M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie tohto návrhu. Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Miladu Belásovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Máte slovo, pani poslankyňa.
M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskom republikou o sociálnom zabezpečení vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o sociálnom zabezpečení (tlač 942) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.
Článok I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 2. marca 2009 č. 987 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Článok II. Gestorský výbor nedostal v určenej lehote žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený.
Článok III. Vysloviť súhlas s návrhom odporučil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 1. apríla 2009 č. 238, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 1. apríla 2009 č. 607.
Článok IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.
Článok V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o sociálnom zabezpečení (tlač 942) vyjadrených v uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a stanoviska gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Článok VI. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslankyňu Miladu Belásovú, alternatívne Ľubicu Roškovú informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 15. apríla 2009 č. 244. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za spravodajskú správu k tomuto návrhu. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neregistrujem prihlášku žiadnej pani poslankyne, pána poslanca, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani ministerke aj pani spravodajkyni.
Teraz, kolegovia, prejdeme k piatim bodom programu, v ktorých budeme prerokovávať návrhy, ktoré z poverenia vlády Slovenskej republiky v druhom čítaní odôvodní minister pôdohospodárstva pán Stanislav Becík. Prvý z týchto bodov programu je návrh, ktorým je
vládny návrh zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod parlamentnou tlačou č. 826 a spoločná správa výborov má číslo 826a.
Pán minister, máte slovo a odôvodnite tento vládny návrh zákona.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dobrý deň prajem. Vládny návrh zákona o poľovníctve bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch, kde bola dosť rozsiahla diskusia, ktorá smerovala k hľadaniu optimálnych riešení problémových oblastí. Chcem vám touto cestou poďakovať za pripomienky, ktoré ešte vylepšujú navrhovanú právnu normu.
Vzhľadom na to, že ide o zákon, ktorý sa týka takmer všetkých občanov a jeho prijatím sa dosiahne súlad s požiadavkami stanovenými v právnych predpisov Európskeho spoločenstva a zároveň sa vytvoria priaznivejšie podmienky na uplatňovanie ochrany voľne žijúcej zveri a výkonu práva poľovníctva v Slovenskej republike si vás dovoľujem požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Taktiež sa stotožňujem s návrhmi gestorského výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výboru. Ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Tiborovi Lebockému a bude informovať Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a návrhoch a záverečných stanoviskách gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Milé panie kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, vážený pán minister, milí hostia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu k tlači 826a k vládnemu návrhu zákona o poľovníctve.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1237 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 826) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktoré som pred chvíľou uviedol, prerokovali predložený vládny návrh zákona a všetky, tak ako som ich čítal, prijali stanoviská v tom zmysle, že odporúčajú tento vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami v znení, tak ako sú uvedené v časti IV predloženej spoločnej správy, ktorú vlastne všetci máte k dispozícii.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 5 až 21, 23 až 57, 59, 61 až 105, 107, 109, 111, 114 až 116, 118, 120, 122, 123, 125, 127, 128, 130, 132, 134, 135, 140, 142 s návrhom uvedené body schváliť. Zároveň máte v spoločnej správe uvedené aj body, ktoré odporúča gestorský výbor neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 400 zo 14. apríla 2009. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Za kluby sa písomne neprihlásil nikto. Písomne sa prihlásili títo poslanci v poradí, ako budem čítať - pán poslanec Záhumenský, pán poslanec Simon Zsolt a pán poslanec Gábor Gál. Takže pristúpime k ich vystúpeniam. Prvý má slovo pán poslanec Záhumenský, po ňom sa pripraví pán poslanec Zsolt.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vo svojom vystúpení k predkladanému návrhu zákona, ktorý je úplne nový zákon alebo úplne nová právna norma, hovorí o poľovníctve, kde poľovníctvo na Slovensku má svoje hlboké tradície a má svoje korene. Ak sa pozrieme do minulosti, bolo významnou súčasťou spoločenského a kultúrneho života. Často sa stáva v novodobých dejinách, že niektorí neprajníci poľovníctva nazývajú poľovníkov určitými krvavými zabijakmi zveri, kde si myslím, že vôbec nevedia, o čom vlastne poľovníctvo je.
Poľovníctvo nielenže zachováva a stará sa o zver, stará sa o rozmnožovanie, chov, profilovú kvalitu, stará sa o podmienky. Pre zver poľovníci robia milióny hodín, brigádnických hodín, bezplatných hodín preto, aby vytvárali dobré podmienky pre zver, aby budovali kŕmidlá, napájadlá, aby budovali zariadenia pre zver, aby budovali ohryzové políčka, aby sa minimalizovali škody zverou, aby budovali ohryzové plochy, aby budovali remízky a tak ďalej.
Toto všetko je len preto, že títo ľudia majú obrovskú úctu k prírode, majú vzťah k zveri a majú vzťah aj k nášmu Slovensku. Slovensko ako urbanizovaná krajina je jedna z mála, kde je veľmi dobrá symbióza medzi obydlím, kde ľudia žijú, a prírodou, lebo na Slovensku nemáme milióny hektárov neobývaných plôch. Prelínajú sa tu lesy, lúky, polia s urbanizovanými dedinami, mestami a medzi tým všetkým sa vytvárajú podmienky na to, aby tu zver mohla nielen žiť, ale aby sa mohla rozmnožovať a jej stavy mohli stúpať. Čiže toto všetko myslím si, že veľkou mierou je prácou mnohých ľudí, ktorí sa venujú práve poľovníctvu, a myslím si, že títo ľudia očakávajú, že príde nová právna úprava, ktorá zohľadní nové spoločenské pomery a práve táto právna úprava je pred nami.
Poľovníctvo treba vnímať nielen ako zábavu a hoby širokej vrstvy obyvateľstva. Mnohí si myslia, že je to výdobytok pár ľudí ako pánske huncútstvo. Vôbec nie. Poľovníctvu sa venuje široká škála ľudí a myslím si, že málokto sa nájde aj tu v tejto sále, kto nemá v rodine poľovníka a človeka, ktorý má rád prírodu a rád chodí do prírody a rád sa stará a pozoruje zvieratá.
Ale poľovníctvo má aj inú dimenziu. To je ekonomická dimenzia a vzhľadom na to, že Slovensko má skutočne obrovský potenciál na to, aby tu mohol vzniknúť jeden veľký turizmus, ktorý poľovníctvo poskytuje, tak treba vytvoriť aj legislatívne podmienky na to, aby táto náplň mohla byť a dať prácu mnohým ľuďom, ktorá, myslím si, že môže byť pre Slovensko veľmi potrebná, že dokáže zamestnať obrovské množstvo ľudí nielen v samotnom poľovníctve vo voľnej prírode, ale aj v umelých chovoch, v uznaných zverniciach, bažantniciach a podobne.
Ak sa pozrieme na činnosť poľovníctva za posledné roky, povedzme od revolúcie, tak o tom, že poľovníci majú veľmi kladný vzťah k zveri a vytváraniu podmienok svedčia aj kmeňové stavy. V roku 1988, povedzme, srncov na Slovensku podľa jarného sčítania zveri bolo viac ako 60-tisíc kusov. V roku 2007 to bolo takmer 90-tisíc, čo je nárast o 30-tisíc kusov. U jelenej zveri z 30-tisíc na 41-tisíc kusov. Čiže nárast 11-tisíc kusov. U diviačej zveri nárast o 10-tisíc kusov. A u bažantov je to nárast až o 70-tisíc kusov, čo je spôsobené aj tým, že sa do veľkej miery rozmohol aj umelý chov bažantov.
Jediný pokles, ktorý bol zaznamenaný, bol u jarabice, kde je oproti roku 1988 menej o 5-tisíc kusov, ale takisto sa množia spoločnosti, ktoré začínajú umelo odchovávať jarabice a aj zazverovať svoje poľovné revíry a zazverovať určité lokality.
Ale Slovensko sa môže pýšiť aj iným prvenstvom. Vytvára veľmi dobré podmienky na to, aby tu mohli žiť aj chránené a vzácne živočíchy, o ktorých Slovensko nemá núdzu, ako je medveď hnedý, ako je vlk, ako je rys ostrovid. Ak sa pozrieme na okolité krajiny, ako je Poľsko, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, kde medveď takmer nežije a kde tieto krajiny majú takisto veľmi dobré podmienky na to a veľmi dobré biotrópy, aby tam medveď mohol byť. Bol vyhubený činnosťou ľudí, čo sa na Slovensku nestalo. A myslím si, že veľkú mieru na tom majú práve aj poľovníci a poľovnícke organizácie, ako aj Slovenský poľovnícky zväz, ktorý sa stará o to, aby z našich revírov tieto vzácne druhy nevymizli.
Zákon č. 23/1962 je jeden z najstarších zákonov, ktorý snáď pôsobí v našej legislatíve a nie preto ho treba meniť, že je jeden z najstarších. Je dobré, ak zákony prežívajú svojou kvalitou, ale vieme dobre, že došlo k spoločensko-politickej zmene na Slovensku a z toho dôvodu tento zákon v žiadnom prípade nevyhovuje novým pomerom. A preto je očakávaná norma, ktorá je predložená.
Najvážnejším nedostatkom starého zákona bola zastaranosť zákona z pohľadu prechodu užívacích vzťahov vo vzťahu vlastníctva po roku 1989. Aj keď zákon v roku 1993 reagoval na zmenu spoločenských pomerov tým, že priznal právo poľovníctva vlastníkov i poľovných pozemkov, napriek tomu malá novela zákona nevyriešila celý postup uznávania poľovných revírov na vlastnícke vzťahy a potom sa len analogicky robil odkaz na Občiansky zákonník.
Nebol taktiež doriešený mechanizmus vytvorenia a schvaľovania uznanej zvernice už v uznaných poľovných revíroch. To je počas platnosti nájomných zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva, čím vznikali oplotené územia v poľovných revíroch bez následného prebonitovania oplotených pozemkov a bez osobitného režimu hospodárenia, ako je sčítanie zveri, návrh plánu lovu, plnenie plánu lovu a tak ďalej. Len vyhláškou bola určená plánovacia jednotka, to je poľovná oblasť, čo sa však takmer vôbec nedodržiavalo zo strany štátnej správy. Čiže nebolo možné vykonávať veľkoplošné obhospodarovanie zveri, napríklad sčítanie zveri, návrh plánu lovu, lov a podobne.
Malá novela v roku 1993 znamenala nové revírovanie, to je zmeny hraníc poľovných revírov v Slovenskej republike, čo spôsobilo veľkú neistotu pre dovtedajších užívateľov poľovných revírov, čoho dôsledkom bolo vystreľovanie zveri a jej úbytok, z čoho sa spamätávame takmer dodnes prostredníctvom zlej vekovej a pohlavnej štruktúry zveri a trofejovej kvality.
Ak si pamätám, tak takmer všetky vlády sa pokúšali prijať novú právnu úpravu v oblasti poľovníctva, ani jednej sa to nepodarilo. Naposledy v roku 2003 za ministrovania pána Simona, kde cieľom jeho návrhu bolo komerčné využitie prirodzených obnoviteľných zdrojov skupinami najmajetnejších fyzických a právnických osôb bez ohľadu na slovenské poľovnícke tradície, etiku a kultúru a kultúrne dedičstvo všetkých občanov Slovenskej republiky.
Proti tejto filozofii zákona sa postavil najmä Slovenský poľovnícky zväz, ktorý združuje viac ako 55-tisíc občanov a zorganizoval vtedy ako prejav nesúhlasu so snahou zaviesť obchodovanie s národným a prírodným bohatstvom petičnú akciu, na ktorej sa proti vládnemu návrhu zákona o poľovníctve podpísalo v priebehu troch mesiacov až 355-tisíc občanov. Ak na Slovensku registrujeme 55-tisíc poľovníkov, až 355-tisíc občanov sa postavilo proti takejto filozofii zákona, kde by boli odbúrané poľovnícke tradície a história a odkaz našich predkov. V dôsledku takéhoto spoločenského tlaku občanov bol nútený pán Simon tento návrh zákona o poľovníctve z legislatívneho procesu stiahnuť.
Predkladaná právna úprava prešla veľmi širokou diskusiou. Treba sa poďakovať všetkým pracovníkom ministerstva pôdohospodárstva, pánovi ministrovi, pod ktorého záštitou sa tento zákon pripravoval, ale myslím si, že veľké poďakovanie patrí aj Slovenskému poľovníckemu zväzu a jej prezidentovi, nášmu kolegovi Tiborovi Lebockému, ktorý takisto venoval obrovské množstvo hodín tomu, aby táto pripravovaná norma, ktorá je dnes prerokovávaná, bola v maximálne možnej kvalite.
Myslím si, že skutočne dosahuje veľmi dobrú kvalitu a verím, že v tejto Národnej rade prejde bez nejakých väčších problémov s hlasmi nielen koalície, ale aj opozície, lebo táto norma je nielen občanmi očakávaná, ale aj spĺňa všetky požiadavky kladené na modernú právnu úpravu, ktorú si slovenské poľovníctvo zaslúži.
Navrhovaný zákon rešpektuje momentálny stav, to je uznané poľovné revíry a platné zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, čo je zárukou stability poľovníctva na Slovensku pre terajších užívateľov. Naďalej priznáva práva poľovníctva vlastníkov i poľovného pozemku, čím nie sú dotknuté vlastnícke práva k majetku.
Vyrieši možnosť vytvoriť a uznať uznanú zvernicu počas platnosti nájomných zmlúv a následne reagovať na túto zmenu iným obhospodarovaním ako vo voľnom poľovnom revíri. Zavádza veľkoplošné obhospodarovanie zveri, to je v rámci chovateľských oblastí, čím dôjde k zreálneniu stavov poľovnej a vzácnej zveri, pretože na chovateľských radách a poradných zboroch budú popri zástupcoch štátnej správy prítomní aj užívatelia poľovných revírov.
Určuje jednoznačný postup pri vytváraní uznávaných poľovných revírov na princípe väčšiny v rámci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Zreálňuje cenu za nájom výkonu práva poľovníctva na princípe ponuky a dopytu. Vytvára jednotnú poľovnícku organizáciu, ktorá bude združovať všetky právnické a fyzické osoby vykonávajúce právo poľovníctva.
Týmto bude zaručená stabilita poľovníctva na Slovensku, ľahšie presadzovanie poľovníckych záujmov doma a v zahraničí pred pseudoochranárskymi subjektmi a tiež bude zabezpečovať lepšiu reprezentáciu Slovenska v zahraničí, pretože organizácia bude zastrešovať všetkých poľovníkov v štáte. Kompetencie štátnej správy prejdú čiastočne na jednotnú poľovnícku organizáciu, čím sa posilní právomoc samosprávy.
Napriek tomu, že bola široká diskusia k tejto právnej úprave, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať zväčša dvoch častí, a jedna je, aby sa minimalizovali škody zveri, aby poľnohospodári alebo užívatelia poľovných pozemkov, či už poľnohospodári, alebo lesníci užšie spolupracovali s užívateľmi poľovných revírov a minimalizovali sa škody zverov a na zveri. To bude jedna časť pozmeňujúceho návrhu. A druhá hovorí o tom, aby nedošlo k likvidácii uznaných samostatných zverníc a bažantníc najmä v správe štátnych organizácií, ktoré poľnohospodársky alebo lesnícky neobhospodarujú viac ako 50 % plochy, ale súhlas vlastníka na to majú, aby mohli na ich poliach mať uznanú bažantnicu a uznanú zvernicu.
Čiže môj pozmeňujúci návrh predkladám. Po prvé. V § 3 ods. 5 sa v tretej vete slová "najviac 10 %" a nahrádzajú slovami "najviac jedna tretina". Za účelom zaokrúhľovania hraníc poľovného revíru využitím pričlenených pozemkov je potrebné v záujme vylúčenia pravdepodobnosti narušenia súvislých poľovných pozemkov zväčšiť výmeru pričleňovaných pozemkov.
Po druhé. V § 13 písm. c) na konci doplniť text "alebo na časti bažantnice" (§ 7 ods. 2) "alebo zvernice" (§ 6 ods. 1). Odôvodnenie. Zabrániť zániku väčšej časti uznaných bažantníc a zverníc najmä v správe a užívaní štátnych organizácií lesného hospodárstva, ktoré napriek súhlasu vlastníkov pozemkov nevykonávajú poľnohospodársku a lesnícku činnosť na viac ako 50 % výmery poľovného revíru.
Po tretie. V § 25 sa dopĺňa nové písm. g), ktoré znie: "(g) Dohodnúť v zmluve (§ 13) s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobených zverov a na zveri. Odôvodnenie. Povinnosť minimalizácie škôd spôsobených zverov a na zveri je v rámci určenia pravidiel transparentnosti nutné pre užívateľa poľovných pozemkov určiť zo zákona.
Po štvrté. V § 26 ods. 1 písm. n), o) a p) sa označujú ako m), n) a o). Administratívna povinnosť vyplývajúca z pôvodného znenia písm. m) je v praxi ťažšie kontrolovateľná a vytvára priestor pre konanie s ťažko preukázateľnou podstatou naplnenia zákonom predpísanej povinnosti.
V § 26 ods. 1 písm. l) sa na konci textu za čiarkou dopĺňa "a dohodnúť v zmluve (§ 13) s užívateľom poľovných pozemkov spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri. Povinnosť minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri je v rámci určenia pravidiel transparentnosti nutné pre užívateľa poľovného revíru určiť zo zákona".
Po šieste. V § 65 ods. 3 písm. q), r), s) a t) sa vypúšťajú a označujú ako ods. 4, 5, 6 a 7 v nasledovných zneniach.
Odsek 4. Zakazuje sa narúšať užívanie poľovného revíru správaním ohrozujúcim bezpečnosť osôb, majetku a životného prostredia zveri.
Odsek 5. Zakazuje sa umiestňovať v poľovnom revíri zariadenia na odchyt dravcov bez platnej výnimky podľa osobitného predpisu, odkaz na bod 21.
Odsek 6. Zakazuje sa budovať nadzemné pozorovacie zariadenia na pozorovanie a lov zveri vo vzdialenosti menšej ako 200 metrov od hraníc poľovného revíru alebo od hranice územia s piatym stupňom ochrany, odkaz na 36, alebo zóna A chráneného územia, odkaz na 37.
Odsek 7. Zakazuje sa používanie oloveného streliva pri love vodného vtáctva v mokradiach, odkaz na 38. Ide o legislatívnotechnickú úpravu významného dôvodu znenia ods. 2 a zvýšenia bezpečnosti pri výkone práva poľovníctva v hraničných zónach poľovných revírov. Odseky 4 a 5 sa označujú ako ods. 8 a 9.
Po siedme. V § 70 ods. 1 písm. a) sa slová "do piatich dní" nahrádzajú slovami "do 15 dní" a slová "najneskôr však do 15 dní" nahrádzajú slovami "do dvoch mesiacov". Ide o zreálnenie časových limitov pri uplatňovaní nárokov na škody spôsobené zverou.
Po ôsme. V § 78 ods. 3 písm. a) sa za slová "užívateľ poľovného revíru" vkladá slovo "úmyselne". Vzhľadom na výšku sankcie je nevyhnutné preukázať užívateľovi poľovného revíru dlhodobý úmysel nekoncepčného hospodárenia.
Po deviate. V § 78 sa v ods. 2 písm. c) vypúšťajú slová § 26 ods. 1 písm. m), zosúladenie s pozmeňujúcim návrhom pod poradovým číslom 3.
Na to, aby sme mohli naďalej úspešne napredovať v poľovníckom obhospodarovaní zveri a krajiny je potrebné, aby štát využil na tento cieľ všetky svoje prostriedky. Jedným z tých prostriedkov je aj legislatívne zázemie, ktoré momentálne rezonuje v spoločnosti. Jeho základ chce postaviť na novom poľovníckom zákone, pretože momentálne platný zákon z roku 1962 je už prekonaný a nie je schopný reagovať na vývoj spoločenských pomerov.
Novým zákonom sledujeme dosiahnuť trvalo udržateľné poľovníctvo, zachovanie druhovej početnosti poľovnej zveri, zabezpečenie vlastníckych práv, práv poľovníctva, stabilitu poľovných revírov, vytvorenie jednej poľovníckej organizácie na Slovensku, zreálnenie cien za nájom výkonu práva poľovníctva, veľkoplošné obhospodarovanie poľovných revírov a poľovnej zveri, kontrolu poľovníctva a mnohé iné dôležité zákonné rámce, ktoré zabezpečia, že zver bude naďalej trvalo obnoviteľným bohatstvom obhospodarovaná v symbióze predovšetkým s požiadavkami poľnohospodárskeho, lesníckeho a vodného využívania krajiny. Týmto chceme zabezpečiť, že Slovensko bude naďalej patriť medzi poľovnícke krajiny s veľmi vyspelou poľovníckou kultúrou, zvykmi a tradíciami.
Vážené kolegyne a kolegovia, na základe uvedeného princípu rozvinutého v rámci množstva odborných diskusií vznikol návrh zákona, ktorý vytvára podmienky pre všetkých poľovníkov vrátane poľovníkov a lesníkov z povolania, aby prostredníctvom modernej poľnohospodárskej samosprávy komorového typu dlhodobo zveľaďovali slovenské poľovníctvo v súlade s ústavnými princípmi jasne definovanými záujmami štátu na základe pragmatického presadzovania priorít zainteresovanej väčšiny.
Predložený návrh zákona je zákon o zveri a pre zver, zákon o princípoch hospodárenia s prírodným dedičstvom, zákon o zmene filozofie poľovníctva v zmenených spoločenských podmienkach kultúrnej krajiny charakterizovanej výrazne diverzifikovaným vlastníckym portfóliom. Som presvedčený, že po schválení v parlamente Slovenskej republiky vytvoríme možno nie dokonalý, ale určite právny rámec pre zachovanie poľovníctva ako významnej súčasti ochrany slovenského kultúrneho a prírodného dedičstva. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Gál. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, k vášmu vystúpeniu, k jeho obsahu sa nebudem vyjadrovať. Všetci vieme, aký vrelý vzťah máte k poľovníctvu. A všetci aj vieme, že pre odstrel toho kapitálneho jeleňa ste museli odísť z ministerstva z postu štátneho tajomníka.
Chcem vás len upozorniť vo vašich pozmeňujúcich návrhoch, v bode 2 máte legislatívnotechnickú chybu. Tam si doplňte v § 13 ods. 1 a bod 5 vášho pozmeňujúceho návrhu sa bije s bodom 35 spoločnej správy gestorského výboru. Preto, ak máte záujem, aby prešla vaša úprava, je potrebné, aby niekto v rozprave vyňal bod 35 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Gábor Gál.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Záhumenský, hovorili ste dosť rýchlo, bolo to dosť veľa, nie všetky návrhy sme postrehli, ktoré ste predniesli, ale ten predposledný § 78 ods. 3 písm. a), kde sa vkladá: "užíva poľovné hospodárstvo" úmyselne. Tak potom ja navrhujem, aby sme celý tento bod a) vypustili, lebo takto to nemá význam. Ako je možné dokázať užívateľovi poľovného revíru, že úmyselne hospodári v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri v predpísanom veku a pohlavnú štruktúru a tak ďalej. To vieme, že hospodári tak, že tento stav je narušený, že ten stav nie je zachovaný. To vieme. Keď to nerobí, tak robí nejakú chybu a má nastúpiť nejaká sankcia. Ale tu dokazovať úmysel, to je právnicky nemožné. Tento paragraf potom alebo táto norma bude obsolétna, to sa nedá potom vykonať.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Záhumenský.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Gál, § 78 hovorí o tom, čo sa týka zlého hospodárenia v revíri je aj to, že neudržuje kmeňové stavy, ktoré má predpísané. Vieme dobre, že mnoho poľovných revírov najmä na nížinách, kde sú normované kmeňové stavy podstatne vyššie, ako sú skutočné kmeňové stavy, to sa týka zajaca, bažanta, jarabice a podobne, ktoré boli znížené aj, povedzme, vďaka veľkoplošnému hospodáreniu, je skutočnosť, že mnohé poľovné združenia, keby aj chceli udržať normované kmeňové stavy, museli by nakupovať obrovské množstvo zveri, na ktoré, samozrejme že nemajú peniaze. Museli by ich umelo zazverovať, a keďže nie sú v týchto podmienkach vytvorené dobré podmienky pre túto zver, aby sa udržali tie normované kmeňové stavy, tak by boli sankcionované až do výšky 15-tisíc eur.
To znamená, že môj pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že ak ktosi úmyselne znižuje kmeňové stavy, alebo tak hospodári, že dochádza k znižovaniu kmeňových stavov a nevytvára podmienky pre to, aby sa zveľaďovali stavy, aj keď nedosahuje úroveň normovaných, ak niekam napreduje, tak až vtedy môže byť sankcionovaný. Mohlo by to byť zneužívané na to, že mnohé poľovné združenia, ktoré nemajú kmeňové stavy, reálne ich nemajú napriek tomu, že robia všetko možné pre to, aby sa im zvýšili stavy najmä drobnej zveri, tak by boli sankcionovaní, preto je tam slovo úmyselne a ktosi, povedzme, nemá kmeňové stavy, vykonáva spoločné poľovačky, alebo poľuje na daný druh zveri a tak ďalej. Čiže z tohto dôvodu je tento pozmeňujúci návrh.
Pani poslankyňa Tkáčová, že nerozumie poľovníctvu alebo naráža na nejakú poľovačku na jeleňa, ktorá bola v súlade s normami, ktoré prijala vaša vláda, tomu sa nečudujem. Vy ste narážali aj na kauzu tabak. A keď kauza tabak alebo súd jasne potvrdil, že som odstraňoval nezákonný stav navodený pánom Simonom, tak odvtedy ste s touto kauzou ticho.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pokračujeme v rozprave poslancov, ktorí sú písomne prihlásení. Slovo má pán poslanec Zsolt Simon a pripraví sa, aj sa mu teda ospravedlňujem za polovicu mena, a potom sa pripraví pán poslanec Gábor Gál.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, neprihlásil som sa vo faktickej poznámke na kolegu Záhumenského, predrečníka, ale nedá mi, aby som sa teraz nevyjadril.
Komerčné využitie poľovníctva asi je bežné, keď na Slovensku zákon, ktorý dnes ešte platí, podľa mňa, je protiústavný. Je protiústavný preto, lebo na celom území Slovenskej republiky ustanovuje primeranú náhradu vo výške cca 9 korún za jeden hektár. V Rakúsku je to vyše 1 000 korún, v Maďarsku je to bezmála 800 korún. V Českej republike tiež cca sa to pohybuje, zodpovedá zhruba 800 korunám a na Slovensku je to 9 korún.
Ústava pritom hovorí, že obmedziť vlastnícke práva je možné len v obmedzenej miere a za primeranú náhradu. Obmedzená miera je celé územie republiky? Primeraná náhrada je 9 korún? Však je to výsmech vlastníctvu.
Keď hovoríme o komerčnom využívaní poľovníctva, mnohé krajiny, mnohé regióny práve profitujú z toho, že môžu prepojiť poľovníctvo s turistikou, vidieckou turistikou a využívať pre svoj vlastný rozvoj. Ale pre vás komerčné využívanie je asi zlým príkladom. Pre vás je príkladom veľkopanská poľovačka, kde netreba platiť.
Teraz k tomu, čo som pôvodne chcel k tomuto zákonu. Dnešný deň vnímam ako historický okamih, keďže zákon o poľovníctve platí už od roku 1962. Som presvedčený, že podľa toho, čo platí dnes je protiústavné, tak ako som to povedal. Nie je možné 20 rokov po revolúcii, aby vlastnícke práva boli obmedzené na celom území Slovenskej republiky a za zákonom stanovenú náhradu 9 korún.
Ako minister pôdohospodárstva som mal skutočne snahu predložiť nový zákon, ale v tom období Slovenský poľovnícky zväz vehementne bojkotoval takýto proces, ktorý by bol orientovaný v prvom rade na vlastníka. Dnes, keď sa podmienky v Slovenskom poľovníckom zväze zmenili, došlo k personálnej zmene, máme tu nový zákon. Bezpochyby má tento zákon veľa pozitív, ale úprimne treba povedať, že takisto toľko, keď nie viac negatív.
Dovoľte, aby som skôr povedal pár slov k filozofii celého zákona a k jednotlivým bodom, najskôr zhrnul celý zákon, ako ho vnímam. Tento zákon pre mňa javí znaky protiústavnosti v prípade možného obídenia vlastníka, ako aj protiústavný pri povinnom združovaní. Zriaďuje sa Slovenská poľovnícka komora, ktorá má kompetencie a funkcie verejnej správy, ale nie je súčasťou štátnej správy ani verejnej správy na úseku poľovníctva. Ustanovuje sa, že komora môže výlučne pripravovať poľovníkov aj vydávať poľovné lístky. Treba sa nad tým hlboko zamyslieť. Navyše je to prehustený zákon, ktorý príkazmi ukladá to, čo je v inej norme zakotvené, napríklad v zákone o zbraniach a strelive, v zákone o lesoch, v zákone o ochrane prírody či v zákone o Hasičskom zbore. Načo máme takýto široký zákon? Podľa čoho budú postupovať orgány či už v trestnom konaní, či orgány dohľadu? Nad týmto zákonom budú postupovať podľa zákona o lesoch? Budú postupovať podľa zákona o zbraniach a strelive? Alebo budú postupovať podľa zákona o poľovníctve? Osobne si myslím, že takýto postup vnáša chaos. Navyše je tento zákon v mnohých momentoch nevykonateľný.
Teraz skúsim poukázať len na niektoré. V § 2 písm. f) znie, citujem: "Nepoľovnou plochou sú zastavané územia obce, zastavaný pozemok, cintorín, nádvoria, dvor, ihrisko, ohradená záhrada." Zopakujem "ohradená záhrada, ovocinárska lesná škôlka, vinica, sad, park, pozemok slúžiaci farmovému chovu zveri, dráha, diaľnica, cesty prvej, druhej a tretej triedy, letisko, prístav, ostatný oplotený pozemok", opakujem, "ostatný oplotený pozemok, ak nie je zvernicou, iný pozemok podľa rozhodnutia obvodného lesného úradu". Koniec citátu.
Takáto definícia pojmov je nepresná. Keďže ohradenou záhradou alebo ohradenou plochou môže byť aj ohradený pozemok motúzom. Ja ohradím pozemok niekoľko sto hektárov motúzom. Je to ohradená plocha a nie je to poľovnou plochou. Takýto prístup a takáto diera pri zostavovaní poľovných revírov a zostavovaní celej koncepcie tohto zákona stavia tento zákon do polohy nevykonateľnosti.
Uprostred vyznačiť dvojmetrový pás a je to ohradená plocha, pretože tento zákon ani žiadny iný zákon nedefinuje, čo sa počíta za ohradenú plochu. Ohradená plocha je pozemok ohradený elektrickým oplotkom? Elektrickým oplotkom typu pletivového ohradu? V mnohých územiach Slovenskej republiky je to bežné a to už budú nepoľovné plochy. Pretože to nie je zadefinované. V takomto prípade aká platí výmera poľovného revíru? Takto ohradená plocha je súčasťou poľovného revíru? Alebo nie je súčasťou poľovného revíru?
Paragraf 4 ods. 4 písm. e) znie, citujem: "Notársku zápisnicu, ktorou bolo osvedčené zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a ktorá obsahuje uznesenie o schválení žiadostí na uznaní poľovného revíru prijaté dvojtretinovou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov počítaných podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaným. Notárska zápisnica sa nevyžaduje, ak je vlastníkom poľovných pozemkov jediná osoba." Koniec citátu.
Vážené dámy a páni kolegovia, takéto znenie sa javí, že podľa tohto zákona podľa mňa bude veľmi málo poľovných revírov uznaných. Prečo? Notárske osvedčenie zápisnice o zhromaždení vlastníkov je absolútne bežnou praxou. Ale pokiaľ ho máte urobiť v poľovnom revíri a v prípade 1 000- alebo 1 500-hektárového revíru, čo je bežná výmera na Slovensku, sa to týka 500 a viac vlastníkov. V mnohých prípadoch máme vlastníkov, ktorí majú 20 árov. Notár, aby mohol notársku zápisnicu osvedčiť, musí osvedčiť a overiť výmeru pozemkov, s ktorým vlastník prišiel na valné zhromaždenie. Dvojtretinová väčšina hlasov počítaná podľa výmery rozhoduje.
To znamená, že pokiaľ chceme 500 vlastníkov prepočítať, tak sa to bude diať na futbalovom štadióne alebo zimnom štadióne, alebo v kultúrnom dome a bude to trvať niekoľko dní, pretože pochybujem, že existuje kapacita notára, ktorý v priebehu piatich hodín dokáže prekontrolovať listy vlastníctva, doklady o vlastníctve, lebo v mnohých prípadoch nemáme ešte ani registre obnovenej evidencie ukončené. Overiť veľkosť výmery pozemkov, s ktorým vlastník vstupuje na toto zhromaždenie a má právo hlasovať.
Nie v jednom prípade je skutočnosťou na Slovensku, že na zdokladovaní jedného hektára výmery máte niekoľko desiatok listov vlastníctva. To ešte nehovorím o tom, že tam, kde listy vlastníctva nie sú, ale sú pozemkovoknižné vložky. V tej chvíli podľa mňa neexistuje človek, ktorý to vie dať dohromady, alebo bude pochybné, či v skutočnosti rozhodovala dvojtretinová väčšina vlastníkov. Práve z tohto dôvodu som poukázal na to, že môže dôjsť k obídeniu vlastníkov a porušovaniu ústavou garantovaných práv vlastníkov.
Keďže takéto konanie môže a aj bude časovo dlhé, lesný úrad môže v zmysle § 4 ods. 6, citujem: "Ak vznikne počas konania o uznaní poľovného revíru, treba zabezpečiť ochranu poľovníctva alebo potreba zabezpečiť starostlivosť o zver, obvodný lesný úrad rozhodnutím poverí vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečí im starostlivosť o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 účastníka konania alebo inú organizáciu." Poveriť akúkoľvek inú poľovnícku organizáciu výkonom ochranných opatrení?
Pýtam sa na čie náklady, pretože starostlivosť o zver je náklad. Treba prísť do revíru, treba doniesť krmivo, treba sa starať o zver, to sú náklady, pritom žiadny príjem alebo pozitívny prínos pre toho, kto to vykoná, neexistuje. V tej chvíli na čie náklady sa to bude diať? To preto, lebo sme zaviedli zdĺhavý proces schvaľovania poľovných revírov? Lesný úrad na náklady vlastníkov ešte nejakej inej spriaznenej duši pridelí poľovný revír na starostlivosť? Na monitoring zvierat na odstrel, to bude tam vykonávať niekto iný? Toto je kompetencia lesného úradu? Ja len upozorňujem na tieto skutočnosti, pretože tieto prípady skutočne nastanú.
Teraz k § 13 ods. 1 písm. a) a písm. c). Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru po a podľa návrhu, citujem, " fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru". Tento zákon je skutočne úžasný. Rozdeľuje vlastníctvo. Ústava preňho je bezpredmetná, pretože vlastníctvo podľa ústavy nerozlišuje formu, či je to fyzická osoba, alebo právnická osoba. Keď vlastníkom bude už právnická osoba, toto právo mu nepatrí?
Písmeno c). Právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru.
Ďalšia perla. Ústava hovorí, že všetky právne formy podnikania sú si rovné. Tento zákon nám dáva jasný dôkaz o tom, že asi rovné nie sú, pretože fyzická osoba, ktorá podniká formou SHR už túto podmienku asi nebude môcť plniť. To znamená, že diskriminujeme vlastníkov, podnikateľov podľa formy jeho podnikania. Toto je v rozpore s čl. 20 ods. 1 "každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu". Citoval som Ústavu Slovenskej republiky, ale tento zákon nereflektuje na základný kameň právneho štátu.
Paragraf 24 ods. 4 znie, citujem: "Na žiadosť užívateľa poľovného revíru a odporúčaní obvodného lesného úradu vydá obec v čase hniezdenia, kladenia mláďat alebo z dôvodu ich ochrany všeobecne záväzným nariadením obmedzenie alebo zákaz vstupu do poľovného revíru alebo jeho časti. Oznámenie o zóne pokoja v poľovnom revíri, kde obmedzí alebo zakáže lov niektorých druhov zveri alebo všetkých druhov zveri, alebo zber lesných plodov tvoriacich potravu pre zver, ktorá sa v poľovnom revíri nachádza. Zákaz vstupu do zvernice alebo bažantnice, alebo ich častí nepovoleným osobám." Koniec citátu.
Dámy a páni, opätovne odporúčam, otvorte si zákon, prečítajte si toto ustanovenie. Obmedziť vstup aj užívateľom, aj vlastníkom na vlastný pozemok, ktorý je poľovným pozemkom podľa tohto návrhu zákona je hrubé porušenie práv a navyše nie je známe za akú náhradu. Ústava Slovenskej republiky takéto obmedzenie asi nepripúšťa. Kto by dal súhlas na prenájom pozemku, keď spätne je možné práve jemu spôsobiť niekoľkonásobne vyššiu škodu.
Napríklad poľnohospodár, keď potrebuje urobiť chemickú ochranu, bude mať zakázané vstúpiť na poľovné pozemky, ktorým je pole, jemu vzniknutá škoda čím bude uhradená? Ako je to možné urobiť? Pretože tento zákon nepamätá na výnimku na vlastníka, respektíve na užívateľa, ktorý tam nevstupuje svojvoľne, ale vstupuje za istým zámerom vykonávať to, čo vykonávať má. To znamená, starať o svoj majetok, ktorý nepostúpil nikomu inému, pretože postúpením výkonu práva poľovníctva ešte nepostúpil vlastnícke práva a ďalšie práva k tomu viazané. A takisto užívateľ, ktorý má prenajaté a platí za tieto pozemky, aby tam mohol hospodáriť, ale keď nebude môcť uplatniť postrekovanie, tak potom to nebude môcť vykonávať. Môže dôjsť dokonca aj k znehodnoteniu úrody za niekoľkotisícové škody.
Proti poľnohospodárom je zameraný aj § 25. V § 25 je stanovená povinnosť užívateľa poľovného pozemku dbať pri obhospodarovaní poľovných pozemkov, ich ohradzovaní pri pastve, aby zver, ako aj ostatné živočíchy neboli zraňované alebo usmrcované a aby neboli poškodzované ich biotopy.
Písmeno f). "Uhradiť užívateľom poľovného revíru škody spôsobené na zveri obhospodárením poľovného pozemku spôsobom, ktorý je v rozpore s týmto zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo predpismi upravujúcimi používanie ochranných prostriedkov proti rastlinám alebo živočíšnym škodcom." Koniec citátu.
Pán minister, dovoľte mi, aby som sa teraz opýtal priamo vás? Poznáte všetky ustanovenia uvedeného zákona? Však tento zákon je priamo zameraný proti poľnohospodárom. Toto ustanovenie nemá v takomto znení čo hľadať v tomto návrhu zákona. Pokiaľ chceme, aby užívateľ poľovného revíru dal súhlas na to, aby vznikol poľovný revír, takéto ustanovenie priamo bude brániť tomu, aby ktorýkoľvek užívateľ uzatvoril zmluvu, pretože žiadny z užívateľov nepôjde sám proti sebe. Upozorňujem na to len z toho dôvodu, že tento zákon sa stáva nevykonateľným.
Paragraf 29 umožňuje obmedzenie osobnej slobody, pretože nazerať do batožinového priestoru auta majú iba v odôvodnených prípadoch policajti, teraz aj poľovná stráž. Kam chceme smerovať? Doteraz poľovná stráž mala právo zasiahnuť, mohla vyžiadať asistenciu polície, ale nazerať do auta, otvárať kufre, zobrať zbrane? Však na to, aby sa niekto stal policajtom, potrebuje nejaké vzdelanie, musí prejsť skúškami. Úroveň vzdelania, úroveň zodpovednosti, úroveň prístupu k lesnej stráži, poľovnej stráži je oveľa nižšia. Poľovná stráž môže zobrať zbraň? Môže otvoriť kufor? Asi to nie je najsprávnejším spôsobom, pretože toto sú totalitárne spôsoby. Poľovná stráž, keď zistí porušenie zákona, by mala zakázať ďalšie konanie a mala by privolať políciu na to, aby konala ďalej, ale oprávnenie, aby poľovná stráž brala zbraň, otvárala kufre áut, asi nie je tým správnym prístupom.
Poľovnícka organizácia § 32, citujem: "Poľovnícka organizácia ods. 1. Na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá po a združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov a iné fyzické osoby za účelom ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a osobitnými všeobecne záväznými právnymi predpismi."
Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky. To znamená, že spoločnosť, právnická osoba, štátny podnik, ktorá je zriadená podľa osobitného zákona, nie podľa tohto zákona už vykonávať výkon práva poľovníctva nebude môcť? Príspevková organizácia Štátne lesy TANAP-u už poľovníctvo nebude môcť vykonávať, pretože nie je zriadená podľa tohto zákona? Akciové spoločnosti, fyzické osoby, ktoré podnikajú a majú v predmete činnosti, na tých sme asi pozabudli.
Paragraf 41. Zriaďuje sa Slovenská poľovnícka komora, ktorá bude vykonávať skúšky uchádzačov o poľovný lístok, ako aj odbornú prípravu. To znamená, že odbornú prípravu už nebudú môcť robiť odborné lesné školy ani univerzita vo Zvolene? Toto naozaj chceme? Toto je cieľ? Komora na vydanie poľovných lístkov nie je pripravená, teraz ju ideme zriadiť, žiadne prechodné obdobie na to, kedy komora začne uplatňovať vydávanie poľovných lístkov, nie, nepamätáme na to. Pritom poľovný lístok je verejnou listinou.
So správou verejnej listiny je spojený rad povinností, ktoré treba zabezpečiť, i ochranu, uchovávanie, formu vydávania a celý legislatívny proces. Žiadne prechodné obdobie. Nič, len zriadenie komory. No asi úplne takýmto spôsobom to nepôjde, lebo v deň, keď sa komora zriadi, keď budú schválené jeho inštitúcie, som presvedčený, že komora plne funkčná nemôže byť. To nehovorím, že do budúcnosti nemôže byť, len v tej chvíli nebude môcť a bude legislatívna diera.
"Členom komory je podľa § 43 ods. 1 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa podieľa na chove zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu." Koniec citátu. Takéto znenie zahŕňa aj osoby, ktoré sa venujú chovu zveri napríklad v zoologickej záhrade alebo farmoví chovatelia. Pýtam sa. Z akého dôvodu majú byť členom komory? Aké členské budú musieť platiť? To je len málo z tých otázok, ktoré sa vynárajú, ale tento zákon na to nepamätá.
Zákon neustanovuje, čo v prípade, ak niekto má poľovný lístok a nebude chcieť byť členom komory. Preto sa pýtam. Príde o poľovný lístok? Nebude si ho môcť predĺžiť? Budú mu odopreté zákonom získané práva, pretože doterajší právny systém Slovenskej republiky im umožnil získať právo byť poľovníkom. V budúcom období toto právo im odmietnuté asi bude.
V zákone § 51 ods. 4 písm. d) je ustanovené, že komora vydá poľovný lístok občanovi Slovenskej republiky, ak preukáže, že je členom komory. Takéto ustanovenie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a to hneď dvakrát. Prvýkrát v čl. 19 ods. 3, ktorý znie: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromaždením." A druhýkrát v zmysle čl. 29 ods. 1, citujem: "Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Slobodne povinnosťou tohto zákona 55-tisíc poľovníkov." Aj tých poľovníkov, ktorí sú už nečinní, ktorí už majú dneska viac ako 70 rokov, zbavíme ich poľovného lístka, lebo nebudú v komore? Alebo musia byť v komore? Treba sa nad tým zamyslieť.
V tomto istom § 51 ods. 4 písm. a) je uvedené, že poľovný lístok môže získať osoba staršia ako 16 rokov. Opakujem, poľovný lístok môže získať osoba staršia ako 16 rokov, ale zákon o zbraniach a strelive č. 190/2003 ustanovuje, že najskôr je možné vydať zbrojný preukaz pre osobu staršiu ako 18 rokov. Snáď by sme to mali zosúladiť a dať do súladu, mať obmedzené alebo respektíve stanovené na 18 rokov aj v tomto prípade.
Kompetencie lesného úradu sú v § 74 ods. 2 písm. l), navrhuje komore odobratie poľovného lístka podľa § 51.
Vážený pán minister, aká je vymožiteľnosť tohto ustanovenia, ako je zabezpečená? Komora nie je povinná vyhovieť lesnému úradu. Komora nie je súčasťou štátnej správy, nie je súčasťou verejnej správy. Navyše lesný úrad prijme rozhodnutie voči jednému členovi z 55-tisíc. Čo v prípade, ak komora neodníme poľovný lístok? Je to nevykonateľné? Jednoducho mám pocit, že aj v tomto momente dochádza k chaosu.
Ďalšia nejasnosť tohto zákona vzniká pri znení pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lebockého, bod spoločnej správy 84 v § 63 ods. 4, ktorý znie, citujem: "Ak dôjde k usmrteniu raticovej zveri alebo veľkej šelmy dopravným prostriedkom na nepoľovnej ploche a táto tvorí prekážku pre plynulosť cestnej premávky, usmrtenú zver odstráni správca komunikácie." Odstráni správca komunikácie. "Uloženie odstránenej zveri oznámi užívateľovi najbližšieho poľovného revíru." Koniec citátu. Podľa tohto znenia prekážku nemôže odstrániť ani vodič, ani polícia, iba správca komunikácie. V mnohých prípadoch správca komunikácie na to nie je pripravený. V mnohých prípadoch cez víkendy nemajú službu, potom zostane uprostred cesty? Takéto znenie, ktoré je presne stanovené, že len správca komunikácie, asi nie je najjednoznačnejšie.
Ďalšie ustanovenie zamerané proti poľnohospodárom je v § 69 ods. 5. Paragraf 69 ods. 5. Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenie sa považuje najmä výsev odpútavacích plôch a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenie neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia.
Vážený pán minister, poľnohospodári podpísali záver vo vzťahu k Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ako budú využívať všetky plochy, ktoré sú zaregistrované podľa leteckého snímkovania v systéme LPIS. Odpútavacie plochy v rámci správnej farmárskej praxe chýbajú. Ich veľkosť, akým spôsobom, čo v tom prípade, pokiaľ práve tieto plochy budú spôsobovať škody z hľadiska prijímania dotácií vo vzťahu k poľnohospodárom. Potom by mal byť ošetrený takýto krok aj v zozname podmienok poskytovania dotačných titulov, pretože to môže mať spätne negatívny dopad na samotných farmárov.
Čo ak takéto opatrenie ešte užívateľ aj urobí? Doteraz takéto plochy remízky boli povinnosťou samotných poľovníkov na iných pozemkoch. Dneska to má robiť samotný poľnohospodár? Môže byť, len potom si to musíme vyjasniť.
Paragraf 70 ods. 1 znie: "Nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách po a poľnohospodárskych pozemkov, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do piatich dní odo dňa, keď škodu zistil, najneskôr však do 15 dní odo dňa, keď škoda vznikla. Platenie náhrady je bezpredmetné podľa tohto znenia. Prečo? Každý deň bude poľnohospodár nahlasovať výšku škody? Náhrada podľa toho, koľko mu zviera práve dnes zožralo, alebo koľko práve diviaky vyrýpali? Pretože pokiaľ je to staršie ako 15 dní, už to nepatrí? To znamená, že každý deň bude musieť poľnohospodár chodiť a nahlasovať, pretože ináč príde o akúsi šancu o náhradu škody.
Pán kolega, ja súhlasím, že sú pozmeňujúce návrhy, ale ja sa bavím o tom návrhu zákona, ktorý tu je a pozmeňujúce návrhy budem predkladať aj ja. Takže som presvedčený, že výsledný zákon bude trošku inakší, než je ten, ktorý máme dnes v tejto chvíli v laviciach.
Z uvedeného dôvodu predkladám niekoľko pozmeňujúcich návrhov, a to bod 1. V § 13 ods. 1 písm. a) sa za slová "fyzickej osobe" dopĺňajú "alebo právnickej osobe". To je z toho dôvodu, aby prístup k forme vlastníctva, či je to fyzická, alebo právnická osoba bol zachovaný rovnakým spôsobom.
V § 13 ods. 1 písm. c) sa na začiatok dopĺňajú slová "fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba," pokračuje ďalej. "aj fyzická osoba podnikateľ a súkromne hospodáriaci roľník môže vykonávať poľnohospodársku alebo lesnú činnosť na 50 % výmery poľovného revíru."
Tretí bod. Paragraf 18 ods. 5 písm. e) navrhujem doplniť za slovo "ministerstvo" slová "pôdohospodárstva Slovenskej republiky". Legislatívna skratka sa uvádza aj nižšie v zákone, ale nebolo definované, že ide o ministerstvo pôdohospodárstva. Považujem takéto riešenie za povinnosť, nakoľko doteraz poľovnícke organizácie registrovalo ministerstvo vnútra, a keďže to odteraz má robiť ministerstvo pôdohospodárstva, tak by to malo byť jednoznačne explicitne uvedené v tomto zákone, že ministerstvo je chápané ministerstvo pôdohospodárstva.
Štvrtý pozmeňujúci návrh. V § 24 ods. 7 sa za slová "nevzťahujú na" vkladajú slová "vlastníka pozemkov užívateľa pozemkov a na". Aj vlastník alebo užívateľ pozemkov by mal obmedzený vstup na pozemky a práve preto navrhujem, aby obec nemohla vydať zákaz, ktorý sa vzťahuje na užívateľa alebo priamo na vlastníka. Na ostatných áno.
Piaty pozmeňujúci návrh. Paragraf 25 navrhujem úplne vypustiť. Povinnosti užívateľa poľovného pozemku majú byť stanovené v danej zmluve, a nie zákonom. Pokiaľ to zostane v zákone, nazdávam sa, že tento zákon bude ťažko vykonateľný.
Šiesty. V § 51 ods. 4 písm. a) znie: "Dosiahla vek 18 rokov." Týka sa toho, že poľovný lístok môže dostať ten, ktorý má 16 rokov, navrhujem, aby to bolo v súlade s tým, keď osoba pri 18 rokoch má možnosť dostať zbrojný preukaz, aby to bolo priamo spojené.
Siedmy pozmeňujúci návrh. V § 51 ods. 4 písm. d) navrhujem vypustiť, a to, že povinnosťou získania poľovného lístka nie je byť členom komory. Pritom upozorním na to, že osobne nesúhlasím s tým, aby komora výhradne robila skúšky a vydávala poľovné lístky, ale do tejto oblasti som pozmeňujúci návrh nedal, ale vzhľadom na to, aby aj iná osoba mohla získať na Slovensku poľovný lístok, lebo sa môže stať, že osoba zo zahraničia bude chcieť urobiť skúšky z poľovníctva na území Slovenskej republiky, poľovný lístok na území Slovenskej republiky môže dostať len vtedy, keď bude mať členskú prihlášku vyplnenú a zaplatený členský príspevok.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovolím si vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov a žiadam, aby sa o každom bode hlasovalo jednotlivo. Zároveň žiadam o vyňatie bodu 84 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.