M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Tóthová. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Minárik.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo. Ten list ja poviem trošku inými slovami. Sudcovskú nezávislosť, ktorú všetci verbálne, aspoň verbálne vyznávame, môže rovnako politicky ohroziť vonkajšie prostredie ako vnútorné. Môže to politicky ohrozovať exekutíva, menej parlament, ale rovnako to môže ohrozovať sudcovská samospráva, keď je zvonku nepreniknuteľná a zmocnia sa jej nehodní. A týchto sudcov je len pätnásť. A ak ostatní zostanú čo i len ľahostajní a nechajú tam fungovať také praktiky, ako tam fungujú, vidíme, že tí nehodní sa toho nielenže môžu zmocniť, ale už sa toho zmocnili.
Predseda Najvyššieho súdu a jeho praktiky voči svojim kolegom, a dokonca by som povedal tým najkvalitnejším a tým málo sudcom, ktorí majú aspoň aký-taký názor, sú toho dôkazom.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, bola by som ochotná sa dať vami presvedčiť, ale opakujem. Prednedávnom ste ma presvedčovali tu v parlamente, aký je ten systém, vtedy ste boli v klube KDH, ktorý priniesol tú zmenu, ktorú máme v ústave. A presviedčali ste, že to vyčistí súdnictvo, to bude to najlepšie, to bude to super. Teraz prichádzate s tým, že toto vyčistí súdnictvo. Úplne sa vraciame k starému, čo tu bolo.
Po prvé. Riešite otázku nástupcu nových sudcov. Ja si myslím, že keď niečo horí, treba riešiť prácu existujúcich sudcov. Ja som tu už povedala niečo o nosení spisov domov, čo ste úplne sfúkli. Nie som za to, aby nemohli doma pracovať sudcovia, ktorí podávajú výkon, ktorí majú ťažké prípady, tisícstranové spisy a podobne. Ale ako bývalá ministerka spravodlivosti nepokladám za vhodné riešenie, že sudcovia, ktorí majú veľké prieťahy, nosia spisy domov a nie sú absolútne kontrolovaní, či vôbec sú doma pri tých spisoch a kde sa v čase, kedy by mali pracovať, nachádzajú.
Predvčerom tu bola za mnou osoba, budem interpelovať, budem o tom hovoriť, 19 rokov nerozdelené majetkové spoločenstvo. Čo robí ten sudca? A nosí si spisy domov. Takže tu treba riešiť tieto boľavé otázky, a nie meniť ústavu, ako budú noví sudcovia nastupovať a vracať sa k systému, ktorý ste vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou vystúpili všetci rečníci prihlásení v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Áno. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Pôvodne som sa nechcel vyjadriť, pretože, kolegyne, kolegovia, veľa toho bolo povedaného, ale musím reagovať na moju milú kolegyňu Tóthovú v dvoch veciach. Dvakrát hovorila vo faktickej poznámke, prvýkrát svojím spôsobom obvinila minulú vládu alebo minulé dve vlády z toho, aké sme urobili skvelé podmienky pre to, aby narástli dĺžky konaní v súdnom konaní tým, že sme povolili sudcom prácu doma.
Pani profesorka ďalej hovorila aj o tom, že sme v roku 2001, myslím ústavný zákon č. 90, prijali to, že existuje orgán, ktorý je orgánom nezávislosti súdnictva, a to je Súdna rada.
Musím povedať, že minulé vlády a aj 90 poslancov v roku 2001 malo tú odvahu urobiť všetko pre to, aby justícia bola nezávislá. Ako sa toho chopili sami sudcovia, vidíme dnes a ja vítam tento návrh práve kvôli tomu, že o tomto môžeme dnes a tu hovoriť, lebo toto je to správne miesto pre takéto otázky. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1156 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1180.
Dávam slovo pani poslankyni Tkáčovej, aby v zastúpení aj svojho kolegu tento návrh uviedla. Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem vám, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, náš návrh je jednoduchý. Navrhujeme, aby bol Recyklačný fond kontrolovaný Najvyšším kontrolným úradom, aby každý rok predkladal Národnej rade Slovenskej republiky správu o použití prostriedkov v štruktúre komu, koľko a na aký účel fond prostriedky poskytol. Je to, samozrejme, uvedené aj na internetovej stránke Recyklačného fondu, ale v záujme transparentnosti a možnosti diskutovať si prajeme aj kontrolu najvyšším zákonodarným orgánom, pretože kontroly nikdy nie je dosť. Toto je podľa nášho názoru prvý krok, kontrola neštátneho fondu. Tento fond zhromažďuje prostriedky na základe zákona o odpadoch, nenesie zodpovednosť za výsledok svojej činnosti. Jediná kontrola, ktorej podlieha, je kontrola samého seba.
Podľa nášho názoru ďalším krokom by malo byť zrušenie Recyklačného fondu a nahradenie poplatkov ekologickou daňou na základe princípu znečisťovateľ platí. Výnos dane by bol účelovo určený pre odpadové hospodárstvo a príspevky, aby sa zamedzilo korupcii a klientelizmu, by boli nárokovateľné podľa jasných pravidiel daných zákonom.
Ďalšou výhodou tohto systému je, že dane spravujú daňové úrady, ktoré aj kontrolujú odvádzanie a platenie daní a je oveľa ťažšie vyhnúť sa zaplateniu dane, ako si zohnať potvrdenku o recyklácii. Zároveň skrátenie dane, neodvedenie dane a nezaplatenie dane je trestným činom, ktorý sa trestá odňatím slobody podľa závažnosti až do siedmich rokov. Je tu ešte, samozrejme, otázka trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá ale, verím, bude v budúcnosti doriešená aj na Slovensku.
Dámy a páni, Recyklačný fond bol zriadený zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch ako neštátny účelový fond, v ktorom sa sústreďujú peňažné prostriedky na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania rôznych odpadov, ktoré sú zaradené do skupín, napríklad plasty, elektroodpad a podobne. Tieto skupiny odpadov tvoria jednotlivé sektory fondu a zároveň je zriadený aj všeobecný fond, z ktorého sú poskytované príspevky pre samosprávu, pre komunálnu sféru. Každý sektor prispieval do tohto všeobecného sektora doteraz v sume 12 % vybraných poplatkov, po včerajšom schválení novely zákona o odpadoch to bude po nadobudnutí jeho účinnosti 1. novembra 2009 25 %.
To znamená, nie je pravda, že nedošlo k navýšeniu prostriedkov pre obce a mestá a nerozumiem, prečo šéf Recyklačného fondu avizuje zníženie príspevku na spracovanie odpadu pre mestá a obce z 30 na 15 eur za tonu. Zrejme to svedčí o skutočne zlom hospodárení v tomto fonde.
Presúvať prostriedky medzi jednotlivými sektormi je zakázané, aj zdroje príjmov pre jednotlivé sektory sa vedú na osobitných účtoch. Prispievateľmi zo zákona sú výrobcovia a dovozcovia, teda producenti odpadu uvedeného v zákone.
Ďalšími zdrojmi príjmov fondu sú dary a príspevky domácich a zahraničných fyzických osôb a právnických osôb, príjmy zo zmluvných pokút, úroky z úverov poskytnutých Recyklačným fondom, úroky z prostriedkov Recyklačného fondu uložených v bankách a výnosy zo správy vlastného majetku.
Základnou úlohou Recyklačného fondu je z takto sústredených finančných prostriedkov podporovať projekty separovania a zhodnocovania odpadov a finančne podporovať obce a mestá a ich združenia pri separácii odpadu.
Na čerpanie prostriedkov z Recyklačného fondu nie je právny nárok. Výnimkou bolo, alebo je do 31. októbra 2009 suma 33,19 eur za staré vozidlo poskytovaná ako motivačný príspevok spracovateľom starých vozidiel, ale včerajším schválením novely zákona o odpadoch bol tento motivačný príspevok k 1. novembru 2009 zrušený.
Obligatórnosť príspevku obcí a miest vzniká uzatvorením zmluvy s Recyklačným fondom, ktorú fond musí uzatvoriť v prípade, ak obec hodnoverne preukáže separáciu a recykláciu príslušnej komodity.
Aký je príbeh Recyklačného fondu? Stručne povedané, Slovensko muselo riešiť recykláciu a likvidáciu odpadov, a tak vláda v roku 2001 pripravila návrh zákona o odpadoch, do ktorého sa ako, musím to tak povedať, cena za koaličnú vládu dostalo aj zriadenie neštátneho účelového fondu - Recyklačného fondu. Pohnútky boli, musím priznať, aj úprimné, a to oddeliť financovanie likvidácie odpadu od rozhodnutí politikov, od ich ovplyvňovania a nechať toto financovanie na producentov odpadov, ktorí ako prispievatelia do fondu by si v podstate tento fond aj sami riadili, aby toky boli transparentné.
Aký je výsledok po ôsmich rokoch? No dovolím si povedať, výsledok je dosť diskutabilný. Nič nie je čierno-biele, a tak aj neštátny fond - Recyklačný fond na strane jednej sa z financií znečisťovateľov, teda tých poctivých, ktorí do fondu platili, vystaval sa na Slovensku odpadový priemysel a podporili obce pri zbere a separácii odpadov. Toto je to pozitívum.
Na strane druhej vyplávalo na povrch oveľa viac nedostatkov. Neexistuje účinný mechanizmus, ktorý by prinútil zapojiť sa do platenia všetkých znečisťovateľov a platila iba tá poctivejšia časť. Vytvoril sa sekundárny trh s odpadmi, šedá ekonomika, v ktorej sa veselo kšeftuje s potvrdenkami o recyklácii. Neexistuje spôsob, ako skontrolovať Recyklačný fond. Nepodlieha žiadnej kontrole, iba kontrole samého sebou, hoci hospodári s prostriedkami, ktoré sú doňho vyberané na základe zákona. A napriek právomociam s nakladaním s takto zverenými prostriedkami nemá Recyklačný fond zákonnú zodpovednosť za výsledný efekt použitia prostriedkov, nehovoriac o kontrole transparentnosti nakladania s nimi.
Kolegovia a kolegyne, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky čl. 60 ods. 1 písm. e), podľa ktorého Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme, navrhujeme, aby sa ustanovenia § 4 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade rozšírili o Recyklačný fond.
Ďalej navrhujeme, aby o nedostatkoch zistených v činnosti Recyklačného fondu upovedomil Najvyšší kontrolný úrad vládu Slovenskej republiky a Národnú radu Slovenskej republiky, aby zároveň fond predkladal Najvyššiemu kontrolnému úradu a Národnej rade Slovenskej republiky správu o použití finančných prostriedkov. Ak by sa vyskytli pochybnosti o tom, že Recyklačný fond narába s prostriedkami vo verejnom záujme, sme pripravení v rámci druhého čítania rozšíriť definíciu v zákone o odpadoch v tom zmysle, že ide o fond vykonávajúci činnosti vo verejnom záujme.
Dámy a páni, veríme, že tento návrh prispeje k transparentnejšiemu prideľovaniu finančných prostriedkov oprávneným subjektom, a preto vás žiadame o jeho podporu. Ďakujem vám.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie vášho návrhu zákona. Gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu určil pána Jozefa Mikuša, aby bol spravodajcom k tomu zákonu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1156 ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 40. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Vážený pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Kolegyne, kolegovia, teraz je priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Registrujem - pán poslanec László Miklós, Ivan Štefanec, Stanislava Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má pán poslanec Miklós, pripraví sa pán poslanec Štefanec.
L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani kolegyňa Tkáčová, nemal som vôbec v úmysle vystupovať na túto tému, lebo sme si mysleli, že v poslednom období sme si povedali skoro všetko a chystá sa tá konferencia a ja dúfam, že prídete a tam sa dozvieme všetci zo všetkých strán fakty o fonde.
Len ma vyprovokovala, viete, jedna veta, ktorú neviem, nakoľko ste úmyselne alebo neúmyselne povedali, že možnože sa myslelo aj úprimne, keď sa zakladalo, úprimne, že treba tieto veci robiť. No tak to aj úprimne ma naozaj vyprovokovalo, hej. Lebo to znamená, že predpokladáte, že to ostatné bolo neúprimne. Takže to si musím vyprosiť, pani kolegyňa. Takže predsa len by som chcel povedať niekoľko vecí. Tá podstata toho návrhu absolútne podporuje, nech kontroluje ktokoľvek, absolútne nemám s tým problém, ale predsa len si dovolím povedať, že prečo tento fond je kontrolovaný tak, ako je kontrolovaný a kto ho kontroluje.
Predovšetkým základná myšlienka toho fondu bola, že to nesmie byť taký fond, do ktorého bude zasahovať vláda. Však sme boli svedkami aj teraz, dokonca sme aj odsúhlasili, teraz nehovorím ja alebo vy, pani kolegyňa, ale tento snem odsúhlasil, že zástupcu ministerstva môže ministerstvo kedykoľvek vymeniť v správnej rade fondu. My sme to tam nemali, aby nemohol každý, proste keď príde vláda, tak hneď sa mení akože dozorný alebo riadiaci orgán fondu. No ale dobre, nech sa páči, odsúhlasili sme to teraz.
No teraz si predstavme, teraz naozaj kolegovia, rýchlo striedajúci sa ministri na poste ministra životného prostredia, no ale už za štyri roky boli štyria. Tak si teraz predstavte, že toho jedného človeka sme už mohli za štyri roky meniť štyrikrát. Tak je to správne? Nie je to správne. (Smiech.) No, takže o toto išlo, že to malo svoju filozofiu, že sme chceli, aby tento fond nebol kontrolovaný vládou. Áno, je zo zákona povinnosť platiť a je zákonom určené, že sa môžu použiť peniaze len na to, za čo sa vybrali tie peniaze, teda keď za batérie, tak sa môže len na recykláciu batérií a tak ďalej a tak ďalej, okrem všeobecného sektora, ktorý nadobúda stále väčšiu a väčšiu váhu.
Čiže toto bola základná filozofia a tá kontrola bola povedaná tak, že nech to kontroluje ten, kto platí. A dokonca ani nie ten, kto recykluje, ale ten, kto platí a tak to je. To, že, povedzme, ja neviem, baterkári majú výhrady voči svojmu človeku v správnej rade, alebo autári majú alebo obalári, no tak to je ich vec, ale ja som naozaj bol šťastný, však som bol osem rokov na tom poste, že som do tohto nemusel zasahovať týmto spôsobom. To iste, ale ja ešte raz, absolútne nemám s tým žiaden problém, nech to kontroluje aj Najvyšší kontrolný úrad alebo ktokoľvek iný. To je jedna vec.
Druhá vec, čo som chcel povedať, je o tom, že prečo vlastne vznikol fond, tá druhá otázka, tá environmentálna, o ktorej sa už teraz málo hovorí. No to, že do životného prostredia, najmä do recyklačného priemyslu proste bol neustále nedostatok peňazí. Darmo som plakal, každý rok sme dávali napríklad na staré environmentálne záťaže, môžem povedať, že osemkrát som plakal pri zostavovaní štátneho rozpočtu, aby na toto boli peniaze. No neboli. Neboli a určite nie dostatok peňazí. Preto sme vytvorili taký zdroj, ktorý nemôže byť ovplyvňovaný každoročným bojom, a to je jedno v tomto momente, že kto bude pri vláde a kto bude ministrom financií a kto bude ministrom životného prostredia. To je jednoducho každoročný boj o to, kde a na čo majú ísť peniaze zo štátneho rozpočtu. A na životné prostredie sa to nedarilo. Preto sme vymysleli, aby bol taký fond, ktorý bude vyslovene vyberať peniaze od znečisťovateľa, pretože to platí, to je celosvetový slogan, znečisťovateľ platí a malo by to platiť aj u nás, a tie peniaze, ktoré zaplatí, nech sa použijú aj na regeneráciu alebo na akúkoľvek inú zelenú činnosť na ochranu životného prostredia. Čiže toto bola podstata.
A ešte jedna veľmi významná podstata bola práve na niektoré také komodity, ktoré sa nedalo kontrolovať. Napríklad obaly alebo hociktoré iné, na ktoré jednoducho proste nikto ani nepomyslel na to, že ťarchu na odstránenie týchto znečistení má len spotrebiteľ. Ten, kto kúpi. On zaplatí najprv za tovar, v rámci toho, samozrejme, že aj za obal, on o tom nevie, že osobitne platí za obal, ale, samozrejme že platí osobitne za obal. Potom ten obal, samozrejme, hneď zahodí a potom platí za vynesenie smetnej nádoby. A len on a on znášal tieto peniaze. Preto bolo treba vymyslieť niečo, aby sa ťarcha rozložila. Samozrejme, nikto nie je naivný, nikto iný ako fyzická osoba neplatí. Právnická osoba platí imaginárne, to je iné, všetko znášame my fyzické osoby, už ako to je rozložené, tak je to rozložené, ale treba to spravodlivejšie rozložiť.
Pani kolegyňa, ja si želám navzájom, a teraz úprimne a verte mi, že ja hovorím, nieže aj úprimne, ale celkom úprimne myslím, aby sa nám podaril vytvoriť systém daní. A viete, čo bude? Potravinári povedia, no dobre, ale to, čo prídu dane z potravín, tak nech idú na potraviny, to, čo príde z lesov, nech ide na lesy, to, čo príde z automobilového priemyslu, nech ide na automobilový priemysel a tak ďalej. A to bude presadzovať každý minister financií. To je jedno, že kto bude pri vláde, toto budú. Každý bude proti tomu, aby sa označili dane, že ktorá daň kam má ísť. A určite už nie úplne kompletne. A zase jednoducho, to je systém daní, že daň ide tam a hotovo.
Ešte je častejší prípad, keby sme povedali, dobre, dane pôjdu do samospráv, alebo že tu budú mať charakter miestnych daní, alebo že tak, ako sú dane za rekreáciu a podobného charakteru, že aspoň miestny úrad to rozdelí tak, ako by to malo byť. Ale želám si úprimne, nech sa nám podarí vytvoriť ten systém, že to, čo sa platí zo životného prostredia, pôjde aj do životného prostredia. No posledných osem alebo desať rokov, alebo pätnásť rokov v Európe to tak nie je, ide to iným spôsobom.
No ešte by som vám chcel povedať, že to, čo my máme, nie je to celkom unikátny systém, aj keď nejakým rôznym spôsobom sa to rieši. Napríklad v Maďarsku je to spotrebná daň, ale do špeciálneho fondu. V Islande napríklad je úplne taká, to, čo my robíme. Absolútne. V niektorých nemeckých štátoch majú najrôznejšie fondy, ktoré zbierajú peniaze za znečistenie a dávajú do životného prostredia a nakoniec však nie je ani u nás unikát. Máme environmentálny fond, ktorý tiež vyberá peniaze za znečistenie životného prostredia, a to ide na životné prostredie, ale nie cez štátny rozpočet, pretože v štátnom rozpočte by sa to rozplynulo.
No, v každom prípade znovu, pani kolegyňa, ja som len kvôli tomu vystúpil, že ste povedali, že možno, že niekto úprimne myslel aj veci okolo fondu, tak som si vám to dovolil povedať. Podporujem to, že nech to kontroluje Najvyšší kontrolný úrad. Nech sa páči, prosím. Keď k tomu niečo budú mať tí, ktorí platia do fondu, pretože to sú ich peniaze, a preto od nich vyberáme, aby vedeli, že znečisťujú životné prostredie a z ich peňazí sa má riešiť to znečistenie životného prostredia. Keď nebudú mať nič proti tomu, ja proti tomu naozaj nič nebudem mať. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami chcú reagovať pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Miklós, ospravedlňujem sa, ak to nevyznelo tak, ako som to myslela, pretože ja som povedala, že pohnútky boli úprimné, a to oddeliť financovanie. No tak viete, v zápale boja človek niekedy povie - zato sa ospravedlňujem, ale chcela som povedať, že boli úprimné, a to oddeliť financovanie likvidácie odpadu od rozhodnutí politikov. V tom sa zhodneme, však. A už vonkoncom nepochybujem, že vy ako predkladateľ ste to mysleli stopercentne úprimne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Štefanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Miklós, vy ste povedali, že ten, kto platí, aj kontroluje. To je síce pekná myšlienka, ale je veľmi ďaleko od reality v tomto fonde, pretože tento fond kontrolujú lobisti, ktorí sa presadili do správnej a dozornej rady a ktorí si prihadzujú tieto prostriedky svojím spriateleným firmám alebo dokonca aj sebe. V minulosti poznáme takéto prípady. Čiže normálne tam bujnie klientelizmus a korupcia. To je fakt. To je jeden z dôvodov, prečo si myslím, že Recyklačný fond nemá žiadnu opodstatnenosť svojej existencie.
Čo je ešte horšie, je skutočnosť, že tí, ktorí neplatia, sú nepostihnuteľní. Čiže jedni platia a druhí neplatia a nemáme na nich žiadnu zákonnú cestu prinútiť ich, aby platili. Dokonca nemáme ani evidenciu o všetkých neplatičoch, ani Recyklačný fond ju nevedie. Čiže v konečnom dôsledku je to tak, že slušní ľudia financujú neslušných. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Miklós chce reagovať. Len sa musíte zapnúť.
L. Miklós, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem za to, že ste mi uznali moje snahy a úprimné úmysly. Pán kolega Štefanec, už niekoľkokrát tu odznieva to slovo korupcia. No tak, keď je tam korupcia, však korupcia spadá pod trestnú činnosť, tak to treba riešiť. Ale znovu, neplačú tí, ktorí platia, že tam majú zlého človeka. No keď majú zlého človeka, oni to môžu kedykoľvek vymeniť. Ja znovu len toto isté tvrdím.
Druhá vec je nepostihnuteľnosť. Tá nepostihnuteľnosť si myslím, že je približne rovnaká ako aj pri úniku daní. Koľkokrát plačeme, že koľko daní uniká.
A tá tretia vec, no že čo ešte tam bolo. Klientelizmus. No, pani Tkáčová dáva alternatívu dane a štátny rozpočet. No zo štátneho rozpočtu sme ešte nepočuli o klientelizme? Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec, pripraví sa pán poslanec Kahanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, o Recyklačnom fonde počúvame v tejto snemovni v poslednom čase viackrát. Bolo to tak aj na poslednej júlovej schôdzi Národnej rady, keď sme hovorili na túto tému pri zákone o odpadoch. Je skutočne zaujímavé, že naše pripomienky sa prakticky do posledného detailu dostali do Prezidentskej kancelárie a vrátili sa v prezidentskom vete do Národnej rady. No a ešte o to viac zaujímavejšie, že poslanci vládnej koalície, ktorí ešte v júli schválili nezmyselné zdražovanie, tak teraz takmer do jedného hlasovali úplne opačne. Ja to považujem za dobrý signál a pre mňa je to dôkaz opodstatnenosti našich tvrdení.
Recyklačný fond, a o tom som úprimne presvedčený, počas svojej doby existencie dokázal svoju neschopnosť. Disponuje obrovskými a zbytočnými prostriedkami, ktoré sú prakticky nekontrolovateľné. A pri tejto príležitosti dovoľte mi ešte raz pripomenúť to, o čom sme diskutovali pred chvíľočkou s pánom poslancom Miklósom. Skutočne tí, ktorí neplatia, sú nepostihnuteľní, lebo nikto ani nevie, že neplatia. Recyklačný fond nemá žiadny záujem prinútiť ich k tomu, nevedie žiadnu evidenciu a je zásadný rozdiel, dovoľte mi ešte reagovať aj z tohto miesta, pán poslanec Miklós na vašu pripomienku a porovnanie s platením či neplatením daní. To je zásadný rozdiel, lebo neplatenie daní je porušovanie zákona. Ale neplatenie príspevkov do neštátneho fondu nie je vôbec postihnuteľné. (Hlas v sále.) Ale nikto ani nevie, že platia. Veď nikde nie je žiadna evidencia, ani Recyklačný fond doteraz žiadnu iniciatívu nevyvinul na to, aby skutočne všetci platili. Ozaj som úprimne presvedčený na základe svojej mnohoročnej skúsenosti s týmto inštitútom, že slušní ľudia doplácajú na neslušných práve pri tomto inštitúte.
Recyklačný fond je ozaj svetový unikát. Má pomáhať komunálnej sfére, ale len približne 10 % prostriedkov ide mestám a obciam. Minule sme sa zhodli, že je to niečo medzi 10 - 12 %. Ako hovorila pani poslankyňa Tkáčová, teraz sa zvýšil ten počet na 25 %, čiže argument, že obce dostanú menej, absolútne neobstojí. Dostanú menej opäť len lobisti a opäť len tí, ktorí majú záujem takto získať nejaké dotácie a prilepšiť si k svojim projektom.
Čo je ešte horšie, Recyklačný fond podporil úplne nezmyselne počas doby svojej existencie viacero projektov, ktoré sú duplicitné. Spracovateľské kapacity sa dnes vybudovali na Slovensku aj s pomocou Recyklačného fondu v takej miere, že nemajú svoje naplnenie a skôr teraz sme si vytvorili ďalšie problémy, ktoré by nevznikli, keby fungoval normálny fungujúci trhový mechanizmus, ale ktoré vznikli, bohužiaľ, s príspevkom Recyklačného fondu. Recyklačný fond sťažuje situáciu našim zamestnávateľom, ako aj našim občanom, keďže výsledkom sú nakoniec vyššie ceny spotrebných výrobkov. Samozrejme, výsledkom je zhoršenie podnikateľského prostredia, pretože zaťažuje nepriamymi nákladmi podnikateľské prostredie a nakoniec to platia len ľudia.
Čo je ale najhoršie ozaj, tak to je tá netransparentnosť, klientelizmus, korupcia pri rozdeľovaní miliárd a vytváranie nadbytočných spracovateľských kapacít. V neposlednom rade tento fond nemá žiadnu zodpovednosť za plnenie limitov, ktorými Slovenská republika je povinná plniť Európske smernice. Žiadnu zodpovednosť. Tá zodpovednosť je na strane výrobcov, dovozcov, na strane zamestnávateľov. Fond len prerozdeľuje prostriedky, prerozdeľuje mnohé peniaze, ale zodpovednosť je na strane výrobcov a dovozcov. Preto som absolútne presvedčený, že Recyklačný fond je škodlivý, zlý a zbytočný.
Aj preto sme dnes predložili s pani poslankyňou Tkáčovou v prvom kroku tento návrh zákona, ktorým navrhujeme, aby Recyklačný fond spadal pod kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu, a v druhom kroku, tak ako aj ona povedala, pristúpime k návrhu na zrušenie tohto fondu.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave. Len vás musím poprosiť, že do ukončenia vystúpenia rečníka, to hovorí rokovací poriadok. Takže s faktickou poznámkou, pravdepodobne to péčko má byť faktická poznámka, pán poslanec Miklós a pán poslanec Gabura, ak som to dobre prečítal.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Miklós.
L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Písal som, tak som to nestihol presne. No ja, pán Štefanec, však už sme si skoro všetko povedali. Ja by som bol veľmi rád, keby ste zároveň s tým, že zrušíte Recyklačný fond, podali aj návrh, ako sa bude riešiť otázka separácie a recyklácie v budúcnosti, keď obce nebudú mať zdroj, povedzme tú miliardu alebo dve miliardy ročne na recykláciu. Toto treba. A som zvedavý, že ktorý minister financií takúto čiastku dá.
Ďalej, či je to 10 %, 12 % a teraz 25 %. Ja by som bol za to, aby to bolo 50 %, len je iné, či je 10 % z 10 miliárd alebo z 1 miliardy a či je 25 % z 10 miliárd alebo z 1 miliardy. A ten problém je práve to, že keď nebudú znečisťovatelia platiť do Recyklačného fondu, tak ani 50 % nebude stačiť na tú recykláciu. A to, či majú. Samozrejme, že Recyklačný fond má záujem, aby evidoval každého jedného a zo zákona každý jeden, ktorý dováža alebo vyrába určené komodity, je povinný sa zahlásiť a je na to inšpekcia, ktorá to kontroluje. Ja netvrdím, že sa to darí dokonale, ale presne tak nedokonale sa darí aj v iných sférach, ktoré už majú dlhšiu históriu. No ale znovu, ja nič iné neviem povedať, len treba prísť na tú konferenciu.
Ja vám len jedno poviem, že koľko a ako budú zdražovať potraviny. Za jeden tetrapak mlieka sa platí pol centa do Recyklačného fondu. Niekoľko desiatok centov je rozdiel v cene toho istého mlieka v rôznych obchodoch. Tak o čom tu hovoríme, že 10 % by mali zdražiť. O čom hovoríme, prosím vás. Pozrite sa na to. Alebo sa platí 0,01 centa za jeden kelímok jogurtu. Z čoho chce mliečny priemysel zvýšiť 10 % z ceny? Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Gabura.
P. Gabura, poslanec: Pán kolega Štefanec, len sa dá s vami vrele súhlasiť to, čo ste povedali. Chcel by som poznamenať ale jednu takú poznámku na okraj. Recyklačný fond zadržiava zhruba jednu tretinu finančných prostriedkov, ktoré chodia na úložky. Tieto peniaze, nie, s tými sa nenarába v prospech recyklácií ani v prospech projektov. A to je jedna okolnosť, ktorá nasvedčuje, keď začína byť prebytok finančných zdrojov, že tento fond už naplnil svoje poslanie. My sa nebojme skončiť jeho činnosť, ak to má byť v prospech našich voličov. Celý problém je ale nastavený v celom zákonnom mechanizme, akým spôsobom sa budú ďalej recyklovať odpady, ale myslím si, že aj tento problém je ľahko riešiteľný. Preto zastávam aj ten názor, že čím skôr ukončí svoju činnosť Recyklačný fond, tým lepšie pre daňových poplatníkov.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Štefanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem takisto za pripomienky svojim kolegom. Absolútne súhlasím s pánom poslancom Gaburom v tom závere, ktorý sformuloval úplne presne. Čím skôr skončí Recyklačný fond, tým lepšie pre našich občanov. Lebo otázka administratívnych nákladov je ďalšia, ktorú sme tu nerozoberali a ktorá sa nakoniec ozaj prejavuje len a len vo vyšších cenách pre našich ľudí.
K tomu, čo povedal pán poslanec Miklós. Doslova povedal, že ministerstvo financií, alebo že ktorý minister financií by im na to dal. No, nemusí im nič dávať, pán poslanec, stačí len, aby platili limity, za dodržiavanie ktorých sú zodpovední zamestnávatelia. Aby to fungovalo tak ako v iných krajinách. Nikde nemajú Recyklačný fond. A tak v Nemecku, tak v Poľsku, tak v iných krajinách Európskej únie normálne spĺňajú limity zamestnávatelia či priamo, alebo cez tvoje sprostredkovateľské organizácie. Že sa to dá, veď najlepším dôkazom je posledný vývoj, keď sa zamestnávatelia dohodli s mestami a obcami, že im budú priamo prispievať bez toho, aby platili do Recyklačného fondu a sami sa obrátili na všetkých poslancov parlamentu so žiadosťou, aby podporili prezidentove pripomienky a aby sa nezmyselne neplatili ďalšie prostriedky vo výške 1,5 miliardy eur do tohto nezmyselného inštitútu. Takže ozaj sa to dá aj na Slovensku tak ako v iných krajinách, stačí len zaviesť normálny funkčný mechanizmus, stačí len, aby tí, ktorí sú zodpovední za dodržiavanie limitov, ich aj dodržiavali. Je to o dodržiavaní zákona, dodržiavaní pravidiel a o tom, aby tento fond čo najskôr skončil. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec ako posledný prihlásený do rozpravy.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte pár slov k tejto problematike. Myslím si, že v predloženom návrhu sa nedá namietať voči navrhnutým veciam, že má platiť pravidlo, že majú byť tieto veci transparentne robené, že nemôže to byť robené takým spôsobom, aby niektorí platili a iní neplatili a aby doplácali na tých, ktorí neplatia. Samozrejme, aby sa tam ani nevytvárala možnosť pre kšeftovanie s tými potvrdenkami recyklácie a podobne. To si myslím, že toto je všetko OK. A takisto podriadiť tento fond pod nejakú kontrolu, pod NKÚ, toto všetko je v poriadku. Predkladať vláde, predkladať Národnej rade.
Chcem len povedať, že tento návrh je však len čiastkové riešenie. Bolo tu už povedané, že následne by sa malo prejsť k ekologickej dani s tým, že bude platiť pravidlo, že znečisťovateľ platí. Všetko OK. Chcem len poukázať na niektoré veci, ktoré doteraz bežali a z môjho pohľadu, i keď nerobím priamo do takejto problematiky, ale vidím každopádne ovplyvňovanie z obidvoch strán, nielen zo strany Recyklačného fondu. A tým nechcem byť teraz obhajcom Recyklačného fondu. Ale takisto, ako loboval Recyklačný fond za svoje požiadavky, takisto lobovali aj tí, ktorí sú prispievateľmi, to znamená tí, ktorí vytvárajú odpad, vývozcovia, dovozcovia a tak ďalej. A takisto si chceli presadiť svoje. Pokým tieto veci budú stanovené iba na nejakých limitoch, myslím si, že to nebude dobré riešenie a že čím skôr treba túto problematiku vyriešiť komplexne. Aj keď to bude cez systém nejakej ekologickej dane, ale musí byť jasné pravidlo, kto za koľko bude platiť a akým spôsobom.
Nemôže to byť tak, že sa potom bude akože ovplyvňovať, že či bude percento limitov také, alebo onaké. Kto to bude určovať? Podľa čoho budeme určovať, že či, čo ja viem, za elektroodpad majú platiť 40 % alebo 35 %, alebo 55 %. Pokiaľ tu budú takéto voľné pravidlá, nikdy nebudú jasné platby za odpad. Preto si myslím, že by sa malo nájsť systémové riešenie. A keď v konečnom dôsledku zanikne aj Recyklačný fond, tak netreba zabudnúť na to, že práve z tohto riešenia musí vyplynúť aj podpora pre zabezpečovanie zberu, spracovania, recyklácie či likvidácie odpadu, podpora pre mestá a obce, ktoré v končenom dôsledku nesú túto problematiku na svojich pleciach a ktorí sú tí, ktorí musia zabezpečiť zber, spracovanie komunálneho odpadu, ktorý nazbierajú v ich lokalitách.
Takže chcem len upozorniť na to, že ovplyvňovanie bolo z viacerých strán. Toto je čiastkový problém, ktorý rieši vylepšenie stavu s tým, že sa vlastne sprísnia podmienky aj kontroly, aj tým pádom sa prinúti, predpokladám, na lepšiu úroveň aj činnosť Recyklačného fondu. Ale na druhej strane ani tí, ktorí sú výrobcami, respektíve tí, ktorí dodávajú odpad cez svoje výrobky, tak tí musia mať jasné pravidlá na zaplatenie. Jasné je iba jedno. Keď príde človek do obchodu, zaplatí za všetko. Aj za ten kelímok, aj za tetrapak, aj za hocičo iné.
A každopádne toto, čo tu bolo hovorené v médiách zo strany výrobcov, že ako výrazne narastú ceny, tak toto bola podľa mňa tvrdá demagógia. Už tu spomínal kolega poslanec Simon, že ceny obalových výrobkov sú minimálne. (Hlasy v sále.) Pardon, ospravedlňujem sa. Dobre, ospravedlňujem sa. Takže myslím si, že keď hovoríme o tom, že či narastú ceny, alebo nenarastú ceny, tieto veci by mali byť jasne podložené. A hovorím, ja som to vnímal ako ovplyvňovanie z obidvoch strán, aj zo strany výrobcov, dovozcov, aj zo strany Recyklačného fondu.
Čo sa týka budúcnosti, tak si myslím, že by mala byť zabezpečená ešte ďalšia vec, a to napríklad možnosť spracovania odpadu so slobodnou voľbou spracovateľa. Teraz je na stole aj tento problém neriešený. Tu sa ešte síce nespomenul, ale každopádne, pokiaľ budeme limitovať, že sa môže spracovať iba na takom území alebo iba títo spracovatelia, tak zasa bude vytvorené nekonkurenčné prostredie pre možnosť spracovania odpadu čo najefektívnejším spôsobom. Riziko do budúcnosti, čo sa týka environmentálnych záťaží, keď sa toto nebude riešiť, tak sa len navýši, narastie, a pritom máme dosť environmentálnych záťaží aj z minulosti, či už je to v dobývacích priestoroch, či v starých prevádzkach, v starých fabrikách, alebo aj napríklad v prešovskom depe, ktoré sa takisto jeden čas riešilo, čo s ním bude ďalej. A pokiaľ tieto územia ostanú nevyužité, tak to sú len umiestnené ekologické bomby na území.
Takže si myslím, že v nadväznosti na tento návrh treba čo najskôr pripraviť a systémovo stanoviť zodpovednosť a právomoci a náležitosti pre každého zainteresovaného, čo sa týka producentov odpadu, ale aj pre tých, ktorí budú používať zdroje z tohto odpadu, či už to bude formou ekologickej dane, alebo iným spôsobom tak, aby bola jasne určená zodpovednosť a jasne určené financovanie a využitie týchto prostriedkov práve pre podporu zberu recyklácie, likvidácie a zvozu odpadov na tých územiach, kde sa tvorí, a to sú predovšetkým komunálne odpady v obciach a mestách. Samozrejme, že existujú aj fabrické odpady, že do toho treba zahrnúť aj tieto veci. Ale to si myslím, že je osobitná kapitola, na ktorú tiež netreba zabudnúť.
Takže ja celkove chcem len povedať, že podporujem, samozrejme, tento návrh, ktorý je predložený, ale zároveň žiadam tých, ktorí sú zodpovední, a zodpovedná je predovšetkým vláda a rezorty, aby čím skôr pripravili tie ostatné podmienky na to, aby sme mali jasné pravidlá pri spracovaní a recyklácii odpadu, lebo pokým tieto pravidlá nebudú, stále budeme prehadzovať tento horúci zemiak, tak ako ho prehadzoval teraz aj pán prezident pri vrátení niektorých pripomienok, že niečo síce riešil vo svojich pripomienkach, ale to, že zostali limity, už nebolo riešené, a to, že čo sa urobí napríklad, ak sa vyzbiera väčší odpad, väčšie množstvo odpadu, tiež nebolo riešené. Čiže toto musí byť úplne jasné legislatívnymi zmenami v budúcnosti. Ďakujem pekne.