M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Tiež chcem zareagovať na návratnú finančnú výpomoc, teda na ďalšie kolo oddlženia zdravotníctva, o ktorom hovorila pani poslankyňa. Naozaj každé oddlženie je vo svojej podstate nespravodlivé, lebo lajdákov zarovnáva s tými, ktorí hospodárili zodpovedne. Treba povedať, že toto oddlženie, ktoré sa tu chystá, bude zvláštne spravodlivé, lebo naozaj selektívne vyberá iba niektoré skupiny nemocníc, ktoré budú oddlžené, aj keď pán minister kýva hlavou, že tomu tak nie je.

Treba ale povedať konkrétny príklad, keď tomu tak nie je a môžu žiadať aj iní poskytovatelia. Uvediem konkrétny príklad Košický samosprávny kraj. Košický samosprávny kraj má štyri nemocnice vo svojej zriaďovateľskej kompetencii. Všetky sú akciové spoločnosti. To znamená, ako akciové spoločnosti do tohto oddlženia ísť nemôžu, pretože by museli byť príspevkovými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. Dlhy, ktoré tieto nemocnice vytvorili ešte ako príspevkové organizácie, Košický samosprávny kraj uznesením zastupiteľstva preniesol na inštitúciu, ktorá sa volá Správa záväzkov a tá sa snaží rokovať s veriteľmi starých príspevkových organizácií o vyrovnaní týchto záväzkov.

Košický samosprávny kraj do toho dáva finančné prostriedky. Bude môcť Správa záväzkov rokovať s ministerstvom financií o poskytnutí finančných prostriedkov? Tieto dlhy vznikli dávno pred 30. septembrom minulého roka. No podľa môjho názoru nebude, a to sme konštatovali včera aj s predsedom Košického samosprávneho kraja pánom županom Trebuľom. Aj preto musím povedať, že považujem túto formu takto nastaveného oddlženia za vrcholne nespravodlivú, lebo tí, ktorí sa správali zodpovedne, transformovali na akciové spoločnosti, vyrovnávali rozpočet sú vynechaní z tohto oddlženia a budeme oddlžovať z peňazí všetkých daňových poplatníkov. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Som presvedčený, že štát musí reagovať na skutočnosť, že zdravotnícke zariadenia sú v dlhu. Zdravotná starostlivosť je garantovaná obyvateľstvu ústavou. Je preto správne, že vláda a rezortný minister venuje tomuto problému náležitú pozornosť. Som presvedčený, že aj forma pôžičky je to spravodlivé riešenie práve preto, že nebude zvýhodňovať tých, ktorí nedobre hospodárili, ale práve naopak, zaväzuje tých, ktorí vytvorili dlh, aby si svoj dlh v budúcnosti splatili. Myslím, že je to riešenie, ktoré je správnym riešením. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za podporu aj pripomienky. Chcem zvýrazniť to, čoho ste sa dotkli vy viacerí páni kolegovia, a to je to oddlžovanie a návratná výpomoc. Môžem súhlasiť, že forma pôžičky je asi to najlepšie, čo by mohlo byť. Ale chcem povedať, nie sú tam všetci, ako hovoril kolega Novotný. Čiže aby tam boli všetci, aké sú podmienky, ako bude vytvorená zmluva, aby bola pre všetkých rovnako. Kto bude garantovať, že bude pre všetkých rovnako? A moja hlavná námietka je aj na 15 rokov. Pätnásť rokov, lebo v zákone a ani v nijakej inej norme nemáme určené, ako to bude nie za 15 rokov. To o 15 rokov môžeme tu byť a nemusíme tu byť, ale ako sa bude vyvíjať to splácanie, kedy začnú splácať, proste posunuli sme to jednoducho za volebné obdobie, možno dve volebné obdobia, a potom poručeno Pánu Bohu.

Čiže všetci, podmienky, ako budú vyzerať zmluvy, aby sme neskončili so zmluvami, ako sme tu mali tendre. Už tu máme kvóty, už sme tu mali právne služby za obrovské miliardy. Bojím sa, aby aj zdravotníctvo neskončilo s tým, že budú zmluvy, ktoré budú buď výhodnejšie pre jedných, buď nevypovedateľné, buď možno aj nenávratné, nie návratné. Forma nie je zlá, ale musia byť jasné podmienky a za normálneho legislatívneho procesu, nie pokútne strčiť do zákona.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Zvonár, pripraví sa pán poslanec Bobrík.

J. Zvonár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tá rozprava, ktorá tu doteraz odznieva, sa určite neuberá správnym smerom. Populistické názory opozičných poslancov, ktorí sa snažia kritizovať správne kroky, ktoré sú nutné pre fungovanie zdravotníctva a polemika s týmito názormi asi by neviedla k ničomu. Ja by som sa v mojom príspevku chcel venovať jednej malej záležitosti, ktorá sa týka zdravotných poisťovní a ktorá takisto má svoj praktický význam.

Pri zániku poisťovní sa stretávame s množstvom problémov, problémov najmä finančného charakteru a zákon, legislatíva nemohla zaujať všetky problémy, ktoré pri zániku poisťovní vznikajú. Je to pre nás nový fenomén a preventívne sa musíme pozerať, aby tieto problémy boli čo najmenšie.

Zdravotná poisťovňa, ktorej v priebehu kalendárneho roka zaniklo povolenie, vstupuje do likvidácie ako iná obchodná spoločnosť, prípadne, ak jej majetok nepostačuje na úhradu záväzkov, vstupuje do konkurzu a majetok tvorí konkurznú podstatu.

V režime vykonávania ročného zúčtovania poistného dochádza na základe dokladov, ktoré predkladajú poistenci k zmene výšky evidovaných pohľadávok a záväzkov. Samotný princíp ročného zúčtovania je postavený na logiku zúčtovania všetkých príjmov v priebehu kalendárneho roka. Nie je možné deliť príjmy na časť roka. Išlo by nie o ročné zúčtovanie, ale o štvrťročné, dvojmesačné, čiastočné účtovanie, ktoré nemá oporu v zákone.

Likvidátor, respektíve správca konkurznej podstaty nemá oprávnenie na činnosť zdravotnej poisťovne, a teda nemôže ani vykonávať činnosti súvisiace s ročným zúčtovaním poistného. Zdravotná poisťovňa, na ktorú bol v priebehu roka poistný kmeň prevedený, nemôže takisto vykonať ročné zúčtovanie, nakoľko nie je príjemcom platieb a nemá informáciu o predpisoch za kalendárny rok.

Mohla by iba vykonať niekoľkomesačné zúčtovanie aj to iba za predpokladu, že budú vydané osobitné pravidlá vrátane osobitných tlačív a koeficientov pre takéto niekoľkomesačné zúčtovanie. Zároveň by poistenci zúčtovali iba časť svojich príjmov, čo pri nerovnomernom rozložení príjmov a platbách, napríklad, ak väčšina platieb bola realizovaná na začiatku roka ešte v prospech pôvodnej zdravotnej poisťovne mohlo znamenať, že časti poistencom by takýmto spôsobom vznikol umelý nedoplatok voči novej zdravotnej poisťovni.

Na základe týchto skutočností je zrejmé, že vykonanie ročného zúčtovania pri dodržaní jeho princípov určených zákonom je u takýchto poistencov nerealizovateľné, nakoľko by nebolo možné zabezpečiť spravodlivosť výpočtu nedoplatku, eventuálne preplatku, tak ako je to u poistencov, ktorí celé obdobie boli poistencami iba jednej zdravotnej poisťovne.

Preto predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z. a zákona č. 581/2008 Z. z. sa dopĺňa takto: "§ 31 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: Ročné zúčtovanie poistného nevykonávajú poistenci zdravotnej poisťovne za rok, v ktorom jej zanikla platnosť povolenia z iného dôvodu ako pre zrušenie povolenia. Preddavky na poistné, ktoré mali byť zaplatené za rozhodujúce obdobie sa pokladajú za poistné podľa tohto zákona.".

Pán predsedajúci, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Sabolová. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Pán kolega, zarazilo ma to, že hovoríte o populizme, keď odsudzujeme oddlženie na úkor budúcnosti, na úkor budúcich generácií, keď nie je zabezpečený prísun zdrojov alebo trvalý prísun zdrojov do zdravotníctva. Čo je väčším populizmom ako hovoriť, že vieme oddlžiť, oddlžíme, ale do dňa najbližších parlamentných volieb nikto nebude pýtať od zdravotníkov a od nemocníc a zariadení, aby sa čo len pokúsili korunu z tých peňazí, čo im budú požičané vrátiť. Čo je teda väčší populizmus ako toto?

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Pán poslanec, váš pozmeňujúci návrh máme na stole, takže k nemu sa vyjadrovať nebudem. Je to v sérii tých pozmeňujúcich návrhov, ale prvá vaša veta. Rozprava sa neuberá správnym smerom a je to len populistická diskusia.

Pán poslanec, ak exekúcia a dvakrát rozhodnutie Ústavného súdu je populistická diskusia, potom zvažujem, či mandát poslanca, ktorý tu zastupujete, je v správnych rukách?

A druhá vec je. Neúmerné podmienky, ktoré sú tu medzi poskytovateľmi a poisťovňami a vy nútite tých, ktorí to nemôžu žiadnym spôsobom ovplyvniť povinnosťou uzatvárať zmluvy si myslím, že toto je logický argument a týka sa všetkých lekárov. Ja nie som proti tomu, keď budú podmienky, vyvážené podmienky, aby aj tí, ktorí pracujú a majú dostať za to zaplatené, dostali zaplatené a aby každý pacient dostal zdravotnú starostlivosť. A toto nie je žiaden populizmus. Je to veľmi smutné, ak z úst zdravotníka, lekára, vy sa vyjadríte na opozíciu len tým, že vystupuje len preto, lebo chce populisticky niekoho upozorniť. Je mi to trochu ľúto, pretože teraz táto diskusia, ak by mala ísť v takomto duchu, tak si myslím, že je to len boj, vojna opozície s koalíciou a na toto doplatí každý jeden pacient, každý jeden zdravotník, čiže každý občan tejto krajiny.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Zvonár.

J. Zvonár, poslanec: Vážení páni poslanci, asi ste nepochopili, že tento zákon je v prospech pacientov a v prospech toho, aby zdravotníctvo fungovalo. Viacej k tomu určite nemám čo dodať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledný v rozprave riadne prihlásený vystúpi pán poslanec Anton Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vo svojom vystúpení reagoval jednak na pripomienky pána predsedu výboru pána Novotného, pani Sabolovej o tom, že takýmito poslaneckými návrhmi zadávame nepriamu novelu zákona. Áno, hovoríme o zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a aj môj pozmeňujúci návrh sa týka zákona č. 581 o zdravotných poisťovniach. Ale určite by som s ním nevystúpil, keby nebola dôležitosť tohto pozmeňujúceho návrhu, ale navyše je otvorená v spoločnej správe. Tento zákon je otvorený v spoločnej správe v čl. V, preto si dovolím doplniť tento návrh, ktorý je v spoločnej správe gestorského výboru v čl. V.

Samozrejme vychádzal som z toho, že minuloročné skúsenosti, ktoré boli v súvislosti so zánikom povolenia Európskej zdravotnej poisťovne, ukázali, že je potrebné naozaj realizovať také zmeny, ktoré do budúcnosti pomôžu vyhnúť sa problémom, ktoré nastali pri likvidácii Európskej zdravotnej poisťovne.

Ak Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zistí závažný nedostatok v hospodárení zdravotnej poisťovne, je potrebné, aby ešte v danom kalendárnom roku stihol realizovať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Realizácia takéhoto opatrenia je časovo náročná, a preto vo svojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby zdravotná poisťovňa zaslala správu o hospodárení za prvý polrok kalendárneho roku najneskôr do dvoch mesiacov od skončenia kalendárneho polroku. Predtým bola táto lehota stanovená na tri mesiace. Je to potrebné brať do úvahy práve preto, že ide o verejné financie.

Ďalej. Podľa súčasne platného zákona o zdravotných poisťovniach sa v § 39 ods. 1 písm. g) uvádza, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zruší zdravotnej poisťovni povolenie, ak zdravotná poisťovňa použila prostriedky z majetku v rozpore s týmto zákonom. Ja navrhujem, aby sa slovo "majetok" nahradilo slovami "verejného zdravotného poistenia". To vlastne znamená, že zrušenie povolenia možno viazať len na podmienku, že zdravotná poisťovňa v rozpore so zákonom nakladá s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, ktoré spravuje. Malo by to priniesť a mal by to byť motivujúci faktor pre efektívne hospodárenie zdravotných poisťovní, pretože v súčasnosti zdravotné poisťovne nepreukazujú platobnú schopnosť výškou svojho majetku.

Ďalej podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotných poisťovniach platnosť povolenia zdravotnej poisťovne zaniká dňom zrušenia zdravotnej povinnosti z iného dôvodu ako pre zrušenie povolenia. Prax a minulý rok vlastne ukázali, že tento spôsob je netransparentný a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ťažko ovplyvňuje a je ťažko kontrolovateľný a v konečnom dôsledku vedie k ohrozeniu nakladania s verejnými financiami, čoho teda ukážkou bol zánik Európskej zdravotnej poisťovne.

Všetky tieto potrebné zmeny treba naozaj uplatniť čo najskôr a práve preto aj z toho dôvodu, že je otvorený tento zákon v spoločnej správe predkladám tento pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 880, kde za čl. III návrhu sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: Čl. IV. Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien sa dopĺňa takto: Po prvé. V § 11 ods. 1 písm. a) sa slovo "troch" nahrádza slovom "dvoch".

Odôvodnenie. Ak úrad zistí závažný nedostatok v hospodárení zdravotnej poisťovne, je potrebné, aby ešte v danom kalendárnom roku stihol zrealizovať opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a realizácia takéhoto opatrenia je časovo náročná, preto treba brať na to ohľad, najmä ak ide o verejné financie.

Po druhé. V § 39 ods. 1 písm. g) sa slovo "majetku" nahrádza slovami "verejného zdravotného poistenia". Odôvodnenie. Zrušenie povolenia možno viazať len na podmienku, ak zdravotná poisťovňa v rozpore so zákonom nakladá s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, ktoré spravuje. Ide o motivujúci faktor pre efektívne hospodárenie zdravotných poisťovní. V súčasnosti zdravotné poisťovne nepreukazujú platobnú schopnosť výškou svojho majetku. Následne na to bod 3. V § 40 ods. 1 sa vypúšťa písm. c). Doterajšie písm. d) a c) sa označujú ako písm. c) a d).

Po štvrté. V § 40 ods. 2 sa slová "d) a e)" nahrádzajú slovami "c) a d)". V § 40 sa vypúšťajú odseky 3 a 4. Odôvodnenie. Prax ukázala v súvislosti so zánikom povolenia Európskej zdravotnej poisťovne, že tento spôsob je netransparentný, úradom ťažko ovplyvniteľný a kontrolovateľný a v konečnom dôsledku vedie k ohrozeniu nakladania s verejnými financiami. Nadväzuje na zmenu v čl. IV tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďalšie články v návrhu sa prečíslujú.

Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Krátko. Pán poslanec, my nedopĺňame spoločnú správu, dopĺňame zákon. To len, aby ste sa pre budúcnosť nevyjadrovali, že dopĺňate spoločnú správu. My môžeme v rozprave predniesť pozmeňujúce návrhy len k predloženému návrhu zákona.

A ešte vás chcem upozorniť aj pre zápis, aby sa do budúcnosti nestalo. Nemôžete si skrátiť pozmeňujúci návrh, musíte prečítať všetky návrhy zákonov, v znení ktorých tá novela je. Hovorím to len pre budúcnosť, aby za ten pozmeňujúci návrh bolo možné hlasovať. Nepreskakujte to, radšej odôvodnenie nečítajte, lebo to nie je potrebné, to ste odôvodnili na začiatku, ale všetky tie návrhy musíte prečítať, ak chcete, aby ten pozmeňujúci návrh bol dobrý a aby ho bolo možné legislatívne spracovať aj v Národnej rade.

A ešte jedna vecná pripomienka. Hovorili ste, že treba zaviesť do zákona jasnejšie pravidlá. Môže to byť aj tak, ale vyjadrila som svoj názor v rozprave, ale chcem vám povedať, že Úrad pre dohľad má dnes dosť kompetencií na to, aby mohol vo veci rozhodnúť a mohol rozhodnúť aj pri Európskej zdravotnej poisťovni. Ale to je len vec zodpovedných a kompetentných pracovníkov, ktorí by mali mať odvahu rozhodnúť v Úrade pre dohľad ako na nezávislom inštitúte pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý by nemal byť pod politickým vplyvom, ekonomickým vplyvom a pod rôznymi inými vplyvmi tak, ako to bolo pri Európskej zdravotnej poisťovni, a preto došlo k tomu pochybeniu. Má dosť kompetencií, len musí rozhodovať. Vy tu len chcete, aby bola ešte aj iná možnosť. V prípade, že dôjde k niečomu, tak sme sa poistili zákonom. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Máte slovo, pán minister.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja len štandardne telegraficky sa vyjadrím k jednotlivým námietkam.

Ďakujem pekne za pozmeňujúci návrh ohľadne exekúcií, lebo naozaj ide len o prechodné obdobie do 31. 12., ktoré má korešpondovať práve s pripravovanou návratnou finančnou výpomocou. Čiže z tohto pohľadu si nemyslím, že by sa nemocnice teraz zadlžovali, keď vedia, že sa to skončí 31. 12. Myslím si, že takých manažérov nemáte ani vy, až tam ešte nejakých nominantov máte. Myslím si, že sa ešte nejakí nájdu.

Pán poslanec Novotný, keď sme hovorili o subjektoch, ktoré môžu čerpať návratnú finančnú výpomoc. Sú tam vymenované aj všetky subjekty, ktoré ju teraz čerpať nemôžu. Inými subjektmi sú súkromné firmy, eseročky alebo akciové spoločnosti, ale tie aj teraz finančnú výpomoc z komerčných bánk aj iných subjektov môžu čerpať. Čiže preto tam neboli uvedené, lebo už v súčasnosti im to legislatíva umožňuje. Čiže naozaj sa to týka iba tých, ktorí doteraz nemohli, neopomenuli sme nikoho, sú tam neziskovky, sú tam obce, mestá, ale aj organizácie v zdravotníckej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a hlavne neopakuje sa Veriteľ, ktorý bol naozaj vrcholne netransparentný a doteraz nad ním visí mnoho otáznikov. Je to robené pre všetkých a bude to návratná finančná výpomoc, čiže raz sa bude musieť vrátiť. To, že to dávame na ďalšiu vládu, možno je aj záväzok tejto vlády do budúcnosti, že si verí, že pokračovať bude aj naďalej.

A čo sa týka toho zadlžovania zdravotníckych zariadení, určite už máte, je v pripomienkovom konaní informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva. Nárast dlhu v roku 2006 bol 2,4 miliardy korún ešte približne, nárast dlhu v roku 2007 bol 1,4, hovorím o zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, a nárast dlhu v roku 2008 bol 50 miliónov Sk. Čiže kým v roku 2007 to bolo takmer 1,5 miliardy, teraz to bolo o 30-krát menej. Tak si myslím, že kto hovorí o míňaní prostriedkami, nech si prečíta správu o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva v organizáciách, ktoré sú riadené ministerstvom zdravotníctva a ten pokles nárastu je enormný. Takže naozaj už je načase skončiť s rečami o neschopných manažéroch, pretože sa to výrazne, výrazne zlepšilo.

A už len krátku poznámku k tým LSPP. Vy ste LSPP, minister Zajac, ktorý bol podporovaný aj tebou, pán predseda Novotný, ste chceli LSPP úplne zrušiť. Takže my ich zachovávame, aj fungovať budú. No nezrušili ste ich vďaka jednému poslaneckému návrhu, takže naozaj sme radi, že sme celú reformu prežili, že stále môžeme poskytovať zdravotnú starostlivosť našim občanom. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa spravodajcu, či chce využiť právo spravodajcu? Je 12.00 hodín. So všeobecným súhlasom by sme ukončili tento bod. Jednu, dve vety, máte slovo, pán poslanec.

J. Valocký, poslanec: Ja jednu, dve minúty, pán predsedajúci. V podstate povedal pán minister všetko, čo chcel povedať. Ja by som len odpovedal pánovi poslancovi Slafkovskému, aby sme si skutočne všimli klesajúcu tendenciu nárastu dlhu v zdravotníctve, ktorá je.

Čo sa týka obvodného lekára, prečo poisťovňa musí podpísať a nemusí obvodný lekár podpísať. Samozrejme vysvetlil to aj pán predseda Novotný, že boli isté argumenty určitej rovnocennosti poisťovní a toho poistenca. Ja by som chcel povedať, že ak ste si všimli, diskutujúci z opozície málokedy, alebo málo povedali pacient, stále sa starajú o lekára, o poisťovňu, ale kde je pacient, tak to im nejako ušlo.

Čo sa týka predaja poistného kmeňa. Toto je zásadná otázka. Pýtam sa, pani poslankyňa Sabolová. Súkromná poisťovňa si kúpila kmeň, čiže poistencov, čiže občanov? Občania do súkromnej poisťovne vstupujú každý rok v septembri, keď sa prehlasujú do jednotlivých poisťovní.

Potom sa pýtam, pani poslankyňa, prečo poisťovňa pri vlastnom krachu, čiže zrušení spoločnosti chce predávať tento poistný kmeň, keďže ho nekúpila? Ide o to, tento poistný kmeň sa prevedie na poisťovňu so 100-percentnou účasťou štátu a v septembri opäť, ak sa to stane napríklad v máji, tak v septembri sa opäť občania rozhodnú, kam pôjdu. To by ste chceli povedať, že občan niekde vstúpi v zmysle zákona, štát prakticky cez odvody ho donúti niekde vstúpiť, lebo ten občan musí a my ho chceme predávať?

No vysvetlite mi, ja by som bol veľmi rád, pani poslankyňa Sabolová, keďže dlhodobo kritizujete tieto veci, vystúpte raz a povedzte občanom Slovenskej republiky, prečo chcete predávať to, že oni vstúpili do nejakej poisťovne. Ako neklamte, však tak je to. Však vy bojujete, povedali ste, že pozmeňujúci návrh, ktorý zakazuje predaj poistného kmeňa, je zlý.

Pána poslanca Slafkovského chápem. Ten hovorí vecné argumenty, ale vy tomu vôbec nerozumiete, len zavádzate občanov. Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Predsa len mi dovoľte organizačne. Poprosím, aby sme využívali na politickú diskusiu predovšetkým rozpravu, a to poprosím všetkých poslancov. Myslím, že tak je to v súlade s rokovacím poriadkom, potom dochádza k nedorozumeniam. Veľmi pekne ďakujem. Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny. Od 14.00 hodiny pokračujeme opäť bodom programu, ktorý uvedie pán minister.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

M. Hort, predseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení spravodajcovia, poprosím o pokoj. Prajem všetkým príjemné popoludnie, otváram popoludňajšie rokovanie Národnej rady s tým, že nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z. a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 927 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 927a. Opäť poprosím pána ministra zdravotníctva pána Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Prajem príjemné slnečné popoludnie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z. a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá ako iniciatívny materiál ministerstva zdravotníctva.

Cieľom navrhovaného právneho predpisu je odstránenie problémov vyplývajúcich z niektorých ustanovení zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a zákona o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

Na základe skúseností z bežnej praxe a tiež ide o aktualizáciu a spresnenie niektorých ustanovení na základe zmien vykonaných v legislatíve v poslednom období, uvedený právny predpis ukladá obci s najväčším počtom obyvateľov v aglomerácii vyhlásením orgánom samosprávneho kraja povinnosť zabezpečiť vypracovanie strategických hlukových máp pre územie aglomerácie. Zároveň sa náklady spojené s vypracovaním týchto máp presúvajú na obce.

Tento návrh zákona predkladáme preto, lebo bolo problematické získanie prostriedkov pre rezort zdravotníctva na zabezpečenie týchto strategických hlukových máp a nakoľko obce majú možnosť vypracovávať a dávať si vypracovávať strategické a hlukové mapy a môžu čerpať na tieto účely eurofondy, preto túto skutočnosť a túto kompetenciu dávame obciam. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem a teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Darine Gabániovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z. a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 927), ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1340 z 11. marca 2009 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona dňa 31. marca 2009 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uznesenie č. 585 z 31. marca 2009.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval vládny návrh zákona dňa 15. apríla 2009. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a všetky spomenuté zákony dňa 7. apríla 2009 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uznesenie č. 149 zo 7. apríla 2009.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 5 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 a 2 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bodoch 3 a 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť a o bode 4 hlasovať osobitne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

Po druhé. Poveril mňa spoločnú spravodajkyňu Darinu Gabániovú predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor č. 156 z 15. apríla 2009.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pardon, že som dostal písomnú prihlášku jedného pána poslanca, a to je pán poslanec Alexander Slafkovský. A po jeho vystúpení, kolegyne a kolegovia, potom sa budete hlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k tomuto bodu nášho rokovania a predniesol jeden pozmeňujúci návrh, ktorý už myslím, že máte aj všetci v laviciach, ktorý sa dotýka dvoch vecí, a je to záležitosť merania hluku, hlukových strategických máp a akčných plánov ochrany pred hlukom aglomerácií.

Ja som si to troška overoval, na ktoré mestá to dopadá v súčasnosti. Momentálne to dopadá na Bratislavu a Košice. Bratislava už takúto mapu má, Košice ešte takúto mapu nemajú. Košice to bude stáť okolo 1 milióna eur a postupne je predpoklad, že túto povinnosť budú mať prakticky aj iné menšie aglomerácie, nie tieto aglomerácie, ktoré majú až vyše 200-, 250-, 300-tisíc obyvateľov. Takže neviem, či sa potom pripravuje zmena zákona a vráti to zasa naspäť tak, aby to bolo povinnosťou štátneho rozpočtu, keďže je to jeden zo základných atribútov ochrany životného prostredia, ochrana pred hlukom. Tak ako to bolo doteraz, tie náklady spojené s financovaním hlukových máp a strategických máp na ochranu, teda strategických plánov ochrany pred hlukom financovalo ministerstvo zdravotníctva zo svojej kapitoly, pretože obce a samosprávne kraje boli považované za povinné zo zákona. Im to zákon č. 2/2005 umožňoval v § 11 požiadať o refundáciu takýchto nákladov a v návrhu zákona, ktorý máme predložený, je vlastne v bode č. 1 a v bode č. 7 sú obce ako oprávnené osoby z tohto vypustené a je aj zrušená povinnosť ministerstva zdravotníctva uhradiť náklady spojené s takouto mapou.

Myslím si, že v krátkom čase to bude mať za povinnosť Žilina, Prešov, Nitra, všetky krajské mestá, že ich to zasiahne. V tomto smere si myslím, že hovoriť, že sa to teda má preplatiť z európskych fondov je síce svojím spôsobom ako jedna možnosť, ktorá je daná, ale nie je to pravidlo, nie je to povinnosť.

Zasa na druhej strane máte povinnosť tú mapu urobiť. Takže ja by som skôr prijal to, keby tie prostriedky, ktoré sú dávané ako nepovinné, ale sú tam v tých európskych financiách, umožniť ich do grantového programu, či sú to rôzne typy, ktoré zdravotníctvo potrebuje, nechať prostriedky tam a to, čo je povinné pre všeobecný zdravotný prospech a ochranu prostredia obyvateľov nechať pod nákladmi ministerstva zdravotníctva.

Čiže to je k bodu 1 a 2 toho môjho návrhu, kde navrhujem k čl. I vypustiť bod 1 a k čl. I vypustenie bodu 7. Potom v bode 3 navrhujem inú vec, ktorá je trošku z iného súdka, a preto budem aj navrhovať a poprosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby potom dala hlasovať samostatne o bode 1 a 2 spolu a o bode 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu samostatne.

Totižto v tomto bode 3, o čo ide. V tomto bode 3 ide o to, že pokiaľ doteraz platná zákonná úprava hovorí, že všetky podnikateľské subjekty sú povinné raz do roka si nechať odmerať hladinu hluku, vibrácií a ultrazvuku tak, aby nedošlo k poškodzovaniu zdravia zamestnancov a pracovníkov.

Ja som v prvom čítaní k tomu vystupoval tak rozsiahlejšie. Teraz sa ale obmedzím na to, že poviem, že je pravda, že dnes jedno takého meranie objednané v súkromnej firme, ktorá má všetky oprávnenia na to, stojí okolo 300 až 500 eur. Závisí podľa rozsahu. Nie je to malý peniaz. Viem si predstaviť, že drobného prevádzkara s opravou, ja neviem, bicyklov alebo niečo podobné, že ho to finančne zaťažuje, že to je náklad, ktorý by on nemusel mať.

Preto navrhujem, aby sme do zákona v čl. II v § 27 ods. 1, ktorý sa odvoláva vlastne na zákon č. 355/2007, aby sme vložili v tom odseku za prvú vetu novú vetu, ktorá znie: "Prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrahluku a vibrácií je povinný uhradiť obci náklady spojené s postupom podľa odseku 4, ak obec pri objektivizácii expozície obyvateľov a ich prostredia hlukom a vibráciami podľa odseku 4 zistí prekročenie prípustných hodnôt." To znamená, aby som to do ľudského jazyka preložil, že dnes má podľa zákona č. 355 a § 27 obec oprávnenie urobiť objektivizáciu hluku v prostredí.

Týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujem to, že ak by obec takúto objektivizáciu urobila a zistí, že došlo k prekročeniu hladiny zvuku, tak ten, kto hladinu zvuku prekročil, by mal za povinnosť obci toto meranie uhradiť. Ja si myslím, že to je vecná záležitosť, ktorú by samosprávy uvítali, uvítali by ju aj občania, pretože pokiaľ niekto ten hluk objektívne produkuje a dáme si to odmerať, tak ten, kto ten hluk produkuje je povinný aj zaplatiť náklady spojené s meraním.

Tým pádom by sa zabránilo tomu, aby si niekto vymýšľal rôzne merania. Takže zostala by tam len tá možnosť, ktorá už je v zákone, že obec to môže objektivizovať, ale pokiaľ sa nameria objektívne prekročenie hladiny hluku, ten, kto hluk zapríčinil, tak ten to musí zaplatiť. Toľko z mojej strany.

Takže ja by som ešte raz ten pozmeňujúci návrh prečítal bez zdôvodnení. Pozmeňujúci návrh poslanca Slafkovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. a tak ďalej znie: Bod 1. K čl. I bodu 1 vypustiť bod 1. Bod 2. K čl. I bodu 7 vypustiť bod 7. Poprosím hlasovať o týchto dvoch bodoch spoločne. A samostatné hlasovanie k bodu 3 môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý znie: V čl. II v § 27 ods. 1 za prvú vetu sa vkladá nová veta, ktorá znie: "Prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií je povinný uhradiť obci náklady spojené s postupom podľa odseku 4, ak obec pri objektivizácii expozícií obyvateľov a ich prostredia hlukom a vibráciám podľa odseku zistí prekročenie prípustných hodnôt." Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Štefan Zelník ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem povedať, že s tou prvou časťou diskusného príspevku nemôžem súhlasiť, a to, aby si ministerstvo zdravotníctva malo vo svojej kapitole možnosť úhrady merania hluku pre mestá a obce.

A poviem prečo. Musíme si raz zvyknúť na to, že zhadzovať všetko na štát, nech to zaplatí štát alebo štátny rozpočet. Štát je kto? Štát sme my. A štátny rozpočet sa tvorí z daní, priamych alebo nepriamych. Je zbytočné túto kompetenciu presúvať na ministerstvo zdravotníctva. Obec alebo to príslušné mesto z daní si môže vytvoriť túto rezervu. Myslím si, že to je podstatne spravodlivejšie, keď to platia tí, ktorých sa to priamo týka, ako by to mali v rámci solidarity platiť všetci občania. Navyše, ak v zákone sa hovorí ešte o tom, že túto povinnosť budú mať obce až do 30. júna 2012 a potom niektoré až do 18. júla 2013. Čiže je dostatočný časový priestor, aby sa na tento stav mohli pripraviť a nehovoriac ešte o tom, že práve tieto obce a mestá môžu využiť peniaze z eurofondov. Nevidím dôvod, prečo by sme mali zaťažovať s týmto štátny rozpočet.

S tou druhou časťou, čo si hovoril, dá sa súhlasiť. Samozrejme, ak niekto vytvára hluk, tak prečo by on nemal znášať tieto náklady. Ďakujem.