P. Pavlis, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 8 a 9 s odporúčaním neschváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. Odporúčanie je neschváliť.
(Hlasovanie). 142 prítomných, 27 za, 81 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Tieto návrhy sme neschválili.
P. Pavlis, poslanec: Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 143 prítomných, 89 za, 24 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nik, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
P. Pavlis, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 141 prítomných, 90 za, 31 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike.
Pán poslanec Senko teraz bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti. Je to tlač 1051.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, chcel by som sa poďakovať za gratuláciu k Jánom za Jánov, ktorí majú tú česť byť oslovovaní jedným z najpoužívanejších mien na Slovensku. (Smiech a ruch v sále).
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, skúsme hlasovať.
J. Senko, poslanec: Áno. V rozprave vystúpil jeden poslanec a nepredložil žiaden pozmeňujúci návrh. Vzhľadom na to, prosím, pán predseda, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 142 prítomných, 140 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Tieto návrhy sme schválili.
J. Senko, poslanec: Ďakujem. Nakoľko pozmeňujúce a doplňujúce návrhy neboli predložené v rozprave, môžeme hlasovať o pristúpení k tretiemu čítaniu.
Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 141 prítomných, 132 za, 6 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Sme v treťom čítaní a otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Nie je záujem o vystúpenie. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.
J. Senko, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 142 prítomných, 135 za, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Schválili sme návrh novely zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti.
Ďalší oslávenec pán poslanec Kvorka bude teraz uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947 Slovenskou republikou. Je to tlač 1077.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode so Slovenskou republikou.
Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode Slovenskou republikou vyslovuje súhlas s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode s Dohovorom so Slovenskou republikou a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 141 prítomných, 82 za, 4 proti, 47 sa zdržalo, 8 nehlasovali.
Tento návrh uznesenia sme schválili.
Pán spravodajca, ste aj spravodajcom pre ďalšie návrhy uznesenia. Nemusíte čítať tie uznesenia, odzneli v rozprave a majú ich pani poslankyne a páni poslanci. Stačí uviesť, k čomu bude to uznesenie alebo číslo tlače.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, návrh uznesenia vyslovuje súhlas s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 139 prítomných, 79 za, 6 proti, 51 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Aj tento návrh uznesenia sme schválili.
Ešte máte dve uznesenia, pán spravodajca.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo. Návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v poľnohospodárstve vyslovuje súhlas, po prvé, s Dohovorom medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v poľnohospodárstve, po druhé, s vyhlásením Slovenskej republiky podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) a Dohovoru a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 139 prítomných, 78 za, 7 proti, 51 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Aj tento návrh sme schválili.
A ešte jedno uznesenie, pán poslanec.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo. Prednesiem návrh na uznesenie k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o ochrane zástupcov pracovníkov, kde Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o ochrane zástupcov pracovníkov v podniku a o uľahčení podmienok na výkon ich činností a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred inými zákonmi.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 139 prítomných, 77 za, 5 proti, 54 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Aj tento návrh sme schválili.
Pán poslanec Lipšic teraz uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2008. Je to tlač 1072.
D. Lipšic, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, ktorým schvaľujeme správu o činnosti prokuratúry za rok 2008.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 138 prítomných, 116 za, 22 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme tento návrh uznesenia schválili.
Pán poslanec Halecký uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2008.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené panie, páni poslanci, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2008.
Národná rada Slovenskej republiky po a konštatuje, že návrh účtovej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2008 bol predložený v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) bod 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky. Po b schvaľuje účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2008 s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov 176 183 395-tisíc Sk, výdavky, náklady 152 793 230-tisíc Sk, bilančný rozdiel bol 23 390 365-tisíc korún.
Pán predseda, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 79 za, 42 proti, 18 sa zdržalo.
Návrh uznesenia sme schválili.
Pán poslanec Bárdos uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2008. Je to tlač 1024.
Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2008.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 132 za, 8 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2008.
Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body s výnimkou posledného, bol to návrh zákona o pedagogických pracovníkoch. Počas rozpravy odznelo niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Preto budeme o tomto bode programu hlasovať až o 17.00 hodine. Pani poslankyňa Laššáková návrh?
J. Laššáková, poslankyňa: Áno. Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana - HZDS dávam návrh, aby sme do programu tejto schôdze nadnes o 14.00 hodine zaradili bod Návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že o skrátenom legislatívnom konaní budeme hlasovať ihneď po prerokovaní a potom by sme zaradili do prvého čítania vládny návrh zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní ako ďalší bod a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že gestorský výbor cez obedňajšiu prestávku rozhodne o spravodajcovi. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Hlasujeme o návrhu na zmenu programu. (Hlasy a ruch v sále.) Prosím vás, vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné. Počkáme, kým rozdajú materiál do lavíc.
Pán poslanec, poprosím vás, skúste sa normálne správať, čakáme, môžete vykrikovať kde-kade, my tu (hlasy a ruch v sále)... Nie som schopný odhadnúť individuálne mentálnu úroveň a schopnosť čítať, takže nebudem reagovať na toto. Ja už viem, o čo ide.
Kolegyne, kolegovia, máte tlač pod č. 1139, čo je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie? (Hlasy v sále.) Takže budeme teraz hlasovať o návrhu na zmenu programu a zaradenie nového bodu. Hlasujeme. Ja som otvoril hlasovanie, po hlasovaní môžeme prejsť všetky procedurálne návrhy k hlasovaniu.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 78 za, 31 proti, 12 sa zdržalo, 15 nehlasovalo.
Konštatujem, že sme schválili zmenu v programe, zaradili sme novú tlač 1139 na skrátené legislatívne konanie. Budeme o nej rokovať o 14.00 hodine, najprv o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu a hlasovať budeme hneď po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu. Ak bude vyslovený súhlas, budeme pokračovať prvým čítaním o tomto vládnom návrhu, ktorý budeme prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní.
Pán predseda výboru Kondrót.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Zvolávam schôdzu výboru pre hospodársku politiku o 12.00 hodine do malej rokovacej sály oproti vedúcemu Kancelárie Národnej rady. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda klubu SDKÚ - DS pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov vás žiadam, aby ste okamžite zvolali grémium, lebo to, čo sa deje v Národnej rade, je neslýchané. (Hlasy a ruch v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: To s vami súhlasím, pán predseda, keby ste si prečítali, tak ako to stále tvrdím, ten zákon, tak možno by tie neslýchanosti ste tu nepredvádzali.
Takže pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dnes máme zasadnutie výboru a autobus odíde spod schodov o 12.10 hodine. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Biró.
Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja tiež chcem pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že bude schôdza o 12.30 hodine v rokovacej miestnosti č. 71. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán predseda výboru Berényi.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem pekne. Zasadnutie výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien sa uskutoční v miestnosti č. 32 o 12.00 hodine. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Žiadam členov výboru pre financie, rozpočet a menu, aby o 12.00 hodine prišli do výboru a zvolávam týmto výbor s dvoma bodmi. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda Národnej rady Cabaj.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pripomínam členom výboru pre verejnú správu, že ihneď po prerušení je zasadnutie výboru, schválenie spoločnej správy. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Korba.
A. Korba, poslanec: Oznamujem všetkým členom výboru na kontrolu Národného bezpečnostného úradu, o 12.15 hodine bude schôdza na Západnej terase podľa pozvánky.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Zvolávam poslanecké grémium, prerušujem rokovanie a budeme pokračovať o 14.00 hodine podľa....
Ešte pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne, ja by som chcela pozvať poslancov na Západnú terasu, kde mikroregión Muránska planina a vidiecky parlament predstavujú svoj región. Takže, páni poslanci, kto môže, o 12.00 hodine, nech sa páči, na Západnú terasu. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Takže teraz definitívne prerušujem rokovanie a pokračovať budeme o 14.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády má parlamentnú tlač 1139. Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budovanie nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry prostredníctvom PPP projektov je jednou z priorít vlády Slovenskej republiky. V čase ekonomickej a finančnej krízy je navyše realizácia PPP projektov jedným z kľúčových opatrení potrebných na stimulovanie slovenskej ekonomiky.
V súčasnosti prebieha proces finančného uzavretia takzvaného druhého balíka PPP projektov, teda koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra - Tekovské Nemce a Banská Bystrica severný obchvat.
Finančné uzavretie by malo byť ukončené v priebehu nasledujúcich dvoch, troch týždňov. Výstavba na všetkých úsekoch tohto projektu sa po finančnom uzavretí projektu začne prakticky okamžite, čo prinesie slovenskej ekonomike očakávaný stimul, signifikantne zvýši domáci dopyt a podporí nárast pracovných miest v stavebníctve.
Pri koncesných zmluvách, ktoré sú právnym nástrojom realizácie momentálne prebiehajúcich PPP projektov, je výstavba financovaná zo súkromného sektora súkromným partnerom, respektíve komerčnými bankami. Toto financovanie nie je z hľadiska ochrany oprávneným záujmom financujúcich bánk možné uvoľniť skôr, ako uplynie lehota na určenie neplatnosti zmluvy, ktorá je momentálne určená v § 148 zákona o verejnom obstarávaní v dĺžke jedného roka. Preto je potrebné v prípade koncesných zmlúv túto lehotu skrátiť tak, aby nebola ohrozená efektivita a efektívna realizácia koncesných zmlúv, respektíve PPP projektov.
Z hľadiska zabezpečenia právnej istoty a stability právnych vzťahov založených koncesnou zmluvou sa preto navrhuje v zákone ustanoviť prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu, po ktorej už nebude možné napadnúť koncesnú zmluvu alebo dodatok ku koncesnej zmluve návrhom na určenie neplatnosti súdom z akéhokoľvek dôvodu.
V záujme ochrany verejných zdrojov, ako aj zabezpečenia efektívnej nápravy porušenia práv je súčasná jednoročná lehota na podanie návrhu na určenie neplatnosti zmlúv v zásade vhodná. Vzhľadom na to, že pri koncesných zmluvách je plnenie financované zo strany komerčných bánk a toto financovanie nie je z hľadiska ochrany oprávnených záujmov možné uvoľniť skôr, ako uplynie lehota na určenie neplatnosti zmluvy, je potrebné v prípade koncesných zmlúv túto lehotu skrátiť tak, aby nebola ohrozená efektívna realizácia koncesných zmlúv, respektíve PPP projektov.
Z hľadiska zabezpečenia právnej istoty a stability právnych vzťahov založených koncesnou zmluvou sa preto navrhuje v zákone ustanoviť prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu, po ktorej už nebude možné napadnúť koncesnú zmluvu na príslušnou súde.
Zároveň v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu, že v zmysle § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku považujeme tento dôvod alebo táto skutočnosť sa dá považovať za hrozbu značných národohospodárskych škôd, a preto navrhujeme využiť režim skráteného legislatívneho konania na predmetnú úpravu zákona vo verejnom obstarávaní. Ďakujem vám za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, ktorý bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o rokovaní výboru. Nech sa páči.
P. Pelegrini, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podal informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1139).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. júna 2009 č. 1163 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku na prerokovanie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s termínom ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o predmetnom návrhu na svojej 77. schôdzi zvolanej na 24. júna 2009 nerokoval, nakoľko podľa ustanovenia § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku sa nemohol uznášať, keďže nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Z celkového počtu 12 poslancov, členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku boli prítomní 4 poslanci. Predseda výboru pre hospodársku politiku ma určil za spravodajcu k tomuto návrhu.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, k tomuto bodu rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Janiš a pán poslanec Juhász. Ešte niekto má záujem prihlásiť sa do rozpravy? Ak je to všetko, uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy a slovo má pán poslanec Janiš. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, o 12.00 hodine hlasujeme o skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že nemáme ani na stole, o čom ideme hlasovať. Potom sa (hlasy v sále) päť minút čaká, kým sa rozdajú materiály, potom sa päť minút čaká na to, aby rozdali, aby sme vedeli, o čom hlasujem. Tak som povedal, že je to neslýchané. Áno, je neslýchaný takýto postup a poviem to úplne otvorene, že vláda Slovenskej republiky si z tejto Národnej rady urobila obyčajnú rohožku, obyčajnú slúžku a takýmto postupom a takýmto nadbiehaním vláde alebo takýmto vazalstvom voči vláde Národná rada úplne stráca svoj kredit ako orgánu, ktorý prijíma zákony, orgánu, ktorý môže meniť ústavu, ako orgánu, ktorý dáva dôveru vláde a dáva dôveru ministrom.
Národná rada takýmto postupom, takýmto podkladaním sa vláde totálne stráca svoj kredit a pokojne môžeme zasadať raz na jar, raz na jeseň a odmávať, čo vláda na čele so SMER-om prinesie.
V takomto stave je dnes, výborne pán Faič, áno, vy to poznáte, tak hovoríte, že je to dobrý návrh. Presne k tomu to smeruje. Ja viem, že v týchto veciach ste profesionál a že ovládate, ako to fungovalo do roku 1989. Takže preto sa nečudujem, keď vravíte, že mám celkom dobrý návrh.
Skrátené legislatívne konanie. V § 89 rokovacieho poriadku, podľa ktorého dnes teda rokujeme a máme prijať návrh na skrátené legislatívne konanie novely zákona o verejnom obstarávaní, sa vraví, že sa použije vtedy, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Na návrh vlády môže Národná rada rozhodnúť o skrátenom legislatívnom konaní. Len teraz aké škody hrozia Slovenskej republike? Škody z toho, že neuzatvoríte megalomanské projekty na PPP alebo škody z toho, že keď ich uzatvoríte. Ja vravím, že škody vzniknú väčšie, keď ich uzatvoríte.
Takže rokovať na základe tohto § 89, že štátu, občanom hrozia škody je nezmysel, lebo pravý opak. Ak to schválite a vyjde sa maximálne v ústrety súkromnému sektoru, koncesionárovi, bankám, tí, ktorí to budú financovať, udržiavať a uzatvoria so štátom zmluvu na 30 rokov, ak im maximálne vyjdete v ústrety, a tak ako sa Národná rada podložila vláde, tak sa aj štát podloží týmto koncesionárom, tak občania sa majú na čo tešiť v budúcich obdobiach na to splácanie. Ak sme my vraveli, že pri PPP projektoch preto, lebo vláda sa rozhodla úplne nezmyselne, ale veľmi cielene stavať diaľnice a rýchlostné komunikácie 157 kilometrov formou projektov PPP. Odhadované náklady 150, 300 miliárd.
Ak sme upozorňovali na to, že verejný sektor nie je pripravený na manažovanie takéhoto veľkého rozsahu projektu PPP, ktorý aj v zahraničí je po skúsenostiach veľmi riskantný a treba s ním postupovať veľmi opatrne, ak sme upozorňovali, že z toho vyplýva obrovské veľké riziko neefektívnosti použitia verejných prostriedkov a že v podstate ide len o pôžičku od súkromného sektora na výstavbu diaľnic, tak sme mali 100-percentnú pravdu.
Postup vlády pri zabezpečovaní diaľnic a rýchlostných komunikácií a v tomto prípade R1 nám dáva za pravdu, že vláda alebo ministerstvo aj v spolupráci s NDS-kou nie je pripravené efektívne zvládnuť PPP projekty v takomto veľkom rozsahu a že jediným cieľom použitia PPP projektov je urobiť zmluvy na 157 kilometrov diaľnic a potom dej sa, čo sa dej. Nech to stojí, čo to stojí, zmluvy sú uzatvorené, budúce generácie splácajte.
A vychádza sa maximálne v ústrety a vláda to mala niekoľkokrát na svojom rokovaní. Trinásteho mája rokovala vláda, kde sa uzatváral dodatok ku koncesnej zmluve vo verejnom obstarávaní koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu Dubná Skala, Ivachnová, Jánovce a tak ďalej, o PPP projektoch vo vláde 13. mája. Uzatváral sa dodatok, to je iný PPP projekt, ale tie isté peniaze a ten istý systém, a keď zacitujem to, čo sa bolo v tej správe, tak sa písalo.
Všeobecná neochota bánk poskytovať úvery pre veľké projekty znamená, že Slovenská republika musí zohľadniť pripomienky bánk v čo najväčšej možnej miere tak, aby sa zabezpečila čo najväčšia atraktivita projektu pre veriteľov. Dobre ma počujete.
Slovenská republika, teda vláda Roberta Fica musí zohľadniť pripomienky bánk v čo najväčšej možnej miere tak, aby sa zabezpečila čo najväčšia atraktivita projektu pre veriteľov. Pre občanov? Pre štát? Nie, pre veriteľov. To značí tí, ktorí peniaze požičiavajú, tí, ktorí tie diaľnice idú stavať. To je 13. máj, dva dni dozadu premiér vyhlásil bankám, že vraj akúsi fiktívnu vojnu pre mladomanželské pôžičky. Takže teda voči ktorým a akým bankám?
Na jednej strane vláda pri projekte skoro za 300 miliárd hovorí, že treba týmto bankám, ktorým vyhlásil vojnu, vyjsť maximálne v ústrety, aby sa zabezpečila najväčšia atraktivita projektu pre veriteľov, teda pre banky. A tu premiér dva dni dozadu povie, že vyvolá vojnu, vyhlási vojnu z Bruselu bankám za to, že chce poskytovať na mladomanželské pôžičky, podieľať sa len jedným či dvoma percentami znížením úrokovej sadzby.
A úplne oprávnene, úplne oprávnene sa pýtam, že kto je taký silný, kto je taký silný, že si vynúti u vlády nielen takéto atraktívne podmienky pre veriteľov, ale keďže je dnes už jún a tieto podmienky, ktoré vláda schválila 13. mája sú malé, atraktivita projektu pre veriteľov je slabá, tak si dokáže presadiť v skrátenom legislatívnom konaní aj návrh na to, že do 30 dní od vyhlásenia výsledku verejnej súťaže uzavretia zmluvy sa môžu v podstate podať nejaké námietky na súd a po 30 dňoch ako kameň do vody. Koniec. Na fix, nič sa nedá meniť, zmluva s koncesionárom je nenapadnuteľná.
No ja sa pýtam, ktorí podnikatelia, ktoré právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré obchodujú so štátom na základe verejných súťaží vyhrajú zákazku si dajú podmienku, že po 30 dňoch, a zákonnú podmienku, po 30 dňoch od podpisu zmluvy všetky dodatky v tejto zmluve aj táto zmluva je nenapadnuteľná na súde.
Dnes možno napadnúť verejné obstarávanie do jedného roka na súde, 30 dní. A ja sa pýtam, ktoré právnické osoby sú také silné, že si to dokážu vybaviť vo vláde, že si svoju nedotknuteľnosť svojho biznisu, ktorý uzatvárajú na 30 rokov, dokážu ošetriť v zákone tak, že po 30 dňoch koniec, nepohne s tým nikto.
Toto je v tomto návrhu, o tomto dnes rokujeme, aby sme na zmluvu, na 30-ročnú zmluvu na ťažké miliardy korún alebo stá milióny eur my vytvorili koncesionárovi, veriteľom takéto ideálne podmienky. Nenapadnuteľnosť zmluvy na súde. Ak normálne troška, troška rozmýšľate, tak potom sa pýtam, tak to urobte na všetky. Na všetkých podnikateľov, ktorí obchodujú so štátom a získajú nejakú zákazku vo verejnej sfére. Prečo iba týmto, a použijem slová predsedu vlády, nenažratým bankám a nenažratým súkromníkom, tak to iba tejto jednej skupine ideme takto v ústrety, aby sme ich zabezpečili atraktivitu projektu pre veriteľov. A ja sa pýtam, toto je koniec? O mesiac, o dva týždne prídu s ďalšou požiadavkou títo veritelia. Tak znova zvoláme mimoriadne zasadnutie a znova im vyjdeme v ústrety?
A to splácanie počas tých 30 rokov tie budúce generácie, naše deti a deti našich detí, tých ako normálne takto vystavíme? Kde je efektivita týchto PPP projektov? Kde je štátna expertíza na investičné náklady týchto projektov? Nie je, nerobí sa.
Ak dodávateľ povie, že to bude stáť toľkoto, v tendri si to vytendruje, koniec. Žiadna štátna expertíza, žiadne porovnanie rozpočtových nákladov, že je to predražené, že je to drahé, nič, nič sa nerobí. Absolútne nič. Čo ponúknu, to štát zoberie. A do 30 dní, ak nikto nedá námietku, teda nieže nikto, iba uchádzač, aj to si ošetrujete. Už ani nie Úrad verejného obstarávania, že došlo k pochybeniu. Ak sa nikto neodvolá, presne to vymedzujete v zákone. Kto sa len môže odvolať, budem hovoriť v prvom čítaní o tom, tak na 30 rokov je podpísaná zmluva, ktorú nikto nemôže zmeniť a ani dodatky k nej.
Takže ak skrátené legislatívne konanie, tak rozhodne nie z dôvodu, že štátu hrozia národohospodárske škody. Občanom hrozia škody v prípade, že toto tu schválime a v prípade, že sa takáto zmluva podpíše.
Vy ste utajili celú prípravu PPP projektov. Nikto nič nevie. Jediné oficiálne je, čo pustíte na internet z vlády. Pritom máte na stole výber poradcu na PPP projekty napadnutú Európskou komisiou a tak ďalej a tak ďalej.
Ja vystupujem možno veľmi kriticky, ale ja si myslím, že nám treba všetkým troška otvoriť oči. To nejde iba o našich voličov, voličov SDKÚ - DS. To ide aj o vašich voličov. Aj vašich voličov zadlžujete, aj vaši voliči to budú splácať. A ak vravíte, že vaši voliči sú tí, ktorí patria do kategórie sociálne nižších sfér, tak aj tých zadlžujete. Aj tým pripravujete zlé podmienky, vlastným voličom.
Zvážme, vráťme sa, pokiaľ je čas, prehodnoťme. Za týchto podmienok podpisovať PPP projekty dnes, keď štát ťahá totálne za kratší koniec, je nieže riskantné. To by žiadny súkromný človek, súkromný so svojimi peniazmi neurobil. Ani jeden z nás 150-tich by toto neurobil. A ani jeden z nás z vlastnej peňaženky by takto neriskoval.
A pýtam sa, prečo takto riskujete z peňaženiek občanov? Prečo sa ženiete do záhuby s týmito projektmi dnes v najnevýhodnejšej dobe pre štát. Strmhlav z vlastnej peňaženky, podotýkam, by ste toto nikdy neurobili, ani jeden z nás zo 150-tich by to neurobil. Ani my, ani vy. Ale z peňazí občanov v pohode, v pokoji, však sa skladajte. My sme urobili biznis. Toto je odkaz občanom. My sme urobili biznis a vy sa skladajte.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Janiša sa prihlásili páni poslanci Bobrík, Senko, Štefanec, Podmanický, Lipšic, Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Bobrík.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka. Pán kolega Janiš, ja som úplne žasol nad tým, ako si dokázal to jedno s druhým spliesť. Jednoducho vycimálku s decimálkou.
Ja ako-tak čítam, a dúfam, že dobre viem zatiaľ čítať, neplatnosť koncesnej zmluvy sa môže dovolávať pred súdom len uchádzač, záujemca alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie koncesie, ktorej práva právom chránených záujmov boli a mohli byť poškodené.
To znamená, že ktokoľvek, ktorý mal a chcel sa zúčastniť tejto súťaže, môže sa dovolávať do 30 dní a na súde svojich práv. Tu je len skrátenie tej lehoty z jedného roka na 30 dní.
Čiže nehovor a nehovoril si pravdu, že nikto potom už nemôže. Môže každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach právom chránený, ktorý sa chcel zúčastniť. Aj sa chcel len zúčastniť tej súťaže. To je § 148a ods. 2, ak to dobre čítam. Takže tomu nerozumiem.
A to isté nenažrané banky. Však v súťaži nie sú nenažrané banky. V súťaži sú dodávatelia, ktorí to idú realizovať, že oni majú s bankami prípadne úver a nemusia mať od banky úver. Môžu mať vlastné zdroje. Veď ale podľa zákona o verejnom obstarávaní bola vyhlásená súťaž na to, na koncesionára, a nie na súťaž na banky. Ja neviem, či rozumieš tomu, o čom si rozprával. Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Senko.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, aj ja odkazujem občanovi, pán poslanec Janiš zavádza. Jeho slová sú účelové a sledujú úplne jeden cieľ, ktorý sleduje rétorika vyhlásení strany SDKÚ.
Tvoje slová sú ozaj účelové, pretože všetko, čo sa tu urobilo aj robí, momentálne aj na pôde parlamentu, sa robí aj v súvislosti s predkladaním tohto zákona v súlade s rokovacím poriadkom. Sám dobre o tom vieš. Toto tvoje vystúpenie zapadá len do vašej rétoriky. Rétoriky SDKÚ, negatívneho prezentovania vlády v očiach verejnosti bez ohľadu na účel, ktorý ktorýkoľvek návrh zákona sleduje. Raz hovoríte tak, druhý raz onak. Osobne ty si sa stal nielen v tomto prípade nositeľom týchto negatívnych správ. Tvoje silné expresívne slová sledujú len vami zvolený účel prezentovania sa pred verejnosťou.
Ani sám si asi neuvedomuješ, ako a kedy ste vy sťahovali mechanizmy z rozostavaných ciest v roku 1998. Sami ste asi vedomí toho, aké straty ste spôsobili pre spoločnosť. Však tomu tak bolo? Pýtam sa. Vtedy ste komu vyhlásili vojnu? V prospech koho ste konali? Akým spôsobom ste konali? Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Štefanec má slovo.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Skutočnosť, že vláda predkladá tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, je sama osebe dôkazom zlej a nezodpovednej prípravy PPP projektov. PPP projekty, ktoré sa mali stať pýchou dnešnej vlády, sa pomaly, ale iste tak stávajú jej hanbou. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Podmanický faktická poznámka.
J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Janiš, ak ste proti výstavbe diaľnic, tak to povedzte otvorene. Povedzte celému Slovensku, že Slovensko diaľnice nepotrebuje, že slovenská ekonomika sa bez diaľnic zaobíde. Povedzte, že diaľnice sú prepych, ktorý dnes nepotrebujeme, tak ako ste to hovorili v roku 1998. Kde chodil váš predseda na aký míting, tak všade rozprával, aké sú diaľnice na Slovensku zbytočné. Na štyri roky sa výstavba diaľnic zastavila, a keby sa nebola v tom roku 1998 výstavba diaľnic zastavila, tak dnes tu nemusíme sedieť a dnes nemusíme prijímať mimoriadne opatrenia na výstavbu diaľnic.
Takže, pani Sabolová, rozprávam ja teraz, ak chcete, nech sa páči, zapojte sa do diskusie.
Pán poslanec Janiš, kritizujete investorov, že poskytujeme investorom nejaké nadštandardné podmienky. Pán poslanec Janiš, títo investori vybudujú nové diaľnice. Na rozdiel od vašich investorov, ktorí vstúpili napríklad do Slovenského plynárenského priemyslu, do Slovenských elektrární, do energetického sektora, kde nepriniesli nič, akurát si odniesli zo slovenskej ekonomiky zlaté vajíčka a ľuďom zostali akurát prázdnejšie peňaženky, ktoré tiež dodnes musíme riešiť a nemáme v týchto podnikoch dokonca ani väčšinu v manažmentoch.
Takže, pán poslanec Janiš, prosím, vážte slová. Nemyslite si, že občania Slovenskej republiky majú takú krátku pamäť, že zabúdajú, čo ste s diaľnicami v roku 1998 postvárali vy. Môžete si byť istí, že nezabudli na tie obrovské hospodárske škody, ktoré ste spôsobili a ktoré my dnes musíme riešiť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja si myslím, že v čase krízy ľudia budú porovnávať slová a skutky. Slovo bolo dané, do budúceho roka diaľnica do Košíc. Skutok vyzerá inak. Skutok vyzerá tak, že po troch rokoch tejto vlády okrem dokončievania začatých úsekov diaľnic sa nerobí s diaľnicami nič. Opakujem ešte raz. Nerobí sa s diaľnicami nič. Vy ste vzbudili v ľuďoch zdanie, že chcete riešiť diaľnice, ale realita je nula. Za tri roky nula. A myslím, že práve kvôli kríze budú ľudia viac porovnávať reči, lebo tých ste mali naozaj veľa, a skutky, lebo tých bolo trošku pomenej.
Ku skrátenému konaniu by som povedal jednu vec. V skrátenom konaní môže ísť zákon, keď vznikne nejaká vonkajšia udalosť, ktorá nás prinúti okamžite konať. To bolo minulý týždeň, keď sme konali pri Špeciálnom súde, lebo bolo rozhodnutie Ústavného súdu. To bol dôvod.
Teraz je dôvod na skrátené konanie čo? Tento návrh prečo nemohol prísť v riadnom konaní vo februári, v marci? Veď v tom čase už aj premiér zistil, že kríza je. V decembri to ešte nevedel. Tváril sa, že Slovensko kríza nepostihne. Vo februári myslím, že už zistil, že možno nás to nejako trochu postihne. Čiže aký je konkrétny dôvod?
Tretia vec. Rýchlostná komunikácia od Nitry po Hronský Beňadik. Moja otázka znie. Prečo nebolo možné na túto komunikáciu využiť eurofondy? Nie som v tom odborník, ale pýtam sa. Prečo chceme znovu, pretože ten tender by bol pod dohľadom Európskej komisie a chceme vyberať investorov, dodávateľov, ktorí sú blízki bez nejakého dohľadu, kto by nám pozeral na prsty? Mne sa zdá, že toto je asi hlavný dôvod, pre ktorý chceme, aby túto cestu sme nedostali z európskych fondov, ale proste, aby ju nakoniec zaplatili našim investorom slovenskí daňoví poplatníci.