M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Len pre tých, ktorým nejako asi unikla niť, a teraz bez urážky, to som myslel veľmi úprimne, pani poslankyňa reagovala na faktické poznámky tých, ktorí na ňu reagovali, na jej vystúpenie, faktickými poznámkami.

Takže teraz dávam slovo poslednému prihlásenému do rozpravy k tomuto návrhu zákona a to je pán poslanec Štefan Zelník. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Š. Zelník, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, aj keď pani poslankyňa Kramplová povedala, že by mužská časť populácie nemala k tomuto vystupovať, ja si myslím práve opak, že je to naozaj problém. Keď sa žena do takejto situácie dostane, tak ten muž alebo ten partner mal by stáť pri nej a mal by jej pomôcť pri jej slobodnom rozhodnutí, ale rozhodne mala by cítiť tú podporu.

Každý lekár, každý zdravotnícky pracovník alebo aj každý občan, ktorý ak sa dostane do situácie, keď svojím konaním sa podieľa na záchrane ľudského života, je na tento skutok právom hrdý. A je to jedno, či sa to stane v nemocnici, na operačnej sále, na koronárnej jednotke, alebo sa to stane na ceste či pri autonehode, alebo pri inom nešťastí. Len málokto môže povedať: "Aj vďaka mne nevyhasol život."

Niekomu sa môže zdať, že predložený návrh zákona nič nerieši. Veď v praxi skutočne nie je možné urobiť výkon interrupcie tak, že príde žena a v ten deň, to nie je to isté, ako prísť na ošetrenie k zubárovi, sa urobí interrupcia. A teda dĺžka a čas predoperačného vyšetrenia naozaj niekedy je dlhší ako aj 72 hodín. Takisto existuje zo zákona aj povinnosť informovaného súhlasu, kde by lekár mal dotyčnú pacientku poučiť o všetkých možných rizikách a úskaliach. A predsa žena, ktorá stojí pred neľahkým rozhodnutím, nedostane alebo len málokedy dostane úplnú informáciu, informáciu napr. aj o tom, že ak nie je schopná sa o dieťa postarať, je možnosť utajeného pôrodu a že teda dieťa budú vychovávať v láske iní rodičia, ktorí napr. nemohli mať deti. Žena dostane informáciu aj o tom, že nie je sama a že jej môžu poradiť aj iné organizácie, ktoré sa týmto zaoberajú, pretože treba povedať, že nie všetky ženy majú podporu vo svojich rodinách. Preto tento návrh zákona má svoje opodstatnenie.

Aj my podporou tohto zákona vytvoríme podmienky na lepšiu informovanosť a kvalifikovanejšie rozhodovanie ženy v jej neľahkej situácii. Aj vďaka tomu sa iste narodí viac zdravých detí. Ďakujem za podporu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Zelník, ktorý je aj spolunavrhovateľom, bol posledný prihlásený do rozpravy.

A vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pýtam sa pani Muškovej ako navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, ak ste si všimli, predkladáme spolu s pánom poslancom a zároveň lekárom Zelníkom. A som mu nesmierne vďačná, že do toho so mnou šiel, pretože aj vďaka informáciám z lekárskych kruhov sme dali niektoré veci, napr. čo sa týka tých neplnoletých osôb. A môžem povedať, že autorom bol aj pán poslanec Urbáni. Aby si nemohli bez vedomia rodičov neplnoleté dievčatá dať urobiť interrupciu, ale aby o tom právny zástupca mal informáciu, tak vďaka týmto informáciám z lekárskych kruhov tento zákon je teda rozšírený aj o tento paragraf.

Nemyslela som si, že tento zákon vyvolá nejaké takéto rozpory a dokonca že sa na niektorých veciach nezhodneme, ale verila som, že je absolútne nekontroverzný, pretože kto by už upieral žene, ktorá je v ťažkej životnej situácii, komplexnú informáciu pre jej rozhodnutie, plnohodnotné rozhodnutie.

Pani poslankyňa Kramplová má pravdu, mnohokrát sa žena rozhoduje v ťažkej finančnej situácii, keď má viac detí a pristúpi k takémuto kroku. A je veľmi potrebné, aby táto žena, a lekár doteraz nedával informácie o alternatívach, dával informácie o zdravotných rizikách, mala možnosť vedieť, že tu existuje pomoc, že sú tu ľudia, ktorí sú ochotní podať aj finančnú, aj inú pomoc.

Takže tento zákon nie je o ničom inom, je to len zákon o tom, aby žena, ktorá sa ide rozhodnúť, mala celú komplexnú informáciu pre to, aby jej rozhodnutie bolo kvalifikované, a ide tu ešte aj o život, ako tu už bolo povedané.

Verím, že tento nekontroverzný návrh, vážení kolegovia, podporíte. A vlastne pomôžete žene, aby sa mohla ozaj kvalifikovane rozhodnúť. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Chcem všetkých informovať, ktorí tu neboli v piatok pri skončení schôdze, že hlasovanie bude o 17.00 hodine.

Takže teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1031 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1034.

Dávam teraz slovo poslankyni Zdenke Kramplovej, aby návrh zákona uviedla. Spravodajcom k tomuto návrhu zákona je potom pán poslanec Miroslav Jureňa. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh novely zákona č. 18/1996 Z. z. predkladáme z dôvodu, že už viac ako rok sa tu diskutuje, čo s cenami potravín. Predpokladám, že mnohí z vás si pamätajú na situáciu z minulého roka, bolo to v januári, februári, keď sme konštatovali, že ceny potravín sa neúmerným spôsobom zvýšili. Hlavný dôvod vtedy bol, že sa zvýšili ceny pohonných hmôt, že sa zvýšili ceny pšenice, pretože bolo veľmi malé množstvo v zásobách, bola neúroda a podobne. Tých dôvodov, prečo sa ceny zvýšili, bolo veľmi veľa. Samozrejme, zobrali sme to ako fakt, v tom čase sme neboli v eurozóne a situácia bola trošku iná. No už aj v tom čase sa otvárala otázka zníženia DPH na potraviny ako taká najaktuálnejšia téma a taká najmenej bolestivá téma. Samozrejme, v tom období som si dala urobiť analýzu, čo by pre štátny rozpočet znamenalo zníženie DPH na potraviny. Tejto otázke podrobnejšie sa budem potom venovať v rozprave, aby som v rámci predkladania návrhu veľa podrobne nehovorila.

V súčasnosti je situácia taká, že sa zmenila cena pšenice smerom dolu, zmenili sa ceny pohonných hmôt, zmenili sa ceny mnohých vstupov smerom dolu, ale potraviny sa keď nezvýšili, tak sa ani neznížili, zostali v podstate takmer na rovnakej hranici. Vychádzam z indexu spotrebiteľských cien podľa Štatistického úradu. Na základe toho sme sa ešte minulý rok začali zaoberať otázkou obchodných marží. Samozrejme, otázka obchodných marží je akoby veľkým tabu pre obchodníkov a veľmi ťažko sa dopracúvate k obchodným maržiam v obchodoch.

Okrem toho vstupuje u nás na trh veľmi zaujímavá skutočnosť. A to je tá, že konkurencia medzi výrobcami potravín v podstate nie je konkurenciou medzi samotnými výrobcami, lebo konkurenciu určujú maloobchodné siete, ktoré diktujú, ktoré výrobky budú v maloobchodnej sieti a ktoré nebudú. To znamená, že spotrebiteľ neurčuje, čo si kúpi alebo si nekúpi, ale určuje to sortiment, ktorý zabezpečia obchodné siete.

V tomto prostredí, ktoré momentálne u nás máme, si dovolím tvrdiť, že antimonopolná legislatíva je krátka na situáciu, ktorá vzniká aj v súvislosti s obchodnými sieťami. A to, že už minulom roku sa pripravil a odsúhlasil zákon o neprimeraných obchodných vzťahoch, bol to zákon č. 172/2008 Z. z., naznačovalo, že tu vo vzťahu odberateľ - dodávateľ - spotrebiteľ niečo nie je v poriadku. Samozrejme, tento zákon išiel po povrchu a neriešil a ani nerieši tú základnú záležitosť, ktorá sa týka cien potravín.

Niektorí ekonómovia tvrdia, že zdravá konkurencia vyžaduje určitý stupeň regulácie zákonmi, lebo inak dochádza k presadzovaniu záujmov silnejších a bezohľadnejších na úkor tých slabších, a tým vzniká monopolizácia. Život ukázal, že zákony treba prispôsobovať podmienkam. A práve britský protimonopolný úrad na základe štúdií od roku 2006 vydal zaujímavý názor. Podľa nich dominantné postavenie vzniká už vtedy, keď niekto má objem na trhu viac ako 8 %. U nás maloobchodné siete majú podstatne vyššie percento na trhu, ako je 8 %.

Pokiaľ ide o návrh zákona ako takého, vychádzali sme aj z toho, že na Slovensku alebo v slovenských podmienkach je zmluvná sloboda narušená. Veľakrát obchodné reťazce kričia, že treba mať zmluvnú slobodu. Ale tá zmluvná sloboda je len na strane odberateľov. Táto zmluvná sloboda neexistuje na strane dodávateľov. A preto je dôležité, aby aj tieto vzťahy boli riešené a boli riešené pre prospech spotrebiteľa.

Regulovaná marža, tak ako sa navrhuje v návrhu zákona, je inštrument, ktorý obchodníci nemôžu obísť. V prípade, ak by sme v tejto situácii riešili zníženie DPH-čky, v podstate neexistuje žiaden mechanizmus na to, aby automaticky boli znížené ceny potravín a aby z tohto profitoval spotrebiteľ, a nie obchodník. Po prijatí takéhoto riešenia, to znamená po prijatí regulovanej obchodnej marže, je možné uvažovať aj o znížení DPH, pretože štát tu má zabezpečené, že skutočne znížením DPH-čky nie je možné ukrátiť spotrebiteľa. V podstate dnes je taká situácia, keď dodávatelia znížia cenu, za ktorú dodávajú určitý produkt, určitú potravinu do obchodných sietí, tak nie je automaticky znížená táto cena na pultoch. A vlastne toto v súčasnosti má riešiť tento predložený návrh zákona.

Chcem vás poprosiť o to, aby ste pochopili tento návrh ako pomoc aj výrobcom a poľnohospodárom, aby mohli prežiť aj v období hospodárskej krízy, aby neprežívali a neprofitovali len obchodníci, ale aby konkrétnym riešením sme vedeli zabezpečiť, aby v období hospodárskej krízy a v trhovom prostredí vedeli prežiť aj potravinárske podniky a poľnohospodári, pretože ceny výrobcov podľa indexov sa znižujú, ale ceny spotrebiteľských cien buď sú rovnaké, alebo sa zvyšujú. Budem presne o číslach hovoriť v rozprave.

Ďakujem za pozornosť a, vážený pán predsedajúci, hlásim sa aj do rozpravy.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic, s procedurálnym? Tak skôr než dám slovo spravodajcovi, pán poslanec, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, ktorý som ešte chcel uviesť pri predchádzajúcom návrhu, keďže ďalším z bodov rokovaní je môj návrh novely interrupčného zákona, ktorý je obsahovo totožný s tým, čo sme prerokovali. A tam musím povedať, že aj tento návrh obsahuje to zvýšenie veku na 18 rokov rovnako ako ten môj. Tak navrhujem, keby sme o ňom mohli rokovať až po hlasovaní o 17.00 hodine, lebo v prípade, že by tento návrh prešiel, tak ja svoj návrh vezmem späť. Takže ak by bol všeobecný súhlas, že by sme to preložili až po hlasovaní, lebo ak tento návrh prejde, v čo pevne verím, tak by som svoj návrh vzal späť a nemuseli by sme o ňom rokovať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Je to zrozumiteľné. Pýtam sa prítomných poslancov, či môžeme takýmto spôsobom postupovať. Považujem to za váš všeobecný súhlas. Ďakujem veľmi pekne.

A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jureňovi, ktorý je spravodajcom k návrhu zákona, ktorý sme dostali pod tlačou 1031. Určil ho gestorský výbor, pre financie, rozpočet a menu. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Zdenky Kramplovej a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 1031), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 35. schôdze.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Slováci nakupujú v zahraničí, to je realita dnešných dní. A výsledok je ten, že sa nenapĺňa štátna kasa z pohľadu príjmov dane z pridanej hodnoty, a výsledok je ten, že slovenské subjekty podnikajúce v Slovenskej republike nemajú svoj výkon, nemajú ľudia prácu. Takže myslím si, že táto otázka je veľmi aktuálna a predmetný návrh poslancov Zdenky Kramplovej a Ivana Vargu môže byť nápomocný, a preto som si ho osvojil a podporujem ho.

Pán predsedajúci, nech sa páči, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram teraz rozpravu. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne, pretože písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Zaevidoval som prihlásenie do rozpravy pani navrhovateľky, pani poslankyne Kramplovej. Okrem nej sa nehlási nikto, a preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A slovo dávam pani poslankyni Kramplovej. Nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, nechcela som dlho a podrobne hovoriť o niektorých zaujímavostiach, pokiaľ ide o vývoj cien, DPH-čky ap. na potravinovom trhu a z pohľadu poľnohospodárov, ale aj obchodníkov, preto mi dovoľte, aby som v podstate doplnila moje prvé vystúpenie o určité fakty.

Na základe analýzy, ktorú sme robili minulý rok pri možnostiach zníženia DPH na potraviny, vyplynulo, že ak by štát znížil z 19 % na 15 % DPH-čku na potraviny, štátny rozpočet by prišiel približne o 150 mil. eur. Čo však je zaujímavé, že zníženie týchto výdavkov na potraviny by na osobu predstavovalo len 27 eur ročne. V prípade, že by sa DPH-čka znížila z 19 % na 10 %, príjmy štátneho rozpočtu by sa znížili asi o 330 mil. eur a zníženie výdavkov na potraviny na jednu osobu ročne by bolo 60 eur. Myslím, že táto otázka skutočne dnes nie je tá, ktorá by mala byť tou najaktuálnejšou pri zamýšľaní sa a hľadaní riešenia, čo urobiť a ako zastabilizovať ceny potravín, ktoré považujem za veľmi dôležité pre výživu občanov a pre potravinovú bezpečnosť Slovenskej republiky. Z toho dôvodu sme robili aj ďalšie analýzy a porovnávali sme minulý rok a tento rok, približne január, február, marec, pretože tam sa najviac zvýšili ceny potravín v minulom roku. A v tomto roku, ako počúvame aj z médií a ako aj registrujeme, je nižšia cena na určité druhy potravín, ale len na určité druhy, pretože v celkovom globále indexy cien potravín oproti roku 2008 zaznamenali za prvé dva mesiace index 101. To znamená, že ostatné druhy potravín buď sa zvyšujú, alebo stagnujú, ale obchodníci pracujú so znižovaním cien len tých druhov potravín, ktoré sú najviac sledované obchodnou inšpekciou, verejnosťou a médiami. Pre vašu informáciu, ceny výrobcov v porovnaní s minulým rokom klesli, index je 95,4. To znamená, že v tom prípade by mali klesnúť aj ceny spotrebiteľské na pultoch. Z poľnohospodárskych komodít pri živočíšnych komoditách index sa znížil na 62 v porovnaní s minulým rokom za rovnaké obdobie a pri rastlinných komoditách tento index je 88,8. Rovnako by sme mali na pultoch zaznamenať nižšie ceny, žiaľ, ich nezaznamenávame.

Niekoľko ďalších informácií. V minulom roku cena pšenice bola o takomto čase 7 794 korún za tonu, dnes je 3 500. To znamená, že cena pšenice v porovnaní s minulým rokom sa znížila o 55 %. Robili sme si analýzu spotrebných cien chleba. Cena chleba sa zvýšila o 5 až 7 %. Pýtam sa, z akého dôvodu. Pretože sa zlacnila pšenica o 55 %, pretože sa zlacnili pohonné hmoty v priemere o 21 až 25 %, preto bolo nutné, aby sa cena chleba zvýšila o 5 až 7 %? Ďalší údaj je cena slnečnice. Minulý rok bola katastrofálna situácia, cena slnečnice sa vyšplhala na 13 360 korún. V súčasnosti je cena pšenice 8 154 korún. To znamená, že cena slnečnice sa znížila o 38 %. Ale verím, že nakupujete aj olej, liter oleja minulý rok stál 56 korún, slnečnicový olej, myslím, keď cena slnečnice bola o 38 % vyššia, ale dnes liter oleja v priemere podľa Štatistického úradu stojí 64 korún. To znamená, že cena slnečnice sa znížila o 35 %, ale cena slnečnicového oleja sa zvýšila o 13 %. Chcem sa spýtať, ako je to možné, kde je ten rozdiel a prečo poľnohospodári musia trpieť tým, že keď je nedostatok, majú problém, keď je dostatok, majú ešte väčší problém. Ale občan platí buď rovnakú cenu, alebo vyššiu cenu. Ešte uvediem jeden alebo dva údaje pri surovom mlieku. Cena sa znížila oproti minulému roku o 42 až 45 %, mohla by som rozvádzať ďalšie ceny, pri mlieku plnotučnom sa ale znížila cena len o 1,62 koruny. Čiže je ten nepomer tak strašne veľký, že to nás viedlo k tomu, aby sme rozmýšľali o možnostiach, ako pomôcť výrobcom potravinárskych výrobkov a ako pomôcť poľnohospodárom. Snažili sme sa získať informácie aj o ďalších výrobkoch. Napr. ceny kŕmnych zmesí klesli výrazným spôsobom. Napr. ceny kŕmnych zmesí pri hydine klesli o 31 %, ale ceny kurčiat klesli len o 4 %. Hovorila som o tom, že cena surového mlieka klesla takmer o 45 %, ale ceny masla klesli len o 7 %. Ceny kŕmnych zmesí pre hovädzí dobytok sa znížili o 35 %, ale cena hovädzieho zadného sa zvýšila o 2 %. Ako je to možné? Cena múky sa znížila o 5 %, ale pokles ceny pšenice bol o 30 %.

Takže len sumár, index cien potravín oproti roku 2008, spotrebiteľských cien 101, index cien výrobcov 95,4, index cien poľnohospodárskych výrobkov živočíšnych 62 a rastlinných 88. Takto by som mohla pokračovať v ďalších komoditách.

Rovnako je katastrofálna situácia napr. aj so zemiakmi. V minulom roku aj v predchádzajúcich obdobiach naši poľnohospodári vyrobili nadprodukciu zemiakov. Nikto ich nechcel brať alebo ich brali za veľmi nízku cenu. Čiže radšej ich zaorali. Následne potom nezasadili zemiaky, ale zemiaky sa začali dovážať za podstatne vyššiu cenu. A dnes, milé panie poslankyne a páni poslanci, dovážame z krajín Európskej únie až 97 % zemiakov, ktoré sú k nám dovezené. Čiže platíme za zemiaky, ktoré sa dopestujú v iných štátoch Európskej únie, a nie na Slovensku. Uvedomujem si aj to, že každý štát sa snaží riešiť túto situáciu podľa svojho, že každý štát hľadá riešenia, ale ja mám taký pocit, že my sa skôr zaoberáme tým, čo pomôže obchodu, ako tým, čo pomôže potravinárom a poľnohospodárom.

Predpokladám, že mnohí z vás si spomínate, nedávno sme tu mali aj novelu zákona o liekoch, upravovali sme maržu na lieky. Chcem sa spýtať, prečo na lieky máme maržu presne stanovenú a prečo pri potravinách, ktoré sú pre všetkých občanov a ktoré sú nevyhnutnosťou pre zdravý vývin človeka, neuvažujeme, a už sme neuvažovali, aj s reguláciou marží. Chcem podotknúť, že tu nejde o reguláciu cien, tu ide o reguláciu trhových podmienok tak, aby boli prijateľné ako pre dodávateľov, tak aj pre odberateľov.

Vážení kolegovia, upriamim ešte vašu pozornosť na výšku obratu maloobchodných prevádzok, pretože v návrhu zákona je stanovených 50 mil. eur ročne. Samozrejme, o tejto téme sa dá diskutovať. Prichádzajú mi podnety, aby táto hranica bola vyššia, aby bola napr. 100 mil. alebo 150 mil. eur. V prípade, že tento návrh bude v druhom čítaní, myslím si, že v rámci rokovaní vo výboroch bude možnosť prehodnotiť aj túto hranicu, ale dovolím si tvrdiť, že hranicu 20 % obchodnej marže by asi nebolo vhodné prehodnocovať, pretože táto marža by mala byť dostatočná na to, aby žili aj výrobcovia, a na to, aby žili aj obchodníci.

Ešte prichádzajú rovnako aj určité podnety od odborníkov z praxe aj o tom, ako by mohol byť ešte tento návrh zákona vylepšený. Samozrejme, všetky rozumné návrhy budú len pozitívom pre návrh tohto zákona, ale nielen pre návrh zákona, ale hlavne pre potravinárov a poľnohospodárov.

Na záver poviem jednu informáciu. V rámci Európskej únie potravinársky priemysel sa podieľa 13,4 % na celkovom obrate priemyslu. Rovnako zamestnanosť je v potravinárskom priemysle 13,6 %. Na Slovensku kedysi potravinárstvo tvorilo 10 % HDP, dnes tvorí len 2 %. Zamestnáva len 2,6 % obyvateľstva. A pritom máme tradíciu v potravinárskom priemysle, máme možnosť zamestnať ľudí v tomto priemysle a máme na to výborné podmienky. Preto by som vás chcela požiadať, aby ste podporili tento návrh novely zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách, aby sme mohli zlepšiť podmienky presadenia sa dodávateľa do lepších čísel, aby naši potravinári mohli vyrábať a aby obchodná marža sa stanovila len na potraviny, a nie na žiadne iné produkty. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani poslankyňa, chcete ešte zaujať stanovisko aj ako navrhovateľka? Ďakujem pekne.

Pán spravodajca? Nie. Ďakujem veľmi pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Parlamentná tlač má číslo 1032. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu číslo 1035.

Slovo má pán poslanec Martin Pado. Uvedie tento poslanecký návrh zákona.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti evidencie vozidiel došlo k zavedeniu definovania postupu pri ohlasovaní vozidiel do zahraničia. Toto v minulosti nebolo. A vlastne zavedením tohto ustanovenia došlo k tomu, že dnes majiteľ vozidla nielen pojazdného, ale aj nepojazdného musí podľa § 119 tohto zákona vykonať nasledovné úkony. Po prvé, musí vozidlo pristaviť na kontrolu originality a, po druhé, musí požiadať kupujúceho, aby sa dostavil na odhlásenie alebo prihlásenie na dopravný inšpektorát v mieste evidencie vozidla. Ak je vozidlo pojazdné, nie je s tým žiaden problém. Vozidlo vodič pristaví na stanicu, urobí sa kontrola originality. A tým, že vozidlo je pojazdné, nie je zase problém na ktorékoľvek miesto ho doviesť. Horšie je to s vozidlom, ktoré je nepojazdné, ktoré je havarované. Na takéto vozidlo, samozrejme, je nutné zobrať teda odťahovú službu, vozidlo dať doviezť na miesto, kde sa vykonáva kontrola originality, a následne kontrolu originality vykonať a vozidlo znova, nie po vlastnej osi, ale odťahovou službou dať odviezť majiteľovi do trvalého bydliska. Kontrola originality nie je záležitosť, ktorá by trvala päť minút ani desať minút, je to komplikovaná záležitosť. A dĺžka alebo doba trvania takejto kontroly môže byť v trvaní až do dvoch hodín. A, samozrejme, nie je to ani lacná záležitosť. Nestojí to päť korún. Netvrdím, že je to nejako prehnane drahé. Takže zoberie sa odťahová služba, auto sa naloží, dovezie, prebieha kontrola, odťahová služba vás buď čaká, alebo príde opätovne a postupne to auto odvezie. Ak máte šťastie a nedošlo pri dopravnej nehode k porušeniu niektorých znakov, tak vám možno vystavia zápis "spôsobilé alebo dočasne spôsobilé". V prípade, že dôjde k väčšiemu poškodeniu, je možné, že takýto zápis ani nezískate. No a tak teda všetky náklady, ktoré ste vynaložili, sú zbytočné, autíčko môžete dať naložiť opätovne na odťahovú službu a odvezie vám ho domov, no a uvidíme, čo bude teda ďalej.

Okrem toho, čo som povedal, že teda súvisia s tým náklady na dopravenie vozidla na vykonanie kontroly originality, má to aj druhý aspekt. Ten druhý aspekt je ten, že môžete mať vozidlo, na opravu ktorého podľa vás sú vysoké náklady, pričom vy nemáte záujem dať to vozidlo opraviť, ale zase na druhej strane nie je to vrak, nie je to vozidlo, kde je taká škoda, aby to, povedzme, bolo zbytočné, ale je záujem toto vozidlo, povedzme, odkúpiť niekde zo zahraničia, pričom tým pádom vy by ste mohli prísť k väčším peniazom a zároveň by ste zo Slovenska odstránili jedno poškodené vozidlo. Avšak takýto postup predajcom a aj podnikateľom v tejto oblasti bráni. Druhá vec, ktorá je, to je otázka toho, že kupujúci sa musí dostaviť osobne na miesto odhlásenia alebo prihlásenia, teda na dopravný inšpektorát, ktorý je v mieste evidencie vozidla.

Dámy a páni, môj návrh pozostáva z toho, aby pre odpredaj vozidla do zahraničia neboli potrebné ani kontrola originality a ani osobná účasť kupujúceho. Môj návrh hovorí o tom, že pre možnosť odpredaja vozidla je potrebné, aby držiteľ nepojazdného havarovaného vozidla prihláseného do evidencie predložil, po prvé, výpis z evidencie dopravných nehôd Policajného zboru Slovenskej republiky a, po druhé, výpis z registra kancelárie poisťovateľov podľa § 25 zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Tieto dve tlačivá v podstate, dá sa povedať, zabezpečia, aby nedochádzalo k podvodom pri predaji týchto vozidiel.

Iste, viem si predstaviť aj lepšie riešenie. To lepšie riešenie by bolo, povedzme, ak by na Slovensku fungovali mobilné stanice pre kontrolu originality a ak by boli zavedené, povedzme, aj dvojité ceny, aby za kontrolu takéhoto vozidla bola cena nižšia. V takom prípade by nebol problém, aby sa vykonávali tieto kontroly tak, ako je to navrhnuté v zákone.

Takže, dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože na jednej strane to možno zlepšuje podmienky pre podnikateľov a na druhej strane to umožňuje majiteľom takýchto poškodených vozidiel získať lepšie prostriedky na to, aby mohli svoje vozidlo vymeniť. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi. A uvedie spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

J. Richter, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. marca tohto roku č. 1035 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. A odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. júna tohto roku a gestorský výbor do 12. júna tohto roku.

Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku, preto uzatváram možnosť podania ústnej prihlášky do rozpravy.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať, vážené kolegyne, kolegovia, prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdy Košútovej a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany.

Parlamentná tlač má číslo 1034. Návrh na pridelenie výborom má tlač 1036.

Slovo má poslankyňa Magda Košútová a uvedie tento poslanecký návrh zákona.

M. Košútová, poslankyňa: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu novely zákona č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany je zjednodušenie výkonu štátnej správy v oblasti pôsobnosti Úradu pre obrannú štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality.

Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona boli poznatky z aplikačnej praxe, ktoré poukázali na potrebu novelizácie a spresnenia niektorých ďalších ustanovení tohto zákona.

Navrhované zmeny a doplnenia majú napomôcť, aby výrobky a služby využívané ozbrojenými silami Slovenskej republiky spĺňali podmienky interoperability s výrobkami a službami využívanými armádami členských štátov aliancie, aby bola používaná technika na zodpovedajúcej technickej úrovni a aby bolo logistické zabezpečenie realizované operatívne a efektívne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o postúpenie predloženého návrhu novely zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov aj služieb do druhého čítania. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu zákona.

Teraz opäť dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi. A uvedie spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdy Košútovej a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. marca pod číslom 1036 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. júna a gestorský výbor do 12. júna tohto roku.

Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za spravodajskú správu.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca.

Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

Ďakujem navrhovateľke aj spravodajcovi.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Parlamentná tlač má číslo 1035, návrh na prerokovanie vo výboroch má tlač 1045.

Slovo má pani poslankyňa a uvedie tento poslanecký návrh zákona.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pozdravujem aj našich vzácnych hostí hore na galérii, vitajte. Dámy poslankyne, páni poslanci, predložila som Národnej rade na posúdenie novelizáciu dvoch zákonov, a to zákona o ochrane prírody a v druhej časti môjho návrhu novelizáciu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Spoločným menovateľom navrhovaných zmien týchto zákonov je fakt, že súčasné znenie týchto zákonov poškodzuje záujmy Slovenska. Je v rozpore s Prístupovou zmluvou Slovenska k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii, teda v rozpore s primárnym právom spoločenstiev. Ide o zrušenie účasti verejnosti pri posudzovaní vplyvov určitých projektov na životné prostredie. Konkrétne je hlavný rozpor s článkami 3 a 174 Zmluvy o Európskych spoločenstvách. Tento nesúlad vznikol predložením poslaneckej novely zákona o ochrane prírody v roku 2007 vládnymi poslancami. Ak členská krajina Európskych spoločenstiev koná tak, že to nie je v súlade s povinnosťami a záväzkami členského štátu, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy, nastupuje inštitút žaloby o porušení zmluvy, kde oprávneným je Komisia alebo iný členský štát, ktorí sa domnievajú, že zmluva je porušovaná. Príslušný je síce Európsky súdny dvor, ale súdnemu konaniu po podaní žaloby predchádzajú vždy kroky, ktoré sa snažia danú situáciu zmierniť a mimosúdne vyriešiť.

Aké sú teda kroky Komisie, ktoré hrozia aj Slovensku, pretože Komisia sa domnieva, že platnou legislatívou, zákonmi o ochrane prírody a o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sme v rozpore s povinnosťami a záväzkami, ktoré nám ako členskej krajine z tejto zmluvy vyplývajú. Komisia v prvom rade neformálne upozorní členský štát na rozpory a poskytne primeranú lehotu na nápravu. Je to také priateľské upozornenie: "Pozor, nie je to v poriadku, prosím vás, dajte to všetko do súladu." Toto sa na Slovensku stalo v roku 2007, keď bola prijatá napriek vetu pána prezidenta poslanecká novela zákona o ochrane prírody. Ak k náprave nedôjde, a na Slovensku k náprave nedošlo, Komisia zašle členskému štátu už formálne upozornenie. A je to také menej priateľské potľapkanie po pleci. Samotné formálne upozornenie (infringement) je odôvodneným stanoviskom, ktoré obsahuje rozhodujúce skutočnosti, ktorými daný členský štát porušuje zmluvu. Zároveň toto upozornenie obsahuje aj opatrenia, ktoré by krajina mala prijať, aby sa skončilo protiprávne konanie. Toto sa stalo Slovensku v októbri 2008. Obdržali sme toto formálne upozornenie, v ktorom Komisia žiada prijať legislatívu v oblasti prístupu verejnosti k rozhodovaniu a posudzovaniu vplyvov projektov na životné prostredie. Napriek tomu gestorské ministerstvo, ministerstvo životného prostredia, ani vládni poslanci zodpovední za tento zahanbujúci stav nekonali. A túto možnosť mali, pretože ministerstvo životného prostredia predložilo do Národnej rady novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale bez týchto žiadaných ustanovení. Mimochodom, už táto vládna novela prešla do druhého čítania a keď dnes nebudem úspešná so svojím návrhom, tak v druhom čítaní predložím pozmeňujúce návrhy v rámci vládneho návrhu zákona. V prípade, ak členský štát ani po tomto formálnom upozornení neprijme nápravu, Komisia podá žalobu na Európsky súdny dvor. V tejto žalobe môže zároveň navrhnúť výšku paušálnej sumy alebo opakované penále, ktoré musí členský štát zaplatiť, ak rozsudku nevyhovie. Čiže okrem medzinárodnej hanby aj finančná pokuta a zároveň najhorším opatrením, ktoré môže Slovensko postihnúť, je to, že Komisia zastaví poskytovanie peňazí z fondov na projekty, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvu na životné prostredie. A to sú napr. projekty výstavby diaľnic alebo modernizácie Železníc. Odhadom ide zhruba o 4 mld. eur, čo je čiastka taká, ktorú si už ani sama neviem predstaviť, o ktorú by sme ochudobnili slovenskú krajinu, ak neprijmeme ustanovenia v zákonoch, ktoré od nás Európska únia žiada.

Áno, Slovensku hrozí žaloba Komisie, pretože skupina vládnych poslancov v roku 2007 zrušila právo verejnosti zúčastniť sa posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie, ako to žiada aj Aarhuský dohovor, ktorého je Európska únia signatárom. Dôsledky žaloby som už spomenula. V tom najhoršom môže dôjsť až k pozastaveniu čerpania eurofondov na výstavbu diaľnic či modernizáciu Železníc, pretože práve tieto projekty, kolegovia, kolegyne, sú posudzované z pohľadu vplyvu na životné prostredie.

Ministerstvo životného prostredia ospravedlňuje meškanie s novelizáciou tým, že ide o veľmi komplikovaný a zložitý zákon, že treba zapracovať množstvo smerníc a nariadení a že preto si jeho príprava vyžaduje veľa času. Tento argument je pre mňa pochopiteľný, samozrejme, ale situáciu nerieši, preto prichádzam s novelou príslušných zákonov v oblasti účasti verejnosti a otváram cestu pre vládu, pre nás, pre parlament, ako presvedčiť Komisiu, že slovenská strana má záujem vzniknutú situáciu riešiť.

Navrhujem zásadnú zmenu postavenia občianskych združení zo zúčastnenej osoby na účastníka konania, ktoré oprávňuje občanov obrátiť sa na súd, aby ako nezávislý arbiter posúdil, či je rozhodnutie správneho orgánu vo veci posúdenia vplyvu na životné prostredie v súlade so zákonom.

Okrem tejto zásadnej zmeny navrhujem, ďalšie dva okruhy legislatívnych zmien.

Po prvé, navrhujem upraviť ochranu mokradí na území nachádzajúcom sa v prvom až štvrtom stupni ochrany, ktoré bolo poslaneckou novelou v roku 2007 zo zákona o ochrane prírody vypustené, čím Slovensko porušuje svoj záväzok z čl. 4 Dohovoru o mokradiach, kde sa zaväzujeme podporovať zachovanie mokradí a vodného vtáctva a náležite sa postarať o ich ochranu. Podľa platného znenia zákona o ochrane prírody chránime mokrade iba v piatom stupni ochrany, čo je koniec koncov logickým dôsledkom absolútnej ochrany prírody v piatom stupni.

A ďalšia úprava, ktorú navrhujem, je úprava ustanovení zákona o ochrane prírody vzťahujúca sa na lesné plány, pretože, opäť, poslaneckou novelou sa zaviedla výnimka pre lesné plány z ustanovení zákona o ochrane prírody. V takomto právnom stave chýba mechanizmus kontroly opatrení v lesoch, napr. pri používaní pesticídov. Určite sa nikto so mnou nebude hádať, že insekticídy, čo sú chemické prípravy na ničenie hmyzu, sú agresívne a invazívne chemické prostriedky, ktoré zabíjajú, ničia hmyz a zároveň ohrozujú iné organizmy, ktoré zasiahnu, a to vrátane ľudského. A preto podľa môjho názoru, musí ich aplikácia podliehať posúdeniu príslušného orgánu ochrany prírody, čo v predloženej novele navrhujem.

Dámy a páni, ponúkam všetkým, ale najmä 79 vládnym poslancom, ktorí napriek nesúhlasu odbornej verejnosti, napriek nesúhlasu opozície, dokonca napriek vetu prezidenta Slovenskej republiky hlasovali v roku 2007 za zmenu zákona o ochrane prírody, ktorým ohrozili záujmy Slovenska, aby svoj omyl napravili a podporili ma pri tomto návrhu zákona. Kolegovia, vládni poslanci, máte veľmi dobrú príležitosť ukázať, že vám na občanoch Slovenska záleží, nielen rečami, ale aj skutkami. Zároveň môžeme spoločne poslať do Bruselu odkaz, že si svoje záväzky z medzinárodných zmlúv a dohovorov ctíme a ak pochybíme, sme pripravení svoje chyby uznať a napraviť. Ďakujem vám.