M. Hort, podpredseda NR SR: Pán prezident, ja vás nechcem z tohto miesta v žiadnom prípade nejakým spôsobom usmerniť ani poúčať, ale skúste dokončiť svoje záverečné slovo, pretože, ak by ste boli takto vystúpili v rozprave, tak by mohli i na vás reagovať. A vás poprosím, keby ste už prestali komunikovať s niekým, kto vystupuje v záverečnom slove.
P. Šimko, prezident Prezídia Fondu národného majetku SR: Prepáčte, ospravedlňujem sa. Ešte veľmi rýchlo k tomu, že tajne privatizujeme Lodenice Komárno. Lodenice Komárno nie sú pôvodné Lodenice Komárno, to sa už krásnym spôsobom dostalo do ničoho, to založil Fond národného majetku s ďalším investorom. Tam je zmluva zase, tú, ktorú vytvorilo predchádzajúce vedenie fondu za vládnej garnitúry predchádzajúcej vlády, kde jednoznačne stanovilo zmluvu. Stanovilo podmienky, akým spôsobom je možné predať akcie, ktoré sa musia ohodnotiť, a jednoznačne stanovilo predkupné právo majoritného vlastníka alebo teda iného spoluvlastníka. To sme len zrealizovali to, čo sa malo zrealizovať, pretože podmienka navŕšenia základného imania a rozvoja spoločnosti a zachovanie zamestnanosti bola pre Fond národného majetku väčšia priorita, keď to urobí 100-percentný vlastník, akoby Fond národného majetku do toho mal investovať peniaze. A ešte raz upozorňujem, k tomuto sme pristúpili vlani za konjunktúry, kde ceny akcií boli ohodnotené za vlaňajšie peniaze a za tento rok budú vyplatené. Tohto roku by to bolo omnoho nižšie. Prepáčte, to je všetko, na čo som chcel zareagovať.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca nechce využiť právo záverečného slova. Pán prezident, ale teraz to v dobrom naozaj myslím, že keď chceme v záverečnom slove dávať otázky poslancom, tak vtedy už potom nie je možný ďalší dialóg, lebo jednoducho nie je v zmysle rokovacieho poriadku priestor na odpovede, tak ak treba dať ešte otázky na doplnenie, tak potom v rozprave v budúcnosti, a to myslím v tom najlepšom úprimnom úmysle.
No pristúpime teraz k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
Návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za 2008.
Návrh má parlamentnú tlač 1083 a spoločná správa výborov má tlač 1083 a.
Materiál uvedie prezident Prezídia Fondu národného majetku pán Peter Šimko, ktorého ešte raz prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči.
P. Šimko, prezident Prezídia Fondu národného majetku SR: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni poslanci, ešte raz sa ospravedlňujem, že som trošku možno emotívne vystúpil k tým poznámkam, ktoré tam boli, ale skutočne som chcel niektoré veci vysvetliť na takejto úrovni.
Vážené dámy a páni, predmetom predkladaného materiálu je ročná účtovná závierka Fondu národného majetku za rok 2008, ktorú zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby č. 92/1991 Zb. v zmysle § 32 ods. 3 po prerokovaní vo vláde stanovuje Fondu národného majetku predložiť ju na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Predkladaná účtovná závierka je riadna individuálna účtovná závierka za rok 2008, teda za obdobie 1. 1. do 31. 12. 2008 a bola spracovaná podľa slovenských právnych predpisov. Účtovná závierka fondu vyjadruje finančnú situáciu k poslednému decembru roku 2008 a výsledky činnosti Fondu národného majetku za minulý rok. Účtovnú závierku, ktorú máte k dispozícii, tvorí súvaha fondu, výkazotvorby a použití majetku, výkaz o nákladoch na správnu činnosť fondu a poznámky k účtovným výkazom. Uvedené výkazy sú súčasťou predloženého materiálu.
Ročnú účtovnú závierku, ktorá tu už bola citovaná, overila na základe výberového konania audítorská spoločnosť Ing. Ondreja Boržíka, PhD. Predkladaná ročná účtovná závierka bola prerokovaná výkonným výborom, Prezídiom a Dozornou radou Fondu národného majetku a 13. mája bola prerokovaná vo vláde Slovenskej republiky. Všetky tieto orgány odporučili účtovnú závierku Fondu národného majetku prijať bez pripomienok.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo opäť Milanovi Rehákovi, ktorého aj v tomto prípade určil ako spoločného spravodajcu výbor pre hospodársku politiku.
M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán predseda, pán prezident Fondu národného majetku, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2008, máme to v tlači 1083.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1074 z 9. apríla 2009 pridelil návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2008 na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore do 12. júna 2009, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, ktorý zároveň poveril úlohou gestorského výboru. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 10. júna 2009 a uznesením č. 515 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.
Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku prerokoval návrh 9. júna 2009 a neprijal uznesenie, nakoľko predmetný návrh nezískal potrebný súhlas požadovanej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené. Gestorský výbor na základe stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2008 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2008 bola schválená uznesením č. 527 dňa 16. júna 2009.
To je z mojej strany všetko, pán podpredseda, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku ani v tomto prípade. A preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem ju za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán prezident. Hlasovať budeme o 17.00 hodine. Teraz pristúpime k
Správe o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2008.
Táto správa má tlač 1069 a spoločná správa výborov má tlač 1069a.
Správu uvedie predseda Rady pre reguláciu Jozef Holjenčík, ktorého týmto vítam na rokovaní Národnej rady a prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.
J. Holjenčík, predseda Rady pre reguláciu sieťových odvetví: Vážený pán podpredseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s ustanoveniami zákona o regulácii sieťových odvetví vám predkladám Správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2008.
Uplynulý rok bol rokom, v ktorom sa mohla naplno prejaviť v praxi sieťových odvetví nová regulačná politika vypracovaná Radou pre reguláciu. Premietli sa do nej všetky ustanovenia európskej legislatívy, ktorá bola implementovaná do právneho poriadku Slovenska v roku 2007. Zároveň sa vytvorili všetky predpoklady pre komplexnú aplikáciu novej regulačnej motivačnej metódy do všetkých sieťových odvetví. Jej výsledkom je stabilizácia a predvídavosť vývoja cien na dlhšie časové obdobie s predpokladom do roku 2011.
Uplynulý rok bol poznačený turbulentným vývojom na svetových trhoch s elektrinou a plynom, z ktorého bolo jednoznačne zrejmé, že v obchodovaní s komoditami sa začali prejavovať špekulatívne prvky.
Úrad v uplynulom roku nepodľahol tlakom predstaviteľov svetových sieťových odvetví a trpezlivo monitoroval situáciu, výsledkom čoho bola stabilizácia cien. Že to bola cesta správna, ukázal vývoj v druhej polovici roku 2008, keď ceny začali prudko klesať.
V predloženej správe sú podrobne rozobraté všetky sieťové odvetvia, vývoj cien a perspektíva na rok 2009, nakoľko ceny pre rok 2009 boli stanovované v cenovom konaní už v roku 2008. V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že žiadne zo sieťových odvetví pri aplikácii novej regulačnej politiky neutrpelo. Všetky regulované subjekty mali zabezpečenú úhradu nákladov spojených so sieťovými odvetviami a zároveň primeraný zisk. Úrad totiž podrobne sleduje vývoj ekonomických ukazovateľov jednotlivých subjektov a pri rozhodovacích procesoch berie do úvahy aj tento aspekt.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je orgánom štátnej správy, ktorého úlohou je zabezpečovať stabilitu v sieťových odvetviach, brániť zneužívaniu dominantného postavenia hráčov v sieťových odvetviach, ale zároveň zabezpečovať právo na spravodlivé ceny tak, aby regulované subjekty mohli slobodne rozvíjať svoju činnosť a zároveň, aby odberatelia mohli uhrádzať ceny za dodávku energií a vody.
Ďakujem za pozornosť, pán podpredseda, skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo Stanislavovi Janišovi, ktorého určil výbor pre hospodársku politiku ako spoločného spravodajcu k tejto správe. Žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Aj predseda Úradu sa dočkal.
Kolegyne, kolegovia, podávam správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako poverený spravodajca výboru pre hospodársku politiku. Túto správu prerokoval výbor pre financie, rozpočet a menu so záverom správu schváliť a výbor pre hospodársku politiku, ten však neprijal uznesenie. Gestorský výbor - výbor pre hospodársku politiku vo svojej spoločnej správe odporúča predmetnú správu schváliť.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nedostal som do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Klára Sárközy ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda, dovoľte mi oboznámiť vás s časťou uznesenia a dať vám jednu otázku.
Národná rada minulý týždeň, ak sa dobre pamätám 18. júna vo štvrtok prijala v skrátenom legislatívnom konaní zmenu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.
Podľa vyjadrenia odborníkov, ktoré som zastihla, títo odborníci sa vyjadrili v tom zmysle, že tento novoprijatý zákon nemusí splniť ten svoj cieľ, kvôli ktorému Národná rada prijala tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. To znamená, že zatepľovanie nemusí priniesť svoj žiadaný efekt.
Aby som to v krátkosti vysvetlila prečo. Samozrejme aj poslanci za Stranu maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja hlasovali za prijatie tohto vládneho návrhu zákona, pretože si myslíme, že zatepliť bytové domy aj rodinné domy treba, aby sa znížila spotreba energie. S tým sme žiaden problém nemali.
Moja otázka vyvstáva z toho, že tí odborníci sa vyjadrili v tom zmysle, že prečo nemusí splniť ten svoj cieľ, pretože Úrad pre reguláciu sieťových odvetví výnosom z 23. júla 2008 pod č. 6/2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien tepla, umožňuje výrobcovi, dodávateľovi tepla určiť záväznú objednávku tepla u odberateľa, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom podľa spotreby v predchádzajúcom období.
Tie moje informácie boli také, že dokonca za predchádzajúce tri roky. Túto objednávku mu účtujú vo fixných nákladoch v nasledujúcom období bez ohľadu na to, či bytový dom vykonal opatrenia na elimináciu tepelných strát, napríklad či dom zateplil, alebo nie.
Tento postup však podľa môjho vedomia vôbec nezohľadňuje aktivity vlastníkov bytu smerujúcich k zníženiu spotreby tepla zatepľovaním, nemotivuje k racionalizácii spotreby tepla na vykurovanie a v konečnom dôsledku poškodzuje konečného spotrebiteľa. A tie moje informácie sú také, že tie nové sadzby by mali byť na predchádzajúce tri roky, keď som teda dobre pochopila. Tak Úrad zistí spotrebu za predchádzajúce tri roky podľa tohto výnosu. Teraz, keď niekto zateplí ten dom, tak nebude platiť za spotrebu po zateplení, ale za spotrebu, ktorá bola pred zateplením.
Moja otázka na vás, pán predseda, je, či tie informácie sú správne. A výbor pre sociálne veci a bývanie na môj podnet jednomyseľne prijal uznesenie, ktorým vás vyzýva na to, keď je to pravda, aby ste tento výnos legislatívnymi zmenami zmenili. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Kláry Sárközy sa nehlási nikto. Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy. Pán navrhovateľ, predpokladám, že chcete reagovať v záverečnom slove. Áno? Takže uzatváram rozpravu a dávam teraz priestor pánovi navrhovateľovi, aby reagoval na vystúpenie v rozprave pani poslankyne Kláre Sárközy. Nech sa páči.
J. Holjenčík, predseda Rady pre reguláciu sieťových odvetví: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, máte skutočne zlé informácie a nepravdivé, pretože minulý týždeň bola prijatá novela výnosu č. 6/2008, na ktorý sa odvolávate a ktorým sa málinko uľahčili, práve vylepšili podmienky pre tieto zateplené objekty. To, že tri roky boli základom pre nastavenie takzvaného regulačného príkonu, to znamená toho tepla, ktorý skutočne ten objekt odoberal a variabilná zložka tvorí 70 % koncovej ceny. Čiže to je to, za čo platíte podľa merača.
Čiže, keď zateplíte objekt, tak okamžite sa vám prejaví v zníženej spotrebe, to znamená v tej variabilnej zložke skutočného zateplenia. Novelou výnosu č. 6 sa umožnilo prerozdelenie aj fixných nákladov, to znamená, že keď ste zateplili počas tohto trojročného obdobia, tak je možné, aby vám dodávateľ tepla fixné náklady prerozdelil. Čiže ten, kto zateplil, vykáže vlastne úsporu, čiže bude platiť nižšie fixy, a ten, kto nezateplil, bude platiť fixy vyššie. Čiže je možné už prerozdeliť tento fix. Ale opakujem, najväčšia časť úspory sa vám prejaví hneď po zateplení práve vo variabilnej zložke, ktorá tvorí 70 % z celkovej ceny tepla.
M. Hort, podpredseda NR SR: Skončili ste? Ďakujem pekne. Spýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť v záverečnom slove? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a takisto budeme hlasovať o 17.00 hodine. Teraz pristúpime k
Správe o stave ochrany osobných údajov za roky 2007 až 2008.
Správa má parlamentnú tlač 980 a správa výboru má tlač 980a.
Správu uvedie predseda Úradu pre ochranu osobných údajov Slovenskej republiky pán Gyula Veszelei. Vítam ho na rokovaní Národnej rady a prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.
Gy. Veszelei, predseda Úradu pre ochranu osobných údajov SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi uviesť v poradí už šiestu Správu o stave ochrany osobných údajov v Slovenskej republike za obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2008.
Správa obsahuje výsledky hlavných činností Úradu, ktoré vzhľadom na krátkosť času nebudem vymenovávať, ale postupne sa vyjadrím k ich jednotlivým úlohám.
Okrem toho obsahuje aj výsledky prieskumu verejnej mienky. Prieskum bol realizovaný vo februári roku 2009. Bol zameraný na zistenie informovanosti občanov v oblasti ochrany osobných údajov.
Dovoľte mi uviesť niekoľko údajov, ktoré sa týkajú inšpekčnej činnosti, dalo by sa povedať, v nosnej oblasti nezávislého dohľadu, ktorý Úrad vykonáva. Tu možno badať narastajúci trend v počte šetrených prípadov, a to či už na základe oznámení dotknutých osôb, alebo na základe sťažností, respektíve podnetov iných subjektov, alebo na základe konania z úradnej povinnosti.
Uvediem len niekoľko čísiel, ktoré potvrdzujú vyššie uvedené. Útvar inšpekcie súhrnne šetril 525 prípadov. K tomu vykonal 207 kontrol a vydal 179 opatrení a možno povedať, že je to viac ako 98-percentné rešpektovanie rozhodnutí Úradu kontrolovanými subjektmi vzhľadom na počet podaných opravných prostriedkov.
Úrad uložil v rámci týchto kontrol 21 pokút v hodnote 1 153-tisíc Sk, čo je vyše 39-tisíc eur. Podal päť oznámení orgánom činným v trestnom konaní. A treba povedať, že Úrad vykonal množstvo celoslovenských kontrolných akcií, ktoré boli zamerané najmä na šetrenie vlastných zistení odhalených pri výkone preventívnej činnosti u prevádzkovateľov informačných systémov.
Celkom stručne uvediem niekoľko oblastí, na ktoré boli kontroly zamerané. Išlo o plnenie si povinnosti registrácie informačných systémov alebo vedenia ich evidencie prevádzkovateľmi, o spôsob identifikácie osôb pri jednorazovom vstupe do priestorov prevádzkovateľa, o kontroly kamerových systémov. Desať kontrol bolo vykonaných v pohrebných službách a podobne. Ďalej to boli kontroly na spracovanie osobných údajov exekútorskými úradmi, notárskymi úradmi, advokátskymi kanceláriami a advokátmi.
Ďalej tieto celospoločenské kontroly sa týkali oblasti zdravotníctva, a to štátnych, ako aj neštátnych zariadení. Ďalej to boli kontroly v lekárňach a zdravotných poisťovniach.
Vzhľadom na krátkosť času nebudem vymenovávať spôsoby a formy porušovania zákona. Len stručne spomeniem, že sa týkali zverejňovania rodného čísla, bezpečnostných projektov, označovania priestorov pri monitorovaní kamerovými systémami, nedodržania lehôt a podobne.
Treba zdôrazniť, že v uvedenom hodnotenom období pokračoval aj hodnotiaci proces ohľadne vstupu Slovenskej republiky do Schengenského priestoru. V tom období, teda pred vstupom sa Úrad zameral hlavne na výkon konzultačných, prieskumných, vzdelávacích aj kontrolných aktivít u prevádzkovateľov policajných informačných systémov, ako aj prevádzkovateľov národných častí európskych informačných systémov, napríklad Europol, Sirene, Colný kriminálny úrad a podobne.
Ďalej pokračoval Úrad aj v špeciálnych kontrolných akciách, v ktorých preveroval postup pri vydávaní víz, pripravenosť pracovísk na implementáciu požiadaviek uvedených v schengenskom katalógu pri vydávaní víz, ako aj na plnenie povinností podľa zákona o ochrane osobných údajov.
Takto v priebehu roku 2007 vykonal kontroly na zastupiteľských úradoch, respektíve konzulátoch Slovenskej republiky v Belehrade, Záhrebe, Minsku, Užhorode, Sankt Peterburgu, Ankare, Istanbule. Celý hodnotiaci proces Schengenu bol úspešne ukončený koncom roku 2007. Slovenská republika vstúpila do Schengenského priestoru. Treba však povedať, že Úrad naďalej pokračoval a pokračuje v týchto aktivitách. Sú to však úlohy trošku iného zamerania, najmä sú to úlohy pri aktualizácii schengenských štandardov a výkony bežných kontrol u prevádzkovateľov informačných systémov, ďalej sa týkajú implementácie schengenského informačného systému druhej generácie, v skratke sa tomu hovorí SIS 2, pri vybavovaní sťažností dotknutých osôb a zúčastňuje sa aj schengenských hodnotiacich misií v krajinách Európskej únie. Podobne boli v roku 2008 vykonané kontroly na konzulátoch v Prahe, v Brne, ale aj Kuvajte a Damasku.
V rámci ďalšej nie menej dôležitej činnosti Úradu, a to legislatívnoprávnej Úrad posudzoval 551 návrhov všeobecne záväzných právnych noriem, ako aj iných právnych dokumentov a podal k nim 67 zásadných pripomienok. Tieto sa týkali v prevažnej miere zosúladenia legislatívy rezortov so zákonom o ochrane osobných údajov. Treba povedať, že v tejto oblasti nastal pomerne vysoký nárast agendy o vyše 20 %.
Úrad vykonával taktiež registrácie zodpovedných osôb, informačných systémov, poskytoval odpovede fyzickým osobám, ako aj firmám. Takouto formou vybavil asi 1050 prípadov.
Ešte v roku 2005 Úrad vykonal novelizáciu zákona o ochrane osobných údajov v podobe takzvanej euronovely, čím bol dosiahnutý vysoký stupeň implementácie európskej legislatívy, predovšetkým smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o ochrane jednotlivca pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. Napriek kladnému hodnoteniu novelizovaného zákona Európskou komisiou v roku 2006 Úrad naďalej hľadal a hľadá možnosti jeho zdokonaľovania a ku koncu tohto roka pripravuje ďalšiu novelu zákona.
Ďalej by som sa chcel v krátkosti zmieniť o zahraničných aktivitách Úradu vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Zamestnanci Úradu sa zúčastňovali pravidelných zasadnutí viacerých pracovných skupín Európskej komisie, ako je skupina WP 31 - pre otázky zahraničného prenosu údajov, WP 29 - ochrana osobných údajov, jej podskupín, ako aj výborov dohovoru 108. Takisto skupín zriadených pre takzvaný tretí pilier. To sú policajné záležitosti, justičné a colné agendy a podobne.
Taktiež sa zúčastnili zástupcovia Úradu medzinárodných konferencií, ako aj iných podujatí organizovaných pravidelne o problematike ochrany osobných údajov. Boli to aj dvojstranné stretnutia na základe požiadania partnerských úradov, najmä v súvislosti so zavedením schengenského informačného systému v Poľsku, Rumunsku, v Českej republike.
V súvislosti so zrušením víz pre krátkodobé cesty do Spojených štátov amerických sa zástupcovia Úradu zúčastňovali aj na rokovaniach medzi zástupcami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Spojených štátov amerických, a to pri príprave rozhodujúcich dokumentov a právnych aktov.
Úrad poskytol taktiež stanoviská k dokumentom pri rokovaniach Koreper 2.
A dovolil by som si povedať pár slov ešte o dôležitej agende Úradu stálej, čo je spracovanie vyjadrení a vydávanie rozhodnutí k cezhraničnému prenosu osobných údajov do tretích štátov, ktoré nezaručujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov. Uskutočňuje sa to v zmysle príslušných rozhodnutí Európskej komisie.
Chcem tiež zdôrazniť, že zvyšovanie právneho vedomia verejnosti v oblasti ochrany osobných údajov patrí medzi prioritné činnosti Úradu a na tento účel si Úrad pravidelne dáva vykonať prieskum verejnej mienky. Doterajšie prieskumy ukazujú postupný nárast a stále sa zvyšujúce právne vedomie, pričom za hodnotené dvojročné obdobie zvýšenie predstavovalo 5-percentuálnych bodov. Tým celkovo informovanosť dosiahla 56-percentuálnych bodov. Znamená to toľko, že 56 % opýtaných respondentov uviedlo, že pozná svoje práva na ochranu osobných údajov vyplývajúce zo zákona o ochrane osobných údajov. Treba povedať, že v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie je to veľmi dobrá úroveň.
Takmer na záver by som chcel poznamenať, že úroveň a výsledky práce akéhokoľvek úradu determinuje celý rad faktorov. Je to odborná pripravenosť, kvalita, počet zamestnancov, ich pracovné podmienky, vybavenosť pracoviska, organizácia a riadenie práce, medziľudské vzťahy a v neposlednom rade ich finančná motivácia.
Ako vidieť z vyššie uvedeného, náš Úrad na jednej strane má pomerne rozsiahle a rôznorodé úlohy a pôsobnosť. Na druhej strane má pomerne nízky počet zamestnancov. Je to zo 43 plánovaných obsadených 35 a veľmi skromný rozpočet, ktorý sa nám nijako nedarí zvýšiť alebo zreálniť. Je to menej ako jeden milión eur. Obávam sa, že takýto stav do budúcnosti nie je zárukou očakávaného rozvoja v danej oblasti.
Prípadné nedostatky pri plnení národných, ale aj medzinárodných úloh či záväzkov z akýchkoľvek dôvodov môžu mať negatívne následky z hľadiska posudzovania Slovenskej republiky ako dôveryhodného člena Európskej únie.
Záverom si dovoľujem konštatovať, že v hodnotenom období Úrad i napriek vyššie spomínaným problémom - aj vďaka mimoriadnemu vypätiu síl pracovníkov spĺňal všetky svoje zákonom stanovené povinnosti, ako aj ostatné úlohy. Takmer všetky výsledky a výkony, väčšinou vyjadriteľné aj v číslach, vzrástli a zlepšili sa oproti predchádzajúcemu obdobiu.
Úrad sa snažil vyjsť v ústrety predovšetkým požiadavkám štátnych orgánov, ako aj ostatných subjektov z verejného a súkromného sektora, ako i občanov v rámci svojich možností a v rámci zákona. Úrad nevytváral a neindikoval žiadne kauzy, ktoré by mohli znevažovať jeho poslanie či postavenie, alebo spochybniť dobré meno Slovenskej republiky. A v tomto duchu je rozhodnutý pokračovať aj v budúcnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené činnosť a celkové fungovanie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky za uplynulé obdobie dvoch rokov osobne hodnotím ako rozhodne úspešné a pozitívne.
Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem vám za vašu pomoc v uplynulom období i za vašu pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz prosím povereného člena výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Lászlóa Nagya, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pán spravodajca, máte priestor pre vašu reč.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložil informáciu o rokovaní o správe o stave ochrany osobných údajov za roky 2007 až 2009 vo výbore.
V súlade s § 38 ods. 1 písm. o) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov predložil úrad na ochranu osobných údajov dvojročnú správu o stave ochrany osobných údajov.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil správu o stave ochrany osobných údajov na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o stave ochrany osobných údajov na svojej 50. schôdzi 17. júna 2009. Výbor uznesením zo 17. júna č. 215 správu o stave ochrany osobných údajov zobral na vedomie a odporúča, aby ju Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie.
Pán predsedajúci, skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne, pretože písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem aj vám pán predseda, aj pánovi spravodajcovi.
Vzhľadom na to, že sa nám priblížila 17.00 hodina, vyhlasujem trojminútovú prestávku do 17.00 hodiny a o 17.00 hodine bude nasledovať hlasovanie o prerokovaných bodoch. Poprosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania, aby sa dostavili do rokovacej sály.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní. Ospravedlňujem sa, len som čakal na svoju kartu.
Poprosím teraz pána poslanca Pelegriniho, aby uviedol hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, je to tlač 1139.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu s prerokovaním tohto vládneho návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
(Hlasovanie.) 76 prítomných, 75 za.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním.
Teraz budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Pán poslanec Goga, nech sa páči, máte slovo. Uvedie tlač 1108.
P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi najskôr, aby som prečítal dodatok k spoločnej správe k tlači 1108a k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Dňa 24. júna 2009 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1162 zo dňa 19. júna 2009 sa opätovne zaoberal pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom uvedeným v časti IV spoločnej správy. Po a zobral na vedomie...
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, poprosím vás chvíľočku. Dámy a páni, sme v druhom čítaní, poprosím, aby ste venovali pozornosť spravodajcovi.
P. Goga, poslanec: Ďakujem. Po a zobral na vedomie uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 271 z 23. júna 2009, ktorým sa odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva schváliť.
Po b schválil tento dodatok k spoločnej správe (tlač 1108a) k vládnemu návrhu zákona.
A po c poveril ma ako spravodajcu informovať o prijatom uznesení výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa uvedený zákon mení a dopĺňa.
Teraz, pán predseda, prosím, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Ešte, ak dovolíte, pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec ani nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, preto prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 76 za, 58 sa zdržalo.
Tieto body sme schválili.
P. Goga, poslanec: Keďže sme odhlasovali body 1 a 2 zo spoločnej správy a neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy a keďže návrh prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpime k tretiemu čítaniu ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať, pán spravodajca.
P. Goga, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 76 za, 58 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.
Pán poslanec Čech bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách, je to tlač 1023.
J. Čech, poslanec: Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, a to pán poslanec Chrbet, ktorý podal pozmeňujúci návrh. Pani poslankyňa Sárközy podala procedurálny návrh, aby sa pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Chrbeta zaoberal gestorský výbor, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Pán predseda, vy ste pridelili tento pozmeňujúci návrh na prerokovanie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ochranu prírody. Výbor pre hospodársku politiku prerokoval návrh poslanca Chrbeta, o návrhu na uznesenie však nehlasoval, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o návrhu rokoval dnes 24. júna 2009 a súhlasil s ním a odporučil ho Národnej rade schváliť. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy výborov.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 15, 17 až 20, 22 a 27 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich predniesol spravodajca, odporučenie je schváliť.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 81 za, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.
J. Čech, poslanec: Teraz, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 16 a 21 s návrhom gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o ďalších bodoch zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 3 za, 90 proti, 39 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Tieto body sme neschválili.
J. Čech, poslanec: Teraz, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Chrbeta.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Chrbet.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 78 za, 22 proti, 35 sa zdržalo.
Tento návrh sme schválili.
J. Čech, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 78 za, 56 sa zdržalo.
Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nie je záujem o vystúpenie. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.
J. Čech, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru vládny návrh schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 77 za, 57 sa zdržalo.
Schválili sme vládny návrh novely vodného zákona.
Pani europoslankyňa Monika Smolková bude teraz uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu. Pán poslanec Dubravay.
P. Dubravay, poslanec: Pri hlasovaní 191 mi vykázalo, že som nehlasoval. Ja som hlasoval za.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Do záznamu. A teraz pani poslankyňa Smolková uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch. Je to tlač 958.
M. Smolková, poslankyňa: Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili 7 poslanci, z toho pani poslankyňa Rosová a pán poslanec Szigeti dvakrát. Piati poslanci predniesli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu zákona. Bol to pán poslanec Ivančo, pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Rosová, pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Szigeti. Na základe splnomocnenia gestorského výboru ako spoločná spravodajkyňa predkladám návrh, aby sme skrátili lehotu na hlasovanie o dnes podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v rozprave.
Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o súhlase so skrátením lehoty.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 131 za, 1 proti, 3 sa zdržali.
Máme súhlas, pani spravodajkyňa.
M. Smolková, poslankyňa: V súlade s rokovacím poriadkom budeme najprv hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy a majú prednosť pred ostatnými návrhmi. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť a ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie.
Najprv chcem uviesť jednu opravu. Pán poslanec Ivančo pôvodne v rozprave predložil na osobitné hlasovanie bod 60, ale potom opravil, takže 61, aby nedošlo k námietkam.
Takže budeme hlasovať, pán predseda, spoločne o bodoch 1 až 7, 9 až 30, 32 až 35, 37 až 49, 51 až 58, 60, 62, 64, 66, 69, 74 a 75 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.