M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením pána poslanca Minárika sme vyčerpali čas určený na rozpravu, preto mi dovoľte, aby som vyhlásil všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chcem sa opýtať, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave. Ďakujem pekne.

Pani spravodajkyňa? Áno. Máte slovo.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Dovoľte mi najprv dve technické poznámky.

Pán poslanec Kvorka, ja som vás počúvala ako spravodajkyňa. Vy ste fakt nedali procedurálny návrh, takže budeme hlasovať o mojom návrhu ako spravodajkyne, aby sa tento návrh zákona dostal do druhého čítania, ale veď karty sú rozdané, nemusíte mať strach, vieme, aký bude osud tohto zákona.

Po druhé. Pán poslanec, boli sme v prvom čítaní. Prvé čítanie je všeobecná rozprava, keď hovoríme o tom, či budeme prerokovávať návrh zákona, či má politickú vôľu, aby sa to dostalo do druhého čítania. My sme to rozobrali paragrafovo. Ale nič proti tomu, samozrejme, vy ste vystupovali vo svojom mene, ale napriek tomu ste hovorili v množnom čísle. Povedali ste, že pre vládnu koalíciu je tento návrh zákona neprijateľný a čítali ste stanovisko ministerstva. Tak neviem, nepoznám stanovisko ostatných dvoch strán vládnej koalície. Oni sa k tomu nevyjadrili.

A teraz pár poznámok k tomu, čo tu odznelo.

Vy ste povedali a dozvedeli sme sa podľa vašej prvej vety, že finančnú a hospodársku krízu zavinili banky a podnikatelia. Tak už vieme na Slovensku, komu môžeme za to vďačiť. Takže to bolo dobré.

Zákon nepozná pojem, aspoň doteraz som sa s tým nestretla, že navrhovaná novela, ktorú predkladá skupina poslancov, je v rozpore s dobrými mravmi. V zákone sa takéto niečo nepíše.

Tento zákon o. i. mení aj zákon o kolektívnom vyjednávaní vyššieho stupňa. Vy ste, pán poslanec, povedali, že s týmto vôbec nie je problém, pretože sa na tom dohodla tripartita. No je problém, pretože tripartita sa na tom nemala kedy a ako dohodnúť, pretože tento pozmeňujúci návrh predložila na schôdzi tu v Národnej rade vaša poslankyňa. Nebolo to v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Takže tripartita sa k tejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa nemala kedy a kde vyjadriť. A o. i. vám len pripomínam, že práve táto novela je na Ústavnom súde vyše roka. Niekedy v januári alebo vo februári podala na Ústavný súd skupina poslancov tento návrh zákona.

Či sa bude meniť Zákonník práce alebo nie. My sme boli svedkami tuším na februárovej schôdzi, že Zákonník práce sa dá meniť nepriamou novelou bez problémov. Ale ja vás upozorňujem, pán poslanec, že keď skôr nie, na sklonku jesene sa bude meniť Zákonník práce. A poviem aj prečo. Pretože doteraz len podnikatelia, živnostníci a Republiková únia zamestnávateľov hovorili o tom, že v súčasnej hospodárskej kríze, a treba povedať, že táto kríza na nás dolieha zo dňa na deň ťažšie, viď dnešné vyhlásenie alebo včerajšie, treba spraviť pracovný trh pružným. Ale minulý týždeň sa k nim pridala aj Asociácia zamestnávateľských zväzov. A táto asociácia doteraz s vládou celkom dobre vychádzala. Takže aj táto skupina zamestnávateľov cíti, že treba spružniť, treba sflexibilniť Zákonník práce, aby sme sa čím skôr vedeli vysporiadať s touto finančnou krízou, lebo môžete a môžeme chrániť zamestnancov, ja s tým žiaden problém nemám, ale, po prvé, musia byť niekde zamestnaní, aby sme ich mohli niekde brániť.

Takže to boli moje poznámky. Takže počkáme si. Teraz idú eurovoľby, ale počkáme, ako to bude na sklonku jesene, keď sa bude pripravovať štátny rozpočet. A pevne verím, že aj niektoré body z tých, ktoré tu predkladá skupina poslancov, sa objavia v novele Zákonníka práce. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Samozrejme, nechcem komentovať vaše vystúpenie, len ako predsedajúci trošičku mám pocit, že polemika politická s poslancami z pozície spravodajcu nie je celkom namieste, to je úloha navrhovateľa. Ale tento neduh sa objavuje aj v iných prípadoch, teda podľa môjho osobného názoru. Takže bolo by možno dobré o tom niekedy na grémiu prehodiť niekoľko slov.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem navrhovateľovi aj spravodajkyni.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

Parlamentná tlač má číslo 1043. Návrh na pridelenie výborom na prerokovanie má číslo 1058.

Teraz má slovo pán poslanec Peter Gabura a uvedie tento poslanecký návrh.

P. Gabura, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ak by som tomuto návrhu dal úvodnú vetu, tak je to zvýšená kontrola hospodárenia v samospráve. Taký by mal byť výsledok prijatia novely o priamej voľbe hlavného kontrolóra.

Klientelizmus, korupcia a veriteľské záväzky sú hlavnými motivačnými dôvodmi pri zneužívaní nakladania s nehnuteľnými majetkom vo vlastníctve obecných, ale aj regionálnych samospráv. Predaje lukratívnych pozemkov či budov vo vlastníctve obecných, mestských alebo krajských samosprávnych úradov hlboko pod trhovú cenu sú terčom verejnej kritiky, avšak bez adekvátneho opravného prostriedku. Samosprávy miest a obcí často predávajú svoj majetok za veľmi čudných okolností. Netransparentné predaje občanov poburujú, lebo v lokalitách, v ktorých žijú, neraz strácajú veľmi cenný majetok, s ktorým sa často následne nakladá s podnikateľskou bezohľadnosťou. Počet sťažností občanov narastá. Kontrolné orgány tvrdia, že nemajú dostatok kompetencií, aby problémom predišli alebo ich následne efektívne riešili. Dokonca i zistenia NKÚ majú len nezáväzný, odporúčajúci charakter. Pritom priamej kontrole nakladania s majetkom samospráv sa bytostne bráni aj ich zastrešujúci orgán Združenie miest a obcí Slovenska. Len jeden z prípadov uvediem. Pri zámene pozemkov medzi samosprávou a podnikateľským subjektom poukazujú, že rozdiel v cene dosiahol až 200 mil. korún v neprospech samosprávy. Takáto situácia obyvateľov frustruje. A nečudo, že strácajú dôveru k právu, k orgánom, ktoré by ich mali chrániť. Napokon, zákon obciam ukladá, aby svoj majetok chránili, zveľaďovali, a nie pod cenu rozpredávali.

V čom je teda zmena, ktorú ponúkam. Zopakujem súčasný status. Hlavného kontrolóra volí a odvoláva mestské zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom mesta. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa naň všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu mestského zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie. Hlavného kontrolóra volí mestské zastupiteľstvo na šesť rokov. Hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s mestom. Plat hlavného kontrolóra je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a koeficientu podľa počtu obyvateľov mesta, ktorý žije v meste. Mestské zastupiteľstvo môže hlavnému kontrolórovi, toto podčiarknem, schváliť mesačnú odmenu až do výšky 30 % z platu hlavného kontrolóra podľa uvedeného.

Skutočnosť je taká, že podľa údajov ministerstva vnútra štvrtina miest kontrolórov ešte stále na Slovensku nie je obsadená. V obciach pod 5 000 obyvateľov v mnohých prípadoch je kontrolór zvolený ako spoločný pre viaceré obce. Preto moja ponuka je priama voľba občanmi v obciach nad 5 000 obyvateľov. Totiž vo veľa obciach nad 5 000 obyvateľov je zriadený úrad hlavného kontrolóra alebo, by som sa vyjadril presnejšie, kontrolný úrad. Priama voľba posilní postavenie hlavného kontrolóra. Pokladám za nesprávne a nesystémové, že kontrolóra si volia poslanci podľa vlastných kritérií, ktoré nemusia vyhovovať záujmom mesta. Preto navrhujem, aby v mestách a v obciach nad 5 000 obyvateľov hlavného kontrolóra nevolili poslanci v zastupiteľstvách ako doteraz, ale aby ho volili priamo občania súčasne s ostatnými volenými funkcionármi mesta či obce. Pravidlá pre voľbu sa navrhujú rovnaké ako pre voľbu starostu, primátora obce alebo mesta. Hlavný kontrolór volený priamo občanmi bude mať postavenie, ktoré nebude nijako závisieť od tých, ktorých kontroluje. Nazdávam sa preto, že takáto úprava výrazne posilní čistotu hospodárenia obcí a miest. Tak ako sa ukázalo, že priama voľba prezidenta Slovenskej republiky je dobrá pre našu vlasť, tak si myslím, že je dobré, ak o kontrole samosprávy bude rozhodovať občan v priamej voľbe, inými slovami, prehĺbime demokraciu.

Ešte taká poznámočka pod čiaru. Pretože môj záujem nie je prezentovať seba alebo prezentovať nejakú tému, ktorá je nerealizovateľná, zaoberám sa dlhšie týmito okolnosťami, ktoré vznikajú v obecných a mestských zastupiteľstvách, spôsobom hospodárenia, spôsobom ututlávania, mám za to, aby sme sa v budúcnosti zaoberali aj tým, ako legislatívne upraviť, aby sme prezentovali rozpočty mesta priamo na internete v aktuálnej verzii tak, aby si každý občan mohol priamo nahliadnuť, aby videl okamžitý stav, ako sa narába s jeho majetkom, a to nielen jeho, ale i obecným a mestským majetkom. Vtedy môžeme povedať, že je tu snaha férovo hospodáriť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Pavlovi Gogovi. Má slovo.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (tlač 1043). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. marca 2009 č. 1058 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pána poslanca Kvorku, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Kvorkovi. Pán poslanec, pokiaľ ste v rozprave, musíte vystupovať spoza rečníckeho pultu. Rokovací poriadok predpisuje, že v rozprave sa vystupuje pri rečníckom pulte.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predkladateľ, dovoľte mi, aby som v krátkosti zaujal pár stanovísk k predkladanému návrhu, kde hlavným cieľom je zámer, aby v mestách a obciach a hlavne tam, kde je počet obyvateľov nad 5 000, ide tu aj o hlavné mesto Bratislavu, Košice, hlavného kontrolóra nevolili poslanci v zastupiteľstvách, tak ako to bolo doteraz, ale, hovoríte, aby hlavný kontrolór bol volený priamo občanmi (oprávnenými voličmi) súčasne s volenými funkcionármi obce či mesta.

Na druhej strane som si vypočul vo vašom prednesení, kde ste hovorili, že každý občan má právo vedieť, ako sa nakladá s jeho majetkom, čo je, si myslím, záležitosť povinnosti hlavného kontrolóra. A tuná akosi nerozumiem tomu, či občania, ktorí sú v obci do 100 alebo 500, 1 000, 2 000, sú rozdielni ako občania, ktorí sú nad 5 000, pretože myslím si, že práca kontrolóra musí byť jednoznačne rovnaká. Kontrolór, ktorý je zvolený podľa platných zákonov, ktoré v Slovenskej republike platia, si musí vykonávať svoju prácu jednoducho v rámci zákonov. A tam nemôže byť rozdiel, či je tam 5 000 obyvateľov, viac obyvateľov alebo je tam do 5 000 obyvateľov. V tomto vidím akože dosť dôležitý problém, prečo by sa mala táto zmena rátať. Viem, že ste tu poukázali vo svojom príhovore trošička, že zrejme v mnohých tých menších obciach ten kontrolór pôsobí sám ako kontrolór a predkladá správy obecnému alebo mestskému zastupiteľstvu z toho, čo previedol ako sám, a že nad 5 000 obyvateľov tam zrejme ste smerovali aj svoju požiadavku. Už existuje aj voľajaký kontrolný úrad, ktorý má už voľajakých x, y zamestnancov, ktorí sa podieľajú na tejto práci.

Ja, naopak, si myslím, že voľba hlavného kontrolóra v obciach aj mestách, tak ako je to doteraz, vyplýva z dvoch hlavných dôvodov. Prvý hlavný dôvod je ten, že jeho postavenie vzhľadom na povahu jeho činnosti malo by byť nezávislé, pretože je to kontrolór. A z toho dôvodu si myslím, že nestačí, aby kontrolór bol jednoducho vybraný. Ten človek, si myslím, v takomto prípade už by nemusel spĺňať tie podmienky, o ktoré nám tu ide. A druhý dôvod je to, že žiadny iný orgán, tak ako je to doteraz, je to práve zastupiteľstvo, nemôže takúto voľbu vykonať. Čiže je to obecné alebo mestské zastupiteľstvo, ktoré túto činnosť vykonáva.

Skôr by som sa z tohto pohľadu, ak by sme už mali tuná robiť dajaké úpravy v tomto, zameral asi na to, že by bolo potrebné upraviť systém vnútornej kontroly v územnej samospráve. A potom by som pokladal za potrebné skôr sa zamerať na právomoci hlavného kontrolóra, ktoré by možnože bolo potrebné určitým spôsobom upraviť, upraviť povinnosti orgánov samosprávy po niektorých zisteniach hlavného kontrolóra, postavenie hlavného kontrolóra, na dodržanie povinnosti obci voči hlavnému kontrolórovi, a nie na osoby, ktoré sú ustanovené do funkcie.

Čiže môj názor je ten, že prijatím takéhoto návrhu, aký vy predkladáte, som si ho preštudoval, by sa zaviedla voľajaká dvojkoľajnosť v samospráve s tým, že potom by mohlo vznikať, že v malých, v menších obciach, tak ako som tuná v úvode spomínal, by bol zaužívaný pôvodný systém alebo podľa zákona, ako je to dané. A ak by prešlo to, čo vy navrhujete, tak v tých obciach a mestách, ktoré sú nad 5 000 obyvateľov, by dochádzalo k tomu druhému spôsobu. Tak z tohto dôvodu si myslím, že voľba hlavného kontrolóra by mala byť jednotná, nezávisle od toho, či sa to bude týkať obce, ktorá má, tak ako som spomenul tuná, 100 obyvateľov alebo ich bude mať ja neviem 500, milión a tak ďalej a tak ďalej. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, ešte pani poslankyňa Damborská ma informovala. Myslím, že to je relevantné, lebo hneď na začiatku vystúpenia pána poslanca, hovorí, jej nefungovalo zariadenie na prihlásenie sa do diskusie. Takže pevne verím, že so všeobecným súhlasom by som ešte dal slovo, aby vystúpila v rozprave aj pani poslankyňa Damborská. Ďakujem pekne, kolegovia. Máte slovo, pani poslankyňa.

M. Damborská, poslankyňa: Veľmi pekne vám ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, milé kolegynky, kolegovia, nedá mi, aby som nezareagovala na návrh novely zákona o obecnom zriadení predložený pánom poslancom Gaburom.

Počas pôsobnosti v Národnej rade Slovenskej republiky som dosť často v kontakte s predstaviteľmi miestnej a regionálnej územnej samosprávy. Vďaka tomu som sa oboznámila s fungovaním miest a obcí, ako aj ich orgánov. Vychádzajúc z týchto svojich poznatkov mám za to, že návrh zákona predložený pánom poslancom Gaburom nie je systémový a vnáša do spôsobu vzniku, trvania a aj zániku pracovného pomeru hlavných kontrolórov prinajmenšom chaos. Pán kolega pán poslanec Gabura vo svojom návrhu zákona totiž navrhuje, aby v mestách a v obciach nad 5 000 obyvateľov hlavného kontrolóra nevolili poslanci v zastupiteľstvách na šesť rokov ako doteraz, ale aby ho volili priamo občania súčasne s ostatnými verejnými funkcionármi mesta či obce, a to na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štyri roky. Voľby hlavného kontrolóra by sa mali podľa predloženého návrhu v týchto obciach a mestách uskutočniť súčasne so všeobecnými voľbami do orgánov samosprávnych obcí. Na voľbu hlavného kontrolóra by sa mali použiť ustanovenia zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí platné pre voľbu starostu. Pýtam sa, či chceme túto pracovnú, zdôrazňujem slovo "pracovnú", funkciu v niektorých obciach a mestách spolitizovať. V obciach pod 5 000 obyvateľov a v samosprávnych krajoch by totiž naďalej tak ako doteraz volili a odvolávali hlavného kontrolóra zastupiteľstvá, a to na dobu šesť rokov.

Čiže pán poslanec Gabura z nejakého mne neznámeho dôvodu, ale síce zdôvodňoval pán poslanec svoje pohnútky, navrhuje zrušiť v niektorých obciach a mestách doposiaľ v zákone stanovené právo ich volených predstaviteľov, určiť predpoklady na vznik pracovného pomeru tohto nepochybne dôležitého vedúceho zamestnanca obce (napr. úroveň a zameranie vzdelania, prax z kontrolnej činnosti a podobne). V zákone o obecnom zriadení je totiž ako kvalifikačný predpoklad na funkciu hlavného kontrolóra stanovené ukončené minimálne úplne stredné odborné vzdelanie. Podotýkam, že práve potreba zodpovedajúcej vzdelanostnej úrovne hlavných kontrolórov, a tým vlastne zabezpečenie odborného výkonu tejto funkcie zo zákona boli v minulosti predmetom zložitých rokovaní.

Okrem toho zákon o obecnom zriadení vyžaduje, aby bol súčasťou prihlášky kandidáta na funkciu hlavného kontrolóra aj výpis z registra trestov nie starší, ako to býva, ako tri mesiace, ktorým kandidát preukazuje svoju bezúhonnosť, čo považujem práve pri nezávislom výkone kontrolnej činnosti za nevyhnutný predpoklad. Na rozdiel od zákona o obecnom zriadení zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí, podľa ktorého by sa mali na základe predloženého návrhu pána poslanca Gaburu voliť hlavní kontrolóri v niektorých obciach a mestách, však túto podmienku nevyžaduje.

Zastupiteľstvá tiež môžu podľa v súčasnosti platného zákona o obecnom zriadení uznesením stanoviť ďalšie predpoklady na výkon tejto zodpovednej funkcie, čo vo viacerých prípadoch, a to najmä v mestách, aj robia. Navrhovaná novela túto možnosť vylučuje. Podľa pána poslanca Gaburu návrh zákona reaguje na pravidlo, podľa ktorého si v obciach a v mestách určujú poslanci obecných, miestnych a mestských zastupiteľstiev aj orgán, ktorý ich činnosť kontroluje. Pán poslanec v dôvodovej správe argumentuje systémovo zlým pravidlom a konštatuje, že návrhom vytvára systémovo nezávislé postavenie tejto kontrolnej funkcie. Ja som však na druhej strane presvedčená, že vznik pracovného pomeru, odmeňovanie a aj úlohy hlavných kontrolórov obcí sú v platnej právnej úprave tak v podmienkach obcí, ako aj samosprávnych krajov ošetrené systémovo, dostatočne a nie je potrebné vnášať do nich zmeny navrhovaním dvojakého režimu vzniku, a tým aj zániku pracovného pomeru a už spomínaný chaos. Podotýkam, že hlavný kontrolór podľa súčasnej úpravy na obidvoch úrovniach územnej samosprávy vykonáva vnútornú kontrolu, t. j. kontrolu pre potreby orgánov obcí a samosprávnych krajov na rozdiel od Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý je podľa Ústavy Slovenskej republiky nezávislým orgánom kontroly hospodárenia obcí a samosprávnych krajov.

Na výkon vnútornej kontroly určite nie je potrebné, aby bol hlavný kontrolór volený priamo obyvateľmi obce. Hlavný kontrolór nemá byť podľa môjho názoru ďalším obecným politikom. Má byť výlučne odborníkom pre potreby obce. Keďže návrh zákona nepožaduje aj zmenu rozsahu kontrolnej činnosti stanovenej v zákone o obecnom zriadení a hlavný kontrolór by aj naďalej mal byť zamestnancom obce, posilnenie postavenia hlavného kontrolóra, najmä jeho nezávislosti, by bolo len formálne, natíska sa otázka, prečo pán poslanec nemá ambíciu riešiť na rovnakých princípoch, t. j. priamou voľbou občanmi, voľbu kontrolórov v celom systéme vnútornej kontroly verejnej správy, ale len v ním vybraných subjektoch miestnej územnej samosprávy. Navrhovaná zmena by podľa mňa veci neprospela, ale spôsobila by len komplikácie a chaos.

Hoci pán poslanec v dôvodovej správe uvádza, že navrhovaná zmena je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nie som o tom úplne presvedčená. Podľa ústavy totiž orgánmi obce sú len obecné zastupiteľstvo a starosta. Na čo ma byť priama voľba hlavného kontrolóra obyvateľmi obce, keď hlavný kontrolór nemá byť orgánom obce?

Návrh má aj ďalšie nedostatky, vecné aj formálne, o ktorých však v tomto štádiu legislatívneho procesu nebudeme hovoriť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené argumenty nebudem hlasovať za predložený návrh pána poslanca Gaburu, nebudem hlasovať za jeho posunutie do druhého čítania a myslím si, že ani poslanecký klub Slovenskej národnej strany nepodporí tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Takže odzneli všetky vystúpenia poslancov v rozprave, takže dovoľte mi vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú.

Registrujem, že chce vystúpiť navrhovateľ so stanoviskom k rozprave. Máte slovo, pán navrhovateľ. (Hlasy z pléna.)

Poprosím skôr sa prihlásiť, pozrel som sa na tabuľu, nesvietilo tam nič. (Hlasy z pléna.) Dobre. Tak sa ešte vrátime k tomu, ale poprosím naozaj sledovať viacej priebeh. A zjednoťme sa. S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Bobrík, pani poslankyňa Smolková. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci a pani kolegyňa, musím v tomto prípade veľmi súhlasiť s vaším vystúpením a podporiť vlastne ten váš názor, ktorý ste vyjadrili, a vlastne oponovať pánovi predkladateľovi v tom, že týmto by vytváral novú politickú funkciu, by som povedal, starosta je politická funkcia. A je to v priamej voľbe, a preto je aj v priamej voľbe. Takýto má tie oprávnenia ako správny orgán. A jednoducho je orgánom obce, ktorý má právo zasahovať do práva právom chránených záujmov občanov. Toto, takáto kompetencia tým, že by bol niekto v priamych voľbách volený, a pritom by bol zamestnancom obce, je také schizofrenické, by som povedal. Nechápem tam celkom tú podstatu tej priamej voľby potom v tomto prípade, že mu dávame takéto postavenie, takejto dôležitej funkcie. A pritom to nie je teda ani správny orgán, ani orgán obce alebo mesta.

Je tu, samozrejme, tá problematika, ku ktorej ste aj vy vystúpili. Je to síce len nad 5 000 obyvateľov, ale potom je to nerovné postavenie vlastne, lebo dneska sa nám osvedčil v tých menších obciach naozaj ten spoločný kontrolór, ktorý je v jednotlivých menších obciach. A vlastne to potom postavenie je úplne iné toho kontrolóra ako potom kontrolóra v obciach nad 5 000.

Preto myslím si, že ešte celkom nedozrel ten čas na to. A ani, myslím si, nie je to celkom dopracované tak, aby som mohol s tým súhlasiť. A podporujem kolegyňu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Monika Smolková. Nech sa páči.

M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja chcem tiež v krátkosti podporiť vystúpenie pani poslankyne Damborskej. A chcem sa pripojiť hlavne v tom, že skutočne tento predložený návrh, pán predkladateľ, aj keď všetkými desiatimi súhlasím so zvýšenou kontrolou v samospráve, pretože máme osobnú zlú skúsenosť, je nesystémové riešenie aj v tom, že ono pokiaľ by tento návrh prešiel, by bolo potrebné vstúpiť aj do platových podmienok kontrolórov, pretože by boli plus ďalšie, ďalšie pracovné náležitosti, ktoré z toho vyplývajú. Takže možno pre budúcnosť, pokiaľ by sme chceli riešiť otázku kontrolórov v rámci samosprávy, tak to musíme riešiť systémovo a komplexne, nedá sa vytrhnúť jedna časť. Toľko som chcela povedať. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú.

A o slovo sa prihlásil pán navrhovateľ v záverečnom slove. Nech sa páči.

P. Gabura, poslanec: Ďakujem pekne. Ja považujem za úspech, že sa o tom vôbec diskutuje, pretože vždy na konci je práve spokojnosť občana, vždy na konci je čisté ekonomické prostredie v obciach a v samospráve.

Pán kolega, ja by som tiež bol veľmi rád, keby sme toto mohlo uplatniť en bloc na všetkých kontrolórov, ale musíme brať do úvahy reálnu situáciu v súčasnosti a to je, že zhruba štvrtina miest kontrolórov nie je obsadená, dodnes nie je obsadená. A potom v skutku ten model vytvára, že jeden kontrolór spravuje viacero obcí, vytvára úplne iný prístup toho kontrolóra ku kontrole financií. Myslím, že je omnoho viac nezávislý, ako keď ten kontrolór priamo pochádza z toho mesta, ako keď je priamo osobne známy alebo viac-menej známy poslancom, ktorí ho volia.

Problém je, čo sa týka odmeňovania? Však predsa keby bol zvolený kontrolór, tak sa nájde spôsob alebo je tam navrhnutý spôsob, ktorý prihliada na odmeňovanie, tak ako je odmeňovaný starosta a primátor. Tam nevidím žiaden problém.

Problém ale v tejto chvíli vidím, že ZMOS vlastne sa vyjadril tak, že podporil, aby sme niečo robili v tomto. Totiž ZMOS permanentne bombarduje akúkoľvek zmenu, ktorá má byť prísnejšia na kontrolný mechanizmus. Ja som si pozorne prečítal, keď sa predkladal ústavný zákon, a to Najvyšší kontrolný úrad keď dostal kompetenciu, aj keď veľmi planú kompetenciu, kontrolovať obce a samosprávy. A ZMOS sa vždy bude brániť. A ja si myslím, že práve toto je dobrý signál, že takéto vyjadrenie ZMOS dal. To znamená, že sme na dobrej ceste.

Chcem povedať, že dvojkoľajnosť sa tu nezavádza, pretože v tejto chvíli keď nazývate toto dvojkoľajnosťou, tak dvojkoľajnosť tu aj teraz funguje, ako sme spomenuli, menšie obce, viacero obcí robí jeden kontrolór a mestá už vzhľadom na obsah kontrol, vzhľadom na tú vyťaženosť majú zriadené už inštitúty kontrolórov.

Takže ja si myslím, že skôr či neskôr dôjdeme k tomu, že tento spôsob je dobrý, že je potrebné, aby sme práve takýmto spôsobom vytvorili nezávislosť, väčšiu nezávislosť kontrolóra voči poslancom. Apropo, poslanci schvaľujú 30 % odmeny súčasnému kontrolórovi. Apropo, my kvalifikačné požiadavky na kontrolóra nemáme vytiahnuté tak, aby spĺňali kritériá dobrého kontrolóra, pretože požadujeme len úplné stredoškolské vzdelanie. A v hocijakej inštitúcii, hocikde je požadované minimálne vysokoškolské vzdelanie.

Takže ja si myslím, že aj touto diskusiou sme načreli do mnohých problémov, ktorými sa práve dotýkame tohto prekrývania kontroly v samosprávach.

Ja chcem ešte záverom poďakovať za diskusiu. Ja rozhodne budem naďalej s týmto pracovať. A ako som v úvode záverom povedal, hľadajme spoločne cestu ako spriehľadniť, ako vyčistiť všetky finančné toky tak, aby nebolo ani náznaku o tom, že nejaká skrytá alebo akákoľvek korupcia sa v tejto spoločnosti uplatňuje. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem za záverečné slovo.

Pán spravodajca tiež chce využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Tiež by som povedal, že to je zaujímavá diskusia ohľadom hlavného kontrolóra. Osobne si nepamätám na stretnutia so ZMOS-om, že by ZMOS nejakým spôsobom na stretnutiach s výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj tlačil na voľbu hlavného kontrolóra, so zvýšením právomocí hlavného kontrolóra, áno, s tým som sa stretol, ale s voľbou hlavného zatiaľ nie.

Dá sa súhlasiť s mnohými argumentmi aj mojich koaličných partnerov, s tými súhlasím. Tiež si myslím, že nie je to systémové riešenie, pretože vstupom takéhoto subjektu do volieb v podstate ide o voľby so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená, že si môže robiť aj volebnú kampaň, do nejakej výšky, určiť, kto ho bude nominovať a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré nie sú zatiaľ absolútne doriešené.

A čo sa týka akéhosi šafárenia na obciach, tak si myslím, že občania takisto, ako aj poslanci, majú právo hlavného kontrolóra kontrolovať, či urobil správne to, čo urobil, či tá kontrola bola v súlade so zákonom, či prešla a prebehla v poriadku.

Takže nevidím tuná dôvod na to, aby táto voľba hlavného kontrolóra bola priamo z tohto pohľadu, čo som už naznačil. A, samozrejme, s tým súhlasím, čo tu kolegovia poslanci povedali. Zatiaľ ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

To boli slová pána spravodajcu v záverečnom vystúpení, pri hodnotení rozpravy, teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/ 2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1044 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1059.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru, aby návrh zákona uviedol. Pán predseda, nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, páni, dovoľte, aby som stručne uviedol navrhovanú novelu. Všetci si pamätáme pred niekoľkými týždňami na energetickú, resp. plynovú krízu, nielen z takticko-strategického, ale aj hospodárskeho hľadiska.

Návrh tejto nie veľkej, nie podstatnej ale nie nejako super zložitej novely je v podstate snaha do určitej miery dokompletizovať také všestranné a komplexné zaistenie energetickej bezpečnosti a v rámci nej aj bezpečnosti elektroenergetickej, a to vo všetkých jej takých každodenných prozaických úkonoch, ktoré sú vyžadované od subjektov realizujúcich všetky aktivity, ktoré sa viažu na túto oblasť, celý rad väčších, ale aj relatívne malých krokov, ktoré potom spolu vytvárajú komplex výroby a distribúcie, najmä elektrickej energie. Držiteľ povolenia v elektroenergetike totiž musí pri výkone svojej povolenej činnosti plniť všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, vo väzbe na čo musí mať aj potrebné oprávnenia, ktorých využitie, samozrejme, len v rozsahu nevyhnutnom na plnenie svojich povinností a vo verejnom záujme podmieňuje naozaj komplexné a profesionálne napĺňanie predmetu činnosti nositeľa povolenia v tejto oblasti. Návrh zákona teda upravuje a racionalizuje riešenie niektorých problémov, nie všetkých, niektorých problémov, ktoré existujú pri budovaní energetických sietí.

Navrhovaná právna úprava rozširuje rozsah oprávnení, ktorý je upravený v platnom znení zákona o energetike.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zatiaľ toľko, ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo Pavlovi Pavlisovi, ktorého ako spravodajcu určil navrhnutý gestorský výbor, pre hospodársku politiku. Nech sa páči.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1044. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.

Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1059 z 31. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či je niekto z prítomných poslankýň a poslancov, kto sa chce prihlásiť ústne. Registrujem zatiaľ prihlášku pána poslanca Stanislava Kahanca ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pár slov k tejto novele. Je určite pochopiteľné, že keď sú špeciálne krízové situácie, že musia byť aj určité oprávnenia. A je určite samozrejmé, a myslím, že je tiež záujmom všetkých, aby bola všestranne zabezpečená energetická bezpečnosť. To je, myslím, nepochybné. Otázka je, akým spôsobom sa toto zabezpečuje. A už sme predtým mali iné zákony, ktoré takisto pre zabezpečenie bezpečnosti, si myslím, narúšali riadne fungovanie vzťahov a subjektov pôsobiacich v tejto oblasti. Týkalo sa to vtedy napr. regulácie plynových zásobníkov a podobne. A v tomto prípade sa chcem opýtať predkladateľov na pár vecí, ktoré sú v tejto krátkej novele zákona č. 656/2006 Z. z. o energetike.

V bode 1 § 10 ods. 1 sa len mení formulácia a miesto slov "je oprávnený" sa vkladajú slová "môže vo verejnom záujme". To, že sa tam zdôrazňuje verejný záujem, je pre mňa pochopiteľné. Už nie celkom je pre mňa pochopiteľné, prečo sa tam píše slovo "môže", x razy pri predkladaných zákonoch hovoríme o tom, že keď sa dáva iba možnosť, ktorá by mala byť v tomto prípade podľa mňa jasne špecifikovaná ako oprávnenie, tak slovo môže je možnosť, "urobí, neurobí, urobí Ferovi, neurobí Janovi". Ja si myslím, že keď už chcete predložiť novelu a robiť niečo vo verejnom záujme, tak by tam podľa mňa v zmysle toho, čo predkladáte, patrili slová "je oprávnený vo verejnom záujme". To len na margo toho, že sa tam používa slovo "môže", ktoré podľa mňa v tomto prípade je nejednoznačné stanovenie pre držiteľa povolenia, a teda oprávnenej osoby.

V ďalších odsekoch § 10, týka sa to ods. 1 písm. a) a ods. 1 písm. d), sa zasa v tomto návrhu uplatňuje zmena, že sa vypúšťajú slová "po predchádzajúcom súhlase vlastníka". Tu sa chcem spýtať, ako bude zabezpečená ochrana vlastníckych práv, lebo asi to predchádzajúce znenie, keď uvádzalo tú formuláciu "po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti", tak asi myslelo na to, aby boli chránené práva vlastníka nehnuteľnosti. Teraz sa v týchto dvoch písmenách tieto slová jednoducho vypúšťajú.

V § 10 ods. 1 za písmeno d) sa zasa vkladá nové písmeno. A v tomto novom písmene chceme, aby mimo zastavaného územia obce rozhodol stavebný úrad, v akom rozsahu možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. To zasa pripomína jednoznačne taký vstup, predtým sme mali iné zákonné normy, kde sa dovolil vstup a povinnosti boli stanovené, že až po kolaudácii stačí všetko vysporiadať a predtým sa môže kľudne vstúpiť na cudzí pozemok. To mi v tomto trošku pripomína v tom zmysle. Ja beriem, že treba to riešiť, ale zasa sa to stavia len do polohy, že stavebný úrad rozhodne a oprávnenia stavebníka automaticky vznikajú nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ak by tieto úrady fungovali korektne a ak by sme mali nejaké jednotné pravidlo pri zabezpečovaní týchto vecí, možno by som to aj sa snažil pochopiť. Ale vzhľadom na doterajšie zmeny, ktoré sme tu predkladali a ktoré sa týkali práve vlastníckych práv, tak toto tu vo mne vyvoláva skôr pochybnosti, ako sa to bude naplňovať, už aj napr. v prípadoch, keď ide o pezinskú skládku alebo keď ide o problémy Trebišova, kde úrady rozhodli a nerozhodli až tak celkom korektne a bolo to previazané krížom-krážom. A myslím si, že to nebolo férové a vôbec sa nedbalo ani na záujmy občanov, ani na záujmy obce. A tu sa pre zmenu vstupuje do práv vlastníka nehnuteľností. To znamená, že ten vlastník bude ešte v horšom stave, ako tá obec. Predsa len tá obec má nejaké páky a predsa len za tú obec môžu prejaviť svoju vôľu aj občania napr. petíciou. Keď je sám vlastník, tak je postavený na milosť a nemilosť rozhodnutia práve týchto štátnych inštitúcií.

Takže toto boli, myslím, také hlavné dôvody, ktoré mňa pri tejto predkladanej novele zákona o energetike upútali. A rád by som na tieto veci, pokiaľ je možné, dostal odpoveď. Ďakujem pekne.