P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Som osobne rád, že môžem spravodajcovať tento zákon, keďže sa tejto problematike dlhodobo hĺbkovo venujem. Žiaľ, z diskusných príspevkov zatiaľ, hoci sme v prvom čítaní, nie je zrejmé, kam budú smerovať jednotlivé návrhy. Ja by som chcel poprosiť všetkých tých, ktorí sa tejto problematike venujú a určite predpokladám, že budú mať pripomienky alebo nejaké zmeny, keby sme mohli o nich spolu hovoriť, aby sme sa vedeli zhodnúť na niektorých strategických záležitostiach. V tejto súvislosti ešte cítim potrebu tiež sa vyjadriť k niektorým systémovým zmenám. Ako bolo povedané, myslím si, že ďalšia diskusia bude smerovať k tomu, či posilniť postavenie rád bez precizovania miery ich zodpovednosti a bez rozšírenia možnosti odvolať člena rady, pretože doteraz členovia rady pôsobia ako sputnik. Vypustíme ich na obežnú dráhu a čakáme, kedy ich zemská príťažlivosť pritiahne k zemi. Väčšinou je to šesťročná perióda.

Takisto predosielam, že by sme sa mali zaoberať aj znížením počtu rád. Ja osobne som presvedčený, že aj v čase finančnej krízy mať 15-členné orgány, ktoré sú nehomogénne a názorovo nejednotne vyprofilované, je priveľkým luxusom a už dlhšiu dobu v spoločnosti zaznieva oprávnená kritika aj finančných nárokov na rozpočet tejto veľmi dobre platenej funkcie na to, že za jeden mesiac, teda v mesiaci jedenkrát sa stretnú, poberajú takýto príspevok. Čiže, podobne, ako začal pán minister pri zákone o tlačovej agentúre, myslím si, že redukcia k počtu deväť alebo sedem členov bude v budúcnosti určite optimálna.

A ešte jedna pripomienka. Zmluva so štátom je určité dobré systémové riešenie, ale pokiaľ nepokročíme a nerozšírime predmet zmluvy okrem strednodobej stratégie, myslím tým programovej služby, aj na technologické dovybavenie a zaviazali sme verejnoprávnych vysielateľov v takzvanom digitálnom zákone na určité plnenia a dokonca v tomto je aj návrh, aby opustili analógový priestor o rok skôr. Myslím, že rovnako seriózne z našej strany bude zaoberať sa aj technologickou nevyhnutnosťou dofinancovania verejnoprávnych médií, pretože žijeme v treťom tisícročí a v digitálnom svete. Takže, toto je, myslím, okruh otázok, ktoré, predpokladám, budeme riešiť v druhom čítaní.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme teraz v prvom čítaní rokovať o

vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon).

Je to tlač 995. Návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1032.

Poprosím teraz pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja, pána Igora Štefanova, aby vládny návrh zákona uviedol. Zároveň ho vítam pri jeho prvej prezentácii v Národnej rade. (Potlesk.)

I. Štefanov, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku pripravilo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Zásadné koncepčné zmeny novej právnej úpravy problematiky územného plánovania a stavebného poriadku vychádzajú z koncepcie komplexnej úpravy v oblasti stavebného práva, ktorá bola prerokovaná vo vláde Slovenskej republiky v roku 2000 a ku ktorej bol následne vypracovaný návrh legislatívneho zámeru zákona o územnom plánovaní a návrh legislatívneho zámeru zákona o stavebnom poriadku.

V roku 2000 nadobudla účinnosť rozsiahla novela platného stavebného zákona, do ktorej sa premietli nové postupy z pripravovanej novej právnej úpravy a implementujúca najmä v časti stavebný poriadok príslušné predpisy platné v Európskej únii. So zreteľom na to sa v súčasnosti platná právna úprava stala kompatibilnou s právom EÚ. Urýchľovanie prípravy úplne novej legislatívy upravujúcej uvedené odborne náročné oblasti verejnej správy stratilo opodstatnenie a návrh legislatívneho zámeru so súhlasom vlády nebol predložený na jej rokovanie. V priebehu ďalších rokov boli priebežne zabezpečované podklady pre novú právnu úpravu problematiky územného plánovania a stavebného poriadku. Bola vytvorená poradná skupina expertov pre územné plánovanie a pre stavebný poriadok, ktorá na svojich rokovaniach diskutovala o jednotlivých pracovných verziách zákona. Podklady pre prípravu novej právnej úpravy vypracované na základe výsledkov týchto rokovaní boli zverejňované na internetovej stránke ministerstva na verejnú diskusiu.

Návrh zákona je koncipovaný ako ucelená komplexná právna úprava v oblasti územného plánovania a verejného stavebného práva, ktorá zahŕňa hmotno-právne ustanovenia, ako aj procesy obstarávania a schvaľovania územných plánov, umiestňovania, ohlasovania a povoľovania stavieb, kolaudácie stavieb a odstraňovanie stavieb, osobitných oprávnení stavebného úradu, štátneho stavebného dohľadu a sankcií.

V návrhu zákona sa zavádzajú zásadné zmeny s cieľom racionalizácie a zefektívnenia preventívnej kontroly štátu pri výstavbe, najmä uloženie povinnosti obciam nad tisíc obyvateľov mať územný plán s určením prechodných období. Ďalej previazanie rozhodovania o umiestňovaní stavieb a činností na územnoplánovaciu prípravu s umožnením zjednodušených postupov v prípade, ak obec má územný plán. Zníženie administratívnej náročnosti povoľovacích konaní podľa novej diferenciácie stavieb vo väzbe na nové povoľovacie postupy, s prihliadnutím na stavebno-technickú náročnosť stavby. Ďalej vytvorenie inštitútu audítora stavby, posilnenie nástrojov kontroly sledujúcej uskutočňovanie stavby a odstránenia zistených nedostatkov.

V samotnej časti zákona sú upravené kompetencie orgánov verejnej správy v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku, vrátane vymedzenia stavebných úradov, špeciálnych stavebných úradov a Slovenskej stavebnej inšpekcie. V súlade so závermi rokovaní so ZMOS-om stavebným úradom naďalej ostáva každá obec v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave a v Košiciach mestské časti, pričom zákonom sú ustanovené sídla spoločných obecných úradov, ktoré budú zabezpečovať podklady pre odborné, administratívne a organizačné úkony príslušných stavebných úradov. Obce, ktoré nie sú začlenené do spoločného obecného úradu, budú túto činnosť zabezpečovať svojím obecným úradom.

Súčasťou návrhu zákona je aj návrh novely zákona o živnostenskom podnikaní, ktorý upravuje príslušné ustanovenia v oblasti získania oprávnení na výkon viazaných živností v časti stavebníctvo. Navrhovaný zákon nahradí v súčasnosti platný zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon v znení neskorších predpisov, s výnimkou inštitútu vyvlastnenia, ktorý bude upravený samostatným zákonom s rovnakou účinnosťou, ako je navrhovaná pre nový stavebný zákon.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Spravodajcom je pán poslanec Juhász.

Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), tlač č. 995.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona bude mať dopad na rozpočty obcí pri výkone ich originálnej pôsobnosti ako orgánov územného plánovania. Nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a ani na životné prostredie a na zamestnanosť.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1032 z 30. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, preto sa pýtam, kto má záujem vystúpiť v rozprave. Pani poslankyňa Tóthová, Kahanec, Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť.

Ako prvý požiadal do rozpravy pán poslanec Juhász.

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, stavebný zákon z roku 1976 je veľmi dôležitým zákonom, ale je aj jeden zo zákonov, ktorý je v platnosti už veľmi dlhé obdobie a od roku 1976 bol tým pádom aj viackrát novelizovaný.

Už predchádzajúce vlády začali pracovať na novelizácii tohto zákona, ale ministerstvo výstavby ako predkladateľ sa až teraz dostal do takej fázy prípravy tohto zákona, že ho predložil Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie ako komplexný návrh. Predchádzalo tomu veľa rokovaní s profesijnými organizáciami, so ZMOS-om a schvaľovanie na jednotlivých legislatívnych stupňoch. Máme tu komplexný návrh zákona, ale predsa sú tu určité pripomienky, s ktorými sa predkladateľ bude musieť vysporiadať a do druhého čítania predložiť také pozmeňujúce návrhy, ktoré tento návrh zákona vylepšia a pomôžu aj aplikačnej praxi.

Najprv by som chcel diskutovať o niektorých návrhoch ZMOS-u. ZMOS vo svojom stanovisku z Rady ZMOS zo dňa 18. 3. 2009 z uznesenia č. 183 uviedol nasledujúce zásadné požiadavky, ktorými by sa bolo treba zaoberať a prosím predkladateľa, aby sa aspoň k niektorým týmto pripomienkam vyjadril. ZMOS požaduje zapracovať do návrhu zákona nasledovné zásadné požiadavky.

Niektoré by som uviedol, čiže odstránenie príloh č. 3 a č. 4 z návrhu zákona a ich nahradenie kategorizáciou stavieb.

Ďalšou pripomienkou alebo požiadavkou je vyžadovať hranicu pre povinnú autorizáciu projektantov nad 50 m² podľa návrhu ZMOS k úprave kategorizácie stavieb a takisto stanoviť aj hranicu pre ohlasovanie stavieb nad 50 m², ako to vyplýva z kategorizácie stavieb v návrhu ZMOS.

Navrhujú tiež odstránenie inštitútu audítora stavby a zavedenie spravodlivejšieho mechanizmu stanovovania poplatkov.

ZMOS vypracoval k týmto jednotlivým požiadavkám aj podrobnejšie vysvetlenie, ktoré tu nebudem uvádzať, ale bude asi doručené poslancom pred druhým čítaním. Ale musím podotknúť, že väčšina vychádza z aplikačnej praxe a má aj racionálne zdôvodnenie. Je potrebné povedať, že zásadné pripomienky ZMOS podľa ich názoru umožňujú zaviesť až dvojnásobné zvýšenie plošného limitu stavby pre ohlásenie stavby zo súčasných 25 m² na 50 m². Ich návrh však pozostáva realisticky pri zachovaní kontrolných mechanizmov na tejto úrovni a mne neprechádza do úplnej liberalizácie tohto limitu. Toľko k stanovisku ZMOS.

Aj na komisii pre stavebníctvo a regionálny rozvoj pri výbore pre hospodársku politiku sme sa viackrát zaoberali touto novelou aj za účasti pána exministra Janušeka a na poslednom zasadnutí sa diskusia viedla hlavne o čiernych stavbách a pokutách. Viacerí prítomní poslanci vyslovili názor na sprísnenie pokút hlavne v tom duchu, že by pokuty bolo treba udeľovať z hodnoty stavieb, čím by sa tento proces stal priehľadnejším. Napríklad v Maďarsku sa výška pokút pre čierne stavby stanovuje na základe vyhlášky, kde sa stanovuje všeobecná hodnota budov a z toho sa potom počíta percentuálna výška pokút. Takéto riešenie by uľahčilo prácu aj starostom a primátorom, lebo momentálne je daná iba minimálna a maximálna výška pokuty, ale žiadne kritériá, na základe čoho sa má stanoviť výška pokuty. Bolo by žiaduce, aby sa prekladateľ zaoberal týmto problémom a do druhého čítania pripravil taký pozmeňujúci návrh, ktorý by tieto pripomienky zohľadnil.

Tento komplexný návrh zákona považujeme za potrebný, ale vyžaduje si ešte určité úpravy, aby bol prínosom pre prax a aby sa zlepšila aj vykonateľnosť tejto právnej normy. Preto vyzývam predkladateľa, aby sa týmito vyslovenými námetmi do druhého čítania zaoberal.

Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Pred sebou máme v prvom čítaní dlho očakávaný, aj dlho pripravovaný vládny návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, teda stavebný zákon.

Návrh zákona tak, ako to už spomínal môj kolega poslanec, v procese prešiel obdobím príprav, obdobím zmien a text, ktorý bol predložený, ktorý predložil na úrad vlády, sa teda zmenil. Niektoré veci sa posunuli dopredu, niektoré zostali stáť pri pôvodnom návrhu. Dovoľte mi teda, aby som k tejto platnej právnej úprave, ktorá je z roku 1976 a je v rámci platných zákonných noriem veteránom, povedal niekoľko poznámok a niekoľko pripomienok. Napriek tomu, že zákon z roku 1976 bol viacnásobne novelizovaný od roku 1990 až po rok 2007, tieto novely riešili postupne veci, ktoré súviseli predovšetkým s novými spoločenskými pomermi, ale aj riešenie nesúladu s novými ústavnými pomermi a, samozrejme, aj ďalšie spoločenské potreby. Je fakt, že bolo potrebné v konečnom dôsledku pripraviť tento návrh zákona a dať ho tak, aby bol dobre aplikovateľný v praxi a aby mal aj dobrý výsledok pri jeho uplatnení v živote.

Za roky platnosti tohto zákona sa teda mohol nazbierať dostatok skúseností, dostatok poznatkov, ale i problémov pri jeho napĺňaní, či pri jeho aplikácii v praxi. Navrhovaný zákon, ktorý nahradí v súčasnosti platný zákon z roku 1976, by teda mal v maximálne možnej miere zohľadniť tieto skúsenosti, zohľadniť tieto poznatky a minimalizovať problémy, s ktorými vlastne prichádzal cez jeho aplikáciu do styku. Široký okruh základných problémov, ktorý je uvedený aj v dôvodovej správe, obsahuje veľmi široké spektrum a je potrebné upozorniť aj na niektoré nezrovnalosti či vágne formulácie, ale aj niektoré možné latentné problémy, z ktorých nám niektoré môžu a niektoré určite budú po nadobudnutí jeho účinnosti v budúcnosti spôsobovať starosti.

Dovoľte mi aspoň pár poznámok k niektorým riešeným okruhom, ktoré sú uvádzané. Spomeniem, že jedným z nich je napríklad využitie územia, ochrana dôležitých záujmov území na základe územného plánu. Je to, samozrejme, vec, ktorá by mala byť naším hlavným záujmom. Na druhej strane s tým kolidujú aj určité ďalšie okruhy, ktoré sú už viac problémové, a to je napríklad vymedzovanie určitých podmienok, ktoré nahrádzajú územné rozhodnutia pri zonálnych plánoch alebo pri niektorých stavbách, ktoré nevyžadujú ohlásenie, aj napriek dobrému úmyslu výrazne zrýchliť povoľovacie procesy alebo zefektívniť výkon štátneho dohľadu. Tiež sú tam možné problémy v budúcnosti pri danom návrhu ustanovení zákona. Totiž nie všetky zjednodušenia nám prinesú iba klady, ale prinesú nám aj problémy. Typickým problémovým bodom je napríklad problém zastavenia stavebných prác voči stavebníkovi, zhotoviteľovi a dodávateľovi.

Možno teda očakávať rôzne problémy a tieto problémy budú z väčšej časti predovšetkým na pleciach obcí a miest. A keďže nie je jednoduché zabezpečiť dobrý výkon tohto zákona a keďže chceme, aby aj obce a mestá mali pri uplatňovaní tohto zákona čo najlepšie podmienky, tak si myslím, že je potrebné aj pripraviť dobrý návrh tohto zákona.

Určite pre všetkých z nás by malo byť spoločným záujmom zabezpečenie kvality vykonávanej činnosti, či už stavebných úradov, ako aj preneseného výkonu štátnej správy, ale aj samotnej prípravy kvalitného návrhu stavebného zákona, a preto mi dovoľte upozorniť na niektoré ustanovenia zákona, ktoré nám tieto problémy môžu spôsobiť.

A teraz už konkrétne k niektorým ustanoveniam.

Ak začnem tu, kde sme, teda v Bratislave, tak samotné mesto Bratislava určite bude mať so spomínaným novým zákonom problémy, keďže spomínaným návrhom zákona, teda novelou zákona o Bratislave, pardon, keďže novelou zákona o Bratislave bol doplnený § 1 ods. 2, podľa ktorého mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy a v tomto rozsahu má postavenie obce. Platný stavebný zákon síce stanovuje, že účastník konania je obec, ak nie je stavebným úradom príslušným pre územné konanie. Ale v návrhu zákona sú ustanovenia, ktoré budú asi spôsobovať problémy. Je to § 79 ods. 1 písm. n) a § 122 ods. 2. Cez tieto ustanovenia, ktoré v podstate vymedzujú postavenie obce, nebudem ich teraz čítať, uviedol som paragrafy, tak z toho celkovo vyplýva, že Bratislava asi bude mať problém s tým, že na konkrétnom území budú vymedzené dve obce. Okrem mesta, ktoré je obcou a nie je stavebným úradom, aj ďalšia obec, príslušná mestská časť, ktorá je obcou a stavebným úradom príslušným pre územné konanie. To je prvý problém.

V § 17 ods. 3, § 18 ods. 2, kde sa ukladá povinnosť pre správcov sietí viesť dokumentáciu a súvisiace veci, nechcem to teraz tu podrobnejšie rozvádzať, tak bude napríklad problém v budúcnosti s tým, ako sa budú v praxi aplikovať úhrady za tieto informácie, keďže to nie je jednoznačne definované.

V § 19 je upravený inštitút územnoplánovanej informácie. Na druhej strane opäť tam absentuje, ako sa bude riešiť škoda. Je tam síce stanovené, že orgán, ktorý územnoplánovaciu informáciu vydal, znáša škodu, ale to ustanovenie je veľmi všeobecné z hľadiska definovania pojmu škody a nesprávnych údajov, ako aj ich vzájomnej podmienenosti.

V ďalších paragrafoch 43, 58, 52 predkladateľ navrhuje, že obec sa bude musieť zaoberať rôznymi návrhmi na zmeny, ktoré bude musieť posudzovať, či majú náležitosti a potom rozhodovať, či bude obstarávať územný plán, resp. jeho zmeny. Nie je však už potom celkom jasné, kto rozhodne, či je potrebné obstarať tieto zmeny a doplnky, o ktorých obec musí zase bezodkladne a písomne upovedomiť navrhovateľa.

Ďalší, možno jeden z tých najvážnejších problémov, je aj problém, ktorý sa týka § 46 ods. 5 a je to zabezpečenie budúceho využitia územia podľa pripravovaného územného plánu obce. Najneskôr pred začatím prerokovania návrhu územného plánu obce má podať návrh na začatie konania o stavebnej uzávere. Formulácia však podľa názoru tých, ktorí sa tejto problematike venujú, prakticky znemožní vydávanie rozhodnutia o stavebnej uzávere pri územnom pláne hlavného mesta. No ale myslím si, že tento zákon neplatí len pre Bratislavu.

Takže, poďme aj k ďalším paragrafom, ktoré spôsobia problémy nielen v Bratislave, ale aj ostatným obciam a mestám.

V § 80 ods. 2 či v § 123 ods. 3 písm. a) a § 125 ods. 5 písm. b) sa žiada spresniť spôsob preukazovania vzťahu k pozemku, na ktorom má byť stavba umiestnená s cieľom predísť rôznym interpretáciám a rôznorodej aplikácii v praxi. Práve takéto nejasne zadefinované veci veľmi často spôsobujú pri uvedení zákona do života problémy.

V § 91 zase predkladateľ upravuje inštitút územného súhlasu, teda veľmi zjednodušene - povoľovanie stavby. Je to na jednej strane pozitívne z hľadiska zjednodušovania povoľovania umiestnenia stavby, ale na druhej strane treba brať do úvahy aj to, že je potrebné, aby stavebný úrad mal nástroj na zabezpečenie verejného záujmu na území obce.

K zjednodušenému územnému stavebnému konaniu niekoľko bodov. Keďže návrh nového stavebného zákona obsahuje viaceré nástroje na zjednodušenie územného stavebného konania, tak dôraz by sa mal klásť nielen na zjednodušenie tohto konania, ale predovšetkým by sa tento dôraz mal klásť na zjednodušenie administratívnej záťaže. Lebo to, že sa zníži administratívna záťaž, je, myslím, v poriadku a žiaduce, otázka je, či každé zjednodušenie územného a stavebného konania v konečnom dôsledku prinesie ten najlepší efekt. A je to predovšetkým, vzhľadom na spôsobovanie možných problémov pri záujmoch obcí, chrániť verejný záujem na svojom území. Napríklad § 72 ods. 3, ktorý hovorí o tom, že sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, ani územný súhlas napríklad pre informačné, propagačné, reklamné zariadenia s obmedzenou celkovou plochou, ktorá je tam uvedená 1,5 m², či pre stožiare, vlajky zase limitované výškou do 8 m, tak tam zase môže dochádzať, či už k znehodnocovaniu fasád, verejných plôch, pamiatkových zón a podobne, bez akejkoľvek možnosti regulácie zo strany obcí.

Je tam potom aj značný rozsah stavieb, pri ktorých sa vyžaduje len ohlásenie. Ja ešte raz zdôrazňujem, zjednodušenie veci a zjednodušenie predovšetkým administratívnej záťaže je žiaduce a potrebné, ale zároveň treba brať do úvahy, čo tieto zmeny vyvolajú, aby nevyvolali predpoklad problémov pri zabezpečení základných funkcií a povinností obcí a miest. Lebo ony budú musieť vzhľadom na tieto ustanovenia zákona vykonávať aj určité povinnosti a tie povinnosti budú predovšetkým na ich pleciach a niektoré ustanovenia im môžu výrazne komplikovať konanie. Napríklad: § 81 ods. 1 - problém, keď bude neúplná žiadosť, § 84 ods. 7 - prakticky je nerealizovateľné umiestňovanie verejných vyhlášok pri líniových stavbách, § 84 - zasa tam je problém nejednoznačnosti vzťahu k možným námietkam účastníkov konania, § 92 ods. 2 písm. d) - je absencia základnej definície, ako sa posudzuje, či realizácia stavby sa dotýka záujmov vlastníkov susediacich s pozemkom stavieb a podobne. A takisto môže byť aj problém pri § 136 ods. 2 v prípade kolaudačného konania pre vyšší počet účastníkov pri bytových domoch.

Teda zjednodušené spôsoby O. K., ale treba brať do úvahy aj dôsledky určitých zjednodušení, aby v konečnom dôsledku tieto úpravy neboli kontraproduktívne.

V časti, ktorá upravuje územné rozhodnutie, § 71 ods. 5 je zasa vec vydávania územného súhlasu, ktorý nevyžaduje územný súhlas a písomný súhlas s územným zámerom, ktorý si nevyžaduje územné rozhodnutie. Územný súhlas však nie je rozhodnutím podľa všeobecného predpisu o správnom konaní a treba si uvedomiť, že tým pádom proti nemu sa nemožno odvolať, to je ďalší problém.

Obdobným problémom je aj problém kontroly. A prichádzam k problému nelegálnych stavieb, ktorý tu tiež už bol spomínaný mojím predrečníkom. Jednou z pripomienok bol návrh na zriadenie stavebnej polície, to v predloženom návrhu nie je akceptované. Sú tam určité zmeny, ale sú tam aj problémy. Napríklad v § 147 je špecifikovaná povinnosť k zastaveniu prác na stavbe uskutočňovanej bez rozhodnutia a bez súhlasu stavebného úradu. Je tam konštatovaná povinnosť vyzvať dodávateľa vody, elektrickej energie, nie sú tam už ďalej však vyjadrené veci týkajúce sa napríklad dodávok plynu, či dodávok tepla. Takisto je tam spomínané, že sa toto považuje za osobitne závažné porušenie, napriek tomu stavebný úrad môže iba po opakovanom zistení podať podnet na zrušenie živnostenského podnikania, živnostenského oprávnenia zhotoviteľa. Termín "môže", je absolútne vágny termín. Tiež to tu bolo spomínané. Pokiaľ nespravíme určité hranice, tak si myslím, že potom udeľovanie pokút je absolútne bezprizorné a absolútne ľubovoľné. Preto si myslím, že práve pri týchto čiernych stavbách by mali byť tieto veci jasne špecifikované. A tiež sa prikláňam k tomu návrhu, ktorý tu už povedal predrečník, aby bola zabezpečená určitá klasifikácia pokút s tým, že by ich výška súvisela s investíciou alebo bola priamo úmerná k investícii stavby. Je predsa rozdiel, keď dostane pokutu milión, kto realizuje stavbu za 3 mil., a je predsa rozdiel, keď dostane niekto pokutu milión a realizuje stavbu za 300 mil. alebo za 1 mld. alebo za niekoľko miliárd. Pre toho je táto pokuta absolútne smiešna a môže si potom vlastne realizovať veci bez toho, aby rešpektoval stavebný zákon a bez toho, aby rešpektoval zákonné normy s tým, že dopredu započíta pokutu do svojej investície. Z pohľadu obcí a osobitne krajských miest sú preto zaujímavé tieto ustanovenia pre preventívno-represívne nástroje, ktoré by mohli riešiť čierne stavby.

Aj paragrafy 144, 146, ktoré sa týkajú povinností vlastníka stavby a povinnosti odstránenia stavby, sú síce uvedené, týkajú sa, samozrejme, veci, keď bez súhlasu stavebného úradu stavebný úrad nariadi odstránenie stavby, tam je jasne špecifikované, že nariadi. To znamená, je to obligatórne ustanovenie a teda konanie ex offo. Ale na druhej strane v odseku 2 je ďalšie ustanovenie, podľa ktorého, ak jeho vlastník preukáže dodatočné povolenie, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, potom sa odstránenie nenariadi. No, ako sa bude toto posudzovať? Na jednej strane nariadime odstránenie stavby a na druhej strane, ak jeho vlastník preukáže, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, kto bude posudzovať, čo je v rozpore s verejnými záujmami? Ako to má vlastne preukázať, že to nie je v rozpore s verejnými záujmami? Je to, myslím si, takisto veľmi vágna formulácia a ani tam vôbec nie je určená žiadna lehota, do akej sa to má uskutočniť.

Problémový je podobne aj § 47 - zastavenie prác na stavbe, kde, ako som už predtým spomínal, môže úrad vydať písomné opatrenie, v ktorom vyzve dodávateľa vody, elektrickej energie na zastavenie dodávok. Ale tu takisto je celá paleta a celé spektrum možností. Čo keď pri tom zastavení a odpojení vzniknú škody? Kto ich bude znášať? Ako sa budú tieto škody potom uplatňovať? Kto ich bude mať na krku? No, a o nerešpektovaní ustanovení zákona, že toto je sankcionované pokutami, som už hovoril, že pokiaľ sú tam len ustanovenia, "môže" a je to aj príklad: "môže byť podaný podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia zhotoviteľa stavby a ďalšie súvisiace", "môže" je veľmi vágny termín a vôbec nie je jasné, ako bude v praxi uplatňovaný. Ak je zákonom definovaná možnosť "môže" a to "môže" sa týka veľmi veľkej investície, a to "môže" sa týka veľkého rozsahu, resp. vo veľmi veľkom možnom rozsahu udeľovania pokút alebo odňatia licencie či živnostenského oprávnenia, tak si myslím, že potom bude platiť, akože Ferovi môže a Jožkovi nemôže. Myslím si, že toto by malo byť v zákone jednoznačne zadefinované.

No a keď som už spomínal tú škodu, tak je takisto potrebné zvážiť, aké bude reálne uplatňovanie v praxi, ak stavebník pri zastavení prác bude v rámci odvolávacieho konania úspešný a vznikla mu predtým škoda z hľadiska zastavenia stavby. Kto potom a v akom rozsahu ju má uhradiť? Keďže stavebné konanie je prenesený výkon štátnej správy, teda ide o konanie za, resp. v mene štátu. Bude to uhrádzať štát? Zadefinujme to. Kto bude znášať tieto škody? Mali sme už množstvo precedensov aj s inými problémami. Či už to boli problémy s doručovaním, ktoré sa týkali napríklad Au Parku v Žiline či pezinskej skládky, keď jeden ignoroval doručenie, druhý zasa argumentoval, že stavebníkom je niekto iný a proste posúvali sa problémy, kto je stavebníkom, kto je účastníkom konania atď. Tieto veci by mali byť v zákone jasne zadefinované, aby sa nemohli vysvetľovať rozličným spôsobom. A, samozrejme, že rozhodovanie by malo záležať aj na tom, či je napríklad stavba ešte v štádiu zemných prác, lebo vtedy asi to zastavenie stavby je iné, ako keď už je stavba postavená a je nutné napríklad ju temperovať.

Takže, to je taký prierez z hľadiska niektorých problémov, ktoré súvisia s predloženým návrhom zákona. Ja by som chcel takisto požiadať predkladateľa, aby k týmto problémom zaujali na svojom rezorte postoj a snažili sa odstrániť tie problémy, ktoré som vo svojom príhovore spomenul. Zhrnul som problémy, ktoré som si nevymyslel ja, lebo určite sa týmto osobne nezaoberám ako špecialista. Ale sú to problémy, ktorými sa zaoberajú profesionáli, ktorí nimi dennodenne žijú v obciach a mestách a ktorí na ne upozorňujú predovšetkým z dôvodu, aby v budúcnosti mohli dobre uplatňovať tento zákon a aby im nezostal v budúcnosti "Čierny Peter" v hrsti a starosti na pleciach.

Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pán poslanca Kahanca sa prihlásila zatiaľ pani Katarína Tóthová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka v rozprave.

A slovo má pani Katarína Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som veľmi pozorne počúvala pána poslanca, opozičného poslanca a ako koaličná poslankyňa musím mu v mnohom dať za pravdu, pretože bolo vidieť, že to, čo hovoril, bolo ústami právnikov a pokiaľ viem, pán poslanec právnikom nie je. Skutočne zjednodušovanie, nedomyslené zjednodušovanie a, žiaľ, v zákone je nedomyslené zjednodušovanie, vyvoláva v praxi množstvo problémov a možno tipovať, že by zahrnulo súdy.

Ja sa vyjadrím len k jednej otázke pokuty, percentá. Myslím si, že o tejto požiadavke budem hovoriť aj vo svojom vystúpení a plne súhlasím s pánom poslancom v jednom, ukladanie pokút nemôže byť v právnom štáte viazané slovom "môže". Správna úvaha, teda úvaha konajúceho orgánu v právnom štáte nemá miesto s ukladaním pokuty. V právnom štáte, ak sa zistí, že zákon bol porušený, konajúci orgán musí, je povinný uložiť pokutu. Môže ju za určitých situácií zmierniť, môže ju v konaní, ak má na to v zákone stanovené, odpustiť individuálnym rozhodnutím, ale nemôže byť úprava, že "môže". Už práce európskych právnikov jasne preukázali, že spájanie pokuty so slovom môže je prípad, ktorý dáva platformu pre korupčné správanie sa štátnych úradníkov. A to v právnom štáte, opakujem, je neprijateľné. (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne bude teraz pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ja by som sa chcel kolegyni poslankyni pekne poďakovať a bol som aj prekvapený, že sme sa tak zhodli na všetkých veciach a musím povedať, milo prekvapený. Lebo si myslím, že pri zákonoch, ktoré predkladáme v rámci Národnej rady, by nám malo ísť, všetkým, čo tu sedíme, o dobré zákony. Ja som chcel upozorniť na veci, ktoré sú problémové a podľa toho, čo povedala kolegyňa poslankyňa Tóthová, tieto veci považuje za problémové aj ona. A tak isto si myslím a chcem ešte raz zdôrazniť, aby sme tam nepresadzovali práve toto ňou spomínané, nedomyslené zjednodušovanie a aby sme tam vylučovali slovo "môže".

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Mária Sabolová. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem sa dotknúť niekoľkých momentov a niekoľkých paragrafov tohto stavebného zákona.

Kolega predo mnou predniesol podrobné zásadné stanoviská, ktoré Kresťanskodemokratické hnutie predkladá. Chcem sa dotknúť ale hlavne časti, kde sa hovorí o meste Bratislava a o meste Košice, a teda všeobecne aj pri obciach, kde v dôvodovej správe k § 8 zákona sa hovorí o tom, že súčasný stav, kedy sa mohli obce dohodnúť a rozhodnúť, ktorý z príslušnej obce bude spoločnou úradovňou pre stavebné konanie, vraj bol nedostatočný a dá sa povedať, vzniká tu akási nedôvera voči obciam, ktoré v danej veci sa rozhodli zveriť svoju kompetenciu preneseného výkonu štátnej správy na inú obec, ktorá mala stavebný úrad. Zdá sa mi, že to nie je znalosť problému v reálnom živote, pretože pri týchto konaniach, možno na nejaké malé výnimky, sa vedeli obce dohodnúť a tento problém nebol. Čiže, aby sme my zo zákona presne určili a stanovili, ktorá obec má byť stavebným úradom bez ohľadu na to, čo to v tom danom území v rámci Slovenska prinesie, sa mi zdá nadbytočné a urobili sme zo zákona vykonávací predpis.

A čo sa týka § 8, budem sa venovať, hovorím, týmto dvom náležitostiam, a to je mestu Košice a mestu Bratislava, hlavnému mestu.

Čo sa týka mesta Košíc, len prednedávnom tento parlament, táto Národná rada kompetencie, ktoré boli v stavebnom konaní na mestských častiach, zverila mestu a mesto po veľkých problémoch a ťažkostiach, aby prenieslo celý výkon stavebného konania na mesto z mestských častí, túto činnosť začal vykonávať, zhruba sú to necelé dva roky. Rozbehla sa práca dobre, určil sa systém, čiže systém funguje. My dnes opäť ideme zo zákona určiť to, čo len nedávno v meste prešlo na mesto, ideme preniesť kompetencie stavebných úradov opäť na mestské časti a vytvorili sme štyri úradovne v Košiciach na štyroch kvázi bývalých okresoch, štyroch mestských častiach, je to Dargovských hrdinov, Juh za Staré Mesto a dokonca Šaca.

Preto mne ako Košičanke a človeku, ktorý v samospráve pracoval, sa zdá tento postup rezortu a vlády, ktorá tento návrh predložila, len opäť komplikovať život v samosprávach či v Košiciach, či v Bratislave. Zdá sa mi, že systém, ktorý bol zverený a myslím si, že bol správny a som presvedčená o tom, že bol správny, kedy aj po novele zákona o Bratislave prešli kompetencie na jednotlivé mestské časti, a to tým, že mesto všeobecne záväzným nariadením alebo štatútom mesta určilo stavebné úrady a zverilo túto pôsobnosť mestským častiam to, čo bolo vlastne v pôvodnom odňaté mestu Košice. Čiže v § 8 ods. 1 návrhu zákona je stanovené, že stavebným úradom - a teraz sa budem dotýkať mesta Bratislavy - je obec v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave a v Košiciach mestská časť. Podľa prílohy č. 1 sú na území Bratislavy dva spoločné miestne úrady v Devínskej Novej Vsi pre Lamač a Devínsku Novú Ves a v Petržalke pre Petržalku, Jarovce, Rusovce a Čunovo. V procese prípravy nového zákona hlavné mesto požadovalo ponechať na samospráve určenie, kto bude vykonávať pôsobnosť stavebného úradu, pretože si myslím, že najlepšie pozná svoje územie. Ale novelou zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 1. 2009, čiže len pred chvíľou, bolo ustanovené, že podľa § 7a ods. 2 písm. i) mestské časti je vyhradené vykonávať agendu stavebného úradu hlavné mesto. Spomínanou novelou o Bratislave bol doplnený aj v § 1a ods. 2, podľa ktorého mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu obmedzenom zákonom a štatútom Bratislavy, v tomto rozsahu má postavenie obce.

Platný stavebný zákon v § 34 ods. 1, súčasne platný, stanovuje, že účastníkom konania je obec, ak nie je stavebným úradom príslušným pre územné konanie. V stavebnom konaní obec nie je účastníkom konania. Naproti tomu v návrhu zákona podľa § 79 ods. 1 písm. e) účastníkom územného konania je obec, na území ktorej má byť navrhovaný zámer uskutočnený, ak nie je príslušným stavebným úradom, pričom podľa ods. 4 obec uplatňuje v územnom konaní námietky na ochranu záujmov obce a záujmov občanov obce. Toto je právny rozklad. A ešte podľa § 122 ods. 2 písm. a) účastníkom stavebného konania je obec, na území ktorej má byť navrhovaný zámer uskutočnený, ak nie je stavebným úradom alebo špeciálnym stavebným úradom. Z uvedených ustanovení navrhovaného zákona vyplýva, že v Bratislave sú na konkrétnom území dve obce. Okrem mesta, ktoré je obcou a nie je stavebným úradom, aj ďalšia obec, príslušná mestská časť, ktorá je obcou a stavebným úradom príslušným na územné konanie. Na takomto jednom príklade dvoch paragrafov je zjavné, že predkladateľ nedomyslel, akým spôsobom môže fungovať alebo ako by mal fungovať aj napríklad tento paragraf o účastníkovi konania v meste Bratislava.

V súvislosti s obstarávaním a schvaľovaním územných plánov zón je potrebné po novele zákona o Bratislave, nakoľko môže mesto štatútom upraviť aj kompetencie mesta v oblasti obstarávania a schvaľovania územnoplánovacieho návrhu zóny, vzniknúť opäť problém, a je to napríklad, čo tu hovoril aj kolega, v § 46, kedy formulácia § 46 o stavebnej uzávere prakticky znemožní vydávanie stavebnej uzávery pri územnom pláne hlavného mesta a na zmeny a doplnky sa to nevzťahuje, lebo podľa § 2 ods. 5 sa postupuje pri ich obstarávaní primerane k § 47 a § 51.

Myslím si, pán minister, pre vás ako pre človeka, ktorý nie je vo funkcii pomaly ani 24 hodín, je celé toto stavebné konanie, celé toto prerokovanie stavebného zákona, myslím si, že jedným veľkým otáznikom, lebo to nebola vaša agenda a toto nebola vaša parketa. A preto aj vzhľadom na uvedené skutočnosti, týkajúce sa možno len mesta Bratislavy a mesta Košíc a aj spochybnenia kompetentnosti obcí zvoliť si svoju úradovňu, nehovorím už o vecnom obsahu niektorých paragrafov, si myslím, že by bolo vhodné, ak chcete tento návrh zákona obhájiť, aby tento návrh bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie.

A preto dávam aj procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), pretože už pri prvom vystúpení kolegu spravodajcu, či druhom vystúpení kolegu z poslaneckého klubu KDH je zjavné, že je príliš veľa nezrovnalostí a otáznikov, aby tento návrh zákona mohol byť v praxi uskutočnený a dobre vykonateľný. Nehovorím o odstraňovaní stavieb, kedy negarantuje úradom v prípade, že budú tu nelegálne stavby, jednoznačne výklad zákona. Preto by bolo vhodné, aby sme sa možno pri opätovnom prerokovaní zákona v pripomienkovom konaní rozprávali aj o tom, aby bolo možné zriadiť stavebnú políciu na výkon kontroly nad dodržiavaním zákona, aby sme mali úplne jasné a jednoznačné paragrafy a aby sme neurobili zo zákona vykonávací predpis, ale normu, ktorá sa dá zjednodušene a reálne uplatniť v praxi.

Preto aj navrhujem, ak zákon prejde do druhého čítania, aby sa lehota na prerokovanie zákona vo výboroch predĺžila do konca 31. augusta 2009 a aby až na najbližšom septembrovom rokovaní bola prerokovaná táto novela v Národnej rade. Myslím si, že je to vážny dokument, pod ktorý, ak sa podpíše tento parlament, môže pre mestá a obce vyrobiť veľmi veľa problémov, ktoré aj dnes už v stavebnom konaní mnohokrát zaznamenávame. Je to procedurálny návrh pri lehote na prerokovanie, ak neprejde vrátanie na dopracovanie, dávam návrh, aby sme nechali lehotu do konca augusta.

Ďakujem pekne za pozornosť.