T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Senko, Štefanec, Kahanec, Jasaň, pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Ján Senko, pripraví sa Ivan Štefanec.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, je úplne jasné, z čoho sa opozícia teší. Keby bola hospodárska kríza čo najdlhšie, keby naše hospodárstvo čím ďalej viacej upadalo. Vtedy bude naša, čiže ich šanca väčšia, šanca SDKÚ a jeho mobilizovaných partnerov. No a potom sa občania budú tešiť opäť z privatizačných reforiem, zvyšovania cien energií, plynu spôsobom halabala. Veď poznáme návrhy zvyšovania cien plynu v období roku 2006. Raz to bolo 15 %, potom to bolo 8 %, potom 25 %, nevedeli sa dohodnúť. Nevedeli, koľko chcú z toho získať. No a nakoniec pravda bola úplne niekde inde. Občania to veľmi dobre vedia a majú ešte raz šťastie, že sedíte tam, kde sedíte, v opozičných laviciach. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec. Pripraví sa Stanislav Kahanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda Číž, som rád, že ste priznali ako jediný z vládnej koalície, že tento zákon pomáha bankám. Skutočne oceňujem, že ste to povedali rovno a nahlas. Na jednej strane váš predseda hovorí o tom, že vyhlasuje akúsi vojnu bankám. Na druhej strane tu máme jeden zákon za druhým, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý bankám pomáha. Je to tak presne, ako ste hovorili. Keď ste spomínali o akejsi vlastizrade a odtajnení zmlúv, predpokladám, že máte na mysli takisto zmluvu o emisiách a jej pozadí. Predpokladám, že máte na mysli zmluvu o výstavbe nového jadrového zdroja medzi ČEZ-om a JAVYS-som, za ktorú ste aj vy zahlasovali, aby sa nezverejnila. Predpokladám, že máte na mysli pozadie zmlúv okolo nástenkového tendra a ďalšie škandály tejto vlády.
Pán podpredseda, vy ste doslova povedali, že vláda má malý problém s PPP projektmi. Nuž beriem to na vedomie, ale berte na vedomie aj skutočnosť, že občania majú problém s touto vládou, pretože vláda SMER-u smeruje Slovensko do veľkého, veľkého prepadu. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec. Pripraví sa pán poslanec Jasaň.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda, vy ste v závere označili naše vyjadrenia ako nezmyselné ataky, tárania, urážanie. Ja som takéto veci neregistroval z našej strany. Asi ste si zmýlili skupinu poslancov, možno je to vo vystúpeniach vašich koaličných poslancov. To po prvé.
Po druhé, úplne jasne ste povedali, že chcete zmenšiť možnosť spochybnenia koncesnej zmluvy. To len potvrdzuje, že nechcete mať také problémy ako pri iných zmluvách. A tých problémov bolo dosť. Či už išlo o zmluvné vzťahy pri diaľničnom mýte, pri emisiách, pri ČEZ-e a JAVYS-e, pri nástenkovom tendri, kde dokonca v závere aj samotný pán premiér pristúpil k tomu, že táto zmluva nie je v poriadku a že to treba zmeniť. Tak keď by sme tieto prípady nevideli, tak asi by sme o nich nerozprávali. Ale skúste sa rozpamätať, čo konštatoval Najvyšší kontrolný úrad a čo konštatoval Úrad pre verejné obstarávanie napríklad pri tom korkovom tendri a pri tejto zmluve. A sú aj tie iné zmluvy, ktoré som spomínal. Takže my tu tárame alebo my tu chceme niečo ako niekoho urážať? My chceme povedať fakty a dúfam, že máme ešte právo na názor. Ak by sme toto právo vysloviť svoj názor, tak ako ho môžete vysloviť aj vy koaliční poslanci, nemali, tak potom by sme tu nemuseli vôbec sedieť a boli sme tu v tomto parlamente úplne zbytoční. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Viliam Jasaň. Pripraví sa pani poslankyňa Vaľová.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda Číž, keď ste hovorili v tej časti o tunelovaní Braniska taký konkrétny príklad, lebo v tom čase, keď sa to robilo, tak ja som sa zaoberal zabezpečovacou technikou a stačí si pozrieť dve veci. Ceny, za ktoré to tam vtedy robili a bežný cenník firiem, ktoré sa tým bežne zaoberali. Stačí sa porovnať jednoducho matematicky a zistíte.
Druhá poznámka. Určite to nebol nikto z nás a neviem, že či by z našich kolegov robil to, čo sa povráva o nemenovaných ľuďoch, ktorí v nepriestrelných vestách chodili v čase výstavby na Branisko.
A tretia poznámka. Skúste si pozrieť, ktoré a aké firmy končili svoju činnosť v rokoch 2005, 2006, 2007 a porovnajte, s čím sa zaoberali a kto ich zastupoval a možno vám otvorí oči, vám tieto mená alebo táto činnosť, predmet týchto činností pootvára oči a potom naozaj budete môcť rozprávať o tom, o čom rozprávate a čím napádate nás. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja oceňujem vystúpenie pána podpredsedu, lebo jediný po pánovi ministrovi pragmaticky zdôvodnil a vysvetlil, čo je cieľom skráteného legislatívneho konania. Povedal jasne to, čo sa stále snažíte spochybniť, že ideme v zmysle rokovacieho poriadku. Nikto rokovací poriadok neobchádza, nikto tu nič nepašuje, ako vaši kolegovia hovorili, ideme v zmysle rokovacieho poriadku. A, samozrejme, vystihol hlavnú podstatu toho, že rozvojom infraštruktúry prídu investori, prídu pracovné miesta, ktoré sú veľmi dôležité v tejto kríze a ja poviem, že mnoho ľudí čaká na tieto diaľnice. Spýtajte sa ľudí na východe, pretože stále kritizujete, že táto vláda by mala viac pracovať na regionálnych rozdieloch. Ja si myslím, že práve diaľnice sú jedným zo základných bodov, aby sa tieto regionálne rozdiely odstránili, aby investori prišli na východné Slovensko.
Vážená opozícia, keď ste vy rekonštruovali Hrad, teraz trošku z iného súdka, vtedy to bolo všetko v poriadku. Hovorím to ako príklad. Keď my rekonštruujeme Hrad, už to nie je v poriadku, a to preto, že nie ste pritom. Akákoľvek investícia príde z podnetu tejto vlády, všade sa snažíte vyvolať podozrenia, všade sa snažíte vyvolať, že niečo nie je čisté, je špinavé len preto, že tam nie ste len preto, že sa toho nemôžete zúčastniť. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán podpredseda Miroslav Číž.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Ďakujem, samozrejme, za faktické poznámky.
Pán Štefanec, vy okrem pána Mikloša, zdá sa, že máte najvyššiu reputáciu ako ekonóm. Mali ste ambíciu byť eurokomisárom, takže ja som bol pripravený vás vnímať ako erudovaného ekonóma, tak preto pozorne vnímam, čo hovoríte. A poviem teda iba to, že je vašou vecou, čo urobíte s reputáciou vás ako ekonóma, ale neviem zatiaľ nájsť skutočne vecný dôvod pre hodnotovú diskusiu. Pevne verím, že sa to raz zmení.
K pánovi Kahancovi. No, neprestanete. No tak čo tu mám začať vymenovávať? Nestačí mi čas. Vlaky? List známy to o tom, že pozadie pre stranu je v poriadku? O akú hodnotu išlo? Keď sa teda bavíme o dopravných tepnách, o tom, keď tu mám hovoriť Zváračský ústav 20 miliónov, na úložkách 50 miliónov, celková hodnota 700 miliónov. To je ten transparentný?
Prosím vás pekne, nato, aby človek mohol kritizovať a žiadať zlepšenie stavu, tak je dosť dôležité a právnici by mali vedieť, o čom hovorím, dôveryhodnosť toho človeka. Ak sa teda už týmto nebudeme zaoberať, pravdepodobne jediná cesta ľudí, ktorých my považujeme za skompromitovaných, páni kolegovia, tak potom nech idú do vecných problémov, a teda dobre, už sa budeme zaoberať tým, aký je stav. Veď asi voliči vám dali hlasy, sme to pripravení rešpektovať. Ale, prosím vás pekne, poďte do hodnotovej diskusie.
Prenosová sústava 5,7 miliardy, ak sa po štyroch rokoch delí, cena je 120 miliárd korún. Veď to sú donebavolajúce rozkrádačky. Veľmi seriózne ekonomické odhady sú, že ste okradli Slovensko o 500 miliárd korún.
Pán Kahanec, kedy mi donesiete zmluvu o SPP? Kedy mi donesiete, keďže bolo známe, že KDH veľmi výrazne pomáhalo pri privatizácii elektrární. Kedy mi donesiete zmluvu o privatizácii elektrární? Dáte mi ju? Ako to bolo s tými 30 miliardami, čo máme platiť za to, že ak náhodou ďalšia vláda vypovedá zmluvu o Gabčíkove, ktoré pre Slovensko má istý symbol. K čomu máte vôbec zmysel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili všetci, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa ako navrhovateľ vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa stručne zareagovať. Odznelo tu veľa invektív a už tá niť celého dialógu alebo rozpravy sa uberá úplne iným smerom a už sme sa zaoberali emisiami a ja neviem čím všetkým.
V prvom rade zaznelo veľa kritiky na to, že prečo je to skrátené legislatívne konanie a že je málo odôvodnené. Treba si pozrieť návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie a v poslednom odseku je presne citovaný paragraf aj odsek zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a ja som takisto v úvodnom slove skonštatoval to, že sa využíva ten paragraf preto, lebo sa domnievame, že takáto skutočnosť sa dá považovať za hrozbu značných národohospodárskych škôd, ktoré môžu spôsobiť to, keď budú neúspešné tieto projekty. Zhrnul by som to tak, že tu vidíme priame škody. Tie priame škody pri R-ke pri tom druhom balíku je cirka minimálne 5 % indexácie, a keď sa zoberie z investičných nákladov 30 miliárd, tak je to vyčíslené zhruba 1,5 miliardy Sk a kvôli tomu mali zlyhať všetky tri balíky, to sú len priame škody z titulu indexácie stavebných prác, ktoré sa indexujú, iste viete medziročne a zdražujú sa.
Samozrejme sú tu ďalšie škody, ktoré súvisia s očakávanou zamestnanosťou, teda s posunom výstavby o jeden rok tohto projektu R1 a takisto s tou skutočnosťou, že v čase krízy považujeme PPP projekty za významný stimul hospodárskeho rastu a nerealizovanie týchto projektov za neštátne peniaze a ich splácanie neskôr by spôsobilo takisto značné hospodárske škody.
Čiže je to uverejnené v návrhu vlády Slovenskej republiky a takisto v úvodnom slove som ja skonštatoval, že kde vidíme tú hrozbu a teraz som povedal zhruba aj vyčíslenie tých škôd, ktoré očakávame, ako som už povedal, sú to priame a nepriame, ktoré súvisia s tou zamestnanosťou a s výstavbou a s posunom termínu začatia a ukončenia týchto diaľnic.
Pre informáciu investičné náklady všetkých troch balíkov sú cirka 1 miliarda eur, R-ka cirka 2,5 miliardy eur, D1 prvý balík necelé 2 miliardy, D1 tretí balík. Takže cirka teda 5,5 miliardy eur je celý investičný rozsah, ktorý by sa mal stavať cirka tri, štyri roky, samozrejme, každý úsek v inom čase a v inej dĺžke.
Takže toto je stručné zdôvodnenie toho prečo k tomu, aby skrátené legislatívne konanie. Verte mi, že som si to ja nevymyslel, že nepociťujem nejaké nadšenie, že tu musím predkladať tento zákon na skrátené legislatívne konanie, ale považujem to za nevyhnutnosť, keď sa chceme ďalej pohnúť v týchto projektoch.
Potom tu zaznelo, že kto je taký silný, že donútil vládu, že to takto pripravuje. Filozofia je úplne opačná. Banky nám nikdy nepovedali, že chcú zmeniť zákon. Banky nám povedali, momentálne je na R-ke 12 angažovaných bánk, banky si urobili hĺbkový audit našej legislatívy a minulý týždeň nám oznámili, že toto je pre nich bariéra, pre ktorú budú vedieť tie prostriedky, ktoré sa zaviazali určiť na tento PPP projekt, poskytnúť až vtedy, keď uplynie ročná lehota.
Čiže banky nám nepovedali, zmeňte zákon, skráťte. To je absolútne opačná filozofia. Ony povedali áno, keď pominie tá lehota, kedy naše peniaze budú spochybniteľné, keď pominie tá lehota, že úrad môže toto napadnúť, tak vtedy my poskytneme peniaze. Čiže my budeme čakať rok, kým tá lehota uplynie, až potom začnú práce. My sme sa pre to rozhodli, že poďme to zmeniť, aby sme banky, ktoré svoju angažovanosť prejavili tým, že vložili 1 miliardu eur do tohto procesu, uspokojili, že sme pripravení takto reagovať. Z technickej stránky sa budem tomu venovať, samozrejme, pri rozprave v príslušnom čítaní, ale v zásade je filozofia úplne opačná a nikto nás do toho nenútil.
Z technickej stránky len jednu vec spomeniem, lebo tu zaznelo, že ideme zakrývať nejaké iné tendre. Novela sa týka výlučne koncesií. Treba si pozrieť, to znamená, netýka sa tých verejných obstarávaní, ktoré sú realizované verejnou súťažou, užšou súťažou, rokovacím konaním, rokovacím konaním so zverejnením, súťažným dialógom alebo súťažou návrhov.
Výlučne koncesie. Výlučne koncesie preto, pretože všetky tie ostatné metódy súťaže podľa zákona o verejnom obstarávaní sa zaoberajú tým, že štát dáva prostriedky na to, aby sa obstaral predmet plnenia priamo za štátne peniaze, ale koncesia je odlišná v tom, že koncesionár dáva svoje peniaze. To znamená, že nedáva štát, ale koncesionár a ten požaduje, aby bol iný režim, to znamená predmet plnenia je spravidla financovaný bankami a banky vyvolali pre právnu istotu nie štátnych peňazí, ale ich peňazí, pre štátnu istotu ich uložených peňazí potrebu tejto zmeny. Samozrejme, skrátené legislatívne konanie sme preto pripravili, aby sme vedeli dospieť a dúfam, že dospejeme, ešte ani to nie je isté, ale dúfam, že dospejeme k zdarnému koncu v najbližšej dobe dvoch, troch týždňoch, čo sa týka R-ky.
Čo sa týka metodiky. Materiál bol rozdaný o 11.30 hodine, pokiaľ mám informáciu, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a je veľmi stručný. Má tri body, ja si myslím, že každý veľmi v krátkej dobe sa vie s tým oboznámiť a vie k nemu zaujať stanovisko.
Čo sa týka ešte tých, čo všetko sa urobilo a čo sa neurobilo, ja len spomeniem a fakty skúsme si povedať. Viem to doložiť, ak budete mať záujem aj konkrétnymi odovzdaniami úsekov, keď porovnávame minulé štyri roky, ja som to nikdy nechcel robiť, ale dobre, donútili ste ma k tomu. Čiže za minulé štyri roky bolo odovzdaných do užívania 35 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest v plnom profile. Za tri roky fungovania tejto vlády je odovzdaných necelých 70 kilometrov a za štyri roky bude odovzdaných cirka 160 kilometrov. Čiže skúste si porovnať za štyri roky 35 kilometrov v plnom profile a za štyri roky 160 kilometrov v plnom profile. Zdôrazňujem, že sme sa zaviazali odovzdať 100 kilometrov, odovzdávame necelých 160 kilometrov a ešte nad rámec toho všetkého sa snažíme posúvať dopredu cestou PPP projektov ďalších 157 kilometrov.
Takže ja si myslím, že je to neporovnateľné a tie fakty vieme doložiť presne, kilometre, kedy sa čo odovzdalo, ako sa odovzdalo. Takisto koľko metrov, bol som tu vyzvaný, sme pripravili my. Proces prípravy diaľnic a rýchlostných ciest je proces, ktorý trvá päť, šesť rokov, niekedy sedem rokov, čo je vážna vec, preto sa ťažko dá reagovať na to, že robíte len to, čo sme pripravili my, pretože takisto vy ste robili len to, čo pripravili tí pred vami, pretože opakujem, ten proces trvá päť, šesť, sedem rokov, ale v zásade sú stavby, ktoré sme my pripravili aj my sme začali a sú to obchvat Trstenej, Studenec - Beharovce, Horná Štubňa, je to v metroch necelých 20-tisíc metrov, takže viem aj na to odpovedať, ale opakujem, ten proces je ťažko takto zhodnotiť, pretože proces prípravy je veľmi dlhý.
Dobre. V zásade potom k tým vecným argumentom sa budem venovať v príslušnom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť. Skúsme sa viacej venovať tomu, čo Slovensko potrebuje ako nejakým emotívnym vyhláseniam a dovolím si vás požiadať o podporu tohto skráteného legislatívneho konania. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Spravodajca si nežiada záverečné slovo.
Dámy a páni, vyhlasujem päťminútovú prestávku. O 15.45 hodine budeme hlasovať.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Poprosím pána spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predsedajúci, v rozprave nezaznel žiadny pozmeňujúci návrh. Dajte preto, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada rozhodla o skrátení lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie). Panie poslankyne, páni poslanci, všetci, ktorí mali záujem hlasovať, hlasovali? (Smiech v sále.) Keďže nikto sa nehlási, päťminútová prestávka.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím, keby ste zaujali miesta. Takže, panie poslankyne, páni poslanci, budeme ešte raz hlasovať o návrhu vlády na skrátené konanie. Prosím, keby sme sa prezentovali a hlasujme.
(Hlasovanie). Ďakujem pekne. Keďže je tu veľa poslancov, ktorí nemajú záujem hlasovať, budeme pokračovať v rokovaní o prerušenej rozprave o návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2008 (tlač 1082).
Poprosím pána prezidenta Fondu národného majetku Petra Šimka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Milana Reháka takisto, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Do rozpravy je ešte prihlásený pán poslanec Jozef Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Poprosím ostatných o pokoj v rokovacej miestnosti. Pokračujeme v rokovaní vystúpením v rozprave pána poslanca Jozefa Mikuša.
Pán poslanec, ešte jednu technickú informáciu. O 17.00 hodine je riadne hlasovanie. Navyše po hlasovaní máme ešte dve tajné hlasovania, takže upozorňujem poslancov, že tak budeme pokračovať.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán prezident, kolegyne, kolegovia, možno sa budem opakovať z predchádzajúceho roku, keď sme rokovali o výročnej správe činnosti Fondu národného majetku, ale každý súdny človek, čo si prelistuje aj tú súčasnú výročnú správu, musí prísť k záveru, že táto inštitúcia, ktorá ročne pohltí na vlastnú činnosť milióny eur, túto inštitúciu treba zrušiť. (Ruch v sále.)
Fond v súčasnej podobe a so súčasnou náplňou činnosti je inštitúcia, ktorá je zbytočná a v čase hospodárskej krízy plytvá neuveriteľne zbytočne peniazmi. Uvediem niekoľko dôvodov.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, poprosím na chvíľu o trpezlivosť. Poprosím všetkých, ktorí nemajú záujem byť na rokovaní tohto bodu tak, aby opustili rokovaciu sálu, aby sme mohli pokračovať tí, ktorých to zaujíma.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Spravovanie majetku. V roku 2008 spravoval fond majetok v hodnote 2,8 miliardy eur, čo je takmer 85 miliárd korún. Z tohto pohľadu sa môže zdať, že ide o veľmi slušnú náplň, veď starať sa o takýto majetok nie je určite maličkosť. Keď sa však pozrieme na štruktúru majetku bližšie, prídeme k inému záveru. Podľa výročnej správy išlo o podiely v 95 akciových spoločnostiach, z ktorých však 50, to znamená viac ako polovica bola v konkurze alebo v likvidácii. Pritom viac ako polovičný podiel, ktorý zaručuje presadenie vplyvu akcionára na riadenie spoločnosti mal fond v necelej tretine prípadov. Poďme však ešte ďalej.
Keď sa pozrieme na štruktúru spoločnosti, zistíme, že ide hlavne o veľké štátne a pološtátne energetické a telekomunikačné podniky, pritom v šiestich z nich, konkrétne Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne, Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika vykonáva akcionárske práva ministerstvo hospodárstva. Takže nie fond, ale vládne ministerstvo. Akú prácu má potom fond? Ak má byť hlavná agenda činnosti fondu toto, potom ho možno pokojne zrušiť a akcionárske práva vo zvyšku ešte nepresunutých spoločností presunúť na rezortné ministerstvá.
Fond vlani získal prostredníctvom dividend zo spoločnosti, kde vlastnil podiely 16,7 miliardy Sk. To bolo vyše 97 % jeho príjmov. Tie sa potom presunuli na účet ministerstva financií do štátnych finančných aktív. Ministerstvo v rozpočte verejnej správy síce počítalo s vyššími dividendovými príjmami, až s 18,7 miliardami korún, teda o 2 miliardy viac, ale valné zhromaždenia spoločnosti rozhodli len o takomto podiele z koláča ziskov. Fond sa pre ministerstvo financií stal vlastne iba akýmsi transportným kanálom, ktorým tieto peniaze pretiekli do štátneho rozpočtu, čo bráni tomu, aby príjmy fondu boli priamo príjmami ministerstva.
Druhou oblasťou, kde pôsobí Fond národného majetku, je privatizácia. Áno privatizácia. Vládna koalícia, ktorá nominovala do fondu riadiacich predstaviteľov, síce v roku 2006 vyhlásila, že s privatizáciou končí, avšak privatizuje sa ďalej. Hoci ide o neporovnateľné majetky, pán prezident aj spomínal vo svojom prvotnom vystúpení, nebudem sa opakovať, malé prevody vo výške 849-tisíc korún, čo je zbytočné prepočítavať z korún na eurá.
Zaujímavý je iný prípad, prípad Slovenských lodeníc Komárno, akciová spoločnosť Bratislava. Ten viac svedčí o prelomení záväzného privatizačného embarga. Fond už vlani spustil predaj 30 % akcií lodeníc v nominálnej hodnote 1,6 milióna eur, čo je 48 miliónov korún a tento rok v máji predaj akcií nadobro schválil.
Vo výročnej správe sa píše, že realizácia uznesenia Prezídia fondu z 26. januára 2006 o predaji akcií, citujem, "bola v roku 2006 prerušená v súvislosti so zastavením procesu privatizácie a predajov v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky a nadväzne na to aj orgánov fondu. Pokračovanie realizácie predaja predstavovalo rozhodnutie Výkonného výboru fondu o schválení návrhu hlasovania na mimoriadnom valnom zhromaždení delegovanom zástupcom fondu Slovenské lodenice Komárno, akciová spoločnosť Bratislava". Koniec citátu. Zrozumiteľnejšie povedané, v roku 2006 fond po nástupe novej vlády rozbehnutú a logickú privatizáciu zvyšných 30 % akcií v súlade s programom vlády Roberta Fica zastavil, aby ju potom potichu obnovil.
Ja proti predaju akcií osobne nič nemám, ale načo sa podsúvajú ľuďom takéto lži, že na Slovensku sa neprivatizuje. Tak či tak, ak spočítame privatizačné aktivity fondu v minulom roku, stačia nám na to prsty jednej ruky. Príjmy z privatizácie sú zanedbateľné. Na toto nepotrebujeme osobitnú inštitúciu, takúto privatizáciu hravo s pomocou poradenských firiem dokáže zvládnuť ministerstvo financií alebo ministerstvo hospodárstva.
Samozrejme Fond národného majetku vykonáva aj iné činnosti, spomeniem len niektoré, prevody cenných papierov, kde vyplatil vlastné dlhopisy 420 oprávneným osobám v celkovej sume niečo vyše milión korún a vykonal 58 prevodov akcií na základe kúpnych zmlúv. Reštitúcia, bezodplatné prevody v 73 prípadoch previedol majetok v hodnote 203 miliónov korún.
Fond vymáhal pohľadávky, ale podľa správy v roku 2008 žiadnu nevymohol. K 31. decembru 2008 spravoval klasifikované pohľadávky z privatizačných a iných zmlúv v hodnote 5,4 miliardy korún, čo je 180 miliónov eur.
Fond viedol aj súdne spory, pričom v troch štvrtinách prípadov podľa sumy používal interných, vo zvyšku externých právnikov a kontroloval a vybavoval sťažnosti. To je všetko. Keď sa pozrieme na tieto iné činnosti, až na vymáhanie pohľadávok a riadenie súdnych sporov ide o absolútne zanedbateľné veci, ktoré sa dajú riešiť inými existujúcimi štátnymi inštitúciami.
Čo sa týka hospodárenia, v roku 2008 mal fond príjmy vo výške 17,2 miliardy korún, čo je 570 miliónov eur. Keď sa pozrieme na štruktúru, vidíme, ako som už spomínal, že až na 2,5 % z celkového objemu išlo o príjmy z dividend. Takmer celý zvyšok tvorili úroky z peňažných úložiek fondu. Výdavky naoko bohatého fondu boli vyššie od príjmov o viac ako 250 miliónov korún, teda o vyše 8 miliónov eur. Teda fond hospodáril s deficitom. Príjmy z dividend, ako som spomínal, presunul fond do štátnych finančných aktív, viac ako 350 miliónov korún, teda takmer 12 miliónov eur uložil fond do spoločnosti DMG Group na zvýšenie jej základného imania a nákup jej akcií. Viac ako 156 miliónov, teda vyše 5 miliónov eur použil na nešpecifikované, citujem, "náklady fondu spojené s podporou privatizácie", koniec citátu, a takmer celý zvyšok, ostatok pohltili výdavky fondu na jeho činnosť. Tvorili 127 miliónov Sk, čo je vyše 4,2 milióna eur. Aké je to číslo?
Ak by dividendy z podielov v štátnych a pološtátnych firmách tiekli priamo do rozpočtu ministerstva financií a úroky z úložiek by sa rovnako pripisovali inej štátnej inštitúcii, potom by mal vlani fond príjmy iba vo výške necelých 30 miliónov korún. Takže 100 miliónov korún na svoju činnosť by musel zohnať inde. Opakujem znovu, načo je potom takáto inštitúcia?
Vrátim sa ešte k pohľadávkam a súdnym sporom. Inžinier Ondrej Božík, ktorý vykonával audit účtovnej závierky fondu za minulý rok v správe píše, citujem: "V zmysle platnej legislatívy a zmluvných záväzkov existuje viacero možných udalostí a s nimi súvisiacich možných strát. Fond národného majetku Slovenskej republiky aj napriek vynaloženému úsiliu disponuje len čiastočnou analýzou výšky predpokladaných strát. Preto som sa nemohol uistiť o výške potrebných rezerv a opravných položiek na uvedenie v poznámkach k účtovnej závierke, ak vôbec nejaké sú potrebné." Koniec citátu.
Tento šalamúnsky výrok audítora napriek akejsi viere, že to nebude až také zlé, pripúšťa straty, na ktoré je potrebné vytvoriť opravné položky. O akú časovanú bombu ide vo fonde? Sami tvorcovia správy pripúšťajú, že len v nekonečných súdnych sporoch sa od fondu vymáha takmer 4,7 miliardy korún, čo je 155 miliónov eur. Na druhej strane sa fond v súdnych sporoch domáha oveľa menšej sumy. Vlani fond zo svojich pohľadávok nevymohol nič, jeho úspešnosť je nulová. Akú sekeru vytiahne fond na štátny rozpočet? Nebolo by rozumnejšie preniesť tieto záležitosti pod vládu, aby ich riešila pod prísnejším dohľadom a s väčšími kompetenciami? Nech nás nemýli, že fond mal na konci minulého roku na účtoch z privatizácie stále takmer 9 miliárd Sk, teda takmer 300 miliónov eur. Tieto peniaze sa v čase hospodárskej krízy veľmi rýchlo rozplynú. Čo teda ďalej?
Na základe uvedených zistení je výročná správa o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2008 zle štruktúrovaná, povrchná a málo podrobná. Dostatočne nevysvetľuje, ako sa nakladalo s výdavkami fondu, napríklad s výdavkami spojenými, citujem, "s podporou privatizácie". Koniec citátu. Nenaznačuje, ako dosiahnuť vymoženie nejakých pohľadávok, dostatočne neupozorňuje na riziká. Nešpecifikuje výdavky fondu na jeho vlastnú činnosť a z pohľadu nízkeho objemu vykonanej práce nevyvracia podozrenie na plytvanie s peniazmi.
Na záver opakujem niekoľkokrát nielen ja, ale aj moji niektorí predrečníci, že Fond národného majetku za súčasného stavu je prežitá inštitúcia a treba ho zrušiť. To nie je na vás, pán prezident, samozrejme, prípadné zrušenie Fondu národného majetku je výsostne politická otázka a nesúvisí s vedením Fondu národného majetku. Ak by fond svoju výročnú správu prepracoval a skutočne vysvetlil svoju činnosť za minulý rok, som presvedčený, že tento môj názor by to potvrdilo ešte vypuklejšie. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil k tomuto bodu do rozpravy. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto, takže nielenže končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, ale vyhlasujem aj rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. Takže pán navrhovateľ v záverečnom slove.
P. Šimko, prezident Prezídia Fondu národného majetku SR: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni poslanci, myslím si, že správa o činnosti Fondu národného majetku obsahuje všetky údaje, ktoré boli aj pripomienkované mojimi predrečníkmi. Je veľká škoda, že materiál sa rozdelil do dvoch dní a nie je možné tú kontinuitu nejakým spôsobom zachovať.
Pán poslanec, my sme sa o tom viackrát bavili, pán poslanec Kahanec, neviem, či ho tu vidím, lebo musím reagovať predovšetkým na jeho včerajšie vystúpenie. Chcel by som vás ubezpečiť, že v mnohých veciach máte pravdu. V mnohých veciach, ja vám to aj potvrdím, len, bohužiaľ, plačete na nesprávnom hrobe. Toto vedenie Fondu národného majetku za túto vládnu koalíciu toto, čo vy tu citujete a čo rozprávate nezapríčinilo. To vám doložím do haliera a do koruny.
Cato starší v starom Ríme vždy začínal svoje vystúpenie, hej, Kartágo musí byť zničené. A od vás počúvam už niekoľko rokov: "Fond národného majetku musí byť zrušený."
Zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, zákon č. 92/1991 Zb., ktorý sa vžil do povedomia aj vás, aj všetkých občanov tejto republiky ako zákon o veľkej privatizácii v samej svojej podstate predpokladá a určuje, že to je zákon, síce sui generis, ale ad hoc na jedno použitie, na privatizáciu. Čiže on predpokladá, že fond tu nebude naveky. On presne stanovuje podmienky, za ktorých fond vzniká, kto ho riadi, za akých podmienok môže hospodáriť a s akým majetkom, upozorňujem nie so štátnym. Majetok Fondu národného majetku nie je štátnym majetkom. To je majetok Fondu národného majetku, nie je naviazaný na štátny rozpočet a Fond národného majetku zodpovedá za svoje záväzky svojím majetkom, a nie štát. Ja vám tie pohľadávky, ktoré nevie nikto vyčísliť, ani ten audítor, môžem dať ministrovi financií, ale tým pádom za ne bude zodpovedať štát. A nehovorme o miliardách, hovorme o desiatkach miliárd, možno stovkách miliárd korún, ktoré sa takýmto spôsobom môžu naviazať na štátny rozpočet.
Ale to je len na margo úvodu vystúpenia pána poslanca Kahanca a vás, pán poslanec. Len som veľmi prekvapený, že ste ma ešte nikdy nenavštívili, alebo sa neohlásili či už na prieskum, alebo osobne, rád vás pozvem a môžeme o týchto veciach debatovať. Ja plne chápem, prečo takto vystupujete a prečo chcete, aby Fond národného majetku bol zrušený. No ja, keby som privatizoval aspoň jednu vecičku, tak tiež by som chcel, aby to po mne nikto nikdy nenašiel a zamietol by som to pod koberec. Ale toto vedenie fondu a táto vládna koalícia naozaj nič neprivatizovala. Nemýľme si pojmy s dojmami. O privatizácii nerozhoduje Fond národného majetku. O privatizácii rozhoduje štát a proste reprezentantom štátu je exekutíva, t. j. vláda.
Keď vláda rozhodne, že nejaký majetok štátu prejde na iné osoby, na súkromné alebo na štátne, alebo iných v štáte, proste ona rozhodne, akceptuje privatizačný projekt a udá Fondu národného majetku, ktorý je výkonnou organizáciou, a nie vlády, pán poslanec alebo dámy a páni poslanci, ale Národnej rady, aby to zrealizovala či už pretransformovaním štátneho podniku na akciovú spoločnosť a či už priamemu predajcovi, ktorý dal privatizačný projekt, alebo nejakým iným spôsobom akcie predal. My sme výkonný orgán Národnej rady, nie vlády. Ale vláda ako exekutíva je výkonným orgánom štátu, len tá môže rozhodnúť, čo sa bude privatizovať. Tak mi nevyčítajte, že ja som alebo Fond národného majetku neprivatizoval a nikto nikdy nepovedal, že sa privatizácia skončila. Ministerský predseda tejto vlády nikdy nepovedal, že sa nebude privatizovať. Ministerský predseda tejto vlády povedal, že sa nebudú privatizovať strategické podniky. To je diametrálny rozdiel. Nie, nie, nie.
A ešte raz môžem povedať len toľko, privatizáciu pozastavila ešte vláda pána Dzurindu, ako ste sám povedali v dátume niekedy vo februári v roku 2006. Čiže tie projekty, ktoré boli dané do privatizácie, sa nestihli doprivatizovať. Môžem vám to zodpovedne povedať, že keby neboli predčasné voľby, a to teraz všetci dobre viete, stihne sa doprivatizovať ešte aj ten zvyšok, čo ostal vo Fonde národného majetku, hej, a Fond národného majetku sa zruší, zametie sa archív, rozpustia sa ľudia a nebude žiadnej ľudskej pamäti ani ničoho, čo by zodpovedalo alebo dokázalo odpovedať na otázky, ako vlastne privatizácia prebehla. To je môj osobný názor, nie Fondu národného majetku. Fond národného majetku sa vyjadrí vo svojej správe. Ja si to dovolím osobne povedať. Čiže ešte raz. Nevyčítajte mi, že neprivatizuje Fond národného majetku. Ten nemôže. Privatizovať môže štát. Vy ste volení zástupcovia ľudu, ktorí o tom môžete rozhodnúť a exekutíva, ktorá proste vzišla z volieb, realizuje formu hospodárenia s majetkom.
Znova sa vrátim k tomu, že majetok Fondu národného majetku, ktorý má v portfóliu, ako ste vy citovali koľko spoločností a koľko z nich je funkčných a nefunkčných, zas nezavinila táto vládna koalícia. Zas vám môžem zodpovedne povedať, že čo som zdedil, to mám v portfóliu. Že sú všetci v konkurze a likvidácii, za to nemôže ani terajšie vedenie Fondu národného majetku, ani tento Fond národného majetku. Jemu zostalo v portfóliu niekoľko solventných spoločností, z ktorých svojimi zástupcami nejakým spôsobom sa snaží ovplyvňovať hospodárenie v týchto spoločnostiach.
Ale ešte raz, ani táto vládna koalícia, ani Fond národného majetku v tomto zložení nerozhodol o tom, za aké peniaze, môžem povedať a môžem si to dovoliť, aj keď nemám poslaneckú imunitu, podľa môjho názoru smiešne predal strategické podniky a, bohužiaľ, nielenže predal strategické podniky alebo teda podiely strategických podnikov, ale predal aj manažérske práva. Čiže aj keď majoritný vlastník Fond národného majetku, ktorý vlastní 51 % v týchto akciových spoločnostiach o ničom nerozhoduje, ani nemôže, a to bolo cieľom aj minulého roku aj unbundlingu, aby sa posilnili právomoci a postavenie zástupcov majoritného akcionára v týchto spoločnostiach. Ale to nie je možné zmeniť. Ja vás, prepáčte, nedobre počujem, dovolíte mi dohovoriť.
Druhou časťou, v ktorej pán Kahanec a v podstate aj pán poslanec, ktorý teraz vystúpil, vyčítal, boli pohľadávky. Prekristove rany, ale to som tiež zdedil. Prosím? Pán Kahanec mi to vyčítal. Vyčítal mi, že sme málo pohľadávok vymohli, že prakticky nulovo, že nič nerobíme. Tak vám môžem zodpovedne povedať, pohľadávky predalo vedenie Fondu národného majetku za predchádzajúcej vládnej koalície v rozsahu a teraz poviem reálne sumy 13,4 miliardy Sk pohľadávok predal Fond národného majetku v roku 2006 a boli to aj bonitné pohľadávky a veľmi slušné pohľadávky za 3 % tejto nominálnej hodnoty. Za 3 %.
Takže, prosím vás, čo chcete, aby som ja ešte vymohol, keď už mne ostanú len nevymožiteľné pohľadávky a nič mi iné neostáva, len riešiť trvalé upustenie vymáhania pohľadávok, pretože ten systém, ktorý bol nastavený, nahrával, dovolím si to znova povedať, konkurznej mafii a spôsobom tej privatizácie, ktorá tu bola predtým. Táto garnitúra Fondu národného majetku ani vládna koalícia sa žiadnej takejto veci nedopustila. Ak by bolo treba, môžem to doložiť aj ďalšími číslami. Nechcem zdržiavať vaše rokovanie, lebo čas sú peniaze.
Akcionárske práva, pán poslanec. Zas to nebol Fond národného majetku, ktorý by sa vzdal výkonu svojich akcionárskych práv. Zas to bola predchádzajúca vládna garnitúra, ktorá to týmto spôsobom vyriešila, že výkon akcionárskych práv, ktoré sú vlastníctvom Fondu národného majetku, previedla na rezortné ministerstvá, čo je ad absurdum, pretože ministerstvo je regulátorom daného odvetvia a je vykonávateľom akcionárskych práv. Obchodný zákonník jednoznačne stanovuje, že akciová spoločnosť je na to, aby vytvárala zisk. Ako chcete od regulátora, aby vytváral zisk? To si živo neviem predstaviť, hej.
V mnohých veciach s vami súhlasím. Napríklad tým, že hovoríte, že Fond Národného majetku nemá iné príjmy. A z čoho by ich mohol mať? Snaží sa hospodáriť vo svojich akciových spoločnostiach tak, ako je to možné. Ale veď ja vám hovorím, že zákon o podmienkach prevodu majetku na iné osoby predpokladá svoje zrušenie. Ale vy si predstavujete to zrušenie, ja sa nedám vytočiť, nebojte sa, veľmi jednoducho.
Privatizácia nekončí tým, že niekomu niečo predáte. Vážení páni, proces privatizácie je dlhodobý a ešte dlhodobejší je proces podmienok prevodu tohto štátneho majetku. Tam sú podmienky, že nie každý vám položí kufrík cash na stôl teda, ako myslím kúpnu cenu za privatizačný objekt alebo za privatizačný podnik. Tam sú podmienky splatnosti. Kalendár splatnosti, podmienky stanovenia plnenia, sú tam podmienky možnosti započítania a investícií a sú tam podmienky dodržiavania prevádzky alebo zamestnanosti. Toto niekto musí robiť a musí kontrolovať. A ak si myslíte, že proste na to má iný rezort dostatok pracovných miest, tak to je absurdum. Pretože, ak by sme aj zrušili Fond národného majetku, tak tí pracovníci, keď prejdú pod iný rezort, tí tam zostanú a tí to musia robiť. To je jedno, rozumiete, pod aký rezort patria. Tú činnosť niekto musí vykonávať ešte niekoľko rokov, hej.
Ďalšia vec je. Hovoríte o tom alebo teda vo vašich vystúpeniach ste povedali, že Fond národného majetku je moloch a že proste neplníme uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré hovorí o znižovaní počtu úradníkov. Nie vy pán poslanec, pán Kahanec to povedal, mám to tu poznačené. Ja viem, že ste tu všetci neboli. Ale keď zoberiete, že od roku 2006, od polovice roku 2006 do polovice roku 2009 zo 150 zamestnancov Fondu národného majetku ostalo 90, tak mi povedzte, ktorý rezort takýmto radikálnym spôsobom v percentách viac ako 10 % ročne toto dokázal. Ja som si plne vedomý, že keď neprivatizujeme, nemáme toľko práce, a preto som aj so svojím predsedom výkonného výboru, viceprezidentom prijal také opatrenia, že znižujeme stavy na optimálne počty existencie sekcií a ich činnosť, pretože to sa nedá celkom zrušiť nič. A tie čísla, ktoré hovoríte, že sme len toľko pohľadávok vymohli, lebo toľko dlhopisov vymohli alebo toľko. Viete si predstaviť tú situáciu, že sme prehrali súdny spor aj na Ústavnom súde o dlhopisoch a že proste neviem si živo predstaviť, koľko stoviek miliónov korún nás to bude stáť a ktoré budeme musieť zaplatiť?
Ešte jednu vec, ktorú proste pán Kahanec spomenul. Veľmi ma mrzí, že tu nie je. Teda dve veci, hej. Absurdne napadol spor Letiska Milana Rastislava Štefánika, dokonca keďže som tu už druhý deň, som zachytil, že to niekto nazval letiskom, kde budú v najbližšej dobe pristávať len práškovacie lietadlá. Samozrejme, SkyEurope je teraz v hre. Niekto to tak nazval, zachytil som to tu. (Reakcie v sále.) Prepáčte, pán poslanec, nedovolil som si, hej. Ale ak si myslíte, že Letisko Schwechat a nemenovaná veľká investičná skupina chcela Letisko Bratislava kúpiť len preto, aby tam pristávali práškovacie lietadlá, tak sme na omyle. Nikto proste Letisko Bratislava nepodceňuje. To ja hovorím, to je moje vyjadrenie, prepáčte, ale oni, ja som si dovolil, pretože oni vystúpili k výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku.