V. Tomanová, ministerka práce sociálnych vecí a rodiny SR: Sú to všeobecné prevádzkové náklady.
K. Sárközy, poslankyňa: Ešte som neskončila, ešte mám 58 sekúnd. Ešte raz sa vás pýtam, koľko stálo daňových poplatníkov a koľko stálo poistencov Sociálnej poisťovne rozposielanie týchto listov. Koľko za to Sociálna poisťovňa zaplatila? Chcem od vás objem, celú sumu v korunách alebo v eurách, to mi už je úplne jedno, ale na moje dve konkrétne otázky chcem odpoveď. Povedzte mi paragraf, na základe ktorého pán generálny riaditeľ rozposielal tieto listy a koľko tieto listy vyšli daňových poplatníkov a poistencov Sociálnej poisťovne. Konkrétne otázky, konkrétnu odpoveď.
V. Tomanová, ministerka práce sociálnych vecí a rodiny SR: Všetka pošta Sociálnej poisťovne, ktorú zasiela a ktorou korešponduje so svojimi klientmi Sociálna poisťovňa, je jednoznačne hradená z prevádzkových nákladov Sociálnej poisťovne. Ešte raz opakujem, všetka pošta, ktorú Sociálna poisťovňa zasiela svojim klientom, a je to viac ako milión listov ročne, je plne hradená z prevádzkových prostriedkov Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti generálny riaditeľ plne zodpovedá za činnosť Sociálnej poisťovne a nie je povinnosťou, aby ho niekto k takejto činnosti poveroval. Vyplýva mu jednoznačne zo zákona o sociálnom poistení, zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Skončila som, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Ďakujem aj za odpovede.
Teraz je v poradí otázka č. 9, ktorú položila pani poslankyňa Monika Gibalová a položila ju ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viere Tomanovej, pani ministerka, prosím. Pani ministerka, aj otázka č. 9 je adresovaná na vás. Dovoľte teda, budeme pokračovať v zmysle stanoveného poriadku.
Pani poslankyňa Monika Gibalová položila otázku: "Pani ministerka, kedy ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predstaví národné priority sociálnych služieb? Ďakujem."
Pokiaľ taká otázka bola zodpovedaná, žiadajú odpoveď, pani ministerka. Prípadne zopakujeme.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Zopakujem. Ak dovolíte, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, zopakujem, odpovedala som v druhej otázke. Národné priority rozvoja sociálnych služieb boli zverejnené na webovej stránke ministerstva v časti Občan v sociálnej politike, sociálne služby 22. mája tohto roku v skrátenej verzii, 12. júna 2009 bol uverejnený kompletný materiál Národných priorít rozvoja sociálnych služieb, vrátane analýzy súčasnej situácie a štatistických údajov.
Ďakujem, skončila som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pani poslankyňa Gibalová, máte nárok na položenie doplňujúcej otázky v rozsahu dvoch minút. Máte slovo.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja sa len chcem opýtať pani ministerky.... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim schôdze.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Nemáte slovo, pani poslankyňa. Pani poslankyňa, prosím, nemáte, veľmi ma to mrzí, uplynul práve teraz čas určený na hodinu otázok. Veľmi ma to mrzí, na najbližšej hodine otázok je priestor.
Vážené kolegyne, kolegovia, uplynul čas určený na hodinu otázok, preto končím tento bod programu.
Vzhľadom na tradičnú procedúru, že treba prepnúť technické zariadenie, vyhlasujem 3-minútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás pozval opäť do rokovacej sály, pretože po prestávke budeme pokračovať v riadne schválenom programe 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Osobitne poprosím aktérov, pána navrhovateľa, ako aj pána spravodajcu, spravodajkyňu, tá je v sále, ďakujem pekne. Ešte radšej zazvoním, lebo je predpokladaný väčší záujem o tento bod programu, aby niektorí nezmeškali dôležitý úvod. Takže ďakujem pekne. (Gong.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 39. schôdze Národnej rady a to druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. (Zvonenie mobilného telefónu.)
Vládny návrh... (Dúfam, pán minister, že to je správa v dôležitom štátnom záujme, pretože poprosím všetkých pánov poslancov, pripomínam ustanovenie zákona o rokovacom poriadku.) Ďakujem.
Takže dokončím. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1101. Spoločná správa výborov má číslo 1101a.
Teraz podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák tento vládny návrh zákona odôvodní v druhom čítaní. Máte slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, účelom predkladaného návrhu zákona o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zriadenie nového Špecializovaného trestného súdu v sústave súdov Slovenskej republiky, ktorý kontinuálne nadviaže na činnosť doterajšieho Špeciálneho súdu.
Špecializovaný trestný súd sa zriaďuje ako samostatný súd so špecializovanou agendou v oblasti trestného práva. Jeho pôsobnosť má byť zameraná na ochranu pred korupciou, organizovaným zločinom a dôsledkami trestných činov vyššej spoločenskej nebezpečnosti.
Predkladaný vládny návrh zákona reaguje na rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 20. mája 2009, ktorým Ústavný súd rozhodol o návrhu skupiny poslancov o súlade zákona č. 458/2003 o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu Špeciálnej prokuratúry s Ústavou Slovenskej republiky. Týmto rozhodnutím Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil nesúlad článku 1, § 1 zákona č. 458/2003 Z. z., ako aj jednotlivých ustanovení ďalších súvisiacich právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky a tiež s Dohovorom OSN proti korupcii.
Uverejnením tohto rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke zákonov stratí sa účinnosť § 1 tohto zákona, ktorým sa zriadil Špeciálny súd a napadnuté ustanovenia súvisiacich právnych predpisov. V nadväznosti na to sa v záujme zachovania tejto inštitúcie, zameranej na boj proti korupcii a organizovanému zločinu, predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa zriadi Špecializovaný trestný súd a ktorým sa v tejto súvislosti novelizujú niektoré ďalšie právne predpisy upravujúce právomoc a postavenie tohto súdu a jeho sudcov. Nový Špecializovaný trestný súd sa navrhuje zriadiť formou zákona. Jeho zriadenie formou ústavného zákona nie je v tejto chvíli účelné.
Predložený vládny návrh zákona v plnom rozsahu rešpektuje citované rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Novelizuje aj zákon č. 385/2000 Z. z. o súdoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým spôsobom, že ruší podmienku pre sudcov Špeciálneho súdu byť oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Prísne tajné a podstatne znižuje výšku funkčného príplatku za výkon ich funkcie.
Návrh zákona zachováva princíp istoty, predovšetkým právnej súvislosti s doterajším rozhodovaním Špeciálneho súdu. Navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktoré zabránia vzniku právneho vákua v období po vyhlásení rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke zákonov v súvislosti s agendou doterajšieho Špeciálneho súdu.
Vo vládnom návrhu je definovaný prechod výkonu súdnictva, t. j. oprávnenie Špecializovaného trestného súdu zriadeného podľa tohto zákona konať v právoplatne neskončených veciach, ktoré sú súčasťou agendy Špeciálneho súdu zriadeného podľa doterajších predpisov. Rovnako sa navrhuje prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných obdobných právnych vzťahov a práv a povinností z osobných vzťahov súdu k štátu.
V súlade s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ustanovuje osobitná vecná pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu. Oproti doterajšej právnej úprave sa rozširuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu o niektoré nové skutkové podstaty trestných činov. Úkladná vražda, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov, zneužívanie právomocí verejného činiteľa, prijímanie úplatku, podplácanie a nepriama korupcia.
Špecializovaný trestný súd sa zriaďuje ako súd trvalý, t. j. zákon časovo neobmedzuje jeho pôsobnosť. Rád by som v tejto súvislosti dodal, že predovšetkým týmto zákonom rozširujeme pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu. Už z uvedeného, čo som povedal, je evidentné, že personálne obsadenie Špeciálneho súdu a Špecializovaného trestného súdu bude v tomto prípade totožné, čo, samozrejme, zvyšuje právnu istotu a, samozrejme, potvrdzuje doterajší kredit Špeciálneho súdu.
Z nášho pohľadu sme predovšetkým vylúčili súdom napadnuté rozhodnutie o personálnej účinnosti tohto zákona doterajšieho a tým, že sme zaradili do vecnej pôsobnosti súdu prakticky všetky paragrafy, ktorých sa ústavní činitelia aj štátni predstavitelia môžu dopustiť v súvislosti s výkonom svojej funkcie, sme rozšírili počet tých, ktorí boli doteraz v jurisdikcii tohto súdu. Myslím si, že sa predovšetkým napravili chyby, ktoré tento zákon mal.
Len ako perličku spomeniem, že v jurisdikcii súdu bol vedúci Úradu vlády, ale už hlavný štatutár vedúci Kancelárie Národnej rady v tomto nebol. Rovnako tak šéf Kancelárie prezidenta, pričom si myslím, že rovnaké povinnosti, aj svoje postavenie z pohľadu zákona bezpochyby majú. Čiže bolo nevyhnutné aj z praktických dôvodov a nielen preto, že Ústavný súd napadol ústavnosť tohto zákona, zmeniť jeho jurisdikciu práve rozšírením vecnej, ktorá podľa môjho názoru jednoznačne postihuje širší okruh ústavných, ale aj štátnych funkcionárov, ktorí by sa mohli prípadnej korupcie dopúšťať. Som preto rád, že našiel tento zákon pochopenie aj v Národnej rade a verím, že sa bude tešiť aj vašej podpore.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister vnútra, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní v skrátenom konaní.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Janke Laššákovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pani spravodajkyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovanom v skrátenom legislatívnom konaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením sa uzniesla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Vládny návrh zákona o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade schváliť:
- Ústavnoprávny výbor svojím uznesením zo 17. júna 2009 č. 681 a uznesením z 18. júna 2009 č. 681a,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 17. júna 2009 č. 261 a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením zo 17. júna 2009 č. 214.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Spolu ide o deväť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy s tým, že ostatné výbory pri prerokovaní návrhu zákona nedali a vo svojich uzneseniach neprijali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 hlasovať spoločne a tieto návrhy schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod č. IV tejto správy a o stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení zákonov, ktorý máme ako tlač č. 1101, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 18. júna 2009 pod číslom 685. Týmto uznesením výbor ma zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za spravodajskú správu.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Počkáme, páni poslanci sa zrejme hlásia do rozpravy. Prosím prepnúť naše zariadenie. Pán poslanec Jaroslav Paška, Daniel Lipšic, Katarína Tóthová, Číž Miroslav. Všetko? Nikto iný sa nehlási? Veľmi pekne ďakujem. Uzatváram možnosť. Ešte niekto? Pani poslankyňa Žitňanská, pardon na štvrtom mieste ako štvrtá prihlásená. Dobre, ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Jaroslav Paška, pripraví sa pán poslanec Daniel Lipšic.
J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ctení hostia, sme v záverečnom štádiu k prijatiu zákona o Špecializovanom trestnom súde a vzhľadom na to, že ešte do poslednej chvíle v podstate sa rokuje o jeho obsahu, pán generálny prokurátor nás upozornil na istú diskrepanciu, ktorá sa nachádza v tomto zákone a snažíme sa pozmeňujúcim návrhom uviesť predlohu do súladu s ústavou.
Preto si dovolím krátko predniesť pozmeňujúci návrh, v ktorom sa hovorí, je to k článku 4 zákona č. 153/2000 Z. z. o prokuratúre, kde za doterajší bod 3 sa vkladá nový bod 5 v tomto znení:
"5. V § 55d ods. 2 sa vypúšťa druhá veta."
Dovolím si predniesť aj odôvodnenie. Platné znenie § 55d ods. 2 v druhej vete ustanovuje, že vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry § 55b generálny prokurátor nie je oprávnený
a) uložiť špeciálnemu prokurátorovi, ani prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavil trestné stíhanie, podala obžaloba alebo riadny, alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného;
b) vykonať úkony za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.
Táto úprava nerešpektuje článok 150 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý výslovne ustanovuje, že na čele prokuratúry je generálny prokurátor. To znamená, že do právomoci generálneho prokurátora patrí riadenie, kontrola a zodpovednosť za činnosť všetkých prokuratúr a prokurátorov, teda aj za činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, špeciálneho prokurátora a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry.
V právnom štáte žiaden zákon nemôže obmedziť právomoc generálneho prokurátora, ani právomoc z jeho ústavného postavenia, ani vylúčiť jeho právomoc vo vzťahu k niektorým prokurátorom. Je zrejmé, že keď pripravujeme zmenu postavenia Špeciálneho súdu na Špecializovaný súd a zaraďujeme ho do systému súdov Slovenskej republiky, v ktorej je prokuratúra, ktorá je v súčinnosti s týmto súdom, musí mať postavenie alebo mala by mať postavenie štandardnej prokuratúry a teda aj vzťah generálneho prokurátora by mal byť rovnaký ako k ostatným prokuratúram.
Z toho dôvodu som si dovolil tento návrh predložiť na zváženie a posúdenie a prípadne aj schválenie.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Neregistrujem žiadnu faktickú poznámku.
Takže pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic, pripraví sa pani poslankyňa Katarína Tóthová.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zareagujem najskôr na predložený pozmeňujúci návrh, pretože dá sa o tom diskutovať, ale jeho zdôvodnenie nebolo pravdivé. Práve naopak, bolo v rozpore s tým, čo povedal Ústavný súd a teraz budem citovať z komuniké Ústavného súdu ohľadne postavenia špeciálneho prokurátora.
Komuniké Ústavného súdu, ktorý v tejto veci rozhodoval: "Podľa názoru Ústavného súdu sa zriadenie Úradu špeciálnej prokuratúry a vymedzenie jeho postavenia a pôsobnosti nedostáva do rozporu s ústavne definovaným poslaním prokuratúry ako orgánu ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu, ani do rozporu s ústavne definovaným postavením generálneho prokurátora."
Ďalej Ústavný súd píše: "Zriadenie a postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry v systéme orgánov prokuratúry, ako aj vymedzenie postavenia špeciálneho prokurátora vo vzťahu k postaveniu a oprávneniam generálneho prokurátora má racionálny základ v úsilí zabezpečiť účinné právne prostriedky pre odhaľovanie a trestnoprávny postih najzávažnejších foriem trestnej činnosti a nedostáva sa do konfliktu s princípom ochrany základných práv a slobôd, ani inými princípmi materiálneho právneho štátu, či zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky." Toľko Ústavný súd.
Ak ambíciou tohto návrhu vládneho zákona je dať do súladu právny stav s rozhodnutím Ústavného súdu, tak tento pozmeňujúci návrh ide priamo do rozporu s tým, čo Ústavný súd povedal, podľa mojej mienky. Nechcem o tom dlhšie diskutovať. Dalo by sa, ale v tomto okamihu sa mi to zdá byť nadbytočné, myslím si, že teraz tu ten priestor nie je.
Ja by som veľmi stručne chcel vystúpiť a povedať pár vecí.
Nebudem dávať žiaden pozmeňujúci návrh, pretože si myslím, že je potrebné ísť do riešenia, ktoré je kompromisné, ktoré je priechodné a v tomto ja oceňujem, že to neboli žiadne ústupky opozície, ale skôr sa mi zdá, že ak to vylepšenie v spoločnej správe niekto dosiahol, tak to dosiahli sudcovia a prokurátori Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Im patrí kredit, vďaka určite nie v tomto nikomu, nikomu z nás a nikto si to nebude ani privlastňovať. To chcem povedať.
Po druhé chcem povedať pár vecí, že v budúcnosti asi bude potrebné diskutovať o možných ďalších zlepšeniach, pokiaľ na to bude vôľa a ja pevne verím, že áno a poviem o ktorých.
Spomeniem tri oblasti v princípe. Myslím si stále, že vhodnejšou formou riešenia situácie vzniknutej po náleze Ústavného súdu by bolo prijatie ústavného zákona a nadväzujúcich zákonov. Ja o tom nechcem dlho hovoriť, ale poviem pár viet. Vo výbore sme diskutovali, že by možno bolo vhodné o tom v nejakej pokojnejšej atmosfére diskutovať ďalej. Povedať, že nález Ústavného súdu nie je možné prelomiť zmenou alebo doplnením ústavy, si myslím, že v demokratickom štáte je neprijateľné, pretože v demokracii sa moc odvodzuje od ľudí, nie od sudcov. Možnože by fungoval systém, kde by posledné slovo mali aj sudcovia, ale potom by to už nebola demokracia. To riešenie ústavného zákona by bolo podľa mojej mienky nepriestreľnejšie a stabilnejšie, ale rokujeme o zákone a beriem, že ten budeme schvaľovať.
Dve ďalšie poznámky k oblasti previerok a k oblasti odvolacích senátov. Opakujem ešte raz, nedávam žiadne pozmeňujúce návrhy.
Previerky. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí, vo svojom komuniké nepovedal celkom, že žiadne previerky nemôžu byť. Mal výhrady k tomu, že previerky sa musia opakovať a že kedykoľvek ich NBÚ môže odňať.
Znovu odcitujem z komuniké Ústavného súdu: "V rámci ústavnej koncepcie systému vzájomných bŕzd a protiváh jednotlivých zložiek štátnej moci je síce legitímne priznať výkonnej moci určitú mieru ingerencie v rámci kreovania a niektorých aspektov fungovania moci súdnej. Právomoci priznané výkonnej moci však nemôžu byť konštituované takým spôsobom, aby v konečnom dôsledku umožňovali prakticky kedykoľvek a náhle odvolať sudcu." Toľko Ústavný súd k tejto veci.
Myslím si, že vznikne časový priestor na to, aby sme diskutovali o nejakej forme, či to budú klasické bezpečnostné previerky alebo čo avizoval už aj predseda vlády a minister vnútra sčasti, iná forma preverenia morálnej bezúhonnosti toho sudcu. S mnohými kolegami sme vo výbore, ktorý preskúmava rozhodnutia NBÚ a teda poznáme konkrétne prípady, ktoré riešime v odvolaniach, kde, žiaľ, máme aj ľudí z prostredia polície a justície, ktorí previerku nedostávajú kvôli svojim kontaktom s podsvetím. Asi by sme nechceli, aby na tieto inštitúcie mohli prísť ľudia, ktorí takéto kontakty majú a tým pádom by nedostali previerku. Ale treba o tom ďalej hovoriť, pretože jeden z dôvodov vzniku Špeciálneho súdu bol práve ten, aby tam boli aj na prokuratúre, aj na súde morálne bezúhonní, neskorumpovateľní a nevydierateľní jednotlivci. A ak by som povedal, že Špeciálny súd mal jednu, ak by som si mal vytypovať jednu, jedinú výhodu, alebo tú najväčšiu výhodu, ktorú mal, ktorú mu priznávali aj jeho nepriatelia, nepriaznivci, tak to bolo to, že bol neskorumpovateľný, že si tam nevedel nikto nič vybaviť, čo považujem za veľmi dôležité najmä pri tomto charaktere, tomto druhu trestnej činnosti.
Spomeniem aj, čo som povedal na ústavnoprávnom výbore, lebo asi už vhodnejšia doba nebude. Často som zažíval na diskusiách so sudcami, ale aj s prokurátormi, väčšinou už v takých neformálnych diskusiách, kde sa preberala otázka, čo je dôležitejšie pre sudcu a prokurátora, či nejaká odborná erudícia alebo morálna bezúhonnosť. Najlepšie, samozrejme, že oboje, ale moja skúsenosť mi hovorí, že v justícii je viac ako remeselná zručnosť dôležitejšia morálna bezúhonnosť.
A v tejto súvislosti si asi navždy zapamätám jeden rozhovor na jednom stretnutí, ktoré som mal s Antoninom Scaliom, ktorý je sudcom Najvyššieho súdu Spojených štátov, svetoznámy ústavný právnik a on mi raz povedal, že jeho otec, keď bol malý, mu zvykol hovoriť takúto vec. Hovoril mu: "Dobrý mozog si môžeš kúpiť za hodinovú odmenu. Dobrého advokáta si môžeš kúpiť za hodinovú sadzbu. Dobré svaly si môžeš kúpiť za hodinovú odmenu. Dobrého robotníka si môžeš kúpiť za hodinovú sadzbu. Jediné, čo si nemôžeš kúpiť, je charakter." A je to podľa mňa absolútna pravda. A preto si myslím, že otázka morálnej bezúhonnosti a charakteru je niekedy dôležitejšia ako remeselná zručnosť, čím nechcem povedať, že odbornosť je absolútne nepodstatná. V žiadnom prípade nie.
Druhá vec, ktorú chcem spomenúť, keďže som sľúbil, že budem stručný, je odvolacie senáty. Keď schválime tento vládny návrh zákona a bude publikovaný a bude účinný, tak podľa mojej mienky môže hroziť jedna vec, že sa zablokujú odvolacie konania. Tým, že už nebudú potrebné previerky, že sa určí, že len jeden senát na Najvyššom súde bude odvolačky riešiť zo Špeciálneho súdu, čím sa zablokuje vlastne odvolacie konanie celé, bude trvať príliš dlho, alebo proste bude možné so zložením tých senátov manipulovať. Myslím si, že ak k tomu príde, tak sa budeme k tomu musieť v nejakom okamihu vrátiť, pretože nemá veľký zmysel, alebo len veľmi čiastočný, aby sme umožnili efektívne fungovanie Špeciálneho súdu a zablokovali jeho rozhodnutia na súde, ktorý mu je odvolací, teda na Najvyššom súde. Ale chápem, v tomto okamihu vôľa na to nie je, budeme to riešiť, ak taký problém vznikne. Svoj sľub, samozrejme, plním, že žiaden návrh nepodám a chcem vás požiadať, milé kolegyne, kolegovia, aby ste vládny návrh s návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe, schválili.
Ďakujem veľmi pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Neregistrujem žiadnu faktickú poznámku, takže pokračujeme v rozprave.
Teraz vystúpi pani poslankyňa Katarína Tóthová, pripraví sa pani poslankyňa Lucia Žitňanská.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán generálny prokurátor, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som k predloženému legislatívnemu návrhu vystúpila s niekoľkými myšlienkami. Predkladaciu správu, ktorú uviedol pán podpredseda vlády, som si vypočula veľmi podrobne a súhlasím, že lepšie riešenie než ústavným zákonom je riešenie zákonom bežným.
Podľa môjho názoru je možné ústavným zákonom a možno aj nutné niekedy, preto ho máme v systéme práva, riešiť biele miesta, ktoré nepokryla ústava, alebo otázky, ktoré po prijatí ústavy vznikli ako aktuálne problémy. V žiadnom prípade nepovažujem za dobré riešiť otázky inak, ako sú v ústave riešené. A to je vlastne problém, na ktorý chcem upozorniť pána poslanca Lipšica, že treba, ak je dobrý právnik, človek, mať cit pre nuansy, čo robím. Prelamovať ústavu je v právnom štáte neprípustné. Vôbec sa neprelamuje nález Ústavného súdu, ale v náleze Ústavného súdu je konštatované, že niečo je v rozpore s ústavou. A urobiť v ústavnom zákone to, čo je v rozpore s ústavou, nepristojí v právnom štáte. Nejde o prelamovanie nálezu Ústavného súdu, teda nemôžeme hovoriť, že by sudcovia mali väčšiu moc, teda sudcovia Ústavného súdu, väčšiu moc v štáte, ako má parlament. Nie. Lenže parlament prijíma ústavu a je nie dobré, keď parlament, ktorý prijal určitú ústavu, prijíma ústavné zákony, ktoré sú v rozpore s ústavou. A v tom je ten problém, v tom je tá nuansa, v tom je charakter a znak dobrého právnika, že sa snaží tieto nuansy vnímať a podľa toho konať.
Povedala som, že súhlasím, že nie je riešená otázka ústavným zákonom. Ale nemôžem s predkladateľom súhlasiť, plne súhlasiť s jeho myšlienkou a názorom, ktorý uviedol, citujem: "Predložený zákon plne vyhovuje nálezu Ústavného súdu." Nález Ústavného súdu sme ešte nevideli a poznáme len komuniké. To je jeden moment. A aj z toho komuniké sa osobne domnievam, že predložený legislatívny návrh nie je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Už poslanec, pán Mečiar povedal, že text predloženého zákona je podľa nášho názoru, teda poslancov Ľudovej strany - HZDS a nášho profesijného klubu, nie plne v súlade s ústavou.
Je zaujímavé a chcem na to upozorniť, že aj tak právne vysoko erudovaným členstvom právnikmi, ako je Súdna rada a Advokátska komora Slovenska, upozornili na to, že predložený legislatívny návrh nemusí byť plne, teda majú, nie sú si istí, takto by som to formulovala, že je plne v súlade s ústavou. To je skutočne orgán, ktorý má erudovaných a skladá sa z erudovaných právnikov. Osobne som toho názoru, že aj ústava hovorí, že zákon môže určiť, ktoré súdy, ale má pojem systém, systém súdny. A tento predložený legislatívny návrh Špecializovaný trestný súd nevkladá do systému, ale vytvára popri systéme. Osobne sa domnievam, aj keď som presné zdôvodnenie zrušenia Špeciálneho súdu Ústavným súdom nečítala, neštudovala, že práve toto je dôvod, prečo Ústavný súd neostal na rovine len zrušenia previerok, len vyjadrenia neústavnosti vysokého finančného ohodnotenia sudcov Špeciálneho súdu, ktoré ohodnotenie je diskrimačné k ostatným sudcom, ale že túto okolnosť považoval za podklad pre to, aby Špeciálny súd ako inštitúciu celú zrušil.
Ja som si vypočula svojho predrečníka poslanca Lipšica ako hovoril príhodu, v podstate veľmi zaujímavú príhodu, o charaktere, lenže ja si myslím, že toto nemôže platiť len pre sudcov Špeciálneho, alebo ak chcete, Špeciálneho trestného súdu. Toto musí byť požiadavka na všetkých sudcov. A rovnakým spôsobom musíme pred ich vstupom, pred ich ustanovením do funkcie rovnako dbať na túto otázku. Prečo iný meter? Prečo iný meter?
Vôbec nesúhlasím s tým, že doteraz Špeciálny súd pojednával tie najťažšie kauzy. Nie je pravda. Veľmi zložité, veľmi riskantné kauzy pojednáva veľký počet trestných senátov na okresných a krajských súdoch. Snáď len ten, kto nemá prehľad o súdnictve, môže si myslieť, že tri senáty riešia trestnú problematiku a vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti v Slovenskej republike. Prosím vás pekne, veď tých trestných senátov máme veľký počet. A aj iné senáty, obchodné senáty pojednávajú kauzy, mnohomiliónové, kde určitá ekonomická mafia môže v pozadí ohrozovať týchto sudcov. A aj od nich musíme vyžadovať vysokú morálnu zdatnosť, vysoký charakter a podobne.
Prečo sa na tie tri senáty tak sústreďujeme? Prečo ich tak vyzdvihujeme, keď aj iné senáty riešia a dobre riešia? Náš návrh bol, aby po náleze Ústavného súdu sa vytvorili špecializované trestné senáty, ak chcete, pri krajských súdoch, a nie jeden súd. Bude to konformnejšie so systémom, čo je nesporné. Toto nikto nespochybnil v rôznych vystúpeniach, že toto riešenie by bolo konformnejšie s nálezom Ústavného súdu. Navyše by popri existujúcich troch senátoch, keďže máme osem krajských súdov, vzniklo osem senátov, čím by priechodnosť riešenia tej kompetencie, ktorá sa v predloženom legislatívnom návrhu rozširuje - a ja súhlasím s tým, aby sa rozšírila -by sa dala do kompetencie väčšieho počtu takýchto špecializovaných senátov a priechodnosť a vyvodzovanie zodpovednosti by bola rýchlejšia.
Niekedy mám pocit, že sa do hláv občanov tlačila myšlienka a musím povedať, že táto myšlienka dostala svoj nástup na tlačovke KDH hneď po zverejnení komuniké nálezu Ústavného súdu, že by tým, že sa zrušil Špeciálny súd, ostali nepotrestané kauzy mafiánov, ťažké trestné činy a podobne. Vážení, veľký omyl a skreslenie. V Európe majú len tri štáty špeciálny súd - Španielsko, Írsko a myslím, Portugalsko. Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Anglicko žiadny špeciálny súd nemajú. Prosím vás pekne, nebojujú s mafiánmi, s korupciou? Áno, a možno niektoré aj lepšie ako my.
Takže, nespájajme tieto otázky. Opätovne hovorím, že Ľudová strana - HZDS nie je proti zriadeniu špecializovaných trestných senátov, ale v súlade s ústavou. Aj najlepší projekt, najlepšia myšlienka, vysoký morálny prísun riešenia môže byť akokoľvek lepší, ak nie je v súlade s ústavou, nie je to riešenie, ktoré je prínosné pre právny štát. Preto aj Ľudová strana - HZDS podala návrh na Ústavný súd a ako vidíte a dožili ste sa, ten návrh bol hodnotený ako skutočne právne opodstatnený a Ústavný súd vyslovil, teda dal pravdu nám v tejto otázke.
Keď som spomínala, aký sa tlačí názor do verejnosti, chcela by som sa vysloviť k tomu, čo bolo viackrát zdôraznené, že bol spravený prieskum a 80 až 90 % z tých-ktorých politických strán, občanov sa vyslovilo za zachovanie Špeciálneho súdu. Prosím, ja rešpektujem názor občanov, ale chýbala vám tam ešte ďalšia otázka, či tí občania chcú, aby takéto senáty boli zriadené v súlade s ústavou, alebo v nesúlade s ústavou. A pokiaľ by ste túto otázku položili, tak 99 % podľa môjho názoru by odpovedalo, že chcú, aby to bolo zriadené v súlade s ústavou. To znamená, že 99 % by dalo za pravdu postoju, ktorý zastávame a chceme, aby bol predložený legislatívny návrh súladný s ústavou.
Keď som spomenula, že v Európe len tri štáty majú špeciálny súd, nedá mi nepovedať, prečo mnohé štáty nechcú a prečo sme išli aj na Ústavný súd a žiadali, aby tento Špeciálny súd bol zrušený. Pretože, tak ako bol vytvorený, to znamená, vysoké platy, previerky, ktoré sa mohli vziať, oddelený od systému justičného, veľmi pripomínal obdobný súd v Nemecku, keď nastupoval Hitler a ten veľmi zdôrazňoval, že ide riešiť kriminalitu práve týmto takzvaným špeciálnym súdom. Aký bol výsledok? Po prvých úspechoch začal využívať, pretože nanominoval tam sudov blízkych svojmu videniu a vedeniu, ktorí likvidovali jeho politických protivníkov.
Vážení, aj z histórie sa treba poučiť a treba dávať pozor, aby sa niečo obdobné nestalo. Preto hovorím, že nemôžeme iné pravidlá dávať pre určitú časť justície. Musíme požadovať, aby celá justícia bola morálna, aby celá justícia pracovala rýchlo, aby celá justícia bola v súlade s ústavou a jej duchom.
A že boj s mafiou a ťažkými zločinmi nemôže ležať na troch senátoch, dovolila by som si citovať názor právnika, ktorého si veľmi vážim, t. j. šéfa advokácie slovenskej, Komory slovenských advokátov JUDr. Detvaja, ktorý ešte predtým, než vznikla táto prestrelka názorov na Špeciálny súd, t. j. v roku 2006 povedal, citujem, a povedal to pre televíziu STV: "Pokiaľ my chceme bojovať proti korupcii, proti organizovanému zločinu, ten sa neodohráva len v koncovke súdu. Lebo trestný čin, ktorý nie je odhalený, sa na súd nikdy nedostane. Boj proti tejto kriminalite sa musí odohrávať v prípravnom konaní u vyšetrovateľov. Pokiaľ sa nebude tento problém riešiť spôsobom hneď a v zárodku, súdy nebudú mať čo riešiť."
Preto som viackrát povedala, že treba zvýšiť erudovanosť vyšetrovateľov polície, že má opodstatnenie špeciálna prokuratúra a že súd je len koncovkou. Pán generálny prokurátor, ktorý tu bol pred chvíľou a na chvíľu zrejme vyšiel, mi určite dá za pravdu. Konečne, ak tieto zložky nepracujú tak, ako majú, môžeme mať vytvorených -x- špeciálnych súdov. Ale znovu opakujem, sme za zriadenie špecializovaných trestných senátov pri krajských súdoch bez toho, aby títo sudcovia boli manipulovateľní nejakými previerkami, aby sa hovorilo, že musíme vedieť ich charakter, akoby u ostatných nie a podporíme potom a budeme presadzovať. Pokiaľ by sa prijal zákon, obrátime sa na Ústavný súd znovu a budeme presadzovať, aby táto otázka bola riešená v súlade s ústavou spôsobom, ktorý bude systémovo zhodný s ústavou.
Z tohto dôvodu sme presadzovali návrh na Ústavný súd, z tohto dôvodu presadzujeme aj iné riešenie, a nie z toho dôvodu ako ten, kto prijal protiústavný zákon a ktorý by si mal popol sypať na hlavu, povedal, že náš návrh, tu je to v tlači, presadzovala mafia. Žiadna mafia to nepresadzovala. Ja viem, pán poslanec, že vám výskum za štátne peniaze povedal, že vaša popularita bude rásť, ak budete stále hovoriť o mafii. Ale prosím vás pekne, neuvádzajte to tam, kde to nemá miesto.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na záver povedala, že legislatívny návrh z tých dôvodov, ktoré som uviedla, nepodporím a budeme čakať, ako legislatívny návrh v prípade prijatia bude súladný s nálezom Ústavného súdu, ktorý ešte len bude publikovaný.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky - poslanci Fronc, Miššík, Mikloško, Minárik, Halecký. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, viete mi povedať, koľko dodatkov má Ústava Spojených štátov amerických? Inými slovami, koľkými dodatkami bola dopĺňaná a opravovaná? Preto Ústavný súd môže suspendovať zákon, ale zmena ústavy je v kompetenciách Národnej rady a je to v kompetenciách prostredníctvom zastupiteľskej demokracie občanov. Takže nehovorte o tom, že nejaký ústavný zákon by tu nemohol byť a nemal by byť prijímaný, ak je to v záujme ľudí. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Miššík.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani profesorka, povedali ste vo vašej reči, že sa vám páči to, že ide o zákon, citujem, "len o bežný zákon a nie o ústavný".
Po druhé, povedali ste, že prelamovať ústavu je neprípustné. Dovoľte, aby som vám zacitoval len dva články Ústavy Slovenskej republiky. To je článok 2: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom zvolených zástupcov alebo priamo."
My sme tu poslanci, ktorí máme právo navrhovať zákony, aj ústavné zákony, uznášať sa a nás nemôže nahrádzať ani výkonná, ani súdna moc.
Článok 72: "Národná rada Slovenskej republiky je jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky." Znova dupľujem, pani profesorka, o čom ste hovorili, že my nemôžeme prelamovať ústavu? My sme chceli prijať ústavný zákon, ktorý bezpochyby by bol jasným dôkazom toho, že nemožno v budúcnosti namietať kontinuitu v rámci Špeciálneho súdu. Žiaľ, v prípade podľa vás obyčajného, bežného zákona to bude možné, čo ste už naznačili.
Pôjdem ešte trošku ďalej, lebo ma trošku trápi ešte jedna záležitosť a to je, ja rešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu, viete, ale keď sme s kolegami v Českej republike hovorili o tom, že asi by bolo dobré, keby Ústavný súd pri rozhodnutiach o zrušení zákona ako celku na návrh príslušných ľudí podľa ústavy rozhodoval nie kvalifikovanou väčšinou, ale trojpätinovou väčšinou. To znamená, toto bude pre nás práca možno teraz, možno do budúceho volebného obdobia, aby sme prijali novelu ústavy, ktorá zakotví to, že... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)