P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 77 za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Pripomienky pána prezidenta sme schválili.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Sme v treťom čítaní, poprosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či chce niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
J. Burian, poslanec: S odporúčaním schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 104 za, 30 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že sme po opätovnom prerokovaní schválili novelu zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorú vrátil pán prezident.
Pán Tibor Lebocký uvedie hlasovanie v druhom, treťom čítaní o zákone z 29. apríla 2009 o poľovníctve. Je to tlač 1094.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o pripomienkach pána prezidenta podľa odporúčaní uvedených v spoločnej správe. Dajte teraz, pán predsedajúci, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 4, 5 a 7 až 14 s návrhom gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 82 za, 2 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Tieto pripomienky sme schválili.
T. Lebocký, poslanec: Teraz, vážený pán predseda, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 2 a 3, ku ktorým výbor nezaujal stanovisko.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 69 za, 6 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Tieto pripomienky sme neschválili.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem. Teraz dajte ešte, prosím, pán predseda, hlasovať osobitne o bode č. 6 spoločnej správy, ku ktorému výbor tiež nezaujal stanovisko.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 134 prítomných, 71 za, 4 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Túto pripomienku sme neschválili.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či chce niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, teraz hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pripomienok.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 93 za, 3 proti, 36 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Opätovne sme schválili po prerokovaní vrátený zákon o poľovníctve.
Pán poslanec Kotian uvedie teraz hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469 o označeniach pôvodných výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov. Je to tlač 1104.
M. Kotian, poslanec: Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 82 za, 53 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme návrh postúpili do druhého čítania.
M. Kotian, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 2. septembra 2009 a v gestorskom výbore do 4. septembra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách na prerokovanie.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 124 za, 12 sa zdržalo.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty. Odhlasovali sme prerokované body.
Ešte vás chcem, dámy a páni, informovať, že páni poslanci Gábor Gál, Boris Zala a László Nagy mi oznámili, že sa vzdávajú svojej funkcie predsedov výborov. Materiál máte pod tlačou 1135.
Poslanci Gábor Gál a László Nagy v súvislosti s tým, že vystúpili zo Strany maďarskej koalície sa vzdali funkcie predsedov výborov pre nezlučiteľnosť funkcií a pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Pán poslanec Boris Zala v súvislosti s jeho zvolením za poslanca Európskeho parlamentu sa vzdal funkcie predsedu zahraničného výboru s tým, že zostáva členom tohto výboru do 14. júla, kedy zanikne jeho mandát poslanca Národnej rady. V súvislosti so zvolením za poslanca Európskeho parlamentu poslanec Boris Zala sa vzdal funkcie vedúceho a člena Stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Európy a pán poslanec Eduard Kukan sa vzdal funkcie člena Stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.
Chcem vás požiadať, aby uznesenie, ktoré, ako som už podotkol, máte pod tlačou 1135, sme teraz odhlasovali. Takže dávam o týchto návrhoch hlasovať. Berieme na vedomie tieto informácie, samozrejme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 133 za, 1 nehlasoval.
Keďže sme zobrali na vedomie vzdanie sa z pozície, tak ako sme sa dohodli aj v grémiu, zajtra v stredu 17. júna po hlasovaní o 11.00 hodine vykonáme aj jednotlivé voľby predsedov.
Budeme teraz pokračovať. Dávam krátku dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktoré budeme prerokovávať v skrátenom konaní, a je to návrh o Špecializovanom trestnom súde.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 39. schôdze prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Vládny návrh zákona ste dostali pod tlačou 1101. Návrh na jeho pridelenie do výborov je v mojom rozhodnutí č. 1144.
Poprosím teraz pána predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, aby uviedol vládny návrh zákona.
R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o Špecializovanom trestnom súde je zriadenie nového Špecializovaného trestného súdu v sústave súdov Slovenskej republiky, ktorý kontinuálne nadviaže na činnosť doterajšieho Špeciálneho súdu.
Predkladaný vládny návrh zákona reaguje na rozhodnutie Ústavného súdu z 20. mája 2009, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o návrhu skupiny poslancov na začatie konania o súlade zákona č. 485/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu Špeciálnej prokuratúry s Ústavou Slovenskej republiky.
Týmto rozhodnutím Ústavný súd vyslovil nesúlad čl. I § 1 zákona č. 458/2003 Z. z., ako aj jednotlivých ustanovení ďalších súvisiacich právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky a tiež s dohovorom Organizácie Spojených národov proti korupcii.
Uverejnením tohto rozhodnutia Ústavného súdu v Zbierke zákonov stratia účinnosť § 1 citovaného zákona, ktorým sa zriadil Špeciálny súd, ako aj napadnuté ustanovenia súvisiacich právnych predpisov.
V nadväznosti na to sa v záujme zachovania takejto inštitúcie zameranej na boj proti korupcii a organizovanému zločinu predkladá tento vládny návrh, ktorým sa zriadi Špecializovaný trestný súd a ktorým sa v tejto súvislosti novelizujú aj niektoré ďalšie právne predpisy upravujúce právomoc a postavenie tohto súdu a jeho sudcov.
Nový Špecializovaný trestný súd sa navrhuje zriadiť formou zákona. Jeho zriadenie formou ústavného zákona nie je potrebné ani účelné. Predložený vládny návrh zákona v plnom rozsahu rešpektuje citované rozhodnutie Ústavného súdu.
Špecializovaný trestný súd sa zriaďuje ako samostatný súd so špecializovanou agendou v oblasti trestného práva. Jeho pôsobnosť má byť zameraná na ochranu pred korupciou, organizovaným zločinom a dôsledkami trestných činov vyššej spoločenskej nebezpečnosti.
V súlade s rozhodnutím Ústavného súdu sa ustanovuje osobitná vecná pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu. Oproti doterajšej právnej úprave sa rozširuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu o niektoré nové skutkové podstaty trestných činov, ako je úkladná vražda, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, prijímanie úplatku, podplácanie a nepriama korupcia.
Predložený vládny návrh zákona novelizuje aj zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich tým spôsobom, že ruší podmienku pre sudcov Špeciálneho súdu byť oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa prísne tajné a podstatne znižuje výšku funkčného príplatku za výkon ich funkcie.
Návrh zákona zachováva princíp právnej istoty v súvislosti s doterajším rozhodovaním Špeciálneho súdu. Navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktoré zabránia vzniku právneho vákua v období po vyhlásení rozhodnutia Ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v súvislosti s agendou doterajšieho Špeciálneho súdu.
Vo vládnom návrhu je definovaný prechod výkonu súdnictva, t. j. oprávnenie Špecializovaného trestného súdu zriadeného podľa tohto zákona konať v právoplatne neskončených veciach, ktoré sú súčasťou agendy Špeciálneho súdu zriadeného podľa doterajších právnych predpisov. Rovnako sa navrhuje prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných obdobných právnych vzťahov a práv a povinností z osobných vzťahov sudcu k štátu.
Špecializovaný trestný súd sa navrhuje zriadiť ako súd trvalý, to znamená, že zákon časovo neobmedzuje jeho pôsobnosť. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér. Spravodajkyňou je pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, spravodajkyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. júna 2009.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vyplýva z nej, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona.
Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna tohto roku č. 1144 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní ihneď.
Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub Kresťanskodemokratického hnutia od pána poslanca Lipšica a za klub SDKÚ - DS od pani poslankyne Žitňanskej.
Pán poslanec Lipšic, nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec, do rozpravy, potom dám možnosť.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predseda, pán premiér, vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme návrh zákona o Špecializovanom trestnom súde, ktorý predložila vláda, čo oceňujem a chcem zároveň povedať, že schválenie tohto zákona bude víťazstvom stoviek tisíc slušných ľudí, ktorých znepokojilo zrušenie Špeciálneho súdu.
Možno prvýkrát za posledné roky sa ľudia vyjadrili bez ohľadu na stranícku príslušnosť úplne jasne. Ak je úlohou tohto parlamentu schvaľovať zákony, ktoré vyjadrujú vôľu absolútnej väčšiny našich občanov, slušných ľudí, tak myslím, že dnes a v nasledujúcich dňoch to budeme môcť všetci preukázať. Toto nebude a nie je len zákon o Špeciálnom alebo Špecializovanom súde, ale zákon o víťazstve slušných ľudí.
Dovoľte mi jednu citáciu: "Zákony sú nefunkčné, ak nie sú podporené silnou a jasnou politickou vôľou, ak nie sú aplikovateľné kvôli nedostatku adekvátnych štruktúr a najmä, ak v týchto štruktúrach nie sú profesionálne kvalifikovaní ľudia. Ak chceme dosiahnuť významné výsledky, treba vypracovať jednotné stratégie, ktoré by sa zverili rozhodovacím koordinačným centrám na úrovni polície a justície." Tieto slová povedal vyšetrovací sudca Giovanni Falcone, ktorý bol následne na Sicílii zavraždený sicílskou mafiou.
Úlohou Úradu Špeciálnej prokuratúry a Špeciálneho súdu bolo vytvoriť bariéru vplyvu mafie a skorumpovaných politikov. Organizovaná kriminalita nie je nebezpečná len tým, aké trestné činy pácha, násilné, ekonomické, finančné, ale tým, že ohrozuje samotné základy demokratickej spoločnosti. Pretože je založená na princípe, podľa ktorého jej predstavitelia sa snažia cez svoj vplyv, peniaze, vydieranie, korupciu dosiahnuť postavenie, že stoja nad zákonom. Dosiahnuť beztrestnosť. Mnohí naši spoluobčania poznajú aj vo svojom okolí a vo svojich regiónoch veľké ryby, ktoré si dlho mysleli a myslia možno dodnes, že stoja nad zákonom. Že akúkoľvek trestnú činnosť spáchajú, nebude voči nim vyvodzovaná zodpovednosť kvôli ich vplyvu, kontaktom a peniazom.
Prvoradá úloha štátu je zabezpečenie bezpečnosti. Keď vznikal Špeciálny súd a Úrad Špeciálnej prokuratúry, tak si kandidáti na funkcie sudcov a prokurátorov museli položiť ťažkú otázku, ktorá znamenala - odpoveď na ňu - zmenu kariéry a zmenu životného štýlu. Aká je cena za životný štýl, ktorý vedú sudcovia a prokurátori na Špeciálnom súde a Úrade Špeciálnej prokuratúry? Vedú ho preto, aby sme sa my ostatní mohli cítiť bezpečnejšie a aby sme náš štát právom mohli nazývať právnym štátom. Naša spoločnosť a my všetci preto máme voči nim záväzok.
Prvou zodpovednosťou štátu je právo a poriadok. Bez práva a poriadku nie sme skutočne slobodní. Keď tieto inštitúcie vznikali, boli mnohé diskusie o tom, koľko budú stáť. Ale myslím si, že v boji proti najzávažnejšiemu zločinu a korupcii nám ostatným to musí stáť zato. Iná možnosť nie je.
Od vzniku týchto inštitúcií boli tlaky na zrušenie Špeciálneho súdu aj Špeciálnej prokuratúry. Bolo to podľa mojej mienky logické a potvrdzovalo dôležitosť týchto inštitúcií a ich kľúčové postavenie v zápase o samotný charakter nášho štátu. Myslím si, že väčšina spoločnosti vrátane politikov, ale aj väčšina slušných ľudí sa proti týmto snahám musí postaviť. To je absolútne minimum, čo môžeme a musíme urobiť. Všetci občania si zaslúžia právny systém, ktorý dáva šancu všetkým namiesto toho, aby ochraňoval ľudské záujmy len niekoľkých. Nikto nemôže zostať v boji proti mafii neutrálny. Každý si musí vybrať. Aj my poslanci, aj sudcovia, aj prokurátori.
Preto chcem oceniť, že sa vláda rozhodla predložiť, nerobím to často, predložiť do parlamentu návrh, ktorý umožní kontinuálne fungovanie Špeciálneho súdu. Nechcem na tomto mieste, možno v druhom čítaní diskutovať o rozhodnutí Ústavného súdu. Poviem len to, že všetci rozhodnutie Ústavného súdu musíme rešpektovať. Rovnako, ako aj slobodne ho môžeme kritizovať. Aj kvôli tomu, za akých okolností bolo podané, v akom čase bolo podané, koľko rokov po schválení zákona a mnohé ďalšie okolnosti, ktoré možno v adekvátnej dobe budú verejne známe.
Určite budeme navrhovať aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru zajtra a potom v pléne niektoré pozmeňujúceho návrhy, ktoré podľa našej mienky zefektívnia fungovanie Špeciálneho súdu a Úradu Špeciálnej prokuratúry.
Trvám na tom, čo som povedal pred niekoľkými týždňami, keď bol zverejnený nález Ústavného súdu. Myslím si, že v ten deň nevyhrali slušní ľudia. Myslím si, že slušní ľudia povedali svoj názor a skončím tým, čím som začal. Tento zákon, pokiaľ prejde, nebude niesť meno vlády ani opozície, ale po prvé meno a mená tých odvážnych sudcov a prokurátorov, ktorí pôsobia a ktorí si získali kredit za štyri roky pôsobenia na Špeciálnom súde a Špeciálnej prokuratúre a potom to bude symbol. Tak ako je Špeciálny súd symbolom. Symbol víťazstva slušných ľudí.
Preto vás chcem požiadať, milé kolegyne a kolegovia, o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. K citátom pána poslanca by som mohla aj ja priložiť citát a síce, že v právnom štáte ani vysoké a mravné ciele nemožno dosahovať v rozpore s ústavou. A tento pán poslanec, ktorý tu pateticky vystúpil, síce spoločenský záujem - boj s mafiou a s ďalšími negatívami urobil protizákonným a protiústavným zákonom. A to je problém - to už Ústavný súd povedal. Preto pán poslanec, vy by ste mali byť akosi vnútorne stiahnutý tým, že ste takýto protiústavný zákon prijali a nehovoriť len o slušných ľuďoch, pretože slušní ľudia by sa tešili, keby všetky zákony boli prijímané a vypracovávané v súlade s ústavou.
Áno, môžeme hovoriť o názore k nálezom Ústavného súdu, ale tú kampaň, ktorú ste vy spustili s názormi, že rozhodnutie Ústavného súdu je hanebné rozhodnutie, nemá miesto v právnom štáte.
Skutočne to bolo niečo, čo by sa už v histórii Slovenskej republiky nemalo opakovať. Dávajte si popol na hlavu, lebo vy ste boli strojcom protiústavného tohto zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, vaša reakcia. Poprosím vás kolegyne, pán poslanec Lipšic, chcete reagovať? Aha. Takže budeme pokračovať vystúpením pani poslankyne Žitňanskej, ktorá vystúpi za klub SDKÚ - DS. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, pán premiér, sme v novej situácii, pretože si nepamätám, kedy bola justícia v takom centre pozornosti aj médií, aj občanov, ako je tomu dnes, pretože často tie debaty o justícii sú príliš odborné a málo zrozumiteľné pre verejnosť, ale dnes sa tak stalo a naozaj justícia je predmetom až vášnivých diskusií a stalo sa tak práve po rozhodnutí Ústavného súdu o Špeciálnom súde, ale aj po tom, čo do tohto parlamentu prišli vládne návrhy zákonov z dielne ministra Harabina, ale aj po tom, čo ohlásil svoju kandidatúru minister Harabin na Najvyšší súd.
O tom nebudem hovoriť, ale to všetko súvisí, samozrejme, s tým, že dôveryhodnosť justície je dnes pod úrovňou 30 %. Menej ako 30 % ľudí dnes dôveruje justícii.
Špeciálny súd je súd, ktorý za krátku dobu svojej existencie si ale dôveru ľudí získal z rôznych dôvodov, možno aj svojou otvorenosťou, pretože každé jedno pojednávanie je pod drobnohľadom médií a sprostredkovane verejnosti. Preto som presvedčená, že dnes je našou povinnosťou urobiť všetko pre zachovanie tejto špecializovanej inštitúcie, pre zachovanie kontinuálneho pôsobenia tejto špecializovanej inštitúcie v jej zložení, tak ako pôsobí dnes.
Treba povedať, že na tejto parlamentnej schôdzi máme predložené dve možné riešenia. Je tu vládny návrh zákona o Špecializovanom trestnom súde, o ktorom rokujeme teraz, ale na tejto schôdzi je aj ústavný zákon o Špeciálnom súde, ktorý sme predložili ako opoziční poslanci.
A ja som stále presvedčená o tom, že ústavný zákon by bolo to lepšie riešenie. To lepšie riešenie preto, lebo by nebolo možné v budúcnosti nikdy túto špecializovanú súdnu inštitúciu spochybniť, pretože by sme mohli bez obáv z toho, že niekto spochybní túto špecializovanú inštitúciu sa rozprávať a navrhovať a možno prijať aj s plným rešpektom nálezu Ústavného súdu bezpečnostné previerky ako podmienku pre kandidátov Špeciálneho súdu. Hovorím s plným rešpektom pred rozhodnutím Ústavného súdu, to znamená s rezignovaním na tú podmienku opakovaných previerok, pretože by sme možno mohli hovoriť a opakovane sa zhodnúť na tom, že je dobré, keď má Špeciálny súd aj osobitnú personálnu pôsobnosť.
A hovorím o tom preto, pretože myslím si, že dnes v tejto snemovni je potenciál ústavnou väčšinou schváliť zákon o Špeciálnom súde, respektíve zákon o Špecializovanom trestnom súde. A je škoda túto šancu nevyužiť. Nevyužiť túto šancu, aby sme ochránili túto špecializovanú súdnu inštitúciu do budúcnosti pred prípadnými atakmi.
Som si vedomá toho, že pravdepodobne v tejto snemovni nie je vôľa prijať ústavný zákon o Špeciálnom súde a vedomá si tejto skutočnosti môžem povedať za seba aj za SDKÚ - Demokratickú stranu, že podporíme vládny návrh zákona o Špeciálnom trestnom súde. Podporíme ho práve preto, že sme si vedomí priorít a tá priorita dnešného dňa je zachovanie kontinuálneho pôsobenia tejto špecializovanej súdnej inštitúcie v jej súčasnom zložení.
Budeme určite spoločne s kolegami z opozície diskutovať a predkladať pozmeňujúce návrhy v ústavnoprávnom výbore alebo v pléne. Myslím si, že aj na úrovni zákona je priestor pre debatu o niektorých otázkach, napríklad o tých vstupných previerkach pre kandidátov na sudcov Špeciálneho súdu, pretože stále som presvedčená pri plnom rešpekte k rozhodnutiu Ústavného súdu, že nie je v rozpore s nezávislosťou justície, pokiaľ dobrovoľne sa sudca uchádza o pozíciu a dobrovoľne sa podrobí podmienkam, ktoré sú stanovené zákonom za predpokladu, že je to podmienka pre vstup na Špeciálny súd, ale nie je potrebné túto previerku v budúcnosti opakovať.
Ale opakujem, toto budú asi debaty na pôde ústavnoprávneho výboru aj o iných otázkach. Opakujem prioritu SDKÚ - Demokratickej strany v tomto prípade a tá priorita je kontinuálne pôsobenie tejto špecializovanej inštitúcie. A pokiaľ tento atribút v návrhu vládneho zákona o Špecializovanom trestnom súde ostane aj po prerokovaní v druhom čítaní zachovaný, tak SDKÚ - Demokratická strana tento vládny návrh zákona podporí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán podpredseda Národnej rady Cabaj.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem len pani poslankyni povedať, že je len symbolické, že bývalí ministri spravodlivosti, ktorí majú na svedomí, že sa spolitizovalo súdnictvo na Slovensku, nás v minulosti poučovali a asi teraz zmenili názor. V minulosti ste hovorili, že rozhodnutia Ústavného súdu sa nekomentujú, rešpektujú a vykonávajú. Už to dneska neplatí? Alebo zase ste jediní tí spravodliví, ktorí na Slovensku majú jediní pravdu a nikto iný?
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nech sa páči, zapnite pani poslankyňu Žitňanskú.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda, ja som sa vo svojom vystúpení ani raz kriticky, ani nejako inak nezmienila o rozhodnutí Ústavného súdu. Naopak, hovorila som o rešpekte k rozhodnutiu Ústavného súdu. Keď ste túto otázku otvorili, tak rozhodnutia Ústavného súdu treba rešpektovať. Ja ich vždy rešpektujem, ale to neznamená, že nemôžem mať aj svoj vlastný názor a tento vysloviť. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán Mečiar sa prihlásil. Nech sa páči, dámy a páni, kto sa chce ešte prihlásiť? Pán poslanec Bárdos, pán poslanec Faič. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán predseda Ľudovej strany - HZDS pán poslanec Mečiar.
V. Mečiar, poslanec: Vážený pán predseda vlády, predseda parlamentu, človek sa učí celý život a treba sa učiť aj od mladších kolegov. Budem vyzerať lepšie takto alebo takto? (Smiech v sále.) Prosím tých, čo sú tu, aby mi odporučili, ktorá póza je lepšia.
Pokiaľ ide o pózu a slová, je mnoho vznešených ideálov, ktoré odznievajú v práve a v politike, tiež poznám z histórie prípad, keď jeden kričal právo a poriadok a končilo to nápismi na koncentrákoch ARBEIT MACHT FREI. Takže vznešené slová a nečisté cesty vedú k nečistým cieľom.
Pokiaľ ide o otázky fungovania akejkoľvek štátnej moci, je postavená od Charlesa Montesquieuho na filozofickom základe trojdelenia moci. Existuje moc zákonodarná, ktorá zákony prijíma. Existuje moc výkonná, ktorá zákony vykonáva. Existuje moc súdna, ktorá podľa zákonov rozhoduje. Tieto moci nesmú nahradzovať jedna druhú. Musia vychádzať jedna z druhej.
Súdne rozhodnutia sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď nemajú silu zákona, ale vytvárajú formu precedensov, ktorými sa súdy a právny poriadok štátu riadi a rozhoduje sa podľa nich. Čiže to rozhodnutie každého orgánu vykonané podľa práva je súčasťou práva, opravné prostriedky sú súčasťou tohto poriadku. Nemôže výkonná alebo parlamentná moc povedať, že rešpektujú Ústavný súd, a pritom dehonestovať slobodné rozhodovanie jeho sudcov, dehonestovať inštitúciu a dehonestovať obsah rozhodnutia. To nejde.
Nemôže tu v práve a v právnom poriadku rozprávať niekto, kto práve to porušenie právneho poriadku a ústavy vniesol do právneho systému. Tak aspoň s úctou trošku k ľuďom povedať, vážení, prepáčte, ale to nepočujem. Ja len počujem nové pózy, nové gestá, nové hrdinstvá a počúvam, že tí, čo majú odlišný právny názor a správny právny názor potvrdený najvyššou autoritou tohto štátu v oblasti práva, čo je Ústavný súd, to nie sú slušní ľudia, a tí, čo sa mýlili, to sú slušní ľudia. Je možná takáto pozícia delenia na slušných a neslušných? Možno označiť sudcov Ústavného súdu, ktorí vyniesli rozhodnutie za neslušných ľudí? Možno súdy, prokurátorov a ďalších ľudí, ktorí majú tento názor, označiť za neslušných ľudí? Nefetišizuje tu niekto inštitúciu, ktorá vôbec nemá taký dosah na občianske a ľudské práva ani na ochranu pred trestnosťou, aké sa jej v tomto parlamente skupinou v právu pripisujú? Je to najmenej výkonná trestná inštitúcia zo všetkých inštitúcií okresov a krajov, ktoré na Slovensku existujú s kopou vecí, ktoré sa preťahujú.
Som si vedomý toho, že na pravej strane poniektorí budú namietať, keď im podpredsedu KDH podozrivého z korupcie dodnes právoplatne neodsúdili a už to trvá koľko? Sedem či osem rokov? No a to nie je ani politicky, ani občianskoprávne v rozpore s istými zásadami.
Ak rešpektujeme tento princíp trojdelenia moci, tak musíme povedať aj to, že výkonná moc môže robiť to, ale aj parlamentná moc, čo jej ústava dovoľuje. Čo jej ústava nedovoľuje, je konaním v rozpore s ústavnosťou. Ak jednotlivé moci sa navzájom nahrádzajú, konajú proti systému ústavnosti. Paragraf 2 ods. 2 zákona Ústavy Slovenskej republiky, základného zákona tohto štátu hovorí, že štátne orgány môžu len to, čo im zákon výslovne dovoľuje.
Pokiaľ ide o vzťah výkonnej, parlamentnej moci a súdnej moci, tak ústava hovorí, že môže a je aj povinná zákonodarná moc reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu publikované v Zbierke zákonov. Nie na komuniké z rozhodnutia a zasadnutia Ústavného súdu. Parlamentná moc má stanovenú lehotu, dokedy musí uviesť súlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky do účinnosti. Nemôže to robiť vopred bez publikovania tohto nálezu, nahradzovať nález, prijímať iné zákony, dokonca vytvárať systém dvojprávia, keď po istú dobu budú prijaté dva platné zákony, ale s rôznou dobou účinnosti a vytvára sa dvojporiadok pre toto rozhodovanie. Toto výkonná moc urobiť nemôže. Aj keď to navrhuje vláda, aj keď to bude väčšina parlamentu za, aj keď budem sám z týchto päťdesiatich, našťastie nie som sám, budem hovoriť o tom, že tento postup je protiústavný, proti ústavnosti, aj proti Ústave Slovenskej republiky. Preto sa s ním stotožniť nemôžem a podporiť ho nemôžeme.
Pokiaľ ide o vlastný obsah tohto zákona. To, čo prináša nové, alebo to, čo zostáva staré, je v ňom rovnako veľa chýb, ktoré idú do rozporu s Ústavou Slovenskej republiky. Samozrejme, pretože sa netajím tým, že som bol už pri vzniku Špeciálneho súdu proti a hovoril som, že je v rozpore s ústavou a trvalo to niekoľko rokov, kým sa to potvrdilo, tak i dneska hovorím, že ide o konanie, ale aj obsah zákona je v rozpore s ústavou v ôsmich bodoch.
Nie je moja úloha tuná robiť analýzu tohto zákona, hovoriť, v čom by mal byť zmenený a opravený. Ak to výkonná moc urobila v podstate zvečera do rána, bolo pred voľbami a nálady ľudí boli také, tak musí aj vedieť si obhájiť svoje stanovisko, ale potom aj parlamentná moc znovu pred Ústavným súdom. Ale potom musí aj parlament povedať, prečo Ústavný súd nerešpektuje. Musí to povedať verejnosti, či je to v mene práva a poriadku, alebo je to v mene toho, že sa snažíme zaviesť dvojprávie, dvojporiadok. To v žiadnom prípade nie.
Pokiaľ ide o rozhodovanie sudcov, chcem povedať, že všetky reči, úvahy a kvalifikácie o tom, že konali pod nátlakom boli lož a výmysel. Skôr je otázka morálky a zodpovednosti morálnej, etickej sudcu Ústavného súdu, ktorý túto lož medzi ľuďmi šíril. Nakoniec nepriamo zobral späť, ale išlo o lož. Na tú lož reagovala hlava štátu, členovia vlády, poslanci, väčšinou opoziční a v mene nej vyzývali ľudí na námestiach. V mene lži. Nie pravdy, nie právneho poriadku, nie inštitúcie Ústavného súdu a ústavnosti.
Takže toto tiež nemožno prijať ako argument, ktorým je demokratické konanie poslancov, členov vlády a ústavných inštitúcií navzájom tolerované. Nie je dovolené. Môžeme mať názory politické rôzne, ale rozhodnutia rešpektovať musíme. Tam, kde prestáva platiť toto, začína platiť anarchia, tam sa začína rúcať právny štát, nie budovať právny štát. A právny štát je systém, v ktorom právom je viazaný každý. A ak to právo hovorí, že rozhodnutia súdov budeme rešpektovať, tak je viazaný tým aj tento parlament. My môžeme mať právny názor iný, právne vedomie sa vyvíja po inej línii ako právna norma. Ale nenahradzujme právne normy právnym vedomím osoby. To je nezlučiteľné. Právna norma, kým je, tak platí donekonečna, kým nie je zrušená. Keď je nahradená inou, potom môže byť iná. Ale tu sa tie dve veci zmiešavajú a dávajú sa do trošku inej polohy a do iného poriadku.
Pokiaľ ide o postavenie občanov a názor na to, že je to inštitúcia, ktorá ju chráni. Vážení, všetci, ktorí s právom trošku prichádzate do styku, viete, že najprv musí byť vyhľadávanie trestného činu. Kto ho bude robiť? No územné orgány. Potom po vyhľadávaní, ak je dôkaz, začína vyšetrovanie. Kto ho robí? No územné orgány. Keď to dospieva do štádia obvinenia a týka sa to osôb, ktoré patria do jurisdikcie Špeciálneho súdu, potom nastupuje až špeciálny prokurátor, potom ide obžaloba, potom ide rozhodnutie súdov, odvolanie súdov a podobne. Čiže je tu niekoľko stupňov, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti jednej celoslovenskej inštitúcie.
Samozrejme, počul som aj také názory, že my chceme podporovať mafiu a že chceme v tomto smere bohviečo robiť, lebo kto má iný názor ako pán Lipšic, je mafián. To je také, bolo voľakedy, kto si nemyslí to čo Lipšic, je proti štátu. (Potlesk.)
Pokiaľ ide o názor, ktorý s týmto súvisí, že ako ho rešpektovať a ako vo výstavbe súdu pokračovať. Hovoríme, že treba zachovať delenie stupňov súdnictva tak, ako sú. Prvostupňové rozhodujú svoje, krajské ako druhostupňové rozhodujú v odvolacom konaní alebo v prvom stupni ako samostatné, Najvyšší súd preskúmava alebo rozhoduje v odvolacom konaní.
Pokiaľ ide o túto stupňovitosť, navrhujeme zachovať bez zmeny. Samozrejme, že špecializácia v súdnej rozhodovacej právomoci je proces, ktorý nastupuje a sme pripravení ho podporiť. Ale podporiť tak, že bude rešpektovaná táto trojstupňovitosť a nieže bude zriaďovaný k ôsmim krajským súdom nezávislý deviaty súd. Preto hovoríme, nech sa v krajoch zriadia špecializované trestné senáty. Nech sudcovia Špeciálneho súdu so svojou agendou, pracovnoprávnymi vzťahmi prejdú do týchto krajských súdov ako iní sudcovia a nech vykonávajú svoju prácu a dokončia všetky rozpracované veci bez zvyšku. Dokonca aj nech sedia v tých istých priestoroch, ale s iným režimom právnym, s iným riadiacim systémom, s iným kontrolným systémom a nech namiesto troch senátov je ich osem na území celého Slovenska.
Ale prepáčte, nezmysly, ktoré sa tu hlásili o tom, že treba potrhať miestne väzby k sudcom na mieste, no najťažšie zločiny v tomto štáte väčšinou a aj najťažšie tresty doživotia vydávajú sudcovia na tých najnižších stupňoch, nie na Špecializovanom súde. Keď zoberieme pomer čísiel rozhodnutí, to je obrovský nepomer. A nemajú ani ochranu, ani väčšie peniaze, žijú na tom mieste a je porušovaná ich integrita a úcta k nim.
Ak sa za Lipšica robili kroky, aby neboli riadne zaplatení, ak sa za Lipšica v 70 % preukázalo, že obvinenia sudcov, ktoré robil z propagačných dôvodov, boli falošné, ak sa za Lipšica znižovala dôstojnosť autoritou súdov, áno, dneska sú predmetom verejnej kontroly a diskusií, lebo sa tam niečo deje. Ticho je na cintorínoch, tam sa už nič nedeje. Ale tam, kde je spoločenský pohyb, je vždy záujem, je vždy kontrola. A Harabin dal tieto veci do pohybu, ktorému bude patriť zásluha a uznanie a úcta napriek tomu, že psy štekajú, karavána ide ďalej.
Pokiaľ ide o záver, ktorý tu je. Špecializované trestné senáty krajských súdov, ktoré budú vykonávať špeciálnu agendu špeciálnych trestných činov s osobitnou prípravou, s osobitným režimom uchovania agendy, aby už nedochádzalo k tomu, že sa budú zo súdov strácať spisy a podobne, to je cieľ a program. Nie zmätok do súdnej moci, nie personálna pôsobnosť, zákon voči každému, rovnosť voči každému, ale aj neodňateľnosť sudcovi, ktorému každý občan patrí.
Pokiaľ ide o postoj k rozhodnutiam Ústavného súdu. Len čo bude známy nález, zatiaľ nevieme, zatiaľ poznáme komuniké a citové vyjadrenia poslancov, nezaujímavé, žiaden fakt, žiaden argument, budeme môcť zaujať stanovisko vecné a budeme môcť povedať čo ďalej.
Za tejto situácie nemôžeme v klube hlasovať za návrh vlády napriek tomu, že sme súčasťou vládnej koalície a nakoniec sme to povedali i vo vláde a potom zbieram 30 podpisov, ktoré proti tomu textu zákona, t. j. proti rozhodnutiu tohto Ústavného súdu pôjdu na tento Ústavný súd. Bude si musieť svojou autoritou vynútiť plnenie svojich rozhodnutí, pretože mnohé texty sa doslova prekrývajú a sú totožné. To nemožno. To ho ozaj tak nemožno znegovať.
Takže počkáme na rozhodnutie, čas nás nesúri, nemáme sa kde ponáhľať, práca kvapná, málo platná. Príde čas rozhodnutia, príde čas výkonu rozhodnutia, ak svojím podielom na zodpovednosti za tento výkon rozhodnutia to schválime. Postup, ktorý je teraz, konanie teraz v Národnej rade je mimo systému a mimo režimu Ústavy Slovenskej republiky. Preto sa s ním nestotožňujeme a podporiť ho nemôžeme. Práve preto, aby bola právnosť, aby bola ústavnosť a poriadok. Môžeme tu hovoriť všetci rovnako, a pritom každý ísť inde. Rozhodnutie v tomto smere je hranica ústavnosti. Nie ani hranica popularity, ani nie straníckeho záujmu. Takže to je naše stanovisko a takéto stanovisko budeme obhajovať a podporovať teraz i pred verejnosťou i za cenu toho, že v dobe popularity to môže priniesť aj percentá mimo. Buď normy platia a ctíme, alebo neplatia. To nemôže byť vec konjunktúry. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)