Druhý deň rokovania
40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
9. septembra 2009 o 9.00 hodine
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s takým magickým dátumom 9. 9. 2009. Verím, že zvládneme všetky úlohy, ktoré sú pred nami naplánované, tak ako sme schválili program.
Dovoľte najskôr ešte procedurálne veci. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Sergej Chelemendik, Miroslav Kotian, Alexander Slafkovský, Milan Urbáni, Magdaléna Vášáryová. Ďalej na dopoludňajšom rokovaní požiadali o ospravedlnenie neúčasti poslanci Pavol Minárik, František Mikloško a na popoludňajšom rokovaní požiadal o ospravedlnenie neúčasti pán poslanec Martin Kuruc.
Ako som už avizoval, v zmysle schváleného programu budeme pokračovať
vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1138. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1178.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v rokovacej sále po prvýkrát privítal medzi nami podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky pani Vieru Petríkovú (potlesk) a zároveň, pani podpredsedníčka, aby ste to nemali také ľahké, poprosím vás, aby ste tento vládny návrh zákona uviedli.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Takže, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 17. júna 2009, a to uznesením č. 434/2009.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je odstránenie niektorých aplikačných nedostatkov a nekonzistentnej úpravy niektorých osobitných právnych predpisov s úpravou Obchodného zákonníka, ale hlavne splnenie povinnosti vyplývajúcej Slovenskej republike z členstva v Európskej únii, a to povinnosti transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu.
Predmetná smernica je vecne zameraná na úpravu otázok súvisiacich so zvolávaním, organizáciou a konaním valných zhromaždení akciových spoločností, ktorých akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Na základe uvedeného vymedzenia osobnej pôsobnosti smernice pristúpil predkladateľ k implementácii smernice na selektívnom základe, čo znamená, že väčšina nových ustanovení sa v zmysle návrhu zákona bude aplikovať na spoločnosti, ktorých akcie sú obchodované na regulovanom trhu, tak ako to definuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/661/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS a následne aj zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov. Len v niektorých bodoch došlo k stiahnutiu novej právnej úpravy na všetky akciové spoločnosti. V týchto prípadoch bola rozhodujúcim faktorom vhodnosť a praktickosť takéhoto riešenia.
Smernica v rámci snahy dosiahnuť zníženie nákladov súvisiacich s výkonom práv akcionárov, ktorí nie sú usadení na území štátu sídla spoločnosti, ale najmä v snahe zatraktívniť cezhraničné investovanie, ukladá členským štátom povinnosť umožniť spoločnostiam nové formy účasti a hlasovania na valnom zhromaždení.
Takto sa do slovenského právneho poriadku má zakotviť forma korešpondenčného hlasovania ešte pred konaním valného zhromaždenia, ako aj účasť a hlasovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov. V oboch prípadoch ide o inštitúty doposiaľ v slovenskom právnom poriadku neexistujúce, kde bolo nevyhnutné zadefinovať podmienky ich výkonu. Smernica sa v čl. 10 dotkla aj úpravy účasti na valnom zhromaždení v zastúpení na základe písomného splnomocnenia. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné odstrániť všetky obmedzenia slovenskej právnej úpravy vzťahujúce sa na možnosť nechať sa zastupovať s výnimkou požiadavky, že splnomocnenec musí mať spôsobilosť na právne úkony, čo je pochopiteľné.
V neposlednom rade bolo snahou vzhľadom na skutočnosť rovnakej úpravy niektorých povinností v dôsledku doplnenia v Obchodnom zákonníku a v osobitných predpisoch finančného trhu odstrániť potenciálnu duplicitu a sústrediť predmetnú úpravu vzhľadom na jej povahu do všeobecnej úpravy konania valného zhromaždenia v Obchodnom zákonníku.
Keďže oblasť regulácie nie je striktne limitovaná len na úpravu Obchodného zákonníka, došlo k viacerým konzultáciám s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy, v pôsobnosti ktorých sa nachádzajú osobitné predpisy z oblasti finančného trhu, ale aj so samotnými inštitúciami finančného trhu, napríklad Burza cenných papierov v Bratislave.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády. Teraz poprosím spoločnú spravodajkyňu, ktorú určil gestorský výbor - ústavnoprávny výbor, pani Janu Laššákovú, aby nás informovala o informácii k predloženému vládnemu návrhu.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov podala spravodajskú informáciu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2009 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam teda v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že vládny návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a pani ministerka ho bližšie odôvodnila.
Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh prerokovávaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie návrh zákona nebude mať priamy dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov s výnimkou aplikácie jeho ustanovení na spoločnosti s majetkovou účasťou štátu alebo subjektu, ktorý je svojím rozpočtom napojený na verejné zdroje. Prípadné výdavky uhradí príslušný subjekt v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy.
Z doložky tiež vyplýva, že návrh zákona bude mať pozitívny alebo neutrálny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nebude mať vplyv na životné prostredie, negatívny vplyv na zamestnanosť alebo nezamestnanosť občanov Slovenskej republiky.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla, že odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1178 z 21. júla tohto roku podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 14. októbra a v gestorskom výbore do 16. októbra.
Uviedla som spravodajskú informáciu. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto má záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Zároveň aj rozpravu končím, keďže nebol, zrejme pani podpredsedníčka vlády ani spravodajkyňa sa nechcú vyjadriť v rozprave, nebolo nič. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode. V zmysle dohody hlasovať budeme potom o 11.00 hodine.
Panie poslankyne, páni poslanci, ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona má tlač 1180, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1216.
Poprosím teraz pani podpredsedníčku vlády, aby tento vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči, máte slovo.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Ďakujem za slovo. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V čl. 1 sa vykonávajú zmeny v Občianskom súdnom poriadku, v čl. 2 v zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a v čl. 3 v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Dôvodom navrhovanej zmeny sú poznatky z praxe s cieľom zlepšiť prístup občanov s nízkym príjmom na právnu radu a odbornú pomoc advokáta. Predstavujem vám hlavné zmeny a ciele navrhovanej úpravy. Prvým bodom je zjednotiť poskytovanie bezplatnej právnej pomoci zo súčasného dualistického režimu na strane jednej podľa predpisov o bezplatnej právnej pomoci a na strane druhej podľa Občianskeho súdneho poriadku pod jednotný režim zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Druhou podstatnou zmenou je, že odstraňujeme niektoré problémy pri poskytovaní bezplatnej právnej pomoci, ktoré sa vyskytli v praxi centra právnej pomoci. Ide o tvrdosť zákonného limitu pri príjme žiadateľa.
Po tretie. Prax ukázala, že je potrebné regulovať niektoré postupy súdov, ktoré spôsobovali výrazné neprimeranosti pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia. Štvrtým osobitne mimoriadne významným bodom je potreba posilniť ochranu obetí domáceho násilia. To sa deje hlavne na základe praktických skúseností. Rezort spravodlivosti považuje za veľmi potrebné schváliť predmetný návrh, preto si dovolím ešte bližšie vysvetliť jednotlivé body. Bez ďalšieho zisťovania sa za oprávnenú osobu bude považovať osoba, ktorej súd podľa Občianskeho súdneho poriadku priznal bezplatné právne zastupovanie.
V takomto prípade Centrum právnej pomoci nebude preskúmavať, či takáto osoba spĺňa podmienky podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. A rovnako tak Centrum právnej pomoci ani neodníme tejto osobe súdom priznaný status. Iba súd môže takejto osobe odňať právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci.
Sudca musí mať individuálnu možnosť posúdiť pomery účastníka nielen vo vzťahu k jeho finančnému príjmu. Prax z Centra právnej pomoci potvrdzuje, že vo vybraných prípadoch dochádza k necitlivému nepriznaniu bezplatnej právnej pomoci, ak žiadateľ pre pár eur už nespĺňa kritériá stavu materiálnej núdze. Jednoducho mu centrum nemôže pomôcť, hoci napríklad ide o dôchodcu, matku s deťmi, ak ich príjem je už o pár eur vyšší, ako je stanovený zákonný limit. Centrum právnej pomoci bude môcť po tejto zmene náležitou správnou citlivou úvahou priznať právnu pomoc aj v takýchto prípadoch.
Centrum právnej pomoci bude predstavovať komplexnejšiu inštitúciu na poskytovanie právnej pomoci. Nemusím vám vysvetľovať, že je hospodárska kríza a toto je konkrétna pomoc pre tých chudobnejších, aby mali šancu sa brániť a domáhať svojich práv, čo je bez odbornej právnej pomoci veľmi zdĺhavé, náročné a niekedy aj nemožné.
Zámerom navrhovanej právnej úpravy je reagovať aj na neprimeranosti pri rozhodovaní o trovách konania. Jedným z problematických aspektov je náhrada trov ustanoveného advokáta za zastupovanie. Podnety z aplikačnej praxe avizujú neefektívnosť niektorých úkonov právnej pomoci, za ktoré sa priznáva náhrada trov konania. Doterajší mechanizmus sa javí ako nie celkom proporcionálny. Precizujú sa preto niektoré ustanovenia na účely zvýšenia efektívnosti Občianskeho súdneho konania. Advokát si zaslúži odmenu, ale iba za vykonané úkony, a rovnako odmena musí byť primeraná. Nechcem sa nikoho dotknúť, toto ustanovenie nie je namierené proti advokátom, iba zavádza transparentnejšie a jasnejšie pravidlá. To je hlavným cieľom. Verím, že nájde podporu aj u advokátov sediacich v poslaneckých radoch.
Záverom by som predstavila úpravy, ktorých cieľom je poskytnúť ochranu obetí domáceho násilia. Tu sa vykonávajú zmeny v § 27a ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v § 75 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku.
Vo veciach domáceho násilia sa predlžuje obeti lehota na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia počas víkendov a sviatkov. Najmä cez víkendy je pre obeť ťažšie zorientovať sa, získať prípadne právnu pomoc a podať návrh na súd. Bez toho, aby došlo k ukráteniu práv obete domáceho násilia sa navrhuje úprava, ktorá odstráni problémy vzniknuté v aplikačnej praxi. Pre obeť je dôležité, že podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo zákona dochádza k predĺženiu ochranného režimu na základe rozhodnutia policajta podľa § 27a ods. 8 zákona č. 171/1993 Z. z. v znení zákona č. 491/2008 Z. z. Tento poznatok priniesla prax a nemôžeme sa tváriť, že problém neexistuje. Takto dôjde k zlepšeniu súčasného stavu na prospech obetí domáceho násilia.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, ide o odborný návrh s cieľom pomôcť občanom tejto krajiny. Verím, že ho podporíte všetci bez rozdielu politickej príslušnosti, pretože naozaj, ak si ho podrobne preštudujete, určite sa zhodneme, že ide o racionálny a logický návrh. Ďakujem vám za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády, poprosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Opäť dávam slovo pani poslankyni Jane Laššákovej, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, teda ústavnoprávnu výbor za spravodajkyňu. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spravodajskú informáciu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2009 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktoré máte ako tlač 1180. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál. Konštatujem, že návrh zákona obsahuje formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá návrh zákona ako iniciatívny materiál. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Pani ministerka ho podrobne uviedla a ja len chcem dodať, že skutočne tento návrh zákona reaguje na problémy, ktoré vznikli v procese aplikácie a som veľmi rada, že ministerstvo spravodlivosti pristúpilo k riešeniu týchto problémov, hlavne čo sa týka centra právnej pomoci, bezplatnej právnej pomoci a navrhlo iný spôsob oslobodenia, teda od platenia trov.
Vychádzajúc z rokovaní, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1216 z 24. augusta 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Opäť konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil.
Pani kolegyne, kolegovia, má niekto záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne? Registrujem, pán poslanec Miššík, on ešte nemá kartu, ale všetko? Končím možnosť prihlásiť do rozpravy, takže v rozprave vystúpi pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, pani spravodajkyňa, budem veľmi stručný, pretože pani ministerka uviedla tento vládny návrh zákona veľmi podrobne. Dotknem sa tej veci, keď hovorila o odmenách advokátov. Ja sa nesnažím byť ich zástupcom, ale v každom prípade musím pripomenúť ešte jednu vec. Je veľmi pekné hovoriť o odmenách advokátov, ale oveľa dôležitejšie je hovoriť aj o tom, čo by malo plniť ministerstvo spravodlivosti. Vieme o veľmi veľkých dlhoch voči exoffákom, takže to by som chcel pripomenúť a opýtať sa pani ministerky, kedy to bude vyrovnané. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Miššík bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave. S faktickou poznámkou sa nikto nehlási. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani podpredsedníčka vlády ako navrhovateľka, máte záujem sa vyjadriť v rozprave?
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Nie.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa?
J. Laššáková, poslankyňa: Nie.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, a to je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o ochranných známkach.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 1173. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu Národnej rady 1213.
Opäť poprosím pani ministerku spravodlivosti a podpredsedníčku vlády pani Vieru Petríkovú, aby nám aj tento vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči, máte slovo.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Ďakujem pekne. Takže, vážení prítomní, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o ochranných známkach. Cieľom predkladaného návrhu zákona je rekodifikácia právnej úpravy ochranných známok obsahujúca zmeny v konaniach vo veciach ochranných známok, ktoré vyplynuli z praxe Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a je v súlade s Dohovorom o práve ochrannej známky v jeho revidovanom znení Singapurského dohovoru.
Navrhovaná právna úprava zároveň dôsledne transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ktorá je pre túto oblasť základnou právnou normou pre členské štáty Európskej únie a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.
Nadobudnutím účinnosti návrhu zákona o ochranných známkach bude zrušený súčasný zákon o ochranných známkach a zároveň bude zrušená aj vykonávacia vyhláška k nemu. Návrh zákona preto splnomocňuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na vydanie vykonávacej vyhlášky, pričom nadobudnutie účinnosti tejto vyhlášky sa predpokladá súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a ostatnými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Ďakujem vám za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády. Gestorský výbor pre hospodársku politiku určil za spravodajcu pána poslanca Petra Pelegriniho. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 548 z 2. septembra 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochranných známkach (tlač 1173).
Podľa § 73 odseku 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2009 č. 1213 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Preto sa pýtam, panie poslankyne, páni poslanci, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, zároveň rozpravu vyhlasujem za skončenú.
Pani podpredsedníčka, keďže rozprava nebola, zrejme niet sa k čomu vyjadriť. Ďakujem veľmi pekne aj za uvedenie všetkých troch vládnych návrhov zákonov.
Ďalej, panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať štyrmi bodmi programu, ktoré máme zaradené do programu, a to sú vládne návrhy zákona, ktoré z poverenia vlády Slovenskej republiky v prvom čítaní bude uvádzať minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Prvý je
vládny návrh zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prvom čítaní.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 1150, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 1183.
Prosím, pán minister, aby ste tento vládny návrh zákona uviedli.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 1150. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 15. júla 2009 a prijala k nemu uznesenie č. 510.
Účelom predloženého návrhu zákona je v súlade s novou legislatívou Európskej únie prijatou v sektore železničnej dopravy formou takzvaných balíčkov vytvoriť a rozvíjať modernú a kvalitnú železničnú infraštruktúru. Na prvé dva balíčky právotvorby orgánov Európskej únie reflektoval doteraz platný zákon č. 164/1996 Z. z. o dráhach postupne dvanástimi novelami, čo vyvolalo rozvrat jeho pôvodnej koncepcie. Prijatie tretieho balíčka znamená takú koncepčnú zmenu, ktorú nemožno vtesnať do existujúceho zákona, a preto sme pristúpili k vypracovaniu novej právnej úpravy tejto problematiky a k jej rozdeleniu do dvoch zákonov.
Návrh zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov svojím obsahom upravuje druhy dráh, pravidlá ich výstavby a prevádzky, prevádzku železničnej infraštruktúry, prideľovanie jej kapacity, princípy spoplatňovania za jej využívanie. Štandardizáciu a technickú harmonizáciu interoperability existujúceho železničného systému, zosúladenia bezpečnostných požiadaviek na manažérov infraštruktúry existujúceho železničného systému a na železničné podniky. Vzťahy k novozriadenej Európskej železničnej agentúre a k Európskej komisii. Ďalej vymedzuje úlohy bezpečnostného orgánu, regulačného orgánu, vyšetrovacieho orgánu a cenovo regulačného orgánu ako regulátorov trhu v sektore železníc tak, aby ich úlohy boli vo všetkých členských štátoch v zásadných veciach rovnaké a umožnili jednak vzájomnú spoluprácu a tiež spoluprácu s Európskou železničnou agentúrou a s Európskou komisiou.
V oblasti týkajúcej sa iných druhov dráh nedochádza k podstatným koncepčným zmenám. Nová úprava problematiku iných dráhových infraštruktúr upresňuje a zosúlaďuje s existujúcimi trhovými faktormi a zrušuje predpisy, ktoré platili pred rokom 1993.
Zároveň sa vykonáva priama novelizácia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v rozsahu uvedenom v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty štátnych fondov vyšších územných celkov ani na rozpočty obcí, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a nemá priamy dopad na zamestnanosť.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Skončil som. Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán minister, poprosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľa. Gestorský výbor - výbor pre hospodársku politiku určil pána poslanca Pelegriniho za spravodajcu. Tomuto dávam slovo. Nech sa páči.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 548 z 2. septembra 2009 určil sa spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predseda Národnej rady Slovenskej republiky č. 1183 z 29. júla 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodársku politiku a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil.
Panie poslankyne, páni poslanci, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási. Takže do rozpravy sa hlási pán poslanec Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Myslím si, že máme pred sebou vážne materiály, ktoré by sa mali napĺňať v budúcnosti, a sú to v podstate dva zákony, ktoré so sebou súvisia. Prvý máme teraz - návrh zákona o dráhach, ale hneď za týmto zákonom nasleduje ďalší zákon, ktorý súvisí takisto s touto dopravou a podľa dôvodovej správy v tomto materiáli sa vlastne rezort principiálne rozhodol, aby sa tento zákon podobne rozdelil na dva ako v cestnej doprave s tým, aby sa predišlo problémom pri novelizáciách tohto zákona z jednej aj z druhej strany rozdelenej časti.
Ja by som sa však k tomuto zákonu chcel spýtať niekoľko otázok, ktoré môžeme očakávať v budúcnosti. Na jednej strane sa konštatuje, že keď sme začínali, ešte sme neboli v Európskej únii a že máme vlastne zdedenú dopravu ešte zo starých čias a že dokonca aj Európska komisia tvrdí, že nastáva úpadok železničného sektora.
Takisto sa tam hovorí o tom, že sme nabiehali na jednotlivé balíčky liberalizácie, prvý a druhý v roku 2001 a 2004, ktorými sme sa snažili implementovať smernice Európskeho parlamentu v minulosti. A je tam konštatované, že vlastne tretí balíček má problém pri tomto zákone, aby sa uplatnil.
Ja chápem, že to nie je jednoduchá záležitosť, ale na druhej strane máme teraz ešte navyše problémy z hľadiska celkovej a celosvetovej recesie z hľadiska toho, že máme skôr deficit zdrojov ako prebytok, čiže bude ešte väčší problém v budúcnosti vykrývať predovšetkým výkony vo verejnom záujme aj pri tomto systéme.
Keď sa pozriem na doložku finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, sú tam určité zaujímavé údaje a v tejto doložke sa hovorí o tom, ako bude bežať aj železničná doprava v budúcnosti. Do konca roku 2010 sa predpokladá, že bude objednávateľom tejto železničnej osobnej dopravy ministerstvo, teda rezort, ale od roku 2011 budú presúvané prostriedky na financovanie regionálnej železničnej dopravy samospráve.
Vzhľadom na túto súvislosť sa chcem spýtať, ako to tam s tým presunom vyzerá? Už v súčasnosti vieme, že samosprávy, teda myslím regionálne samosprávne kraje majú dosť veľké problémy, aby vykrývali výkony vo verejnom záujme pri autobusovej doprave, teda pri SAD-kách a napríklad v SAD-kách Prešovského kraja v súčasnom roku sa predpokladá výpadok príjmov okolo 400 miliónov Sk. Budem ešte hovoriť v korunách. Tých 400 miliónov korún je slušná suma. Keď zoberieme krajské mesto Prešov, tam je predpokladaný výpadok príjmov okolo 125 miliónov. Podobne ako v Žiline, ktorá očakáva nejakých 120 miliónov.
Na druhej strane od roku 2011 už budú mať túto dopravu, teda regionálnu železničnú dopravu na krku VÚC-ky, teda samosprávne kraje. Budú schopné v tejto situácii vykrývať tieto výkony, alebo sa budeme trápiť na regionálnych úrovniach tak, ako to teraz beží so SAD-kou? A poviem tam trošku také konkrétnejšie pomery, ktoré vyplývajú z toho, že v súčasnom období sa všetci prevádzkovatelia tejto dopravy sťažujú na to, že nemajú dosť cestujúcich. To znamená, výpadok cestujúcich, výpadok tržieb, ale zásadný problém je v tom, že samosprávny kraj vykrýva výpadky tržieb bez ohľadu na to, či podniky prevádzkujú efektívne alebo neefektívne. Nie na všetky náklady má dosah, aby ich kontroloval, keďže tam dáva prostriedky z verejných zdrojov, lebo vlastne tieto jednotlivé podniky môžu spolupracovať s ďalšími eseročkami a podobne. A toto tu očakávam, že bude podobný problém ešte navyše v železničnej osobnej doprave.
Je síce pravda, že majú byť presúvané prostriedky na vykrytie tejto regionálnej železničnej osobnej dopravy na jednotlivé VÚC-ky, a už teraz sú tam očakávané straty, keď som si pozrel iba za Prešovský kraj, ktorý ma najviac zaujímal, tak sa tam na roky 2010, 2011 a 2012 predpokladá strata, keď to zaokrúhlim, približne každý rok 500 miliónov, ktorá by sa mala vykryť pre vlaky samosprávnych krajov.
Chcem sa teda spýtať, ako to vlastne bude ďalej a či sme schopní v týchto pomeroch toto zrealizovať na regionálnej úrovni? Ono je veľmi pekne napísať vetu na začiatku tejto doložky, že navrhovaný zákon po presune kompetencií zo štátu na VÚC v objednávaní dopravných služieb v regionálnej železničnej doprave nebude klásť zvýšené nároky na verejné financie. No možnože na štátne nie, ale na regionálne asi bude klásť. Napriek tomu, že sa tam bude uhrádzať strata, a napriek tomu, že tam budú presúvané prostriedky na túto regionálnu dopravu. A fakt vychádzam z praktických skúseností, ktoré sa týkajú vykrývania výkonov vo verejnom záujme pri SAD-kách.
Keď si spomeniem pár rokov dozadu, tak sa tie straty pri SAD-kách pohybovali okolo 250, 300 miliónov ročne. Teraz už strata vychádza vyše 400 miliónov. Už sa to blíži vlastne k tomu číslu, aké sa predpokladajú straty v železničnej doprave. Pokiaľ tieto veci nebudú koordinované a nebudú zosúladené a nenájde sa teda nejaké dobré systémové riešenie tak, aby sa zabezpečila možno dobre fungujúca a efektívna integrovaná doprava, keď sa budú jednotlivé straty vykrývať po jednotlivých druhoch dopravy, tak mám taký dojem, že samosprávne kraje budú mať z toho veľké bolenie hlavy. A hovorím, bolí ich to už teraz, a to majú ešte iba SAD-ky, teda autobusy.
Takže nechcem teraz prechádzať po jednotlivých bodoch, lebo je toho strašne veľa, čo tam všetko treba urobiť. Možnože len spomeniem teda veci, ktoré sú uvedené aj v tejto doložke a ktoré by mali byť zásadné preto, aby sme vôbec mohli tieto veci zrealizovať a zrealizovať ich tak, aby to fungovalo. To znamená, zvýšiť kvalitu verejnej dopravy, to je síce pekné, ale pre mňa je dôležitejšie zvýšiť efektivitu verejnej dopravy. A toto je asi ponechané iba na samosprávne kraje. Každopádne si myslím, že je to aj vec z úrovne štátu, lebo si pamätám takisto, keď sa presunulo financovanie autobusovej dopravy, že dlho sa riešil spor, či vykryje štát pre jednotlivé SAD-ky po Slovensku straty, ktoré im vznikali. Nakoniec sa to teda tak zmietlo dostratena, ale tie pokračujúce problémy vzhľadom na znížený počet cestujúcich a pokles tržieb ich dodávateľov, tie zostávajú a tie z roka na rok, by som povedal, hrozivo narastajú.
Takže efektivita tejto dopravy je podľa mňa vec zásadná, a pokiaľ to nebude aj nejako v zákone ošetrené, aby sa tam zabezpečilo, tak ako sa tu píše, dobré podnikateľské prostredie, lebo tu sa uvádza, že by to malo mať pozitívny vplyv na celkovú ekonomiku i podnikateľské prostredie, na mobilitu obyvateľstva.
V súčasnosti si myslím, že absentuje dostatočný počet krokov zo strany vlády a štátu, aby sa vytváralo toto dostatočné a dobré podnikateľské prostredie, takže myslím si, že aj pri tejto doprave, pokiaľ sa nebude riešiť zo strany štátu práve táto otázka, tak VÚC-ky si len nahodia na svoje plecia ďalší problém. Štát sa síce toho zbaví, ale na regiónoch to zostane.
A keď si ešte takisto pripomenieme situáciu pred nie tak dávnym časom, tak keď sa malo uvažovať o tom, aby sa riešilo napríklad sprivatizovanie nákladnej železničnej dopravy, keď sa mohlo transformovať bratislavské letisko, tak postoj k tomu bol opačný zo strany vlády. Postoj bol taký, že Cargo sa nesprivatizovalo, a výsledok je taký, že dotácie na Cargo z roka na rok takisto neskutočne narastajú.
Letisko sa takisto nepustilo pre záujemcov a myslím si, že teraz budeme mať bolenie hlavy z toho, čo nám spôsobí len samotný výpadok SkyEurope. Lebo tento prepravca sám pre bratislavské letisko vykrýval objem, keď dobre poviem, asi 30, 35 %, predpokladám.
Takže chcem sa, pán minister, spýtať k týmto problémom, ktoré som spomenul, že akým spôsobom sa vlastne zabezpečí efektivita prepravcov a akým spôsobom si poradia VÚC-ky, samosprávne kraje? Ďakujem pekne.