T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. S faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ján Rusnák. Má ešte niekto záujem vystúpiť s faktickou poznámkou? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán podpredseda Národnej rady. Ja ako nový poslanec, nech mi je prepáčené, že moje vystúpenie ešte bude také, aké bude. Veľmi si vážim vystúpenie pána poslanca Kahanca. Toto je moment veľmi dôležitý a chcem poprosiť pána ministra, aby všetky jeho slová zobral veľmi vážne, pretože je obdobie krízy a keď chceme niečo urobiť, urobme to komplexne. Jednoducho riešenie efektívne presunom dopravy je veľmi dôležité a v regiónoch, ktorý aj ja zastupujem, východného Slovenska je táto otázka veľmi zložitá, prostriedky nie sú. Čiže netreba zabudnúť aj na tú druhú časť, a to sú peniaze, a hlavne urobiť osvetu, aby sme už teraz nešli proti tomu, pretože tá myšlienka je iste dobrá a jednoducho treba efektívne využívať všetky druhy dopravy a hľadať rezervy. A najlepšie ich vieme hľadať tam, kde doprava je. Preto sa prihováram k tomu, aby to jednoducho bolo komplexné riešenie i s peniazmi. Bez peňazí je to veľmi zložité. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie s faktickou poznámkou. Reagovať bude predrečník pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne kolegovi poslancovi, ktorý hovoril, že je síce nový, ale on je staronový. Takže myslím, že pozná tie problémy, ktoré sa tu riešili v rámci Národnej rady. Ja ešte raz zdôrazním, o čo mi ide. Ide mi o to, aby sa celým súborom zákonov a súborom noriem zabezpečil zároveň aj systém efektívne fungujúcej dopravy. A pod dopravou myslím komplexne dopravu. To znamená od autobusov cez vlaky a všetko možné, čo sa dá využiť, súkromných prepravcov, aby tieto veci fungovali ako integrovaná doprava, ktorá jedna vie o druhej, kde sa zbytočne nevybíjajú kilometre na jednom a druhom druhu dopravy.
Takže o to mi ide. A ešte keď k tomu dodám ďalší problém, ktoré majú regionálne kraje, tak to je problém, že vrazili napríklad kopu peňazí do opravy ciest, ktoré dostali tiež na krk. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kahanec bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Odznelo tu viackrát efektivita dopravy. Práve, aby sme dosiahli efektivitu dopravy, pripravili sme tento zákon. Nechcem tu teraz hovoriť na nejaké nevhodné činy minulej vlády, ale minulá vláda odčlenila regionálnu dopravu na SAD-ky, autobusovú, ale neodčlenila regionálnu železničnú dopravu. Výsledok je ten, že sa správajú samostatne a samostatne aj podnikajú a samostatne si nekonkurujú, tak ako by bolo treba.
To znamená, kľúčom k efektivite regionálnej dopravy je takzvaná harmonizácia, to znamená, aby z Košíc o 16.00 hodine poobede nešiel do Čiernej nad Tisou prázdny vlak alebo s dvomi hlavami a zároveň súbežne s ním aby nešiel prázdny autobus alebo autobus s dvomi hlavami.
To znamená, výsledok je ten, že samosprávny kraj si objedná, alebo bude platiť výkony vo verejnom záujme, samozrejme, objedná si ich aj SAD-kám, aj vlakom, keď ich bude mať pod kontrolou len také, ktoré nie sú súbežné a ktoré sa dopĺňajú, a nie si navzájom konkurujú, pretože potom štát platí za prázdne miesta vo vlakoch a SAD-ka platí prenesene. Štát to tiež financuje, lebo to idú dane, príslušná časť daní ide VÚC-kam na to a vyššie územné celky platia za prázdne miesta v autobusoch.
Práve toto je kľúčom - tá harmonizácia k efektivite dopravy tak, aby sme nemuseli či už štát priamo železniciam, alebo VÚC-ka a priamo SAD-kám platiť za tie prázdne miesta, ktoré som už spomenul. Čiže tento zákon je určitým kľúčom k tomu, aby to tak bolo. Ten prechod je postupný na vyššie územné celky. Neznamená to, že sa to zajtra udeje. Máme to naplánované tak, že v roku 2010 to budeme platiť my, rezort dopravy s tým, že komunikujeme s vyššími územnými celkami.
V roku 2011 bude už určitý presun na vyššie územné celky a v roku 2012 definitívny presun na vyššie územné celky a vždy pôjde ten istý balík peňazí, ktorý teraz platíme železniciam. Presne ten istý balík, ktorý teraz platíme, pôjde aj na vyššie územné celky, aby to vedeli riešiť, ale zároveň budú mať motiváciu, aby to harmonizovali.
Ja keď som prišiel do funkcie, snažil som sa to harmonizovať na báze dobrovoľnosti, ale nedosiahli sme konsenzus s vyššími územnými celkami, pretože jednoducho stále tam boli určité rozpory a vyššie územné celky, nie všetky, ale niektoré sa stále k tomu správali, že im je bližšia košeľa ako kabát, to znamená, preferovali SAD-ky a železnice si riešte sami. A nedosiahli sme harmonizáciu a len takto ju dosiahneme, ako to navrhujeme.
Účelom zákona je tiež to, aby sme zabezpečili fixné platby zo strany štátu, respektíve uhradili zo strany štátu fixné náklady správcovi infraštruktúry, aby sa to nedialo tak živelne, ako sa to deje teraz, že sa dá určitá čiastka a potom sa dopláca alebo sa prehlbuje dlh. Čiže tu je už zadefinované, koľko sa ročne bude platiť, aby aj železničné podniky vedeli na tomto stavať a vedeli budovať svoju finančnú budúcnosť a zároveň by sme chceli dosiahnuť zlacnenie dopravnej cesty, pretože železničná dopravná cesta na Slovensku je jednou z najdrahších v Európe a jednoducho to musíme nejako takto riešiť, ako to navrhujeme.
To je asi všetko, čo sa týka Carga a letiska, ja som to už opakoval veľakrát. Cargo po prvýkrát za rok 2008 dosiahlo zisk a dalo aj dividendy štátu. Žiaľbohu, kríza nám spôsobila to, že prudko poklesli výkony Carga, konkrétne z 50 miliónov ton tovaru ročne za rok 2008 na 31 miliónov plánovaných v roku 2009, a to je dôsledok toho, že jednoducho nevieme Cargo zastabilizovať, tak ako je. Na druhej strane, ak by bolo Cargo v súkromných rukách, dôjde k masívnemu prepúšťaniu a myslím si, že by Cargo muselo dnes prepustiť pod súkromnou taktovkou možno 5-tisíc zamestnancov a nám sú zatiaľ stále bližší tí ľudia na železnici ako niektoré finančné tabuľky, ktoré sa nám tu predkladajú. Zároveň pevne verím, že sa kríza skončí v určitej dobe, a keby došlo k takému masívnemu prepúšťaniu, Cargo nebude konkurencieschopné, pretože nie je jednoduché potom na trhu zohnať 800 rušňovodičov a rôznych iných funkcií, ktoré s tým súvisia.
Letisko je obdoba toho istého. S takými istými problémami by zápasil aj súkromný vlastník a naopak si myslím, že takisto by došlo k masívnemu prepúšťaniu aj v tejto oblasti. A jednoducho si myslíme a sme presvedčení o tom, že stále privatizácia takýchto strategických podnikov by bol pre Slovensko nezmysel. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Chce zaujať stanovisko a vyjadriť sa pán navrhovateľ? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o doprave na dráhach.
Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 1151, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1184.
Pán minister, prosím, keby ste sa ujali slova, uviedli tento vládny návrh zákona.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o doprave na dráhach, ktorý máte ako tlač 1151.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 15. júla 2009 a prijala k nemu uznesenie č. 511. Účelom predloženého návrhu zákona je v súlade s novou legislatívou Európskej únie prijatou v sektore železničnej dopravy tiež formou takzvaných balíčkov vytvoriť a rozvíjať modernú a kvalitnú železničnú infraštruktúru.
Prvé dva balíčky právotvorby orgánov Európskej únie reflektoval doteraz platný zákon č. 164/1996 Z. z. o dráhach postupne 12 novelami, čo tiež vyvolalo rozvrat jeho pôvodnej koncepcie. Prijatie tretieho balíčka znamená takú koncepčnú zmenu, ktorú nemožno zapracovať do existujúceho zákona, a preto sme pristúpili k vypracovaniu novej právnej úpravy tejto problematiky a k jej rozdeleniu do dvoch zákonov.
Návrh zákona o doprave na dráhach svojím obsahom najmä upravuje podmienky poskytovania dopravných služieb na dráhach dráhovými podnikmi, udeľovanie licencií dráhovým podnikom a prepravu nebezpečného tovaru jednotne so štátmi spoločenstva, presnejšie práva a povinnosti dopravcov a posilňuje práva cestujúcich vo verejnej osobnej doprave, upravuje povinnosti odosielateľov a príjemcov v nákladnej doprave, vytvára systém certifikácie rušňovodičov. Posilňuje trhové prvky v oblasti železničnej dopravy, a tým vytvára konkurencieschopnosť železničnej dopravy s inými druhmi dopravy.
V oblasti týkajúcej sa iných druhov dráh nedochádza k podstatným koncepčným zmenám. Nová úprava problematiku iných dráhových infraštruktúr upresňuje a zosúlaďuje s existujúcimi trhovými faktormi.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v rozsahu uvedenom v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty štátnych fondov vyšších územných celkov ani na rozpočty obcí, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a tiež nemá priamy dopad na zamestnanosť.
Dovoľujem si vás požiadať, vážené pani poslankyne a poslanci, o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.
Pán podpredseda, skončil som, ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda N SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Gestorský výbor pre hospodársku politiku poveril opäť pána poslanca Petra Pelegriniho za spravodajcu. Nech sa páči, máte slovo.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma unesením č. 548 z 2. septembra 2009 určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z ustanovení zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil.
Panie poslankyne, poslanci, pýtam sa, má niekto záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
S. Kahanec, poslanec: Tak dobre si, pán spravodajca, pochopil, že som vystúpil k obidvom zákonom, ale keďže je to rozdelené na dva body, tak využijem možnosť, že môžem vystúpiť aj v druhom bode a chcem len trošku zareagovať na to, čo tu bolo povedané pred krátkym časom od pána ministra. Ja beriem, že harmonizácia je nevyhnutná a že nemôžu chodiť ani prázdne autobusy a dupľom nie, že keď bude chodiť aj prázdny autobus, aj vlak.
Ale tam chcem len povedať, že je to aj otázka dopravnej obslužnosti, a to už nie je také jednoduché. Dopravná obslužnosť totiž v sebe skrýva nároky, že potrebuje vykryť jednotlivé obce bez ohľadu na to, že je tam menší počet ľudí. A to je už o tom, či je ten prepravca schopný zabezpečiť efektívnu dopravu aj v takých problémových oblastiach. My máme v našom kraji veľmi veľa obcí a viem, aký problém majú starostovia pri týchto škrtoch, že napríklad autobus príde len na kraj obce a vlastne kilometer alebo dva kilometre obce nie sú vôbec obslúžené.
Čiže je to aj o dopravnej obslužnosti a teraz, keď sme postavení na úrovni krajov pred otázku, čo teraz s tým, keď nám narástli dlhy, respektíve vykrývanie výkonov vo verejnom záujme na 400 miliónov, a chceme ušetriť, tak čo teraz škrtneme? Tam vcelku nie je čo škrtať. A podobný problém je aj v železničnej doprave. Či chceme, či nechceme.
Čiže preto som zdôrazňoval, že to, či chodí prázdny alebo plný, to je len časť, druhá vec je dopravná obslužnosť. Ale čo je najviac v tomto smere potrebné, je zabezpečiť integrovaný systém, lebo iba pri tom vznikne nejaká šanca, že sa navzájom prepoja tieto veci.
A ešte väčší dôraz podľa mňa kladiem na to, aby bola efektívna doprava. Čiže pritlačiť aj, ja poviem teraz priamo, na regionálnu úroveň. Pritlačiť, aby výber dopravcov zodpovedal nejakým takým podmienkam, aby doprava bola čo najefektívnejšia. Lebo nestačí nakúpiť nové autobusy, nestačí nakúpiť len nové vlakové súpravy, nestačí akože to pustiť po tých istých tratiach, lebo keď príde situácia ako teraz, že niet cestujúcich a že nastáva výpadok tržieb, tak ani nové autobusy, ani to ostatné to nerieši. Tam to môže riešiť len tvrdé "priskrutkovanie" zbytočných výdavkov a zlepšenie efektivity dopravcov. Čiže toto je pre mňa najdôležitejšie.
No a čo sa týka Carga a letiska. Chcem povedať, že na jednej strane hovoríte, pán minister, že nie ste za privatizáciu a neboli ste za privatizáciu takýchto štátnych spoločností. Ale keď si prečítam dôvodovú správu a prečítam si doložku, momentík, tak je tam veta, v ktorej je konštatované: "Účelom novej právnej úpravy problematiky dráh je transponovať smernice tretieho balíčka." Sú tam jednotlivé body A, B, C, D až G a bod F, ten je veľmi zaujímavý, ten prečítam. "Ďalšie posilnenie trhových princípov v správe železničnej infraštruktúry, ako aj ďalšieho stupňa liberalizácie v železničnej doprave, a tým posilnenia a konkurencieschopnosti železnice aj s inými druhmi dopravy, najmä s cestnou a leteckou." A toto si myslím, že je najdôležitejší bod, ktorý by tam mal fungovať. Ja nechcem povedať, že čo bude súkromné, tak to už všetko bude fungovať.
Pokiaľ nebudú korektné a korektne dodržiavané pravidlá v rámci podnikania, tak nepomôže ani súkromná doprava, ani súkromné firmy a podobne. Ale každopádne súkromník, pokiaľ nie je v pozícii, ako napríklad teraz zdedené SAD-ky, že viac-menej majú monopol, tak je postavený do situácie, že keď mu príde výpadok a keď mu prídu takéto problémy, tak sa musí oháňať, aby bol schopný prežiť.
Pri tomto systéme, ktorý teraz je, že bez ohľadu na to, či bude podnikať dopravca efektívne, alebo nebude, tak mu samosprávny kraj vykryje peniaze, tak to je ten systém, ktorý proste nemôže fungovať. To môže fungovať krátko, pokiaľ dlh nenaberie enormné rozmery a potom vzniknú problémy práve s dopravnou obslužnosťou. Lebo čo sa bude škrtať? Môžu sa škrtať iba kilometre a dopravná obslužnosť. A keď toto vyškrtám, tak nezabezpečím to, čo potrebujú ľudia v regióne, a ľudia sa potrebujú dopraviť do zamestnania.
A môžem povedať ešte jednu vec okolo toho z hľadiska dopravnej obslužnosti. Len čo nastáva výpadok cestujúcich a klesajú tržby, tak to je také ako zacyklené koliesko. Vypadne, poklesne, narastajú dlhy. Ešte k tomu pridáme, že sa napríklad zvýšia ceny. U nás pred koncom minulého roka sa napríklad zvýšil cenový výmer a ja som bol veľmi vážne prekvapený, že sa zvýšil práve vtedy, keď bol výrazný pokles cien nafty. Potom sa to zmenilo, ale proste ten krok bol pre mňa nepochopiteľný. Ale keď sa zdvihnú ceny, potom si ľudia začnú aj spočítavať a dohodnú sa napríklad štyria, že pôjdu autom. A keď tí štyria pôjdu autom, je ďalší výpadok ľudí a ďalší výpadok tržieb. To znamená, ten podnik ide stále do mínusového stavu, až nakoniec akože nebude fungovať. A pokiaľ tento podnik nebude prinútený k tomu, aby mohol zefektívniť, teda ani nie tak, aby mohol, aby zefektívnil, nebude prinútený k tomu, aby zefektívnil svoju činnosť, tak pre zdravé fungovanie to je nevyhnutné.
A vrátim sa naspäť k tomu letisku. Čiže keď chceme v rámci tohto tretieho balíčka posilniť trhové princípy, ďalší stupeň liberalizácie, a zdôrazním ešte raz tú konkurencieschopnosť železnice, tak ja si myslím, že práve tie kroky, ktoré sa udiali v predchádzajúcom období, i keď je teraz vyčítané, že toto sa predalo pod cenu, tamto sa predalo pod cenu, ale SPP napríklad na rozdiel od týchto vecí funguje a prežilo aj krízu, keď vypadli zdroje na východnej hranici. A zaujímavé je, že má to súkromník, ktorý síce nemôže robiť tak, akože niekto pískne zhora a otvorí kohútiky iba pre Slovensko, lebo všetko stavia na nejakých dohodách. A aj tie zásobníky, ktoré robili a rozšírili kapacitu, mohli urobiť iba tak, že si zazmluvnili zmluvnú kapacitu a až potom vlastne sa pustili do investícií. Súkromník nemôže fungovať tak ako štát, že vrazíme niečo a nevieme, ako to dopadne.
Teraz nechcem akože zhadzovať pozíciu štátu, že funguje iba tak, to nechápte tak, pán minister, ale každopádne súkromník je v oveľa zodpovednejšom postavení ako niekto, kto narába s verejnými zdrojmi. Takže vzhľadom na to, že aj napriek tomu, že máte výhrady voči liberalizácii a že máte výhrady voči privatizovaniu firiem, respektíve potrebnosť zabezpečiť konkurencieschopnosť železnice, tak riešenie na tú konkurencieschopnosť je nevyhnutné. Možnože mi poviete, že čím chcete tú konkurencieschopnosť zvýšiť. Ďakujem pekne, iba toľko. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kahanec bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Nebudem komentovať tie veci, ktoré pán poslanec povedal ohľadne SPP. Myslím si, že to so zákonom o dráhach nesúvisí, alebo nepriamo. V podstate, ak chceme zabezpečiť konkurencieschopnosť železníc, musíme pristúpiť k liberalizácii, to znamená, že postupne budú nabiehať aj noví dopravcovia a tí budú zvyšovať konkurencieschopnosť tých dopravcov, ktorí sú tu teraz na trhu.
V Cargu sa nám to deje už úplne bežne. Zatiaľ Cargo má síce prevažnú väčšinu dopráv, ale úspešne pôsobia aj iní súkromní dopravcovia, ktorí práve spôsobujú konkurenciu, ktorá je zdravá a nastavujú Cargu zrkadlo v efektivite podnikania.
Čo sa týka osobnej dopravy, takisto už niektoré prvé lastovičky prichádzajú. Čiže v krátkom čase, keď my zo zákona urobíme, a to sme aj povinní urobiť, liberalizovať to prostredie, tak za podmienok, ktoré budú predpísané, bude môcť vstúpiť na tento trh hociktorý osobný dopravca na železnici. A to je práve tá konkurencia, ale jej predchádza tá liberalizácia, ktorú týmto zákonom a návrhom zákona sa snažíme riešiť.
Čo sa týka dopravnej obslužnosti, musíme si najprv zodpovedať otázku, čo to je dopravná obslužnosť, to znamená aká početnosť spojov a koľkokrát za deň alebo do ktorých oblastí. Samozrejme dopravná obslužnosť je taký fenomén, ktorý treba rozlúsknuť ešte ďalej a dopracovať ho a naša filozofia, najmä pri tom presune regionálnych dráh na samosprávne kraje, je tá, že tam, kde môže ísť vlak, nech ide vlak, tam, kde nemôže ísť vlak, nech ide autobus, pretože je nesporné, že železničná doprava je lacnejšia, je ekologickejšia, šetrnejšia k životnému prostrediu a takáto filozofia sa dá dosiahnuť len tou harmonizáciou, keď sa presunú aj výkony regionálnej železničnej dopravy a budú mať aj výkony osobné autobusovej dopravy. Jeden gazda, jeden správca, a to je ten samosprávny kraj. Čiže toto je ten cieľ, toto je ten kľúč a toto sa snažíme tým zákonom dosiahnuť.
A integrovaný systém takisto robíme v Košiciach a v Bratislave, kde chceme využiť napríklad v Košiciach mestský električkový systém spolu so železničným systémom a, samozrejme, vhodne do toho dopĺňať aj autobusovú dopravu či už mestskú, tak aj regionálnu v oblasti mesta Košíc a jeho okolia. Čiže toto sa deje a v krátkom čase by sme mali spustiť aj ten pilotný projekt. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1153. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1209.
Nech sa páči, pán minister Vážny, uveďte tento vládny návrh zákona.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.
Vláda Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokovala dňa 15. júla 2009 a prijala k nemu uznesenie č. 512. Nevyhnutnosť novelizácie zákona o vnútrozemskej plavbe vyplynula z potreby implementácie právnych aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Predkladaným návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj niektoré ustanovenia zákona, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax. Návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru a čl. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES, týkajúce sa zavedenia mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov a kvality paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, ku ktorej je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky spolugestorom.
V rámci aplikačnej praxe sa do návrhu zákona adaptuje aj nariadenie Rady EHS č. 2919/85, stanovujúce podmienky prístupu k dohodám podľa revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne, a nariadenie Rady EHS č. 3921/91, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných štátov vykonávať prepravu tovaru alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v rámci členského štátu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhovaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a ani na podnikateľské prostredie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Gestorský výbor pre hospodársku politiku poveril pána poslanca Pavla Pavlisa, aby predniesol spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením určil za spravodajcu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže nebola, pán minister sa zrejme nechce vyjadriť. Navrhovateľ už končí. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, a to je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 1181. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1217.
Páni poslanci, poprosím vás, ak chcete koaličné rozhovory viesť, keby ste ich viedli na chodbe a nevyrušovali v rokovacej sále. (Hlas v sále.) Tak opravujem koalično-opozičné.
Poprosím teraz pána ministra dopravy, aby uviedol aj tento vládny návrh zákona. Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 19. augusta 2009 a prijala k nemu uznesenie č. 540/2009. Predkladaná novelizácia zákona o cestnej doprave v porovnaní s doterajšou právnou úpravou upravuje procesné postupy a kompetencie príslušných orgánov, ktoré vyplývajú z nariadenia o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave a sú nevyhnutné pre ich aplikáciu v praxi.
Spresňuje financovanie služieb vo verejnom záujme, novo upravuje niektoré povinnosti v súvislosti s prepravou nebezpečných vecí, novo upravuje určovanie cestovného v pravidelnej autobusovej doprave, obsahuje niektoré legislatívnotechnické a ďalšie úpravy, ktorých potrebu si vyžiadala nejednotná aplikácia niektorých ustanovení zákona v praxi.
Samotný zákon nebude mať vplyv na príjmy a výdavky samosprávy. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet. Zákon nebude mať priame dopady na obyvateľstvo ani nejaký priamy environmentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Skončil som. Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Gestorský výbor pre hospodársku politiku opäť poveril pána poslanca Pelegriniho, aby bol spravodajca. Takže, nech sa páči, pán poslanec, pokračujeme.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 548 z 2. septembra 2009 určil za spravodajcu aj k tomuto predloženému predmetnému vládnemu návrhu zákona.
V zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, panie poslankyne, páni poslanci, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Do rozpravy sa ústne prihlásil pán poslanec Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keďže tu máme podobný problém ako pred chvíľou a týka sa práve cestnej dopravy, tak si myslím, že aj tu je možné niečo povedať, minimálne ako podnety pre riešenie do budúcnosti.
Tento zákon takisto má zabezpečiť harmonizáciu vnútroštátnych predpisov s právom Európskej únie. A práve oblasti fungovania vnútorného trhu a slovenských dopravcov nielen tu na Slovensku, ale aj do medzinárodného prostredia. A samozrejme, že chce v rámci tohto tu aj spresniť ustanovenia zákona týkajúce sa pravidelnej autobusovej dopravy, služieb vo verejnom záujme, ako aj ich financovania. Ja vítam v závere ten odsek, kde sa píše, "že samotný zákon nebude mať vplyv na príjmy a výdavky samosprávy". Možno nie, to neviem. Ale píše sa tam ďalej. "Ak samospráve vzniknú pri výkone tohto zákona vyššie výdavky a tieto budú zapríčinené samotným nariadením č.1370/2007, pretože samospráva bude musieť venovať zvýšenú pozornosť zadávaniu zmlúv o službách vo verejnom záujme verejnou súťažou." A chcem podčiarknuť, zvýšenú pozornosť zadávaniu zmlúv o službách vo verejnom záujme verejnou súťažou.
Súčasný stav je viac-menej v monopolnom postavení tých dopravcov, ktorí existovali a ktorí sa vlastne transformovali na zabezpečovanie tejto dopravy. A práve teraz v tejto náročnejšej situácii je nevyhnutné, aby sa práve toto presadzovalo, a nielen presadzovalo, ale vyžadovalo pri zabezpečovaní dopravy vo verejnom záujme, a to úplne akejkoľvek dopravy vo verejnom záujme, lebo doprava vo verejnom záujme sa zabezpečuje z dôvodov jednak dopravnej obslužnosti, a jednak zabezpečenia nárokovaných zliav. Možno je tam ešte niečo iné, ale to sú dve zásadné veci, ktoré by mali tie výkony vo verejnom záujme vykrývať.
O dopravnej obslužnosti sme tu už pred chvíľou hovorili, ale spomeniem ešte jeden konkrétny príklad, ktorý sa týka dopravnej obslužnosti a týka sa nášho územia Prešovského kraja. Na jednej strane sa zabezpečuje doprava z jednotlivých obcí podnikmi SAD, na druhej strane prímestské obce majú dopravu zabezpečenú aj dohodami cez mestskú verejnú dopravu. A v tomto smere takisto vznikajú problémy, že niektoré obce, ktoré majú eminentný záujem na tom, aby sa dostali do služieb mestskej verejnej dopravy, tak sú vlastne blokované z hľadiska možnosti prechodu a respektíve, rovno povedané, odchodu zo SAD-iek, aby sa mohli prihlásiť na mestskú verejnú dopravu. Myslím tým konkrétne mesto Prešov. A samozrejme, že mám na mysli aj konkrétnu obec, ale nebudem ju tu menovať, aby nemala ešte väčšie problémy táto obec. Čiže v tomto smere aj táto možnosť musí byť uvoľnená. Obec musí mať možnosť vybrať si, či chce dopravu od SAD-ky, alebo či chce dopravu od mestského dopravného podniku. A keď je pre ňu výhodnejšia, tak by to malo byť vyslovene na obci. To je prípad z hľadiska dopravnej obslužnosti.
Čo sa týka zadávania zmlúv vo verejnom záujme verejnou súťažou. Tak toto si myslím, že je takisto zásadný problém, cez ktorý by sa malo dospieť pri korektných nastavených podmienkach súťaže, aby sa rozdelila dopravná obslužnosť a respektíve vyčlenili si svoje pozície jednotliví dopravcovia a tak, ako tu pred krátkou chvíľou spomínal pán minister, že chcú umožniť priestor vo vlakovej doprave aj pre súkromných, a teda aj v autobusovej. Tak myslím si, že pri tých nákladných dopravách, čo ste spomínali tam Cargo, tak to je skôr ako taký už možno aj medzinárodný rozsah rôznych záujemcov. Ale vlastne u nás, keď zoberieme tieto dopravy regionálne, tak to skôr, aby sa dalo umožniť, že niektoré spoje si zoberú aj iní dopravcovia. Samozrejme, že to nemôže ísť systémom, že si vyberiem iba čerešňu z torty so šľahačkou a tie problémové spoje nechám tomu zostávajúcemu dopravcovi. Ale zas na druhej strane, keď toho monopolného dopravcu nič netlačí, tak tým pádom to zbytočne stagnuje a VÚC-ke zbytočne unikajú zdroje práve pri vykrývaní týchto výkonov.
Neviem ešte presne, či tento zákon dostatočne zabezpečí toto zefektívnenie vo verejnej osobnej doprave a či v dostatočnej miere zabezpečí aj účasť iných malých podnikov.
K bodu 1 a 2 sa presne táto veta píše, "že zefektívni a umožní účasť aj iných malých podnikov". Lebo toto si myslím, že je prvý krok k uvoľneniu prostredia a k vytvoreniu konkurencieschopnosti, aby mohli vykonávať služby aj iní malí dopravcovia. A ešte raz zdôrazňujem, nie iba tak, že si vyberú, že tieto sú dobré, tak tieto si vyberiem a tie zlé, o tie nech sa stará nejaký doterajší dodávateľ výkonov vo verejnom záujme.
Takisto k bodu 3 sa zasa hovorí, že by to malo viesť k zlepšeniu koordinácie pri vykonávaní verejnej osobnej dopravy. Isteže koordinácia je nevyhnutná, to už tu bolo spomínané viackrát, ale ešte raz chcem pritom povedať, aby výsledok tejto koordinácie nebol taký, že obec si nebude môcť vybrať. Obec si myslím, že je dostatočne samostatný subjekt na to, aby bol schopný sa rozhodnúť, či dá svoje zdroje z obce na dopravujúce SAD-ky, alebo či chce dať svoje zdroje pre iný dopravný podnik. A sú to jednoznačne veci finančnej dohody vykrytia týchto výkonov. A obce aj napriek tomu, že majú drahšie cestovné lístky, ako sú bežné v meste Prešov, aj napriek tomu majú o túto službu záujem, lebo majú častejšie dopravu a majú lepšiu dopravu pre svojich ľudí. Takže toto by som bol rád, aby aj cez tieto práve navrhované normy sa to zabezpečilo a aby sa nezobrala sloboda pri rozhodovaní obcí.
Tam zasa v bode 5 je ešte uvádzané, že samosprávny kraj vo vnútroštátnej doprave alebo obec sa môže rozhodnúť, že bude poskytovať vlastné služby. Zatiaľ je to O.K. No keď sa rozhodne obec alebo samosprávny kraj, nech ich poskytuje vo verejnom záujme na území, ktoré spravuje, alebo že ich zverí bez verejnej súťaže internému poskytovateľovi. Tu len by som si chcel upresniť ten pojem "zverí internému poskytovateľovi". Tým sa myslí aký poskytovateľ? Nie je mi to celkom jasné. Keď má svoje vlastné služby, ktoré zabezpečuje obec alebo samosprávny kraj. To mi je jasné, ale nie je mi celkom jasný ten pojem "interný poskytovateľ", alebo si ich ešte môže objednať u tretej osoby ako u dopravcu. Pri všetkom tom okrem toho, keď sa rozhodne samosprávny kraj alebo obec, že si ich bude zabezpečovať sám, by malo jednoznačne platiť pravidlo verejnej súťaže. Iba takýmto spôsobom si myslím, že je možné dosiahnuť výber a zlepšiť úroveň dopravy a aj prinútiť tých, ktorí dopravu robia, aby hľadali takisto riešenia.
A úplne v závere je konštatované, že táto autobusová doprava by sa mala v prvom rade vykonávať na komerčnom základe. To je myslím, že O.K. A tým nechcem povedať, že teraz zrušíme všetky zmluvy a urobíme tu nejaký prevrat a všetko bude tvrdo platené, lebo to by sme asi nešli tou správnou cestou. Ja si myslím, že zľavy pre študentov, dôchodcov, vysokoškolákov a podobne sú nevyhnutné podporné nástroje pre tieto skupiny obyvateľov alebo pre ZŤP a podobne, ale musí byť kontrola týchto výdavkov a musí byť monitoring týchto výdavkov v rámci jednotlivých dopravných spoločností. I keď sa v podstate o to pokúšame, tam u nás, nejakým monitoringom dopravy, to znamená monitoring kilometrov, monitoring liniek, monitoring tržieb, ale toto by hádam mohlo byť aj trošku tvrdšie vyžadované. Aby pri tých dopravcoch toto nebolo postavené iba na tom, či to urobia, alebo neurobia, ale aby to od nich bolo normálne taxatívne vyžadované. Keď sa má niečo efektívne spravovať a zvlášť napríklad aj pri podnikoch, keď sa rozhodne napríklad obec alebo samosprávny kraj zabezpečovať svoje služby, tak tie služby by mali byť efektívne a pri cudzích dopravcoch platí to isté pravidlo.
Čiže myslím si, že by bol potrebný dostatočný systém, ktorý pritlačí tých, ktorí zabezpečujú tieto služby, aby hľadali možnosti vylepšenia. Ešte raz poviem, vylepšenie, to nie je iba dobrý dopravný park. Donedávna sme napríklad v rámci nášho kraja a v rámci jednotlivých dopravných spoločností prelievali slzy, že máme autobusy po veľmi dlhom období životnosti, myslím, že šestnásť rokov sa tam hovorilo, šestnásťročné autobusy. Ale to nie je problém, ktorý odstráni neefektívnosť. Toto zabezpečí iba technickú úroveň vozidiel, zabezpečí bezpečnosť, ale nezabezpečí v žiadnom prípade efektívnosť tejto dopravy.
Takže ešte si pozriem tento zákon dôslednejšie a skúsim potom v druhom čítaní zareagovať aj na to, či tieto pravidlá sú dostatočne nastavené, aby zabezpečovali to, čo som hovoril. Ďakujem pekne.