T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec bol jediný v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Všetky tie problémy, ktoré pán poslanec pomenoval, sú riešené v tomto návrhu zákona, či už je to súvis medzi dopravou zabezpečenou samosprávnym krajom, obcami a vzťah k efektivite tejto dopravy, čiže to teraz nebudem nejako, myslím, že to je v zákone, čiže to hlbšie nebudem rozvádzať.
Zachytil som iba jedno, že samosprávny kraj alebo obec musí robiť kontrolu a monitoring dopravy. S tým môžem iba súhlasiť, ale jednoducho aj samosprávne kraje, aj obce dostali kompetencie zabezpečovať túto dopravu, dostali príslušnú časť zo štátneho rozpočtu cez dane a s týmito kompetenciami súvisia aj práva. Čiže nebudeme my v zákone riešiť aký stupeň kontroly, aký stupeň monitoringu. Jednoducho je to zodpovednosť toho subjektu, ktorý to má na starosti a on si to musí zabezpečiť a myslím si, že je kontraproduktívne, aby sme my v zákone predpisovali kontrolu a monitoring a vyhodnocovanie. To sú tie práva, ktoré obce majú a musia ich plne využívať a je to v ich kompetencii. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister, ďakujem pekne za uvedené bloku vládnych návrhov zákonov.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona máme pod tlačou 1141, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu 1181.
Poprosím pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Stanislava Becíka, aby vládny návrh zákona uviedol.
S. Becík, minister pôdohospodárstva: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky vám predkladá návrh na odmeňovanie členov rady fondu a odmeňovanie generálneho riaditeľa a námestníka Slovenského pozemkového fondu tak, aby nemohlo byť spochybňované pri ich odmeňovaní za vykonanú prácu.
Predložený návrh zavádza odmeňovanie členov rady fondu napriek tomu, že zákonná úprava pri konštituovaní tohto orgánu ich odmeňovanie nepredpokladala. Nová zákonná úprava však určuje povinnosť rade fondu prerokovať každú uzatváranú zmluvu pred podpisom štandardnými zástupcami fondu. V praxi to znamená, že rada fondu mesačne prerokúva niekoľko desiatok zmlúv, čo si od jej členov vyžaduje ich dôkladné preštudovanie a často i prekonzultovanie s odborníkmi z príslušnej oblasti, takže táto činnosť si od členov rady fondu vyžaduje mesačne niekoľko desiatok hodín. Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predkladaného návrhu zákona a o posunutie do druhého čítania. Ďakujem za slovo.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľa. Gestorský Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody určil pána poslanca Miroslava Jureňu za spravodajcu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 453 z 2. septembra ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 71 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky informácie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory, a síce Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 14. októbra 2009 a gestorský výbor do 16. októbra 2009.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa nikto neprihlásil písomne. Pýtam sa, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť?
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, keďže dnes som učinil jeden akt, ktorým som požiadal pána prezidenta o uvoľnenie z funkcie ministra pôdohospodárstva, tak mi dovoľte, aby som sa za to obdobie, ktoré som pôsobil vo funkcii ministra, kde som sa so zákonodarným orgánom stretával pri predkladaní návrhov zákonov do prvého, do druhého čítania, aby som sa vám poďakoval v prvom rade za to, že ste bez ohľadu na to, aké boli vaše stanoviská, vždy dávali do pozornosti priazeň tomuto odvetviu, pretože je málo sektorov, ktorý pridanou hodnotou vytvára ekonomický prínos spoločnosti, ktorý má vplyv na ďalšie odvetvia, ktoré peniaze potrebujú.
Ja si vážim, že ste vašimi stanoviskami podporovali rezort pôdohospodárstva v jeho činnostiach, ktoré by mali priniesť väčší efekt v objeme pridanej hodnoty, v objeme vytvárania nových pracovných príležitostí, samozrejme, aj v objeme, ktorý je menej merateľným priamo, ale nepriamo cez krajinotvorbu.
Hovorí sa, že štát, ktorý nevie vychovať svoj národ, prestáva byť vlasť. My sme sa skutočne neuberali správnym smerom v sektore pôdohospodárstva, čoho dôsledkom je vysoké pasívne obchodné saldo bilancie s agrokomoditami, ktoré dnes dovážame a ktoré sme predtým pridanou prácou alebo pridanou hodnotou práce našich ľudí na Slovensku vytvárali.
Verím, že všetci, tak ako tu sedíte, bez rozdielu koalície, opozície budete mať na zreteli blaho, ktoré vyplýva z vašej práce, a to je prijímania takej legislatívy, ktorá bude v prospech rozvoja vidieckeho obyvateľstva, ktoré v tomto odvetví pracuje, samozrejme, v prospech spoločnosti a, samozrejme, v prospech vás.
Vám všetkým prajem pevné zdravie, aby sa vám naplnili všetky vaše ambície počas tohto volebného obdobia, ale aj ambície do ďalšieho volebného obdobia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Dovoľte aj mne, aby som v mene poslaneckého zboru poďakoval za úspešnú spoluprácu a zaželal v ďalšej odbornej, ale aj politickej práci veľa úspechov. Všetko dobré.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a o prípravkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 1147, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1186.
Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona uviedol.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť širší rozsah zaobchádzania s omamnými a psychotropným i látkami. Navrhuje sa nový druh zaobchádzania s týmito látkami, ktorým je spracovanie konopy, okrem odrôd konopy siatej, ktorú môže poľnohospodár pestovať aj bez povolenia, alebo makovej slamy na iné účely, ako je získanie omamnej látky alebo psychotropnej látky.
Navrhuje sa definícia výroby omamných alebo psychotropných látok, ktorá rozlišuje spracovanie makovej slamy na účely získania koncentrátu makovej slamy, na izoláciu alebo syntézu omamných látok alebo psychotropných látok a na výrobu liekov s obsahom omamných alebo psychotropných látok.
Na základe rozhodnutia Rady Európskej únie o kontrolných opatreniach a trestných sankciách s ohľadom na nové syntetické drogy sa navrhujú doplniť do prvej skupiny psychotropných látok prílohy č. 14 nové syntetické psychotropné látky a do druhej skupiny liečivo ketamín, ktoré sa v poslednom čase zneužíva na nezákonné účely.
Návrh zákona umožňuje zaraďovanie omamných a psychotropných látok na základe právnych predpisov Európskej únie a na základe vlastného podnetu štátnej správy kompetentných pre oblasť legálneho pohybu omamných a psychotropných látok a potláčanie nelegálnej výroby a distribúcie omamných a psychotropných látok. Návrh zákona tiež upresňuje niektoré ustanovenia, ktoré vychádzajú z doterajšej aplikačnej praxe.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Gestorský výbor pre zdravotníctvo určil pani poslankyňu Darinu Gabániovú, aby bola spravodajkyňa k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1147).
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Návrh zákona, ako sa uvádza v dôvodovej správe, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona si nevyžaduje zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí vyšších územných celkov, ani nezakladá požiadavky na pracovné sily. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vychádzajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1186 zo 4. augusta 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval do 14. októbra 2009 a gestorský výbor do 16. októbra 2009.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Poprosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil, preto dávam priestor na možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ústne sa nikto do rozpravy nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže žiadna rozprava nebola, zrejme pán minister sa nechce vyjadriť ani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 11.00 hodine.
Mám jednu technickú otázku. Pán poslanec Rydlo, zrejme za štyri minúty nestihnete dokončiť svoje vystúpenie. Je 10.57 hodín, hlasujeme o 11.00 hodine, prerušujem teraz rokovanie. Poprosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby na 11.00 hodinu prišli na hlasovanie.
(Prerušenie rokovania o 10.57 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 11.01 hodine.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať.
Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. V prvom čítaní teraz pán poslanec Kovačócy uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to návrh, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.
M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 118 prítomných, 100 za, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
M. Kovačócy, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 9. septembra 2009 a gestorskému výboru do 10. septembra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 122 za, 4 sa zdržali.
Návrhy sme schválili.
Pán predseda výboru Burian bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách. Je to takisto návrh, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
J. Burian, poslanec: Ďakujem vám, vážený pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 82 za, 7 proti, 39 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
J. Burian, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu.
Zároveň odporúčam, aby návrh prerokovali výbory do 9. októbra a gestorský výbor do 10. októbra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. (Hlasy v sále.)
J. Burian, poslanec: Pardon, septembra.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 125 prítomných, 113 za, 1 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrhy sme schválili.
Pán poslanec Vestenický uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky. Je to tlač 1167.
E. Vestenický, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 93 za, 7 proti, 28 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
E. Vestenický, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určuje výbor pre obranu a bezpečnosť a stanovuje lehoty na prerokovanie výborom do 14. októbra, gestorskému výboru do 16. októbra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 116 za, 1 proti, 8 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrhy sme schválili.
Pán poslanec Kovarčík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o zákone č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Je to tlač 1168.
J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 92 za, 12 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
J. Kovarčík, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 14. októbra 2009 a gestorskému výboru do 16. októbra 2009. Dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 117 za, 10 sa zdržali.
Návrh sme schválili.
Pani poslankyňa Nachtmannová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Je to tlač 1187.
O. Nachtmannová, poslankyňa: V rozprave vystúpili traja poslanci, z toho pán poslanec Fronc navrhol podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Prosím, dajte, pán predseda, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť návrh na dopracovanie.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 45 za, 73 proti, 6 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Tento návrh sme neschválili. Ďalej.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ako spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 79 za, 11 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh prešiel do druhého čítania.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Súčasne odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.
Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2009 a gestorský výbor do 16. októbra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 114 za, 2 proti, 11 sa zdržali.
Návrhy sme schválili.
Pani poslankyňa Laššáková uvedie hlasovanie o zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Je to tlač 1138.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, nebol predložený žiaden návrh, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 111 za, 18 sa zdržali.
Návrh prešiel do druhého čítania.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem. Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokuje ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 14. októbra a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 123 za, 5 sa zdržali.
Návrh sme schválili.
Ešte raz poprosím, pani poslankyňa, aby ste uviedli aj hlasovanie o zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Je to tlač 1180.
J. Laššáková, poslankyňa: Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 83 za, 1 proti, 45 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem. Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona sa prideľuje na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 114 za, 1 proti, 12 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Pán poslanec Pelegrini uvedie hlasovanie o zákone o ochranných známkach. Je to tlač 1173.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 85 za, 43 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 117 za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrhy sme schválili.
Pán poslanec, prosím, uveďte aj hlasovanie o zákone o dráhach. Je to tlač 1150.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 82 za, 45 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 116 za, 10 sa zdržali.
Návrh sme schválili.
A do tretice, pán poslanec, ešte jeden návrh, ktorý uveďte. Je to zákon o doprave na dráhach, tlač 1151.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 84 za, 43 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, teraz, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 115 za, 1 proti, 11 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrhy sme schválili.
Pán poslanec Pavlis uvedie v prvom čítaní hlasovanie o zákone č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe. Je to tlač 1153.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 83 za, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Pavlis, poslanec: Ďalej dajte, pán predseda, hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím predložený návrh zákona prerokujú ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku a za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a gestorský výbor do 16. októbra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 117 za, 1 proti, 9 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Návrhy sme schválili.
Pán poslanec Pelegrini, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Je to tlač 1181 prvé čítanie.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 83 za, 42 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 118 za, 1 proti, 10 sa zdržali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.
Pán poslanec Jureňa uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva. Je to tlač 1141.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 81 za, 1 proti, 46 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
M. Jureňa, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 14. októbra 2009 a gestorský výbor do 16. októbra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 115 za, 1 proti, 10 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Pani poslankyňa Gabániová uvedie hlasovanie o zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach. Je to tlač 1147.
D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 81 za, 48 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
D. Gabániová, poslankyňa: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na rokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 14. októbra 2009 a gestorský výbor do 16. októbra 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 115 za, 12 sa zdržali.
Tieto návrhy sme schválili.
Odhlasovali sme všetky prerokované body programu. Vyhlasujem kratučkú prestávku a po nej budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 40. schôdze.
Pán predseda výboru Mamojka.
M. Mamojka, poslanec: Poprosím, pripomínam zasadnutie ústavnoprávneho výboru o 12.00 hodine. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda hospodárskeho výboru Kondrót.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pripomínam členom výboru pre hospodársku politiku, že o 12.00 hodine máme výbor na č. 183. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Do rozpravy, teda návrhu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce je prihlásený navrhovateľ pán poslanec Rydlo.
Poprosím spravodajcu pána Kvorku, aby zaujal miesto spravodajcu, a pána poslanca Rydla, aby vystúpil v rozprave.
J. Rydlo, poslanec: Ctený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctený pán spravodajca, slávna snemovňa, politické rozhodnutia zákonodarcov nemôžu byť hodnotené len z legislatívneho, ekonomického či administratívneho pohľadu, musia mať aj ľudský, a najmä mravný rozmer, pretože len to, čo je mravné, slúži človeku. Dovoľte mi preto niekoľko myšlienok o hodnote nedele, o tom, čo nariaďuje tretie Božie prikázanie ako v židovskom Dekalógu, tak v kresťanskom Desatore: "Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil a ctil."
V Európe je sviatočný charakter nedele chránený zákonom prakticky vo všetkých členských štátoch Európskej únie i mimo nej. Sú to napríklad štáty: Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Dánsko alebo štáty Beneluxu. Podobne je to aj vo Švajčiarskej konfederácii, aj v Nórskom kráľovstve. Tento sviatočný charakter nedele je výsledkom tvrdých, desaťročia trvajúcich sociálnych zápasov, a preto je prakticky vo všetkých štátoch Európskej únie považovaný za významný sociálny výdobytok a ako taký je chránený prísnymi zákonmi. Jeho nedodržiavanie je sankcionované tvrdými postihmi. V týchto krajinách je zakázaný nedeľný predaj, ba v niektorých sa sviatočný charakter nedele začína už v sobotu popoludní šestnástou, prípadne osemnástou hodinou.
Slováci tak ako mnohí iní Európania si uvedomujú, že sviatočný charakter nedele je ohrozený. Preto na národnej i európskej úrovni vznikajú rôzne ochranárske, ba obranné iniciatívy, aby tento jedinečný sociálny výdobytok sa stal nosným pilierom európskeho sociálneho modelu.
Vo Francúzsku je to napríklad Collectif des Amis du Dimanche, v Nemecku Allianz für den freien Sonntag, v Rakúsku Allianz für den freien Sonntag Österreich, v Taliansku Associazione cattolica dei lavoratori italiani, ako aj odborové zväzy.
Aj na Slovensku bola ako prvá v postkomunistickej Európe v decembri roku 2002 letáková akcia nazvaná NEDEĽA S RODIČMI, ktorej cieľom bolo poukázať na šírenie sa neopodstatnenej nedeľnej práce ako najväčšieho ohrozenia rodiny. Na túto snahu nadviazalo nedávno založené občianske združenie "ALIANCIA ZA NEDEĽU SLOVENSKO". Obdobne v Rakúsku či v Nemecku.
Prvoradým cieľom združenia je presadiť do našej legislatívy taký charakter nedele, aký je bežný vo väčšine krajín Európskej únie. Nedeľa musí byť chápaná ako deň pracovného voľna, venovaný oddychu, duchovnému pookriatiu, a najmä utužovaniu rodiny a rodinných, príbuzenských či priateľských vzťahov. Lebo len takto chápaná nedeľa a nedeľný oddych sú predpokladom na nasadenie všetkých schopností človeka pre celotýždňovú prácu v prospech celej spoločnosti. Iniciátori sú presvedčení, že len takto môžu občania Slovenska prekonať ekonomickú, finančnú a následne sociálnu krízu.
Veľmi zaujímavý iniciatívny návrh predložili 2. februára 2009 členom Európskeho parlamentu piati europoslanci štyroch najväčších a mienkotvorných politických skupín Európskeho parlamentu: PPE (Parti populaire européen), PSE (Parti socialiste européen), ALDE (Alliance des libéraux et démocrates pour l'Europe) a UEN (Union pour l'Europe des Nations).
Slovenka Anna Záborská a Nemec Martin Kastler z Európskej ľudovej strany, Francúz Jean-Louis Cottigny zo Strany európskych socialistov, Talianka Patrizia Toia z Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Poliak Konrad Szymański z Únie za Európu národov predložili Európskemu parlamentu návrh nadstraníckej rezolúcie na ochranu sviatočného charakteru nedele ako nosného prvku európskeho sociálneho modelu a súčasti európskeho kultúrneho dedičstva.
Piati navrhovatelia konali v presvedčení, že súčasná finančná a hospodárska kríza jasne vyznačila hranice ekonomizácie všetkých oblastí života. V ich rezolúcii sa podotýka, že bezuzdný konzum nezodpovedá modelu udržateľného hospodárenia a nie je ani vodiacim modelom ľudského rozvoja. Podľa nich muži a ženy pracujúci v nedeľu sú spoločensky znevýhodnení, čo má nepriaznivý dopad na ich rodinný život, dokonca zdravie.
Pre pôvodcov návrhu rezolúcie je sviatočný charakter nedele nielen rozhodujúcim faktorom zlučiteľnosti zamestnania a rodinného života, ale aj európskym civilizačným dedičstvom s dlhou tradíciou udržiavania a upevňovania rodinných vzťahov. Aj európske zákonodarstvo stanovuje nedeľu ako voľný deň v týždni pre deti a dospievajúcu mládež. Úcta k nedeľnému pokoju sa tak stáva nosným pilierom európskeho sociálneho modelu.
Europoslanci pranierujú skutočnosť, že v minulých rokoch sa sviatočný charakter nedele v početných členských štátoch ustavične zužoval, poukazujúc pritom na potrebu rastu spotreby. Zamestnanci sú konfrontovaní s rozbitím svojho súkromného života, lebo veľké podniky, najmä obchodné reťazce, potrebujú pracovné sily aj v nedeľu; podnikatelia sú konfrontovaní zasa s presmerovaním kúpnej sily od malých a stredných podnikov k veľkým, lebo nemôžu zabezpečiť neprerušený čas predaja. Preto podaním návrhu nadstraníckej rezolúcie piati europoslanci apelujú na členské štáty a európske inštitúcie, aby chránili sviatočný charakter nedele vo svojich národných a európskych právnych predpisoch a aby voľný deň v týždni stanovili na podporu ochrany zdravia zamestnancov a zlučiteľnosti zamestnania s rodinným životom.
Slávna snemovňa, v "predmoderných" spoločnostiach sa nedeľa svätila, teda znamenalo to redukovanie práce na minimum; samotným dôvodom svätenia nedele bolo umožniť návštevu bohoslužieb. Na nábožensko-politickom upevnení kresťanstva mal významný podiel cisár Konštantín (306 - 337). Bol prvý, kto po Milánskom edikte roku 313 dal kresťanom slobodu a zaviedol pre nich nedeľné "voľno", keďže nedeľa (v niektorých jazykoch Deň Slnka) bola už predtým dňom uctievania Slnka, alebo aj boha Mitru. Podľa Mojžišových zákonov musí sa ako deň Boží sláviť sabat. Kvôli vymedzeniu sa voči židovstvu cisár Konštantín a pápež Silvester I. po prvom Nicejskom koncile (roku 325) sabat zavrhli a pre kresťanstvo zaviedli nedeľu.
Tento civilizačný pokrok narušila Francúzska revolúcia, vtedy Francúzi chceli zreorganizovať okrem iného aj kalendár. Zaviedli nové pomenovania pre mesiace, ďalej desaťdňový pracovný týždeň. Kresťanský poriadok naštrbili. Počas 19. storočia toto naštrbenie podporil divoko sa rozvíjajúci kapitalizmus a takisto nie vždy neopodstatnený antiklerikalizmus - nedeľa sa najmä v druhej polovici 19. storočia stávala dňom pracovným... Z dejín sociálnych zápasov vieme, že zápas pracujúcich, neskôr zorganizovaných do účinných odborárskych združení, o dôstojné pracovné podmienky, bol úspešne zavŕšený postupným dosiahnutím osemhodinového pracovného času a rešpektovaním nedele ako dňa pracovného voľna. Štáty tak začali legislatívou v oblasti sociálnej politiky nedeľnú prácu postupne obmedzovať, až ju úplne zakázali.
Niekoľko slov o hodnote nedele. Nedeľa patrí k dôležitému prínosu kresťanstva k európskej civilizácii, prispieva ku kvalite spolužitia ľudí. Nedeľa je stanovená a uznávaná ako deň odpočinku pracujúcich ľudí a deň kresťanských bohoslužieb. Nedeľa je zákonom uznaná za deň pracovného pokoja. Práca v nedeľu je preto povolená iba vo výslovne stanovených a odôvodnených prípadoch. V Nemecku, v Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Taliansku, v Belgicku i vo Francúzsku (aby som spomenul tie krajiny, kde sa môžem oprieť o vlastnú skúsenosť) je nedeľa deň sviatočný: zavreté sú supermarkety, obchodné centrá, nepracuje sa na staveniskách, v továrňach...
O potrebe zachovať nedeľu ako sviatočný deň panuje vo veľkej časti slovenského obyvateľstva zhoda. Vyše dve tretiny obyvateľstva odmieta rozšírenie času nedeľného predaja, ako i nedeľný predaj vôbec.
Zachovanie spoločného dňa odpočinku je pevne zakotvené v starozákonnom Dekalógu. Tretie Božie prikázanie Desatora jasne stanovuje: "Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil a ctil!" Nedeľa má pre kresťanov ešte výnimočný význam: je to deň Kristovho zmŕtvychvstania. Preto uvedomené napĺňanie nedele bohoslužbou, v spoločenstvách, v osobnom živote, v rodinách je to, čím kresťania žili a majú žiť. Oddelí sa všedný deň od sviatočného! Kresťania, cirkvi a náboženské spoločnosti súčasne nesú zodpovednosť za spolužitie kresťanov a ľudí vôbec. Ak cirkvi a náboženské spoločnosti teda spoločne vystupujú za ochranu výlučne nedele ako dňa pracovného pokoja, to slúži a má slúžiť celej spoločnosti!
Slávna snemovňa, prenikajúce hospodárske a spoločenské zmeny majú na nedeľu vplyv, lebo premena priemyselnej spoločnosti na spoločnosť služieb a na informačnú spoločnosť mení podobu a organizáciu práce. Rastie ponuka služieb. Z toho vyplýva zmena správania sa ľudí, a tým sa mení životný štýl, správanie sa vo voľnom čase a v dôsledku toho aj vzťah práce a voľného času. Súčasné prenikajúce hospodárske a spoločenské zmeny sú charakterizované aj väčšou mobilitou a flexibilitou. Spôsobujú "zrýchlenie života". Odstraňovanie časových štruktúr pozorovať aj na spoločenskej rovine v rušení tradičného pravidla vyzdvihnúť jeden deň ako deň odpočinku. Toto je cesta smerom k nonstop spoločnosti podľa princípu "všetko a vždy". Daný trend je neeurópskej proveniencie a prieči sa jednak našim zvyklostiam, jednak našim potrebám.
Nie je preto takýto vývoj problémom doby? Má vari ekonomická kalkulácia určovať všetky oblasti života? Má právo obmedzovať osobné rozvrhovanie si času? Má sa azda spoločenský život redukovať na vzťah ponuky a dopytu? Badáme, že rozdiely medzi nedeľou a pracovným dňom sa pod hrozbou ekonomickej kalkulácie začínajú postupne stierať. Toto ohrozuje nedeľu a jej humanizujúcu funkciu. A človek, vážení prítomní, je bytosť ekonomická, alebo humánna, či ľudská?! Bez nedele nám zostanú iba pracovné dni. Preto: zodpovedný postoj k tomuto vývoju sa zaručí len vtedy, ak si postavíme a zodpovieme otázky, kam smerujeme, čo očakávame od života, od ľudí, akú budúcnosť chceme pripraviť a zaručiť nášmu obyvateľstvu? Ľudsky dôstojnú, alebo strojovo, ekonomicky kalkulujúcu? Všetci dobre vieme, že človek nie je stroj! Teda nám musí byť jasné, že nedeľa nie je akýsi pozostatok uplynulej epochy, ale šanca pre meniacu sa spoločnosť.
Už dlhší čas možno aj na Slovensku pozorovať plazivé okliešťovanie ochrane nedele. Mnohé občianky a mnohí občania, obyvatelia Slovenska zásahy do nedeľného voľného času pokladajú za "nepatrné" či "prijateľné". Slovenská štátna moc je však taká impotentná, že nie je schopná zaručiť, aby sa dodržiaval Zákonník práce, ktorý v § 93 stanovuje "nepretržitý odpočinok v týždni" a v § 94 hovorí o "dňoch pracovného pokoja". Neschopnosť slovenskej štátnej moci dosiahnuť striktné rešpektovanie napríklad týchto paragrafov vedie k podstatnému poškodeniu charakteru nedele a sviatkov, následne k narušovaniu rodinnej a spoločenskej kultúry.
Ak sa zamyslíme nad tým, koľko ráz do roka naša rodina stoluje spoločne, a porovnáme stav, aký je v iných rodinách, ktoré poznáme, tak s ľútosťou zistíme, že vari len na tie najväčšie sviatky sa rodinné spoločenstvo stretáva... A koľkí z našich spoluobčanov by radi strávili nedeľu s manželom, s manželkou a s deťmi (či módne povediac: s partnerom či partnerkou), ale nemôžu sa stretnúť, pretože na jednej strane otec má svoju "nedeľu" v pondelok", matka v stredu a deti v nedeľu, čo nijako neprispieva k prirodzenému vývoju rodiny, ale vedie ku vzniku nežiaducich konfliktných situácií. V súčasnej krízovej dobe obyvateľ Slovenska je priam na milosť a nemilosť vystavený až arogantnému správaniu niektorých zamestnávateľov, ktorí ho nútia k tomu, aby pracoval aj v nedeľu: ak nebudeš pracovať v nedeľu či vo sviatok, prídeš o prácu, veď koľko iných čaká... O tom, ako sa správajú voči svojim bezbranným zamestnancom dravé obchodné reťazce, ktoré sa zmocnili slovenského trhu, môže vydať nelichotivé svedectvo takmer každý zamestnanec, najmä pokladníčka či pokladník, veď žijú z práce svojich rúk v týchto obchodných kolosoch, čo v našich mestách zničili slovenský maloobchod i nejedného živnostníka...
Vďaka systematickému nerešpektovaniu § 93 a § 94 platného Zákonníka práce iba v oblasti obchodu a služieb vzrástla za posledných desať rokov práca počas nedieľ o polovicu. Ďalšie nerešpektovanie Zákonníka práce oprávnene vzbudzuje obavu, že poznačí existenciu jednotlivých ľudí, čím zaťaží slovenskú spoločnosť... Dôsledky vyťaženia spomenutých pracovníkov a ich rodín sa neprístupným spôsobom prehliadajú! Práca iných, v podstate nadpráca, sa teda úplne samozrejme vyžaduje na "zatraktívnenie" vlastnej nedele bez toho, aby si tí, pre "dobro" ktorých sa pracuje, uvedomovali, akú sociálnu cenu, aký dopad to má na daných zamestnancov! Svedectvá odborov sú výrečné: práca v nedeľných zmenách je považovaná za najmenej vyhľadávanú, ba za záťaž! Ľudia si potrebujú oddýchnuť! Ak sa opísané tendencie nezastavia, hrozí delenie spoločnosti na tých, čo nedeľou strácajú, sú ochudobňovaní, a na tých, čo ňou získavajú a bohatnú...
Spoločenská zmena, ktorú zažívame takmer dvadsať rokov, má dopad na spôsob trávenia nedele. Individualizácia životných foriem mení hodnotu spoločného voľného času. To sa prejavuje na spôsobe trávenia nedele u istých občanov. Záujem o duchovný a kultúrny význam tohto dňa sa u nich ani neprejavuje. Sú v rozpakoch: ako vlastne tráviť nedeľu? Pre kresťanov má nedeľa inú hodnotu: bohoslužby, strávenie nedele musí byť teda naplnené v spoločenstve, v rodine alebo v kruhu priateľov. Jednoducho treba vedieť oddeliť všedný deň od dňa sviatočného. Hovoriť o dôležitosti nedele pre spoločnosť je preto v každom prípade potrebné.
Áno, považujem za potrebné, aby sa naša spoločnosť vrátila ku svojim koreňom, z ktorých vyrástla. Tými koreňmi sú tradičné kresťanské hodnoty, myšlienky sociálnej náuky kresťanstva a ich pretavenie a uplatňovanie v praxi, pretože som presvedčený, že len takto môže Slovensko a jeho občania prekonať ekonomickú, finančnú a následne sociálnu krízu, v ktorej sa ocitá.
Slávna snemovňa, ľudia nedeľu potrebujú. Striedanie práce a odpočinku patrí k bytiu a životnému rytmu človeka. Nedeľa prerušuje kolobeh práce a konzum. Voľný čas by nemalo naplňovať iba zabezpečovanie materiálnych potrieb na trhu, v obchodoch, v supermarketoch či hypermarketoch. Nemožno žiť podľa úslovia "čas sú peniaze". Ľudia nevyhnutne musia mať čas aj na to, čo sa ekonomicky nevypláca. V nedeľu sa nepracuje, a to v tom zmysle, že sa nehľadí na ekonomické zabezpečenie. Kresťania, ktorí nedeľu slávia ako prvý deň týždňa, sa odvolávajú na tradíciu sabatu v Starom zákone, ktorý Židom taxatívne nariaďoval: "Šesť dní smieš pracovať, siedmy deň je deň pokoja zasvätený Pánovi, tvojmu Bohu." Aj Pán Boh, keď tvoril svet, na siedmy deň odpočíval...
Nedeľa vymedzuje plynúci čas. Nedeľa akosi rytmicky navodzuje čas voľna. Po šiestich pracovných, všedných dňoch sa tešíme na nedeľu. Nedeľa nám pomáha zachovať si potrebný odstup od zrýchľujúcich sa zmien. Pomáha stlmiť tlak pracovných nárokov, ktorým sa musíme prispôsobovať. Aby sme vedeli naplno a správne zužitkovať čas, musíme vedieť, kedy smieme vypnúť. Pre slobodného človeka je nevyhnutne potrebné vedieť si vyplniť svoj voľný čas, a to bez stresu, nemyslieť len ekonomicky výhodne. Kto vidí za všetkým, v každej chvíli a vždy len a len peniaze, podkopáva prirodzené podmienky života, životného rytmu, podmienky slobody, čím škodí sám sebe, svojej rodine, v konečnom dôsledku celej spoločnosti...
Ľudia bytostne lipnú na vzťahoch k rodine, túžia po spoločenstve priateľov, susedov, majú vzťah k svojmu sociálnemu prostrediu. Tieto vzťahy sa môžu iba vtedy naplniť, ak ľudia majú pre ne voľný čas. Nedeľa/sviatok je deň pracovného pokoja, v ktorom má čo najviac ľudí "voľno". Súdržnosť rodiny a spoločenstiev, v ktorých je ukotvená, súdržnosť spoločnosti nezabezpečujú iba hospodárske hodnoty. Súdržnosť podmieňuje aj spoločná návšteva kultúrnych podujatí, z čoho máme zážitky, vnemy a postrehy. Na utužovanie pút nevyhnutne potrebujeme čas aj financie. Práve v mobilnej spoločnosti, v ktorej sú buď mnohí pracovne maximálne vyťažení, iní zasa vystresovaní z toho, či vyžijú, lebo nemajú nadostač financií, ba ani práce, teda zárobok, je pre obnovu rodinného života nedeľa nenahraditeľná. Kde ľuďom chýba tento zdroj obnovy, objavuje sa akási rozorvanosť, rozháranosť, pocit neistoty, neukotvenia, ničotnosti, márnosti... Ak má otec svoju "nedeľu" v pondelok, matka v stredu a deti v nedeľu, zaťažuje to celú rodinu a len prispieva k vzniku konfliktných situácií...
Slávna snemovňa, v troch monoteistických náboženstvách, ktoré vplývali na civilizáciu Európy, teda aj na formovanie nášho národa a na život našej krajiny, ako deň odpočinku, voľna, Židia uctievajú sabat, čiže sobotu, kresťania slávia nedeľu a pre mohamedánov má sviatočný charakter piatok, ktorý je v islame dňom modlitieb.
Pretože Ježiš Kristus podľa evanjelistu Marka "v prvý deň po sobote" vstal z mŕtvych, slávia kresťania nedeľu ako deň Pána. Starozákonný, židovský zmysel sabatu bol poňatý do slávenia nedele. Je dôležité v tento deň zahĺbiť sa do seba, zamyslieť sa aj nad sebou, zastaviť sa v kolobehu každodenností, a tak odhaľovať podstatu a zmysel žitia a bytia. Už v apoštolských časoch, teda pred dvoma tisícročiami, začal určovať životný rytmus kresťanov "prvý deň po sobote". Tento deň sa zhromažďovali a "lámali chlieb" - ako píšu novozákonné Skutky apoštolov.
Nedeľa je poukazom a prísľubom vykúpeného pokoja a radosti v Božom Kráľovstve. Nedeľa musí preto zostať osobitným dňom týždňa. Zmysel nedele aj vo svojich dôsledkoch na spoločnosť zostáva viazaný na tento deň. Zmysel nedele nemožno oddeliť od tohto osobitného dňa, inak by sa celkom stratil. Nedeľný pokoj nemožno nahradiť nijakou inou prestávkou v práci.
Nezazlievajte mi, prosím, toto teologické extempore. Pokladal som si len za povinnosť pripomenúť sekularizujúcej sa a praktickým materializmom čím ďalej, tým viac ovládanej slovenskej spoločnosti niektoré súvislosti. Želal by som si, aby tieto slová padli do úrodnej pôdy, aby boli prijaté s pochopením, lebo sa týkajú osudov našich občanov, našej spoločnosti, našej budúcnosti.
Slávna snemovňa, nedeľa ako deň pracovného pokoja a vnútorného zamýšľania sa je práve v časoch spoločenských zmien pre kvalitu ľudského života a spolužitia našich občanov nevyhnute potrebná. Preto sa verejný činiteľ inšpirovaný kresťanstvom má zasadzovať za ochranu nedele a nedeľu zachovávať. Je dôležité, aby sa význam nedele nanovo rozdiskutoval, a to z každej stránky.
K úlohách Národnej rady Slovenskej republiky, najvyššieho zákonodarného orgánu nášho štátu patrí, aby rozhodným spôsobom zabezpečila ochranu nedele v zmysle platných zákonov. Toto sa vzťahuje na miestne samosprávy, vyššie územné celky i na celý štát, ale aj na celú Európsku úniu, lebo len širokoplošné nariadenia na ochranu nedele jej zabezpečia význam hodný európskej kultúrnej úrovni. Otváracie hodiny obchodov treba stanoviť tak, aby sviatočný charakter nedele zostal zabezpečený podľa zákonov! Kto by sa pokúšal obchádzať platné nariedenia, alebo otvorene vyzývať k ich nedodržiavaniu, tým by podkopával základy spoločného právneho poriadku. Voči neuznávaniu legislatívnych ustanovení na ochranu nedele treba rázne vystupovať.
Vyzývam vás, panie poslankyne, páni poslanci, ako tých, ktorí majú nielen politickú zodpovednosť, ale sa aj majú starať o spoločné dobro, zastavme šírenie nedeľnej práce a rozmáhajúce sa znesväcovanie nedele! Výnimky zo zákazu nedeľnej práce sa musia obmedziť na tie prípady, ktoré sa týkajú nevyhnutnej služby a ponuky spoločného dobra, v prospech ľudí odkázaných na pomoc a na zmysluplné usporiadanie voľného času. Medzi výnimky zo zákazu nedeľnej práce nepatria služby, ktoré možno posunúť a vykonať v pracovných dňoch. V mestách a na dedinách treba zamedziť rozmáhajúce sa komerčné podujatia a predajné aktivity. Treba zodpovedne prehodnotiť služby ako prácu počas nedele. Práve politický establishment musí uznať a zachovať prínos nedele pre humánne usporiadanie spoločnosti.
Istá časť hospodárstva síce uznáva túto zodpovednosť a prispieva k ochrane nedele. Iná časť hospodárstva chce umožniť nedeľnú prácu, najmä v obchode a v službách, a odvoláva sa na zmenené nedeľné návyky obyvateľstva. Kto toto požaduje, mal by zvážiť dôsledky pre pracujúcich a ich rodiny, ale aj vplyvy na menšie podniky, ktoré nemôžu držať krok s takýmto vývojom. Pravidelné prerušenie pracovného týždňa nemožno chápať ako hospodársku škodu. Keď sa od pracovníkov žiada časove neohraničená flexibilita, ohrozí to ich zdravie, čím sa v konečnom dôsledku oslabí výkonnosť pracovnej sily... I rezort hospodárstva preto nesie spoluzodpovednosť za človeka, spoločnosť a kultúru.
Slávna snemovňa, bol by som veľmi rád, keby sa tento môj návrh jednoznačnejšie definujúci "pracovný pokoj v nedeľu a vo sviatky" a "prácu v nedeľu a vo sviatok", ktorým sa mení a dopĺňa § 93 a § 94 Zákonníka práce, t. j. zákona č. 311/2001 Z. z., dostal do druhého čítania a prešiel aj tretím. Pozývam partnerov zo všetkých politických zoskupení a spoločenských oblastí na konštruktívny celospoločenský dialóg o nedeli a o jej význame pre ľudí. Je našou spoločnou úlohou dosiahnuť konsenzus o ochrane sviatočného charakteru nedele.
Národne mysliaci a sociálne cítiaci verejný činiteľ, inšpirovaný zmyslom pre spoločné dobro, stojí pred úlohou ozrejmiť kresťanský a humánny zmysel nedele a dať jej novú príťažlivú silu. Nemôže sa uspokojiť len s tým, že bude politicky požadovať ochranu nedele. Rozhodujúce je, ako bude sám nedeľu prežívať.
Nedeľa je pre všetkých ľudí - nezávisle od svetonázorového či politického presvedčenia. Poskytuje priestor pre vedomé kladenie si otázok: Kto som? Kam idem? Z akých zdrojov žijem? Ponúka tiež priestor pre časovo uvoľnenejšie stretnutia s inými. Ľudia napokon sami svojím vlastných konaním rozhodujú o hodnote a kvalite, ktorú pre nich nedeľa má. Nesmú sa však nechať zotročiť takým ľuďom, ktorým ide len o vlastné dobre, len o vlastný úžitok, a ktorí život hodnotia z hľadiska ekonomickej a finančnej moci v duchu okrídlenej vety: "čas sú peniaze"! Zachovanie a na budúcnosť zamerané usporiadanie nedele je možné, ak sa k nej všetci ľudia dobrej vôle budú odvážne hlásiť, ak ju prijmú ako obohacujúci dar zhora a ak sa budú angažovať za dôstojnejšiu spoločnosť. Život človeka má predsa hlbšie, trvácnejšie hodnoty, než sú len a len materiálne statky.
Slávna snemovňa, v liste na Veľkú noc 2009 niekdajší prvý metropolita Slovenska a prvý metropolita Trnavskej arcidiecézy arcibiskup Ján Sokol spomenul aj slovenských aktivistov snažiacich sa o prinavrátenie sviatočného charakteru nedeliam a sviatkom a pranieroval to, že mnohí kritizujú ich úsilie.
"Mysleli si," citujem, povedal arcibiskup, "že Boh potrebuje náš odpočinok, a nie človek. Ale to je omyl! Keď svätíme Pánov deň - nedeľu, Pán Boh sa nestáva väčším ani šťastnejším, a keď ju nesvätíme, nič mu neubudne. Znesväcovanie Pánovho dňa však hlboko poznačí človeka. Neodpočinie si na tele ani na duši, nemá čas venovať sa tomu, na čo je stvorený, pre čo je stavané ľudské srdce, a nemôže sa venovať ani svojej rodine, ktorej upiera povinnú lásku, pozornosť a starostlivosť, najmä ak treba viesť k Pánu Bohu nedospelé deti."
Arcibiskup pozitívne hodnotil, že na Vianoce a na Nový rok a na Veľkonočnú nedeľu sú zatvorené obchody, pričom konštatoval: "Nestačilo nám robiť deň a noc, v nedeľu i vo sviatok? A dnes sa čudujeme, že nemáme čo robiť ani v pracovné dni... Mnohí podnikatelia prepúšťajú zamestnancov, iní skracujú pracovný týždeň na 30 hodín, v niektorých podnikoch sa pracuje iba 2 - 3 dni do týždňa, iní dávajú dlhé dovolenky. A čo je najhoršie, nikto sa nad tým nezamýšľa, nehľadá pravú príčinu tejto skutočnosti. Ako keby sme nechceli vidieť...