M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, teraz bude pán poslanec Daniel Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Najskôr na pána poslanca Jánoša. Pokiaľ ste si nevšimli, pán spravodajca označil postoj, keď niekto nie je za Lisabonskú zmluvu, za antieurópsky. To je problém podľa mojej mienky. Urobil to nie raz, urobil to dvakrát, potom trikrát. A keďže v trestnom práve platí trikrát a dosť, tak som už zareagovať musel. Už stačilo proste.

K oblasti strategickej, teda energetickej bezpečnosti, pán poslanec Jánoš. Po prvé si myslím, že analýza, o ktorej vy hovoríte, ktorá bola prijatá v lete 2008, asi veľmi nereaguje na plynovú krízu v januári 2009. Že? Čiže asi to je trošku neaktuálne. Po druhé, čo ma zaujíma, to ani nie sú až také analýzy, ale skôr skutky. Ja sa vás opýtam. Budeme stavať nové bloky v Mochovciach. Bude to urobené tak, aby mohli mať jadrové palivo aj odinakiaľ ako z Ruska? To je konkrétna otázka, na ktorú asi neviete dať odpoveď. Ale to je podľa mojej mienky problém, o ktorom by sme mali hovoriť, aby sme neboli aj v jadrovom palive závislí stopercentne od Ruska, napr. keď budujeme niečo nové, už to staré asi nezmeníme.

K pánovi poslancovi Čížovi, ktorý vždy začne na mňa reagovať tým, že on už teda nechce, ale proste musí. Pán poslanec, odporúčam vám, proste ak nechcete, nesiľte sa do toho, nereagujte. Neviem, či máte nejaké nutkanie vždy pribehnúť, reagovať. Proste, nesiľte sa do toho, buďte v tomto slobodný.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz sa prihlásil do rozpravy pán minister. Má prednosť v súlade s rokovacím poriadkom. Nech sa páči, pán minister.

M. Lajčák, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte si len zvykám na rokovací poriadok, takže ja som trpezlivo čakal, kedy budem vyzvaný, aby som zareagoval. Tí, čo ma poznáte, tak viete, že som zástancom komunikácie, ktorá by mala byť podľa môjho presvedčenia priama, férová a k veci. Zaregistroval som značnú časť príspevkov, ktorá sa netýka zahraničnej politiky. Ak dovolíte, ja vo svojej odpovedi si uchovám svoje portfólio ministra zahraničných vecí a budem reagovať na zahraničnopolitickú agendu.

Pán poslanec Kukan oceňujúce materiály sú presnejšie a pravdivejšie. Vážime si túto poslaneckú snemovňu, nemáme pred vami čo skrývať, budeme s vami komunikovať otvorene a férovo aj do budúcnosti. Ak vnímame isté riziká rozpočtu, naplnenia jeho príjmovej stránky, tak to predsa nebudeme skrývať pred poslancami Národnej rady. V čom sú riziká? V tom, že máme nejaké ciele, máme nejaké ambície, ktoré nezávisia iba od nás, a priorita priorít je, že všetko sa musí udiať v súlade so zákonom.

Citovali ste návštevu pána predsedu vlády Roberta Fica na ministerstve zahraničných vecí v lete minulého roku. Hovoril o potrebe ekonomizácie zahraničnej služby. Tu by som povedal, priority sa nemenia, ale, samozrejme, život nám mení ich poradie. V tom čase nikto nehovoril a nepredpokladal takúto rozsiahlu finančnú a hospodársku krízu, akej dnes čelíme. A, pochopiteľne, toto je téma, na ktorú musí zareagovať aj ministerstvo zahraničných vecí.

Takisto ťažko mi je sa vyjadrovať k niečomu, čoho som nebol súčasťou, keď ste, pán poslanec, citovali pána premiéra, že opozícia rezignovala na zodpovednosť za zahraničnú politiku. Ja takisto, ako to tu už zaznelo, vychádzam z toho, že pán predseda vlády reagoval na negatívne stanovisko opozičných strán k hlasovaniu o Lisabonskej zmluve a k jej schváleniu v parlamente Slovenskej republiky. Ja som v tom čase bol špeciálnym predstaviteľom Európskej únie, svojím spôsobom európskych úradníkom, chodil som do Bruselu často a viem, ako tento postoj bol vnímaný v európskych štruktúrach. A bol vnímaný s veľkou ustarostenosťou a s nepochopením. A ja som bol často kontaktovaný predstaviteľmi Európskej únie s prosbou, aby som vysvetlil, o čo slovenskej opozícii ide a či si neuvedomujú, ako ohrozujú takúto zásadnú tému životného významu pre Európsku úniu, ako je Lisabonská zmluva. Ja som si vtedy tento postoj opozičných strán vyhodnotil ako chybný a ako nezodpovedný, ktorý Slovensku ubližoval. A na tomto hodnotení nemám dôvod nič meniť ani k dnešnému dňu.

Pokiaľ ide o vzťahy so Spojenými štátmi, hovorili ste, že treba definovať agendu vzťahov. Ako dobre viete, nová americká administratíva sa ešte stále iba formuje, ľudia na vyšších stredných pozíciách ešte stále prechádzajú procesom schvaľovania. Ale chcel by som pripomenúť, že 5. apríla sa v Prahe uskutočnil veľmi dobrý summit Európskej únie a Spojených štátov, ktorý nám umožnil zadefinovať si spoločnú agendu a naše názory. A ja v najbližších dňoch, v priebehu najbližších dvoch týždňov, nechcem hovoriť o tom dátumu, začiatkom mája mám pozvanie do Washingtonu na rokovanie s mojou partnerkou, kde budeme definovať agendu našich bilaterálnych vzťahov. Súčasťou normálnych vzťahov je, samozrejme, aj komunikácia na najvyššej politickej úrovni, do ktorej patrí aj návšteva predsedu vlády. A to je niečo, s čím pracujeme.

Pokiaľ ide o vzťahy s Ruskou federáciou, hovoríte, že máme hovoriť jasne a otvorene. To vždy bola pozícia vlády Slovenskej republiky, odideologizovať vzťahy, nazývať veci pravými menami, nehanbiť sa povedať, kde súhlasíme a kde nesúhlasíme. A chcem vám dať do pozornosti to, že v tomto duchu sa menia aj pozície Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, ale koniec koncov to sú aj tóny, ktoré prichádzajú od novej americkej administratívy. Nemusím vám pripomínať vyhlásenie viceprezidenta Joe Bidena na mníchovskej konferencii, ktorý hovoril, že je potrebné stlačiť reset button vo vzťahu s Ruskou federáciou. Dávam vám do odporúčania závery poslednej Európskej rady a takisto závery summitu NATO, ktoré definujú, ako by mala vyzerať komunikácia s Ruskou federáciou, na ministerskej schôdzi Severoatlantickej aliancie sme prijali rozhodnutie obnoviť komunikáciu s Ruskou federáciou, bolo vyhodnotené to zastavenie komunikácie ako chybné, a práve na základe toho, čo bola vždy pozícia vlády Slovenskej republiky, normálna, vecná, konkrétna komunikácia.

Pokiaľ ide o vzťahy k Ukrajine, hovoríte, pán poslanec, že pozitívne vzťahy sú v našom záujme. A ja s vami plne súhlasím. A poviem, it takes two to tango, neboli sme to my, kto v januári odstúpil od svojich záväzkov, neboli sme to my, ktorí neplnili to, k čomu sa zaviazali, napriek tomu sa nič nemení na tom, že Ukrajina je náš sused, je náš najväčší sused, že jej stabilita je v našom záujme, nemení sa nič na našej podpore euroatlantického smerovania Ukrajiny do tej miery, do akej si to prajú občania Ukrajiny.

Pokiaľ ide o vzťahy s Maďarskou republikou, dávam do pozornosti vyjadrenie nového maďarského ministra zahraničných vecí na túto adresu, treba tieto vzťahy vnímať v ich celej šírke a komplexnosti, nezakrývajme si oči pred problémami, ale riešme ich s chladnou hlavou. Ja som sa doposiaľ stretol dvakrát s bývalou ministerkou Kingou Göncz a v pondelok mám stretnutie s novým maďarským ministrom zahraničných vecí.

Pán poslanec, vyjadrili ste prianie, aby sme viac podporovali české predsedníctvo. Vám nemusím vysvetľovať, že diplomacia nie je iba to, o čom sa číta na titulných stránkach novín. A rád vás ubezpečujem, že sme mali veľmi úzku komunikáciu s českým predsedníctvom, celý rad tém sme nastoľovali v úzkej koordinácii s českým predsedníctvom. A vzhľadom na to, že priority českého predsedníctva nám boli veľmi blízke, nerobilo nám to žiaden problém. Takže môžem vás naozaj o tomto ubezpečiť aj môžete si to overiť aj na českej strane.

Pokiaľ ide o Chorvátsko, Slovenská republika podporovala a kontinuálne podporuje integráciu Chorvátska aj do NATO, ktorá sa úspešne zavŕšila, aj do Európskej únie. Chorvátsko má uzavretých sedem kapitol, otvorených dvadsať dva, ale dnes stojí kvôli dvom problémom. Jeden je nedoriešený bilaterálny spor so Slovinskom. Obidve strany sporu, aj Slovinsko, aj Chorvátsko, sú pre nás blízke a priateľské krajiny. Európsku úniu v tomto spore zastupuje Olli Rehn, ktorý nás požiadal, aby sme rešpektovali jeho úlohu, aby sme podľa možností podporovali, čo aj robíme. Ja som v pravidelnom kontakte so všetkými aktérmi tohto sporu a snažím sa využívať aj svoju pozíciu v tom, aby sa podarilo oddeliť tento spor od samotných prístupových rokovaní a aby teda Chorvátsko mohlo napredovať smerom k členstvu v Európskej únii. Chcem ale povedať, že je tu ešte jeden problém. A to je problém, ktorý sa vynoril nedávno. A to je nedostatočná spolupráca s haagskym tribunálom. Minulý týždeň sme mali na návšteve hlavného prokurátora haagskeho tribunálu Sergea Brammertza a ten problém je vážny. Takže Slovenská republika sa snaží poskytovať svoje dobré služby v súlade s úlohou, ktorú zohrávame, a v súlade s vnímaním, aké máme.

Pán poslanec Halecký ocenil ekonomickú dimenziu diplomacie, za čo ďakujem. Naše vzťahy s Ukrajinou, ale aj naše vzťahy s Poľskom, ktoré sú naše susedné krajiny, do značnej miery, samozrejme, vnímame cez prizmu záujmov občanov, predovšetkým občanov, ktorí žijú v prihraničných oblastiach. Moja návšteva vo Varšave minulý týždeň bola do značnej miery orientovaná na to, aby sme využívali európske prostriedky, európske fondy na presadzovanie spoločných projektov, ktorých cieľom je zlepšiť infraštruktúru, zlepšiť komunikáciu, zlepšiť životné podmienky v pohraničných oblastiach. A pokiaľ ide o Ukrajinu, pochopiteľne, témy, ako sú vízum a cezhraničná spolupráca, sú veľmi vysoko na zozname našich priorít.

Pán poslanec Kubovič, hovorili ste, že neviete, čo je do za dokument, ktorý som citoval, Úspešné Slovensko v bezpečnom svete. To je stratégia ministerstva zahraničných vecí, ktorá je prístupná na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí. Má päť kapitol, ktorých názvy sú: Slovensko v bezpečnom demokratickom svete, Prosperujúce Slovensko, Trvalo udržateľný rozvoj, Záujmy Slovenska v efektívnej Európskej únii, Služba občanom a Slovensko otvorené svetu, Moderná slovenská diplomacia. Nech sa páči, môžete si to tam vyhľadať a radi sa s vami porozprávame o ktoromkoľvek bode tohto dokumentu.

Pokiaľ ide o to, že ekonomická dimenzia zahraničnej služby nie je dostatočne odrazená v tomto dokumente. Viete, ten dokument má tiež svoj život, svoj vývoj, vypracovanie, schválenie ministerstvom zahraničných vecí, medzirezortné pripomienkové konanie, schválenie vo vláde, výbory Národnej rady. To znamená, tá intenzita tohto problému v čase vypracovania tohto dokumentu bola iná, než je dnes, ale snažíme sa to kompenzovať tým, že o tejto téme hovorím v mojom úvodnom slove, že som o tom hovoril vo výboroch, že o tom hovorím vo všetkých našich verejných vystúpeniach, že k tomu sme usporiadali špeciálnu konferenciu a jednoducho že demonštrujeme, že je to pre nás jedna z priorít.

Pán poslanec Kukan potom hovoril o svojom skepticizme k dohode s ministerstvom hospodárstva. Dňa 17. marca sme spoločne s ministrom Jahnátkom usporiadali konferenciu Zvýšenie súčinnosti v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov pri prekonávaní dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy na Slovensku. Zhodli sme sa na tom, že to kľúčové slovo je synergia a že kríza by mala byť aj príležitosťou, aby sme zhodnotili naše zahraničnopolitické pôsobenie a aby sme naozaj využili potenciál každého hráča, každého aktéra v tejto oblasti. A konferencia nebola nejakým jednorazovým hodením kameňa do vody. Vypracovali sme na to následne materiál Koncept ekonomickej dimenzie diplomacie, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Do 30. júna bude schválený vo vláde. A ja verím, že tento pojem, ktorý už roky rokúce cirkuluje, sa nám podarí naplniť reálnym a realistickým obsahom.

Pán poslanec Fronc, mnohé pasáže sú si podobné ako vajce vajcu. No, chvalabohu, pán poslanec, keby sme mali každý rok predkladať zásadne nový materiál, tak ťažko by sme mohli hovoriť o kontinuite, o stabilite slovenskej zahraničnej politiky, chvalabohu, že v tých kľúčových východiskách, ktorými sú naše členstvo v Európskej únii, v Severoatlantickej aliancii, si môžeme dovoliť konštatovať to, čo sme konštatovali v roku 2006, pretože naše strategické priority od nástupu tejto vlády sa nemenia.

Pýtate sa, či je ekonomická dimenzia diplomacie mantra, a hovoríte že to nie je hlavná úloha zahraničnej politiky. Ja si neviem predstaviť, ako by ministerstvo zahraničných vecí v tejto dobe mohlo byť imúnne voči problému, ktorým žije celá spoločnosť a ktorému venuje absolútnu väčšinu svojho času vláda Slovenskej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí má čím prispieť k debate o odstraňovaní alebo aspoň zmierňovaní dopadov ekonomickej krízy. Máme náš potenciál ľudský, máme 59 zastupiteľských úradov, 9 generálnych konzulátov, 7 stálych misií, máme kontakty, máme znalosť prostredia. To všetko dávame k dispozícii pri spoločnom úsilí o to, aby dopady krízy na občanov Slovenskej republiky boli čo najnižšie.

Chcel by som upozorniť, že značná časť riešení pre krajiny, ktoré sú členmi Európskej únie, sa dnes hľadá v prostredí Európskej únie. Preto je jasná inštrukcia našim diplomatom v Bruseli, aby sme neboli iba pasívnymi účastníkmi alebo monitormi týchto riešení, ale aby sme tam presadzovali naše záujmy. O tom, ako ich presadzujem, budem hovoriť o chvíľočku.

Hovoríte, pán poslanec, že treba hovoriť jasnejšie vo vzťahu k Ruskej federácii. Ja veľmi rád aj z tejto tribúny hovorím, že Slovenská republika vo svojom vzťahu k Ruskej federácii netrpí komplexmi a nerobí z bilaterálnych otázok celoeurópsky problém, ako to robia niektoré iné krajiny. A môžem vám povedať aj to, že Európska únia toto oceňuje. My sa nemáme za čo hanbiť, nemáme čo skrývať vo vzťahu k Ruskej federácii ani vo vzťahu k žiadnej inej krajine, môžeme hovoriť nahlas a jasne to, čo si myslíme, pretože sme presvedčení, že to, čo si myslíme, a to, čo robíme, je správne.

Pokiaľ ide o pomoc rozvojovým krajinám, tu sa nemusíte obávať. Ja som veľmi šťastný, že rozpočet na rozvojovú pomoc v tomto roku je o 40 % vyšší, ako bol rozpočet v minulom roku. Robíme všetko pre to, aby sme tento rozpočet bez ohľadu na rozpočtové škrty udržali, pretože sme si vedomí presne toho, že solidarita znamená dostávať, keď nám je ťažko, a dávať, keď si to môžeme dovoliť. A, našťastie, je Slovensko dnes v situácii, keď je na strane tých, ktorí dávajú.

Hovoríte, že chýba zahraničnopolitická doktrína, že ju nemáme. Nemôžem s tým súhlasiť. V prvom rade máme programové vyhlásenie vlády, máme stratégiu ministerstva zahraničných vecí a máme koniec koncov tieto dva materiály, ktoré kontinuálne hodnotia naše výsledky a naše zámery. Môžete si porovnať naše priority, môžete si porovnať, s čím sme do tohto roku šli, a o rok sa môžete na to pozrieť, akým spôsobom sa nám to podarilo naplniť. Takže nemôžem naozaj súhlasiť s tým, že by Slovensko nemalo zahraničnopolitickú doktrínu. Má ju a má ju veľmi jasnú a jej dvoma základnými piliermi, obsahovými aj hodnotovými, je naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Spoločná zahraničná bezpečnostná politika Európskej únie, to je priestor, ktorý definuje aj východiská zahraničnej politiky Slovenskej republiky. A môžete mať istotu, že v žiadnej otázke Slovenská republika nemá problém byť súčasťou zahraničnej politiky, ktorú aj aktívne spolu formulujeme.

Hovoríte, že ste mali záujem o vyhlásenie ku kultúrnym a etickým otázkam v súvislosti s prípravou európskej ústavy alebo ústavnej zmluvy. Ja to beriem ako názor jednej politickej strany, ktorý nezískal väčšinu v parlamente.

Pán poslanec Mikloško, môžem vás ubezpečiť, že venujeme pozornosť, samozrejme, krajinám, ktoré z hľadiska Európskej únie majú nedemokratické režimy. Sme súčasťou úsilia Európskej únie aj pomoci Európskej únie. Napr. v Havane máme už roky internetovú miestnosť, pretože všetci dobre vieme, že prístup k informáciám je jeden z dôležitých predpokladov toho, aby ľudia si vytvorili vlastný názor na veci.

Pokiaľ ide o váš návrh uznesenia. Všetky body, ktoré sú v ňom obsiahnuté, sú už obsiahnuté aj v dokumentoch Európskej únie, za ktoré hlasovala Slovenská republika, ktoré sú pre nás aj záväzné. Z tohto hľadiska ich vnímam ako do značnej miery duplicitné. Ale nemám s tým najmenší problém.

Pán poslanec Lipšic, z vašich otázok cítim nedostatok informácií o činnosti ministerstva zahraničných vecí a rád vás privítam na pôde ministerstva, aby ste sa presvedčili o tom, že naozaj vaše pocity sú do značnej miery zavádzajúce.

Pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť, vláda Slovenskej republiky podporuje diverzifikáciu zdrojov a diverzifikáciu trás prepravných. A myslím, že po januárovej kríze je absolútne jasné všetkým, prečo je to dôležité. A nielen podporujeme, ale aj aktívne pracujeme. Napr. v rámci záverečného dokumentu zasadania Európskej rady, ktoré sa konalo 19. a 20. marca v Bruseli, Slovenská republika presadila projekt plynovodu Veľký Krtíš - Balassaqyarmat v objeme 30 mil. eur, ktorý znamená prepojenie našej siete s Maďarskou republikou. Zaslúžili sme sa o zabezpečenie reverzného toku plynu pre prípad krátkodobých výpadkov plynu, kde máme dva projekty, prepojenie našej siete s Rakúskom a s Českou republikou. A rovnako tak sme presadili projekt plynového prepojenia s Poľskou republikou v objeme 20 mil. eur. To sú všetko konkrétne veci. Dňa 8. mája sa zúčastníme v Prahe stretnutia na tému južného koridoru, v rámci ktorého bude diskusia aj o projekte Nabucco, kde Slovenská republika je, samozrejme, súčasťou debaty a diskusie.

Hovoríte, že naša diplomacia jednostranne posilňuje vzťahy s Ruskou federáciou. To hovorila aj pani poslankyňa Vášáryová. Ja mám opačný pocit. Ja mám pocit na základe mojich poznatkov a mojej účasti na medzinárodných fórach, že náš nezakomplexovaný a racionálny postoj čoraz viac sa odráža aj v pozícii veľkých svetových hráčov. A ešte raz pripomeniem vyhlásenie viceprezidenta Bidena o potrebe redefinovať vzťahy s Ruskou federáciou. A ešte raz vám pripomeniem, prečítajte si záverečný dokument summitu NATO z predminulého týždňa a summitu Európskej únie. Presne sa hovorí o tom, o čom som ja hovoril pred chvíľou.

Potom hovoríte, že Slovenská republika je v Európskej únii pasívna, nepresadzujeme svoje návrhy. Nič nie je ďalej od pravdy, aj tie projekty ekonomické, o ktorých som pred chvíľou hovoril, sú jasným dôkazom. Nechcem hovoriť o tom tu a zaťažovať snemovňu množstvom návrhov, ale môžeme sa o tom porozprávať samostatne, ktoré Slovensko presadzuje pri formulovaní zahraničnopolitických stanovísk Európskej únie, aj ja osobne, aj napr. vo vzťahu k západnému Balkánu, ktoré sú brané do pozornosti. Všade tam, kde máme svoj názor a vieme si ho obhájiť, sú naše názory brané do úvahy. Nezamieňajme si to s prázdnym exhibicionizmom a s túžbou byť za každú cenu inými a stavať sa proti konsenzu len preto, aby sme sami sebe dokázali, že si to môžeme dovoliť. Našťastie, Slovensko takéto nie je, lebo, našťastie, nie sme zakomplexovaní.

Ako pomáha disidentom Slovenská republika. Ešte raz, naša oficiálna pozícia je pozícia, ktorá je definovaná spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou Európskej únie. Zároveň Slovenská republika má viac rokov úspešne presadzovaný model komunikácie a spolupráce medzi ministerstvom zahraničných vecí a nevládnymi organizáciami, ktoré majú svoje páky, svoje možnosti, svoj vplyv. A jedným unikátom našej zahraničnej služby bola vždy dobrá komunikácia týchto dvoch partnerov tak, aby každý využíval tie nástroje, ktoré má k dispozícii. Na to môžeme byť oprávnene hrdí a na tom sa nič nezmenilo.

Pani poslankyňa Vášáryová, pri všetkej úcte, ak hovorím pánovi Lipšicovi, že má málo informácií, ja keď som vás počúval, som mal pocit, že my nežijeme v rovnakej krajine a možno ani na rovnakej planéte. Vy ste povedali, že my nemáme transparentnú zahraničnú politiku. Ja už neviem, čo ešte sa dá urobiť, aby bola transparentnejšia. Ja som sa s tým nikdy nestretol, že akákoľvek informácia bola pred kýmkoľvek nejakým spôsobom schovaná.

Vy hovoríte, že nemáme rozpočet. To je pre mňa tiež nová informácia. Ja pokiaľ viem ako minister zahraničných vecí, ja mám rozpočet 114 439 421 eur na tento rok. S týmto rozpočtom žijem, máme rozpočet na každý aspekt činnosti ministerstva zahraničných vecí a fungujeme. Nie je nám ľahko, ale nie je ľahko žiadnemu rezortu tejto vlády, nie je ľahko žiadnemu občanovi tohto štátu. Musíme bojovať s krízou, ale fungujeme tak, aby sme nesiahli na žiadnu z politických aktivít či už ministerstva ani na žiadnu z kľúčových aktivít.

Ak hovoríte, ako skončila politika vlády na štyri svetové strany, a hovoríte, skončila ticho a nenápadne, ja vám poviem, naopak, ona naberá na šírke. Uvedomte si, kde bola pozícia Európskej únie vo vzťahu k Bielorusku, vo vzťahu ku Kube, aká bola reakcia na návštevu predsedu vlády v Líbyi a kto medzitým Líbyu navštívil. Uvedomte si, kde bol minulý týždeň prezident Obama, uvedomte si pozíciu Spojených štátov k radaru, k Ruskej federácii, k Latinskej Amerike. Čiže opak je pravdou, chvalabohu.

Ešte rád by som jeden citát uviedol, vy ste ich mali niekoľko. Poradca prezidenta Spojených štátov pre otázky národnej bezpečnosti povedal: "Východiskom zahraničnej politiky tejto vlády Spojených štátov musí byť to, že budeme vnímať svet taký, aký je, nie taký, aký bol kedysi, alebo taký, aký by sme si ho priali vidieť." A to je ten výrazný pokrok smerom k realizmu. Budujme našu zahraničnú politiku na svete, aký je, a nie na svete, aký by sme si ho priali vidieť. Odstúpme od čierno-bieleho ideologizovaného videnia a stavajme našu politiku na hodnotách, ktoré vyplývajú z nášho členstva v Európskej únii a v NATO a tvrdo bojujme za záujmy Slovenskej republiky, všetci. A v tom je zodpovednosť každého z nás a každého z vás rovnaká, opozičných poslancov rovnako ako poslancov vládnej koalície. Nie som si istý, že sme si toho vždy všetci vedomí. (Potlesk.)

A pýtali ste sa, aké je postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii a v NATO. A ja vám odpovedám s radosťou, je veľmi dobré. Slovenská republika je v Európskej únii a v NATO vnímaná ako racionálny predvídateľný, spoľahlivý partner, a preto sme rešpektovaní, a preto je naša váha proporčne väčšia, než by bolo matematické prepočítanie nášho GDP alebo nášho počtu obyvateľov, alebo nášho územia, práve preto, že sme konštruktívni a že sme predvídateľní. A to vám hovorím ako človek, ktorý niekoľko rokov pôsobil na tej druhej strane ako predstaviteľ Európskej únie, a že sa so mnou rozprávali ako so svojím človekom, a nie ako s predstaviteľom Slovenskej republiky a že sa so mnou rozprávali otvorenejšie. Prečítajte si interview nového maďarského ministra zahraničných vecí, ktorý povedal: "Na rozdiel od Maďarska Slovensko je vnímané v Európskej únii ako úspešná a stabilná európska krajina." To povedal nový maďarský minister zahraničných vecí. To by mohlo presvedčiť aj tých, ktorí to nechcú počuť od slovenského ministra zahraničných vecí. Takže sme v Európe vnímaní ako úspešná a stabilná krajina, takí aj sme, a preto by bolo načase, aby sme sa takto začali vnímať aj my sami. Bolo by dobré, aby pri všetkých debatách, či na pôde parlamentu alebo v médiách, nikto neprekročil jednu červenú čiaru. A tá červená čiara sa volá záujmy Slovenskej republiky. A v tom nám všetkým prajem veľa úspechov.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem vám za vaše vystúpenie v rozprave. Myslím to veľmi úprimne, lebo nemám možnosť túto vetu často povedať.

V tejto chvíli dávam slovo tým, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami na vaše vystúpenie. A to je pán poslanec Vladimír Palko, Rudolf Bauer, František Mikloško, Eduard Kukan, Pavol Kubovič, Jozef Halecký, Daniel Lipšic, Magdaléna Vášáryová. Páni technici, je to posledná? Áno? Takže celkom osem poslancov a poslankýň sa hlási.

Slovo má pán poslanec Vladimír Palko. Uzatvoril som tým, samozrejme, možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, musím povedať, že na to, že ste nový, tak ste na krídlach veľmi vysoko vzlietli. Niekedy som mal pocit, že vy čoskoro opustíte náš planetárny systém.

Chcel by som vás poprosiť, samozrejme, ak vás to zaujíma, pán minister, pochopiteľne, až by vás to zaujímalo, pán minister, o určitú zdržanlivosť pri hodnotení toho, že hlasovať proti Lisabonskej zmluve je postoj nešťastný, dokonca nezodpovedný. Viete, ja neviem, čo je zodpovedné na tom, podporiť, aby rozhodovacie kompetencie v mnohých oblastiach odišli zo Slovenska na orgány Európskej únie. Vôbec neviem, čo je zodpovedné na tom, keď mali sme právo veta, a teraz ho nemáme a môžu nás prehlasovať vo významných veciach Francúzi s Nemcami, ak si ešte pár iných malých krajín nájdu. A už vôbec neviem, čo je na hlasovaní proti Lisabonskej zmluve tým pádom raz protislovenské, ako hovorí váš predseda vlády, raz protieurópske, ako hovorí pán spravodajca.

Rád by som pripomenul, že Lisabonskú zmluvu odmietli nieže politici parlamentov, ale celé národy Európy. Odmietli ju Íri pod názvom ústavná zmluva, ju odmietli pred tromi rokmi Francúzi, odmietli ju Holanďania. Neviem, či tieto celé národy sú tiež protieurópske.

Viete, ja by som rád analyzoval tento jazyk antieurópskosti tak, že proste v tejto chvíli tu vládnu ľudia, ktorí, povedzme to úprimne, väčšinou sú komunisti, vždycky vedeli robiť politiku zahraničnú iba tak, že hľadali nejaké veľké zahraničné mocenské centrum, predtým to bola Moskva, teraz to je Brusel. Nebyť ľudí, ako je Mikloško, ktorý nepodporil Lisabonskú zmluvu, obávam sa, že by ste ešte sa orientovali na tú Moskvu.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou je teraz prihlásený pán poslanec Rudolf Bauer. Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, tiež chcem reagovať na tú vetu, ktorú ste povedali o Lisabonskej zmluve. A pokiaľ ste to mysleli vážne, tak ako ste to povedali, že to bol chybný postoj opozície, tak potom musím povedať, že povesť, ktorá vás predchádzala pred príchodom do ministerskej pozície, bola omnoho lepšia ako to, čo ste tu predviedli.

Povedali ste na záver, že svet treba vidieť taký, aký je, a nie taký, aký by sme si ho priali vidieť. No ale čo znamenajú dve neúspešné referendá pri európskej ústavnej zmluve a následný proces prepisovania európskej ústavnej zmluvy na Lisabonskú zmluvu, ktorá je minimálne z 95 % rovnaká ako predchádzajúca zmluva. A to je podľa hodnotenia autora tejto zmluvy Valéryho Giscarda d’Estainga. A čo znamená nútenie Írska do opakovaného referenda, to je presne to, čo hovoríte, svet vidieť taký, aký je, a nie taký, aký by sme si ho priali vidieť. Toto nám vadí na celom tom procese integračnom, to nám vadí, že sa obchádzajú ľudia, že sa takto plazivo centralizuje Európska únia. To je podľa nášho videnia v rozpore so záujmami Slovenska ako mladej krajiny, obchádzanie ľudí, obchádzanie referenda. Keď sa neprijala európska ústavná zmluva, nič sa nestalo. Aké bolo strašenie z Bruselu, že svet sa zborí? Proste na základe toho, čo je dneska ako dané, aké sú podmienky, úplne stačia a nevidíme dôvod, prečo je potrebné takýmto spôsobom, nedemokratickým spôsobom, pokračovať v integračnom procese, preto si myslím, že vaše hodnotenie, pokiaľ ide o postoj k Lisabonskej zmluve, je netolerantné a na poste ministra nie je akceptovateľné.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec František Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán minister, ja cítim potrebu takisto zareagovať na vaše slová. A vy ste doslova povedali, že vy si myslíte, že hlasovanie opozície v prípade Lisabonskej zmluvy bol chybný a nezodpovedný prístup. Pán minister, vy ste to povedali ale v kontexte toho, že pán premiér Fico nás nazval protislovenskými, a do určitej miery aj diskusie, ktorú tuná vyvolal pán poslanec Horváth, keď hovoril, že sme protieurópski. Pán minister, v takomto kontexte povedať, že hlasovanie opozície alebo vôbec hlasovanie poslancov v parlamentnej demokracii je chybné a nezodpovedné, prepáčte, to je ideologické posudzovanie. A teraz nechcem povedať, aké je, to je ale ideologické posúvanie. To je niečo, čo sa vymyká tomu, že poslanci majú právo zaujať svoj názor a že boli na to na štyri roky zvolení občanmi. Proste to, na čom sa tu táto snemovňa dohodne, to platí. A ak ideologicky to posudzujete, že to je chybné a nezodpovedné, tak prosím, vážte slová, 20 rokov sme po páde komunizmu.

A v jednej veci by som vás rád... (Ruch v sále.) Ale prosil by som pána predsedu výboru, že mal možnosť vystúpiť. Pán predseda výboru Zala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega Zala, prosím, chce pán Mikloško reagovať na ministra.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Zala, mal si možnosť vystúpiť v rozprave, teraz reagujem na pána ministra. Však keď môžeš minútu vydržať, tak vydrž ešte. Pán minister, chcem vás v dobrom teraz upozorniť. Vy ste ohľadne Kuby povedali, že tam máme internetovú knižnicu, ste krátko vo funkcii, nemôžete to vedieť, bola tam, zrušili ju. Boli tam nejaké problémy. Pozrite sa na to. Ja si myslím, že tento malý prínos pre demokraciu na Kube by sme mohli urobiť, internetovú knižnicu, bolo by to dobré, keď ste to spomenuli, znovu zaviesť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Eduard Kukan. Nech sa páči.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, tri poznámky. Tou prvou oceňujeme, že ste vystúpili v rozprave, nie často sa to tu stáva. Zvyčajne keď členovia vlády prezentujú nejaké materiály, tak vystúpia v záverečnom slove. A tam už nie je možné na ich vystúpenie reagovať. Vieme, že ste milovník dialógu. A preto to oceňujeme, že videli ste aj veľký záujem zareagovať na vaše vystúpenie.

K Rusku. Súhlasím s vami o dôležitosti spolupráce Európskej únie s Ruskou federáciou. Je to veľká krajina, silná krajina. Tam, kde je možné ju zapojiť konštruktívne do riešenia medzinárodných konfliktov, treba to využívať. No americká administratíva k tomu pristupuje. Samozrejme, sú určité limity na túto spoluprácu tak, aby bola partnerská a rovnocenná. Trvám na tom, čo som povedal, že v našej budúcej spolupráci by sme my mali viac hovoriť o záujmoch Slovenska. To je, myslím si, absolútne v poriadku, aby sme netlmočili ruské stanoviská, tak ako to bolo v minulosti. Veď oni sú veľká krajina, vedia sa dostatočne obhájiť sami. Takže tu keď chceme robiť nejaké im dobré služby, tak sú to skôr služby medvedie, to, čo robil niekedy v minulosti náš pán premiér.

Ukrajina. Trošku inak sa na to pozerám, pán minister. Vy ste hovorili, že nie sme my boli prví, ktorí to začali. No podľa môjho názoru, pokiaľ ide o plynovú krízu, my sme mali podpísané zmluvy s Ruskou federáciou a my ako zmluvná strana sme plnili všetky ich podmienky a požiadavky a keď mala ruská strana problémy, tak si to mala riešiť. Ale veľmi obratnou politikou naozaj zaplietla do toho Ukrajinu a my sme im na to tak trošku naskočili.

Oceňujem vaše slová o tom, že koalícia a opozícia by mali viesť dialóg, sme na to pripravení... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem. Pán minister, aj ja som rád, že ste prekročili tieň svojho predchodcu, ktorý naozaj za celé obdobie ani raz nevystúpil v diskusii. Dovoľte mi však dve poznámky.

Prvá poznámka je k tej ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky. Sám ste povedali vo vašej odpovedi, že demonštrujete, že je to vaša priorita. Demonštrujete to všade, kde vystupujete, kde chodíte. Ale ja by som bol rád, aby sme začali hovoriť o nejakých merateľných ukazovateľoch, aby sme vedeli, či sa vám podarilo zvýšiť obchodný obrat s danou krajinou alebo niečo podobné. Jednoducho len demonštrovať, no tak to mi pripadá také prázdne, ktoré sa nedá merať, ktoré sa nedá zhodnotiť. A naozaj ani nevieme posúdiť, či to robíte správnym smerom. Myslím to úplne objektívne. A veľmi rád by som sa dožil, aby sme našli nejaké spoločné ukazovatele.

Druhá vec, ktorá vyplýva z toho, čo som spomínal už v úvode mojej faktické poznámky. Ja som prechádzajúcemu ministrovi pánovi Kubišovi položil otázku, či sa cíti vo funkcii ministra zahraničných vecí byť politikom alebo diplomatom. On mi za celé dva roky na túto otázku nikdy neodpovedal. Vždy hovoril o tom, že on sa cíti byť vždy expertom na zahraničnú politiku. Ja v tejto chvíli vidím, že máme za ministra zahraničných vecí už človeka, ktorý minimálne sa stavia do úlohy politika. Mňa to teší, lebo môžeme viesť vecné diskusie. Takže prajem vám veľa úspechov.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou, pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel k vášmu vystúpeniu, pán minister, sa ešte opýtať predsa len tou otázkou, ktorá rezonuje, a to je Lisabonská zmluva, či by ste uviedli ešte niektoré ďalšie fakty, prečo hlasovanie alebo postoj opozície bol chybný a nezodpovedný.

Niektoré ešte ďalšie body.

Chcem vám vysloviť poďakovanie a chcem vás poprosiť, aby ste sa poďakovali vašim pracovníkom na veľvyslanectvách v jednotlivých krajinách. Ja môžem len za seba povedať, v Dánsku a vo Francúzsku je vysoko profesionálny prístup. S veľkým záujmom pracovníci prijímajú poslancov, venujú sa im maximálne. Myslím si, že je málo takých rezortov, ktoré môžu vykazovať také výsledky ako vaše tie vysunuté pracoviská.

Chcem sa vás ešte predsa len opýtať aj na bod, či národnosti, ktoré žijú na Slovensku, myslím mimo tej exponovanej maďarskej, majú nejaké požiadavky na ministerstvo zahraničných vecí, či sú z nich niektoré splniteľné alebo niektoré, ktoré sú praktické, ktoré ste realizovali.

A v neposlednom rade sa ospravedlňujem, že sa pýtam na otázku, ale často zaznieva dole medzi bežnými ľuďmi, ale už rezonovala aj tu v parlamente, to je princíp slovanstva alebo fenomén slovanstva v zahraničnej politike, či je zbytočný, nadbytočný, nepotrebný, viem, že rasa, národnosť a tak ďalej nemajú hrať tú rozhodujúcu alebo hlavnú úlohu v týchto otázkach, ale predsa len je to anachronizmus, vec nepotrebná, alebo aký je váš názor na túto otázku. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán minister, dve poznámky k vášmu vystúpeniu.

Najskôr k energetickej bezpečnosti. Vy ste spomínali tuná analýzu, ktorú má ministerstvo vypracované. Pri všetkej úcte, januárová plynová kríza zmenila paradigmu. To znamená, odvolávať sa na to, že či ministerstvo má analýzy spracované, je trošku slabé a nielen vo veci trás, ale aj zdrojov. Moja otázka je: Uvažuje sa v rokovaní, ktoré musí trvať niekoľko rokov, o dodávkach napr. nórskeho plynu, uvažuje sa, už som sa pýtal pána poslanca Jánoša, o tom, aby nové bloky v elektrárni v Mochovciach, mohli byť spustené aj na iné ako ruské jadrové palivo? To sú konkrétne veci, mať analýzy v červených doskách, fajn, fajn, ale ja tomu moc neverím. A teraz to nemyslím len v oblasti zahraničnej politiky, ale aj v iných oblastiach. Európska únia alebo chodiť na konferenciu k Nabuccu, však to je fajn, to je povinná jazda, ale povinná jazda v tejto situácii je málo, podľa mňa sakramentsky málo.

Európska únia. Ja som sa nepýtal na priority v oblasti zahraničnej politiky EÚ, ale všeobecne, proste kde Slovenská republika formuluje svoje stanoviská pri návrhoch smerníc, rámcových rozhodnutí. Obávam sa, že takmer žiadne nie sú. Pri Lisabonskej zmluve koniec, koncov mnohé krajiny si vyrokovali určité výnimky. Vstupovali priamo do textu. My sme vstupovali do textu ústavnej zmluvy a niečo sme aj presadili, nie veľa, mohli sme viac presadiť, ale niečo sme presadili. Tu sme boli úplne pasívni, nič. Berieme to so všetkým, čo príde.

K Lisabonskej zmluve samotnej jedna poznámka. Tým, že je to rovnaký variant ako ústavná zmluva, ktorú občania v slobodných krajinách odmietli, sa Európska únia rozhodla pripraviť Lisabonskú zmluvu, na ktorú sa občanov už pýtať nebude. A pritom je to práve zmluva, ktorá má odstraňovať demokratický deficit Európskej únie. To je pokrytectvo ako remeň podľa mojej mienky.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledná s faktickou poznámkou prihlásená je pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pán minister, za reakciu na moje vystúpenie. Rozmýšľam odvtedy celý čas, či som ja na Venuši alebo na Marse alebo či sa líšime v morálnom hodnotení. To by ma veľmi, veľmi bolelo, keby sme boli v tomto zmysle na dvoch odlišných svetoch.

A ja som veľmi rada, že máte pocit hrdosti a že máte taký pocit, že sme akceptovaní. Ja by som si vás len dovolila upozorniť, že dve strany vládnej koalície nemajú priestor na dialóg na európskej pôde. Ako viete, Slovenská národná strana a HZDS nie sú v štruktúrach, ktoré by ovplyvňovali európsku debatu. A nakoniec aj strana Smer je len stále kandidátom na členstvo v Socialistickej internacionále. Takže ja si nemyslím, že by to bola veľmi ideálna situácia, ale oceňujem, že si to myslíte.

Škoda, že nevystúpil nikto z vašich koaličných kolegov, aby vás trošku podporil, pretože takto ste vo svojom vystúpení veľmi osamelý, hoci oceňujem, že vôbec diskutujete s nami. Dúfam, že to tak bude stále.

Ja dúfam len, že profesionáli, ktorí pracujú na ministerstve zahraničných vecí a boli aj vaši, aj moji kolegovia, nebudú musieť obhajovať v budúcnosti hlúposti. Veľmi si to prajem, nezaslúžia si to.

A dúfam, že sa vám podarí na dôležité miesta diplomatických postov posielať profesionálov, a nie amatérov. Budeme to veľmi pozorne sledovať. Nakoniec, chystajú sa niektoré vyslania. Takže to nám potvrdí vašu pozíciu hneď.

A normálna a vecná komunikácia s... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)