Šiesty deň rokovania

39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

24. júna 2009 o 9.00 hodine

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Milada Belásová, Jozef Ďuračka, Ján Golian, Jaroslav Izák, Eduard Kukan.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona máme tlač 958. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 958a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v stručnosti uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dôvodom vypracovania tohto zákona je podstatné zvýšenie spoločenského a finančného ocenenia pedagogických zamestnancov, zlepšenie prípravy pedagogických zamestnancov, ako aj ich ďalšie vzdelávanie a prepojenie vzdelávania s rozvojom škôl a školských zariadení.

Cieľom je vypracovať systém ochrany pedagogických zamestnancov pred nadmernou psychickou záťažou, legislatívne upraviť ochranu učiteľov pred agresivitou zo strany žiakov, poprípade rodičov, diferencovať výkony pedagogickej profesie a odborných činností a zaviesť spravodlivé ohodnotenie a odmeňovanie.

Po rôznych diskusiách a odborných seminároch sa ministerstvo školstva a vláda rozhodli, že zákon bude riešiť rovnakým spôsobom všetkých zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorí sa nejakým spôsobom podieľajú na výchove aj vzdelávaní, teda zákon prináša rovnaké podmienky pre kontinuálne vzdelávanie, profesijný rast v kariérovom systéme, ako aj odmeňovanie tak pre pedagogických zamestnancov, ako aj pre odborných zamestnancov.

Ďalšou zmenou v systéme kariérového rastu je to, že na postup zamestnanca do vyššieho kariérového stupňa nestačí len, aby sa vzdelával, ale musí preukázať ovládanie príslušných profesijných kompetencií, ktoré predpisuje profesijný štandard pre príslušný kariérový stupeň. Stupeň ovládania profesijných kompetencií podľa zákona preveruje zamestnávateľ pri prechode začínajúceho zamestnanca do kariérového stupňa alebo atestačná komisia pri prechode zamestnanca do kariérového stupňa a zamestnanec s prvou alebo druhou atestáciou.

Zvyšovanie profesijných kompetencií bude smerovať k profesionalizácii pedagogickej práce a k reflektovaniu potrieb učiacej sa spoločnosti a znalostnej ekonomiky.

Ako pozitívny prvok pre zvyšovanie kvality kontinuálneho vzdelávania vidíme aj to, že poskytovanie kontinuálneho vzdelávania už nebude monopolom štátu a vysokých škôl, ale poskytovateľmi kontinuálneho vzdelávania môžu byť aj súkromné subjekty, ktoré majú v predmete činnosti vzdelávanie.

Predkladaný návrh zákona rieši problematiku postavenia pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov komplexne s ohľadom na kvalitu pedagogickej práce v priamej závislosti od zvyšovania profesijných kompetencií vo všetkých formách kontinuálneho vzdelávania, za ktoré budú absolventi získavať kredity, ktorých získanie predpísaného počtu je povinným predpokladom na vyplácanie kreditového príplatku, alebo na možnosť uchádzať sa o vykonanie prvej alebo druhej atestácie.

Zákon utvára legislatívne podmienky na zásadné zmeny v systéme odmeňovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v nadväznosti na kontinuálne vzdelávanie týchto skupín, ktoré sa uplatnia aj v novelizovanom zákone č. 553 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Táto časť je predkladaná v tomto návrhu zákona ako čl. 3.

Na zavedenie kreditového systému zákon reaguje kreditovým príplatkom, na zmenu spôsobu adaptačného vzdelávania začínajúcich zamestnancov reaguje zavedením príplatku uvádzajúcemu zamestnancovi. V záujme rozlíšenia náročnosti výkonu práce v systéme špeciálneho školstva zavádza systém pracovných tried.

Považujem za potrebné zdôrazniť aj to, že zákon je nastavený ako motivačný nástroj pre zvyšovanie profesijných kompetencií. Pedagogický alebo odborný zamestnanec si môže vybrať z dvoch kariérových ciest. Prvou cestou je horizontálny rast, a to udržiavanie si príslušných profesijných kompetencií pre príslušný kariérový stupeň prostredníctvom vzdelávania, za ktoré si získava kredity a následne kreditový príplatok.

Druhou cestou je vertikálny rast, keď si pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec svojím vzdelávaním zvyšuje profesijné kompetencie a na základe ich preukázania v prvej alebo druhej atestačnej skúške postupne na vyššie kariérové stupne, čo je odmenené vyššou platovou triedou.

Rovnako zákon upravuje starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca v oblasti zdravotnej starostlivosti a regenerácie pracovnej sily, sociálnej starostlivosti, prevencie pred nárastom agresie a násilia a morálneho oceňovania.

V zmysle uvedeného je cieľom zákona komplexné riešenie postavenia, profesijného rozvoja a kariérového rastu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl, školských zariadení a ostatných zariadení, v ktorých sa vykonáva výchova a vzdelávanie aj v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy a taktiež pedagogických zamestnancov v zariadeniach pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov.

Zmena systému ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov bola vyvolaná potrebou vytvoriť taký systém, ktorý bude motivovať k sebavzdelávaniu všetkých pedagogických a odborných zamestnancov bez rozdielu dĺžky praxe a dosiahnutého kariérového stupňa. Zároveň táto potreba vyvstala z reformy zmien uskutočnených od septembra roku 2008 ako systémový program.

Cieľom kontinuálneho vzdelávania je teda vzdelaný pedagóg alebo odborný zamestnanec, u ktorého je vyšší predpoklad, že bude schopný zabezpečovať práva detí a žiakov, ktoré im dáva školský zákon, ako napríklad právo na poskytovanie vecných a mnohostranných informácií, ktoré sú v súlade s aktuálnym poznaním sveta, alebo poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním.

Z uvedených dôvodov sme nemohli akceptovať, aby v zmysle zákona boli kredity priznávané aj za už absolvované programy s účinnosťou pred 1. septembrom roku 2008 aj vzhľadom na princípy a ciele tohto zákona.

Ďalej by som sa chcel zmieniť ohľadne otázky zamestnanca ako verejného činiteľa. Táto otázka bola riešená na rôznych rokovaniach v rámci rokovania poslancov Národnej rady alebo výboru pre školstvo a vzdelávanie. Nakoniec sme sa priklonili k názoru, že inštitút verejného činiteľa pre pedagogického a odborného zamestnanca sa ruší s tým, že bude predložený pravdepodobne nový návrh na ochranu pedagogického zamestnanca.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že zavedením navrhovanej právnej úpravy do praxe budú v najbližších rokoch dosiahnuté všetky ciele, ktoré chceme v rámci nového spoločenského statusu a systému odmeňovania, aký si pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci v oblasti vzdelávania určite zaslúžia. Žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ. Prosím, keby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelanie, mládež vedu a šport poslankyni Monike Smolkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa výborov predniesla správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. apríla 2009 č. 1365 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 958) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Poslanec Jozef Rydlo, ktorý nie je členom určených výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie oznámil v lehote svoje písomné stanovisko k návrhu zákona gestorskému výboru, ktorý sa s ním oboznámil v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 958) odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 247 z 9. júna 2009; Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 660 z 10. júna 2009; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 507 z 10. júna 2009; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 286 zo 4. júna 2009; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 162 z 9. júna 2009; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 243 z 10. júna 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 198 zo 4. júna 2009. Tieto výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v časti IV tejto správy.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Z uznesení výborov uvedených v III. časti tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené spolu s ich odôvodnením v IV. časti spoločnej správy.

Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 76 v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 7, 9 až 30, 32 až 58, 60 až 64, 66, 69, 71 až 76 a tieto schváliť. Spoločne o bodoch 8, 31, 59, 65, 67, 68 a 70 a tieto neschváliť.

Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 958) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Súčasne vás informujem, že spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport 16. júna 2009 uznesením č. 168. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán podpredseda, skončila som a, prosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy za poslanecký kluby sa prihlásili za klub KDH Martin Fronc, SDKÚ - DS Tatiana Rossová, SMK László Szigeti, ďalej sa ešte písomne prihlásili Imre Andruskó SMK a Jaroslav Ivančo SDKÚ - DS. Teraz dávam slovo pánu poslancovi Froncovi, ktorý vystupuje za poslanecký klub KDH.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja vo svojom vystúpení budem stručný, ale čo podstatné chcem povedať, je, že toto je zákon, ktorý ukladá povinnosti pedagógom, ale neodmeňuje ich za ne, nemotivuje. A chcel by som trošku povedať aj k problému vzniku zákona a jednoducho v dôsledku toho, akým spôsobom tieto zákony vznikajú.

Pán minister, vaša predchodkyňa z vašej politickej strany v kresle ministerky za štyri roky nepodala žiaden vecný zákon, jedine zákon o zriadení univerzít, ktoré vtedy boli problémové. Vy, naopak, musím povedať, že ste aktívny, len neviem, že čo je lepšie. Pretože tak ako školský zákon vyvoláva problémy a ako sa stretávam s pedagógmi chaos, jednoducho to sú vysvedčenia, tie známe kauzy, to sú učebnice, to sú počty žiakov v triedach, ktoré ste formálne znížili, ale vecne to finančne nie je zabezpečené. Mohol by som spomenúť zákon o financovaní a tak ďalej. Ja si myslím, že toto určite nie je dobré a že to dá mnoho roboty a práce vášmu nasledovníkovi, aby niektoré veci ponaprával.

Druhá vec, ktorú chcem povedať, pán minister, ja si nepamätám, že by pri prerokovaní takéhoto vážneho zákona, ja si myslím, že je to vážny zákon, neprišiel minister aspoň do gestorského výboru. Aj keď mu to kolidovalo, tak vždy bola dohoda medzi ministrom a predsedom výboru, že prišiel a tam odôvodňoval a diskutoval s poslancami. Tak to robil, pamätám si, kedysi profesor Pišút, Ftáčnik, tak som to robil i ja.

Na druhej strane musím takisto povedať, že gestorský výbor - výbor pre vzdelanie sa zmenil na nie skupinu ľudí, ktorí diskutujú o zákone, ale na hlasovaciu mašinériu. Tak ako 180 pozmeňujúcich zmien pri školskom zákone prešlo dvoma hlasovaniami, takisto pani poslankyňa Smolková teraz dala 4, 5 strán pozmeňujúcich návrhov? Koľko? Môžete spresniť? Takisto to prešlo jedným hlasovaním bez diskusie. Ja si myslím, že keď nič iného a celkom normálne to poviem, pán minister, viem, že niekedy tie opozičné návrhy sa vám nemusia páčiť, ale aspoň vám pomôžu vychytať základné chyby v tom výbore.

A teraz k samotnému zákonu poviem len tie podstatné veci. Ja som to už zdôraznil, že toto je zákon o vzdelávaní pedagogických zamestnancov a nie je to o nich samotných, nie je to skoro prakticky vôbec o ich motivácii a odmeňovaní za prácu, ktorá sa im ukladá. Musím povedať, že ak tu budú aj pozmeňujúce návrhy, že tá dobrá myšlienka, ktorá je, že inštitúcie poskytujú vzdelávanie pedagógom na rôzne vzdelávacie programy a za to tí pedagógovia môžu získať isté kredity je podľa mňa skazená tým, že to konkurenčné prostredie pre tieto inštitúcie de facto nie je dobre vytvorené a vy ste tvrdili, že majú možnosť to robiť aj iné inštitúcie. Ja si myslím, že tá možnosť nie je rovnaká, a preto sú do istej miery diskriminované.

Pokladám za vážny nedostatok to, že v zákone sú veci, ktoré do zákona podľa mňa zásadne nepatria. Udeľovanie počtu kreditov, to je predsa vec, ktorá celkom iste patrí do nižšieho zákonného predpisu, do vyhlášky, pretože to sa určite časom ukáže potrebné veľmi flexibilne meniť a meniť zákon vôbec nie je jednoduchá vec. Možnože teraz, ale nie vždy je to tak, že jednoducho existuje jasná väčšina, ktorá odhlasuje čokoľvek.

Mám zásadnú výhradu voči tomu, aby sa viedol register zamestnancov, tak ako navrhujete v tomto zákone. Nevidím naozaj dôvod viesť register, ale keby aj sme pripustili register pedagógov z nejakých dôvodov, tak ostatných zamestnancov na najnižších stupňoch pokladám za zbytočné a nezmyselné viesť.

Som rád, že nakoniec tá otázka pedagóga ako verejného činiteľa sa aspoň odsunula. Podľa toho, ako ste to povedali, som pochopil, že to je skôr len odsunutie a možno sa k tomu vrátite. Ja si naozaj myslím, že to nie je inštitút, ktorý toho pedagóga v škole ochráni, ale naopak, prídu okamihy, keď mu spôsobí mnohé problémy.

Ale čo pokladám za naozaj dôležité, a povedal som to na začiatku a chcem to znova zopakovať, že zákon je ten, ktorý ukladá pedagógom povinnosti, neodmeňuje a nemotivuje ich, a preto chcem a navrhujem a žiadam pani spravodajkyňu, aby si poznačila - body 59, 65, 68 a 70 vyňať na samostatné hlasovanie. Každý z nich sám. Sú to body, o ktorým som aj hovoril vo výbore, aj ich predkladal a týkajú sa v podstate odmeňovania pedagógov za vykonanú prácu. Vtedy neprešli nakoniec v gestorskom výbore.

Tak ako ste čítali, pani spravodajkyňa, je odhlasovaný návrh na to, aby sa neschválili. Ja si myslím, že sa majú schváliť a poviem veľmi otvorene, pán minister. Podľa toho, akým spôsobom budú tieto body odhlasované, KDH bude aj hlasovať o návrhu zákona. Pretože si myslím, že minimálne tieto veci by mali byť splnené, aby pedagógovia dostali aj istú odmenu za to, že musia vykonávať prácu navyše. Ja viem, že vzdelávanie je potrebné pedagógom, ale je to zase uloženie povinnosti navyše, a ak je takáto povinnosť uložená, treba ich aj motivovať. Čiže toto je na záver stanovisko KDH.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pani predsedníčka výboru Tatiana Rossová, pripraví sa László Szigeti.

T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister školstva, milé kolegyne, kolegovia, nie je veľa krajín, ktoré riešia postavenie pedagogických zamestnancov osobitným zákonom. Pridávame sa vlastne týmto k našim susedom z V 4-ky a zároveň spolu s nimi možno vytvárame akúsi stredoeurópsku tradíciu, ktorá, ak by sa osvedčila, mohla by byť príkladom aj pre iné krajiny, možno nielen európske, ak by sa osvedčila. No a na to, aby sa takáto tradícia mohla osvedčiť, je dôležité, aby zákon, ktorý schválime, bol kvalitný. Ak má skvalitňovať školský systém, samozrejme, inak to nie je možné.

Otázka teda znie, či návrh, o ktorom rokujeme, taký skutočne je. Ako už zaznelo predo mnou, je to zákon, ktorý sa pripravoval dlhé roky. A práve preto, že sa pripravoval ozaj dlho, že jeho príprava presahuje toto volebné obdobie, práve preto je mi ľúto, že na jeho definitívnom znení sa nepopracovalo trochu viac do hĺbky, trochu dôkladnejšie. Nemyslím v ministerských kanceláriách. Myslím skôr na najrôznejších fórach, otvorených diskusných fórach. Počnúc, ako to už bolo povedané, diskusiou v parlamentnom výbore, ktorá skutočne, žiaľ, absentovala. Ale pokračujú otvorenou diskusiou so všetkými zainteresovanými, s mimovládnymi organizáciami, s pedagógmi a tak ďalej.

Určite budeme počuť, že sa diskutovalo a diskutovalo, ale ja mám na mysli naozaj otvorenú diskusiu, kde na jednej strane tí, ktorých sa zákon týka, nemajú strach povedať svoj názor, a na druhej strane tí, ktorým sú ich pripomienky adresované, ich skutočne aj vypočujú. Že tomu tak nebolo, svedčí veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme dostali už vo výbore a ktoré dnes iste zaznejú. Napokon práve to, že tak diskutovaná téma, ako je postavenie verejného činiteľa sa na poslednú chvíľu mení, svedčí o tom, že mám pravdu a že sa naozaj neviedla diskusia dôsledne, že neboli vypočuté názory či už opozície, alebo iných zainteresovaných.

Prijímanie školského zákona malo byť pritom mementom, že ak sa narýchlo prijímajú potom v konečnom znení pozmeňujúce návrhy, vedie to k zmätkom, vedie to k ťažkej vykonateľnosti zákona, vedie to k nespokojnosti tých, ktorým by ten zákon mal, naopak, pomáhať.

Ja nechcem hovoriť len o sporných stránkach tohto zákona, aj keď sa k nim ešte vrátim, ale najprv chcem povedať, v čom vidím jeho prínos. Určite je možné oceniť snahu o komplexnosť. Tento zákon definuje na jednej strane aj kvalifikačné predpoklady, ale aj podmienky kariérneho postupu, okolnosti ďalšieho vzdelávania, a ak by sa naplnili tie podmienky, ktoré boli predo mnou vyslovené, aj odmeňovania pedagógov a odborníkov pôsobiacich v školstve. Čiže máme tu zákon, ktorý má ambíciu komplexne postihnúť túto otázku.

Myslím, že je pozitívne, že vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa je podmienkou vstupu na dráhu učiteľa. Nie je to tak vo všetkých krajinách, zďaleka nie. Myslím si, že je to krok vpred. Ďalším plusom je, že zákon mierne, ale predsa oslabuje princíp seniority, ktorý som ja osobne z tohto miesta už niekoľkokrát kritizovala. Aj keď teda treba na druhej strane poznamenať, že práve toto isté ministerstvo tento princíp nepriamo v zákone o financovaní škôl posilnilo.

Ďalej za pozitívum možno označiť snahu, deklarovanú snahu o zásluhovosť a o motiváciu. Ale myslím si, že práve v tejto otázke ostal zákon kdesi na začiatku a túto deklarovanú snahu nenapĺňa. Ja som tiež z tohto miesta už niektorým iným zákonom z dielne ministerstva školstva vyčítala, že pri hodnotení uprednostňujú skôr subjektívny princíp a nie pravidlo nárokovateľnosti. No a tu v tomto zákone je tomu konečne inak. Znamená to teda, že každý, kto splní kritériá, má na dosiahnutú pozíciu nárok. Určite je to plus. A taktiež je dobré, že na druhej strane dosiahnutý kariérny stupeň a pozícia nie sú raz a navždy zabetónované, že je potrebné obhájiť ich ďalším úsilím. Vnímam toto ako zmysel obmedzenej platnosti kreditov alebo aj obmedzenej platnosti funkčného vzdelávania.

Prínosom je, že sa obmedzujú rôzne náhrady formálneho vzdelania ako vstupnej kvalifikácie, ale zase na druhej strane v ďalšom vzdelávaní tam, kde je to, myslím, namieste, sa neformálne alternatívy umožňujú. Myslím, že som vymenovala pomerne veľa predností návrhu tohto zákona na to, aby som bola upodozrievaná z toho, že sa pokúšam len o samoúčelnú kritiku.

Takže dovoľte mi teraz povedať, v čom vidím jeho najväčšie nedostatky. Myslím si, že podobne, ako je to pri školskom zákone, aj tento zákon ide príliš zbytočne do detailov. Snaha o reguláciu všetkého je na úkor flexibility. Dôkazom je jednak počet paragrafov, ktorý vysoko presahuje dĺžky zákonov v okolitých krajinách, ale najmä obsah. Povedzme príliš tesné, veľmi rigidne zadefinované kategórie pedagogických a odborných zamestnancov, ktoré svedčia o tom, že ak sa snažíme pestrý život a všetky jeho detaily podrobne vtesnať do zákona, vždy na niečo zabudneme. A napokon ten život sa mení rýchlejšie, než je možné meniť zákony a mnohé veci ostanú potom zákonom nepostihnuté. Potom sa stane, že formou pozmeňujúcich návrhov sa do prijatého zákona napokon prepašujú rôzne hybridy, ako napríklad v spoločnej správe kategória "korepetítor, tréner športovej školy alebo športovej triedy". Prosím pekne, to má byť jedna kategória. Chcem vás týmto aj poprosiť, aby ste za tento pozmeňujúci návrh nehlasovali. Pritom ale chýba napríklad taká kategória, ako je pedagóg voľného času, ktorá sa určite ukazuje inde ako veľký prínos.

Problém je, ako som už povedala, aj v tom, že takto veľmi prísne zadefinované kategórie sa veľmi rýchlo môžu ukázať ako zastarané. Moderná škola bude určite žiadať omnoho rôznorodejší okruh vykonávaných pedagogických a odborných činností. Keby sme kategórie zadefinovali voľnejšie, boli by sme bez problémov. Takto bude zakaždým potrebné zákon novelizovať.

Ďalší problém, ktorý vidím, opäť súvisí s flexibilitou. Jednoznačne stanovené nároky na výkon pedagogickej praxe môžu viesť, ako si to vypočujeme aj od tých, ktorí majú reálnu skúsenosť s vedením škôl, napríklad aj k tomu, že vynikajúci a ochotní experti či už z oblasti vedy, alebo z oblasti odbornej praxe nebudú môcť viesť ani časť výučby niektorého predmetu. Takže žiaci prídu o takúto jedinečnú možnosť obohatiť sa o vyučovacie hodiny s odborníkom z praxe či o vyučovacie hodiny, povedzme, s renomovaným vedcom, ktorý však nemá príslušnú kvalifikáciu na výkon pedagogickej praxe.

Ako sme už vlastne pri zákonoch z dielne ministerstva školstva pomaly zvyknutí, aj tento zákon zakotvuje istý typ monopolu pre ministerstvo školstva. Ide o monopol pri akreditácii vzdelávacích inštitúcií aj programov, pretože síce tu máme akreditačnú radu, ale tá má znova pozíciu iba nezáväzného poradného orgánu. A napokon aj na menovanie tejto rady má monopol minister.

Z pohľadu kvality ďalšieho vzdelávania pedagógov je naozaj nepochopiteľné, prečo sú z oblasti funkčného vzdelávania vylúčení neštátni poskytovatelia. Funkčné vzdelávanie, to je to vzdelávanie, ktoré má pripravovať našich budúcich manažérov v oblasti školstva. A týchto budúcich manažérov nebudú teda školiť organizácie, ktoré majú s takýmto typom manažérskeho vzdelávania v súkromnej sfére dlhoročné skúsenosti, ale budú ich školiť štátni úradníci. Ako hovorím, vyzerá to ako nezmysel, ak sa na to pozeráme z hľadiska kvality celoživotného vzdelávania. Ak sa na to ale pozeráme z hľadiska toho, čo sa deje a ako dobre sa práve na školeniach organizovaných priamo riadenými ministerskými organizáciami dobre ryžuje, tak sa to dá pochopiť.

Nuž ďalej. V protiklade k pozitívne hodnotenej nárokovateľnosti pozície po splnení predpísaných kritérií je na druhej strane nevymožiteľnosť plnenia týchto kritérií. Čo mám na mysli? Zákon nestanovuje záväzné termíny, dokedy od splnenia kritérií musí byť pedagógovi alebo odborníkovi umožnená atestácia. Čiže nemáme záväzné termíny od splnenia kritérií na atestáciu po jej realizáciu. Taktiež je v moci riaditeľa, aby subjektívne pracovným zaradením pedagóga vlastne rozhodol o tom, či vytvorí podmienky pre jeho ďalší postup. No a napokon proti akémukoľvek hodnoteniu pri uznávaní kreditov nie je možné sa odvolať.

Vymenovala som viacero konkrétnych, pomerne detailných princípov, ktoré vnímam ako brzdy v tom, aby tento zákon pôsobil pozitívne. Ale ten hlavný a naozaj zásadný problém vidím predsa len inde.

Cieľom celoročného úsilia všetkých tímov, ktoré sa podieľali na príprave tohto zákona od koncepcie cez legislatívny zámer až po definitívne znenie bolo previazať odmeňovanie v školstve s kvalitou vykonávanej práce. Inak povedané umožniť, aby dobrý učiteľ bol odmeňovaný lepšie ako jeho menej dobrý kolega a omnoho lepšie ako jeho kolega slabý. Opakujem, aby bol dobrý učiteľ odmenený lepšie.

Myslím si, že na otázku, čo je to a kto je to dobrý učiteľ by pomerne trefne vedela odpovedať každá III. B, III. A, III. C. Myslím, že žiaci aj rodičia by sa zhodli na tom, že dobrý učiteľ je ten, kto dokáže deti nadchnúť, zaujať, priblížiť im učivo, takže si ho natrvalo osvoja, spravodlivo hodnotí a v najlepšom prípade predstavuje aj morálnu autoritu. Otázka je, či takýto dobrý učiteľ bude mať na základe tohto zákona lepší plat ako ten, ktorý nemá žiadnu z uvedených charakteristík. A odpoveď nebude. Pretože podľa tohto návrhu netreba hodnotiť učiteľov podľa toho, ako robia svoju prácu, ale podľa toho, ako študujú. Dobrý učiteľ je teda podľa tohto zákona ten, ktorý absolvoval najviac hodín školení, napísal najviac prác. Nehodnotíme učiteľa podľa toho, akým je dobrým učiteľom, ale ako je dobrým žiakom.

Počas celej svojej kariéry je učiteľ podľa tohto zákona povinne vystavený hodnoteniu svojej konkrétnej práce so žiakom iba raz - na samotnom začiatku pri absolvovaní adaptačného vzdelávania. Potom mu stačí odsedieť potrebné hodiny, napísať práce a zložiť skúšky. Môžu byť aj iné alternatívy, ale hovorím o tom, čo zákon predpisuje.

Mnohé aj veľmi aktuálne výskumy a analýzy ukazujú, že pre kvalitu vzdelávacieho systému je úplne kľúčovým prvkom kvalitný učiteľ. Preto základom, podstatou takéhoto zákona malo byť hodnotenie a kariérny postup učiteľov založený na kvalite ich práce, a nie na množstve absolvovaných školení a kurzov.

Možno budete, milé kolegyne, kolegovia, počuť z úst pána ministra, že nie je možné hodnotiť kvalitu práce pedagóga, že každý pracuje s inými žiakmi a tak ďalej. Vopred hovorím, nie je to pravda. Je to možné, venovali sa tomu celé výskumné tímy. Napokon, keby to nebolo možné, nebolo by ani možné stanoviť štandardy výkonu práce pedagogického zamestnaca, čo sa práve v tomto zákone zmieňuje ako ďalší cieľ. Myslím si, že určite minimálne malým krokom vpred by bolo to, keby povinnou súčasťou programov kontinuálneho vzdelávania bola aj praktická časť.

Napokon ešte k otázke, ktorá bola v tej verejnej diskusii prakticky jedinou, ktorá sa naozaj diskutovala, ktorá sa diskutovala aj v médiách. Bola to otázka postavenia pedagogického zamestnanca ako verejného činiteľa. Ja som veľmi rada, že hoci na poslednú chvíľu, ale predsa len je tu snaha odstrániť toto ustanovenie zo zákona a nahradiť ho jemnejším, ktoré zabezpečí akúsi vytúženú ochranu pedagogických zamestnancov. Ale chcem upozorniť. Na jednej strane isto je to riešenie, ktoré so sebou nenesie také riziká, ako by ich nieslo postavenie verejného činiteľa, pretože tu sme naozaj videli viac rizík ako prínosov. Na druhej strane aj toto ustanovenie je pre každého, kto čítal Trestný zákon, zbytočné. Je to ustanovenie duplicitné.

Dnes platný § 37 Trestného zákona hovorí veľmi jasne. "Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ po a spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky a po b spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti učiteľovi alebo vychovávateľovi." Veľmi explicitne a jasne. Takže myslím si, že dať na známosť, že takéto opatrenie máme, splní omnoho viac poslanie ako to, čo sa navrhuje dnes.

Navrhuje pán minister, aby sme hovorili o chránenej osobe, a nie o verejnom činiteľovi. Nuž hovorím, škody to nenapácha. Na druhej strane nemyslím si, že práve takéto postavenie prispeje skutočne k autorite našich učiteľov. Vítam ale v každom prípade, že napriek tomu, že celé roky a mesiace túto podľa mňa hlúposť s verejným činiteľom ministerstvo presadzovalo, dnes sa od toho ustupuje.

No ale veľmi pevne verím, že v ďalšej debate o tomto zákone nebude toto ústredným motívom. Veľmi by som si želala, aby hlavnou témou toho, o čom sa budeme baviť či už dnes, ale aj v budúcnosti pri téme ako kariérny postup učiteľov a ich odmeňovanie bolo to, či naozaj platí, že dobrý učiteľ je odmeňovaný lepšie, že motivujeme tých, ktorí sa chcú stať dobrými učiteľmi. Ďakujem vám za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou nikto nechce reagovať? S faktickou poznámkou chce reagovať pán Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa povedala ďalšie výhrady k návrhu zákona. Myslím, že vážne výhrady. Niektoré sa opakovali s tými výhradami, ktoré som povedal ja, tak by som chcel požiadať pána ministra, aby reagoval a nereagoval potom len v záverečnom slove, aby aspoň takýmto spôsobom mohlo dôjsť k takej, by som povedal, malej náhrade rokovania vo výbore, ktoré neprebehlo tak, ako malo prebehnúť. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán Fronc bol jediný s faktickou poznámkou. V rozprave ďalej vystúpi László Szigeti za klub SMK a pripraví sa Imre Andruskó.

L. Szigeti, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, základnou myšlienkou predloženého návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je presadenie princípu motivácie pedagogických a odborných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania k ďalšiemu vzdelávaniu.

Teda zdanlivo sa zdá, že na Slovensku po prijatí tohto zákona všetci pedagogickí a odborní zamestnanci sa budú musieť povinne vzdelávať v rámci takzvaného kontinuálneho vzdelávania, čo, samozrejme, nie je pravda, lebo len minimálna časť kontinuálneho vzdelávania je povinná. Všetko ostatné je na báze dobrovoľnosti. Teda v žiadnom prípade nie je možné pedagogického alebo odborného zamestnanca prinútiť, aby sa prihlásil na kontinuálne vzdelávanie, čo je pomerne veľkým nedostatkom návrhu zákona.

Akým spôsobom sa teda odrazí podstata návrhu, že naši pedagogickí a odborní pracovníci v oblasti školstva budú môcť absolvovať rôzne druhy kontinuálneho vzdelávania, za ktoré získajú kredity, môžu robiť atestácie a z toho vyplývajúc mať vyššie platy na skvalitnenie nášho vzdelávacieho systému. To ale zatiaľ nikto ani netuší.

Jedna vec je ale už určite jasná, že po prijatí zákona a jeho zavedením do praxe sa určite rozbehne na Slovensku takzvaný kreditový turizmus, naháňanie bodov, kreditov k tomu, aby učitelia lepšie zarábali. S tým, aby učitelia naozaj lepšie zarábali sa, samozrejme, dá maximálne súhlasiť. Veď súčasná vláda im sľúbila priemerné platy na úrovni priemerného platu národného hospodárstva a, žiaľ, od toho sme ešte stále ďaleko.

Žiaľ, zákon ale nedáva garancie na to, že toto všetko sa postupne premietne do zvyšovania úrovne výkonu vzdelávacej činnosti na Slovensku. Budú naši pedagógovia unavení a vyčerpaní od kontinuálneho vzdelávania, atestácií na vyučovacích hodinách podávať lepšie, kvalitnejšie výkony ako doposiaľ? Vynaložia svoje energie, pedagogické majstrovstvá, umenie na hodinách v prospech žiaka? Budú podávať maximálne výkony v krúžkovej činnosti v príprave žiakov na predmetové súťaže, v mimoškolskej činnosti a všade inde, čo súvisí s ich prácou, keď finančná motivácia je v kreditoch, v kontinuálnom vzdelávaní, v atestáciách a nie bezprostrednom kontakte so žiakmi? Nie v procese odovzdávania informácií, vedomostí, zručností, teda odovzdávanie rôznych kompetencií?

Pedagogickí a odborní zamestnanci budú motivovaní navštevovať kontinuálne vzdelávanie, úspešne zvládnuť záverečné skúšky, získavať kredity, robiť atestácie, pretože práve za to budú mať viac peňazí. Úroveň, kvalita podstaty ich činností je, žiaľ, vedľajšia. Aspoň teda pre mňa zo zákona jednoznačne to vyplýva.

Obávam sa, že v mnohých prípadoch to povedie k tomu, že kontraselekcia urobí svoje a na mnohých školách tí, ktorí nebudú mať záujem o ďalšie vzdelávanie, ktorí uprednostňujú iné pre nich dôležitejšie pedagogické činnosti priamo na školách, ako napríklad už spomínaná krúžková činnosť, príprava žiakov na predmetové olympiády, rôzne iné aktivity budú vo výraznej finančnej nevýhode.

Som toho názoru, že aj za takúto dlhodobú aktívnu činnosť by mohli byť prideľované kredity. Teda ako jeden z najväčších nedostatkov návrhu vidím v tom, že presadenie princípu motivácie pedagogických a odborných zamestnancov k ďalšiemu vzdelávaniu nebude priamo úmerný a nebude dostatočne účinný k zvyšovaniu úrovne výchovno-vzdelávacej činnosti na našich školách a v školských zariadeniach, čo by malo byť prvoradým cieľom predloženého návrhu zákona.

A teraz mi dovoľte niekoľko konkrétnych pripomienok k návrhu zákona. Návrh zákona síce pripustí, aby poskytovateľom kontinuálneho vzdelávania mohla byť aj cirkev, náboženská spoločnosť alebo iná právnická osoba, ktorá má v predmete činnosti vzdelávanie, ale na rozdiel od zamestnancov iných možných poskytovateľov kontinuálneho vzdelávania ich zamestnancov nerieši. Teda zamestnancov cirkví, náboženských spoločností alebo iných fyzických alebo právnických osôb.

Nie som presvedčený o tom, že v prípade škôl a školských zariadení je potrebné, aby sa zriaďovateľ vyjadril k ročnému plánu kontinuálneho vzdelávania. Odborne to nemôže byť jeho kompetencia. Je pre mňa nepochopiteľné, prečo nemôže poskytovať funkčné vzdelávanie aj iná právnická osoba, ktorá má v predmete činnosti vzdelávanie podobne ako v prípade kontinuálneho vzdelávania.

Základné veci o akreditačnej rade by mali byť v zákone. Spôsob, akým je v zákone uvedený, svedčí o tom, že ministrove kompetencie budú príliš silné a, bohužiaľ, nemožno sa spoliehať na štatút akreditačnej rady, čo ministerstvo školstva dodatočne vydá. Je pre mňa veľkým problémom, že za funkčné vzdelávanie sa neprideľujú kredity.

Skúsme modelovať jednu konkrétnu situáciu. Zástupkyňa riaditeľa alebo zástupca riaditeľa sa prihlásia alebo aj riaditeľ sa môže prihlásiť na funkčné vzdelávanie v rozsahu 200 hodín. O rok neskôr táto škola buď zanikne vzhľadom na to, že môže mať málo žiakov, buď sa spojí s nejakou inou školou. Dotyčný pedagóg, riaditeľ alebo zástupca sa zúčastnil ďalšieho vzdelávania, absolvoval 200-hodinové funkčné vzdelávanie, nedostal za to žiadny kredit. Samozrejme, že v tej dobe, keď vykonával funkciu, dostával príplatok, ale jeho snaha, jeho štúdium v podstate preňho neznamená žiadnu finančnú motiváciu, pretože za to nezískal žiadne kredity.

Vo všetkých školách môže byť problém každoročné hodnotenie pedagogického alebo odborného zamestnanca. Môže byť spochybniteľná jeho objektivita, pričom hodnotenie pedagóga je podkladom a východiskom pre riaditeľa pri vypracovaní plánu kontinuálneho vzdelávania, respektíve odmeňovania pracovníkov.

Je síce pozoruhodné, že zákon myslí aj na starostlivosť o pedagogických a odborných zamestnancov, avšak popri uvedených formách starostlivosti ako hradenie nákladov rekondičného, respektíve liečebného pobytu, preukázanej hodnoty vakcíny proti chrípke, hepatitíde typu A, B, navrhovateľ by mohol myslieť aj na poskytovanie rôznych iných výhod a zliav pre pedagogického a odborného zamestnanca vo forme napríklad zavedenia takzvaného preukazu pedagóga, zavedenia rôznej zľavy pri hromadnej doprave, pri návšteve divadla, múzeí a iných kultúrnych podujatí, ako aj zľavu pri kúpe odbornej literatúry. Myslím si, že tieto veci sú skutočne na zváženie a v budúcnosti by sme spoločne, prípadne i ministerstvo školstva mohlo pouvažovať o ich realizácii.

Najmenej rozpracovanou časťou návrhu zákona je spôsob financovania kontinuálneho vzdelávania atestácií. Ako keby štát na jednej strane tlačil pedagógov k ďalšiemu vzdelávaniu, k získavaniu atestácií, na strane druhej by sa zbavoval objektívneho financovania. Spôsob financovania by mal byť založený na úplne inej filozofii, na akej je. Podstatou financovania by malo byť vytvorenie konkurenčného prostredia a súťaživosti medzi poskytovateľmi kontinuálneho vzdelávania.

V štátnom rozpočte ministerstva školstva by mali byť účelovo vyčlenené finančné prostriedky na kontinuálne vzdelávanie a, samozrejme, aj na atestácie a z týchto prostriedkov isté percento na základe dohody 30, 40, možno polovica by malo slúžiť pre priamo riadené organizácie ministerstva školstva ako metodicko-pedagogického centra, ŠPÚ, ŠIOV a tak ďalej na zabezpečenie rôznych foriem ďalšieho vzdelávania a zvyšok by mal byť rozdelený normatívnym spôsobom pre školy a školské zariadenie na ďalšie vzdelávanie. Mal by to byť normatív pedagóga na ďalšie vzdelávanie.

Školy a školské zariadenia z týchto prostriedkov by hradili ďalšie vzdelávanie a poskytovatelia v konkurenčnom prostredí trhového mechanizmu súťažili o tieto peniaze, vďaka čomu by ponúkali kvalitné programy kontinuálneho vzdelávania. Veď aj v Miléniu sa označuje súťaživosť a konkurenčné prostredie za indikátor kvality.

Na záver mi dovoľte povedať toľko. Myslím si, že je dobré, že budeme mať zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, pretože aj ja som to pripomenul počas prvého čítania, že názov návrhu zákona neodzrkadľuje aj tú skutočnosť, že my myslíme aj na odborných zamestnancov. Teda je dôležité, že chceme motivovať pedagógov k ďalšiemu vzdelávaniu. Je správne, že sa vytvoria určité formy starostlivosti štátu o nich, avšak odhadnúť prínos tohto zákona na podstatu vecí, čím je skvalitňovanie a zvyšovanie úrovne nášho výchovno-vzdelávacieho systému je dnes riskantné a neodhadnuteľné. Samozrejme, že to ukáže budúcnosť.

Teraz mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh v tom zmysle, že navrhujem zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie body 59, 65, 67, 68 a 70. Ďakujem vám za pozornosť. A hlasovať o týchto bodoch osobitne, teda samostatne. Ďakujem.