M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Sám ste si aj v súlade s rokovacím poriadkom odpovedali, takže v tejto chvíli nám je to všetkým jasné tu prítomným, s tým, že na vaše vystúpenie sa prihlásil s faktickou poznámkou pán spravodajca. Takže pán navrhovateľ ešte chvíľočku musíte poznať. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega, pán poslanec László Miklós, si tu uvádzal nám príklady z pedológie, ktoré po odbornej stránke sú na vysokej úrovni. A vôbec nikto o tom nepochybuje. Ja ale pochybujem o tvojom ekonomickom rozbore. Ja neviem, či si úmyselne, ale, verím pevne, ako ťa poznám, že nie, možnože si zabudol jednu vec pripomenúť, že pri poľnohospodársky vysoko produkčných pôdach štát potrebuje oveľa menej investovať finančných prostriedkov formou dotácií než na pôdach podzolových a na pôdach, ktoré sú oveľa menej úrodné. Neviem, prečo si to nespomenul, keď tvrdíš že často na menej úrodných pôdach dosahujeme vyššie výnosy ako na úrodných pôdach. Predsa tie úrodné pôdy, černozeme, hlavne na južnom Slovensku majú vysoko produkčnú schopnosť bez toho, aby štát musel do nich investovať toľké finančné prostriedky. Veď my musíme sa správať skutočne ekonomicky, obrazne môžem povedať, za koľko vyrobíme jeden kilogram pšenice. Od toho sa odvíja ekonomika. Ak náklady prevyšujú tržby, tak niet sa o čom baviť.

Ďalej, spomínaš vytváranie pracovných miest. Už som to jednoznačne tu spomenul, že náš štát, naša vláda má dostatok prostriedkov, ako aj za súčasnej ťažkej hospodárskej a finančnej situácie investora primäť k tomu, aby investoval na Slovensku. Je to forma daňových úľav, ale aj ostatné nástroje a prostriedky, ktoré ty takisto poznáš. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Kolega Miklós teraz bude reagovať na pána spravodajcu, ktorý ho oslovil faktickou poznámkou. Nech sa páči.

L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem aj za poznámku. A by som upresnil. Ja som nehovoril, že černozeme majú horšiu prirodzenú produkčnú schopnosť ako podzoly, samozrejme, nie. Ale ekonomika produkcie je taká, ako som hovoril. Totižto tá závisí v súčasnosti od dotácií. Štát neinvestuje, ale dotuje alebo rozdeľuje dotácie, ktoré dostávame z najrôznejších zdrojov, jednak zo štátneho rozpočtu, jednak z Európy. A teraz musíme si to povedať jasne. Tí, ktorí robia intenzívne poľnohospodárstvo, súčasne vyrábajú stratu, tí, ktorí robia mačinové hospodárstvo, vyrábajú zisk, pretože nič nemusia urobiť, len zmulčujú trávu, už majú z toho zisk. Čiže toto je skutočnosť. Čiže ja som povedal, že ekonomika tej výroby je iná, nie prirodzená produkčná schopnosť. No zase tu máme našich ekonómov, ktorí to vedia lepšie vysvetliť. Ale v súčasnosti tí, ktorí vyrábajú na najlepších pôdach a musia robiť intenzívne poľnohospodárstvo, tak majú veľké problémy. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

O slovo ešte v rámci rozpravy sa prihlásil pán navrhovateľ pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, vážení kolegovia, pán spravodajca hovoril o nástrojoch vlády na motiváciu investorov. Pán poslanec, je záhadné, že táto motivácia sa využíva len na Považí a v severných oblastiach Slovenska, či už ide o stimulácie na rozvoj dopravnej infraštruktúry alebo o stimulácie pre investorov, podnikateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Programové vyhlásenie vlády uvádza ako jeden z najpálčivejších problémov Slovenska značné regionálne rozdiely, výrazné rozdiely v životnej úrovni ľudí bývajúcich v rôznych regiónoch Slovenska. A tieto rozdiely sa ďalej, žiaľ, prehlbujú. A programové vyhlásenie vlády kodifikuje ako jeden z najväčších výziev pre vládu v tomto volebnom období toto zmierniť alebo riešiť. Ak sa neprijme náš návrh zákona, tieto regionálne rozdiely a disparity sa budú, žiaľ, prehlbovať. Pán poslanec, spýtajte sa primátorov, starostov žijúcich v tých oblastiach, kde je vysoká bonita pôdy, spýtajte sa ich, aký podiel z tej pôdy je neobrábaný a koľko stoviek, tisícok hektárov leží ľadom, lebo nie sú obrábané. A nie je záujem týmto zákonom riešiť práve tu pôdu, ktorá je vysoko hodnotná. A popritom, že je bonitná, má ideálnu polohu, ideálny prístup, a preto tam tí poľnohospodári aj aktívne pracujú a obrábajú tú pôdu. Ide o tie stovky a tisícky hektárov, ktoré ležia ľadom, ktoré nie sú obrábané, napriek tomu, že možno sú v tých oblastiach, v ktorých tí investori by mali záujem etablovať sa, investovať a vytvárať nové pracovné miesta. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

To bolo vystúpenie pána navrhovateľa v rozprave. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto.

V tejto chvíli uzatváram rozpravu.

Predpokladám, pán navrhovateľ, vy už asi nechcete zaujať stanovisko?

Pán spravodajca? Chcete. Tak poprosím ešte pána navrhovateľa, keby chvíľu vydržal. Pán spravodajca, máte priestor pred záverečným slovom.

Ľ. Martinák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, už ako som hovoril vo svojej rozprave, si vôbec nemyslím, že tento poslanecký návrh zákona vyrieši nezamestnanosť na Slovensku, ak upustíme od toho, aby za dočasné a trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy, a hlavne tých najvyšších bonít, sa neplatila žiadna daň. Veď už to hovorím druhýkrát, a vy to veľmi dobre viete, že naša vláda, náš štát má dostatok prostriedkov, ako motivovať investorov na to, aby sa u nás vo väčšej miere rozbehla výroba.

Okrem toto dovolím si citovať z § 17a, ktorý navrhovateľ navrhuje zrušiť, Oslobodenie od odvodov, ktoré sleduje celospoločenský záujem a záujmy všetkých našich občanov: "Od odvodov sa oslobodzuje odňatie poľnohospodárskej pôdy pre stavby, zariadenia a opatrenia slúžiace na sprístupnenie a ochranu poľnohospodárskych pozemkov (napr. poľné cesty, protierózne, protipovodňové opatrenia), ďalej, na výstavbu diaľnic, ciest pre motorové vozidlá, ciest I. triedy, ďalej, výstavbu zariadení, na zabezpečenie úloh obrany štátu, ďalej, výsadbu rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde pre energetické účely." Je to nielen celospoločenský záujem, ale záujem aj verejný. To znamená, sú tu uvedené state, ktoré sú dôležité z oblasti verejného záujmu. Preto, myslím si, bolo by od nás nemorálne a neetické v tejto ťažkej dobe oslobodzovať od daní pri zabratí poľnohospodárskej pôdy práve na tých najvyšších bonitách. A preto som dal aj svoj procedurálny návrh. A ja pevne verím, že môj procedurálny návrh snemovňa Národnej rady Slovenskej republiky schváli. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 17.00 hodine.

A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Bauera, Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1041, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 1050.

Dávam teraz slovo poslancovi Rudolfovi Bauerovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, budem stručný. Už v bode 32 na tomto rokovaní Národnej rady kolegovia poslanci z opozície pán Július Brocka, pán Ivan Mikloš, pani Klára Sárközy predložili tiež novelu Zákonníka práce s cieľom urobiť Zákonník práce viac flexibilným, aby viac prispieval k zlepšeniu podmienok na podnikanie, k zlepšeniu podmienok na vytvorenie nových pracovných miest a neohrozoval zamestnanosť na Slovensku.

Predkladaná novela, ktorú vám predkladám za poslancov KDS, Konzervatívnych demokratov Slovenska, rieši iné paragrafy Zákonníka práce, ale s podobným cieľom, zvýšiť pružnosť Zákonníka práce, aby zamestnávatelia mohli ľahšie a pružnejšie reagovať v oblasti pracovných vzťahov. Navrhované paragrafy sú pre zvýšenie flexibility pracovných vzťahov špeciálne dôležité v čase prebiehajúcej finančnej a hospodárskej krízy.

Chcem na úvod povedať, že mohol by som dlho argumentovať európskymi strategickými dokumentmi ako Lisabonská stratégia, Kokova správa alebo našimi slovenskými strategickými dokumentmi ako Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 alebo stanoviskami predsedajúcich krajín Európskej únie, kde sa všade zdôrazňovala pružnosť, podčiarkovala pružnosť pracovnoprávnych vzťahov, zlepšenie prostredia pre podnikateľov, malé a stredné podnikania a podobne. Dalo by sa argumentovať dánskym konceptom flexicurity, ktorého zavedenie je odporúčaním pre všetky členské krajiny Európskej únie. Mohol by som spomenúť názory odbornej verejnosti, ako napr. pána Ľudovíta Ódora, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, ktorý v poslednom rozhovore pred týždňom pre týždenník Týždeň viackrát zdôraznil potrebu flexibilnejšieho trhu práce. Alebo mohol by som spomenúť nezávislý Inštitút pre ekonomické a sociálne štúdie, ktorého odborné názory a vyjadrenia v čase prebiehajúcej krízy tiež zdôrazňujú nutnosť zmeny Zákonníka práce v prospech zvýšenia pružnosti pracovných vzťahov. Ale nebudem to robiť jednak kvôli permanentnej ignorancii koalície voči opozičným názorom a návrhom, ale tiež z dôvodu, že hlavným dôvodom pre predloženie tohto návrhu je prebiehajúca hospodárska kríza. A tu pokladáme doterajšie opatrenia slovenskej vlády na jej riešenie za nedostatočné, resp. niektoré aj kontraproduktívne. Požiadavka pružnosti trhu práce a podmienok pri zamestnávaní je počas finančnej a hospodárskej krízy ešte vypuklejšia, s ešte výraznejšími dopadmi na trh práce. Obmedzím sa preto len samotný návrh, ktorý predkladáme v prvom čítaní.

S predchádzajúcim spomínaným poslaneckým návrhom sa prekrývame len pri liberalizácii termínovaných úväzkov, pričom nami navrhované riešenie rieši navyše aj opätovné umožnenie opakovaného uzatvárania pracovných vzťahov na dobu určitú. V čase krízy pri znižovaní počtu zákaziek je táto pružnosť jednoznačne v prospech vyššej zamestnanosti. Smernica Európskej komisie nešpecifikuje, koľkokrát je možné opakovane uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú. Preto je tento návrh v súlade s relevantnou smernicou Európskej komisie.

Ďalej navrhujeme flexibilnejšie, kratšie úväzky, zvýšiť objem hodín kratšieho pracovného času s voľnejšími podmienkami vzniku a ukončenia pracovného pomeru. Navrhujeme predĺžiť dobu kratšieho pracovného času z dnešných 15 hodín týždenne na pôvodných 20 hodín týždenne a ponechanie pôvodných 15 dní výpovednej lehoty namiesto dnešných 30 dní. Tento návrh je takisto v súlade s príslušnou smernicou Rady Európskej únie.

Ďalším návrhom je spružnenie možného rozvrhnutia pracovného času. Novela rieši možný konflikt medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov povinnosťou prerokovania zmien rozvrhnutia pracovného času. Súčasné ustanovenie zbytočne obmedzuje flexibilitu pracovných vzťahov, najmä v tých prevádzkach, v ktorých môže vznikať nárazová potreba výkonu práce pri väčších objednávkach.

Novela rieši taktiež možný konflikt medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov povinnosťou prerokovania zmien noriem spotreby práce s cieľom zabrániť zrušenie pracovných pozícií a udržať zamestnanosť.

V novele ďalej navrhujeme zvýšiť objem hodín pracovnej pohotovosti zo súčasných najviac 100 hodín v kalendárnom roku na najviac 150 hodín v období dvanástich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov.

Posledným navrhovaným riešením je zrušenie extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, čo, si myslíme, špeciálne v čase finančnej a hospodárskej krízy môže byť prekážkou udržania zamestnanosti, resp. tvorby nových pracovných miest, najmä u malých stredných podnikateľov. Extenzia kolektívnych zmlúv nie je povinná z pohľadu európskeho práva a nie je ani aplikovaná viacerými členskými krajinami Európskej únie.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a v súlade s právom Európskych spoločenstiev.

Predpokladáme, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na obyvateľov a na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb z dôvodu vyššej pravdepodobnosti udržania existujúcich pracovných miest. Návrh zákona bude mať taktiež pozitívny vplyv na verejné financie z dôvodu nevyplácania nezamestnaneckých dávok udržaných pracovných miest. Návrh zákona bude mať preto aj pozitívny vplyv na udržanie zamestnanosti občanov Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť a uchádzam sa spolu s mojimi kolegami Konzervatívnych demokratov Slovenska o vašu podporu tohto predloženého návrhu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

A teraz dávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy, ktorú ako spravodajkyňu určil navrhnutý gestorský výbor, pre sociálne veci a bývanie, k tomuto návrhu zákona. Pani poslankyňa, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Bauera, Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1050 z 31. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Flexibilita tvorby nových rizikových pracovných miest zvýši konkurencieschopnosť Slovenska. Vytváranie nových pracovných miest na dobu určitú s možnosťou opakovania a uzatvárania takýchto pracovných úväzkov a uzatvárania krátkych úväzkov na krátkodobé je toho nevyhnutnou podmienkou. K tomuto smeruje o. i. predložený návrh skupiny poslancov.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 77 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie a navrhujem termín pridelenia vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Môžete otvoriť rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Evidujem zatiaľ pána poslanca Jána Kvorku, pána poslanca Pavla Minárika. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

A slovo má pán poslanec Ján Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k predkladanému návrhu zákona pánov poslancov Rudolfa Bauera, Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška.

V úvode sa stručne troška zmienim asi o obsahu a potom by som pristúpil konkrétne k navrhovaným zákonom, o ktorých tuná predkladateľ pán poslanec Bauer hovoril.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, finančná a hospodárska kríza, ktorá bola tuná už spomínaná predkladateľom a ktorá v súčasnej dobe vo väčšej či menšej miere existuje vo všetkých štátoch sveta vrátane Slovenskej republiky vznikla zavinením bánk a podnikateľov. Tí svoju činnosť vykonávajú v prospech seba na základe neoliberálnych princípov trhovej ekonomiky. Došlo tu k výbuchu nahromadených protirečení predchádzajúceho cyklu výroby. V predchádzajúcich fázach hospodárskeho cyklu tí, ktorí vlastnia výrobné prostriedky, zastierali reálny pôvod svojho zisku a teraz sa snažia následky hospodárskej krízy preniesť na tých, ktorí ho vytvárali. Tvrdia, že zastavenie poklesu výroby, zamedzenie nezamestnanosti a vytvorenie predpokladov pre nasledujúce oživenie a rozmach je možné realizovať, len ak ľudia práce budú ochotní pracovať za nižšie mzdy, v horších pracovných podmienkach, ak sa dobrovoľne stanú šachovými figúrkami na trhu práce. Ochotní sú podeliť sa so ziskom len so špičkovým manažmentom, ktorý sú ochotní ešte aj v tomto ťažkom období nadštandardne odmeňovať. Pre vytvorenie predpokladov pre nasledujúce hospodárske oživenie a rozmach požadujú od štátu financie daňových poplatníkov a rôzne daňové a odvodové úľavy. V týchto intenciách je vypracovaný aj poslanecký návrh zákona, ktorý teraz prerokovávame.

Zo sociálnodemokratického pohľadu vnímania týchto finančných a hospodárskych vzťahov je pre dnešnú vládnu koalíciu predložený návrh zákona absolútne neprijateľný. Okrem toho návrh zákona sa vo svojich ustanoveniach v podstate vracia k zneniu Zákonníka práce z čias, keď bol ministrom práce a sociálnych vecí v druhej Dzurindovej vláde Ľudovít Kaník. Takto mení aj ustanovenia o záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v zákone o kolektívnom vyjednávaní.

Vychádzajúc z uvedeného nehumánneho vykorisťovateľského charakteru predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, navrhujem, aby poslanci Národnej rady zákon svojím hlasovaním odmietli a aby Národná rada Slovenskej republiky po vykonanom hlasovaní o ňom ďalej nerokovala.

Teraz mi dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, aby som sa pristavil aj pri navrhovaných zmenách, ktoré tu boli prednesené, a aby som odôvodnil niektoré veci podľa názoru mňa samotného aj určitých odborníkov, s ktorými som túto problematiku konzultoval.

K bodu 1. V § 48 odsek 2 znie: "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť, predĺžiť a opätovne dohodnúť na celkovú dobu troch rokov, najdlhšie však na päť rokov, a to z dôvodov uvedených v odseku 4 a odseku 6." S týmto sa absolútne súhlasiť nedá, pretože navrhované riešenie je vecne nesprávne a alogické. V § 48 ods. 4 a 6 Zákonníka práce sa umožňuje uzatváranie pracovných pomerov bez obmedzenia, ak má zamestnávateľ na to vecný dôvod, je to odsek 4, alebo ide o určité skupiny zamestnancov (odsek 6). Navrhovaná úprava by neumožnila uzatvárať pracovné pomery na dobu určitú so zamestnancami z uvedených dôvodov a s uvedenými skupinami zamestnancov po uplynutí troch rokov, resp. po uplynutí piatich rokov.

K bodu 2. V § 48 ods. 3 sa slovo "šiestich" nahrádza slovom "troch". Znížením ustanovenej doby zo šiestich mesiacov na tri mesiace, keď zamestnávateľ môže opätovne prijať zamestnanca do pracovného pomeru na určitú dobu bez toho, aby sa takto uzavretý pracovný pomer považoval za opätovne uzavretý pracovný pomer na dobu určitú, by výrazne poklesla úroveň ochrany zamestnanca a ostatné ustanovenia týkajúce sa ochrany zamestnanca pred opätovným uzatváraním pracovného pomeru na určitú dobu v § 48 Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa by mali iba minimálny právny účinok a stratili by zmysel. Takáto právna úprava by zmarila účel samotného ustanovenia o pracovnoprávnych podmienkach zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ uzatvára pracovný pomer na určitú dobu, vytvoriť rámec, ktorým by sa zamedzilo nezákonnému konaniu, ku ktorému dochádza, keď sa pracovné zmluvy na určitú dobu uzatvárajú v bezprostrednom slede. Navrhovanú úpravu považujeme za úpravu v rozpore s dobrými mravmi a tiež v rozpore so stanoviskami Európskej únie. Vyplýva z toho, že zásada nediskriminácie ustanovená v doložke prílohy smernice Rady Európskeho spoločenstva o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa žiada od členských štátov, aby zabezpečili, že vzhľadom na pracovnoprávne podmienky nesmú byť zamestnanci v pracovnom pomere na určitú dobu znevýhodňovaní voči porovnateľným stálym zamestnancom len preto, že majú uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na určitú dobu, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.

K tomu bodu 3. V § 49 sa slová "pätnásť hodín" nahrádzajú slovami "dvadsať hodín" a slová "tridsať dní" sa nahrádzajú slovami "pätnásť dní". Takisto sa s touto navrhovanou právnou úpravou nedá súhlasiť, pretože by výrazne poklesla úroveň ochrany zamestnanca a ostatných ustanovení týkajúcich sa ochrany zamestnanca pri uzatváraní pracovného pomeru na kratší pracovný čas. Takáto úprava by vytvorila podmienky na rozdielne zaobchádzanie.

K bodu 4. V § 86 sa vypúšťa odsek 2. V § 86 ods. 2 Zákonníka práce sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu o niektorých aspektoch organizácie pracovného času ustanovené pravidlá, ktoré má zamestnávateľ dodržať pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne. Je tu ustanovený maximálny rozsah denného pracovného času, ktorý nesmie prekročiť deväť hodín, a ustanovené štvortýždňové referenčné obdobie, za ktoré sa sleduje priemerný týždenný pracovný čas. Ide o štandardné rozvrhnutie pracovného času zabezpečujúce zamestnancovi základné istoty v pracovnom živote a nadväzne na to v rodinnom i spoločenskom živote.

K bodom 5 a 6. Pri rozvrhnutí pracovného času nerovnomerne na jednotlivé týždne dochádza k výraznému zásahu do životného rytmu zamestnanca, jeho súkromného života a plnenia si rodinných povinností. Preto je v zákone daná možnosť zaviesť také rozvrhnutie pracovného času len po dohode so zástupcami zamestnancov alebo tam, kde títo nepôsobia priamo po dohode so zamestnancom. Súčasné znenie je v súlade so smernicami a o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, keďže cieľom smernice je o. i. aj umožniť lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života.

K bodu 7, k tým sto hodinám v kalendárnom roku, kde sa nahrádzajú slovami "stopäťdesiat hodín v období dvanásť po sebe idúcich kalendárnych mesiacov". Zákonník práce neobmedzuje rozsah pracovnej pohotovosti, ktorú zamestnávateľ so zamestnancom dohodne. Možnosť daná zamestnávateľovi v zákone jednostranne nariadiť zamestnancovi pracovnú pohotovosť v rozsahu sto hodín zvýhodňuje jednu stranu pracovnoprávneho vzťahu, a to zamestnávateľa. V zákone ustanovené limity sú primerané svojmu účelu, ktorým je ochrana zamestnanca.

K bodu 8, kde v § 133 sa slovo "dohode" nahrádza slovom "prerokovaní" a časť vety za bodkočiarkou vrátane bodkočiarky sa vypúšťa. Súčasné znenie, podľa ktorého sa zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce vykonávajú po dohode sociálnych partnerov s tým, že ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženého návrhu, rozhodne o návrhu príslušný inšpektorát práce, bolo výsledkom konsenzu sociálnych partnerov, ktorým sa v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zvýšila pôsobnosť odborovej organizácie v tejto oblasti.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujal som stanoviská ku konkrétnym bodom. Z mojej strany je to asi všetko a na záver, ozaj, len chcem požiadať, aby sme ďalej po prerokovaní tohto zákona v prvom čítaní nerokovali. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, vnímam to ako váš procedurálny návrh? (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, tak to treba jasne povedať, či to žiadate. Pre budúcnosť, pán poslanec, treba iným spôsobom to uviesť. (Reakcia z pléna.) No viem. Tam treba uviesť, o čo žiadate presne v zmysle rokovacieho poriadku. Nesmiete sa hnevať na mňa.

Teraz sa hlási do rozpravy pán poslanec Bauer. Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvorka, chcem vám poďakovať, že ste vystúpili k tomuto návrhu a zaujali ste stanovisko, lebo aj to bolo pre mňa prekvapenie. A chcem povedať, že naše videnie je teda diametrálne odlišné.

Vy ste začali s tým, že finančná kríza vyplýva z neoliberálneho prístupu, ako tie banky a podnikatelia proste týmto prístupom to vlastne pokazili všetko a že z toho vznikla finančná kríza. Ja si myslím, že finančná kríza vznikla z iného dôvodu. Na začiatku bola práveže ľavicová idea, že každý má nárok na bývanie. A na základe toho politickým rozhodnutím boli dané právomoci tým najprv pološtátnym agentúram americkým, ktoré garantovali vlastne hypotéky, ktoré neboli kryté. Áno, to bolo na začiatku. Potom Wall Street a tie balíčky, to bolo až neskôr. Tam, samozrejme, dá sa diskutovať ďalej. A teraz požadujú financie a rôzne daňové úľavy. No však vaša vláda sa snaží vyhovieť týmto lobistickým skupinám. A proste akceptuje akože rôzne takéto návrhy, o ktorých ste hovorili ako o niečom neprijateľnom.

Že návrh je nehumánne vykorisťovateľský návrh. Tak návrh, ktorý sa snaží nájsť v čase krízy ako keby rovnováhu medzi tou ochranou zamestnancov, čo súhlasím, že aj to je legitímne, to je v poriadku, ale aj možnosťami zamestnávateľov, je pre vás vykorisťovateľský návrh. Totiž pokiaľ zamestnávatelia dajú výpovede svojim zamestnancom z titulu toho, že vlastne, povedzme, klesá dopyt, nemajú zákazky a Zákonník práce ich núti rozmýšľať na polroka dopredu, my sa to snažíme, povedzme, zmeniť, že na dva mesiace, tak tým vlastne takýto návrh, aj keď vyzerá, že chráni zamestnávateľov, chráni v konečnom dôsledku aj zamestnancov. Čiže je tam rovnováha medzi týmito ako keby pohľadmi z pohľadu zamestnanca, z pohľadu zamestnávateľa.

K jednotlivým bodom, ktoré ste komentovali.

Že ten prvý návrh, vlastne reťazenie pracovných dohôd na dobu určitú neumožní opätovné uzavretie pracovného pomeru. Práveže keď sa to takto zliberalizuje, prečo by to nemalo umožniť pracovný pomer. S tým sa nedá súhlasiť.

K tomu druhému. Argumentovali ste, že výrazne poklesne ochrana zamestnanca, ak miesto šiestich mesiacov tam budú tri mesiace. No ale na čo je ochrana zamestnanca, keď proste ten zamestnávateľ pod tlakom krízy je vlastne donútený mu dať výpoveď? No tak nie je lepšie teda, keď ten Zákonník práce je pružnejší, aby aj ten zamestnávateľ mal viacej miesta na to, aby, povedzme, mohol udržať tie pracovné miesta? Stále ste argumentovali, že dokonca je v rozpore s dobrými mravmi, keď miesto šiestich mesiacov tam budú tri mesiace. Tak to je teda absolútny nezmysel.

V ďalšom bode ste argumentovali zase, že úroveň ochrany zamestnancov by poklesla. No ale zase sa pýtam, načo je vysoká úroveň ochrany zamestnanca, keď aj tak vlastne sa neudržia tie pracovné miesta, ten zamestnávateľ ich pri takýchto podmienkach nevie udržať. Tak nie je lepšie, keď je tá úroveň ochrany ako keby zdanlivo nižšia alebo proste je pružnejší ten Zákonník práce pre to, aby zamestnávateľ mohol udržať tie miesta? A tým pádom je tá ochrana zamestnanca de facto následne je vyššia ako pri súčasných podmienkach.

Pri tej päťke, šestke ste argumentovali, že súčasné znenie je v súlade so smernicou. Ale ja hovorím, že aj navrhované znenie je v súlade so smernicou Európskej komisie. Ten návrh je v súlade so všetkými smernicami. Takisto máme na to odborné analýzy. Takže v tomto prípade, žiaľ, sa to nevylučuje.

A v osmičke ste argumentovali, že to bolo vlastne na základe dohody, konsenzu sociálnych partnerov a zvýšila sa pôsobnosť odborových organizácií. No ale v prvom rade to bolo v čase pred hospodárskou krízou. A ja som vám v úvode tohto návrhu povedal, že vlastne našou motiváciou je reagovať na existenciu, na prebiehajúcu hospodársku a sociálnu krízu, že to je hlavná motivácia tohto návrhu, aby sa spružnil Zákonník práce, a tak vlastne následne sa udržali pracovné miesta v čase krízy. Načo je vám proste takýto konsenzus, keď vlastne dôsledkom proste súčasného znenia aj Zákonníka práce je, že vlastne zamestnávatelia nevedia udržať pracovné miesta? Tak darmo je vyššia pôsobnosť odborových organizácií. V konečnom dôsledku to pôsobí negatívne na počet pracovných miest a na celkovú zamestnanosť na Slovensku. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

To bolo vystúpenie navrhovateľa v rozprave. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlási pán poslanec Kvorka, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Ján Kvorka. Nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zrejme viesť tuná voľajaký dialóg medzi nami dvomi z pohľadu toho, čo je dobré a čo je zlé, by bolo asi zbytočné. Ja si myslím, že v konečnom dôsledku o tom musí rozhodnúť samotná snemovňa, pretože váš pohľad, pán poslanec, na celú záležitosť a na predkladaný návrh aj so svojimi kolegami ste hneď v úvode otočili podľa vašej orientácie. A snažili ste sa to prispôsobiť na moju orientáciu, myslím politickú orientáciu. Hovorili ste na pohľady sprava alebo zľava. Čiže tuná si myslím, že nie je potrebné k tomu nič viac dodávať.

A chcel by som ešte povedať k tomu vystúpeniu, že, samozrejme, aj to nasvedčuje o dobrovoľnosti alebo chuti prijatia zmeny alebo nechuti prijatia zmeny na základe toho, že ja som vo svojom vystúpení, kde som uviedol, že požadujem, aby sa o tomto návrhu zákona ďalej nepokračovalo, zabudol povedať, že je to procedurálny návrh pri dobrej vôli. A mohlo sa to kľudne spraviť v prvom rade z vašej strany ako predkladateľa. Myslím si, že nič by sa nebolo stalo takého svetoborného. Ale tuná je vidno už aj celkový ten váš prístup k danej problematike, ako to ide. A to je z mojej strany asi k tomu všetko.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prepáčte, ale teraz musím ako predsedajúci reagovať. Pán poslanec, nemusíte mi vytknúť alebo nemôžete mi nevytknúť, že by som niekedy z tohto miesta nemal veľkorysosť voči všetkým, ktorí tu o niečo požiadajú aj iným spôsobom, ako je náležité. Ale ak chcete, aby sa nepokračovalo v rokovaní, resp. ak máte iný návrh, ako aby sa návrh zákona schválil, tak máme na to § 73, ktorý hovorí o troch možnostiach, ako sa má Národná rada vysporiadať s tým alebo oným zákonom. Doposiaľ tu bola taká prax, že každý, kto mal takýto záujem, tak nielenže povie, aby sa nepokračovalo v rokovaní, ale aj povie paragraf. Ale tu nešlo o ten paragraf. Vy ste, a môžeme si dať spraviť prepis, vyzvali poslancov, aby nepokračovali v rokovaní. Ja som to vnímal ako rečnícku výzvu. Ale ak chceme, aby naozaj sa zabezpečilo hlasovanie o tom, či sa pokračuje alebo nepokračuje v rokovaní, predtým, ako sa zákon bude prijímať alebo neprijímať, tak na to máme naozaj v súlade s rokovacím poriadkom paragraf. Je to § 73 pri prvom čítaní, čo treba povedať. Ak by ste boli toto naznačili, tak by som bol ten, ktorý prvý by vás bol podporil. Verte mi. A musíme určité veci tuná zachovávať, lebo, hovorím, sú tam ešte ďalšie dve možnosti okrem toho, že sa nebude pokračovať v rokovaní. Ja myslím, že v tomto sa nemusíme upodozrievať, že by tu bol nejaký zlý úmysel zo strany predsedajúceho. Ďakujem za porozumenie.

A teraz dávam slovo ďalšej prihlásenej s faktickou poznámkou. A to je pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, keby som sa bola včera vrátila z inej planéty a nežila na planéte Zem, tak vášmu úvodu vo vystúpení aj uverím, ale keďže sa ekonómii venujem ozaj už dlhé roky, tak vás musím vyviesť z omylu. To, čo ste hovorili o tom, kde vznikla kríza, prepáčte, to je úplný nezmysel. Viacerí renomovaní svetoví ekonómovia hovoria otvorene o tom, že postuláty neoliberalizmu padli. Veď už dávno na to upozorňoval Joseph Stiglitz. Je to nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, bývalý viceprezident Svetovej banky. Citovala som tu asi pred dvoma mesiacmi vyjadrenie profesora z Londýnskej univerzity, ktorý hovoril o tom, že Čína rastie na základe toho a práve na základe toho, že nerešpektuje každé druhé pravidlo neoliberalizmu. Prosím vás, neotáčajte to. Tézy, trh všetko vyrieši, štát vôbec nemá zasahovať do podnikateľského prostredia, skutočne nie sú pravdou, to by inak museli na planéte Zem žiť samí osvietení inteligenti. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky ešte sa hlási pán poslanec Bauer, ktorý vystúpil v rozprave.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne za obidve reakcie. Chcem pani poslankyni Nachtmannovej povedať, že je takisto viem vám citovať renomovaných ekonómov skupiny ekonómov napr. chicagskej školy, ktorá hovorí úplne niečo iné ako pán Stiglitz. Čiže keď vy citujete len z jednej strany, a tak to vyzerá, akože áno, celý svet, celá planéta sa na tom zhoduje, nie je to tak, proste sú ďalšie skupiny renomovaných ekonómov, ktoré hovoria niečo iné. A takisto keď ste študovali ekonómiu, tak viete z histórie, že aj po veľkej hospodárskej kríze, áno, keď tá ekonómia presadila väčšie ingerencie a zásahy štátu, tak sa ukázalo zhruba po tridsiatich rokoch, že tadiaľto cesta nevedie. Čiže mnohí ekonómovia aj toto pripomínali, aby sa neurobila rovnaká chyba, čo vyzerá, že tí, čo rozhodujú, už zabudli na to. Ale vy keď to prednášate a poznáte tú históriu, tak práve vy ste mohli mať objektívnejší pohľad a nielen proste takýto čisto ideologický. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Minárik. Má slovo.

P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, kebyže tak veľmi záleží na tom, ako to zamietnete, či to bude podľa § 73 ods. 3 písm. b), budem rozprávať tak dlho, dokedy zoženiete ministra, aby potom po uzatvorení rozpravy sa mohol prihlásiť, aby ju znova otvoril, aby ste sa mohli prihlásiť, aby ste to mohli povedať.

Dámy a páni, ja sa neviem oháňať menami ani Stiglitzom, ani chicagskou školou. A nebudem sa ani vysmievať, keď niekto hovorí o Stiglitzovi, tak ako sa nám vysmievali, keď sme spomenuli pri inom návrhu, ktorý sme tuná predkladali pred štyrmi dňami, mená niekoľkých ústavných sudcov nemeckých.

Pán Kvorka, dobre vám to napísali, teda nemyslím vecne, myslím z pohľadu štátneho jazyka, teda gramaticky, syntakticky, sémanticky. Len neviem, ako došli na to, že je to v rozpore s dobrými mravmi. Totiž hovoriť o takomto návrhu, ktorý je použitý v mnohých krajinách, že je v rozpore s dobrými mravmi, je veľmi silné vyjadrenie. Ja by som vedel povedať mnoho vecí, čo je príkro, príkro v rozpore s dobrými mravmi, kde to priam kričí, také nahradenie Januška Štefanovom. Alebo mlátenie potenciálnych rómskych mladistvých delikventov na policajnej stanici, alebo napr. špiniť dobré meno občana, tak ako sa to stalo v prípade Hedvigy Malinovej, to je v rozpore s dobrými mravmi. Ale podávať štandardný legislatívny návrh, ktorý sa uplatňuje v mnohých krajinách, to asi s dobrými mravmi nie je. Málo od toho chýbalo, aby som sa nahneval, ale vo vašom prípade ma takéto vyjadrenia už nevzrušujú. Chcem len podotknúť, že od štátu sme v tomto návrhu nič nežiadali, nieto ešte financie. A toto v tomto prípade a v takýchto prípadoch by to bolo strašne od nás, konzervatívnych demokratov, vzdialené. O mzdách ľudí práce sme nehovorili, len o potenciálnej práci pre ľudí bez práce sme hovorili v tomto návrhu zákona. A už vôbec sme nehorovali za akékoľvek, nieto ešte veľmi vysoké odmeňovanie manažmentov. Ani sme sa o tom nezmieňovali.

Dámy a páni, kríza je tu na Slovensku tak ako na celom svete. Je hlboká a napriek chlácholeniam vlády spred pár mesiacov nás ani neobišla. Ani sa nám nevyhla, ani nás len tak zľahka nelizla, ale trafila nás naplno a dopadá na slovenskú ekonomiku veľmi tvrdo. Dopadá na ňu tvrdo hlavne z troch dôvodov. Naša ekonomika je malá, je otvorená a malý domáci trh je len doplnkom pre rozhodujúci podiel exportujúcej slovenskej ekonomiky. Kríza dopadla tvrdo na nemecké a, všeobecnejšie, na európske trhy, hlavný smer nášho exportu a po tretie a v neposlednom rade zasahuje nás takto tvrdo preto, lebo vláda sa k nej nepostavila čelom, nepostavila sa k nej chlapsky.

Je isté, že ovplyvniť európsku ekonomiku alebo svetovú ekonomiku, na to nemáme. A o to smiešnejšie je, ak sa na tom ako napr. pri šrotovnom pokúšame, vraj zo solidarity. Vieme však ovplyvňovať naše prostredie. Čo v tom robíme a čo sa v tom robiť dá? Ovplyvňujeme, a to pomerne masívne, domácu spotrebu, zatiaľ je pre mňa otázkou, či súkromnú alebo verejnú, cez nástenkové tendre, dotujeme americké firmy cez emisné povolenky, sypeme zdroje do dlhodobo neefektívneho Carga, pripravujeme nový new deal širokorozchodnej a schvaľujeme sociálne podniky. Čo sa dá robiť? V prvom rade si treba uvedomiť našu pozíciu, našu silu a naše záujmy. A to všetko hovorí, že máme presadzovať v Európskej únii otvorené, konkurenčné prostredie, máme sa pozerať na to, čo robí svet, a poučiť sa z toho, lebo nie všetko, čo robí, je vždy to dobré, pravé orechové, vzhľadom na našu silu a veľkosť to my robiť nemôžeme.

Európsky a americký prístup sú pri riešení tejto krízy v čomsi veľmi podobné, ale aj v čomsi veľmi rozdielne. Je tu kríza, pravdepodobne spôsobená spoločným, nezodpovedným prístupom politikov, finančných a priemyselných manažérov. A je to zároveň aj veľké lákadlo pre politikov, aby sa stali spasiteľmi a urobili veľké riešenie. A tak sa lejú v Amerike aj v Európe do ekonomiky obrovské zdroje, zdroje zatiaľ neexistujúce, zdroje budúce, zdroje daňových poplatníkov. Lejú sa tam dokonca v takej miere, že to nie sú len zdroje týchto daňových poplatníkov, ale aj zdroje budúcich a budúcich budúcich daňových poplatníkov. V tom sú si Európania a Američania veľmi podobní. Rozdiel je v dôraze na to, kam sa majú naliať. Američania viac lejú do finančného sektora a Európania chcú viacej regulovať. Ale to možno ani tak nehovorí o vôli týchto dvoch ekonomík čo chcú, ako skôr o tom, akú silu majú a aké zdroje vedia rýchlo zmobilizovať. A zdá sa, že Američania vedia mobilizovať podstatne viac. Európania keď nájdu zdroje, tak ich lejú viacej do priemyselných odvetví a podporujú viacej výrobu. To však tiež nehovorí o preferenciách, to skôr hovorí o tom, že kto sa kde viacej presadil. A tu si spomínam na Bastiatovu petíciu sviečkarov, ktorí písali petíciu vláde, že by chceli nariadenie, aby sa zatemnilo. Dnes sa nielen, prosím pekne, také petície píšu, dnes, sa zdá, takým petíciám aj vyhovuje. To, že Američania viacej podporujú finančný sektor, podľa mňa nehovorí nič iné, len že sviečkari v Amerike skôr sedia na Wall Street ako v Detroite. A to, že Európa viacej podporuje automobilový priemysel, hovorí, že Volkswagen je asi silnejší ako nemecké banky.

Nikoho v takomto prípade ale nezaráža, že sa smejú primárne tí, ktorí zväčša ten problém spôsobili a ktorí sú schopní vlády presvedčiť, že by práve ich sektory mali vlády sanovať, napriek tomu, že pri svojom podnikaní potlačili z podnikania dve veľmi závažné a podstatné skutočnosti, to, že podnikanie má byť zodpovedné a že poistka proti nezodpovednému podnikaniu je práve riziko. Zdroje smerujú tam, kde problémy vznikli. A nikto sa nepýta na morálne príčiny, prečo to vzniklo. Dokedy je možné špičkovať výrobu a spotrebu vyrobeného aj za cenu zadlžovania? Dnes už nikto nevie povedať, že aspoň v čase krízy sa treba uskromniť a treba kumulovať zdroje na to, aby sa výroba dala znova naštartovať. Každý chce zdroje okamžite, hneď, od vlády, a to aj za cenu zadlženia. Čo robíme my v takomto prípade? No pozeráme sa von, pozeráme aj na tých Američanov, aj na Európanov. A pretože máme zasanovaný finančný sektor a ozdravené banky, americkou cestou, chvalabohu, nemusíme ísť, tak sa vyberáme európskou. Excelentný príklad je šrotovné, nemecký vynález a Frédéric Bastiat po druhý raz, dokonca zdokonalený. Nielenže máme byť spokojní s rozbitým pekárovým oknom, lebo sa tým vytvára pracovná príležitosť pre sklenára, my dneska za zdroje daňových poplatníkov najímame chlapcov, aby rozbehli sklenársky biznis, takže budú tým pekárom a nielen ním okná vytĺkať.

Dámy a páni, čo môžeme v takejto situácii robiť my. Môžeme robiť niečo iné? Niektoré nástroje už v rukách nemáme, niektoré ešte máme. Napr. menové nástroje už nemáme, nemáme kurz, ktorý by nám rýchlo indikoval výkonnosť našej ekonomiky aj to, ako naša ekonomika stráca dych. Primárne sa to odráža v tom, že slovenskí daňoví poplatníci sanujú okolité krajiny nákupom až do hĺbky 30 - 40 kilometrov na ich území z hĺbky 30 - 40 kilometrov z nášho územia. Tá DPH-čka, ktorá je na tovaroch, ktoré sú dovezené takto cez hranice, tá ostane tam. Našim obchodníkom, našim poskytovateľom služieb, našim živnostníkom vďaka tomu, že nemáme kurzový mechanizmus, ostanú akurát tak oči pre slzy a v našom rozpočte rozpočtová diera.

Ďalej, máme, síce obmedzené a, chvalabohu, maastrichtskými kritériami obmedzené, rozpočtové možnosti. Ako sa vieme pozrieť na tieto možnosti? Nuž, dámy a páni, pozrite sa, ako sa naložilo s návrhmi pánov kolegov poslancov Mikloša a Bauera pri schvaľovaní programu tejto schôdze. Bol taký radikálnejší návrh pána Mikloša, aby sme sa pozreli, ako treba prehodnotiť rozpočet, a aby potom padla správa v tomto parlamente. Dostal rýchlu odpoveď: Nie. Veľmi skromná, skôr, by som povedal, defenzívna požiadavka kolegu Bauera, aby sme dostali aspoň informáciu o tom, ako sa vyvíja rozpočet na príjmovej strane, na výdavkovej strane, dostal rovnaké nie. Zrejme to nie padlo radšej preto, lebo to asi nebude žiadna sláva, ani na tej príjmovej, ani na tej výdavkovej strane. Dane sa nebudú asi vyvíjať dobre a pri ochote šetriť a tak kompenzovať podporu Carga, kúpy Transpetrolu, výpadky z rôznych TIPOS-ov a nákupu log pre ministerstvá, z nečerpania eurofondov, z nápadov ako šrotovné, tak vlastne ani nevieme, skadiaľ sa to bude a ako sa to bude realizovať, jednoducho preto, lebo ste to zamietli.

Medzi nami keď už sme pri tom šrotovnom. Len každé siedme auto kúpené na základe šrotovného bolo vyrobené na Slovensku. Inými slovami, ak si to prepočítame, tak vláda každé auto kúpené cez šrotovné zo slovenskej výroby podporila viacej ako 9 000 eur. To je dosť, to je, prosím pekne, 270 000 korún. A to mali byť kupované len malé autá a aj boli teda. Viem si predstaviť, že záujem vlády je, aby podporila výrobu. Ale za takúto cenu každého siedmeho auta, 15 %? To už neviem. A určite nemá byť záujem vlády, aby ktokoľvek v tejto krajine mal na úkor ostatných daňových poplatníkov nové auto.

Aké ďalšie nástroje ešte máme. No máme dane. Máme priame dane a o sadzbe ešte môžeme dlho rozhodovať. Minulý týždeň ste rozhodli, že s daňami pracovať nebudeme. A akékoľvek zníženie daní a odvodov ste razantne zamietli. Daňový základ koľko ešte budeme mať, neviem. Ale s tým sa tiež asi nechce pracovať, pretože neboli ste schopní podporiť ani deklaráciu o daňovej zvrchovanosti a už vôbec nie tlak na vládu, aby harmonizáciu daňového základu brzdila. Dámy a páni, máte ešte chvíľu čas s daňovým základom, lebo ja tipujem, že to už dlho nepotrvá. Páni socialisti, niektorí ešte s horšou komunistickou minulosťou v Európskej komisii ako napr. komisár Kovács sa s agendou harmonizácie daňového základu veľmi rýchlo zrejme vysporiadajú hneď potom, ako demokratická Európa spacifikuje rebelujúce Írsko a v opakovanom referende Íri Lisabonskú zmluvu prijmú. Ale to vás zrejme netrápi, lebo naozaj s daňami pracovať nechcete.

Nuž moc ďalších možností nám neostáva. Z účinných sa nám, konzervatívnym demokratom, zdala ešte možnosť zvýšiť flexibilitu trhu práce. Preto je tu ten návrh, ktorý práve prerokovávame. Je otázka, prečo sme predložili práve návrh na zmenu Zákonníka práce po tom, čo premiér dohodol s odborármi a vyhlásil nikdy a za žiadnu cenu. Nuž preto, lebo len nejaký týždeň po tom, čo padlo nikdy a za žiadnu cenu, sa Zákonník práce v tejto Národnej rade na minulej schôdzi menil novým článkom v druhom čítaní v nesúvisiacom zákone. Celé to poslancovi Madejovi od prečítania návrhu až po odhlasovanie netrvalo ani 40 minút. Tak sme si mysleli, že Zákonník práce je najmäkšia norma, s ktorou sa dá pracovať, a skúsili sme to cez ňu.

K samotnej flexibilite. V úvodnom slove o tom kolega Bauer dlhšie hovoril, takže ja sa tomu už nebudem až tak rozsiahle venovať a v krátkosti poviem, že čo to tá flexibilita je. No flexibilita nahrádza istotu práce pre konkrétneho zamestnanca na konkrétnom mieste za istotu viac práce pre viac zamestnancov. A toto je určite verejný záujem aj záujem každého jedného človeka, ktorý sa chce živiť svojou vlastnou prácou. To by malo byť aj záujmom odborárov podľa môjho názoru a z nejakého pre mňa výsostne záhadného dôvodu to nie je. V každom prípade to musí byť záujem najmä v čase krízy zodpovednej vlády. Dnes je kríza, kríza hlboká, a zodpovednosť vlády je o to väčšia. Slovenská vláda totižto zodpovedá za rast nezamestnanosti u nás v tejto krajine, a tá už presiahla 10 %, a nie za to, aby sa firme Škoda Auto v čase krízy darilo. Aj jedno, i druhé je dnes skutočnosťou. Ďakujem pekne.