K. Tóthová, poslankyňa: Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že som bola natoľko unesená prednesom, že som nestihla hneď a zaraz stlačiť, ja sa vzdávam faktickej poznámky. (Smiech v sále a potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Takže v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, vážení páni poslanci, pán poslanec Novotný tak ma vyviedol tiež z rovnováhy, že sa neviem skoncentrovať, čo som vlastne chcel povedať svojím vystúpením. (Smiech v sále.) Ale jediné, čo som si zapamätal, je to, že pokiaľ by tie radikálne, a venoval sa iba vplyvu odvodov na zdravotníctvo, pokiaľ by sa pristúpilo k radikálnemu riešeniu v zdravotníctve, vieme, aká je situácia v zdravotníctve, ten výpadok by bol veľký, pretože táto novela zákona rieši aj fond solidarity a tam výpadok už na budúci rok by bol trištvrte miliardy korún, takže zdravotníctva by sa to dotklo tiež nepriaznivo.

Ale aby som sa venoval tejto problematike. Chcem povedať, že novela tohto zákona o sociálnom poistení je nielen protikrízová. Protikrízová je v tej časti, kde sa hovorí o znížení, v dôsledku tejto novely, odvodov vo fonde solidarity. Tam, ako som už v úvodnej vete povedal, ten prínos pre živnostníkov je výraznejší. A v tej prvej časti, ktorej sa vždycky nejako dotýkame a ktorú hodnotíme ako nesprávne načasovanú, alebo vzhľadom na skrátené legislatívne konanie, teda odpojenie odvodov od minimálnej mzdy, skôr považujem ako za reformný krok alebo krok, ktorý je uspokojením požiadaviek živnostníkov a ostatných samostatne poistených osôb. A to z toho dôvodu, že táto požiadavka živnostníkov je už na stole tri roky a myslím si, že bola aj za predchádzajúcej vlády dlhšie obdobie a nebolo možné alebo nebolo síl ju nejako zrealizovať. Z tohto dôvodu aj krízové obdobie, pokiaľ chcem byť trošku ironický, môžem považovať aj za určité obdobie, kedy tie reformy alebo tie opatrenia skôr sa prijímajú ako lepšia nejaká objektívna atmosféra, keď sa hovorí o subjektivite a objektivite procesov. Takže to z tohto dôvodu ten prínos tejto novely zákona je hlavne v tej druhej časti mimo tohto odpojenia.

Chcem sa vyjadriť k princípu odpojenia odvodov zdravotných a sociálnych od minimálnej mzdy, je to požiadavka, ktorá, ako som už spomínal, bola avizovaná v predchádzajúcom období, jej riešenie bolo možné v niekoľkých variantoch. Dokonca je možné u živnostníkov uvažovať o napojení odvodov od obratu. Od tohto momentu sa upustilo, pretože by to bolo dosť nepredvídateľné u živnostníkov, a takisto sa zrejme upustilo, keďže novela je o priemernej mzde, je aj upustenie od životného minima. Myslím si, že k tomu sa ešte vyjadrí aj pani ministerka. Ale ja sa nazdávam, že napojiť odvody na životné minimum nie je možné, pretože je to možné iba od veličiny, ktorá je príjmom živnostníka. Takže z tohto pohľadu aj všetky návrhy opozičné, či už z dielne SDKÚ, alebo z KDH, boli principiálne na tomto jednom fenoméne tak chybné, že nie je možné o nich uvažovať a ich prijať.

Čo sa týka minimálnej mzdy, hovoril tu aj predseda výboru pán Novotný, že keď to prepočítal, že vychádza, že tých 44,2 % z priemernej mzdy je skoro životné minimum alebo že je to, vlastne nie je to žiadna reforma, lebo nie je to žiadne protikrízové opatrenie. Chcem len podotknúť, že aj cieľom nebolo nejako výrazne narušiť aj štátny rozpočet, ale aj príjmy v zdravotníctve, dajme tomu ako som už spomínal, ale bolo v princípe za úlohu to, aby v priebehu ďalšieho obdobia ten nárast odvodov pre živnostníkov bol pomalší, v nižšom rozsahu, čiže aby to bolo niečo, čo im pomôže. A aj tak, keď možno to považovať, tých 44,2 % z priemernej mzdy ako skoro neutrálne opatrenie, myslím si, že princíp tohto zákona je ten, čo chceli živnostníci, súhlasili s ním aj na výbore a bez nejakých pripomienok, myslím, že ho akceptoval aj zástupca opozície ako pozitívny krok. Takže to z tohto dôvodu považujem za správne aj vhodné.

Chcem však pripomenúť, že riešenie tejto otázky je ešte možné aj v ďalšom období podľa vývoja ekonomickej situácie aj tak, že tých 44,2 % z priemernej mzdy sa môže znížiť. Môže sa znížiť na 40 %, 35 % atď., ale musia byť na to ekonomické predpoklady, ale hlavne musí byť na to postavená výkonnosť ekonomiky, potom je možné uvažovať o tomto čísle, ktoré je správne nastavené, aj v inom a väčšom rozsahu. Toto, čo spomínal aj predseda výboru pán Novotný o vplyve na zdravotníctvo, tiež chcem pripomenúť, že aj väzba zdravotných a sociálnych odvodov je možná tiež na iné číslo, čo sa týka priemernej mzdy. Dokonca môže byť vyššia alebo nižšia v závislosti od toho, koľko financií chceme mať v rezorte a aký vplyv chceme, aby to malo v ekonomike.

Iný dosah tento fenomén má na živnostníkov a iný na príslušné inštitúcie a na zamestnancov. U zamestnancov to znamená absolútne inú záležitosť ako u živnostníkov. Preto nejako to porovnávať práve v rezorte zdravotníctva nie je veľmi správne. Toto odpojenie od minimálnej mzdy a napojenie na priemernú mzdu bolo myslené hlavne na živnostníkov, ako im pomôcť do budúcnosti.

Avšak chcem sa vyjadriť k fondu solidarity, pretože toto bol hlavný kameň tohto zákona, ktorý bol protikrízový, pretože zníženie príspevku do fondu solidarity zo 4,75 na 2 % je to výrazné zníženie a pomôže hneď v nasledujúcom období o štvrť miliardy a v ďalšom roku o trištvrte miliardy, to znamená, je to suma, ktorá keď sa rozpočíta aj skoro na tú masu 400- alebo 500-tisíc živnostníkov a samostatne činných osôb, je to výrazné. A aj keď musíme vždy pozerať na tú štátnu kasu, aby sme ju príliš neoslabili, pretože výdavky aj v krízovom období je dosť ťažké znižovať. Videli sme a počuli sme, že premiér hovoril, že sociálne istoty a hodnotu aj finančnú chceme zachovať u nášho obyvateľstva. A je nám jasné, že zdravotníci už teraz plačú, že majú málo financií nielen na platy, ale aj na prevádzku zdravotníckych odvodov. Takže posudzovať tento zákon je potrebné aj z tohto pohľadu.

Takže celkove si myslím, že zákon je správne načasovaný, má správne určené priority, len je potrebné ho bližšie pochopiť a myslím si, že je prínosom aj v tejto dobe a hlavne je prínosom pre širokú skupinu ľudí v strednej vrstve, ktorých si veľmi nevšímala predchádzajúca vláda, aj keď sa pokladala za vládu, ktorá reprezentuje hlavne strednú vrstvu.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami - pán poslanec Novotný, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda sociálneho výboru, pán Halecký, mal pravdu v tom, že výraznejšie zníženie odvodov na zdravotné poistenie by znamenalo výraznejší výpadok príjmov zdravotných poisťovní. Ale otázka je, či chceme tým živnostníkom pomôcť, tým 227-tisíc živnostníkom, ako to píše zákon, alebo im nechceme pomôcť. Či chceme, aby zostali živnostníkmi, alebo chceme, aby z nich boli nezamestnaní. To je tá správna otázka. Pretože výpadok príjmu zdravotných poisťovní bude omnoho väčší, ak sa z týchto živnostníkov stanú nezamestnaní. Zdravotné poisťovne budú dostávať platbu len od štátu za týchto poistencov, ktorá je vo výške 4 % priemernej mzdy za predminulý rok. A plus títo nezamestnaní zaťažia štát, aj čo sa týka sociálnych výdavkov.

Dneska pán premiér povedal, že prvoradou úlohou je držať zamestnanosť. Držať zamestnanosť. A keď je niekto samoživiteľ, samostatne zárobkovo činná osoba, tak mu pomôžme, aby túto živnosť vedel udržať, aby sa z neho nestal nezamestnaný. Takže otázka znie, či je lepšie dopredu plánovane mať o 2 mld. menší príjem v zdravotnom poistení, ale udržať si zamestnanosť týchto živnostníkov, alebo držať rovnaký príjem a čakať, ako nám bude klesať v dôsledku toho, že sa z týchto živnostníkov budú stávať nezamestnaní. Plus nám budú rast dvakrát náklady pre štát: prvýkrát preto, lebo za nich štát bude platiť poistné a nebudú si ho platiť sami, a druhýkrát preto, lebo, samozrejme, budú chcieť podporu od štátu vzhľadom na to, že budú nezamestnaní.

Takže takto treba kalkulovať, trošku v súvzťažnosti, nielen v tom, že bude nám chýbať miliarda alebo dve v príjmoch zdravotných poisťovní. No tak treba šetriť aj tam, aj o tom budeme hovoriť pri ďalších zasadaniach Národnej rady.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Haleckého. Myslím, že to bolo veľmi objektívne, triezve vystúpenie, a som rada, že poukázal na to, že v predloženom legislatívnom návrhu ide na prechod na výpočty z minimálnej mzdy na priemernú mzdu a že vlastne tým nepriamo vysvetlil, že nejaké to 60-centové "vraj" zvýšenie, ktoré ironicky malo byť ako, ja viem, protikrízové opatrenie pre živnostníkov, že to vôbec tu takto nie je. Že to vyšlo z prepočtu vlastne minimálne mzdy na priemernú mzdu, čiže je to matematický dôsledok niečoho a nie prostriedok vylepšenia, čo tu bolo dosť ironizované. Žiaľ, ironizované.

Ďalej chcem poukázať na jedno a som rada, že pán poslanec nehovoril o kontrole hluku ako o protikrízovom opatrení, ktoré sa dáva v skrátenom konaní. Prosím vás pekne, kolegovia, všimnite si program. Veď tento legislatívny návrh vôbec nejde v skrátenom konaní. To nie je niečo, čo my predkladáme ako záchranu pred krízou. Čo vy tu fabulujete? Aké konštrukcie robíte? Veď s takýmito vašimi prístupmi sa nedá diskutovať. Preto aj bolo správne rozhodnutie, že nech diskutujú odborníci a vy príďte s legislatívnymi návrhmi. Žiaľ, neprišli ste.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán poslanec, pán poslanec Halecký, čo je tu protikrízové opatrenie? Čo je protikrízové opatrenie v tomto zákone? Vy hovoríte o reformnom kroku - odpojenie od minimálnej mzdy. Fajn. Áno, naozaj toto bolo treba, bolo to požadované predtým. Ale toto bolo, toto je taká závažná vec, že kvôli tomuto bolo treba zvolať mimoriadnu schôdzu, alebo teda nie mimoriadnu schôdzu, riadnu schôdzu, ale v neplánovanom termíne? Neplánovanú riadnu schôdzu? Čo teraz? Odpojenie od minimálnej mzdy? Nie. Zníženie odvodov o 60 centov? Nie. To sme azda pochopili všetci, že nie. Tak čo?

Nebudem reagovať na vás, pani profesorka, ale jeden z tých zákonov, kvôli ktorému bola zvolaná riadna neplánovaná schôdza, je zákon o hluku a v rámci toho je aj novela zákona o zdravotnom poistení. Kvôli tomuto bolo treba zvolávať neplánovanú schôdzu? Kvôli odpojeniu? No to azda nie! Kvôli 60 centom, to tiež nie! Tak to len svedčí o systematickosti práce tejto vlády a o jej premyslenom postupe v boji s hospodárskou krízou. Nič iné mi nenapadá.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci riadne...

Ešte s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Halecký, má slovo.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. V reakcii na pána predsedu Novotného asi toľko, že žiaden zákon nemôže mať všetky atribúty optimálne, žiadne atribúty a hodnoty maximálne výhodné alebo optimalizované, to znamená, že tu ide o to, či ide tento zákon správnym smerom a či plní cieľ, ktorý si stanovil, a rozsah bude prispôsobovaný podľa potrieb, možností a podobne.

V súvislosti s tým by som chcel odpovedať hneď aj na otázku a na konštatovanie pani prof. Tóthovej, s jej názormi sa plne stotožňujem a myslím, že toto, čo tu argumentovala, môžem len s tým súhlasiť.

K reakcii na pána poslanca Pada chcem pripomenúť, že pokiaľ, čo sa týka skráteného legislatívneho konania, že pokiaľ dôjde zákon v 15-dňovej lehote pred konaním schôdze do parlamentu, musí byť zaradený, či je protikrízový, či je, neviem, aký charakter má, pretože legislatíva nepozná mimoriadne zasadnutie, riadne, pred parlamentom je tu zákon či proti hluku, alebo v niečom inom, musí byť prerokovaný.

Čo sa týka toho, čo je reformné alebo čo je skôr protikrízové v tejto novele zákona o sociálnom poistení, chcem povedať toľko, že reformné je to, že sa presadilo niečo, čo sa nemôže presadiť 10 rokov. To je reformné. Päťstotisíc ľudí hovorí, že treba, žiadajú si to zo životných dôvodov, pretože zahynú, a teraz sa to presadí v tejto dobe, myslím, že je to reformné, aj keď hlavne za ekonomický a finančnoreformný prvok pokladám zníženie príspevku do fondu solidarity. Zníženie príspevku o viacej ako 100 % je reformné. Je vlastne protikrízové, pretože znížiť náklady... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Uplynul čas, ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci riadne prihlásení v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať k diskusii stanovisko navrhovateľka?

Máte slovo, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka, práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Ja skutočne len veľmi stručne by som sa dotkla pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Brocku a chcem povedať jednu vec, že nesúhlasím s týmto poslaneckým pozmeňujúcim návrhom vzhľadom na to, že táto situácia, pričom sama by som v podstate asi zastávala, ale treba to riešiť systémovo, riešenie vyplácania predčasných starobných dôchodkov a podmienky, ktoré boli nastavené, pripomínam, v roku 2004, kedy vlastne bolo umožnené človeku 43-ročnému, pri súbehu príjmu vôbec nestratil dôchodok, súčasne poberať predčasný starobný dôchodok. Podotýkam, ak to bol muž, tak do 19 rokov by sme mu vyplácali predčasný starobný dôchodok. Ale navyše by som pripomenula, že je 1,2-násobok - zase ste pomáhali len ľuďom s vyššími príjmami, pretože ten nízkopríjmový človek nemohol odísť do predčasného dôchodku ani v tom prípade, keby bol jeden deň pred dovŕšením dôchodkového veku.

Pokiaľ ide zase o zvýhodňovanie rodičov v rámci odvodových povinností, jednak je to absolútne nesystémový krok. Vaša vláda ho zaviedla, pán poslanec Brocka, bol to váš pozmeňujúci návrh a vaša vláda ho, samozrejme, aj svojím spôsobom znovu zrušila. Takže asi by som sa k tomuto nevracala.

A pokiaľ ide o úpravu podmienok poskytovania podpory v nezamestnanosti, možnože by sme vedeli spoločne nájsť cestu, ktoré podmienky na poskytovanie podpory v nezamestnanosti by sme mohli sprísniť, ale nie je možné postupovať tak, aby sme na jednej strane niekomu pomohli a iného znevýhodnili, to ste robili v predchádzajúcom období a mohla by som pripomínať množstvo legislatívnych opatrení, ktoré ste urobili a ktoré boli v neprospech spoločnosti. Nielen pánom predsedom vlády spomínaných 23-tisíc invalidov, ktorých ste pripravili o ich dôchodky, zrušili ste pravidelnú valorizáciu prídavkov na dieťa, znížili ste prídavky na dieťa, sprivatizovali ste starobu a podobne. A v rámci dôchodkovej reformy ste narobili množstvo diskriminačných prvkov vo vzťahu k jednotlivým skupinám dôchodcov.

Ale v tejto súvislosti predsa len tu odzneli aj dobré návrhy, ktoré, teda ja skutočne zastávam názor, že áno, budeme sa určite venovať problematike, a to ale znovu poviem, problém vznikol v roku 2004, kedy bola prijatá dôchodková reforma a fondy v systéme sociálneho poistenia neboli vybilancované. Vzhľadom na to, že neboli vybilancované, je potrebné, nastala situácia, ktorá bola aj za vás, samozrejme, niektoré fondy sú prebytkové a niektoré, hovorím predovšetkým o starobnom fonde, starobnom poistnom fonde dôchodkovom, je vysoko stratový. Čiže situáciu je treba riešiť komplexne, a to v rámci projektu, ktorý máme prichystaný a na ktorom pracujeme - zreálnenie a harmonizácie sadzieb poistného pre všetkých poistencov. Určite sa tomu budeme venovať a v tejto súvislosti sa určite budeme venovať aj otázke nemocenského poistenia vo vzťahu k živnostníkom.

Pokiaľ ide o odporúčanie čerpania Európskych fondov, ja by som len pripomenula, Európsky sociálny fond, tak ako sme ho našli, audit z konca mája a začiatkom júna 2006 jednoznačne konštatoval vo všetkých bodoch neuspokojivé výsledky, následne nám boli zastavené platby zo strany Bruselu vo všetkých troch fondoch, či sa jednalo o SOP ľudské zdroje, jednotný programový dokument, alebo iniciatívu spoločenstva XEQUAL a čerpanie napríklad na JPD sme v roku 2006 našli na úrovni 3,03 %. Takže v tejto súvislosti by som o tom, ako boli čerpané fondy, o tom, ako sme opakovane museli zavádzať krízové riadenie fondu Európskeho sociálneho fondu, aby sme ako-tak nastavili čerpanie prostriedkov z tohto fondu, by som asi považovala za minimálne provokujúce alebo ironické.

Pokiaľ ide o zdravotné poistenie. Ja si veľmi ctím a vážim to, že je tu snaha pomôcť živnostníkom, a ja osobne mám tiež záujem pomôcť živnostníkom, ale nie je možné pomôcť jednej skupine nad rámec iných. Pán poslanec Petrák absolútne excelentne odôvodnil problém platenia odvodov zo strany živnostníkov. Platí ich 227-tisíc živnostníkov. Prosím, tých 513- alebo 517-tisíc je vydaných živností, nie počet živnostníkov; 82,4 % živnostníkov platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, teda, poviem, zhruba z 295 eur, teda 8 900 korún. To znamená, že ich odvody sú minimálne.

Pokiaľ ide o zdravotníctvo. Prosím vás pekne, tam je, skutočne všetci sú solidárni s tými živnostníkmi, ktorí platia z minimálnych odvodov, pretože výkon a poskytovanie starostlivosti, teda dávka zo systému zdravotného poistenia je okamžitá, plná v 100-percentnej hodnote. Ak povieme, že nám je úplne jedno, či budú chýbať 2 mld. korún v zdravotnom poistení a nebude na nevyhnutné úkony zachraňujúce život, prosím vás pekne, ak tomu živnostníkovi nezachránim život, potom zbytočne mu o 35 eur znížim odvody do zdravotného poistenia. Znížim vôbec odvody.

A cieľom odpojenia minimálnej mzdy od vymeriavacieho základu nebolo zníženie sumy na platenie odvodov. Cieľom bolo tempo rastu, akým spôsobom rastie priemerná mzda, akým spôsobom minimálna mzda, a dopad je z toho nulový. Čiže tých 60 centov, ktoré tu boli vystavené na posmech, ja v tejto chvíli musím povedať, že skutočne úprimne človeka pobavili. Ale od lekára by človek asi čakal, že bude tak, ako hájili zamestnanci ministerstva zdravotníctva, rezortu zdravotníctva každú jednu korunu do zdravotného poistenia, tak by som ju očakávala od každého lekára.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pani spravodajkyňa, chcete k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Dámy a páni, chcem vás požiadať o súhlas, aby sme pred tým, ako budeme rokovať o druhom návrhu, ktorý predkladá pani ministerka Tomanová, vzhľadom na to, že pán minister spravodlivosti Harabin tu nie je a zastupuje ho pán podpredseda vlády a minister vnútra Kaliňák, ktorý má pracovné povinnosti, požiadať, či nemôžeme tento zákon prerokovať vzhľadom na, hovorím o novele Trestného zákona, predtým, ako budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona č. 43 o starobnom dôchodkovom... (Reakcia pléna.)

Pán minister, je mi ľúto. (Reakcie z pléna.) Dobre. Takže je mi ľúto. Vzhľadom na to, že nie je dostatok poslancov v rokovacej sále, nedám o tom hlasovať. Budeme pokračovať. Je mi ľúto, pán podpredseda vlády. Aspoň vidíte, ako konštruktívnu opozíciu máte v parlamente. Dobre.

Takže budeme pokračovať teraz v zmysle programu rokovaním o návrhu zákona č. 43, ktorý...

Požiadam teraz pani ministerku Tomanovú.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 973.)

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Dámy a páni, predloženým vládnym návrhom zákona sa navrhuje novelizovať zákon o starobnom dôchodkovom sporení, ktorého cieľom je nastavenie nových parametrov pre stanovenie výšky odplát súvisiacich so správou finančných prostriedkov sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Dôvodom tejto navrhovanej úpravy je optimalizácia výšky odplát v závislosti nielen od objemu spravovaných finančných prostriedkov, ale aj od výkonnosti jednotlivých dôchodkových fondov. Navrhovanou právnou úpravou sa súčasne zavádza do starobného dôchodkového sporenia nový inštitút, ktorým je garančný účet dôchodkového fondu zaradený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, a to osobitne pre každý dôchodkový fond. Týmto spôsobom a touto navrhovanou úpravou garantujeme skutočne lepšie zhodnocovanie peňazí, a keď dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá v súčasnosti je jediná, ktorá profituje zo systému starobného dôchodkového sporenia, resp. investovania, tak do budúcnosti po nadobudnutí účinnosti tejto novely skutočne vylepšujeme hospodárenie v prospech sporiteľa. Čiže je to v každom prípade krok, ktorý je spojený so zabezpečením väčšej sumy peňazí na účte sporiteľa tak, aby si raz, keď bude odchádzať do dôchodku, mohol kúpiť doživotnú rentu.

Majetok uložený na uvedenom účte sa navrhuje použiť na úhradu navrhovanej odplaty v prípade zhodnotenia majetku v dôchodkovom fonde a na zvýšenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty v prípade straty.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.

Opäť je spravodajkyňou pani poslankyňa Vaľová. Poprosím vás, aby ste nás informovali o priebehu rokovania vo výboroch.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pani ministerka, vážený pán minister, podpredseda vlády, spoločnú správu, dovoľte mi, aby som prečítala spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1337 z 10. januára 2009 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

III. Návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 576 z 11. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 233 z 11. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu do rokovania gestorský návrh neprerokoval.

IV. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v tejto spoločnej správe. V písomnej podobe bolo sedem pozmeňujúcich návrhov.

V. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy s návrhom schváliť.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrhy a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 235 z 11. marca 2009.

Ďakujem, pán predseda, skončila som, prosím o otvorenie rozpravy.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Písomne je do rozpravy za klub SDKÚ - DS prihlásený pán poslanec Kužma. Potom sú ešte písomne prihlásení páni poslanci Štefanec a pán poslanec Janiš. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne. (Reakcia z pléna.) Áno, pán poslanec? Nech sa páči. Je tu podpredseda vlády. Pán poslanec, pán poslanec, skúsme, skutočne čas je drahý. Poďme, je tu podpredseda vlády. Je generálne splnomocnenie.

Nech sa páči, máte slovo. (Reakcia z pléna.)

Š. Kužma, poslanec: Dúfam, že ten čas nie je tak drahý, že každá minúta rozhoduje ako u toho zdravotného poistenia, že môžeme o dva roky 60 centov získať, keď ušetríme minútu.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, nepochybujem, že váš briskný prístup nás niečím obohatí. Venujte sa bodu programu.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, ja chcem vystúpiť k jednému bodu tohto zákona a predložiť pozmeňujúci návrh. Tento zákon mení aj výšku odplaty, ktoré majú správcovské spoločnosti. Naším problémom nie je to, že sa tá odplata, výška odplaty mení, ale tá podľa nás priveľká razancia a priveľká zmena, ktorá prichádza, dá sa povedať, až na jednu tretinu. Nehovorím, že netreba meniť, ale je otázka, či táto zmena nemá skôr za úlohu nie tak pomôcť ľuďom, ktorí sporia, ale zlikvidovať samotné spoločnosti. Trošku to vo mne evokuje dobu, keď po 48. roku ľudia nechceli vstúpiť do družstiev, tak sa im zo začiatku nehovorilo, že musia povinne, ale jednoducho sa dali také kontingenty, ktoré nikto nevládal splniť a ktoré zničili týchto ľudí a následne potom ten ich majetok išiel do družstiev. Čiže toto vo mne vyvoláva ten dojem, že skôr sa nám jedná tuná o likvidovanie týchto spoločností, a tým následne aj našich, lebo ja som sporiteľ, i našich sporiteľských účtov.

Hovorím to aj preto, lebo inštitúcia, ktorá má dohľad a ktorá sa najviac danej veci venuje, tak táto inštitúcia Národná banka prišla s úplne iným číslom a pracovala na tejto analýze niekoľko mesiacov. Myslím si osobne, že mali by sme dôverovať Národnej banke, dôverovať jej analýzam, a preto navrhujem, aby v čl. I bod 3 sa slová "0,025 percenta" nahradili, "0,025", hej, dobre hovorím, "0,025 percenta" nahrádzali slovami "0,0...", môžeš si písať, "0,047". Hej, dám ti, hej, ale aby si vedela, že presne hovorím. Je to návrh, ktorý zodpovedá práve návrhu banky.

Viem, že možno mi budete oponovať analýzou ministerstva financií, ktoré hovorilo o tom nižšom čísle, ale asi sa nebudete na mňa hnevať, keď nebudem vôbec dôverovať analýzam inštitúcie, ktorá v decembri dokázala predpovedať hospodársky rast na tento rok 6,5 %. Nehnevajte sa, ak táto inštitúcia má takých analytikov, že v decembri si neuvedomili, že vo svete je hospodárska kríza a počítali s rastom 6,5 %, s hospodárskym. V čase, keď už rok, keď už mesiac bol pokles slovenského priemyslu, za november bol pokles, tak nehnevajte sa, analýzy tejto inštitúcie mi nepripadajú tak dôveryhodné, ako sú analýzy Národnej banky.

Preto vás prosím, skutočne podporte tento návrh, nie je to len náš názor a nechcem hovoriť, že v čase, keď ministerstvo hovorilo o 6,5 percentách, my sme hovorili o kríze a navrhovali, čo s krízou robiť včítane, možno si spomeniete, pán Petrák sa usmieva, ale jeden z našich návrhov bol práve zatepľovanie, na ktoré je nedostatok peňazí a veľa požiadaviek a že to pomôže všetkým, všetkým remeselníkom, dnes to oznámil pán premiér. Čiže je to veľké víťazstvo opozície, síce po piatich mesiacoch, ale doslova, že si pán premiér osvojil náš názor, je to názor vlastne z ministerstva, kde som pracoval, čiže som veľmi spokojný, že po piatich mesiacoch bojov sme presvedčili premiéra, aby si osvojil náš názor.

Preto aj teraz, keď vás o niečo žiadame, tak trochu verte nám. Ako ste nám neverili s tým zatepľovaním, ako ste nám neverili s tým zvyšovaním nezdaniteľnej položky, ktoré ste teraz po mesiacoch vlastne dali, tak verte nám aj v tomto, verte Národnej banke a dohodnime sa na tomto pozmeňujúcom návrhu. Menej verte skutočne tým, ktorí po veľkých analýzach vymysleli v decembri, že budeme mať 6,5-percentný rast. Keď sa niekto takto sekne, to už tá dôvera musí byť veľmi silne narušená.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami - pani poslankyňa Belásová, Vaľová, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Frešo. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pani poslankyňa Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec, skôr, vidím, že odchádzate, no skôr než sa dotknem vašej obavy o prežitie DSS-ky alebo DSS-iek, je potrebné zadefinovať, resp. pripomenúť postavenie a úlohu DSS-iek v dôchodkovom systéme. DSS-ky by sme mali vnímať ako prestížnu záležitosť, kde štát vybral a poveril, teda resp. druhý pilier by sme mali vnímať ako prestížnu záležitosť, kde štát vybral a poveril licenciou na základe určitej analýzy dôveryhodné finančné subjekty z neprehľadného finančného trhu na správu povinných odvodov občanov. To ale neznamená, že to bude nosný zárobkový produkt finančného konzorcia, ktoré môžu využiť databázu získaných klientov v druhom pilieri na zdravú súťaž v ponúkaní ostatných produktov, napríklad tretieho piliera, a tam zarábať. Zo skúseností vieme, že ľudia reagujú tak, že dávajú všetko väčšinou pod jednu strechu. Čiže druhý pilier je konkurenčná výhoda aj po znížení a nevzdávajú sa ho ani pri 0,025 %.

A prečo si myslím, že 0,025 % je dostatočné na prežitie DSS-ky? No lebo bežné peňažné fondy majú odmenu okolo 0,2 až 0,3 ročne, čo je približne mesačne 0,025 a fungujú v poriadku, pritom majú oveľa, by som povedala, sťaženejšie podmienky ako DSS-ky, pretože DSS-ky majú sústavne prísun klientov a s tým aj finančné prostriedky do svojich ústavov. Takže nemyslím si, že by to bolo nejaké zlé.

Čo sa týka toho samotného návrhu, musím povedať... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela vašimi vlastnými slovami, no, pán kolega, verte nám. Lebo ja sa vás opýtam, ako vy garantujete, vy ste tento zákon nastavili, ako vy garantujete sporiteľom, aby na účte nestrácali? No nijako. Lebo dodnes strácajú. A tu je jasné, že tu chýba prvok garancie a ochrany vkladov. Čiže, pán kolega, verte nám! Nejdeme zlikvidovať druhý pilier, ale ideme dať viacej garancie a ochrany pre sporiteľov.

Ja by som len ozrejmila jednu vec, aby občania mali predstavu. Jedno percento si berú DSS-ky za vedenie účtu. Ďalej si berú 0,025 %, ak im ho znížime, berú si vlastne z čistého majetku v dôchodkovom fonde, čiže sa to mení tá fixná hodnota. A tretiu, novú odplatu, ktorú zavádzame, je za zhodnotenie majetku 5,6 % z dosiahnutých výnosov. Veď predsa nechceme, aby DSS-ky brali také odmeny, ako majú, sedeli pri monitore, pozerajú, ako padajú fondy - a ich odmena sa nemení!

Veď jednoznačne ich musíme motivovať. A tým, že ich motivujeme k výkonu a k správnemu investovaniu, jednoznačne vytvárame garančný účet z tých 5,6 dôchodkového fondu. A prvú časť použijeme na výplatu odplaty na zhodnotenie a druhú časť použijeme na dorovnanie majetku v dôchodkovom fonde. Čiže tam, kde stratili sporitelia, tam z tohto garančného fondu im dorovnáme, aby sme im garantovali výšku ich sporenia, aby sme im garantovali dôchodok. Neviem, čo na tom vidíte zlého, ale ja jednoznačne hovorím, že dodnes takýto prvok nebol.

Ďalším prvkom, ktorý je v tomto zákone, je, že budú musieť uverejňovať DSS-ky svoje štatistiky a všetko na nete, aby ľudia mali vôbec prehľad, aby vôbec aj vedeli o skrytých poplatkoch, ktoré sú spojené so zmluvami.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kužma, chcem podporiť váš pozmeňujúci návrh. Vy ste uviedli, že takúto sumu poplatkov navrhuje Národná banka Slovenska a či máte veriť Národnej banke Slovenska alebo ministerstvu financií, ktoré tu mali iné prepočty aj pri hospodárskom raste alebo pri stanovení rozpočtu.

No ale ja tú otázku položím inak. Ja mám veriť ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo tejto sume, ktorú tu máme teraz? Pretože takú istú sumu, 0,047 %, ako ste uviedli vy, navrhovalo do vlády ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Tak preto teraz pani ministerka tu behá, pretože je to pre ňu tvrdý oriešok, tak by som asi povedala, že ministerka mieni, vláda mení, nemôžem teraz povedať, že pán premiér, pretože teraz vláda to zmenila. A môžeme tu rozprávať o iných veciach, ktoré sú v tom zákone. Ja vystúpim a spýtam sa pani ministerky, no nebude mi odpovedať, ale teraz ten tvrdý oriešok ste postavili, položili na stôl, pán poslanec Kužma - teraz komu máme veriť? Ministerka stojí za tým, s čím išla do vlády, alebo sa stotožňuje s tými výpočtami, ktoré má ministerstvo financií. No ale ja ako opozičný poslanec a poslankyňa, ktorá tu zastupujem viac ako 100-tisíc ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, by som aj rada vedela, či tie prepočty, ktoré dáva Národná banka Slovenska, sú dôveryhodné. Pretože myslím si, že o tomto tu teraz rokujeme a ešte sme sa na výbore dopočuli aj to, no tak keď krachujú DSS-ky, tak nech krachnú. No áno, ale to treba povedať ľuďom, že to týmto chcem dosiahnuť.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som tiež chcel podporiť tento pozmeňujúci návrh a naozaj ho treba vnímať v kontexte toho, ako vznikol. Čiže keďže sa jedná o variantu vlastne toho, čo predložilo pôvodne ministerstvo do vlády, keďže sa jedná o veľmi renomovanú inštitúciu, ako je Národná banka Slovenska, ktorá dlhodobo na týchto analýzach pracuje, tak by som chcel apelovať aj na poslancov vládnej koalície, aby sme v tomto legislatívnom, no nie už v chvate, ale priam záchvate, nekonali v neprospech sporiteľov.

Tu treba povedať, že tento návrh, alebo resp. tento pozmeňujúci návrh už nie je o DSS-kách, je o elementárnej ochrane úspor obyvateľov v druhom pilieri. Jedná sa o jeden a pol milióna občanov, ktorí majú exkluzívnych zástupcov, teda poslancov priamo tu v parlamente. Myslím si, že tá debata o poplatkoch je legitímna, môžeme ju viesť veľmi dlhodobo, ale v žiadnom prípade by sme medzi tým nemali priškrtiť kohútik do tej miery, že peniaze ľudí budú ohrozené. V tomto zmysle by som chcel ešte raz podporiť tento pozmeňujúci návrh, znova apelovať aj na pani ministerku, aj na vládnu koalíciu, aby zvážila renomé, ktoré Národná banka Slovenska má, nešili sme to horúcou ihlou a skutočne sme konali v prospech občanov.

Jeden citát, ktorý som počul, keď tu dnes vystupoval premiér, bol, že nie je čas na analýzy, no ale keď nie je čas na analýzy a niekto urobil inú analýzu a je dosť renomovaný, v tomto prípade Národná banka Slovenska, tak radšej konajme podľa analýzy Národnej banky Slovenska, ako by sme mali ohrozovať súkromné peniaze našich občanov. Je to naša zodpovednosť a je to súčasť toho, čo sme sľúbili, keď sme do tejto Národnej rady vchádzali.

Ďakujem veľmi pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kužma, vaša reakcia.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Belásová, pani kolegyňa Vaľová, ja neviem, či vy si šetríte v druhom pilieri. Ja áno, ja si šetrím, čiže na rozdiel od vás obidvoch, aj na rozdiel od pani ministerky, ja hovorím aj za seba. A na rozdiel od vás ja tie poplatky aj reálne platím. To je ten obrovský rozdiel medzi nami, medzi mnou a vami. A platím ho zo svojho. A ako sporiteľ pokladám dôchodkové správcovské spoločnosti len ako inštitúciu, ktorú som si ja osobne vybral a vyberal som si z niekoľkých, aby mi spravovali moje peniaze, a ja im za to platím.

Čiže než sa pustíte do tejto kritiky, tak si skutočne treba uvedomiť, že sú tu ľudia, ktorí tomu systému veria, ktorí si šporia peniaze a ktorí platia poplatky za to, že niekto sa im o tie peniaze stará a ten niekto to som napríklad ja. A ja mám tú predstavu, že by to tak mohlo byť.

Je zaujímavé, že ľudia, ktorých sa to svojím spôsobom netýka, tak majú iný názor, lebo vždycky najkrajšie sa bojuje za iných, hej? Ale spýtajte sa nás, či sme spokojní, čo tam sme, čo platíme, a začnite s prvým človekom, ktorého sa spýtate, a som to ja, lebo ma tu máte.