T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Ján Kvorka, Jozef Rydlo, pán poslanec Senko, pán poslanec Vestenický. Všetko? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

Takže, pán poslanec Ján Kvorka. Pripraví sa Jozef Rydlo.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. S údivom som si vypočul vystúpenie pána poslanca Minárika. Pán poslanec, musím vám povedať, že už tradične vaše vystúpenie vám zle napísali. Zle vám ho napísali, pretože neviem, či ste si uvedomili, o čom ste rozprávali a o čom sa tuná rokuje. Zrejme sa venujete aj iným veciam, ale musím vám pripomenúť, že tu sa rokuje o štátnom jazyku, o ochrane štátneho jazyka. Všetci dobre vieme, že slovenčina je najstarší slovanský jazyk, všetci dobre vieme, že slovenčina je úradný jazyk v Európskej únii, a vaše vystúpenie, som mal dojem, malo odviesť pozornosť od toho, o čom tuná rokujeme, a rozprávať o veciach, ktoré nemajú s týmto nič spoločné.

Zamiešali ste sem všetko možné. Zamiešali ste sem námestie, zamiešali ste sem prezidentskú budovu, zamiešali ste sem čínskych predstaviteľov a ja neviem, kde čo všetko. Ja neviem, akým spôsobom ste to spájali dohromady s týmto, o čom sa tu rokuje, ale nepočul som od vás povedať ani jedno rozumné slovo k tomu, čo by bolo potrebné v tomto štátnom jazyku ešte vylepšiť. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Jozef Rydlo, pripraví sa Emil Vestenický.

J. Rydlo, poslanec: Prosím vás, ja mám iba jednu poznámku, takú usmievavú. Však gróf Apponyi nebol náš minister, ale to bol minister uhorskej vlády. Dobre, Slovensko patrilo k Uhorsku, ale aspoň ako Slovák, alebo resp. Slováci sme ho nepovažovali za nášho ministra. Je to podľa mňa príliš silné prekrúcanie reality. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Emil Vestenický, pripraví sa Ján Senko.

E. Vestenický, poslanec: Pán poslanec, nie som prekvapený obsahom vášho vystúpenia v štýle "pravda je vždy to, čo hovorím ja". Pán poslanec, ale pozorujem, že máte veľký potenciál invenčnej mysle, a domnievam sa, že je obrovská škoda, že tak zbytočne ním plytváte. Radíte vo veciach, za ktoré nenesiete ani neponesiete zodpovednosť. Pohŕdate pritom faktom súvislostí javov a vecí, na ktorý sa neraz veľmi razantne sám odvolávate. V tomto prípade mierite vedľa, ale, bohužiaľ, nie náhodou, nie z nevedomosti, ale so zlým úmyslom - a je to škoda. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Senko. S reakciou sa pripraví Pavol Minárik.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Vážený pán kolega, váš postoj k Slovensku, váš postoj k štátnosti, váš postoj k slovenskému jazyku budete deklarovať hlasovaním. Niekedy netreba slová, stačia činy a verím, že konečne aj z toho miesta, kde sedí opozícia a ktorá niekedy hlasovala proti vzniku Slovenska alebo Ústave Slovenskej republiky, bude mať dnes možnosť opravného termínu, alebo v utorok. Opravného termínu k tomu, aby ten svoj postoj k Slovenskej republike napravila. Ešte raz: máte veľkú šancu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky predrečník Pavol Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Obmedzím sa len na tie prvé dve, asi by mi viacej času neostalo.

K pánovi Kvorkovi. Pán kolega, mne na rozdiel od vás nikto nič písať, samozrejme, nemusí. Kebyže veľmi chcete, tak vám dám predlohu a skúste ju dať grafológovi, že kto to písal. Vy ste určite dobrý Slovák, ktorý používa štátny jazyk. Ale rozum? Rozum nie.

Úsmev pána Rydla určite je dobrý. Chcel by som ho ale vidieť, že či mu náhodou nehasol v tej chvíli, kedy naši policajti nedokázali udržať Hodžovo námestie, kedy sme na ňom prakticky stratili suverenitu, pán poslanec. To vám nevadí, že Číňania na našom území sa správajú ako v Lhase? To vám nevadí, že si sem môžu doviesť niekoho, kto tu vymláti Slovákov alebo aj iných občanov, ktorí len chcú povedať, čo si myslia?! (Reakcie z pléna.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.) Už ste si to vysvetlili vo faktických aj v reakcii, keby bol kľud v rokovacej miestnosti. V rozprave budeme ďalej pokračovať, vystúpi pán poslanec Ján Senko. Nevidím ho v rokovacej miestnosti. Stráca poradie. Teraz vystúpi v rozprave predseda klubu SMK Gyula Bárdos. Ak tu pán Senko nebude, stratí možnosť vystúpenia.

Nech sa páči, pán predseda klubu, máte slovo.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, ctení kolegovia, ctení hostia, samozrejme, pán kolega Senko chce vystúpiť a chce vystúpiť ako posledný, a práve preto opustil rokovaciu miestnosť, aby takýmto spôsobom mohol vystúpiť ako úplne posledný v rozprave. Samozrejme, je to v poriadku, ale len sa pýtali, kde si bol, pán predseda, tak ja som povedal dôvod. (Reakcia z pléna.) To je niečo iné, samozrejme, pán minister aj pani spravodajkyňa môžu vystúpiť podľa rokovacieho poriadku, je úplne v poriadku. Ale ja som myslel, mal som na mysli poslancov, ktorí sedia v rokovacej miestnosti, a nie tu na stoličke navrhovateľa alebo spravodajcu.

Veľmi krátko, kolegyne, kolegovia, k vládnemu návrhu zákona, o ktorom už rokujeme teraz druhý deň a vyzerá tak, že ani hlasovanie dnes nebude, ale hlasovanie bude odložené nie kvôli tomuto zákonu na utorok, lebo poslanci vládnej koalície asi nie sú veľmi disciplinovaní, lebo veľmi veľa ich chýba a takýmto spôsobom nemôžete prijať aj ten váš návrh, ktorý prerokovávate vy v zrýchlenom konaní, čo sa týka PPP projektov. A, samozrejme, keď tento návrh nemôžete prijať, tak nebudete hlasovať ani o ostatných záležitostiach. Takže bez toho, že by sme o tom rokovali, vyzerá to tak, že Národná rada dnes hlasovať nebude a všetky hlasovania vládna koalícia kvôli neúčasti svojich poslancov, keď má 85 poslancov a 76 je úplne postačujúcich na to, aby Národná rada mohla prijať niečo, aj čo sa týka iných návrhov, aj medzinárodnú zmluvu môže prijať. To znamená, že keby ste tu boli, tak, samozrejme, je možné o tom hlasovať, ale asi máte problémy už aj vo vládnej koalícii. Veď tie hlasovania, ktoré boli tu a ktorých sme boli svedkami, hovoria o tom, že aj keď ešte nie je 1. január 2010, kedy sa končí koaličná zmluva, ale už to škrípe medzi vami a tie jednotlivé hlasovania už ukazujú, že až tak všetko v poriadku nie je, ako sa tvárite na tlačových besedách, keď tam spolu sedia traja predsedovia troch koaličných strán.

Ale ja sa vrátim ešte, samozrejme, k prerokovanému bodu zákona, návrhu zákona. Moja kolegyňa Ágnes Biró alebo kolegyňa Klára Sárközy, Anna Szögedi, pán kolega József Berényi už vystupovali a povedali svoj názor aj názor poslaneckého klubu na návrh zákona. My sme sa vyjadrovali aj v médiách, takže náš názor je úplne jasný a jednoznačný, ale chcem využiť túto šancu a túto možnosť, že aj v rámci rozpravy, aj za poslanecký klub, aj za seba by som povedal ešte niekoľko myšlienok k tomu, prečo sa prijíma tento návrh zákona a akým spôsobom sa zachováme počas hlasovania.

Treba konštatovať, pán minister, že tento vládny návrh zákona nepatrí do 21. storočia. Je to marketingový ťah vládnej koalície. V prvom rade dominantnej strany vládnej koalície SMER-u - sociálnej demokracie, čo ja som sa už vyjadril, keď som reagoval na vás, keď ste vystúpili, že ľavicový SMER sprava prebieha Slovenskú národnú stranu a takýmto spôsobom dáva návrh, aby si získal voličov, aby ukázal aj SMER, že aj my sme takí chlapci ako tí, ktorí hovoria, že my sme tí praví. Samozrejme, treba to povedať na rovinu a myslím, že aj z toho miesta treba upriamiť pozornosť na tento jav.

Pán minister, vy ste silný muž v rámci SMER-u, vy ste, neviem v rámci hierarchie SMER-u, že kde patríte, to nie je moja úloha to nejakým spôsobom zistiť alebo to hodnotiť, ale každý vie, že keď to predkladá pán minister Maďarič, tak to je návrh, za ktorým je SMER, tým pádom dominantná strana vládnej koalície a takýmto spôsobom ste pripravili aj tento vládny návrh zákona.

Viackrát ste povedali, že ochrana jazyka. Veď, samozrejme, s tým žiaden problém nemáme. Žiaden problém s tým nemáme, treba chrániť jazyk, každý jazyk, aj štátny jazyk. To je v poriadku. Ale v žiadnom prípade nie na úkor používania ďalších jazykov, napríklad v tomto prípade menšinových jazykov.

Ja som sa vás pýtal aj na rokovaní výboru, aj teraz vám položím túto otázku, či náhodou vaše ministerstvo, alebo vy sám ste nerozmýšľali o tom, že keď zmeniť zákon o štátnom jazyku, tak súbežne dať aj návrh o používaní menšinových jazykov. A či náhodou tam by ste nechceli alebo neuvažujete, ja nehovorím, že sankcie sú v poriadku, ale v tomto zákone chcete sankcie, ale v tom zákone, ako už hovorila včera kolegyňa Ágnes Biró, v tom zákone, ktorý hovorí o používaní menšinových jazykov, žiadnu sankciu nemáte. Že či tam náhodou nechcete alebo nepripravujete tiež nejaké sankcie.

My sme proti sankciám, ale z vašej kuchyne všetko môže vyjsť. Takže sa vás pýtam, či náhodou ste nerozmýšľali o tom, že súbežne urobiť zmenu tých zákonov napríklad aj v tom duchu, že zmeníte 20-percentnú klauzulu na 10-percentnú alebo tam nebude žiadne percento. Takže ten trend a ten smer by mal byť iný.

Veď Rada Európy, myslím, že všetky materiály, ktoré tu boli citované aj včera, aj na rôznych fórach, hovoria jasnou rečou, že ten trend, ten smer je jasný a je iný, ako ste predložili tento vládny návrh zákona, ktorý patrí, myslím, nie do 21., ale do 19. storočia.

A, samozrejme, ešte raz to chcem zdôrazniť, je to marketingový ťah v prvom rade SMER-u - sociálnej demokracie, a tým pádom vládna koalícia chce ukázať, že no tak my sme urobili poriadok a zaviedli sme sankcie. Pán minister, tie sankcie chcete zaviesť, viete veľmi dobre, že Ústavný súd povedal, že sankcie sú protiústavné. Takže už poznáme verdikt Ústavného súdu, čo sa týka sankcií v rámci jazykového zákona, a Ústavný súd to vyriekol. Tým pádom máme precedens, ale vy, samozrejme, v rámci populizmu a v rámci štátneho dirigizmu chcete niečo zaviesť a chcete takýmto spôsobom získať politické body alebo bodíky. Nie je to korektné a SMER - sociálna demokracia, ktorá sa pasuje do ľavicového spektra a v Socialistickej internacionále, chce niečo urobiť, aj frakcii socialistov chcete dokázať, že patrí tam, tak myslím, že to nie je ten návrh zákona, ktorý patrí do dielne takejto strany, ale vy takýmto spôsobom robíte marketingový ťah.

Viackrát tu bolo povedané, že v prípade zasahovania zákona do používania jazyka je to vlastne jednoznačne štátny dirigizmus, ktorý by sme nemali takýmto spôsobom prijať v zákone.

Pán minister, viackrát ste hovorili o tom, že tento zákon sa netýka používania menšinových jazykov, ale sa týka používania štátneho jazyka. Aj ste sa hneď usvedčili, že nemáte pravdu, lebo stále o tom hovoríte, veď aj táto rozprava je o tom, že akým spôsobom to bude mať vplyv na používanie menšinových jazykov. Aj pozmeňujúce návrhy hovoria o tom a dokazujú to, že tento návrh zákona je aj o používaní menšinových jazykov a týka sa používania menšinových jazykov.

Takže nie je to pravda, čo ste tvrdili. Zavádzate, vy nehovoríte pravdu, keď hovoríte, že tento návrh zákona je úplne v poriadku a my nehovoríme k veci a hovoríme od veci, keď sa vyjadrujeme k tomu, že sa to týka aj predstaviteľov používateľov menšinových jazykov.

Myslím, že absolútne nie je v poriadku, že vy namiesto toho, aby ste riešili konkrétne veci, napríklad, aby v nemocniciach, veď máme tam iný problém v nemocniciach a v celom zdravotníctve, v celom sektore, nie to, že ako sa tam rozpráva. Vy chcete ešte aj to usmerňovať a chcete povedať, že aké pravidlá hry.

Maximálne súhlasím s kolegom poslancom Lászlóom Nagyom, ktorý povedal, že úplne je postačujúca agenda, keď je agenda v štátnom jazyku. A netreba usmerňovať, netreba to tam napísať, že akým spôsobom, kde je to možné, kde nie je to možné. Lebo ani pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný, nerieši túto situáciu a je to diskriminujúce.

Takisto aj v prípade riešenia rôznych otázok občanov na rôznej úrovni. Vám nevadí, že tamtí úradníci sú arogantní, ale teraz aby boli arogantní v štátnom jazyku, a tým pádom je to v poriadku. Arogancia môže zostať, aby to bolo v štátnom jazyku - a už je to. (Potlesk.) Jednoducho takéto paragrafy, takéto návrhy nepatria do tohto zákona.

A, pán minister alebo členovia vládnej koalície, a keď to myslíte vážne, to, čo hovoríte, že tento návrh zákona nie je o používaní menšinových jazykov, tak, prosím vás pekne, máte tu skvelú šancu a možnosť prijať pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že tento zákon sa vzťahuje na štátne orgány, orgány územnej samosprávy v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom práva národnostných menšín a etnických skupín ostatnú nedotknuté.

Keď ste si istí, že je to tak a keď hovoríte pravdu, prečo nie je možné prijať tento návrh? Prečo nebolo možné prijať takýto návrh ani v gesčnom výbore? Preto, páni a dámy alebo dámy a páni, lebo to nie je pravda. Tento zákon sa týka menšinových jazykov a používania menšinových jazykov. Dokonca kvôli tomu ste to prijali alebo chcete to prijať, aby ste ukázali, že kto je tu pánom. Kto je tu na prvom mieste a potom sú aj ostatní, ktorí tu sú a môžu niečo hovoriť do toho.

Preto náš názor je jasný, že by sme tento zákon nemali prijať. Ešte stále máte šancu, lebo sme dali procedurálne návrhy to vrátiť, prepracovať. Veď prečo sa tak ponáhľate s týmto zákonom? Prečo to chcete prijať? Veď ste sľúbili aj niečo iné aj v zahraničí, na rôznych stretnutiach stále hovoríte to, že, áno, bude to v poriadku, určite to nebude na úkor používania menšinových jazykov, bude to na ochranu štátneho jazyka.

Ale, dámy a páni, chcem upriamiť vašu pozornosť, že nie je to tak. Ani tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výbore, v gesčnom výbore pre kultúru a médiá. A ja som očakával, že v rámci rozpravy niekto z predstaviteľov SMER-u príde sem s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by riešil podstatu veci. Preto som sa snažil aj ja na konci vystúpiť, aby som mal tú možnosť reagovať na to, že ako chcete riešiť ten súčasný problém. Veď je to úplne jasné, pán minister, že Slovenská národná strana cez vaše ministerstvo dáva také návrhy, ktoré môžu slúžiť ako základ na podanie na Ústavný súd, kvôli čomu sa chcú obrátiť vaši koaliční partneri na Ústavný súd. A táto otázka sa nerieši, používania geografických názvov, sa nerieši. Bude tu dvojkoľajnosť a toto sa bude využívať aj v rámci podania na Ústavný súd. A preto sme sa prihlásili viacerí do rozpravy, že musíme na to upozorniť. A myslím, že to treba urobiť v Národnej rade. A kde inde, keď nie tam, kde sa prijímajú zákony, kde sa prijíma tento zákon?

Pán minister, viete veľmi dobre, že Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja viackrát povedala svoj názor, napísali sme list, my sme nechceli konfrontáciu, ani teraz nechceme konfrontáciu. Dokonca vieme si predstaviť aj to, že keď nechcete prijímať naše návrhy, ktoré podali moji kolegovia alebo kolegyňa Ágnes Biró, alebo József Berényi, nechcete to prijať, z politických dôvodov by som to aj zobral, v poriadku, nechcete, aby bol prijatý taký zákon alebo taký návrh, lebo je taký úzus v Národnej rade a v tomto prípade, no tak to v žiadnom prípade, aby to poslanec zo Strany maďarskej koalície bol úspešný s pozmeňujúcim návrhom. Ale stále mali ste, dokonca ešte pán Senko má šancu dať taký návrh, ktorý by riešil podstatu veci. Ale tá podstata sa nerieši, samozrejme. Vy chcete mať politické body ešte teraz pred prázdninami a chcete ukázať, samozrejme, a to prijatie musí byť teraz, lebo tie problémy určite budú na jeseň, veď tí, ktorí sme tu, sme svedkami toho, že tie problémy stále narastajú aj v rámci vládnej koalície.

A jednou vetou dovoľte, aby som sa vrátil aj ja k tomu, o čom tu hovoril aj pán Minárik alebo aj viacerí rečníci včera. Dámy tu nie sú, ale, páni zo Slovenskej národnej strany, vám fakt nevadí, že čo sa udialo na Hodžovom námestí pred prezidentským palácom? Vám to nevadí? Mne to vadí. Ja som občan Slovenskej republiky maďarskej národnosti a veľmi mi vadí, že také niečo sa môže stať v suverénnej Slovenskej republike. No kde ste? Kde ste vy bojovníci za suverenitu Slovenskej republiky? Kde ste? Keď dáme takýto návrh, tak jednoducho nepodporíte. O čom to hovoríte? Vy si chcete nabaliť svoje národné vrecko, ale nie chrániť suverenitu Slovenska! (Reakcie z pléna. Potlesk.)

Pán kolega, keby tam boli predstavitelia alebo keby tam boli občania maďarskej národnosti, no tak už by sme sedeli na mimoriadnom rokovaní. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega Rafaj, poprosím reagovať, pán kolega Rafaj, vo faktickej poznámke! Dobre? (Reakcia poslanca.) Poprosím vás, reagujte tak, ako to hovorí rokovací poriadok.

Nech sa páči.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Už by sme rokovali na mimoriadnom rokovaní Národnej rady. Už by ste zvolali, už by ste mali hneď 30 podpisov, nie 30, 85 podpisov by ste mali. Ale to, čo sa udialo, a vy ste ticho, aké tu dávajú návrhy nie opoziční, ale opoziční alebo nezávislí, to znamená, že nie sú zaradení tí poslanci teraz k žiadnej politickej strane a dávajú takýto návrh - a vy nepodporíte takýto návrh? Tak čo ste vy za poslancov Slovenskej národnej strany? A vy hovoríte, že suverenita. Áno, my sme pomohli, aby Slovenská republika bola suverénna, keď sa dostala do EÚ, do NATO, my sme pomohli. A vy teraz ste ticho, len kauzy, kauzy, kauzy, peniažky, aby išli do národného vrecka a... (Reakcia z pléna.) V poriadku. (Reakcia z pléna.) O tom, o tom je vaša politika, o tom je vaša politika, pán kolega. (Potlesk.) O tom je vaša politika. (Reakcia z pléna.) O tom je vaša politika. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Rafaj, poprosím vás, veď sa trošku upokojte. Máme rokovací poriadok, tak sa ho držte.

Nech sa páči, pokračujte, pán kolega Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Takisto máte ešte možnosť pri pozmeňujúcich návrhoch. A teraz sa obraciam na poslancov SMER-u - sociálna demokracia, na poslancov z HZDS - Ľudovej strany, nie na poslancov Slovenskej národnej strany, lebo pravdepodobne tam žiaden taký návrh by nebol prešiel. Tento návrh v tomto stave nie je dobrý pre nikoho. Slúži iba na politické účely. Preto ešte stále máte možnosť to stiahnuť, dať to na prepracovanie, vrátiť sa k tomu. A my nie sme proti tomu, aby ste prijali zákon, ktorý chráni štátny jazyk a čistotu jazyka. Len prosím vás pekne, robte to tak, aby to nebolo na úkor používania menšinových jazykov. A keď takýto návrh príde, samozrejme, môžeme o tom rokovať a nebudú také vystupovania z našej strany.

Ale, pán minister, pokiaľ nedostaneme odpovede na naše otázky a pokiaľ takýto prístup bude z vašej strany a silou vašich koaličných hlasov chcete prijať taký návrh zákona, ktorý škodí Slovensku, ešte raz to musím povedať, tento návrh nie je dobrý. Nie je dobrý, škodí Slovensku, škodí nám, škodí vám, škodí každému. Tak zo Strany maďarskej koalície chcem upozorniť na to a chcem poprosiť všetky poslankyne a všetkých poslancov, aby na to mysleli pri tých hlasovaniach. To nie je o tom, že niekto je proti používaniu štátneho jazyka, ale je to o tom, aby sa to robilo inteligentným, kultúrnym spôsobom, a nie ukázať, že my sme tu páni, my sme tu doma a vy ostatní buďte radi, že tu môžete byť a občas niečo môžete povedať.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Gyulu Bárdosa sa prihlásili pán poslanec Rafaj, ďalej pán poslanec Švidroň, pani Damborská, skúste sa prihlásiť do rozpravy, ak sa chcete, ale to už sa nemôžete, tak stlačte trojku, prosím vás. (Reakcia z pléna.) Najskôr si vymažte procedúru tým veľkým tlačidlom a skúste zatlačiť to veľké tlačidlo, ktorým ste sa prihlásili do procedúry. Tak a teraz sa môžete prihlásiť do faktickej. Ďakujem. Čiže pán poslanec Rafaj, pán poslanec Švidroň, pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Senko, pán poslanec Bobrík, pán poslanec Vestenický, pán poslanec Rydlo, prosím, posuňte mi to ďalej, páni technici, pán poslanec Berényi, pani poslankyňa Damborská a pán poslanec... Pani poslankyňa Damborská ako posledná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

A slovo má pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Ja som spokojný, že jeden z volebných sľubov Slovenskej národnej strany, že sa predloží novela zákona o štátnom jazyku, sa práve prerokúva, a pevne verím, že bude aj prijatá v lepšej kondícii, než v akej sa súčasne zákon nachádza.

Je plne kompatibilný s 21. storočím, pán Bárdos, pretože len keď si pozriem do roku 2000, Maďarská republika obdobnú normu prijala v roku 2001, Rumunsko a Slovinsko v roku 2004. A preto ma neprekvapuje, že najviac sa bojíte sankcií práve vy alebo tí, ktorých politicky zastrešujete. Predstavitelia maďarskej iredenty, ktorí robia všetky kroky k tomu, aby sa tu vytváralo jazykové geto, aby ste časť územia Slovenskej republiky vyňali spod pôsobnosti nielen zákonov a ústavy, ako vám to povedal v 90. rokoch pán Čarnogurský, ale ako sa ukazuje, aj spod pôsobnosti štátneho jazyka. Pravdepodobne nerozumiete sentencii Karla Veľkého "primus in ter pares" - "prvý medzi rovnými". Slovenčina je prvá medzi rovnými jazykmi a bolo by dobré, keby ste to takýmto spôsobom vedeli prijať.

Nemuseli by sme prijímať dlhý zákon, ja som to včera povedal. Stačia dva paragrafy. Štátnym jazykom je jazyk slovenský a má prednosť pred všetkými ostatnými jazykmi. Keď budete s týmto súhlasiť, nech sa páči. Ale vidím, že vy nebudete súhlasiť s ničím, čo mi je veľmi ľúto. A myslím, že ste to povedali, aj keď to tam nebolo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Valentín Švidroň, nech sa páči.

V. Švidroň, poslanec: Pán poslanec Berényi, vy ste si pomýlili rezorty, tak skutočne ste sa mali pozrieť vľavo a vpravo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, vystupoval pán poslanec Bárdos.

V. Švidroň, poslanec: Bárdos, pardon, pardon, som sa zmýlil. Áno, dobre, pardon. Vľavo a vpravo, ktorí tam sú predkladatelia a ktorý je tam zákon predkladaný.

Čo sa týka ministra Kaliňáka, ten už viackrát vysvetlil tú celú problematiku okolo návštevy čínskej delegácie. No a skutočne treba pozerať aj na to, že kde, skade prichádza hrozba skutočne reálna a tam sa k tomu nepostavíte, nevyjadríte, dokonca to kryjete.

No, zaznela z vašich úst aj otázka, kto je tu pánom a na to má vraj slúžiť zákon o štátnom jazyku. No tak skutočne štátny jazyk je tu len jediný a má byť dominantný, ale nás neirituje to, či tu je niekto pánom, či nie. Tu ide skutočne o poriadok proste v zákone. Pán minister kultúry vám vypočítal celú plejádu ústupkov, ktoré tento zákon prináša menšinám, no ale skutočne len tá maďarská menšina je večne nespokojná so všetkým, čo sa predkladá.

A ja viem, ústami kolegov ste sa pokúšali zveličovať, alebo proste prekrúcať názor iných menšín, že aj ony majú s tým problémy, ale nie je to tak. Skutočne, iné menšiny vítajú tento zákon o štátnom jazyku, pretože pociťujú ho ako integrujúci.

Ďakujem za slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Minárik, nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Bárdos, vzrušená reakcia od pána poslanca Rafaja na vaše vystúpení o nechránení slovenskej suverenity hovorí o tom, že svedomie je a že je ho ťažko prehlušiť. Každý občan tejto republiky, dokonca aj tí zo SNS si určite musia uvedomovať, aké hrozné veci proti štátnosti sa udiali na Hodžovom námestí, len lokajstvo ku komunistom im nedá možnosť to priznať. Preto treba kričať, ale ani krikom sa svedomie nedá prehlušiť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, veľmi negatívne ste hovorili o tomto zákone, že ho treba vrátiť, že je zlý a tak ďalej, ale pokúsme sa pozrieť na tento zákon aj z pozitívneho hľadiska, z vášho pozitívneho hľadiska.

Napríklad z minulého mesiaca vám poviem príbeh, ktorý sa odohral v Dunajskej Strede v Dome kultúry, kde bola výstava maďarského umelca alebo umelca možno slovenského, ale maďarskej národnosti, neviem, pretože všetky informácie boli iba v maďarskom jazyku, ktoré tam boli uverejnené. V tom čase boli v Dunajskej Strede aj redaktori nemenovanej televízie a navštívili spomínanú výstavu, ale keďže z tých informácií nerozumeli nič, keďže nerozumeli po maďarsky, tak nemohli ani poskytnúť tieto veci vo svojej televízii, teda tento umelec vlastne prišiel o prezentáciu na celom Slovensku. Vieme dobre, že ako sa mnohí umelci maďarskej národnosti snažia dobre hovoriť po slovensky, pretože ich veľmi berú v niektorých vysielaniach v televízii. Takže je tento zákon skutočne len o tom, teda predtým som hovorila o tom, že Slováci, ktorí tam žijú, nerozumejú.

Takže je potrebné, aby bol jeden jazyk, ktorý je jazyk dorozumievací. Myslím si, že tento zákon je potrebný.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko, nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Bolo toho strašne veľa, ale musím konštatovať jedno, že pán poslanec si protirečil. Na jednej strane chce, aby sme údajne nejakým spôsobom neobmedzovali používanie menšinových jazykov alebo vôbec iných jazykov, na druhej strane, aby slovenčina nebola v rámci komunikácie zrejme používaná v prostredí, ktoré im vyhovuje.

Napadne tu používanie jazyka v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, o ktoré ony žiadajú, hovorí o tom monitorovacia správa. My sa snažíme v podstate návrhom zákona alebo pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú už v spoločnej správe, tieto veci napraviť takým spôsobom, že to bude tolerantné. Im to vadí.

Hovorí o tom, že 21. storočie je o niečom inom. A čo je to, vo Švédsku sú aké tendencie? V Maďarsku prednedávnom, aké boli tendencie? To len Slovensko si nič nemôže dopustiť? Alebo čo? Ja fakt tomu akože nerozumiem.

Jednoducho rozprávate jazykom, ktorý iba vy zrejme chápete a chcete chápať. A to ešte nehovorím, že čo keby sme tak použili takú dikciu zákona z Francúzska o používaní pracovných jazykov atď. atď.?

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Anton Bobrík, nech sa páči.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Naozaj, pán kolega, že tento zákon patrí do neviem ktorého storočia. Ja si myslím, že patrí možno až do 22. storočia, čo sa asi pravdepodobne nedožijeme toho, že bude aj v rámci Európskej únie potrebná starostlivosť, každý o ten svoj jazyk bude musieť sa starať.

A to vaše, kto je tu pánom, už tu bolo povedané, neviem, z čoho to síce vyplýva, ale jednoznačne slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky aj všeobecným dorozumievacím prostriedkom. A na to netreba zabudnúť. Tým pádom občanovi zabezpečuje jeho slobodu, rovnosť a dôstojnosť v právach. A to je to, prečo jazykový zákon je potrebný. Sme občianska spoločnosť. Nie sme závislí od žiadnej ideológie ani náboženstva. A toto je jeden z výrazov tej slobody - slobody názorov, slobody a rovnosti v práve. Preto ten jazyk - spoločný komunikačný prostriedok musí byť a musí byť aj zákonom chránený. Tým sa stávame občianskou spoločnosťou.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec Emil Vestenický s faktickou poznámkou, nech sa páči.

E. Vestenický, poslanec: Pán poslanec Bárdos, ja oceňujem vašu taktickú obratnosť vo vytváraní si výhodných podmienok na stupňovanie svojich požiadaviek, a to formou malých, postupných krôčikov a popri tom stihnete ešte aj zablúdiť do šikmookej Číny a pasovať sa do pozície ochrancu ukrivdených Slovákov. Tlačí sa mi otázka na jazyk - kedy už budete spokojní? To s istotou neviem, mám ale podozrenie, že to bude až vtedy, keď budete v pozícii diktujúceho vládcu s mocou nepodmienenou žiadnou potrebou tolerancie.

Navrhovaný zákon - podľa môjho názoru - o štátnom jazyku v podobe, ako ho prezentuje spoločná správa, je pre vás výhodný. Napĺňa jeden z vašich postupných krôčikov k cieľu. Asi práve preto už opäť vŕtate do vlády. A prečo aj nie? Veď ďalšia požiadavka sa vám naplnila, tak už nie je zaujímavá. Načo chváliť autora. Treba postaviť požiadavku novú a ešte tvrdšiu! A kričať a fňukať a kričať a prvý obviňovať! To pôsobí veľmi sugestívne a to sa už osvedčilo nejedenkrát.

Takže, pán poslanec, predvídam, že ak bude hroziť neschválenie tohto vládneho návrhu zákona, napríklad z dôvodu manévrovania niektorých koaličných poslancov a vy to včas postrehnete, tak som presvedčený, že ich bleskovo zastúpite svojimi hlasmi.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec Jozef Rydlo, nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Prvá poznámka. Toto je zákon o štátnom jazyku, nie zákon o jazyku národnostných menšín.

Po druhé. Keď spomínate tuná Čínu, Slovenská republika neudržuje diplomatické styky s režimami, ale so štátmi. A čo sa máme čo starať, prosím vás, do toho-ktorého režimu v tých stovkách štátov, čo máme na tomto našom slávnom svete, ktorý je taký, aký je.

A po tretie hádam vtip. Pýtajú sa svojho času detvianskeho richtára, že Čína im vypovedala vojnu, ako na to budú reagovať. Detviansky richtár sa pýta: "Prosím vás a koľko ich je?" Tak ktosi mu povedal: "Pol miliardy alebo miliardu, alebo pol druha miliardy." A detviansky richtár odpovedá: "A kde ich pochováme?"

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec József Berényi, nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ja ďakujem pánovi poslancovi Bárdosovi, že poukázal na podstatu veci, opakovane, že tento návrh zákona nie je o ničom inom, ako o vytláčaní používania maďarského jazyka z niektorých oblastí verejného života. A to je podstata celého návrhu. A dokonca to teraz počas faktických poznámok uznali aj kolegovia z vládnej koalície.

Nedávno v tomto parlamente odznela aj veta predsedu Slovenskej národnej strany, že treba zakázať činnosť SMK. Predpokladám, že po tomto návrhu, ak prijmete, už neviem, ako ísť ďalej, možno, že príde návrh aj na zákaz činnosti SMK do parlamentu. Veď predsa to odznelo počas zasadnutia, plenárneho, slovenského parlamentu - Národnej rady Slovenskej republiky.

Kolegovia, zdá sa mi počas týchto rokovaní ohľadom jazykového zákona, že vadí vám inakosť, vadí vám to, že hovoríme iným jazykom, a chcete, aby tento jazyk bol používaný jedine možno v rodinách a nikde vo verejnom živote. Vadí vám existencia maďarskej menšiny ako takej, lebo chcete vybudovať národný štát a my sme vám akousi prekážkou. Ale história nás priviedla k tomu, že žijeme v jednom štáte a treba budovať tento štát spoločne a takýto sen o vybudovaní národného štátu je nerealizovateľný, a preto je aj tento návrh zákona zbytočný, a preto to chceme stiahnuť. A keď už to nestiahnete, tak aspoň to zmeniť tak, aby občania maďarskej národnosti nemali taký pocit, že to je ďalší pokus o vybudovanie národného štátu tak, že ostatné jazyky sú vytlačené z verejného života.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka je pán poslanec Vladimír Matejička, nech sa páči.

V. Matejička, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán Bárdos, ste hovorili a opakujete sa všetci vystupujúci dokola, viete, kde žijem, takže by som vám chcel ponúknuť niekoľko príkladov, s ktorými sa stretávam doma v meste Komárno.

Nedávno mi moji kamaráti rozprávali, ako cestovali vo vlaku a zachytili rozhovor štyroch stredoškoláčok, ktoré hovorili: "Százszor jobban beszélek angolul mint szlovákul." Čo v preklade znamená do slovenčiny: "Stokrát lepšie hovorím po anglicky ako po slovensky." Dámy a páni, nestojí vám to za zamyslenie?

Alebo uvediem vám ďalší príklad zo života. Prišiel za mnou, hľadal ma známy a hovorí mi: "Stretol som náhodného okoloidúceho a pýtal som sa, ako sa dostanem na poštu." Viete, akú odpoveď dostal? "Nem mértem szlovákul, egyetemi stovágyok." V preklade to znamená: "Nerozumiem po slovensky, som vysokoškolák."

Čiže to je asi to riešenie tých problémov, ktoré ste vy za vašej vlády chceli nejako riešiť, ale nič ste v tom neurobili.

Ale viete, už tu odznelo, hovorí sa, že "koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom". Dámy a páni z SMK, nebráňte deťom maďarskej národnosti, aby sa učili slovensky jazyk. Nesnažte sa ich dostať do maďarskej karantény. Neubližujete tým nám Slovákom, ale predovšetkým im, pretože ony raz budú mať problém s tým, že nevedia po slovensky, aj keď žijú na Slovensku.

Ďakujem. (Potlesk).

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Marta Damborská ako posledná. Potom bude reagovať na faktické poznámky pán poslanec Gyula Bárdos. Nech sa páči.

M. Damborská, poslankyňa: Áno, ďakujem. Takže, pán Bárdos, ja som vôbec nechcela pôvodne reagovať, pretože naozaj už tu bolo veľmi veľa povedaného, a hlavne preto nie, že vás nie je možné presvedčiť a hlavne nie o predloženom predmetnom návrhu zákona. Ale pri komplexnej starostlivosti o štátny jazyk, ktorým je podľa Ústavy Slovenskej republiky slovensky jazyk, vláda vychádzala zo zámeru posilniť štátno-integratívny a národno-reprezentatívny, kultúrny a výchovný rozmer jazyka. Slovensky jazyk v role štátneho jazyka je základný dorozumievací prostriedok verejného styku, ktorý spája a zjednocuje všetkých občanov na území Slovenskej republiky, a ja som vláde Slovenskej republiky za predloženie tohto návrhu zákona veľmi povďačná. Ďakujem vám, pán minister.

Preto, pán Bárdos, nesplietajte veci, ktoré so sebou nesúvisia a nedajú sa posplietať. Zdvihnite hlavu a vyjdite z ulity zakomplexovanosti, pretože nikto vás neohrozuje, absolútne nikto vás neohrozujete. Vy síce hlavu máte vysoko zdvihnutú, ale voľakým opačným smerom. A nám vôbec nevadí vaša inakosť. Vadí nám vaša nesmierna rozpínavosť a diktátorstvo. Prosím vás, nediktujte slovenskému národu, ako má používať svoj vlastný slovenský jazyk.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bárdos, nech sa páči.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili vo faktickej poznámke. Samozrejme, nemôžem na každú poznámku mať reakciu alebo odpovedať na otázky, ktoré boli položené, ale myslím, že to, čo povedal pán poslanec Rafaj, iba potvrdilo to, čo som ja povedal vo svojom vystúpení, že SMER - sociálna demokracia akým spôsobom sprava predbieha Slovenskú národnú stranu a takýmto spôsobom chce získavať politické body.

Pán Švidroň, možnože pre vás vysvetlenie pána ministra vnútra Kaliňáka je dostačujúce. Pre nás a pre mňa osobne nie. A myslím, že to vysvetlenie vy to vnímate ako politicky v poriadku, ale keď ešte raz vám poviem to a podčiarknem, že to, čo sa stalo na Hodžovom námestí, to sa nemôže stať v suverénnej Slovenskej republike a to hovoríme ako predstavitelia menšiny, ktorá tu žije, ale ako občania Slovenskej republiky, tak myslíme to smrteľne vážne. Žiaľ, vy to neberiete vážne, lebo vám sa jedná o niečo iné.

Čo sa týka poznámky pána Senka, tak, pán kolega, keď dovolíš, tak ja prečítam dve vety zo správy výboru expertov o uplatňovaní charty na Slovensku. "Výbor expertov preto vyzval slovenské orgány, aby formálne zabezpečili, aby zariadenia sociálnej starostlivosti, ako sú nemocnice, domovy dôchodcov a ubytovne, mohli prijímať a poskytovať starostlivosť príslušným osobám v jazyku národnostnej menšiny, aj keď ovládajú slovenčinu, a aby prijali štruktúrovanú politiku zameranú na zabezpečenie tejto možnosti v praxi vo všetkých tých oblastiach, kde sú osoby hovoriace jazykom národnostnej menšiny prítomné v dostatočných počtoch na účel tohto záväzku."

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ján Senko. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení kolegovia, milí hostia, už prvé čítanie potvrdilo, že pri prerokúvaní tohto návrhu zákona sa bude obchádzať jeho podstata a vystúpenia k nemu budú poukazovať na možné porušovanie práv národnostných menšín. Hlavne jednej. Maďarskej. Takýto prístup ma veľmi mrzí. Dokonca aj od kolegýň alebo kolegov poslancov, ktorých si nesmierne vážim, som to nečakal. Myslel som, že z ich strany bude korektnejší a ústretovejší prístup k riešeniu tejto problematiky, ktorá je normálnym spôsobom riešená v právnych normách mnohých štátov na území európskeho kontinentu. O nich nakoniec hovoril vo svojom vystúpení aj pán podpredseda Národnej rady, pán Číž.

Aj vlani pri príležitosti 10. výročia nadobudnutia platnosti charty pripomenul bývalý minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Kubiš, že podľa charty by ochrana a podpora regionálnych a menšinových jazykov nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia.

Zámerne sa obchádza hlavný dôvod tejto novely, síce ten, aby štátny jazyk bol dorozumievacím prostriedkom vo verejnom styku pre všetkých občanov na celom území republiky, aby bol právne vytvorený informačný predpoklad alebo základ na fungovanie všetkých oblastí spoločenského, politického a hospodárskeho života v našej spoločnosti. V ovzduší neustále a opakovane cítiť snahy, ktorých cieľom je využiť predmetný návrh na prezentáciu slov, ktoré by poukázali na porušovanie práv národnostných menšín. A opäť zdôrazňujem, že jednej menšiny.

Do slovníka kritikov sa začínajú dostávať informácie o tom, že zákon je údajne už aj proti Záhorákom, východniarom, ale aj Rómom. Lenže autori, či autor tejto myšlienky pozabudol, že tento zákon nie je o používaní jazykov národnostných alebo etnických menšín. Tento zákon je o používaní štátneho jazyka, ktorým podľa Ústavy Slovenskej republiky je slovenský jazyk, hoci podľa pani poslankyne Biró zo Strany maďarskej koalície slovenčina nie je štátnym jazykom. No čo už?

Aj teraz sa pozerám na znenie ústavy a je to tam napísané, pani poslankyňa. Dokonca v čl. 6, a iné veci ani nebudem o tom hovoriť. Čo všetko sa dá prekrútiť a vysvetliť tak, aby to zodpovedalo myšlienke a chápaniu interpretujúceho, aby to bolo tak, ako to chce chápať a interpretovať ten, kto takúto myšlienku vysloví, však?

Pani poslankyňa postupne preberá rétorický slovník pána Duraya, ktorý používal alebo ešte viac-menej používa na našej scéne Slovenskej republiky za účinnej pomoci nášho južného suseda a pani Edity Bauerovej, jeho sestry, ktorá ho používa v neprospech Slovenska na pôde Európskeho parlamentu.

Zdá sa, že treba naozaj neustále opakovať a zdôrazňovať, že na Slovensku žije viac národnostných či etnických menšín. Slovensko je naozaj mnohokultúrne a žije tu mnoho etník. Tieto potrebujú medzi sebou komunikovať, chápať sa, rozumieť si. Stmeľujúcim prvkom je jazyk, ktorý zaručuje takúto tolerantnú komunikáciu. A Slovensko je naozaj príklad toho, nech sa o ňom šíria rôzne reči vo vnútri krajiny, ale zámerne lživým a účelovým spôsobom aj za jej hranicami, s akou starostlivosťou sa snaží túto jazykovú tolerantnosť, mnohoetnickosť a mnohokultúrnosť podporovať a rozvíjať. O tom hádam niet pochýb. Nakoniec aj prihlásenie sa k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov je toho svedectvom, dokonca takým, že pri jej koncipovaní bola Strana maďarskej koalície a jej terajší predseda pán Csáky.

Treba potvrdiť aj to, že zo strany štátnych orgánov, ako aj zákonodarného zboru, či zastupiteľských orgánov samospráv sa na území Slovenskej republiky vytvárajú také podmienky, ktoré umožňujú kultúrny, výchovno-vzdelávací a spoločenský rozvoj všetkých etník. A opäť zdôrazním, že Slovensko by malo byť príkladom toho, ako sa snaží nielen prostredníctvom právnych noriem podporovať a rozvíjať mnohoetnickosť, mnohokultúrnosť. Podporuje ju a vytvára podmienky na jej rozvoj na rozdiel od niektorých krajín, ktoré majú ústa plné dodržiavania práv národnostných a etnických menšín, ale realita je úplne iná.

Aj v prvom čítaní nám pani poslankyňa Biró zo Strany maďarskej koalície dávala za vzor v tejto oblasti zákonodarstvo v jednej z našich susedných krajín. Ale povedzme si pravdu. Skutočnosťou je, že na jej území, pani poslankyňa, je to skôr formálnoprávna záležitosť viac-menej len deklaratívneho charakteru. Národnostný zákon podľa vyjadrení ľudí z tohto prostredia, opakujem, ľudí z tohto prostredia, týchto národnostných menšín, je len pokrývkou, pod ktorou nevidno, čo sa v skutočnosti deje s národnosťami. Svedčia o tom fakty.

Kde vymierajú národnostné a etnické menšiny? Na Slovensku? Akým spôsobom sa tam rieši národnostné školstvo? Štyrmi hodinami týždenne? A ostatná výučba aj odborných predmetov je v akom jazyku? Tak ako u nás? Kto a akým spôsobom premenúval alebo premenúva názvy ulíc v akože národných obciach a mestách na tomto území? Aké je zastúpenie príslušníkov národnostných menšín v parlamente, aj keď na to majú podľa národnostného zákona z roku 1993, § 20, právo? No žiadne alebo takmer žiadne. A mohol by som pokračovať ďalej.

Na území tejto republiky aj vplyvom štátu došlo k odumieraniu menšín, k ich postupnej asimilácii. Pripomeniem len slová bývalého ombudsmana na území predmetnej krajiny Jenőho Kaltenbacha, že v tejto republike národnostné menšiny takmer úplne zlikvidovali, asimilovali. Taká je realita. A pre život a hodnotenie nejakého javu, aj etnického, je dôležitá realita.

A tu, na tejto pôde, nám niekto bude dávať za príklad práve riešenie národnostnej problematiky v tejto krajine? Ako to nazvať? Odpoveď na túto otázku nech každý hľadá sám.

A opäť zopakujem, Slovensko môže byť príkladom aj pre iné krajiny z hľadiska podpory a rozvoja etník žijúcich na jej území a podpory, ako aj rozvoja ich kultúrnych a v rámci toho aj ich jazykových aktivít. Môže byť vzorom.

Myslím si, že je povinnosťou štátu, aby vytvoril také podmienky v spoločnosti, ktoré zaručia jeho obyvateľom zákonnú možnosť dávať a prijímať informácie vo verejnom styku v štátnom jazyku, byť informovaný tak, aby obyvatelia tomu mohli porozumieť. Dúfam, že s tým súhlasíte. Ale, žiaľ, nie všade na území našej republiky je tomu tak. A aby som bol konkrétny, uvediem nejaké príklady. Jeden z okresu Trebišov, druhý z okresu Nitra, ešte tu mám nejaké ďalšie.

Občania, ktorí žijú na území jednej obce v rámci Trebišovského okresu, sa cítia byť dotknutí, pretože ako občania Slovenskej republiky nehovoriaci po maďarsky alebo maďarským jazykom sa cítia byť diskriminovaní postupom obecného úradu. V rámci obecného rozhlasu sú používané rôzne informácie, ktoré hovoria o problémoch na území príslušnej obce, že dochádza k výpadkom vody, že dochádza k výpadkom elektriny, že do obce prichádzajú rôzne podnikateľské subjekty, servis a podobne, že v istom období nebude v rámci obce dodávka vody. Hlásenie v miestnom rozhlasu je v maďarskom jazyku (reakcia z pléna: "rozhlase"), v miestnom rozhlase je v maďarskom jazyku, ospravedlňujem sa, v miestnom rozhlase. Dodávam, že starosta, jeho administratívna pracovníčka, tak ako to píšu členovia petičného výboru, ovládajú slovenský jazyk hovorovo veľmi dobre, takže ani s tým by nemal byť problém. Problém je v tom, že nechcú spoluobčanov Slovenskej republiky Slovákov na území tejto obce informovať v jazyku, ktorému rozumejú.

Pamätníky. Kodály Zoltán, zberateľ ľudových piesní, slovenských aj maďarských, ktorý prišiel do obce Štitáre okres Nitra, podotýkam, že v tejto obci žije 38,7 % spoluobčanov maďarskej národnosti, zvyšok sú občania slovenskej národnosti. V súvislosti s tým vybudovali z verejných obecných financií pamätnú tabuľu. Na čele tejto obce je starosta maďarskej národnosti. Občania slovenskej národnosti si tohto človeka vysoko vážia. Našťastie sa podarilo vyriešiť ten stav, a to takým spôsobom, že aj Slováci vzbudzujú obdiv k tomuto človeku, aj Slováci vo svojom jazyku mu ďakujú za jeho zberateľskú činnosť. To je ten výsledok. Z verejných obecných peňazí. Na začiatku bol takýto.

Mám tu ďalšie príklady, ale myslím si, že na dokumentovanie tých slov, o ktorých hovorím, je to dosť čitateľné a dosť jasné. Ešte raz, aj v týchto prípadoch ide iba o to, aby sme si vzájomne porozumeli, aby sme sa vzájomne chápali, aby sme jednoducho v styku medzi sebou používali jazyk, ktorému rozumieme, a v prípade, že mu nerozumieme, aby sme mohli použiť aj iný jazyk, o nič iné nejde. Nikto nikomu nebráni na území tejto republiky, aby mohol používať aj iný jazyk, ak mu rozumie tá druhá strana. Nikto mu nebráni. V žiadnej komunikácii. To len z vašej strany je zavádzajúce, ešte raz opakujem, zavádzajúce.

Práve preto, práve v rámci tejto tolerantnosti, tolerancie je garantovanie povinného a prednostného používania štátneho jazyka v konkrétnych oblastiach verejného styku základnou úlohou zákona o štátnom jazyku. Novela predmetného návrhu zákona je koncipovaná v prospech ľudí, v prospech všetkých občanov nášho spoločného štátu. To by som chcel zdôrazniť. Napokon aj Európska charta regionálnych a menšinových jazykov v časti II čl. 7 ods. 3 zaväzuje podporovať vhodnými prostriedkami vzájomné porozumenie medzi všetkými jazykovými skupinami v kraji... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)