K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pánovi poslancovi Kahancovi, ktorý ešte rozšíril to, čo som povedala ja.

Ale ešte som si spomenula. Pán generálny riaditeľ, no ešte aj príroda zabojovala, pretože ste zakašlali práve vtedy, keď ste chceli povedať, koľko ľudí z 2. piliera vystúpilo alebo vystúpi podľa toho, ako ste to vy nastavili. No na náš dotaz ste spomenuli 150 000 ľudí. No informácia z minulého týždňa je to, že z neho vystúpilo 19 800 ľudí a doň vstúpilo 8 900 ľudí. No lenže v rozpočte na tento rok už ste mali rozdelené tie peniaze, tých 7 mld. korún. Povedzme na rovinu, o nič iné tu nejde, preto posielate tie listy, lebo vám chýbajú tieto peniaze, tých 7 mld., ktoré ste mali rozpočtované na tento rok.

Ale čo je ešte oveľa väčší kúsok, to je tých 85 mld. korún, ktoré sporitelia majú nasporených v 2. pilieri. A teraz by sa vám to veľmi hodilo, pretože vykryli by ste tým problémy, ktoré máte. A veľmi dobre by vám prišlo vhod pred voľbami rozdávať tieto peniaze. No lenže listy sem, listy tam, pošta ich roznáša. Nevieme, kto ich platí. Ale tí ľudia majú múdru hlavu a nie a nie vystúpiť z toho 2. piliera. Takže musíte hľadať nejakú inú možnosť. Ja neviem v septembri, v októbri, kedy sa znova otvorí ten 2. pilier? Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy k tomuto bodu, je pán spravodajca a predseda výboru pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, úvodom k tejto správe o účtovnej závierke Sociálnej poisťovne je dobré, aby sme si zdôraznili, že hospodárenie v Sociálnej poisťovni za rok 2008 bolo dobré. Výsledok je kladný, štruktúra Sociálnej poisťovne a pobočiek Sociálnej poisťovne je stabilizovaná. A dá sa povedať, že žiadne kauzy, tak ako iné rezorty obchádzali, Sociálnu poisťovňu nepostihli. To znamená, že v základných parametroch, ukazovateľoch a charakteristikách skutočne musíme skonštatovať, aj vzhľadom na kladný výsledok, že hospodárenie bolo dobré.

Myslím si, že Sociálna poisťovňa je si vedomá, že v budúcnosti bude musieť riešiť niektoré otázky, čo sa týka počítačového vybavenia čo už avizuje niekoľko rokov, že je nedostatočné, zastarané. Ale myslím si, že bude to na rade vtedy, keď už bude schválený spoločný výber daní a odvodov, pretože aj vtedy bude potrebné hlbšie siahnuť do financií, aby sa zabezpečila celková štruktúra výpočtovej štruktúry a previazanosť na iné inštitúcie, tak ako to má byť.

Myslím si osobne, že aj mzdy v inštitúcii, ktorú riadi generálny riaditeľ, nie sú také, aby mohlo sa hovoriť o nehospodárnosti, pretože vzhľadom aj na kvantum práce, intenzitu práce, myslím si, platy v Sociálnej poisťovni sú podpriemerné.

Myslím, že dosť veľa kritiky je hlavne na dôchodkový systém, ktorý je zavedený v našej krajine a s ktorým terajšia koalícia nie je spokojná. Ukazuje na chyby a nedostatky, na zdôvodnenia. Čo ja však vidím ako chybu a nedostatok, je, že nepripravila dostatočné kroky k tomu, aby došlo k náprave. To znamená, sprísnilo sa hospodárenie dôchodcovských správcovských spoločností. Predpokladám, že je jedno z najefektívnejších vo všetkých štruktúrach súkromného dôchodkového sporenia a je výhodné pre sporiteľov. Avšak vzhľadom na legislatívne kroky, ktoré by mali byť urobené a ktoré sa, dá sa povedať, už nestihnú do konca tohto funkčného obdobia urobiť, bolo by potrebné pouvažovať spolu, aj koalícia, aj opozícia, čo je dobré, čo nie je dobré, pretože, dá sa povedať, posledné dva roky ešte prehĺbili tú názorovú diferenciáciu, že ujednotiť nejaký jednotný postup, aby aj nasledujúca vláda alebo nasledujúce vlády nemenili základné princípy dôchodkového systému, sa doteraz nepodarilo dosiahnuť.

Všeobecne proklamovaná téza, že dôchodky z 2. piliera budú nižšie ako z 1. piliera, nie je správna, pretože tak to nie je. Myslím si, že sformulovať je potrebné presnejšie, že časť sporiteľov v 2. pilieri bude mať dôchodky nižšie ako v 1. pilieri. Myslím, že s tým by bolo možné už skôr súhlasiť a proti tomu by bolo dosť ťažké hľadať argumenty. Tento systém totiž k týmto porovnaniam priam provokuje z toho dôvodu, že sa odvádza polovica prostriedkov na 1. pilier, polovica prostriedkov na 2. pilier. Takže je to porovnateľné. A preto je aj skutočne opodstatnené očakávanie, či budú dôchodky z 1. piliera a z 2. piliera porovnateľné a či dôchodky z 2. piliera budú vyššie alebo nižšie. Ten symetrický model tieto otázky kladie oprávnene. Je potrebné povedať, že pokiaľ by tak nebolo, že dôchodky z 2. piliera by neboli vyššie ako z 1. piliera, tak potom celý systém zavedenia 2. piliera by bol zbytočný. Dôchodky z 2. piliera majú a musia byť vyššie, aby to bolo jednak opodstatnené, aby to bolo efektívne a hlavne aby to riešilo dôchodkovú situáciu v budúcnosti.

Pokiaľ na túto otázku sa pozrieme z tohto pohľadu, musíme povedať a priznať, že je časť sporiteľov alebo investorov, keď ich tak nazveme, v 2. pilieri, ktorí skutočne si nenasporia primeranú časť, ktorá by bola porovnateľná s 1. pilierom. Keď zoberieme len skupinu zhruba 80 000 až 100 000 sporiteľov, ktorí len čiastočne, občas prispievajú alebo vôbec neprispievajú do 2. piliera tak tam myslím, že sporiť sa, že títo si nasporia na dôchodok v 2. pilieri porovnateľný s dôchodkom v 1. pilieri, je nesporné, že k tomu tak nedôjde. A tých 80 000 až 100 000 v budúcnosti, lebo ich situácia sa pravdepodobne podstatne nezmení, bude odkázaných opäť na štát a na sociálnu výpomoc v budúcnosti v rôznych formách. Pokiaľ si zoberieme skupinu ľudí, a je taká skupina ľudí, ktorí sú, dá sa povedať, chronicky chorí, ktorí opakovane sú práceneschopní, niektorí sú niekoľko mesiacov v roku práceneschopní, tak pri očakávaní u tých, s chronickými dlhoročnými chorobami, že tiež v 2. pilieri, pokiaľ ten príjem nemajú nadpriemerný, si nasporia viacej ako v 1. pilieri, myslím, je dosť ťažké diskutovať a argumentovať. Dôležité je, aby sme to uznali, aby sme vedeli tú skupinu identifikovať, pokiaľ sa to pri tom type sporenia dá, a aby sme hlavne, ako to ukazuje doterajšia prax, vytvorili legislatívne kroky také, aby títo ľudia v 2. pilieri neboli. Nie je to preto, že nejako tých ľudí 1. pilier potrebuje. Títo ľudia budú na záťaž aj 1. pilieru. Ale vychádza sa z toho, že v budúcnosti aj tak o ich dôchodky bude musieť sa starať Sociálna poisťovňa, teda systém 1. piliera.

Doterajšia prax aj ten polrok otvorenia 1. piliera a 2. piliera ukazuje, že iba výzvy, proklamácie, poučenia nemajú podstatný význam, pretože tí, čo by to mali počuť a príp. podľa toho sa aj správať, to nepočujú, nevidia a podľa toho nekonajú, pretože títo ľudia málokedy čítajú noviny, sledujú televíziu. A keď televíziu sledujú, tak tým našim vyjadreniam, ktoré sú často príliš odborné, veľmi nerozumejú. A vieme veľmi dobre a prax aj zo zahraničia ukazuje, že tí, ktorí už vstúpia do 2. piliera, veľmi neradi menia svoju situáciu, aj keď je opodstatnená a zdôvodnená. Takže pre budúcnosť vyplýva jedno, že systém dôchodkového zabezpečenia u nás nie je a ani nemôže byť uzatvorený, pretože pretrváva nesprávna štruktúra zloženia tých, ktorí sú v 2. pilieri, niežeby princípy boli nesprávne, princíp, že treba sporiť na dôchodok, je správny, princíp, že je 2. pilier, dôchodcovské správcovské spoločnosti by mali investovaním svojich financií zabezpečiť vyšší dôchodok, je správny, dôležité je, aby tá štruktúra sporiteľov bola nastavená tak, ako má byť, to znamená, aby boli tam tí, ktorí majú nadpriemerné platy, tí, ktorí sú mladší, kde môžeme opäť diskutovať, či tá hranica veku je 30, 35 alebo 40 rokov. Myslím si, že o tých vekových skupinách nad 40 rokov sa už nediskutuje.

A dôležité je, aby sme prijali také opatrenia, aby skutočne sa to zmenilo. Doteraz sa to nezmenilo a môžeme považovať dôchodkový systém za nestabilný, aj napriek opakovaným pokusom túto situáciu zmeniť. Takže očakávam, že aj ďalšie volebné obdobie bude o diskusii. A bol by som rád, pokiaľ by bola odborná, pokiaľ by došlo aspoň k zosúladeniu stanovísk koalície a opozície, tak, aby sa skutočne konkrétne kroky prijali. Napr. by som pokladal za rozumné, pokiaľ zo strany opozície je požiadavka, aby 2. pilier bol uzatvorený, to rešpektovať, výmenou za niečo iného v 1. pilieri, pretože je pochopiteľné, že takáto nestabilita vstupu a výstupu neprospieva sporeniu a neprospieva ani výške dôchodkov. Ale tam je potrebné prijať z jednej aj z druhej strany zástancov 1. piliera aj 2. piliera niektoré kompromisné stanoviská. Myslím si, že návrhov bolo dosť, ale skôr v teoretickej úrovni. A musím povedať, že aj posledné mesiace tohto polroka zo strany médií aj zainteresovaných, možnože inštitúcií, čo sa týka podávania informácií, neboli tak dostatočné, ako by sa žiadalo, a hlavne efektívne, efektívne, ako som už hovoril v predchádzajúcom, možno spochybniť, či to bude mať efekt, pokiaľ budeme aj správne informácie podávať možnože aj opakovane.

Takže záverom, aby som o tom dlho nehovoril. Myslím si, že účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2008 môžeme s kľudom prijať, pretože má kladný hospodársky výsledok. Nezistili sme žiadne disproporcie v hospodárení, žiadne kauzy, ktoré by ju aspoň, dá sa povedať náznakom, dehonestovali. Takže zostáva jediný systém. A to je systém dôchodkového zabezpečenia, za ktorý Sociálna poisťovňa nemôže. To je vlastne výkonný orgán zákonov, ktoré určujú dôchodky. Môžu síce podávať podnety, a som za to, aby podávali podnety, či už verejné alebo cez svoje ministerstvo, že tieto kroky je potrebné urobiť a je potrebné z ich skúseností aj konkrétne kroky navrhnúť, samozrejme, musí to všetko realizovať samotné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

To bolo vystúpenie spravodajcu v rozprave, a preto je možnosť reagovať na neho s faktickými poznámkami. Hlásia sa pani poslankyňa Jana Vaľová, ďalej pani Klára Sárközy, Monika Gibalová, Stanislav Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Halecký, ja som veľmi rada, že ste spomenuli celkovú genézu Sociálnej poisťovne, to znamená terajšie hospodárenie, že ste spomenuli úskalia 2. piliera, ale aj úskalia Sociálnej poisťovne. Chcem povedať, že, samozrejme, Sociálna poisťovňa bude mať problémy, ako to avizoval pán generálny riaditeľ Muňko. Ale páči sa mi, že to nezastiera, že pomenoval, prečo ich bude mať, a chce ich riešiť, pretože nemôžeme tieto veci zastierať a musíme sa postaviť tvárou a musíme veci riešiť pre budúce dôchodky.

Ja by som absolútne neodsudzovala ten list, pretože mne to tak pripadá, že vybuchne plyn a miesto toho, aby sme sanovali majetok, hľadáme helmu, aby nám nespadol kameň na hlavu, to mi tak pripadá od opozície. Ja by som tie listy, naopak, kvitovala, pretože nejde o to, či ten list stál korún, ale ide o to, čo v tom liste píše. A ten list má odvahu upozorniť ľudí, aby sa mohli samostatne rozhodnúť, aby vedeli prijať rozhodnutia pre svoju budúcnosť. Totiž keď bol B. M. G. INVEST, nikto ľudí neupozornil. A bývalá vláda Mikuláša Dzurindu o tom veľmi dobre vedela, čo sa bude diať. A dnes títo ľudia čakajú odškodnenie a čakajú odškodnenie z daní nás všetkých, pretože bývalá vláda sa veľmi nezodpovedne zachovala. Ja si myslím, že toto ja považujem za zodpovednosť.

A rovnakú vec chcem povedať. Veď vaša kolegyňa Iveta Radičová jasne prehlásila, v Sociálnej poisťovni keď sme boli na prieskume, že všetci ľudia by mali ísť do konzervatívneho fondu. Prosím vás pekne, ako sa majú o tomto dozvedieť, ako to, že ona o tom rozpráva, kde o tom rozpráva? Totiž všetci sú v rastovom fonde. A v tom rastovom majú obrovské straty a prepady na svojich dôchodkoch. Nie je pravda, ako povedala kolegyňa Sárközy, že majú nasporené. No ešte nemajú nasporené nič. A práve aj toto je úmyslom, aby sme ľudí informovali, že ten konzervatívny fond je momentálne najvýhodnejší. A opäť sme my tí, ktorí chcú sanovať a chcú, aby si aj budúca generácia nasporila na dôchodky. Nad tým sa treba vážne zamyslieť. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Klára Sárközy, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Na začiatok. Bola by som rada, keby ste reagovali na toho, kto vystupoval.

Pán predseda výboru, dovoľte mi s vami nesúhlasiť alebo dať vám jednu otázku. Vy ste povedali, že v 2. pilieri sú ešte stále ľudia, ktorí buď sú nezamestnaní, alebo kvôli niečomu do 2. piliera nedávajú peniaze, alebo potom majú malý príjem. Ja vám dám jednu konkrétnu otázku. A títo ľudia v 1. pilieri si nasporia peniaze? Totiž keď niekto nenasporí v 2. pilieri, tak nenasporí ani v 1. pilieri. Tam v tom 1. pilieri ešte je aj solidarita. Ale ten 1. pilier už aj teraz je zásluhový. A od roku 2014, keď sa nezmení legislatíva, tak 2. pilier bude zásluhový stopercentne. To znamená, a by som to povedala v ľudovej reči, koľko peňazí ľudia vložia do 1. piliera, ale aj do 2. piliera, toľko peňazí budú dostávať k svojmu dôchodku z 1. piliera aj z 2. piliera.

A by som povedala aj nejaké také veci, ktoré zastihli teraz susedné krajiny. Vždy ste hovorili, nikto nevie, ako bude vyzerať 1. pilier. Ale teraz v Maďarsku zrušili trinásty dôchodok a Lotyšsko znížilo dôchodky o 10 %. To bol všetko 1. pilier. Takže v susedných krajinách máme také zmeny, ktoré sa dotýkajú 1. piliera. Takže nehovorme, že 1. pilier je ten najvynikajúcejší, pretože príde nová vláda, nastaví inak parametre, príde zásluhovosť v roku 2014 a musí prerobiť aj infláciu, nebude švajčiarsky model alebo niečo iné. A keď táto vláda do cudziny hovorí to, že sa zvýši vek odchodu do dôchodku na 65 rokov, tak asi to v budúcnosti aj má naplánované. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledná s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Monika Gibalová. Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, vyzývate k spolupráci, ja si to nesmierne vážim, opozíciu a koalíciu. Konštatujete, že názorové rozdiely sa stále viac a viac prehlbujú. No ale, žiaľ, koalícia rieši 2. pilier, pretože táto vláda sa rozhodla ísť cestou nad pomery, na konci ktorej je rozvrat verejných financií, zadlžovanie budúcich generácií a sociálny systém v ruinách. Pani ministerka Tomanová sa rozhodla rozdávať na svoje balíčky plným priehrštím z mešca, o ktorom nás presviedčala donedávna, že je plný. Ale on už je prázdny. Už po prvých troch mesiacoch tohto roka je zrejmé, že mešec bude skoro prázdny.

Spomenuli ste tiež, že predstavujete si vecnú diskusiu. Ponúkame toľkokrát v tejto snemovni sústavne vecné návrhy a pripomienky, ale, žiaľ, nie sme vypočutí, nie sme akceptovaní, a tak na to dopláca občan, a to aj ten občan, ktorý je dôchodca, pretože si myslím, že dôchodcovia strácajú istotu, že budú valorizované dôchodky, v okolitých krajinách sa deje opak, sa znižujú dôchodky, a takisto občan nezamestnaný, ktorý sa prepadá a bude prepadať do hmotnej núdze a do chudoby. Takže ak myslíte vážne tú spoluprácu, tak verím, že vy osobne áno, tak ale potom láskavo, koalícia, nás aj akceptujte a odhoďte a odložte svoju pýchu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať? Poprosím, dajte ešte priestor pánovi spravodajcovi na dvojminútovú reakciu na faktické poznámky. Skúste sa prihlásiť, pán spravodajca. Ďakujem pekne.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ďakujem za reakcie. Sumárne, aby som odpovedal na tieto otázky, na otázky pani poslankyne Sárközy aj pani poslankyne Gibalovej, chcem odpovedať, že možnože najväčšou chybou zavedenia celého dôchodkového systému bolo to, že súbežne so správnym zavedením 2. piliera, možno aj s jeho fungovaním, nehovorím o štruktúre, neboli urobené zmeny v 1. pilieri, pokiaľ ste garantom a žiadate aj zmeny v 1. pilieri, čo je oprávnené. Myslím si, že nič nestálo v ceste tomu, aby sa aj počas vášho funkčného obdobia, dajme tomu, zaviedol vstup do dôchodku vo vyššom veku, ale postupne.

Zaviedli ste aj zásluhovosť v 1. pilieri, čo, myslím si, dlho pretrvávať nemôže. Ale nebolo potrebné zavádzať zásluhovosť. Teraz dokonca sú teórie, a myslím si, že aj v praxi sa to viacej uplatňuje, aby bol stabilný dôchodok z 1. piliera a tým aby bola vyššia motivácia pre 2. pilier. Ale zaviesť zásluhovosť znamená, že niekedy bude ju potrebné zrušiť. Kedy sa zruší a kto ju zruší? Myslím si, že táto vláda keďže je sociálna a reprezentuje určitú štruktúru voličov, dosť ťažko siahne po tom, aby zvýšila vek odchodu do dôchodku alebo sociálne odvody alebo aby zrušila zásluhovosť. Čo sa týka tých, čo sú v 2. pilieri, majú nízky príjem alebo vyšší vek, s tým tvrdením, že si to isté nasporia aj v 1. pilieri, veľmi by som nesúhlasil, pretože v 1. pilieri je vyššia zásluhovosť a vyššia miera... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán spravodajca bol posledný prihlásený do rozpravy.

Vyhlasujem v tejto chvíli rozpravu za skončenú.

A v záverečnom slove požiadal o slovo generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Dušan Muňko. Nech sa páči.

D. Muňko, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy, vážení páni, prekvapuje ma hŕba vecí, ktorým ste sa tu venovali a ktoré ste tu aj povedali.

Pani poslankyňa Gibalová, máte pravdu v jednej veci, že doplatil občan klient, ktorý vstúpil do 2. piliera. Tak ako je 2. pilier nastavený, jednoducho generuje stratu. A ja ako generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne môžem len rešpektovať zákony, ktoré sú v tejto snemovni nastavené, tak, ako bol nastavený 2. pilier, a tak, ako je nastavený zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý robí Sociálnej poisťovni tieto problémy. Som presvedčený, že v krátkej dobe vám to volič zráta, a to pre nasledovnú vec, slovenská ekonomika keby nebola v kríze, tak ako som povedal, nemala by a nemá na to, aby bol 2 pilier nastavený 9 ku 9 %. Čiže vyvoláva deficit verejných financií.

Pokiaľ sa týka toho, čo ste nastavili, a toho, čo spravili správcovské spoločnosti, že v rastovom fonde je 1,07 mil., vo vyváženom fonde je 330 000 ľudí a 67 000 alebo 70 000 je v konzervatívnom fonde. Všetci, koľko ich je, stratili. Keby tie fondy boli tak vynikajúce, ako vy hovoríte, tak po zmene zákona dneska nepredávajú svoje portfólio. A ja ešte poviem inú vec, pri založení správcovských spoločností matky predali do portfólia veci, ktoré už vtedy boli zlé. Čiže dneska sa ich potrebujeme zbaviť vo vyváženom rastovom fonde, aby k 31. 12. menej dorovnávali. Som zvedavý, 31. 12., a som zvedavý, pokiaľ ide o prvý kvartál 2010, ako budete potom hovoriť a budete sa správať k 2. pilieru. Vy veľmi dobre viete, že chilský model, ktorý sme prevzali, je zlý, že percentá sú zle nastavené. Pani poslankyňa Gibalová to veľmi správne povedala.

Ja sa chcem ale vrátiť aj k ďalším bodom, ktoré tu sú.

Ja netvrdím, že Sociálna poisťovňa nemá problém. Sociálna poisťovňa má problém tak, ako bol zákon č. 461/2003 Z. z. vami schválený. Aj to treba povedať, že proste nedošlo k niektorým zmenám, ktoré mohli revidovať, pokiaľ sa týka 2. piliera. Druhý pilier kde v Európskej únii neprerába? Stanovisko OECD je, v Anglicku, kde bol tento istý model zobratý, chilský, bez krízy prerobili 45 %. Anglická vláda to musela dorovnávať, nehovorím o Chile, nehovorím o Argentíne. Zoberme si Poľsko, Lotyšsko, zoberme si krajiny, ktoré vyčísľuje OECD, koľko prerobili na 2. pilieri. My takisto prerábame na 2. pilieri. Prerábame aj v konzervatívnom fonde, pretože majú tam nakúpené maďarské akcie štátne, majú tam iné nakúpené veci, ktoré dneska strácajú, nehovorím o poplatkoch, nehovorím o inflácii. Takže by som poprosil, keby ste veľmi vážili slová, pokiaľ sa týka 2. piliera, pretože vidno, aj váš podpredseda vlády, ktorý robil si svoj prepočet, a mám ten materiál v Sociálnej poisťovni, ako mal nastavený 2. pilier. Vy ste zdegradovali v tejto snemovni 2. zásluhový pilier, pretože ste umožnili robiť správcovským spoločnostiam ten nábor, ktorý je, ktorý ich stál 10 mld. Máte ekonómov, máte ich dobrých niektorých, pozrite si súvahy, výsledovky, keď vznikol 2. pilier a čo tam bolo, čo zmenili, ako to majú dneska nastavené. Takže treba sa veľmi seriózne a vážne zamyslieť, pretože aj pokiaľ ide o tie peniaze, ktoré sú dneska na úložkách, nie som si istý, ako dopadnú. A poviem vám prečo. Dneska ste si iste prečítali v novinách, koľko bánk padlo vonku a padlo s iným portfóliom ako slovenské banky alebo ako banky v zahraničí, kde sú uložené peniaze správcovských spoločností, pretože zákon pripúšťa, že jedna tretina môže byť uložená vonku. Ja by som poprosil hlavne ekonómov z opozície, keby sa zamysleli nad mojimi slovami, ktoré som tu teraz povedal. Ja som presvedčený, že keby v portfóliu, vo vyváženom a rastovom, bolo to, čo ste tu hovorili, ako je výhodný 2. pilier, tak by som sa nebol obrátil listom na sporiteľov, resp. investorov, lebo sporiteľ klient nevie, že sporí, ale investuje. A investuje na kapitálovom trhu, kapitálový trh prerába 70 %. Prekvapujú ma tu niektorí poslanci z opozície, lebo som presvedčený, že ovládajú kapitálový trh, lebo na ňom robili. Hovoria veci, keď kapitálový trh v roku 1929 prepadol a dostal sa na úroveň roka 1954. Povedali ste, čo bude o 10 až 15 rokov, že to neviem odhadnúť. Viem to dneska odhadnúť, tak ako som to povedal minulý rok, keď ste ma nazvali bláznom a povedali, že nerozumiem kapitálovému trhu. Ja vám hovorím, že tomu rozumiem. A viem, ako prepadol kapitálový trh. A viem, čo je v portfóliu v správcovských spoločnostiach. Keby som to nevedel, tak by som bol blázon, keby som v tom prípade proste niektoré veci hovoril. Hovorím to úplne otvorene teraz v tejto snemovni. Takže by som poprosil, keby ste vážili slová, a budeme potom sa baviť, keď príde ku konečnému zúčtovaniu, čo je dneska v 2. pilieri.

Pokiaľ sa týka iných vecí, ktoré tu padli. Ja môžem riešiť veci len tie, ktoré mi umožňuje legislatíva riešiť.

Pokiaľ sa týka presunov z jednotlivých fondov, musím ich presúvať, pretože dôchodkový fond je prakticky stále v strate. Čiže musím to dorovnávať z ostatných fondov. Ja nehovorím, že situácia nie je vážna. Je vážna, pretože poklesol výber. Na druhej strane nikdy som nepovedal, že Sociálna poisťovňa nebude mať na dôchodky. Sociálna poisťovňa zo zákona č. 461/2003 Z. z. vždy dorovnáva štát, či ho dorovnávala v roku 2006, či ho dorovnávala v roku 2007 zo štátnych aktív alebo dorovnávala ho v roku 2008 alebo ho bude dorovnávať v roku 2009.

A pokiaľ sa týka invektív, ktoré tu boli. Nemá význam na to reagovať. Bol by som rád, keby ste sa zamysleli nad mojimi slovami a našli riešenie, pretože pri súčasnom nastavení 2. piliera prerábajú vaši rodičia, vy, vaše deti. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pýtam sa spravodajcu, či využiť právo záverečného slova. Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A pristúpime k

správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2008.

Správa má parlamentnú tlač 1024 a správa výboru má tlač 1024a.

Správu uvedie predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu pán Miloš Mistrík, ktorého vítam na rokovaní Národnej rady. A poprosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán predseda.

M. Mistrík, predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, stojím na tomto mieste prvýkrát, pretože som sa stal predsedom rady až od januára v tomto roku, v roku 2009. V minulých rokoch bola predsedníčkou pani Valéria Agócs. Takže vlastne podávam správu za obdobie ešte jej predsedovania. No ja som bol člen rady, samozrejme. Takže sa nejako nedištancujem od tých výsledkov, ktoré sa tam dosiahli. Bol som člen rady už niekoľko rokov. Teraz som po jej odchode bol zvolený za predsedu ja.

Keďže správu ste všetci dostali, tak, samozrejme, nebudem referovať o všetkých detailoch, ale o tých zásadných veciach.

Jedna zo zásadných vecí našej práce je správa licencií na vysielanie a retransmisiu, udeľovanie licencií, príp. aj ich odoberanie, čo je ale dosť taká výnimočná vec, hoci dnes sme mali práve zasadnutie a jednu sme odobrali. Ale to bude až v správe na budúci rok.

Aký máme princíp. Náš princíp je asi taký, naša politika v tomto je taká, že sa usilujeme podporovať nielen veľkých vysielateľov, myslím, rozhlasových aj televíznych, pretože nie len tí sú súčasťou toho trhu mediálneho, ale aj vysielateľov lokálnych a regionálnych. Takže my sa často rozhodujeme tak, že pri voľných frekvenciách, ktoré v súčasnosti sú hlavne vo sfére rozhlasových frekvencií, pretože televízne frekvencie veľké už sú rozdané dávno, sa usilujeme o to, aby aj na úrovni regionálnej, lokálnej a nadregionálnej vznikali nové rozhlasové a televízne vysielania. Pravda je taká, že my to aj udeľujeme. Ale zasa ten život je taký, že práve lokálne rozhlasy a televízie sú najviac ohrozené, teda finančne, myslím, ohrozené, a často potom buď sa položia, alebo fuzionujú, alebo ich kúpia nejaké iné silnejšie subjekty, alebo ich dostávajú do reťazcov. Takže to je taký nekonečný proces. My stále nejaké vysielanie umožníme, uvoľníme, dáme licenciu a potom niektoré sa položia a dávame zase ďalšie a ďalšie. Ale myslím si, že tá politika toho, aby sa aj v rámci regiónov celého Slovenska budovali lokálne a regionálne televízne a rozhlasové stanice, je správna. Je to naša zásada a robíme to tak.

V správe, samozrejme, sú zoznamy všetkého, všetkých vysielaní, ktoré sme my udelili, takže nebudem o tom podrobne hovoriť. Možnože najviac bolo počuť o televíznych nových licenciách, ktoré sme udelili v minulom roku. Najznámejšia je pre STV3. Viete, že Slovenská televízia otvorila minulý rok svoj tretí digitálny okruh športový. Potom sme udelili licenciu na vysielanie pre televíziu JOJ PLUS čiže druhý kanál JOJ-ky. A potom sme udelili licenciu na televíziu Markíza DOMA. Tá ešte nevysiela. Ale pokiaľ mám avízo, myslím teraz niekedy koncom leta idú aj oni to už rozvysielať. Takže sa nám to takto rozširuje. Vidíte sami aj na tomto krátkom zozname, že tieto nové okruhy zatiaľ nie sú schopné konkurovať nejako veľmi výrazne tým starým, proste televízia Markíza1 alebo TV JOJ alebo STV1 sú oveľa silnejšie. Takže v podstate ide o nejaké doplnkové alebo monotematické vysielania, ktoré sa takto umožňujú a rozširujú. Ale každopádne teší to, že ten trh nestagnuje, že rastie a že proste tie komunikačné možnosti v mediálnom priestore sa rozširujú. Uvidíme, čo sa týka finančného zabezpečenia, ako to dopadne. Viete, že STV3 už má nejaké problémy. Ale to nepatrí takpovediac pod náš dozor. To je vec potom už Rady Slovenskej televízie alebo Rady Slovenského rozhlasu.

Takisto veľký pohyb sa zaznamenal v rozhlasových frekvenciách. Jednak sú to teda tie menšie frekvencie, nebudem ich tu vymenúvať, a jednak bol pohyb v Slovenskom rozhlase. Nechcem to celé komentovať, ale bol to veľmi taký dynamický pohyb, čo sa týkalo prekoordinovania a presúvania rôznych programov na rôzne menšie slabšie vysielače FM. Viete, že tam bol problém s vysielaním na stredných vlnách, že to dokonca vyvolalo nejaké otázky aj protesty. My dostávame sťažnosti dosť často od poslucháčov, že sa im strácajú niektoré kanály, na ktoré boli zvyknutí. A teda riešime to v súčinnosti so Slovenským rozhlasom, pretože zasa tam priamo my ten dosah nemáme.

Našou ďalšou úlohou veľkou je retransmisia, to znamená káblové televízie a ďalšie formy prenosu signálov. Takže tam v podstate je registrácia. Takže tam nie sú nejaké licenčné konania. To prebieha za menšej pozornosti verejnosti, ale jednoducho je to, je toho dosť, dosť veľa práce s tým je. Ja vám len poviem tak pre zaujímavosť to číslo, že na Slovensku v roku 2008 bolo 760 340 domácností, ktoré mali doma káblovú televíziu, čo je krát štyri tak 2,8 mil. obyvateľov čiže veľmi veľká časť. Slovensko už začína patriť k tým vyspelým krajinám, ktoré majú veľmi vysoké percento penetrácie káblovej televízie. No a okrem toho nám udávajú mobilní operátori ďalšie veľmi vysoké číslo, šíria si nové digitálne siete paralelné popri tých bývalých KBS-kách. A udávajú číslo až 1,21 mil. prípojok. Čiže dokopy vlastne vychádza číslo 2 mil. prípojok na Slovensku, čo by pri priemere 4 ľudia na jednu domácnosť znamenalo, že Slovákov je 8 mil. Tak zatiaľ to tak teda nie je, ale predpokladáme, že toto číslo vzniká tým, že mnohé domácnosti majú obidve možnosti dnes už. Čiže vzniká konkurenčná možnosť, že sa napojíme buď na káblovku klasickú, ako je najznámejšia UPC-čka, SATRO a tak ďalej, alebo sa napojíme dnes už na tie rôzne formy, ktoré sú šírené digitálnymi operátormi a telefónnymi spoločnosťami. Z toho vyplýva v podstate ten hlavný poznatok, že Slovensko je dnes veľmi vysoko zakáblované, teda je tu veľká možnosť.

Potom ďalšia taká činnosť, ktorú vykonáva naša rada, je dozor nad týmto. Keď už sa tá licencia udelí, tak vykonávame istý dozor, robí sa to tzv. monitoringmi, o ktorých vy veľmi dobre viete. Buď sú plánované tie monitoringy, pretože máme normálne plán i program cyklického monitoringu, aby na každého takpovediac došlo, alebo potom je monitoring, ktorý vyplýva zo sťažností obyvateľov. Takže ten monitoring beží po dvoch linkách. Minulý rok sa robil špeciálny politický monitoring, sme robili monitoring spravodajských relácií významných vysielateľov, štyroch najväčších vysielateľov na Slovensku. V tomto roku to teda nebudeme robiť, avizujem vopred, pretože máme troje volieb a tam sa veľa monitoruje takpovediac a tam proste sme kapacity úplne vyčerpali. V minulom roku sa robili tieto monitoringy.

Dá sa zasa povedať všeobecne, že dve sú také najvýznamnejšie oblasti, na ktoré my narážame a kde vznikajú problémy. A to je vyváženosť a objektivita spravodajských a publicistických relácií, večná stará choroba našich vysielateľov. A veľmi časté priestupky sa konajú v ochrane ľudskej dôstojnosti a ochrane maloletých. Toto sú také dva také dva najväčšie okruhy, kde sa najviac potom aj udeľujú rôzne sankcie a kde je najviac problémov. Štatisticky to nemám presne zrátané, ale je to tak fifti-fifti, je to tak približne rovnako. Čiže tie naše televízie sú schopné teda týmto smerom najčastejšie porušiť zákon. Zdá sa mi, keď sa to tak analyzuje, že najviac porušení vyváženosti a objektivity dneska ani neprechádza cez spravodajské relácie televízií a rozhlasov. Mám pocit, že sa to naučili už naši vysielatelia. A vedia, že keď odznie názor A, má odznieť na tom istom mieste názor B. A aj to tak, no, dodržiavajú. Výnimiek je, samozrejme, veľa, ale situácia a v tom zlepšila. Ale tá nevyváženosť skôr prebieha cez publicistické relácie, cez diskusné relácie, cez väčšie relácie, kde sa to troška dá. Zrejme nevedia to ani oni ustrážiť. A dá sa to aj zneužiť. Teda povedzme si pravdu, že keď by veľmi chceli, tak niekde tam teda je väčší priestor, pretože pokiaľ ide o spravodajské relácie, je to tak dosť viditeľné, keď sa dá slovo len jednej strane, politickej, povedzme, a nedá sa slovo druhej strane. Tak to hneď každý vidí a hneď za to je sankcia. Čo sa týka ochrany ľudskej dôstojnosti a maloletých, tak neviem, či to mám menovať, ale tak poviem to jednoducho, prečo nie. Skôr tieto problémy v takých tých programoch, ktoré sú, no viete si predstaviť, kriminálne a na hrane takej únosnosti, násilie je skôr v komerčných televíziách, takže tam to dominuje. Tam dominujú počty teda porušení.

Treťou veľkou oblasťou tých porušení je často porušenie zásad reklamy a sponzoringu, čo je zase to pokušenie finančné, že sa to dá nejako využiť a vyžiť z toho. Na to sme sa špeciálne zatiaľ nezameriavali, pretože bolo dosť práce s tými predchádzajúcimi dvomi, ktoré som spomenul, ale máme pocit, už sme si tak hovorili, lebo nemôžete sa stále venovať všetkému, samozrejme, že tu je ešte veľké pole našej budúcej práce. A myslím, že sa tomu budeme v najbližšom období precíznejšie a podrobnejšie venovať. Tá správa naša potom hovorí detaily, ktoré televízie, ako aj rozhlasy ako sa správali.

V roku 2008 sme uložili pokuty v hodnote skoro 9 mil., 8,94 mil. korún, z toho len 60 000 pre rozhlasy. Takže jednak tarify pre rozhlasy podľa zákona č. 308/2000 Z. z. sú nižšie a jednak zrejme rozhlasy často neporušujú tak zásadne zákon č. 308/2000 Z. z., ako to robia televízie, takže z 9 mil. len 60 000 zaplatili rozhlasy. Ale celkový trend je taký, keď to porovnávame s rokom 2007, teda že celkovo poklesli sankcie všetkého druhu, aj upozornenia na porušenie zákona, aj povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona, aj pozastavenia vysielania programu, tam je nula, tam sme ešte neudelili sankciu, môžem vysvetliť aj prečo, a potom pokuty. Porušení zákona v roku 2007 bolo 121 a v roku 2008 to bolo len 58. Čiže tam to dosť prudko pokleslo. Oznam sa neodvysielal v roku 2008 ani jeden, nedali sme takú sankciu teda minulý rok, ale toho roku už jedna bola pred reláciou "Z prvej ruky" v Slovenskom rozhlase. Možno ste to aj počuli. Takže v tomto roku v tomto smere sme boli prísnejší. Pozastavenie vysielania programu je ťažké, pretože to sa dá len s cyklickým programom. Tam keď už raz sa odvysiela, tak tam sa nemá už ako dať sankcia na rozdiel od cyklického, takže tam je nula. A pokuty tiež poklesli z 82 na 37. Čiže celkový počet sankcií z 205 klesol na 111. To je asi tak na polovičku. Súvisí to ale s tým, myslím si, že tá rada nebola mäkšia, že predchádzajúci rok 2007 a ešte rok predtým bol známy boomom Reality show. A tie priniesli veľmi pekný prínos pre štátny rozpočet, pretože naše sankcie idú do štátneho rozpočtu. Tam sa svorne podieľali všetky televízie veľké slovenské. Takže nechcem im za to poďakovať, samozrejme, pretože lepšie by bolo, keby to nebolo. Ale teda sankcie tam z toho nejaké vyplynuli.

Celkovo sa dá povedať aj to, že kým v predchádzajúcom období sankcie najčastejšie dostávala televízia Markíza, tak v roku 2008 sa táto aktivita nemilá presunula do televízie JOJ, ktorá, zdá sa, však to asi všetci poznáte, pritvrdila svoj program, priniesla množstvo kriminálnych tém, Krimi Noviny, ale nie len tie. Myslím teraz aj akčné filmy, aj dramatické programy, ktoré idú neskôr večer. Však to asi vidíte, že tam došlo k takému pokusu presadiť sa takou dynamikou, nazvime to tak, na jednej strane. A na druhej strane práve tá sankcionovateľnosť potom tam vzrastie prudko, tak sa to aj stalo teda. Takže Markíza opustila čestné miesto prvé tým, že začala sa viac venovať rodinným programom. A proste získala toto "čestné", samozrejme, prvé miesto televízia JOJ v minulom roku. Hovorím o minulom roku stále. Rovnako Slovenská televízia zostala približne na jednej úrovni. Tá nejako sa nepohla a televízia JOJ išla hore a Markíza išla troška dole.

Celkovo teda našou úlohou je nielen sankcionovať, čo teda má taký najväčší ohlas vo verejnosti, samozrejme, a celkom tak najviac hovorí. Ináč, televízie sa bežne odvolávajú voči tomu. Takže tá sankcia keď sa aj udelí v roku 2008, tak môže sa čakať aj rok, aj dva, kým v skutočnosti to príde na Najvyšší súd a Najvyšší súd ako rozhodne. Takže tá návratnosť tam nie je nejaké priame prepojenie, že by to hneď tak sme zarobili takpovediac do rozpočtu štátneho, lebo tam to nejaký čas trvá. Niektoré súdy aj prehrávame. Najvyšší súd má svoju logiku, samozrejme, takže stáva sa nám, že prehrávame. Dokonca v ostatnom čase máme pocit, že sme nejako viac začali prehrávať na Najvyššom súde, ale často kvôli formálnym nedostatkom. Vyčítajú sa nám formálne nedostatky. Ak teda nejaké sa podarí nájsť, a to sa často podarí, lebo však to je najjednoduchšie takpovediac, nevyčíta sa podstata rozhodnutia. No a uvidíme teraz, ako to bude v tomto roku na Najvyššom súde s našimi rokovaniami, s našimi procesmi.

Teraz ešte na záver. Mám ešte niekoľko ďalších bodov, ale čas uteká. Ale by som ešte raz chcel povedať to, že my sme dosť dôležitý orgán aj v tom, že sme miesto, kam smerujú sťažnosti obyvateľov na vysielanie. Myslím si, že to je dosť dôležitá úloha, pretože potom ten občan naozaj sa nemá kam odvolať, keď nemá Radu pre vysielanie a retransmisiu. Teraz sme to zjednodušili. Uverejnili sme formulár na našej webovej stránke. Takže tak nejako takpovediac je to dostupnejšie. Počet sťažností aj stúpol, hoci potom tie sankcie klesli, mierne stúpli oproti roku 2007, prišlo 226 sťažností. Čiže to sa dá prerátať. Keď odrátate soboty, nedele, povedzme, tak príde jedna každý pracovný deň. Najviac ich smerovalo zasa k TV JOJ, pre to, čo som už spomínal, zvýšilo sa to zo 42 na 83. Čiže sa zdvojnásobili vlastne sťažnosti na JOJ-ku od roku 2007 do roku 2008. Markíza zostala narovnako, sťažností bolo 58. A pri STV-čke to kleslo zo 48 na 26. Čiže na STV-čku najmenej sťažností išlo v roku 2008. Tieto sťažnosti teda sa, samozrejme, vybavujú a riešia priebežne. A tvoria veľkú časť našej agendy neustále narastajúcej.

Z ďalších činností ešte poviem také dve významné činnosti našej rady predtým, ako skončím. Jedna vec sú medzinárodné organizácie. Sme súčasťou EPRA. Je to tzv. Európska platforma týchto orgánov. A druhá vec sú legislatívne iniciatívy rôzne. Hlavne myslím teraz na smernicu v audiovizuálnych službách, ktorá sa zapracúva a zapracovala teraz do zákona č. 308/2000 Z. z. a na jeseň príde k vám do parlamentu. Tak čakáme na rozhodnutie Národnej rady, ako to dopadne, pretože má to uľahčiť a pomôcť riešiť aj naše problémy.

Takže ja vám ďakujem. Ak som vás dlho zdržiaval, prepáčte. Vidím, že čas uteká, ale niektoré základné veci som pokladal za potrebné povedať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz poprosím povereného člena výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Gyulu Bárdosa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Pán spravodajca, nech sa páči.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, pán predseda rady, dovoľte, aby som z poverenia výboru pre kultúru a médiá predniesol správu o výsledku prerokovania správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielania a retransmisiu za rok 2008 (tlač 1024) vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Správu o stave vysielania a o činnosti rady pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 3. apríla 2009 pridelil na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložením správy o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a na prípravu návrhu na uznesenie Národnej rady.

Výbor pre kultúru a médiá prerokoval predmetnú správu v stanovenej lehote a uznesením č. 203 z 9. júna 2009 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2008.

Súčasne výbor ma určil za spravodajcu výboru a poveril ma informovať Národnú radu o výsledku prerokovania vo výbore. A návrh na uznesenie Národnej rady k prerokovávanej správe rady tvorí prílohu tejto správy.

Pán predsedajúci, skončil som. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k predloženej správe. Ďakujem pekne.