M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Pán poslanec Ľuboš Martinák má slovo.
Ľ. Martinák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 387 z 31. marca 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. marca 2009 č. 1028 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za spravodajskú správu. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Opäť sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku. Preto uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy.
A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Ďakujem navrhovateľke aj spravodajcovi.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca a Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač číslo 1036, návrh na pridelenie zákona výborom má č. 1046.
Slovo má pán poslanec Martin Fronc a uvedie tento poslanecký návrh zákona.
M. Fronc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rámci štandardného záujmu o výchovu a vzdelanie v tejto snemovni bude aj môj príspevok, keďže vnímam, že vzdelanie je dlhodobo mimo záujmu, čo je mi ľúto, tak ja len krátko uvediem návrh tejto novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).
Keď sme v tejto snemovni prijímali školský zákon, tak sme upozorňovali na mnoho mín, ktoré obsahuje, a že jednoducho vyvolá množstvo problémov. Samozrejme, vládna koalícia nebola ochotná nič zmeniť, a tak sme na záver aspoň pýtali jedno, aby odsunula účinnosť tohto zákona o rok, to znamená k 1. septembru tohto roka. Žiaľbohu, nestalo sa a tie problémy vybuchujú.
Nechcem hovoriť znova o učebniciach, o iných veciach, ale ten jeden problém najznámejší, ktorý sa veľmi citlivo dotkol pedagógov, študentov, žiakov a aj rodičov, to boli vysvedčenia. Jednoducho bol to škandál, ktorý, by som povedal, bol škandál par excellence. A dá sa tu učiť, ako dajú veci pokaziť. Na školách dnes nikto nevie, čo ako sa má robiť. Keď chodím a stretávam sa s pedagógmi, tak hovoria mi, že taký chaos ešte nezažili.
A ja nemám v tejto chvíli snahu reparovať ten celý zákon, pretože si myslím, že sa to ani dobre nedá urobiť, chcem urobiť len jednu vec, ktorá dlhodobo je odskúšaná, ktorá vyvolala protesty rodičov, pedagógov, a týka sa známkovania prváčikov. Jednoducho v histórii známkovanie predmetov u prváčikov na polroka v tejto krajine nebolo, a preto vraciam sa k tomu, čo je osvedčené, s čím súhlasila pedagogická verejnosť, odborná verejnosť, rodičia, aby žiaci nultého, prípravného a prvého ročníka boli hodnotení len slovne.
A to je celý obsah tejto novely. Čiže novela je veľmi krátka. A je to pre mňa znova taký skúšobný kameň, či vládna koalícia aj takúto drobnú zmenu, čo sa jej týka z pohľadu legislatívy, ale podstatnú, čo sa jej týka z pohľadu rodičov a žiakov, je ochotná podporiť. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Spravodajcom k vášmu návrhu je pani poslankyňa Rosová.
T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ako spravodajcovi k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca a Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1036). Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystupujem teda k návrhu tohto zákona ako určená spravodajkyňa výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 157 zo 7. apríla 2009.
Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač č. 1036. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1046 z 31. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.
Ďakujem, pán predseda. Skončila som spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu tohto zákona.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, kolegyne, kolegovia, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nech sa páči, pani poslankyňa Rosová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, chcem vás len veľmi stručne poprosiť, v prípade ak nebudete mať vôľu podporiť komplexnejší návrh novely školského zákona, ktorý sme predložili s kolegom Ivančom, prosím, podporte aspoň túto čiastkovú zmenu. Je to zmena, ktorá povedie určite k lepšiemu, ktorá povedie k spokojnosti rodičov, k spokojnosti učiteľov, ale predovšetkým povedie k tomu, aby deti chodili do školy radšej. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Boli ste jediná v rozprave.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcete ešte, pán navrhovateľ? Nie.
Takže ani vy, predpokladám, pani spravodajkyňa.
Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ešte predtým, kým budeme pokračovať v rokovaní o programe, vás chcem požiadať o súhlas so zmenou v programe, aby sme návrh pánov poslancov Tomáša Galbavého, Daniela Lipšica a Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o rokovacom poriadku, prerokovali vo štvrtok po interpeláciách. Je všeobecný súhlas? Áno. Ďakujem vám pekne.
Takže budeme teraz pokračovať prvým čítaním
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 1037.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som vám predložil navrhovaný zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ide o zmenu stravného pre živnostníkov. V súčasnosti práve táto skupina ľudí, ktorých je viac ako 400 000, pociťuje takmer dennodenne následky súčasnej ekonomickej krízy. A som presvedčený, že by nemali byť diskriminovaní živnostníci. Práve preto si dovoľujem navrhnúť túto novelu, keďže v súčasnosti vzniká diskriminácia tým, že ak živnostník svoju živnosť vykonáva po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa, nemá nárok uplatňovať si výdavky na stravné ani v tom prípade, že následne po skončení pracovnej doby odpracuje ďalších päť a viac hodín, čo je doba, pri ktorej nárok na stravné za ostatných okolností vzniká.
Táto navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.
Návrh zákona je, prirodzene, v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, takisto medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhujem, aby táto právna úprava nadobudla účinnosť od 1. septembra 2009. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Spravodajcom k vášmu návrhu je pán poslanec Mikuš. Poprosím ho, aby predniesol spravodajskú informáciu.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1037, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky rokovacieho poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho pridelil na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vedného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku.
Vážený pán predseda, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť a vystúpiť v rozprave. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem, páni.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona o účasti fyzických osôb a právnických osôb pri príprave všeobecne záväzných právnych predpisov (zákon o účasti verejnosti v legislatívnom procese) a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči, máte slovo.
Je tlač 1039.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, tento návrh zákona o účasti verejnosti v legislatívnom procese má za cieľ čiastočne vyrovnať šance verejnosti tak fyzických, ako aj právnických osôb pri ovplyvňovaní podoby navrhovaného právneho predpisu, a to na úrovni legislatívneho procesu v rámci vlády i Národnej rady.
Návrh zákona umožňuje možnosť ovplyvnenia návrhu právneho predpisu v čase, keď sa pripravuje, ustanovuje spôsob, akým sa verejnosť môže zúčastniť pripomienkovania návrhu právneho predpisu, a tiež zabezpečuje, že sa pripomienky verejnosti dostanú k tým, ktorí o návrhoch týchto právnych predpisov budú rozhodovať. Vo vzťahu verejnosti ku tvorbe právnych predpisov môže zákon priniesť zlepšenie vo viacerých oblastiach.
Jednou zo základných požiadaviek pri tvorbe právnych predpisov je požiadavka transparentnosti. Zainteresovanie verejnosti do tohto procesu prípravy môže posilniť legitimitu rozhodnutí orgánov verejnej moci, efektívnosť samotnej právnej regulácie a v neposlednom rade aj spoločenskú akceptáciu normy po jej schválení.
Prínosom úpravy je aj tzv. notifikačný princíp, keďže každý návrh musí jeho predkladateľ počnúc vládou a končiac obcou zverejniť ešte predtým, ako sa ním bude zaoberať orgán, ktorý ho schvaľuje. Princíp výrazne posilňuje princíp právnej istoty občana.
Návrh zákona o vstupe verejnosti do legislatívneho procesu môže v konečnom dôsledku prispieť k prijímaniu kvalitnejších právnych predpisov.
Dámy a páni, navrhujem účinnosť tohto zákona od 1. septembra 2009 a dovoľujem si vás požiadať o podporu tejto zmeny. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec
Pani poslankyňa Tóthová je určenou spravodajkyňou z gestorského, ústavnoprávneho, výboru.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený predseda Národnej rady, dovoľte, aby som úlohu, ktorá mi bola uložená uznesením ústavnoprávneho výboru z 31. marca 2009, splnila a predniesla spravodajskú správu k legislatívnemu návrhu pána poslanca Ivana Štefanca na vydanie zákona o účasti fyzických a právnických osôb pri príprave všeobecne záväzných právnych predpisov (tlač 1039). Podľa príslušných predpisov podávam túto spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že z formálnoprávnej stránky má predložený legislatívny návrh potrebné náležitosti.
Z obsahu a z dôvodovej správy vyplýva vyhlásenie predkladateľa, že legislatívny návrh je v súlade s ústavou. A je tu aj predložené potvrdenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, že skutočne uvedená nenárokovateľnosť finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je správna.
Pripojená je aj doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. A vyplýva z nej, že problematika predloženého návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.
Predložený legislatívny návrh, ako už predkladateľ uviedol, má za cieľ zapojiť fyzické osoby alebo organizácie, t. j. právnické osoby, do legislatívneho procesu, aby vzniesli svoje pripomienky, námietky a podobne.
Predložený legislatívny návrh upravuje základné pojmy, čo je pripomienkou, čo sa rozumie pod účasťou osoby. Ďalej uvádza, že v pripomienke musí byť zrejmé to, kto ju predkladá, a zverejnenie na internetových stránkach.
V podstate by som uviedla, že veľa vecí v predloženom legislatívnom návrhu dnes už prakticky v praxi funguje, pretože návrhy zákonov prechádzajú pripomienkovým konaním. Už v čase, keď som robila ja predsedníčku Legislatívnej rady, boli legislatívne návrhy na pripomienkovanie rozposlané všetkým tým, ktorí boli uvedení v zozname, boli teda v registri adresátov, ako to predkladateľ navrhuje. Rozposielali sa. Bola lehota na zaslanie pripomienok. Bolo nutné vyhodnotiť pripomienky, ako to predkladateľ navrhuje. Písomne sa každá pripomienka musela zdôvodniť, kto pripomína, či bola prijatá, prečo nebola prijatá, a zároveň vyhodnotenie. V podstate tieto už v praxi uvedené, zabehané veci predkladateľ formuluje do svojho legislatívneho návrhu.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, samozrejme, ako vždy okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a výboru pre európske záležitosti prerokovali predložený legislatívny návrh. Za gestorský výbor navrhujeme Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. A odporúčam, aby všetky výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna s tým, že gestorský výbor ho prerokuje 12. júna 2009.
Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ja som svoju spravodajskú správu ukončila, prosím, buďte tak dobrý, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, takže sa pýtam, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nie.
Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Prerušujem rokovanie programu 35. schôdze. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine. Dobrú chuť prajem.
(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prajem príjemné popoludnie, budeme pokračovať v programe, tak ako ho máme schválený.
Nasleduje teraz prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivána Farkasa, Józsefa Berényiho a Lászlóa Miklósa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona máte pod tlačou 1040 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1057.
Teraz dávam slovo poslancovi Ivánovi Farkasovi, aby návrh zákona za skupinu poslancov uviedol. Spravodajcom je pán Ľuboš Martinák. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše úvodné slovo.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Článok I. Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
Prvý bod. V § 12 ods. 2 sa vypúšťa písmeno l).
Druhý bod. V § 17 ods. 5 sa vypúšťa písmeno i).
Tretí bod. V § 17 ods. 9 sa vypúšťa druhá veta.
Štvrtý bod. V § 17 ods. 10 sa vypúšťa druhá veta.
Piaty bod. Celý § 17a sa vypúšťa a súčasne sa vypúšťa odkaz 12a vrátane poznámky pod čiarou.
Šiesty bod. Celý § 27a sa vypúšťa.
Článok II. Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 376/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška odvodu a spôsob platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy.
Článok III. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2009.
Dôvodová správa.
Úprava zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako dočasné opatrenie na zamedzenie dopadov hospodárskej krízy v regiónoch s vysokou bonitou poľnohospodárskej pôdy.
Popri uskutočnených reformách od roku 2004 v hospodárskej a sociálnej oblasti malo na rozvoj podnikateľského a investičného prostredia značný vplyv aj štvorročné obdobie, keď bolo odnímanie poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery oslobodené od inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy. Toto obdobie je hospodárskymi analytikmi považované za éru najintenzívnejšieho etablovania sa voľného kapitálu v menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Bolo vytvorených desiatky tisíc nových pracovných miest a zabezpečené podmienky pre dlhodobý ekonomický rast.
Dnes, v čase hospodárskej krízy, je oveľa dôležitejšie udržanie zamestnanosti a vytváranie pracovných miest ako v danom prechodnom období vzniknutý výpadok príjmov do príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu.
Treba si uvedomiť, že priepastné regionálne rozdiely najmä v čase krízy je možné riešiť len rozvojom zaostalých regiónov, investíciami na zelenej lúke a zvyšovaním zamestnanosti, pričom prvým krokom k úspechu je vytvorenie vhodných podmienok pre investorov. Je žiaduce, aby regióny mali rovnaké legislatívne podmienky pre investorov, aby sa tieto podmienky umelo nezdeformovali. Dôsledkom umelej deformácie pod pláštikom ochrany pôdohospodárskeho pôdneho fondu môže byť značný rozdiel vo finančnej náročnosti investície v závislosti od regiónu, v ktorom sa investícia etabluje. Žiaľ, vo väčšine okresov s vysokou bonitou poľnohospodárskej pôdy je vysoká miera nezamestnanosti, ktorá v dôsledku dopadov hospodárskej krízy rýchlym tempom ďalej rastie.
Inštitút odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy nesťažuje len investície priemyselného charakteru. Mestá a obce so zámerom výstavby rodinných domov a bytov majú tieto svoje plány nesmierne sťažené, ak investorom na území obce je iný právny subjekt ako obec alebo mesto samotné.
Predloženým návrhom zákona sa dočasne zabezpečí oslobodenie od odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy.
Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení deklaruje sociálnodemokratickú orientáciu. Najmä v čase krízy je prioritou vlády udržanie zamestnanosti a, pokiaľ je možné, vytváranie nových pracovných miest. V tomto sa zhodneme s vládou. Vláda to ale robí protekcionistickými, politicky motivovanými krokmi ako napr. úver Železničnej spoločnosti, Štátnym lesom, teda len vyvoleným. My to chceme riešiť transparentne, aby to bolo umožnené každému, kto splní objektívne kritériá. Preto chceme zrušiť poplatky za vyňatie poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu, aby pod pláštikom ochrany pôdneho fondu nedošlo k deformácii trhu regiónov v súboji o investorov, ktorí chcú zainvestovať na zelenej lúke, ktorí chcú tým vytvárať pracovné miesta.
Na predposlednej schôdzi Národnej rady sme sa zhodli s ministrom hospodárstva, že aj v podmienkach hospodárskej krízy existuje funkčný kapitál, ktorý chce vhodne investovať, len ho treba pritiahnuť, treba vytvoriť vhodné podmienky. A práve v tejto činnosti nechceme deformácie, deformácie na trhu regiónov v súboji o investorov. Prečo chcete odpísať regióny s vysokou bonitou pôdy, kde je vysoká nezamestnanosť a nezamestnanosť sa zvyšuje z tohto súboja uchádzania sa o vhodné investície, a teda vytvárania nových pracovných miest?
Starosť o rurálny región, táto kompetencia, prosím, patrí do pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, nespočíva len v ochrane pôdneho fondu, ide o komplexný problém udržateľného rozvoja regiónu, aby život na vidieku mal zmysel, aby rozvoj regiónov bol udržateľný, trvácny. Do tohto komplexu patrí udržanie a tvorba pracovných miest, krajinné plánovanie a regionálny rozvoj, tvorba ľudských zdrojov. A preto na vidiek, na rurálny región musíme hľadieť komplexne.
Ako vyzerá fiškálny rozmer nášho návrhu, môžete sa spýtať. Ministerstvo financií sa vyjadrilo nasledovne: Z predmetného návrhu je zrejmé, navrhovaná právna úprava zakladá negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, úbytok príjmov, preto ministerstvo financií nemôže súhlasiť s návrhom. Aká je však skutočnosť, dámy a páni? Poplatky za vyňatie treba platiť od 1. 1. 2009. Ročný rozpočet príjmov za poplatky na ministerstve alebo v kapitole ministerstva pôdohospodárstva je vo výške 5 mil. eur, na základe zmlúv podpísaných dodnes by mal byť príjem vo výške 9 000 eur, pričom skutočne zaplatené poplatky boli dodnes vo výške 3 000 eur. Je to obrovský rozdiel, ak to porovnáme s návrhom rozpočtu na príjmovej stránke kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.
Dámy a páni, práve z uvedených dôvodov vás žiadam, aby ste podporili náš návrh. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Ľubošovi Martinákovi. Pán spravodajca, nech sa páči, je tu priestor pre vašu úvodnú spravodajskú informáciu.
Ľ. Martinák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 393 z 31. marca 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivána Farkasa, Józsefa Berényiho a Lászlóa Miklósa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu a dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, čo odôvodním v rozprave. Ak Národná rada Slovenskej republiky sa neuznesie na mojom odporúčaní, potom v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. marca 2009 č. 1057 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. A súčasne sa hlásim do rozpravy. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto okrem pána spravodajcu sa chce prihlásiť ústne. Takže jediný, poslanec László Miklós. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne
A ako prvý v súlade s rokovacím poriadkom vystúpi pán spravodajca. Nech sa páči.
Ľ. Martinák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým poslaneckým návrhom zákona sa oslobodzujú od odvodov, a to jednak za dočasné, ale aj za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy, dane. Navrhovateľ tu síce rozpráva o tom, že takto priláka nových investorov, hlavne na lepšie bonity pôdy, avšak s tým absolútne nesúhlasím. Prečo? Jednoducho preto, že naša vláda má dostatok prostriedkov a nástrojov, ako aj v terajšej, zložitej, ťažkej celosvetovej hospodárskej kríze týchto investorov motivovať. Veď je to napr. upúšťanie od daní, ktoré schvaľuje vláda Slovenskej republiky. A to je, myslím si, dostatočná motivácia na to, aby investor, ktorý má na to, investoval na území Slovenska, bez toho, aby sa šafárilo s poľnohospodárskou pôdou vyšších bonít.
Všetci máte pred sebou vyjadrenie ministerstva financií, kde je konštatované, že navrhovaná právna úprava zakladá negatívny dopad na rozpočet verejnej správy. A my práve v súčasnej ťažkej hospodárskej situácii nemáme žiadne morálne právo prijímať zákony, ktoré by mali negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, na jej úbytok.
To sú hlavné dôvody, prečo podávam procedurálny návrh, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto, a preto teraz dávam slovo jedinému z pléna prihlásenému do rozpravy. A to je pán poslanec László Miklós.
Pán navrhovateľ aj vy sa hlásite do rozpravy potom? Dobre.
Takže teraz má slovo pán poslanec Miklós a potom ešte v rozprave vystúpi aj pán navrhovateľ. Nech sa páči.
L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako sa pamätáte, keď tento zákon sme prerokovávali, keď bol prvýkrát podaný, tak sme boli proti tomuto. A rozprúdila sa tu debata. A hlavná argumentácia tohto zákona znela tak, že musíme si chrániť národné bohatstvo. Preto ja by som chcel s tým začať, asi ma nikto nebude obviňovať tým, že ja by som bol proti ochrane národného prírodného bohatstva a určite nie proti ochrane národného prírodného bohatstva v tom regióne, kde aj ja žijem a celý život som žil. Takže toto, dúfam, mi budete veriť.
Dovoľte mi povedať štyri aspekty na podporu tohto návrhu a to je ekologický, pedologický, poľnohospodársko-produkčný a ekonomický. Možnože tie tri prvé vás nebudú príliš zaujímať, ale práve tie sú odpoveďou na to, nakoľko máme a ako máme chrániť národné prírodné bohatstvo.
Tak ekologický. Nebudem príliš zabiehať do podrobností, aký má význam pôda, aký ekologický význam má pôda, obrovský, samozrejme, to vie aj pán navrhovateľ ako lesník. A veľmi dobre vie, ktoré lesy sú vyhlásené ako pôdoochranné, no tie lesy, kde je pôda veľmi plytká, kamenitá a je dôvod na obavu, že tá pôda sa zmyje. To znamená, že tá pôda je ohrozená a tú treba chrániť, kde je jej málo, kde je na zlom mieste, kde je ohrozená vodnou eróziou, kde je ohrozená veternou eróziou. To, samozrejme, nie je otázka, to nie je prípad pôd prvých štyroch bonitných tried, pretože tie sú dobré, tie sú hlboké, trošku sú ohrozené veternou eróziou, ale nie natoľko, že by sme na tom čokoľvek mali obmedzovať. To znamená, že tieto pôdy týmto spôsobom ohrozené celkom iste nie sú. Čiže ekologicky majú najväčší význam tie pôdy, ktoré pokrývajú skoro až kamene, ktoré nemajú vyvinutý C-horizont a tak ďalej, nechcem už viacej do ekológie zabiehať. Ekologický význam majú, znovu, nie pôdy prvých štyroch bonitných tried, ale možno 6., 7., 8. bonitná trieda.
Čo sa týka pedologickej stránky, viac-menej to veľmi úzko súvisí s ekologickou stránkou. Zase, najvzácnejšie nerasty sú tie, ktorých je najmenej. Pravda, aj pôda je z hľadiska pedologického najvzácnejšia tam, kde je jej najmenej. A tam ju aj musíme chrániť. Súvisí to absolútne s ekologickou podstatou. Preto aj najväčšie pôdoochranné opatrenia, vážení kolegovia, sa nerobia na pôdach prvých štyroch bonitných tried, ale práve na tých horších bonitných triedach. Nehovorím, že netreba robiť rôzne opatrenia aj, povedzme, na hnedozemiach, ktoré sú už na menších sklonoch, alebo na luvizemiach, ale na akýchkoľvek týchto trošku aj lepších pôdach, ale najväčšie opatrenia treba robiť tam, kde sú svahy. A tých sa vlastne vyňatie netýka.
Tretí aspekt je poľnohospodársko-produkčný. No, žiaľbohu, už dávno neplatí to, že tam je najväčšia produkcia, kde sú najlepšie pôdy a najlepšie klimatické podmienky, pretože v súčasnosti poľnohospodárska produkcia závisí predovšetkým od dotácií, od spôsobu obhospodarovania. A tu sa už tie rozdiely veruže strácajú, vo Fínsku sa vyrába pšenica aj kukurica, pretože je tam polnočné slnko, takže sú také kultivary, ktoré znášajú aj mrazy a tak ďalej. V Žiline sa pestuje takisto kukurica ako na Žitnom ostrove. Nehovorím, že prirodzená úrodnosť je rovnaká, ale tá produkcia je taká, ako som povedal, nezáleží úplne na tom, nevraviac o tom, že práve oblasti, kde sa nachádzajú v súčasnosti hodnotené prvé štyri bonitné triedy pôdy, podliehajú najviac klimatickým zmenám a otepľovaniu atmosféry, vysúšaniu a tak ďalej. Takže už naozaj to si môžeme pozrieť na mape, že nie tam sú najproduktívnejšie poľnohospodárske podniky, kde sú najlepšie pôdy, to už neplatí. Nakoniec, to môžeme zistiť aj na ekonomickej situácii obyvateľstva. Tí, ktorí majú žiť dobre len z pôdy, tak nežijú dobre len z pôdy, celkom iste nie.
No a naposledy je tu ekonomická situácia. Tú viac-menej rozobral aj pán kolega Farkas, že naozaj to je obrovský rozdiel, či hektár pôdy bude stáť 1 mil. korún alebo 6 mil. korún. A to je absolútne odstrašujúce pre investorov. A ja musím povedať, pán predkladateľ, že jasnejší impulz na prekonávanie krízy, ako je toto, odpustiť odvody z pôdy nie na to, poplatky za vyňatie pôdy, ani nepoznám, pretože my máme predsa podporovať nie predovšetkým príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré sa potom rozdajú, ale predovšetkým vytváranie pracovných miest, pričom to je cez investície. No škoda, že to nevymyslel niekto z koalície, možnože by sme boli úspešnejší. A ja by som bol aj tak rád, keby to bolo prišlo z koalície.
Takže keď urobíme súhrn z tých štyroch bodov, čo som povedal. Tak všetky štyri body sú za to, aby tento návrh na novelu sme odsúhlasili. A znovu hovorím, že tých ja neviem dvetisíc, tritisíc, štyritisíc hektárov ornej pôdy kľudne oželieme z hľadiska poľnohospodárskej produkcie, z hľadiska ekologického úplne, z hľadiska pedologického úplne, bez akýchkoľvek problémov, a z hľadiska poľnohospodárskej produkcie takisto, ale to, čo môžeme získať na náraste počtu pracovných miest, to celkom iste nevyváži. Na druhej strane, aby som bol úplne úprimný, ani mne sa príliš nepáčia tie plechové krabice, ktoré sa stavajú. Ale tie sa mi nepáčia nielen na Žitnom ostrove alebo pri Galante, ale ani pri Žiline, ani nikde inde. A tam sa môžu stavať ďaleko lacnejšie, ako tu na dolniakoch. Takže toto je môj názor.
Teraz neviem procedurálne, pán predseda, keďže spravodajca dal návrh, aby sa nepokračovalo, či má význam, aby som ja dával návrh, aby sa pokračovalo, v každom prípade vyslovím, že ja, samozrejme, som za to, aby sa pokračovalo, ale to bude asi jedno hlasovanie, buď pokračovať, alebo nepokračovať, ale v každom prípade ja som za to, aby sa pokračovalo, a dokonca som za to, aby sa táto novela schválila. Ďakujem pekne.