Ako sa môžeme v knihe dočítať, pán Steingard je presvedčený, že v celom svete prebieha neľútostná vojna o blahobyt, v ktorom je hlavným porazeným nemecký pracujúci človek. Víťazmi sú Číňania, Indovia a Slováci, ktorí svojimi neférovými trikmi a postupmi zneužívajú nemecký sociálny systém, a tým likvidujú pracovné miesta i príjmy v Nemecku a v ďalších západoeurópskych štátoch.

Veľmi zaujímavá je časť, v ktorej autor konkrétne vysvetľuje krízové javy v západoeurópskych hospodárstvach. Citujem: "V oblasti daňovej politiky hrajú zhubnú úlohu východoeurópske štáty. Všetci noví členovia Európskej únie, ktorí pochádzajú z bývalej sféry vplyvu Sovietskeho zväzu, dostávajú z Bruselu vysoké dotácie, tým sa im vytvára väčší manévrovací priestor v oblasti verejných financií. Poliaci dostávajú dvojnásobok toho, čím sami prispievajú, Lotyši štvornásobok svojho vkladu. Dnešná Európa je hrací automat so zárukou výhry. Tieto ľahko získané peniaze ale dnes východoeurópske vlády zneužívajú proti tým, od ktorých ich dostali darované. Bruselské dotácie sú mimoriadnym darom v štátnom rozpočte, ktoré umožnili Poľsku, Maďarsku a ďalším krajinám znížiť zdanenie podnikom. To láka zahraničných investorov, samozrejme, predovšetkým tých, ktorí dosiaľ sídlili v krajinách západnej Európy. Daňové sadzby, ktorým podliehajú zisky spoločností operujúcich v Poľsku, v Maďarsku a Lotyšsku, patria k najnižším na svete. Pohybujú sa v rozmedzí od 15 do 20 %, kým v Nemecku musí spoločnosť odviesť štátu priemerne 38,3 % svojho zisku. Takéto rozdiely v daňových sadzbách sú dlhodobo neudržateľné. Jedna európska daň zo zisku firiem sa stala nevyhnutnosťou." Táto knižka, samozrejme, vyšla ešte pred začiatkom hospodárskej krízy.

Súhlasíte s takýmto videním situácie? A čo pán minister Janušek, zodpovedný za centrálnu koordináciu všetkých eurofondov? "Jednotná európska daň zo zisku firiem sa stala nevyhnutnosťou" - nie je toto jasný dôkaz snahy o daňovú harmonizáciu v oblasti priamych daní?

Autor sa v ďalšom texte zaoberá, ako dosiahnuť jednotnú daň. Je presvedčený, že ak nepomôže presvedčovanie po dobrom, bude nutné použiť tvrdý politický nátlak. Píše: "Veľkorysosť bohatších štátov Európskej únie totiž nie je v skutočnosti ničím iným než prostoduchou naivitou. Východná Európa to nepočuje rada, ale proste to tak je, dnes rozhadzuje peniaze iných. Nemala by sa čudovať, že sa jej to vyčíta." Koniec citátu.

V ďalšom texte svoje návrhy trochu zmierňuje, tvrdí, že "zdanenie v rôznych krajinách Európskej únie nemôže byť úplne rovnaké, ale je nevyhnutné zaviesť tzv. minimálnu daň ("floor tax"), čo má zamedziť nekalej súťaži v konkurenčnom boji o prilákanie investorov, aby každý štát mohol podľa vlastného uváženia požadovať viac než ostatní, nie však menej".

Gabor Steingard bol ocenený mnohými novinárskymi cenami. Dnes je jedným z najvplyvnejších ekonomických komentátorov v západnej Európe, mienkotvorcom ekonomických názorov nielen veľkej časti Nemcov, ale aj ďalších Západoeurópanov. Jeho vplyv na politikov Európskej únie možno považovať za veľmi významný. Pán Steingard a tí, ktorí prijímajú jeho názory, nerozumie základnej a finančnej už najviac podporovanej politike Európskej komisie, ktorej prezentovanou motiváciou je solidarita - solidarita silnejších so slabšími. Mať dlhodobo solidárny postoj je náročná vec.

Ale teraz by som sa chcel venovať vzťahu medzi konvergenciou a daňou harmonizáciou. Hlavnou rozvojovou politikou Európskej komisie je konvergencia jednotlivých členských krajín a ich regiónov navzájom, teda znižovanie rozdielov v ekonomickom a sociálnom rozvoji. Pri každom poslednom rozširovaní Európskej únie sa rozdiely medzi členskými krajinami zvyšovali, aj pri vstupe Slovenska spolu s ďalším novými členskými krajinami, aj pri pristúpení Rumunska a Bulharska. Merané pomocou hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily sú v Európskej únii po poslednom rozšírení rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími regiónmi v pomere 1 : 8. Pre porovnanie v Spojených štátoch amerických je to len 1 : 2,5, v Japonsku 1 : 2. Kohézna politika Európskej únie je preto založená na finančných transferoch z bohatších krajín do chudobnejších s cieľom znižovania rozdielov na sociálne prijateľnú úroveň.

Na to, aby bolo možné plniť takto postavený hlavný cieľ Európskej únie, dobiehajúce krajiny musia mať voľné ruky pri nastavovaní svojho daňového systému, aby boli atraktívne pre zahraničných aj domácich investorov. Nastavením nejakej "floor tax" alebo aj spoločného daňového základu u právnických osôb sa dobiehanie môže spomaliť, resp. úplne zastaviť. Čiže hlavný cieľ Únie - konvergencia medzi krajinami a znižovanie rozdielov v ekonomickej a sociálnej úrovni - je v rozpore s daňovou harmonizáciou. Opakujem, konvergencia medzi krajinami a regiónmi je v rozpore s daňovou harmonizáciou.

Aj príklad Írska, ktoré za relatívne krátky čas dobehlo a predbehlo v ekonomickom rozvoji ostatné staršie členské krajiny Únie, ukazuje na dôležitosť daňovej konkurencie. Írsko zostane úspešným príkladom napriek jeho negatívnemu ekonomickému vývoju v poslednom období a každé nekritické spájanie súčasných negatívnych dopadov hospodárskej krízy s predchádzajúcim úspešným vývojom v Írsku, ako sme to mohli počuť aj z úst premiéra Roberta Fica, je úsmevné a zahanbujúce, samozrejme, pre osobu, ktorá to hovorí.

Daňová harmonizácia je pre Slovensko vážnou hrozbou, pretože je jasné, že v našom prípade pôjde o zvýšenie daňového zaťaženia pre firmy. V súvislosti s diskusiou o silnom štáte, rovná sa vysoké dane, ktorý je ideálom najmä vládnej strany SMER, a slabom štáte, rovná sa nízke dane, ideálom zas konzervatívnych a liberálnych strán, chcem upozorniť na štúdie napríklad manželom Romerovcov z Kalifornskej univerzity v Berkeley, ktoré ukazujú, že "daňové úľavy majú multiplikátor dvakrát vyšší ako štátne investície". Čiže keď vládou investované jedno euro prinesie prírastok hrubého domáceho produktu napríklad 1,5 eura, tak pri investovaní tohto jedného eura súkromnou firmou sú to až 3 eurá, teda každé euro, o ktoré sa zníži daňové zaťaženie, zvýši výkon ekonomiky až o 3 eurá. Zvýšenie daňového zaťaženia je preto pre Slovensko vysoko nevýhodné, až likvidačné.

V predkladacej správe sme nespomenuli činnosť komisára Lászlóa Kovácsa, ktorého prioritou bolo a je zaviesť tzv. common consolidate corporate tax base, čo sa dá preložiť ako "spoločný konsolidovaný daňový základ pre právnické osoby". Už od roku 2004 pracovala pracovná expertná skupina, ktorá nielen diskutovala o princípoch pre daňový základ a o technických podmienkach jeho zavedenia, ale podľa zápisu z posledného zasadania tejto skupiny aj pripravuje legislatívne návrhy na zavedenie konsolidovaného daňového základu pre Európsku komisiu. Je to ďalší dôkaz o tom, že je nutné zaujať v tejto otázke jasné stanovisko, ktoré ukáže partnerom v Európskej únii, že Slovensko v súčasnosti nesúhlasí s harmonizáciou v oblasti priamych daní.

Dámy a páni, z tohto stručného popisu dnešnej situácie vidíte, že daňová harmonizácia je téma, ktorá má mnohých silných podporovateľov. Zavedenie jednotného daňového základu pre firmy je v súčasnosti, v čase nastupujúcej hospodárskej krízy, pre Slovensko vážnou hrozbou, a preto je predkladaný návrh uchovania si daňovej suverenity štátu opodstatnený a v záujme Slovenska. Fiškálna politika musí byť v čase krízy jedným z kľúčových nástrojov regulácie hospodárskeho rozvoja štátu. Dovoľujem si vás tiež požiadať o podporu predkladaného návrhu.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Mikloško, pán poslanec Janiš. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia v pomerne zriedenom stave, dnes prežívame v slovenskom parlamente deň Konzervatívnych demokratov Slovenska, sú tu štyri dôležité zákony tejto politickej strany. Záujem, ako vidíme, o nich je dosť biedny.

Dámy a páni, je takmer jasné, že Lisabonská zmluva bude tento rok schválená vo všetkých krajinách. Česká republika z čisto vnútropolitického hľadiska, boli tam s nimi zo všetkých relevantných politických strán, odkladala toto prijatie, ale už dnes čítame v novinách, že sa poslanecké kluby v Dolnej snemovni dohodli, že schvália Lisabonskú zmluvu, pretože to ináč ani politicky nie je možné v čase, keď Česká republika vedie Európsku úniu.

Ako vidíme a ako aj spomenul pán poslanec Palko, v tejto chvíli vidíme v Európe ticho alebo máme možnosť sledovať, že v Európe je veľké ticho, pretože Európska únia nechce dráždiť Írsko ničím. Európska únia tomuto malému Írsku vyjde vo všetkom v ústrety, pretože chce, aby to referendum dopadlo dobre a jednoducho zrejme to referendum v Írsku nakoniec tak prejde, že 1. 1. 2010 Lisabonská zmluva začne platiť v celej Európskej únii.

Dámy a páni, treba povedať, že ten záujem, ktorý dneska slovenský parlament prejavuje o túto vážnu tému, ktorá sa bude týkať bytostne Slovenskej republiky, ten záujem zasahovať nejakým spôsobom do týchto európskych záležitostí sprevádzal všetky vlády, aj tú, v ktorej sme boli my, dnešná opozícia, pri moci. Slovenská republika nedokázala nič vyjednať pre seba pri tvorbe európskej ústavy, na tej pôvodnej i na čele ktorej stál Giscard d´Estaing. Rovnako Slovenská republika nedokázala pre seba nič vybojovať pri koncipovaní a pri dohodovaní o Lisabonskej zmluve, takisto sme boli v role poslušného, počúvajúceho prítomného na týchto rokovaniach. Rovnako to bude zrejme stále v Európskej únii, pretože našou nejakou genetickou danosťou je dejiny nie tvoriť, ale dejiny prežívať. To bola aj naša záchrana, ale toto je naša veľká bieda, v ktorej ďalej pokračujeme.

Dámy a páni, od 1. 1. 2010, keď bude platiť Lisabonská zmluva, aj keď priame dane nepatria zatiaľ do právomoci Európskej únie, ale bude len otázka toho, či bude vôľa presadiť takéto niečo, a potom dá sa povedať, že budeme sa len prizerať tomu, ako všetko to posledné, všetky po sebe páky, ktoré v ekonomike máme, ako z našich rúk budú pomalinky, ale iste vypadávať.

Ak 55 % štátov, to znamená, 15 štátov v tej niektorej Rade ministrov sa dohodne a budú zároveň zastupovať 65 % obyvateľov, tak budú môcť vyňať a povedať, že otázka daní je vážna, otázkou daní sa musí zaoberať Európska únia a musí byť rovnako harmonizovaná všade a jednoducho táto otázka bude presadená. A chcel by som vidieť toho ministra, ktorý v tej chvíli bude vetovať, poprípade bude bojovať nejakým spôsobom za to, aby Slovensko nestratilo túto páku, ktorá nám veľmi pomohla sa dostať z hospodárskej krízy. Kto bude mať tú odvahu, ako mali ministri Palko a Lipšic, kde vetovali napriek celému tlaku niektoré záležitosti v Rade ministrov pre vnútro a spravodlivosť?

Ak nebude príslušným ministrom, ktorý bude zastávať, ktorý by mal zastávať záujmy Slovenskej republiky, aspoň aká-taká, by som povedal, stena, o ktorú sa bude môcť oprieť, a tou stenou, ktorou sa rozumie ústavný zákon o priamych daniach, tak každý minister pekne dá nohy dokopy, podpätky stiahne a bude pekne slúžiť záujmom silných krajín v Európe, naprosto jasne už ich hlas počúvame.

Dámy a páni, hovoríme to všetko preto, aby ste sa nemohli raz vyhovárať, aby tie strany, Slovenská národná strana síce v tom čase možno bude stavať dvojkríže, ale dneska tu vôbec nie je prítomná, ju to ani nezaujíma a vôbec nezaujímajú záležitosti, či Slovenská republika si podrží, alebo nepodrží vlastníctvo priamych daní vo svojich rukách. Podstatné je, že eurofondy pôjdu ďalej a že z nich bude možné naďalej čerpať.

V tomto zmysle si myslím, že konzervatívni demokrati Slovenska sa v týchto chvíľach ukazujú ako jediní a možno poslední vlastenci, ktorým ide o to, aby táto republika zostala ešte ako-tak zvrchovanou republikou.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Stanislav Janiš.

S. Janiš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, toto je téma, ktorá už na pôde Národnej rady bola, a toto je téma, ktorá bola už aj v médiách, a je to aj téma, ku ktorej som sa ja vyjadroval. A môžeme si všetci klásť otázku, že prečo sa vôbec bavíme o harmonizácii daní a prečo sa snažíme prijať opatrenia proti harmonizácii, opatrenia dokonca na úrovni ústavného zákona. Ja to vysvetľujem tak, že jednoducho preto, aby vláda "nezblbla" a pri jej bežných vývrtkách a otočkách o 180 stupňov nepustila tento cenný artikel z rúk Slovenskej republiky do rúk hlavne Francúzska a Nemecka. My na rozdiel od dajme tomu týchto dvoch štátov alebo vyspelej západnej Európy musíme životnú úroveň našich ľudí zvyšovať a dobiehať rýchlejšie, lebo na rozdiel od týchto, lebo tieto dva štáty alebo tá civilizovaná západná Európa 40 rokov išla jedným smerom a dostali životnú úroveň svojich ľudí na určitú úroveň, na určitú hladinu, na slušnú hladinu, a my pod vedením KSČ sme išli presne opačným smerom a dostali sme životnú úroveň v porovnaní s nimi tiež na určitú hladinu.

Preto potrebujeme vlastné a suverénne nástroje na ovplyvňovanie ekonomiky a priame dane rozhodovať o tom, kto ich bude platiť, kedy ich bude platiť a z čoho ich bude platiť, z akého základu, si nesmieme nechať zobrať z vlastných rúk, teda rúk ani vašich koaličných, ani našich opozičných, alebo poviem to jednoducho - z rúk slovenských. Tieto daňové nástroje musia zostať v rukách tejto Národnej rady Slovenskej republiky.

Dnes vláda veľmi mohutne prezentuje balíčky opatrení, myslím, že tri, myslím, že už má zo 100 opatrení. Denne robí tlačovky, prezentuje svoju snahu nejako eliminovať následky hospodárskej krízy. Ja hovorím, je to viac o snahe a o prezentácii ako o skutočných krokoch, ale dobre. Môžem aj kľudne povedať, že vláda teraz posledný mesiac napráva to, čo za dva a pol roka pokazila, alebo to, čo za dva a pol roka neurobila. A jedným aj z týchto nástrojov, ako eliminovať následky hospodárskej krízy, sú aj dane. Všetkým je jasné, že daňová politika nám môže zvýšiť ekonomickú bezpečnosť a atraktivitu Slovenska nielen v čase krízy, ale hlavne v čase, keď kríza bude na ústupe. Kto sa ako rýchle a šikovne uchytí.

Keďže zo strany predsedu vlády a podpredsedu vlády pána Čaploviča nepočujeme jasné "nie harmonizácii", skôr pravý opak, a ja si dovolím zacitovať pána Čaploviča, ktorý na otázku odovzdania suverenity v oblasti daní hovorí, citujem: "Veď na Slovensku sú dumpingové dane a v Nemecku sú také, aké sú, a Nemecko musí z tých daní platiť do Európskej únie a odtiaľ nemecké peniaze idú aj na regionálnu politiku." Koniec citátu. No, za takýto výrok by sa nemusel hanbiť ani poslanec nemeckého Bundestagu. A aj v kontexte finančnej krízy sa zdajú tieto výroky také nebezpečné, že osobne by som ich kľudne mohol nazvať a nazývam ich skôr záškodníctvom, keď už nepoviem doslovne vlastizradou.

Od začiatku, keď sa začalo hovoriť o harmonizácii daní, nie je jasný k tomu ani postoj predsedu vlády. Miestami dokonca predseda vlády pripúšťa harmonizáciu európskych daní. Teda ak podľa predsedu vlády je znižovanie daní sabotážou, tak pripustením harmonizácie v rámci Európskej únie je totálnym záškodníctvom. Takéto záškodníctvo predsedu vlády, takého harmonizačné záškodníctvo bezpochyby nachádza podporu hlavne u Francúzska, Nemecka a bohatých západoeurópskych štátov a takéto záškodníctvo neveští nič dobré pre Slovensko.

Tak ako pre Slovensko neveští nič dobré v rámci diverzifikácie dodávok plynu pozývať na Slovensko ruský Gazprom do distribučnej siete, tak ako pre slovenské koľajnice neveští nič dobré, ak predseda vlády presúva z nich, zo Slovenských železníc presúva prepravu tovaru na širokorozchodnú, ktorú chce tiež budovať s Rusmi, tak aj akýkoľvek náznak harmonizácie daní pre Slovensko neveští nič dobré. Ak vláda Roberta Fica, vládna koalícia túto pomoc alebo túto harmonizáciu začne pripúšťať a odmietne tento návrh zákona, musíme sa mať na pozore, aby pri nejakom obrate sa jej stavec nezastavil na súhlasnom stave k harmonizácii daní - a to by bolo pre Slovensko jedno z tých najhorších riešení, aké by sme mohli prijať, riešení, kde ani širokorozchodná, ani pustenie Gazpromu by nespôsobili na Slovensku takú škodu, ako pustiť si z rúk nástroj, ktorý sa volá priame dane.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou - pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. V tejto otázke môj názor, moje stanovisko je také, že momentálny stav, aký je, postačuje k tomu, aby Slovensko sa rozvíjalo správnym tempom, správnym smerom aj v intenciách tých zákonných daňových a ostatných náležitostí, ktoré sú. A opačne, fixácia určitého stavu ústavným zákonom by mohla práve sťažiť flexibilitu postoja, či už časovú, alebo aj obsahovú. A samozrejme, že v terajšom období nikto nejako nebude mať priamy a nejaký tvrdý nátlak na harmonizáciu daní. A tieto krajiny, ktoré čerstvo pristúpili k Európskej únii, si to ani nemôžu dovoliť vzhľadom na to, že chcú dobehnúť a chcú zvyšovať životnú úroveň vo svojich krajinách.

Takže tento zákon ústavný považujem za predčasný, ktorý by sťažoval postoje, renomé našej krajiny v rámci Európskej únie.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bárdos sa hlási s faktickou? Má slovo. Zároveň uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Iba veľmi krátko by som chcel zareagovať na vystúpenie pána kolegu z SDKÚ. Poslanci za Stranu maďarskej koalície v minulosti sa už podpísali pod takýto návrh ústavného zákona a sme podávali takýto návrh viackrát do Národnej rady. Aj teraz sme toho názoru, že skupina poslancov, ktorá vypracovala tento návrh, treba podporiť, takisto ako v minulosti, aj teraz podporíme tento návrh, aby sa dostal do druhého čítania. A samozrejme, my nemáme s tým problém ani v ďalších čítaniach.

Ale to, čo tu už viackrát odznelo a viackrát sa tu hovorilo o tom, že kto za koho bojuje a kto za koho kope, akým spôsobom má silné reči, tak myslím, že aj toto hlasovanie môže dokázať, že kto má silné reči v tejto oblasti a kto koná vtedy, keď je možnosť konať. A som o tom presvedčený, že takýto návrh ústavného zákona je v prospech Slovenskej republiky a dane a suverenita v priamych daniach a odvodoch, to je otázka, ktorá sa má rozhodovať tu, v Národnej rade Slovenskej republiky.

Ja aj moji kolegovia takisto, ako aj v minulosti, aj teraz takýto návrh skupiny poslancov podporíme. A vyzývam aj ďalších predstaviteľov aj koalície, aby za to zahlasovali a potom, keď majú iný názor, tak aby sa vyjadrili k tomu v ďalších čítaniach. A samozrejme, aj vo svojom hlasovaní môžu vyjadriť postoj k týmto otázkam, ktoré sú veľmi, veľmi aktuálne.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky - pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega Halecký, úprimne poviem, že neviem, za čo ste. Ani ryba, ani rak. Na jednej strane vravíte vo svojej faktickej, že ste za to, aby sme dobiehali životnú úroveň krajín západnej Európy, súhlasím s vami, že dane sú jedným z nástrojov a veľmi silný nástroj na to, aby sme ich mohli dobiehať, súhlasím s vami, ale s čím s vami absolútne nesúhlasím, je to, že na druhej strane tvrdíte, že ako nová krajina alebo jedna z tých mladších krajín Európskej únie si to nemôžeme dovoliť. Nerozumiem, prečo si nemôžeme dovoliť dať vláde pomocnú ruku k tomu, aby pri akomkoľvek rokovaní a debate o harmonizácii daní v rámci Európskej únie za ňou stál zákon Národnej rady Slovenskej republiky a minister financií sa má o čo oprieť pri takýchto rokovaniach. Neviem, prečo ako bránite tomu alebo prečo to Slovensko ponižujete tak, že Slovensko si nemôže dovoliť ako nový štát Európskej únie prijať taký zákon, ktorý jednoducho dá odporúčanie, a keď je to ústavný zákon, tak musí byť s tým viazaný, vláda aj ďalší ministri, financií, že harmonizácia daní v rámci Európskej únie, že Slovensko s tým nemôže súhlasiť. Je to nástroj na dobiehanie životnej úrovne vyspelých krajín západnej Európy. Ak sa my tohto nástroja zbavíme, tak potom neviem, akým spôsobom, vravíte, chcete vyrovnávať životnú úroveň dajme tomu občanov Slovenska voči občanom krajín bývalej západnej Európy.

Teda určité veci potrebujú úplne jasný postoj. Človek, keď hrá na viaceré strany, tak väčšinou medzi tými stoličkami spadne. Ja vyjadrenia "ani ryba, ani rak" neuznávam, tobôž keď človek v jednej faktickej povie... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Do rozpravy sa prihlásil navrhovateľ, má slovo.

V. Palko, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vystúpiť radšej teraz v rámci rozpravy, aby boli možné prípadne nejaké reakcie. Dámy a páni, prosím vás, kto sú tí politici, ktorí si želajú harmonizáciu priamych daní v Európskej únii, kto sú tí, ktorí si želajú, aby už nie členské štáty rozhodovali o daniach, ale spoločne v orgánoch EÚ? To sú najvplyvnejší politici Európskej únie. To je nemecká kancelárka, to je jej minister financií, to je francúzsky prezident, to sú komisári Európskej únie a mnohí, mnohí ďalší vplyvní politici. A títo vedia vyvinúť poriadny politický tlak.

Dámy a páni, teraz, práve teraz, v týchto mesiacoch, je najvhodnejšia chvíľa na to, aby sme prijali takýto ústavný zákon. Prečo je to tak? (Potlesk.) Je to tak preto, lebo na niekoľko mesiacov utíchol tlak na harmonizáciu, na niekoľko mesiacov. Komu za to vďačíme? Vďačíme za to jednému národu z ďalekého zeleného ostrova, vďačíme za to Írom. Dámy a páni, Íri v júni minulého roka v referende odmietli Lisabonskú zmluvu. A prečo ju odmietli? Keď analyzujeme prieskumy verejnej mienky, čo ovplyvňovalo ich rozhodovanie, tak jeden významný faktor je ten, že mali obavu, že Lisabonská zmluva bude mať za následok oslabenie malých členských štátov a ich schopnosť brániť svoj daňový systém. Toto vyplýva jasne z výsledku referenda o Lisabonskej zmluve v Írsku.

Dámy a páni, a keďže vieme, že špecifikom Európskej únie je, že referendá sa opakujú, až kým výsledok nie je áno, tak môžeme čakať na opakované referendum v Írsku o Lisabonskej zmluve. A samozrejme, že harmonizátori, mocní harmonizátori, ktorí si želajú, ktorí si želajú írske áno, teraz začali etapu čičíkanie Írov. Nehovorí sa o harmonizácii, naopak, dámy a páni, nespomínate si, prvý summit EÚ začiatkom tohto roka, ktorý bol, lídri EÚ dali Írom garancie, na vaše dane nebude siahnuté. Čiže národ, ktorý sa vie ozvať, dostane garancie. A my budeme ticho? My nepotrebujeme, aby sme si uchovali suverenitu v priamych daniach a odvodoch?

Dámy a páni, toto je čas, ktorý môžeme využiť na prijatie ústavného zákona. A keď takýto zákon bude platiť, tak potom môže byť akýkoľvek veľký tlak po druhom írskom referende, akýkoľvek veľký tlak harmonizátorov. Premiér Slovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky na summite, na Rade ministrov môže povedať: "Dámy a páni, mrzí ma to, máme ústavný zákon, nemôžem súhlasiť s odňatím kompetencií o daniach, s odňatím Slovenskej republike." A bude mať pevné postavenie. A ja sa pýtam: Aký bude jeho odpor voči Sarkozymu, Merkelovej a ďalším? Akým bude jeho odpor, keď nebude krytý ústavným zákonom, najmä ak tento predseda vlády Robert Fico už v roku 2007 bol pripravený ustúpiť a hovoril o tom úplne, úplne verejne?

Dámy a páni, je to smutné sledovať takéto tieňové divadlo o tom, ako niektorí európski politici sa tvária, že bojujú za svoj národ. Mali sme tu prestrelku medzi Sarkozym a Ficom. Teda jednosmernú, lebo Fico počul Sarkozyho, ale Sarkozy nepočul Fica. Sarkozy hovoril o tom, že ako treba zabrániť tomu, aby francúzske automobilky vyrábali pre francúzsky trh autá na inom území, ako je francúzske, a že s tým treba niečo urobiť. No nič s tým neurobí, lebo nemá ako. A Fico povedal: "No ak sa tak stane, tak Gas de France pošleme domov." No však to je úplný nezmysel! Ale Sarkozy môže dosiahnuť svoj cieľ cez harmonizáciu daní. A tomuto môžeme dneska zabrániť, ak Robert Fico chce, aby ho Sarkozy počul, tak nech podporí náš ústavný zákon o zvrchovanosti v priamych daniach a odvodoch.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán spravodajca. Pardon, pardon, ospravedlňujem sa, pán navrhovateľ vystúpil v rozprave, takže s faktickou poznámkou registrujem pána poslanca Rydla, pána Haleckého. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Mám iba krátku poznámku, že k harmonizácii daní skôr alebo neskôr tieto veľké krajiny budú chcieť pristúpiť, je evidentné. Ale dám príklad Švajčiarskej konfederácie, ktorá má 750 rokov. Za 750 rokov sa tieto kantóny nedohodli na harmonizácii fiškálnej politiky. Každý kantón má vlastnú fiškálnu politiku, ale jestvujú federálne dane. To znamená, že si viem predstaviť v Európskej únii, že každý štát bude mať vlastnú fiškálnu daňovú politiku a bude jestvovať nejaká európska daň vo výške, neviem - pol percenta, percenta, poldruha percenta?

Skrátka a jasne, ja podporujem ideu daňovej zvrchovanosti nášho štátu, ale beriem aj do úvahy to, že sme súčasťou určitého súštátia, ktorým je Európska únia, v ktorej si jednoducho nemôže dovoliť robiť tzv. Alleingang.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel vyjadriť svoj názor, iba osobný názor, takže nie názor ani straníckeho klubu, alebo nejaký širší. Chcem len povedať, že ten tlak na harmonizáciu daní v Európskej únie je, to je evidentný a dosť zjavný, bude a bude zrejme sa zosilňovať a možnože sa budú prijímať aj niektoré tvrdšie a praktickejšie, efektívnejšie kroky. Ja osobne tiež som toho názoru, že republika má byť, aspoň naša republika, v tomto štádiu vývoja suverénna, čo sa týka daní, samorozhodovať o daniach, rozhodovať tak, aby to bolo v prospech Slovenska a občanov Slovenskej republiky.

Len chcem podotknúť, že momentálny status quo vyjadruje tú situáciu, ktorá je pre nás vhodná a dobrá a meniť východiskovú pozíciu do budúcnosti ústavným zákon by nebolo takticky správne a dobré teraz. A pokiaľ by taký krok sa zvažoval, muselo by to byť konsenzom nielen koaličných, hlavne koaličných síl, ale, by som povedal, aj podpora koaličných a opozičných. Čiže niečo, čo by skutočne ústavný zákon vyjadroval. A momentálne takáto situácia, aby takáto zhoda názorov a zhoda postojov bola, nie je. Takže z tohto hľadiska zdá sa, že treba s touto otázkou počkať, nie je na stole dňa a zrejme v budúcnosti bude sa ešte opakovane riešiť.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť? Nie. Ďakujem. Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona o ochrane manželstva.

Parlamentná tlač 913. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 930.

Slovo má pán poslanec Vladimír Palko a za skupinu poslancov tento návrh ústavného zákona uvedie. V mene skupiny poslancov návrh uvedie Vladimír Palko, má slovo.

V. Palko, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene štyroch predkladateľov poslancov Konzervatívnych demokratov Slovenska si dovoľujem predložiť vám návrh na schválenie ústavného zákona o ochrane manželstva.

Dámy a páni, v celej Európe a Severnej Amerike sa diskutuje o tom, čo s inštitúciou manželstva. V diskusii sa rozhoduje o tom, či zotrváme na tisíce rokov uznávanom judeo-kresťanskom koncepte, ktorý hovorí, že manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, alebo či sa budeme podieľať na uskutočnení revolúcie a v takom prípade za manželstvo budú môcť byť vyhlásené najrôznejšie zväzky podľa práve vládnuceho väčšinového názoru.

Dámy a páni, tí, čo sú na strane revolúcie, idú krok za krokom salámovou metódou, nehovoria hneď o manželstve dvoch osôb rovnakého pohlavia, hovoria najprv o registrovanom partnerstve. Nehovoria hneď o povinnosti každého štátu Európskej únie schváliť inštitút takéhoto manželstva alebo partnerstva. Hovoria najprv o potrebe, aby si štáty navzájom uznávali takéto zväzky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred mesiacom prijal Európsky parlament rezolúciu. V tejto rezolúcii vyzýva všetky členské štáty Európskej únie, aby všetky uznávali akékoľvek registrované partnerstvá alebo manželstvá dvoch osôb rovnakého pohlavia. Dámy a páni, aká bude naša odpoveď? Budeme strkať hlavu do piesku, budeme mlčať?

Vážené dámy a páni, pred mesiacom boli na hlasovaní v Európskom parlamente, na hlasovaní o tejto rezolúcii prítomní aj europoslanci zo Slovenska. Boli tam aj poslanci za stranu SMER a boli tam aj poslanci za HZDS. Poslanci za SMER a HZDS podporili túto rezolúciu. Poslanci za HZDS a SMER hlasovali za rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá vyzýva členské štáty EÚ, aj Slovensko, aby sme uznávali registrované partnerstvá a manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli prijaté v zahraničí.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čo to znamená? Vládnuce strany na Slovensku napomáhajú v zahraničí vytvárať tlak na Slovenskú republiku, aby Slovenská republika postupne prijala inštitút registrovaného partnerstva a manželstva osôb rovnakého pohlavia.

Dámy a páni z vládnej koalície, prečo tá okľuka, prečo tá okľuka cez Brusel a Štrasburg? Prečo to nenavrhnete v slovenskom parlamente, tuto? Dámy a páni z vládnej koalície, prečo sa v zahraničí spájate s podobnými ako vy proti slovenským kultúrnym tradíciám? Trochu mi to pripomína schizofrenickú postavu z románu Roberta Luisa Stevensona Dr. Jekyll a Mr. Hyde, jedna a tá istá postava. Politik strany SMER, ktorý robí politiku na Slovensku, to je dobrý Dr. Jekyll. Uznáva tradície, rozpráva ako člen farskej rady z nejakej dedinky, sľubuje cirkvi, že žiadne registrované partnerstvá nebudú. A keď tento Dr. Jekyll prekročí hranice Slovenska, stáva sa z neho Mr. Hyde. A názory, ktoré vyslovuje, ako keby citoval nejaké gay, lesbien, bisexuál, transgender štúdiá. V Rade Európy hlasuje Mr. Hyde zo SMER-u za adopcie detí homopármi, v Európskom parlamente hlasuje za vzájomné uznávanie registrovaných partnerstiev členskými štátmi Európskej únie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je veľmi zaujímavé, ako sa k tejto téme stavajú aj prezidentskí kandidáti. Prezidentskí kandidáti, kandidáti na najvyšší úrad v krajine. O rozpoltenosti strany SMER v tejto veci som už hovoril. Strašne ma mrzí, že táto rozpoltenosť ako keby prechádzala aj na ich prezidentského kandidáta, súčasného prezidenta pána Ivana Gašparoviča. Pán prezident Ivan Gašparovič 25. januára tohto roku na stretnutí s predstaviteľom Inakosti v Prezidentskom paláci uprostred spoločenskej akcie, netušiac, že ho sleduje kamera a mikrofón nezbednej televízie, predstaviteľovi Inakosti povedal na tému registrované partnerstvo asi toto: "Prečo nie, len nech sa to nevolá manželstvo, nech sa to nevolá manželstvo." Predstaviteľ Inakosti povedal: "No ale s tým my nemáme problém." Pred týždňom pán prezident Ivan Gašparovič dostal otázku od denníka SME, či by podpísal registrované partnerstvá, zákon o nich. Pán prezident odpovedal, že on vychádza z konceptu židovsko-kresťanskej definície manželstva a že osoby rovnakého pohlavia, ak chcú nejako spolu nažívať, tak môžu využiť súčasné nejaké inštitúty, môžu uzavrieť zmluvy. Inými slovami povedal, že je proti registrovaným partnerstvám. Možno by mal pán prezident jasne vysvetliť, teda ako to celé myslel.

Musím povedať, že v tomto zmysle je mi oveľa sympatickejší postoj pani Ivety Radičovej, ktorá úprimne hovorí, že morálne je to, na čom sa dohodne väčšina, a keď sa väčšina dohodne na registrovaných partnerstvách, tak to bude morálne a potom prečo by to nepodpísala. Čiže je to názor, ktorý je teda pre mňa úplne neprijateľný, ale oceňujem úprimnosť, na rozdiel od pána prezidenta Ivana Gašparoviča.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tlak na Slovensko v tejto veci narastá. Nie je riešením, že budeme mlčať. Riešením je, že povieme našu jasnú odpoveď na tieto medzinárodné tlaky. Predkladáme návrh ústavného zákona, ktorý hovorí: "Manželstvo je zväzok jedného muža a jednej ženy a napodobeniny tejto inštitúcie v podobe zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia Slovenská republika neuznáva."

Prosím o podporu tohto návrhu ústavného zákona. (Potlesk.)