T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán Martin Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, dovoľte, aby som vás trošku doplnil. Povedali ste, že po troch rokoch vlády, keď táto vláda sľúbila, že platy pedagógov budú na priemernej úrovni platu v krajine, takže sme od toho ďaleko. No presná formulácia bola, že v roku 2006, keď táto vláda nastupovala, sa podarilo, že platy pedagógov boli na priemernej úrovni platu v krajine a dnes sme ďaleko od toho, aby priemerné platy pedagógov boli na úrovni priemerného platu v krajine.

A druhá poznámka skôr taká rečnícka. Keď v škole, naopak, z 30 pedagógov 20 sa bude chcieť vzdelávať, tak som zvedavý, za čo to ten riaditeľ zabezpečí a ako to zabezpečí, pretože prirodzene sú takí, ktorí sa chcú vzdelávať, chcú si zväčšiť kvalifikáciu a chcú dostať aspoň akú - takú za to bonifikáciu. Toto je úplne ako jedna ukážka toho, ako je vo vzduchoprázdne riešenie tohto problému. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poslanec Martin Fronc bol jediný s faktickou poznámkou. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Imre Andruskó a pripraví sa poslanec Jaroslav Ivančo.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, znova sa stretávame s myšlienkami, ktoré sprevádzali rozpravu o návrhu zákona o pedagogických pracovníkoch v Národnej rade pred niekoľkými týždňami. S poľutovaním však musím konštatovať, že odvtedy žiadny problém nebol riešený, ani žiadna inovatívna, respektíve zlepšujúca myšlienka zatiaľ nebola akceptovaná.

Všetci vieme, že pedagogická obec veľmi očakáva tento zákon. Učitelia prostredníctvom svojich odborových organizácií totiž už niekoľkokrát vyjadrili záujem o korektné riešenie svojho spoločenského postavenia. Nedávno som vám už spomínal, že aj ja pracujem v pedagogickom kolektíve a mám možnosť z bezprostrednej blízkosti sledovať život učiteľov. Veľmi dobre viem, že neočakávajú žiadne jednostranné gestá. V prípade potreby totiž sú ochotní aj oni položiť viac na spoločný stôl.

Ak nové normy zlepšia spoločenské postavenie učiteľov, od väčšiny pedagógov skutočne môžeme očakávať ďalšiu pridanú hodnotu vo svojej práci. Nakoľko však zo strany zákonotvorcov neboli akceptované žiadne zlepšovacie návrhy, musím vás znovu upozorniť na niektoré skryté problémy, ktoré po schválení zákona v súčasnej podobe môžu mať aj záporný dopad na celkovú situáciu v pedagogických kolektívoch.

Návrh zákona neobsahuje žiadne garancie ani na krytie finančných nákladov súvisiacich so zvýšením kvalifikácie pedagogických zamestnancov. Neobsahuje mienku o valorizácii platov ani o finančnom krytí bodov, takzvaných kreditov získaných v procese kontinuálneho vzdelávania učiteľov.

Všetci vieme, že svetová hospodárska kríza má svoj dopad aj na slovenskú. Práve preto vhodná garancia na krytie týchto nákladov by bola nevyhnutná nielen z dôvodu uspokojenia verejnej mienky, ale aj z dôvodu zachovania vážnosti tohto návrhu. V súčasných podmienkach takúto garanciu právom očakáva nielen pedagogická obec, ale celá spoločnosť. Ak v máji 2009 je schodok štátneho rozpočtu v miliardách eur, ani ja, ani nikto iný nemôže vidieť reálne krytie navýšenia objemu práce a učiteľov, respektíve zvýšenie kvality práce.

Nový systém chce riešiť otázku zlepšenia finančnej situácie učiteľov. Pre niektorých riaditeľov škôl a školských zariadení však môže znamenať ťažko riešiteľný problém. Nakoľko v záujme zlepšenia vlastnej situácie na rôzne formy kontinuálneho vzdelávania sa bude hlásiť relatívne veľký počet učiteľov, v niektorých vyučovacích dňoch bude na školách nedostatočný počet učiteľov.

Ak riaditeľ po istom čase začne selektovať, koho pustí a koho nepustí na školenia, môže to mať za následok aj osobné konflikty na školách. Systém by naplnil svoje poslanie len vtedy, ak by podujatia v rámci kontinuálneho vzdelávania boli organizované výlučne mimo vyučovacieho času, čo je, samozrejme, nereálne.

Preto osobne považujem za nevyhnutné na úrovni nižších právnych noriem ošetriť aj túto otázku a predísť situáciám, ktoré by rozdeľovali doteraz kompaktné pedagogické kolektívy.

Návrh sa nezaoberá dostatočným spôsobom ani s prípadom učiteľov, ktorí svoje kvality už niekoľko rokov dokazujú permanentnými vynikajúcimi výsledkami napríklad na predmetových olympiádach. Prečo takýto pedagóg nemôže svojimi výsledkami získať taký počet bodov kreditov, ktorý by bol adekvátny jeho práci, respektíve sa vyrovná počtu bodov získaných rôznymi školeniami za školský rok.

Ak napríklad v niektorom školskom roku až dvaja žiaci učiteľa reprezentujú Slovenskú republiku na medzinárodnej predmetovej olympiáde, mal som taký príklad napríklad na škole, prečo táto skutočnosť nestačí za plnohodnotnú náhradu všetkých možných bodov, kreditov získaných za školský rok na rôznych školeniach. Je tam asi 20 kreditov, tak ten pedagóg by získal 20 kreditov.

Tvrdohlavý odpor proti uznávania hodnôt špičkových učiteľov svedčí len o tom, že tvorcovia zákona aj v tomto prípade sledujú len sebecké ciele, a to zabezpečenie dobrého a permanentného biznisu pre svojich známych a príbuzných, ktorí pracujú alebo budú pracovať v inštitúciách zabezpečujúcich kontinuálne vzdelávanie. Veď sa o tom môžeme onedlho presvedčiť, ale vtedy už bude neskoro.

Zo znenia návrhu zákona nevyplýva jednoznačne ani použitie kreditných bodov získaných v procese kontinuálneho vzdelávania. Ak totiž pedagóg za istý počet rokov pozbiera potrebný počet bodov, nie je jednoznačné, či všetky jeho body zostanú platné za sedem rokov, alebo v každom roku stratí zo svojich bodov tie, ktoré boli získané pred ôsmimi rokmi napríklad. Ak totiž napríklad pred ôsmimi rokmi získal na školeniach nadpriemerný počet bodov pri takomto štýle získaným ročného priemerného počtu bodov nemá možnosť znova dobehnúť potrebný počet bodov, kreditov na postup do ďalšej kategórie.

Paralelne s tým veľký počet odborných prác - päť až šesť potrebných na dosiahnutie 60 bodov pripomína skôr šikanovanie učiteľov a nie systém, ktorý slúži na ich motiváciu a ďalšie vzdelávanie. Práve preto prosím vážených prítomných, aby sa snažili premiestniť tento problém. V opačnom prípade totiž budeme svedkami aj takých prípadov, keď sa systém zmení na bezočivú a nekalú súťaž učiteľov pri zabezpečovaní svojej účasti na podujatiach kontinuálneho vzdelávania.

A na záver, ako to povedal predtým pán podpredseda výboru László Szigeti, tento zákon potrebujeme a nie v takejto podobe. Ďakujem pekne za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Na vystúpenie ako posledný písomne prihlásený je aj pán poslanec Jaroslav Ivančo. Nech sa páči, máte slovo.

J. Ivančo, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, milé dámy, vážení páni, mám priateľa, ktorý sa venuje atletike a ten vie, čo znamená, keď je zvonenie do posledného kola. Takže zvonenie do posledného kola v príprave zákona, príprave právnej normy, ktorá by mala upravovať postavenie učiteľov, mala by definovať kvalitu učiteľskej profesie a spoločenský status.

Cesty, ktoré vedú k pochopeniu tohto cieľa, sú iste mnohé. Ministerstvo školstva si vybralo podľa mňa veľmi náročnú cestu prípravy takejto normy a treba povedať, že po mnohých rokoch je dobré, že máme na stole ucelený návrh právnej normy, ktorá sa venuje povolaniu učiteľa.

Pochopenie učiteľskej profesie, pochopenie kvality tejto profesie, ako som uviedol spoločenského statusu v predloženej norme znamená vlastne vytvorenie systému vzdelávania, systému kariérneho rastu, ale aj systému odmeňovania. Spôsob, akým to chceme dosiahnuť, efekt, ktorý si želáme, je však, ako som povedal, diskutabilný. Prečo?

Za jeden zo základných determinantov zmien v slovenskom vzdelávacom systéme a nielen pri tomto zákone, ale aj pri školskom zákone sme pokladali, alebo sa hovorilo aj štúdie dokázali, že jeden z týchto základných determinantov je to, že prečo nemáme také školstvo, ako by sme si želali, ako by si želala spoločnosť, je to, že vzdelávací systém je príliš uzavretý. Učiteľská profesia je príliš uzavretá do seba a chýba istý stupeň otvorenosti voči spoločnosti ako takej.

Myslím si, že bola šanca v tejto norme, v tomto návrhu zákona viac otvoriť vzdelávací systém, tak ako si to myslím, že to bolo pri školskom zákone nezodpovednosťou pána ministra ako predkladateľa, ako to pripravil. Môj osobný názor je, že určite sa tam dali vytvoriť nové prístupy.

Ak pôjdeme do obsahu zákona, tak pritom vznikajú otázky, že ak chceme učiteľov vzdelávať, ale nechceme, aby ich vzdelávali iné organizácie ako tie, ktoré v podstate priamo zriaďuje ministerstvo školstva, tak potom na čo máme inštitúciu alebo inštitút akreditačnej rady, ktorú zriaďujeme ako poradný orgán a pri tom v spätnej väzbe si treba uvedomiť, že táto akreditačná rada v podstate bude vydávať poradné stanovisko k akreditácii vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania, ale k akreditácii tých programov vzdelávania, ktoré pripravia organizácie ministerstva školstva v podstate - metodicko-pedagogické centrum, štátny ústav odborného vzdelávania a podobne.

Myslím si, že je to trošku úplne zbytočné, pretože ministerstvo školstva, ak má istú hierarchiu riadenia, tak vie zabezpečiť v týchto organizáciách aj to, aby sa tam pripravili také programy kontinuálneho vzdelávania, ktoré by boli v súlade so smerovaním a s politikou ministerstva.

Pri podobnom štúdiu návrhu zákona vlastne zistíme, že podstatou tohto návrhu je to, aby sa učitelia učili, a keď sa budú dobre učiť, za to dostanú aj isté peniaze. A to som rád, že sa to takto poníma, lebo toto skutočne aj treba. Ale ako som povedal, horšie na tom je to, že sa tí učitelia aj doteraz učili, len nemali peniaze a po novom sa budú učiť takisto a v tých istých organizáciách, ako sa učili doteraz, a pritom im nechceme uznať to doterajšie vzdelávanie, len teda po roku 2005. Mám pocit, že tu chceme vytvoriť niečo, čo vlastne už funguje, len to nebolo dotiahnuté na vyššiu úroveň.

Zostáva teda otázkou, že keď sa doteraz využívali možnosti vzdelávania učiteľov v priamo riadených organizáciách a nezískavali sa len kredity, či by nebolo možné potom podľa filozofie predloženej normy pripraviť len návrh o kreditnom alebo kariérnom raste, alebo kreditnom systéme. Až v tejto súvislosti ma oslovil jeden kolega, či by nebolo dobré, keby učitelia namiesto kreditov dostávali kreditky rovno. Možno, že by to tiež pomohlo.

Ak si doplnia učitelia vzdelanie, tak postúpia na základe kreditov platovo vyššie až o nejakých myslím, že 12 % môžu za niekoľko desiatok kreditov. Čo je však čarovné, že ak dosiahnu vrchol v kontinuálnom vzdelávaní v príslušnej platovej triede a urobia si okrem toho ešte vzdelávanie, ktoré ich posunie do inej platovej triedy, vrátia sa naspäť. Budú síce vo vyššej platovej triede, ale opäť nechcem povedať, že štartujú na nule, lebo budú mať nie o 12 % vyšší plat, ako keď končili v platovej triede, ale vrátia sa na úroveň len o 5 % vyšší plat a zase sa môžu vzdelávať a získavať, ako ministrovi sa mu to nepáči, kreditky, ale kredity.

Nemyslím si, že to je celkom systém spravodlivý a to, čo sme chceli dosiahnuť, že je to aj systém motivačný a navrhnem, aby v spoločnej správe bolo osobitné hlasovanie o tomto bode, ja to ešte poviem na záver tie body presne, o tomto bode, aby sa jednoducho očistilo od takýchto nedokonalostí tento návrh.

Problémom je to, že vzdelávanie, ako som uviedol, nebude otvorené, lebo nepúšťame do priestorov nových poskytovateľov. Ak chcem pripustiť istú mieru pokory opozície, tak si viem predstaviť, že priamo riadené organizácie budú vzdelávať učiteľov vo funkčnom vzdelávaní. Tam chceme, aby si ten štát udržiaval istú svoju filozofiu. Ale absolútne je pre mňa neprijateľné, aby do systému nevstúpili iní poskytovatelia napríklad pri inovačnom alebo špecializačnom vzdelávaní, pretože práve inovácie sú tým prvkom, kde nielen štát prináša nové podmienky, a to hovorím zámerne nielen, lebo aj štát, ale mnohé iné občianske združenia, iní poskytovatelia by mohli priniesť nový vietor do inovačného vzdelávania.

Preto v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhnem zmenu, ktorá sa bude týkať práve toho, aby, a to chcem zdôrazniť, v inovačnom a špecializačnom vzdelávaní mohli vystupovať aj iní poskytovatelia práve na základe toho, že akreditačná rada, ktorú zriaďuje ministerstvo, by tieto programy akreditovala, čo si myslím, že by aj bolo v podstate naplnenie jej skutočnej podstaty existencie. My to, čo máme vzdelávanie, tak máme teraz a budeme mať vlastne aj po novom.

Práve reformné pohyby v európskych krajinách sa posúvajú tou cestou, že púšťajú do systému vzdelávania učiteľov práve širšie pole iných poskytovateľov a sú v snahe o diverzifikáciu vzdelávacích ciest, o celú flexibilitu celého vzdelávania učiteľov. V tomto návrhu, ak ho ponímame kriticky, môžeme povedať, že financovanie vzdelávania sa v podstate prenáša na školy a na samosprávy, čo si nemyslím, že je celkom správne. Zo strany štátu je tento návrh v celej učiteľskej profesii v kontexte prijímaných zákonov touto sociálnou vládou macošský.

Na tejto schôdzi sme prerokovali návrhy, ktoré výrazne zlepšujú postavenie divadelných zamestnancov, pána poslanca Jarjabka tam vidím. Počas minulej schôdze sme prijímali zákony, ktoré výrazne zlepšujú postavenie baníkov.

Na tejto schôdzi sme prerokovali návrh zákona, ktorý výrazne zlepšuje, a to chcem povedať, že uznáva celé vzdelávanie štátnych zamestnancov. A preto hovorím, že tento návrh je macošský voči učiteľom, lebo učiteľov berie len od roku 2005. Vzdelávanie, nechce im uznať to, čo mali, až na prvú a druhú kvalifikačnú skúšku, to, čo mali doteraz urobené. Opakujem, mám pocit, že tento návrh v kontexte doby, ktorú žijeme, sociálnej vlády je macošský.

Prečo? Prečo nevieme uznať učiteľom vzdelávanie do roku 2005. Mám konkrétny návrh od roku 2002 a nie preto, že to bola vtedy naša vláda, ale v roku 2002 sa počíta štatút zamestnanca verejnej služby a učiteľ je zamestnancom verejnej služby. Myslím si, že toto je ten hraničný termín, na ktorom by sme sa mohli dohodnúť, že od roku 2002, keď sa zaviedla verejná služba, by sme mohli uznať vzdelávanie učiteľov. Práve vtedy potom po zavedení verejnej služby aj enormne narástol počet učiteľov, ktorí prejavili záujem sa vzdelávať, aj keď v podstate za to nemali nejaké finančné benifity.

Chcem sa spýtať, prečo je účinnosť § 53 a § 54, kde sa vychádza v ústrety, a je to pozitívne, vychádza sa v ústrety učiteľom v tom, že budú mať týždeň voľna, že sa im preplatí polovica nákladov na liečebný pobyt. Ale prečo tieto ustanovenia v účinnosti sa posúvajú do roku 2009, respektíve do roku 2012.

Tento návrh zákona, keď hovorím, že je macošský, a uviedol som už minimálne dva dôvody, a to je to vzdelávanie a ten druhý je posun účinnosti sociálnych výhod, keď takto môžem povedať, ale je aj nespravodlivý a macošský voči učiteľom, ktorí pôsobia v učiteľskej službe viac ako 16 rokov.

Viem, že protiargumentom môže byť to, že sme uznali prvú a druhú kvalifikačnú skúšku. A určite tento argument je relevantný, aby tu zaznel, ale ak chceme tento systém nastaviť nanovo, som presvedčený, že je nespravodlivé robiť posuny v tarifných triedach o 0,5 % pre učiteľov, ktorí majú viac ako 16 rokov praxe a pri tých začínajúcich o 1 %.

Podľa môjho názoru by sme to mali mať zjednotené a stále ten posun by mal byť o to 1 %, preto tak ako pri iných bodoch táto vláda by to mala opraviť. Na to ste tu, aby ste to opravili, veď takto to bolo sľubované ľuďom. My sme boli tí zlí, prehrali sme voľby a očakávam, pán minister, že vy to opravíte, preto sedíte na tomto kresle a ja vám budem len blahoželať, keď sa vám to podarí. Zatiaľ ale nemáte snahu to opraviť. (Smiech.)

Žiaľ, v tomto zákone sa podľa môjho názoru nevyrieši vôbec sociálny status učiteľa. Štát, ako som povedal, má iné povolania, ktoré zvýhodňuje ďaleko nadštandardnejšie, ako je povolanie učiteľov, akékoľvek deklarácie o tom, ako máme radi, ako chceme pristúpiť k zlepšeniu sociálneho statusu učiteľov sú len prázdnymi heslami a prázdnymi gestami, pretože som uviedol príklady, keď mnohé iné profesie sú v ponímaní tejto vlády hodnotené, alebo je k nim pristupované omnoho, omnoho materskejšie, keď nie macošskejšie. Lebo k učiteľom sa pristupuje macošsky. Hovorím však a opakujem, že v kontexte prijímaných zákonov.

Som veľmi rád, že navrhovateľ vyslyšal aj názory opozície a vyslyšal aj názory občianskych združení, ktorých nechce pustiť do systému vzdelávania, a že sa pochopilo, že verejný činiteľ nie je to celkom dobré, čo by malo fungovať pri sociálnom statuse učiteľa. Tresty štyri až desať rokov, no, trošku silná káva. Blahoželám ministerstvu, že to pochopilo a že uznalo aj pripomienky opozície a hovorím, že aj pripomienky občianskych združení, že sme skončili na pozmeňujúcom návrhu, ktorý hovorí o chránenej osobe, myslím.

Návrh zákona, bohužiaľ, vôbec nerieši postavenie odborných zamestnancov, aj keď v jeho názve sa to tam už vsúva. Vôbec nerieši a nerieši objektívne a rovnoprávne v porovnaní s pedagogickými zamestnancami postavenie odborných zamestnancov centier poradensko-psychologických služieb, pretože tam nie je snaha im uznať ani toľko koľko učiteľom doterajšie vzdelávanie a dúfam, že to zmeníme. Ja to vytiahnem na osobitné hlasovanie aj zo spoločnej správy, lebo je tam čiastočne ten návrh a čiastočne to riešim vo svojom pozmeňujúcom návrhu, do § 61.

Ale myslím si, že títo zamestnanci si nezaslúžia, aby boli týmto zákonom, aj keď je pravda a určite by pán minister mnohým vedel povedať, že ani my sme to neriešili, je to pravda. Uznávam to a teším sa tomu, že to riešite vy. Myslím si, že by si títo zamestnanci, odborní zamestnanci, vzdelaní ľudia nezaslúžili, aby boli takto odsunutí týmto návrhom a som rád, že pán minister hovorí, že sa to bude riešiť.

Podľa môjho názoru jedna technická poznámka je zbytočná. To je delenie v školách výchovný a kariérový poradca. Podľa môjho názoru je to zbytočné, a pritom ešte výchovnému poradcovi tam nedávate špecializačný príplatok, pritom ten výchovný poradca v podstate robí veľkú časť kariérového poradenstva, keď príde, či už je to žiak základnej školy do deviateho ročníka, alebo žiak strednej školy do štvrtého ročníka. Podľa môjho názoru ale nedávam návrh k tomu. Podľa môjho názoru je delenie kariérový a výchovný poradca zbytočné a mohlo by to zostať na výchovnom poradcovi.

Za najhoršie alebo za najväčšie riziko, čo je v tomto návrhu zákona, však považujem finančné toky. Tento zákon, prijímajúc všetku kritiku, ktorú my budeme počuť zo strany ministra, tento zákon prichádza neskôr a myslel som, že aj na minulé vlády. Pretože tento zákon prichádza v čase, keď nezaznamenávame ekonomický a hospodársky rast, ale zaznamenávame pokles hrubého domáceho produktu a v takomto strmom páde, že som niekde čítal, že ak to dopadne tak, ako to hovorí ministerstvo financií, tak len na porovnanie, budeme mať v roku 2009 toľko zdrojov koľko v roku 2006, ale pripravení sme na míňanie o 25 % viac, ako bolo peňazí v roku 2006.

Takže už teraz vidím obrovské riziká v tom, ako ministerstvo školstva chce dostať do systému 31 442-tisíc eur v roku 2010. Ja som dával pozmeňujúci návrh pri štátnom rozpočte zvýšiť objem zdrojov ministerstva školstva o 780 miliónov korún a tieto peniaze mali byť použité na dorovnanie platov zamestnancov školstva, nie pedagogických zamestnancov, ale zamestnancov školstva na úroveň priemerného platu v národnom hospodárstve a neprešiel tento návrh do rozpočtu 2009, pritom sme nevedeli o tom, že bude to, čo sa deje teraz, že bude taký hlboký prepad a už vtedy koalícia odmietla návrh na zvýšenie, podotýkam o 780 miliónov. A teraz tu máme navrhovaných 950 miliónov bezmála. Budem zvedavý, kde to ministerstvo školstva zoberie.

Ešte horšie na tom sú samosprávy, pretože tie majú tiež problémy súvisiace s výnosom dane z príjmu fyzických osôb a tam sa očakávajú dopady na ich rozpočty v roku 2010 780 miliónov. Rozumiem tomu, prečo ZMOS nechce tento návrh zákona, pretože nebude mať na to peniaze. A pretože tento zákon síce bude napísaný, ale napísaný tak, že učitelia sa majú právo vzdelávať, ale to ich právo sa nenaplní, pretože ten riaditeľ školy od zriaďovateľa nebude mať peniaze za náklady, aby poslal učiteľov na vzdelávanie. A tu je koreň problému. Že je to napísané slušne, nie veľmi dobre, ako to chcem zdôrazniť, ale však slušne, ale prichádza to neskoro a nebudú na realizáciu tejto normy peniaze.

Chcem sa teda spýtať. Kde bude šetriť štát, kde bude získavať zdroje ministerstvo školstva, ako to má ministerstvo školstva dohodnuté s ministerstvom financií a ako a kde zoberú peniaze obce? Aj napriek kritickému tónu, ako som uviedol, je zákon posunom vpred, prináša mnoho dobrých vecí. A mám ešte jednu otázku, a to je, už to myslím, že zaznelo, že ako teda bude riešené vzdelávanie na odborných školách? My sme prijali zákon o odbornom vzdelávaní.

A chcem od vás, pán minister, relevantnú odpoveď, či môžem do školy zamestnať na nižší pracovný čas učiteľa - odborníka z praxe, napríklad na hotelových akadémiách, je to učiteľ, ktorý má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na hygienu potravín a učí len šesť hodín a nepotrebuje mať ani pedagogické minimum, lebo on ho nechce, lebo pracuje úplne niekde inde, ale je to odborník, ktorý zabezpečuje vzdelávanie na hotelovej akadémii, či bude môcť po účinnosti tohto zákona pôsobiť v škole?

Technické veci. Na osobitné hlasovanie by som vybral body spoločnej správy. Budem sa snažiť pomaly - bod 65, bod 67, bod 68, bod 70, bod 71, 72, 73 a 76 a predtým ešte, ospravedlňujem sa, bod 31, 36, 50, 59 a 60.

Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 958) v navrhovanom vládnom návrhu zákona navrhuje vykonať tieto zmeny.

Bod 1. V § 37 ods. 2 sa na konci pripájajú slová "a ďalší poskytovatelia programov kontinuálneho vzdelávania akreditovaných podľa tohto zákona".

Bod 2. V § 40 ods. 2 sa konci pripájajú slová "a ďalší poskytovatelia programov kontinuálneho vzdelávania akreditovaných podľa tohto zákona". Odôvodnenie k bodom 1 a 2. Navrhovanou zmenou sa rozširuje okruh poskytovateľov inovačného a špecializačného vzdelávania v programoch akreditovaných podľa tohto zákona.

Bod 3. V § 42 ods. 3 prvá veta znie: "Ministerstvo vydáva rozhodnutie o akreditácii podľa odborného stanoviska akreditačnej rady a podľa stanoviska príslušného orgánu štátnej správy, ak ide o kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov odborných predmetov stredných zdravotníckych škôl a nemajú zastúpenie v akreditačnej rade." Navrhuje sa pri vydávaní rozhodnutia o akreditácii rešpektovať stanovisko akreditačnej rady.

V § 44 ods. 1 sa slová "svoj poradný" nahrádzajú slovami "odborný".

Bod 5. V § 44 sa dopĺňa nový odsek 6, ktorý znie: "Akreditačná rada vydala odborné stanoviská k rozhodnutiam ministerstva o akreditácii programov kontinuálneho vzdelávania podľa tohto zákona. Odborné stanovisko je pre rozhodnutie ministerstva záväzné." Odôvodnenie k bodom 4 a 5. Navrhuje sa ustanoviť akreditačnú radu ako odborný orgán ministerstva, ktorý bude vydávať odborné a záväzné stanoviská pre rozhodnutie o akreditácii programu kontinuálneho vzdelávania.

Bod 6. V § 47 ods. 5 sa vypúšťajú slová "§ 33 ods. 2 písm. a) a d), ods. 10 písm. a) ". Odôvodnenie k bodu 6. Navrhuje sa, aby pedagogickí zamestnanci mohli získavať kredity za kontinuálne vzdelávanie na výkon špecializovaných činností.

V § 61, to je bod 7 sa dopĺňajú nové odseky, ktoré znejú: "Odsek 16. Splnenie odbornej spôsobilosti u odborného zamestnanca podľa doterajších predpisov sa považuje za splnenie kvalifikačných predpokladov podľa tohto zákona."

"Odsek 17. Odborný zamestnanec, ktorý má najmenej 5 rokov odbornej praxe a vykonal prvú kvalifikačnú skúšku alebo získal titul po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky podľa doterajších predpisov sa od 1. septembra 2009 považuje za odborného zamestnanca s prvou atestáciou."

"Odsek 18. Odborný zamestnanec, ktorý má najmenej 10 rokov odbornej praxe a vykonal prvú kvalifikačnú skúšku, alebo získal titul po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky podľa doterajších predpisov, a odborný zamestnanec, ktorý má najmenej 6 rokov odbornej praxe a druhú kvalifikačnú skúšku, alebo získal tretí stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore súvisiacom s výkonom jeho odbornej činnosti, alebo má ukončené akreditované psychoterapeutické vzdelávanie sa považuje za odborného zamestnanca s druhou atestáciou."

Odôvodnenie k bodu 7. Navrhuje sa aj v zmysle uznesenia vlády č. 282, ktoré ukladá definovať rovnocenne s pedagogickými zamestnancami aj odborných zamestnancov výchovného a psychologického poradenstva, uznať týmto zamestnancom vykonanú prvú a druhú kvalifikačnú skúšku, rigoróznu skúšku a ukončené akreditované psychoterapeutické vzdelávanie ako prvú a druhú atestáciu.

Ďakujem pekne za to, že ste ma vypočuli a prajem ministrovi, aby zákon posunul aj do toho tretieho kola. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Jozef Rydlo a pán predseda výboru Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Iba krátka poznámka. Som rád, že takýto zákon táto snemovňa prijme, ale chcel by som pánovi ministrovi pripomenúť jednu vec, že režim, ktorý neplatí farárov, učiteľov, sudcov a policajtov je odsúdený na zánik. To znamená, že učiteľov treba konečne primeraným spôsobom platiť, a to si má uvedomiť aj naša ctená vláda.

A druhá vec, ktorú chcem pripomenúť, v tzv. civilizovanejších krajinách učiteľom nezáleží, či sú na základnej, alebo na strednej, alebo na vysokoškolskej úrovni, sa po piatich, niekde po ôsmich rokoch priznáva tzv. sabatický rok, to znamená, že učiteľ dostane na rok voľno a môže sa vzdelávať, môže ten rok uplatniť, tak ako chce, kde chce, napríklad neviem z Austrálie príde do Európy, z Európy ide do Ameriky, z Ameriky do Európy a tak ďalej.

Bol by som rád, aby sa v budúcnosti na takéto veci myslelo, pretože učitelia si to naozaj zaslúžia. Hovorí sa toľko, že mnohí učitelia sú vyhasnutí, nemajú motiváciu. Toto by bol jeden z dobrých dôvodov na to, aby napríklad učiteľka základnej školy, učiteľ strednej školy, vysokoškolský pedagóg mohol počítať aj s takýmto jedným sabatickým rokom. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán predseda výboru Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Ivančo, chcel by som sa vyjadriť k dvom bodom, o ktorých ste hovorili, a to je bod trvanie platnosti, keď som dobre rozumel, tej kvalifikačnej buď kreditnej, alebo atestačnej hodnoty výchovy tohto pedagóga, pretože sa nazdávam, že tak ako v medicíne je, že keď niekto získa atestáciu z kardiológie a tak ďalej, platí mu celý život bez toho, aby potom musel ešte robiť nejaké doplňujúce alebo nové skúšky k tejto atestácii. Chcel by som, aby ste to vysvetlili, či je to skutočne tak a či k tomu smeruje tento zákon, lebo si myslím, že by to bolo správne.

A druhá vec. Spomínali ste, že klesá hodnota získaného kreditu po určitom čase. Tam si myslím, že tiež by to mohlo byť v takomto meradle, aby neklesala tá hodnota, pretože učiteľ potom učí kvalitnejšie, získava skúsenosti, aby klesalo aj jeho finančné ohodnotenie, neviem, či je to dobré. A čo je podstatné, čo chcem povedať, je to, že malo by sa v zákone skutočne, ako ste aj spomínali, oceniť to, keď niekto vychová olympionikov matematiky, biológie, chémie a tak ďalej, čiže nejaké ocenenie tých ľudí, ktorí vychovávajú a robia dobré meno triede, škole, vysokej škole, strednej, v zákone by mohlo byť ocenené tiež nejakým stupňom kreditu alebo ohodnotenia učiteľa. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Ivančo chce reagovať. Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Ďakujem aj kolegom za v podstate, keď som to dobre pochopil, podporu mojich stanovísk. Určite by som, pán poslanec Rydlo, aj ja a verím, že aj celá učiteľská verejnosť uvítali aj ten jeden rok, určite by to učiteľská verejnosť uvítala, ale aby sme si zase nepreháňali aj s tým, že vieme, že všetko to stojí nejaké peniaze, tak myslím si, že v tomto smere chápem aj čiastočne ministerstvo školstva.

Čo sa týka uznávania alebo doby trvania jednotlivých atestácií, tam je obmedzená platnosť na 5 až 7 rokov pri jednotlivých druhov. Myslím si, že je na diskusiu o tom, ako to má byť nastavené. Ja osobne nie som zástanca toho, aby to bolo nejako neobmedzené, som rád, že sa uznali prvé a druhé kvalifikačné skúšky doteraz absolvované u pedagogických zamestnancov.

Bol by som rád, keby sa to uznalo pri odborných zamestnancoch a, samozrejme, osobitne si myslím, že je hodné pripomenúť to, aby vzdelávanie a získavanie kreditov malo svoj zmysel a aby aj pri prechode do vyššej platovej triedy časť tých kreditov zostala pre učiteľov zachovaná, aby nezačínali, ako som povedal, v ďalšej platovej triede na nule.

A veľmi rád by som bol aj takisto, ak by bol prijatý návrh, keď by sa získavali kredity aj za špecializačné štúdia, lebo nie je podľa mňa cieľom, aby učiteľ dosiahol vzdelanie, stal sa špecialistom, výchovným poradcom, ale aby potom už sme nechceli od neho, alebo ho nemotivovali k tomu, aby sa ďalej vzdelával, lebo to by podľa mňa nebolo účelom predloženého návrhu. Ale ďakujem kolegom z koalície za pochopenie a podporu mojich stanovísk.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Ivančo bol posledný z rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Pýtam sa, kto má záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že do rozpravy sa hlásia pani poslankyňa Mušková, pani predsedníčka výboru Tatiana Rosová, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová a pán poslanec László Szigeti. Všetko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má pani poslankyňa Mušková a pripraví sa pani predsedníčka Tatiana Rosová.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci návrh, ktorým by som sa chcela predovšetkým dotknúť nového inštitútu v navrhovanom zákone, a to inštitútu verejného činiteľa. Verejným činiteľom je totiž osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právomoc svojím konaním alebo nekonaním ovplyvňovať, respektíve meniť veci verejné a v rámci výkonu činnosti uskutočňuje závažné rozhodnutia či už legislatívne, finančné dotácie a podobne. Podieľa sa alebo priamo vykonáva verejnú moc. Týka sa to štátnej správy, územnej samosprávy, vykonáva kontrolné činnosti s právomocou navrhovať alebo priamo ukladať sankcie.

Pedagogický zamestnanec nespĺňa uvedené atribúty, nebola mu zverená verejná moc, nemá kontrolu ani sankčnú právomoc. Z uvedeného dôvodu je jeho postavenie verejného činiteľa neopodstatnené. Zároveň je však verejným záujmom zabezpečiť jeho zvýšenú ochranu z pohľadu Trestného zákona. Takúto ochranu mu môže zabezpečiť postavenie chránenej osoby, ktorú chcem navrhnúť. Ak by sme prijali toto opatrenie, bude to znamenať, že v prípade napadnutia učiteľa, čo sa v poslednom čase stále častejšie stáva, bude za tento čin podľa Trestného zákona uložená zvýšená trestná sadzba.

Táto zmena je oproti dnešnému stavu reštrikciou, čo môže trošku pomôcť, ale aj určitou prevenciou, pretože zákony ovplyvňujú myslenie a konanie ľudí, menia ich správanie a zmena v oblasti ochrany učiteľa je nevyhnutná. A preto dovoľte, aby som predložila samotné pozmeňujúce návrhy.

V čl. I bod 1 v § 3 ods. 7 sa slová "verejného činiteľa" nahrádzajú slovami "chránenej osoby" odvolávka 9. Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie: "(9) § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona. Teda bod 2. V § 4 ods. 4 sa slová "verejného činiteľa", odvolávka 9, nahrádzajú slovami "chránenej osoby".

Tiež navrhujem v bode 3 § 60 doplniť odsek 11, ktorý znie: "Štátny dohľad nad kontinuálnym vzdelávaním a atestáciami vykonáva ministerstvo v spolupráci s ostatnými dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy. Štátny dohľad nad kontinuálnym vzdelávaním a atestáciami pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov stredných odborných škôl v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vo veciach všeobecnopedagogických vykonáva ministerstvo a o veciach odborných predmetov vykonáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Štátny dohľad nad kontinuálnym vzdelávaním pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky."

Odôvodnenie. Kontinuálne vzdelávanie podľa tohto zákona má priamy dopad na uznávanie kvalifikačných predpokladov, odmeňovanie a kariérový rast. Tým, že sa do systému kontinuálneho vzdelávania môžu zapojiť rôzne subjekty, je potrebné zabezpečiť štátny dohľad nad uskutočňovaním celého procesu a zároveň určiť kompetencie príslušných ústavných orgánov štátnej správy, ktoré budú tento dohľad vykonávať.

V čl. II vypúšťať bod 2. Odôvodnenie. V nadväznosti na zrušenie postavenia pedagogického a odborného zamestnanca ako verejného činiteľa je ustanovenie dva nadbytočné.

V čl. III za bod 7 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie: (8) K § 5 ods. 11 znie: "Pri zaradení zamestnanca do platovej triedy zamestnávateľ neprihliada na dosiahnutý vyšší stupeň vzdelávania alebo na iný druh osobitného kvalifikačného predpokladu, ako je stupeň vzdelávania alebo druh osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré sú v katalógu alebo v osobitnom predpise, odvolávka 8, ustanovené pred ním vykonávanú najnáročnejšiu pracovnú činnosť. To neplatí pre pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca, vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca, ktorí sa do platovej triedy zaraďujú podľa dosiahnutého kariérového stupňa podľa osobitného predpisu, odvolávka 1aa, na vedúceho pedagogického zamestnanca a na vedúceho odborného zamestnanca sa odsek 2 nevzťahuje." Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie: § 27 ods. 2 a § 34 zákona číslo Zbierky, ktorý vyjde v roku 2009. Doterajšie body 8 až 27 sa označujú ako body 9 až 28.

Predmetným ustanovením sa upravuje znenie zákona o odmeňovaní týkajúce sa zaraďovania pedagogických a odborných zamestnancov vrátane vedúcich zamestnancov do platových tried podľa dosiahnutého kariérového stupňa od nadväznosti na znenie zákona o pedagogických zamestnancoch. V nadväznosti na túto právnu úpravu, ktorú som navrhla, vynímam bod 63 na osobitné hlasovanie, teda zo spoločnej správy.

Na záver chcem oceniť predloženie tejto právnej normy a poprosiť, vážení kolegovia a kolegyne, nielen o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov, ale aj o podporu celého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami chcú reagovať pani predsedníčka výboru Tatiana Rosová, poslanec Jaroslav Ivančo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani predsedníčka výboru, máte slovo.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani poslankyňa, ja som už v mojom vystúpení povedala, že štatút chránenej osoby považujem za podstatný krok vpred oproti veľmi rizikovému štatútu verejného činiteľa, ale na druhej strane myslím, že ste tu neboli, keď som hovorila, že sa vlastne vlámavame do otvorených dverí. Preto, lebo už dnes Trestný zákon v § 37 jasne hovorí v písmene b), že priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti učiteľovi alebo vychovávateľovi. Takže celkom zbytočne tu ustanovuje niečo, na čo už Trestný zákon pamätal a o čom myslím, že naša pedagogická ani iná verejnosť nevie. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Jaroslav Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená kolegyňa, možno, že som zle pochopil a keď, tak ospravedlňujem, ale vy ste hovorili o tom, že je potrebný dohľad štátu nad tými inštitúciami, ktoré budú poskytovať akreditované programy kontinuálneho vzdelávania. A tu je tá časť, keď som možno nepochopil, ale budem rád, keď mi to vysvetlíte.

Poskytovateľom kontinuálneho vzdelania podľa § 35 návrhu je len škola, vysoká škola, organizácia zriadená ministerstvom, vzdelávacia organizácia iného ústredného orgánu štátnej správy alebo cirkev. Pritom škola len adaptačné vzdelávanie môže poskytovať a cirkev len za vzdelanie svojich zamestnancov. Chcem tým povedať, že všetky ostatné organizácie okrem vysokých škôl možno pri prísnom pohľade sú v podstate pod štátnym dohľadom, to znamená, že vaša poznámka, váš návrh má zmysel vtedy, ak pustíme do systému vzdelávania učiteľov aj iných poskytovateľov, a to je aj môj pozmeňujúci návrh. Do § 37 až § 40, kde navrhujem, aby špecializačné a inovačné vzdelávanie mohli robiť aj iní poskytovatelia na základe akreditácie akreditačnou radou a na základe akreditácie ministerstva školstva. Takže to len na vysvetlenie a možno, že aj vy mi vysvetlíte, ako ste to rozumeli, alebo ako sme to navzájom pochopili. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. To boli faktické poznámky. V rozprave ďalej vystúpi pani predsedníčka výboru Tatiana Rosová, pripraví sa Oľga Nachtmannová.