T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Miklós a Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec László Miklós, nech sa páči.

L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kahanec, na dve veci by som chcel reagovať. Jedna vec je taká všeobecná. No samozrejme, že kto by chcel platiť hocičo, hocijaký poplatok, keď nemusí. Ale Recyklačný fond bol práve vytvorený preto, že za to, čo sa doteraz neplatilo, za obaly a za tie komodity, ktoré sú začlenené do Recyklačného fondu a ktoré bude raz znečistením, tak aby sa platilo.

Druhá vec je otázka limitov. Treba znovu povedať. Limity sú len snahou Európskej komisie, aby prinútili výrobcov a dovozcov sa postarať o vlastný odpad, o vlastné znečistenie. Lenže to sú len čísla, ktoré sa podarilo všetkým štátom nanútiť, ale každý štát sa zaoberal so všetkými 100 %, keď je to slušný štát. A to, že my máme povedané, že na pásy je len 40 % tohto roku ešte len, 40 % a čo so šesťdesiatimi, kto sa má postarať o 60 %, keď len o 40 %.

No, pán poslanec Štefanec, viete, napríklad v Nemecku majú tiež 40 %, tak ako v celej Európskej únii. Ale majú napríklad zálohový systém na petfľašky. Takže nemusia sa starať, tak sa postarajú aj o ten zvyšok a tak je to aj ďalej. Ale ja ešte raz, keď vymyslíte iný systém, ale nie na 40 %, limity nie sú systém, pán Štefanec. Limity sú len povinnosť voči Európskej únii, nie je povinnosť voči všetkým. Treba vymyslieť na 100 %.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Reagovať bude pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Miklós, keď ste hovorili na mňa, asi by som mal na seba, ale zrejme ste zabudli, že rečník bol pán poslanec Kahanec. Dúfam, že to nebola len zámena mien. No, ale chcem sa... (Hlasy z pléna). No a viem aj to, že keď sme spomenuli Nemecko, tak ich systém rieši Európsky súdny dvor, napríklad aj Európska komisia im poslala žalobu. Takže môžeme aj na túto tému hovoriť ďalej a ďalej.

Ale v tejto faktickej poznámke chcem reagovať na to, čo hovoril pán poslanec Kahanec. A pre mňa bolo podstatné to, že vyjadril podporu tomu návrhu. A podstatné bolo aj to, že pán poslanec Miklós vyjadril podporu návrhu. Aj popri všetkých iných názoroch si cením, že všetci rečníci vyjadrili podporu nášmu návrhu a verím, pretože má šancu na úspech, verím, že tento návrh je dobrý, lebo má zmysel, aby Najvyšší kontrolný úrad kontroloval Recyklačný fond. A keď sa dohodneme na tomto konsenze, som si istý, že pristúpime a dohodneme sa aj na druhom kroku, a to bude úplné zrušenie nezmyselného Recyklačného fondu. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za faktickú poznámku a teraz na obidvoch bude reagovať ostatný rečník v rozprave pán Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Tak ja zasa k tomu, čo tu hovoril pred chvíľou pán kolega Štefanec, chcem len doplniť, že ja zasa verím, že to nebude len úplné zrušenie Recyklačného fondu, ale že to bude zavedenie jasného transparentného systému na podmienky, ktoré budú mať jasné pravidlá pre zber, likvidáciu, separáciu, platenie poplatkov, čo sa týka odpadu. Toto je pre mňa rozhodujúce. Lebo iba zrušenie Recyklačného fondu nerieši problém. To je jedna vec.

Čo hovoril kolega Miklós. Ja som možno spomínal limity, ale možno sme sa celkom dobre nerozumeli. Ak by bolo po mojom, tak dám stopercentné limity na začiatku. Lebo nie je normálny systém, že stanovujeme percento, ktoré sa ovplyvňuje dínom-dánom. A ak chcem mať jasné pravidlá, tak potom musí platiť pravidlo, ktoré bolo spomínané na začiatku - znečisťovateľ platí. Dodáva tovar, dodáva kelímok, za každý jeden kelímok platí. Dodáva elektrotovar, za každý jeden elektrotovar platí. Čiže toto sú pre mňa jasné pravidlá a toto si myslím, že by malo fungovať. Či to bude formou takou, alebo iným spôsobom sa vymyslí. Tento spôsob ale musí mať jasne stanovené pravidlo, aj keď by som pripustil, že bude nejaké prechodné obdobie do nábehu, ale nemôže to byť spôsobom takým, že sa bude určovať nejakou bulharskou konštantou percento, že koľko bude nejaký limit.

Ochranný limit z hľadiska Únie, myslím si, že to je takisto, ako keď stanovujeme emisné kvóty, ale iné, problém CO2 a iných problémov. Tak tam stanovujeme maximálne prípustné hranice. Ale keď majú platiť jasné pravidlá, tak ja zastávam tento názor, že by tam mali byť úplne jasne taxatívne vymedzené poplatky za tieto odpady na začiatku, a nie potom na konci sa starať, že čo s nahromadeným odpadom. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za reakciu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Vystúpili všetci rečníci. Chcem sa spýtať pani navrhovateľky. Pani poslankyňa Tkáčová chce reagovať. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, veľmi sa mi táto diskusia páči, veľmi. A som rada, tak ako môj kolega spolupredkladateľ Ivan Štefanec, že sme sa v podstatne zhodli, že kontroly nikdy nie je dosť a že Recyklačný fond by mal byť kontrolovaný.

Čo sa mi troška menej páčilo, že sa do debaty nezapojila vôbec koalícia, ktorá má výkonnú moc, ktorá má zákonodarnú moc, má väčšinu a mohla by tieto problémy oveľa rýchlejšie riešiť. Ale keď na jednom ministerstve sa ministri menia ako špinavá spodná bielizeň, tak sa obávam, že v tomto volebnom období to nevyriešime. To táto vláda nevyrieši a my na to hlasy nemáme.

Pán kolega Kahanec, keď hovoríme o stopercentných limitoch, tak ekologické dane to vyriešia. Ako, v tom sa zhodneme. A je vecou dohody a napísania zákona tak, aby tieto dane neboli príjmom štátneho rozpočtu. Ja dokonca nemám problém, aby boli v sústave miestnych daní. Však tam, kde vzniká ten odpad, tam nech tie prostriedky plynú. Kto je zodpovedný za likvidáciu a separáciu odpadu? Obce a mestá. Tak nech tie peniaze dostanú. Vždy ide o to, ako pán kolega Miklós hovoril, aby nerozhodovali o tom politici, ale tí, ktorí sa starajú o občanov v tej prvej línii.

Ak si pamätáte, keď sme prerokovávali návrh zákona o odpadoch v júli, tak bol pozmeňujúci návrh, aby do všeobecného sektora išlo 50 %. Aby sa teda pre tie obce skutočne navýšili prostriedky. Ale táto snemovňa nebola ochotná takúto zmenu podporiť, hoci ten spracujúci priemysel v podstate už vybudovaný je a tie prostriedky, si myslím, oveľa viac by pomohli obciam a mestám. Škoda. A tiež nie som si vedomá z tej novely, ktorú sme schválili včera, že by prostriedky pre Recyklačný fond boli znížené. Takže, pán kolega, 25 % z toho istého základu. Predtým 12, teraz 25, takže... A keď hovoríte pol centa, alebo ja neviem tisícina centa za kelímok, ale to sa všetko zbiera. Mlieko zabalíte, biologickú kultúru zabalíte, viečko je takisto odpadom. Keď vyrábate rožok, múka je zabalená, droždie, proste to by sa nabalil jeden centík k ďalšiemu, a keď denne predáme milióny rožkov po jednom cente, tak si spočítajte, koľko to je. Čiže aj more len z kvapiek pozostáva.

Pán kolega Kahanec, ja som v júli v rozprave povedala, že za tých sedem rokov, ktoré som v parlamente, som ešte nikdy nebola pod takým silným lobistickým tlakom, ako to bolo pri návrhu zákona o odpadoch a vôbec som nešpecifikovala, či sú to výrobcovia, ZMOS, alebo ktokoľvek, pretože to bolo rôzne množstvo skupín, v ktorých sme sa ani nevyznali a môj návrh vtedy bol: podporme to, čo dala vláda, pretože nám hrozí žaloba pre zlú transpozíciu smernice o elektroodpade a potom sa venujme debate a potom riešme problémy. Lenže to bolo také hádzanie hrachu na stenu. Nechceli nás, však to navrhoval aj kolega Miklós, nechceli nás, nechcela nás vláda ani vládni poslanci vypočuť.

Áno, súhlasím s vami. Nový systém by mal byť transparentný, jasný, predvídateľný a mal by byť výsledkom konsenzu všetkých zúčastnených - výrobcov, dovozcov, spracovateľov odpadu, občanov, samosprávy, ale aj politikov, ktorí ten konsenzus potom prenesú do zákonov. A čím viac budeme riešenie týchto problémov odkladať, tým viac sa nám to v budúcnosti vypomstí, tak ako sa nám dnes už vypomsťujú staré environmentálne záťaže.

Mňa strašne trápi, že takzvaný trojuholník smrti medzi Strážskym, Humenným a Michalovcami je územie Slovenska a územie zemegule, ktoré je najviac znečistené PCB látkami. A my sme doteraz nedokázali s tým nič urobiť za 20 rokov, odkedy ten problém tam existuje, aj oveľa skôr.

Takže problém odpadov starých aj nových je veľký problém a už druhý rok sa nám zjavujú signály, že s odpadmi budú veľmi veľké problémy. Máme nedostatok vhodných skládok. Vyplávalo to pri probléme pezinskej skládky alebo v Žilinskom kraji. Pretože ľudia už nechcú žiť na úpätí skládok. Ja sa ani nikomu nečudujem. Vidíme, že na Slovensku je množstvo malých nelegálnych skládok. Proste nemám to kde hodiť, nechcem zaplatiť za odvoz odpadu, tak to zahodím za kríky.

Vidíme, že o separovaný odpad nie je záujem, pretože je drahší ako podobná surovina z dovozu alebo prvotná surovina. A vidíme, že ceny za likvidáciu odpadu zbytočne rastú práve začlenením takých medzičlánkov, ako je Recyklačný fond.

V príprave na ministerstve životného prostredia je vraj nový zákon o odpadoch. Pevne dúfam, že ozaj je a že sa, ja už neviem, či pán Čaplovič, alebo nejaký nový minister dostane k tomu, aby tento zákon priniesol aspoň do celospoločenskej diskusie, pretože my si v tejto celospoločenskej diskusii musíme zodpovedať niektoré otázky.

Napríklad, či má občan platiť dvakrát za likvidáciu. Jednak v obligatórnom poplatku za likvidáciu komunálneho odpadu, ktorý platí samospráve, a druhýkrát v každom výrobku. Predsa ľudí nezaujíma neschopnosť úradov dobre zorganizovať a zaplatiť likvidáciu odpadkov. A celý ten dnešný systém je prešpekulovaný, drahý a nie veľmi účinný.

Musíme si odpovedať na otázku, či je vydávanie potvrdení o recyklácii a spracovaní odpadu tým správnym spôsobom, tou správnou formou kontroly cyklu obehu odpadu.

Odpovedzme si na otázku, ale myslím si, že už časť poslancov na ňu aj odpovedala, či existencia Recyklačného fondu je v prospech zberu triedenia recyklácie, alebo ho zbytočne predražuje.

A musíme odpovedať aj na otázku, či nie je alibizmom hodiť celú zodpovednosť za odpad na plecia samosprávy vrátane jeho financovania a tváriť sa, že štátu sa to netýka. Ale v ústave v článku 44, šiesty oddiel druhá hlava sa hovorí. "Každý má právo na priaznivé životné prostredie." Kto má garantovať toto právo každého obyvateľa na Slovensku? V prvom rade štátna moc, verejná moc. A tu patrí nielen samospráva, ale aj štátne orgány, zákonodarný orgán, výkonná moc. No tou legitímnou a základnou otázkou, na ktorú by sme mali odpovedať, ale úplne na začiatku, je, či chceme lacné výrobky a špinavé ulice, alebo sme si ochotní za čisté životné prostredie priplatiť. Na túto debatu sa teším, pán Miklós, dúfam že nás pozvete na tú konferenciu, ktorú pripravujete, a verím, že v danom čase rozhodne parlament o novom zákone o odpadoch v prospech občanov, nie v prospech lobistov. A nato nám všetkým držím palce. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Spravodajca nemá záujem sa vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Bauera a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1159, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu 1188.

Dávam slovo poslancovi Rudolfovi Bauerovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, slovo transparentnosť tu zaznievalo niekoľkokrát aj v predchádzajúcom bode. Požiadavka na transparentnosť systému sa objavuje takmer v každej oblasti, a to je téma, o ktorej chcem hovoriť.

Dámy a páni, motiváciou na podanie predkladanej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám bolo šokujúce zistenie, že napriek tomu, že žijeme už v 21. storočí a je rok 2009, niektorí členovia vlády Roberta Fica sa stále správajú k verejným prostriedkom nezodpovedne, podpisujú nevýhodné zmluvy a chcú všetko utajiť. Pozri napríklad kauza predaja emisných kvót, kauza Tipos, nástenkový tender alebo kauza Štátne lesy.

Nevýhodne uzavreté zmluvy pre štát prinášajú obrovské straty vo verejných financiách, v rozpočtoch, ktoré sú vytvorené z peňazí daňových poplatníkov, občanov Slovenska. Každý, kto platí dane a odvody do verejných rozpočtov, prispieva do verejných rozpočtov, má právo vedieť, ako sa s jeho peniazmi hospodári a tiež ako sa narába s majetkom, ktorý bol za tieto peniaze vybudovaný, vytvorený alebo nakúpený.

Dámy a páni, v predkladanej novele ide o transparentnosť. Otvorenosť alebo transparentnosť je princípom dobrého spravovania, ktorý v posledných rokoch stále viac zdôrazňujú mnohé medzinárodné organizácie ako OECD, Svetová banka, Svetový medzinárodný fond, Európska komisia a odborné kruhy. Ten, kto spravuje verejný majetok a verejné finančné zdroje a má čisté svedomie, o svedomí budeme hovoriť v inom bode rokovania Národnej rady, nemá čo skrývať a má povinnosť byť taký transparentný, ako je to len možné. To hovorí aj zdravý rozum.

Všade vo vyspelých krajinách sa dnes posilňuje legislatíva týkajúca sa otvorenosti, respektíve transparentnosti vo verejnom sektore. Dotýka sa to tak orgánov štátnej správy, ako aj orgánov územnej samosprávy. Mimovládna organizácia Transparency International má transparentnosť už vo svojom názve. Na svojej webovej stránke má niektoré veľmi pekné príklady otvoreného správania sa orgánov územnej samosprávy.

Dovoľte mi uviesť aspoň dva príklady. Mesto Martin a mesto Šaľa. Martinský projekt otvorenej samosprávy v spolupráci s už spomínanou Transparency Internacional, nazvaný transparentné mesto, zahŕňa zverejňovanie všetkých verejných obstarávaní, ponukových konaní, výberových konaní a prideľovania dotácií v akejkoľvek fáze ich procesu.

Predstavitelia mesta pochopili, že ich povinnosťou je byť tak otvorený, ako je to len možné, že majú povinnosť sa zodpovedať svojim občanom a zverejňovať čo najviac informácií o svojej činnosti nad rámec zákona a nemajú problém ani so zverejňovaním uzatvorených zmlúv.

Nad rámec zákona povinných informácií o svojich aktivitách ide aj mesto Šaľa. Toto mesto zverejňuje dokonca účty za služobné mobilné telefóny, zoznamy služobných ciest a náklady za každú takúto cestu aj s jej zdôvodnením.

Viceprimátor pán Jozef Mečiar na webovej stránke mesta k tomuto kroku poznamenáva, že náklady na zriadenie služby sú minimálne a otvorenosť pomáha budovať dôveru občanov v samosprávu. Spomínané kroky mesta v mene otvorenosti a transparentnosti ocenil niekoľkokrát aj inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.

Mesto zverejňuje aj celkové odmeny pre pracovníkov mesta, pre viceprimátora, prednostu úradu a náčelníka mestskej polície. Na podnet občana mesto odpovedalo aj na otázku o platoch svojich predstaviteľov počnúc primátorom až po úroveň vedúceho oddelenia, pričom túto informáciu súčasne zverejnilo aj na internete.

Ohľadom správy svojho majetku mesto Šaľa v máji tohto roku zverejnilo na internete informáciu o nebytových priestoroch, ktoré ponúka na prenájom. Rovnako otvorené sú aj zasadnutia mestskej rady, zápisnice, ktoré si možno prečítať. Mesto nič neskrýva a je maximálne transparentné.

Podstatou predkladanej novely je zavedenie povinnosti zverejňovať aj uzavreté platné zmluvy. Ak by ministerstvo životného prostredia bolo povinné do troch dní zverejniť zmluvu o predaji emisných kvót, ručím vám, že by nebola tak jednostranne nevýhodná pre štát, ako ju podpísal vtedajší minister.

Ak by ministerstvo financií bolo zo zákona povinné zverejniť do troch dní zmluvu s firmou Tipos, ručím vám, že by bola omnoho vyváženejšia ako tá, ktorú uzavrelo a zverejniť zo zákona nemuselo až pod obrovským tlakom opozície a médií, tak nakoniec urobilo.

Ak by Štátne lesy boli povinné zverejňovať svoje uzavreté zmluvy, tak vám ručím, že za jeden kubík by dostali cca o 20 eur viac a prenájom poľovných revírov by bol omnoho výhodnejší pre podnik štátne lesy.

V prieskume, ktorý vykonala agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke občanov v marci minulého roku na otázku, či by mal v budúcnosti tento zákon o slobodnom prístupe k informáciám rozšíriť povinnosti úradov informovať, viac ako polovica respondentov sa vyjadrila za rozšírenie informačnej povinnosti. Dá sa to interpretovať ako spoločenská objednávka na zvyšovanie transparentnosti inštitúcií pôsobiacich vo verejnom sektore.

Bod 1 predkladanej našej novely sa týka takzvanej aktívnej transparentnosti a zavádza povinnosť zverejňovať texty zmlúv, ktorých obsahom je použitie verejných financií alebo nakladanie s majetkom štátu, majetkom obce alebo majetkom samosprávneho kraja, a to najneskôr do troch dní odo dňa platnosti zmluvy.

Zverejnenie textu zmluvy sa, samozrejme, udeje s ohľadom na platné obmedzenia prístupu k informáciám, ktoré sú uvedené v § 8 až 13 tohto zákona. Bod 2 novely sa netýka transparentnosti, ale existujúceho nekonzistentného právneho stavu v zákone. Druhá veta § 19 súčasne platného zákona znie: "Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce alebo primátor." Touto vetou zákon ustanovil pre obecné úrady osobitnú právomoc vydávať rozhodnutia pri požiadavkách na poskytnutie informácie, čo je ale v rozpore s ustanovením § 13 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého jediným správnym orgánom v administratívno-právnych vzťahoch je starosta obce alebo primátor obce.

Úrad nie je samostatný právny subjekt a nemôžu sa tam vlastne vytvoriť dve úrovne, že najprv dá stanovisko úrad a v odvolacom konaní proste bude reagovať starosta alebo primátor. To ako v našom modeli nie je možné a, žiaľ, takýto právny stav existuje. Dochádza tým aj k popretiu samosprávnych princípov vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky čl. 64 a následne a takisto aj Európskej charty miestnej samosprávy, pretože obecný úrad na Slovensku je výkonným orgánom bez právnej subjektivity a starosta je vykonávateľom rozhodnutí, a to vrátane písomného vyhotovenia a prípravy týchto rozhodnutí.

Slovenský model územnej samosprávy je iný, odlišný ako český model, kde v Čechách má takéto pravidlo svoj zmysel. Vypustením tejto vety zo zákona sa dosiahne konzistentný právny stav. Žiadateľ, ktorý nebude spokojný so sprístupnenou informáciou obce, sa môže domáhať nápravy buď na rokovaní obecného zastupiteľstva, kde okrem starostu alebo primátora sú už aj poslanci, zvolení poslanci, alebo sa môže domáhať nápravy súdnou cestou.

Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi platnými na území Slovenskej republiky. Problematika je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí. Obe smernice boli zapracované do zákona č. 628/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa dotknutý zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

Novela bude mať pozitívny dopad na verejné financie. Už samotná povinnosť zverejňovania textov zmlúv odstráni nevýhodné zmluvy. Len v prípade kauzy predaja emisných kvót by bolo išlo o úsporu cca 2 miliardy korún, čo je asi 66 miliónov eur.

Dámy a páni, kvôli spoločenskej objednávke občanov na zvyšovanie transparentnosti si vás dovoľujem požiadať o podporu predkladaného návrhu. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Slovo dávam spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, pani poslankyni Viere Mazúrovej. Nech sa páči.

V. Mazúrová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Bauera a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (tlač 1159).

Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 40. schôdze Národnej rady.

Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa problematika návrhu je upravená v práve Európskych spoločenstiev, pričom predložený návrh je s ním úplne zlučiteľný. Podľa priloženého stanoviska ministerstva financií realizácia návrhu vyžaduje zvýšenie administratívnych nákladov súvisiacich s realizáciou návrhu, ktoré je potrebné zabezpečiť v rámci schválených výdavkov štátneho rozpočtu a rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy.

Pokiaľ ide o návrh zákona. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedeného v čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Nepatrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie a tiež nie je prioritou aproximácie práva podľa skríningu.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom poslaneckom návrhu zákona. V prípade neschválenia mnou predloženého návrhu na uznesenie budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1188 zo 7. augusta 2009 navrhovať, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor v lehote do 14. októbra, respektíve v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.

Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto, či sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Minárik. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Minárik, máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, začnem reakciou na pani spravodajkyňu. Navrhla postup podľa § 73 písm. b), teda nepokračovať. Tento svoj návrh prakticky neodôvodnila. Zdá sa mi to byť od spravodajcu vyslovene nekorektné a ja, samozrejme, dávam protinávrh, aby sa postupovalo podľa písm. c) príslušného paragrafu zákona o rokovacom poriadku.

Dámy a páni, ja nie som za to, aby sa všetky problémy riešili zákonom. Množstvo vecí by sa dalo nechať na prirodzený vývoj a na voliča. Napríklad to, že politici sa nesprávajú voči verejnému majetku zodpovedne. Každé štyri roky má volič možnosť toto politikom spočítať. Má tú možnosť naozaj reálne? No má, ale len v prípade, že je dostatočne dobre informovaný, že je dostatočne dobre so situáciou oboznámený. Na to, aby sa k takýmto informáciám dostal, slúži aj zákon č. 211, a aby sa oboznámil s tou situáciou v ekonomickej oblasti, hlavne v ekonomickej oblasti, slúži tento náš návrh. Ja sa nechcem prieť, že či toto je presne to najlepšie, čo sa dá urobiť pre transparentnosť vo verejnom obstarávaní, alebo že či je to cesta cez zákon o verejnom obstarávaní, ale pravda o každom jednom uzatvorenom kontrakte, či už je to na úrovni štátnej správy, alebo samosprávy, môže byť pre voliča dobrým vodidlom.

Potom ako naši vládni lúpežníci majú za sebou pozemky pod Tatrami, Štátne lesy, nástenkový tender, emisné limity, upratovanie na ministerstve obrany, aby som bol spravodlivý voči všetkým, ktorí sú vo vládnej koalícii, stravné lístky na ministerstve vnútra a 40-percentnú nevýhodnú súťaž na Redutu, zdá sa, že 48 % pre Roberta Fica sa rozplýva. Už je len 40 a ani 13 SNS nie je už pravdou a v európskych voľbách to bolo skoro fiasko.

Pravda je dobrá. Pravdu na každej úrovni verejnej moci by mal volič poznať. Transparentnosť je jediné správne riešenie pre voliča a treba mu sprostredkovať asi nadkritické množstvo prevalených káuz, aby sme sa súčasných lúpežníkov zbavili. Preto navrhujeme tento návrh zákona.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Minárika nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete k nej zaujať stanovisko? Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Chcem zaujať stanovisko k tomu, čo povedala pani spravodajkyňa, a to k jej návrhu, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní tejto novely podľa § 73 ods. 3 písm. b).

Pán poslanec Minárik povedal svoj pohľad, že sa mu to zdá nekorektné. Ja sa k tomu pridávam, pretože bez diskusie, bez argumentácie, že prečo je ten návrh zlý, aké by to malo dopady a prečo si myslíme, že netreba pokračovať, to je len naozaj že politický príkaz, toto treba povedať a takto musíte zahlasovať. Proste tým ten parlament stráca svoje opodstatnenie, diskusia tu vlastne neexistuje, pretože keby naozaj vládna koalícia ste mali záujem na otvorenosti, transparentnosti, tak minimálne budete o tomto návrhu diskutovať, či všetky zmluvy, aké by to malo dopady, aké sú náklady a prečo prípadne nie, aké sú skúsenosti inde.

Ja vám hovorím, že všade vyspelé krajiny na svete v poslednom čase posilňujú legislatívu na podporu princípu transparentnosti a ďalších princípov dobrého spravovania, odborné kruhy takisto posledných 20 rokov určite. Čiže toto sú argumenty, pre ktoré vznikol tento návrh a skúsenosti, samozrejme, z vládnutia, ktoré tu za tri roky v prípade vlády Roberta Fica máme.

Čo sa týka druhého bodu, k tomu takisto nebolo povedané absolútne nič. Čiže minimálne jednou vetou, keby bolo povedané, že nie je to pravda, nesúhlasíme, ten právny stav je konzistentný. Takisto z tohto pohľadu bez diskusie je tam evidentne akože právny, chybne naformulovaná veta a zlý stav, ktorý treba opraviť a predloženie tejto novely dáva príležitosť vylepšiť legislatívu, vylepšiť tento zákon v tomto bode tak, aby bol konzistentný právny stav, čo je základnou úlohou tohto parlamentu a každý poslanec by mal mať záujem na tom, aby sa legislatíva zlepšovala. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Chcete zaujať, pani navrhovateľka, stanovisko? Nech sa páči. Pardon, spravodajkyňa.

V. Mazúrová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja iba v krátkosti chcem navrhovateľom a pánovi poslancovi Minárikovi, keby dobre počúval moju spravodajskú informáciu, vedel by zdôvodnenie, prečo som navrhla nepokračovať ďalej v tomto, postúpiť do druhého čítania tento návrh zákona s tým, že teda keďže tento návrh zákona vyžaduje zvýšené náklady na štátny rozpočet aj rozpočet verejnej správy a takisto tento návrh nie je prioritou, tak ako som to uviedla v spravodajskej informácii, navrhujem teda nepokračovať ďalej v tomto návrhu zákona.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona o solidarite.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1160, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1193.

Slovo dávam pánovi poslancovi Petrovi Gaburovi, ktorý návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

P. Gabura, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegovia, kolegyne, je to skromný príspevok k tomu, čo sa deje v spoločnosti, k tomu, že sa prehlbuje naďalej priepasť, sociálna priepasť medzi chudobnými a bohatými a tento návrh zákona vychádza z cyrilo-metodského duchovného dedičstva a z ústavného práva každého na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

Zákon posilňuje solidaritu medzi ľuďmi, ktorí vykonávajú niektoré verejné funkcie a majú štátom garantované sociálne istoty v prospech tých, ktorí tieto istoty nemajú a potrebujú čerpať prostriedky z verejných zdrojov.

Navrhovaná úprava má za to, že vymedzené okruhy štátnych funkcionárov a zamestnancov sú dostatočne zabezpečené svojím základným platom vyplývajúcim z ich pracovného zaradenia alebo verejnej funkcie. Nepotrebujú preto odčerpávať iné príjmy z verejných zdrojov, ktoré podľa súčasného právneho stavu skracujú celkový objem týchto zdrojov i na úkor tých ľudí, ktorí sú na ne plne odkázaní. V tom spočíva princíp solidarity navrhovaného zákona. Ustanovenie navrhuje skoncovať s praxou, podľa ktorej štátni zamestnanci v činnej službe po tom, ako im podľa osobitných predpisov vznikne nárok na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, poberajú naďalej svoj plat vyplývajúci zo služobného pomeru a zároveň začnú poberať aj dôchodok. Keďže dôchodkové zabezpečenie nie je čisto poistný systém, z ktorého sa začne čerpať po naplnení poistných podmienok, ale je to len solidárny systém. Navrhované ustanovenie posilňuje práve tento solidárny prvok dôchodkového zabezpečenia. Štátni zamestnanci si po tom, ako im vznikne nárok na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok budú môcť vybrať. Buď zostanú v činnej službe, ich životná úroveň sa nezmení a zdroje z dôchodkového zabezpečenia prenechajú zatiaľ tým, ktorí sú na ne odkázaní, alebo odídu z činnej služby a začnú poberať príslušný dôchodok. Takže to je ten § č. 1, ktorý asi takto znie v plnom znení. Štátni zamestnanci v činnej službe nepoberajú predčasný starobný dôchodok ani starobný dôchodok, aj ak im podľa osobitných predpisov na ne vznikne nárok.

Paragraf 2 sa sústreďuje na ústavných činiteľov a jeho znenie je nasledovné: "Ústavným činiteľom podľa osobitného zákona prináleží za výkon verejných funkcií len jeden plat, a to aj vtedy, ak vykonávajú súbežne viac verejných funkcií." Ústavní činitelia sú v súčasnosti zabezpečení príjmami, ktoré im garantuje osobitný zákon o platových pomeroch č. 120/1993 Z. z. Nato, aby si udržali svoju životnú úroveň, nepotrebujú, aby poberali aj ďalšie príjmy z verejných funkcií, a ak ich začnú súbežne viacero vykonávať, navrhované ustanovenie má za to, že plat na jednu z týchto funkcií je dostačujúcim príjmom. Toto ustanovenie nijako nebráni, aby verejní funkcionári poberali príjmy z iných zdrojov. Pokiaľ to nie je rozpor medzi verejným a osobným záujmom podľa osobitného predpisu.

Je to tiež nástroj na vytváranie mechanizmu, ktorý bude pôsobiť na verejných činiteľov, aby sa čo najviac sústredili na výkon svojej funkcie a nepriberali kvôli tomu, aby zvýšili svoj príjem, ďalšie verejné funkcie. Často na úkor kvality výkonu týchto funkcií. I toto navrhované opatrenie má solidárny charakter, pretože na základe neho sa verejní funkcionári vykonávajúci súbežne viacero verejných funkcií budú vzdávať časti prostriedkov, ktoré v súčasnosti z verejných zdrojov čerpajú v prospech tých, ktorí na čerpanie prostriedkov z verejných zdrojov sú plne odkázaní.

Dámy a páni, tento návrh je aj prejavom určitej pravdy, či sme solidárni, dostatočne solidárni s našimi spoluobčanmi. Tá solidarita sa vskutku dá vyjadriť aj takýmito drobnými zásahmi do legislatívy.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona ušetrí zdroje vo verejných rozpočtoch v celkovom rozsahu, ktorý odhadujem na 20 miliónov eur. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

Chcem poprosiť hlavne vládnu koalíciu, ktorá bytostne vyhlasuje, že všetky návrhy opozície musí zamietnuť, aby v tomto prípade urobila výnimku. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Slovo dávam spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi. Nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte i, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona o solidarite (tlač 1160) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Návrh zákona posilňuje solidaritu medzi ľuďmi, ktorí vykonávajú niektoré verejné funkcie a majú štátom garantované sociálne istoty.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v termíne do 14. októbra 2009 a gestorský výbor v termíne do 16. októbra 2009.

Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do tejto rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Miššík. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi ľutujem, že tu nie je v tejto chvíli viac ľudí a hlavne tam hore na tom balkóne tí novinári, ktorí vždy píšu o veciach, ktoré zaujímajú verejnosť. No tak tento návrh považujem za veľmi dôležitý a myslím si, že minimálne v dvoch bodoch aj dobrý. Prihrejem si teraz aj svoju polievočku, lebo táto solidarita, ktorú tu nazýva pán poslanec naozajstnou solidaritou, je aj to, ako niektoré verejné funkcie a niektorí verejní funkcionári naraz môžu poberať viacero príjmov a z týchto príjmov majú zjavnú výhodu, aj keď niekto povie, že dobre, zaslúžia si tie odmeny, pretože pracujú, ja neviem, trebárs 48 hodín za deň, takže poberajú toľko, alebo zastávajú toľko funkcií.

Ja osobne si myslím, že tento návrh je dobrý, ja osobne ho podporím a budem potom recipročne žiadať podporu aj od pána poslanca pri mojom návrhu na rozšírenie nezlučiteľnosti funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s funkciou župana, ale išiel by som ešte ďalej a pri tomto možnože hovoril do budúcnosti aj o iných záležitostiach.

My tu hovoríme často o nezlučiteľnosti funkcií, často hovoríme o odmenách, často hovoríme o majetkových priznaniach a sami seba niekedy klameme. Podľa mňa by bolo úplne čisté riešenie a najčistejšie riešenie, aby poslanec parlamentu mohol byť len poslancom parlamentu a umožnili by sme mu aj podnikať, aj byť konateľom a všetko by priznal vo svojich majetkových priznaniach. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka nie sú. Končím preto možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o