Čtvrtek 15. října 2009

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave ďalej vystúpi pán predseda klubu Pavol Hrušovský.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vyjadrím hneď na úvod istú ľútosť nad tým, že sa z tejto vážnej veci stáva parlamentno-politický kabaret. Dámy a páni, toto nie je o politikárčení. Toto je o charaktere štátu, pán predseda HZDS. Ak si to neviete dostatočne uvedomiť, tak sa vám to môže vrátiť vtedy, keď to najmenej budete čakať.

Ja sa tu nechcem ani nikomu vyhrážať, ani nikomu staré hriechy pripomínať, ale bolo by dobré, keby sme si naozaj hovorili pravdu. Jeden druhého neurážali a nenazývali klamárom. Myslím, že všetci sme tu preto, aby sme vyjadrili svoj politický a ako ústavní činitelia aj zodpovedný postoj za charakter tohto štátu.

Stav súdnej moci je o charaktere tohto štátu. Ak je len polovička toho pravdou, čo povedal navrhovateľ, ale aj ostatní páni poslanci vo svojich príspevkoch, je slovenská justícia charakterná, dámy a páni? Kladiem si otázku v tejto chvíli.

Pani profesorka, vy ste tu povedali niekoľko argumentov. Išli ste do zbytočnej konfrontácie, dokonca ste použili expresívne výrazy šikana. Ja osobne poznám prípad predsedu bývalého Krajského súdu v Nitre pána Vanka. Viete, ako by som ja pomenoval túto kauzu, pán doktor Vanko a nevymenovanie za predsedu Krajského súdu v Nitre? Pomsta. Pomsta pána bývalého ministra Harabina za to, že v Súdnej rade nehlasoval za tohto kandidáta, ktorý sa uchádzal o funkciu predsedu Najvyššieho súdu. V tomto je problém, toto je to politikum, ktoré do Súdnej moci nepatrí, dámy a páni.

Mohli by sme tu dlho rozprávať, ja mal som pripravený diskusný príspevok a vystúpenie ohľadne nezávislosti súdnej moci a nezávislosti sudcov, tak ako ju vyjadruje Ústava Slovenskej republiky, ktorá vo veľmi presne vymedzených pojmoch hovorí, čo je nezávislosť súdnej moci, čo je nezávislosť sudcu.

Priznám sa vám a možno je to hanba tak trošku mňa ako ústavného činiteľa, že naživo vás prvýkrát, pani ministerka, podpredsedníčka vlády, vidím. Sám, keď som... (Ruch v sále.) Dobre vyzerá, áno. No nič, však... Priznám sa, že keď som sa pripravoval na rokovanie tejto schôdze, sám som si kládol otázku, akú vinu vlastne vám dať až takú, že pokojne s čistým svedomím budem hlasovať za návrh na vaše odvolanie a vyslovenie nedôvery ministerke spravodlivosti a podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky. Dámy a páni, tu treba diskutovať viacej ako o odbornej, o vašej politickej zodpovednosti, pani ministerka, ktorú ste na seba prevzali. A túto zodpovednosť treba rozšíriť aj na ostatných, ktorí, škoda, že nie sú tu prítomní, a v prvom rade túto zodpovednosť nesie pán predseda strany SMER Robert Fico.

Viete prečo? Preto, lebo súhlasil s tým, že pri rokovaniach o zostavení tejto vlády zveril ministerstvo spravodlivosti Hnutiu za demokratické Slovensko. Nikto z nás vtedy nepochyboval, aký bude vývoj nášho súdnictva a stav v slovenskej justícii.

Pani ministerka, nechcem vás moralizovať ani vytýkať, ale predsa vám musím povedať, že urobili ste možno jednu chybu, keď ste svoju ústavnú funkciu sudcu skombinovali aj s politickou zodpovednosťou ako ministerky vlády Slovenskej republiky. A za toto nesiete tú najväčšiu politickú zodpovednosť a za stav v slovenskom súdnictve a slovenskej justícii, z ktorej zodpovednosti vás nikto nemôže zbaviť, ak, tak len tento parlament a verím tomu, že všetci cítime zodpovednosť za charakter tohto štátu a prejavíme dostatočnú politickú vôľu a odvahu hlasovať za vyslovenie nedôvery vám, pani ministerka.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Mečiar, Jureňa, Zmajkovičová, Halecký, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa.

Len pre poriadok, pán poslanec Hrušovský, musím uviesť z pohľadu vedenia tohto parlamentu, že ak by tu bola pani ministerka prvýkrát, tak ju privítam na rokovaní v tomto parlamente, ale pani ministerka úspešne predkladala štyri zákony už v tomto parlamente a je chybou poslancov, ak tu vtedy neboli.

S faktickou poznámkou pán poslanec Mečiar. Nech sa páči.

V. Mečiar, poslanec: Viete, ešte z detstva poznám takú príhodu, keď koňom dávali klapky na oči preto, aby ak vidia nejaký iný pohyb, sa nesplašili. A pán poslanec Hrušovský má dávno klapky na očiach, ale chce, aby takéto klapky navliekol všetkým, celému národu a všetkým ľuďom.

Ak považujete za zločin a nezlučiteľné so štatútom člena vlády to, že ho navrhne Ľudová strana - HZDS, tak ma počúvajte, a už dobre počúvajte!

Bez tohto HZDS vy by ste boli niekde v "zadku" a nikdy neboli predsedom parlamentu slobodného štátu! Toto HZDS vybojovalo proti vám, vašej vôli, vášmu konaniu, vašim schopnostiam. Nebyť tohto HZDS, tak Slovensko, ktoré ste uvrhli do obrovskej krízy, sa nikdy nevyhrabe z prepadu mínus 25 % hrubého domáceho produktu! Nebyť tohto HZDS, nie je založený nikdy právny, politický a hospodársky systém tohto štátu!

Takže vy si to uvedomte, že kde ste, maličký Hrušovský, ktorý prvý vstával a hovoril: "Som proti ústave, som proti štátu." A rozkopávali a nivočili ste všetko a zoberte si druhé, čo je teraz. To je ten politický moment.

Teraz pokiaľ ide o faktický moment odvolávania ministerky. Samozrejme, tým, že ste právnik, by ste mali mať minimálnu znalosť o tom, že v práve existuje princíp voľného hodnotenia dôkazov. Voľného hodnotenia, to je jedno, ale dôkaz, to je druhé. Ja čakám dôkaz. Doteraz som ho nepočul, doteraz som nečítal. Čiže dôkaz, základná hodnota, o ktorej sme sa mali baviť, nie je! Čiže o čom je to? Len o politikárčení. Dlho ste neboli v telke a potrebujete sa ukázať. Ukázať - ako čo? Ako zbabelci, ktorí útočia na ženu? Hanba vám!

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Miroslav Jureňa.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Myslím, že sme mali možnosť si vypočuť taký typický prejav kresťanského demokratického politika. Čistého, spravodlivého, ktorý svojím konaním sa nikdy nedopustil žiadnej neresti, ktorý jednoducho pre nás môže byť pre všetkých vzorom a môžeme si z neho zobrať príklad slušného človeka. Ostatní, ktorí sa takto nesprávajú a nechovajú ako on, sú gauneri, sú mafiáni atď., sú jednoducho tí druhí, tí neslušní, tí nespravodliví.

Takže musím vám, vážení páni kresťanskodemokratickí politici, pripomenúť, ak hovoríme o charaktere štátu, lebo toto bola vážna výzva, ktorá tu bola prednesená Pavlom Hrušovským, ak hovoríme o charaktere štátu Slovenskej republiky, komuže ste to vy otvárali dynamitom dvere, keď ste vy boli pri moci? Skúste si spomenúť, keď hovoríte dnes o charaktere štátu, keď hovoríte a vyzývate tu všetkých, aby sa nejako správali podľa vášho obrazu, skúste odpovedať, kto, kedy otváral expremiérovi Slovenskej republiky a vôbec kde na svete sa také niečo udialo, že dynamitom sa otvárali otvorené dvere, ktoré sa dali otvoriť i rukou? Kto organizoval, prosím vás, "takúto špinu"? Skúste sa rozpomenúť, prosím vás.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má s faktickou poznámkou pani predsedníčka výboru Renáta Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega, vy ste povedali pred chvíľočkou, že pán premiér je zodpovedný, že dnes rezort ministerstva spravodlivosti má Hnutie za demokratické Slovensko. Ja sa pýtam, kde ste nabrali vy to presvedčenie, že pod taktovkou KDH to ministerstvo bolo v správnych rukách? Ja si myslím, že vyjadrili to občania vo voľbách 2006, že mnohé rezorty a všetky rezorty neboli v správnych rukách.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán predseda výboru Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo. Tiež sa vyjadrím k tomu, čo bolo povedané, že štát je v kríze alebo neviem v čom, súdnictvo je v kríze. Chcem len povedať a dokonca ešte že HZDS je príčinou toho, že takýto stav v súdnictve je.

Vieme, že zásadné veci v súdnictve sa nemenili. Možnože niektoré osoby sú kritizované za niektoré svoje rozhodnutia a postoje, takže hovoriť o nejakej kríze je, myslím si, že neprimerané. A nakoniec charakter súdnictva a možnože aj štátu vyplýva nielen z činnosti jednej vlády alebo jednej politickej strany, ale je to záležitosť dlhodobého vývoja, čiže posledných 20 rokov. A myslím si, že súdnictvo je položené na tých správnych, dobrých základoch, pretože aj tie samosprávne orgány, ktoré fungujú v súdnictve, či už Súdna rada, disciplinárne senáty, ale aj, ako som spomínal, trojstupňové konanie v súdnom procese je zárukou toho, že verejnoprávny charakter súdnictva je štátny, je nie, ako tuná niektorí hovoria, sprivatizovaný. Pretože všetky tie dôvody, čo som hovoril, o takomto slove, dá sa povedať, nemožno ani uvažovať ani z pejoratívneho charakteru.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani spravodajkyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, musím povedať, že mňa vaše vystúpenie šokovalo. Uviesť vetu, že ministerka musí niesť politickú zodpovednosť za to, že prijala kreslo ministerky, t. j. kreslo, do ktorého nominuje HZDS, no tak to je už niečo, čo skutočne je ďaleko od riešenia problémov justície, má čisto politickú dimenziu! A vy ani sám neviete, ako ste odhalili celú politickú platformu tohto cirkusu, ktorý dnes tu prebieha, že všetko má politický podklad.

Keby bol záujem riešiť problém justície, dialo by sa to inak. Išli by ste na spoluprácu, pretože nemôžete povedať, že nie sú problémy v justícii. Sú, ale nebudú sa riešiť delením sudcov, ktorí podpisujú petíciu miesto toho, aby robili. Cez deň behajú po kanceláriách a rozprávajú: "Podpíšeš to, nepodpíšeš? Aj ty podpíšeš? Podpísal ten." Áno? Vy neviete, čo sa deje v justícii? A mne povedať, vytknúť, že som použila slovo "šikana"?

Opakujem, prípad za vašej vlády sudcu Cimermana, za ktorý štát už platil ťažké peniaze, osem návrhov na disciplinárne, jeden návrh na trestné konanie, kde sa nepreukázalo nič, to je šikana. A pripomeniem vám aj prípad Lexu, kde ste súdy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave ďalej vystúpi podpredseda Národnej rady Milan Hort, ktorý využil právo prednostného vystúpenia.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dnešné mimoriadne zasadnutie slovenského parlamentu je výsledkom skutočného stavu, v ktorom sa nachádza slovenské súdnictvo, ale tiež dôsledkom konkrétnych krokov pani ministerky Petríkovej počas jej viac ako trojmesačného pôsobenia vo funkcii ministerky spravodlivosti.

Skôr ako zo svojho pohľadu pomenujem tieto dva zásadné dôvody, dovoľte mi krátku reminiscenciu v súvislosti s blížiacim sa 20. výročím novembrových udalostí z roku 1989, ktoré zvykneme označovať niektorí ako obdobie, kedy k nám prišiel dar slobody. Som presvedčený, že pre všetkých ľudí dobrej vôle, žijúcich dovtedy za železnou oponou, boli udalosti novembra skutočným požehnaním.

Asi je treba nechať na posúdenie každého z nás, ako sme s týmto darom slobody, predovšetkým v súvislosti s osobnou zodpovednosťou, naložili. My politici, novinári, tretí sektor, ale aj cirkvi a v neposlednom rade aj my ako občania. Ten výpočet pohľadov, názorov a možnej úprimnej sebareflexie by bol určite dlhý a rozdielny. Aj keď sme pod pojmom sloboda nie všetci vnímali rovnakú hodnotu, stále som presvedčený, že rovnako silnou túžbou po páde totality bolo presadenie spravodlivosti do každodenného života. Skúsenosti z 50. rokov minulého storočia aj z čias tzv. normalizácie po roku 1968 nemohli žiadneho slušného človeka nechať ľahostajným. Postupný prechod k demokratickým princípom sa v našom vnútri spájal aj s najúprimnejšou túžbou presadiť spravodlivosť závislú na práve, na dodržiavaní ľudských práv, ochrany dôstojnosti človeka a predovšetkým so slobodou tých, ktorí o práve a spravodlivosti rozhodujú. Ľudsky povedané, že už nedopustíme stav, aby tretí pilier demokracie bol neslobodný, aby niekedy ešte, nebodaj, bol závislý na niečom inom ako na práve a spravodlivosti. To boli nielen sny, ale aj skúsenosti všetkých demokratických krajín, čo je treba robiť pre to, aby totalitné spôsoby nemali ani v našej krajine už nikdy živnú pôdu.

Asi sa vzácne zhodneme - a myslím tým teraz aj koalíciu, aj opozíciu -, že súčasný stav v súdnictve Slovenskej republiky je vskutku alarmujúci. Všetci vieme, že proces jeho ozdravovania od pádu komunizmu bol komplikovaný. Nie všetky kroky, aj dobre myslené, priniesli očakávaný efekt. Ale, kolegyne a kolegovia, aby sme sa dostali do stavu, že väčšina spoločnosti, až 70 %, vníma tretí pilier demokracie a predovšetkým jeho nezávislosť už iba ako nezávislosť na práve a spravodlivosti, tak to je zatiaľ najvážnejšie memento a odkaz, ako nám tí, čo nás zvolili do funkcií, môžu poslať.

Áno, páni kolegovia a kolegyne z koalície, áno, aj pani ministerka spravodlivosti, po tri a pol roku vládnutia je toto už vaša zodpovednosť za stav vecí verejných v justícii. Namiesto rozmýšľania a prichádzania s návrhmi, výsledkom ktorých mohlo byť zvýšenie vymožiteľnosti práva, urýchlenie a doriešenia káuz, a tým zákonitým spôsobom zvýšenie úcty k právnemu štátu, sa tu tri a pol roka zabávate presúvaním kompetencií z predsedu Najvyššieho súdu na ministra spravodlivosti a naopak, podľa toho, ako sa pán Harabin vo vzťahu k svojej kariérnej budúcnosti práve vyspí. A to všetko, samozrejme, nie s tichým súhlasom, ale viacnásobným verejným odobrením predsedu vlády pána Roberta Fica.

Tak ako vás kritizujeme a budeme kritizovať za všetky kauzy spojené s rozkrádaním, nekompetentnosťou v oblasti hospodárskej politiky a mrhaním vytvorenými hodnotami, či už pri rozpočte na rok 2009 alebo 2010, tak v oblasti justície a jej nezávislosti, rešpektovania práva a spravodlivosti naberáte smer spred roka 1989.

Pani ministerka, prípady od sudcu Sojku cez sudkyne Benešovú, Kuchtovú, sudcov Ružičku, Paludu až po pani sudkyňu Janu Dubovcovú sa stali prípadmi a kauzami kvôli ich nekompetentnosti alebo preto, že si dovolili slobodne povedať svoj názor? Aký môže mať dopad na sudcovský stav na druhej strane prípad sudkyne Miriam Sninskej, ktorá je trestne stíhaná pre korupčný trestný čin, a váš rezort zareagoval až po dvoch rokoch, aj to až pod tlakom médií. Tiež sa dozvedáme z prostredia vášho rezortu, že tých 105 sudcov, ktorí sa podpísali pod Päť viet, sú vlastne všetko ľudia, ktorým sa nechce robiť. To sa vo vašich očiach stali lenivcami až vtedy, keď si dovolili vyjadriť svoj názor, aj keď možno nie vo všetkom pravdivý?

Vzťah bývalého ministra spravodlivosti k sudkyni Jane Dubovcovej bol dlhodobo známy. Jeho zbabelosť a zákernosť sa prejavila aj v tom, že jej kariérnu popravu nechal na vás ako na poslušnú vykonávateľku svojich praktík. A to je, pani ministerka, z vašej strany všetko možné, len nie presadzovanie niečoho, čo som sa nedávno dočítal ako definície, možnej definície spravodlivosti, a síce, že "spravodlivosť je morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy, je to cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých".

Ak ste boli ochotná zobrať si na zodpovednosť riadenie rezortu spravodlivosti po vašom predchodcovi, ešte k tomu v takom stave, človek by očakával, že prídete s riešeniami, ktoré budú aspoň náznakom pripomínať pomyslené svetlo na konci tunela. Namiesto toho sme svedkami pokračovania praktík, ktoré sme tu zažívali pred rokom 1989. Že si váš šéf vo vláde vo svojom živote november 1989 nevšimol, je nám všetkým dostatočne známe. To však neznamená, že nový minister spravodlivosti by mal tak rýchlo rezignovať na hodnoty, ku ktorým nás dar slobody zaväzuje.

Z uvedeného dôvodu, pani ministerka, podporím aj ja návrh na vaše odvolanie.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Mečiar, pani poslankyňa Vášáryová, Kovarčík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán predseda Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Pán poslanec Hort krásne až skoro poeticky a romanticky hovoril o slobode, len zabudol na jednu vec, že čo je záruka tej slobody, aby sa nemenila a zostala. Záruka tej slobody je rešpektovanie plurality názorov. To znamená, že okrem názorov jeho, musia byť aj názory druhé rešpektované. Ak vyzdvihuje názor Dubovcovej, prečo nepostaviť proti nemu rovnocenný názor predsedu okresného súdu a ďalších sudcov? Treba tiež rešpektovať a mať k nim úctu, rovnakú a rovnako ich hodnotiť. To je záruka slobody. Ak nechceme, aby pluralita panovala ako norma, tak sa vraciame k totalite. Ak tu nebola totalita komunistov a bola zvrhnutá, tak demokracia nedovolí ani, aby tu bola totalita kresťanských demokratov, SDKÚ a ďalšie strany.

Toto nie, páni! Takže pluralitu rešpektujeme a slobodu u každého a všade. Vaše správanie je výsostne účelové, neetické a aj nie právne. V rozpore s tým, za čo ste hlasovali, keď ste vládu mali.

Takže proti Harabinovi ste mali výhrady, robili ste mu zle veľa rokov. Zaštíťujete sa ním ako čím? Je to legitímny, riadne zvolený ústavný činiteľ. Tak ako rešpektujem vás, lebo ste legitímne, riadne zvolení, tak rešpektujte, že riadne zvolení budú aj ľudia s iným myslením aj iného názoru, ako je ten váš, a nemôže ten váš byť jediný. Potom rozdiel medzi vami a komunistami nie je žiadny. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že by sme mali opustiť osobné invektívy, a ja chcem reagovať na tú časť vášho prejavu, pán podpredseda, kde hovoríte, že sa vraciame pred rok 1989. Vráťme sa trošku ešte ďalej a vráťme sa k Žiadostiam slovenského národa z 10. mája 1848. Ja si myslím, že to je dobrý zdroj, pretože vždy si myslíme, že v roku 1848 išlo len o národnú vec a o slobodu sa nejednalo, lebo tu hovoríme o slobode. Dovoľte, aby som vám citovala čl. 10 zo Žiadostí slovenského národa:

"Žiadame slobodu, slobodu tlače, vydávania novín, časopisov" atď., "osobnú bezpečnosť, lebo", a tu citujem zo Žiadostí slovenského národa, "s bolesťou sa žalovať musíme, že nadobudnutá teraz ústavná sloboda skrze rozširujúci sa po krajoch našich slovenských terorizmus a neprestajné strašenie, vyhrážanie, natoľko sa potlačuje, že i verejné, pod holým nebom rečnenie k národu sa za buričstvo pokladá."

Myslím si, že aj tento návrat k tomu, čo sa hovorí starí Slováci, by nás mohol znovu vrátiť, túto debatu, k tomu, o čo v tejto debate ide. Ide o charakter nášho štátu a náš vzťah k slobode.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Kovarčík.

J. Kovarčík, poslanec: Celý problém odvolávania ministerky vlastne spočíva v jednej veci. Vlastne nám to ukázalo, že sme veľmi neskoro v súdnictve začali konať, pretože až po tri a pol roku zistili kolegovia z KDH, že nemôžu chodiť na súdy ako domov, že si nemôžu riešiť problémy tak, ako boli zvyknutí, že jednoducho to už nie sú tam ich známi, že sú tam už iní sudcovia, že sú už iní predsedovia okresných a krajských súdov. Ja vám to podopriem jednou skúsenosťou.

Jeden nemenovaný sudca z Najvyššieho súdu sa chcel dostať do Luxemburgu. Prišiel za mnou, pretože ma poznal, a povedal mi: "Pán poslanec, pomôžte mi, veď minister je od vás, vy to viete zariadiť." Viete, ako som na to reagoval? Povedal som: "Ja takéto veci nevybavujem." A ministrovi som to nepovedal. Ministrovi som jednoducho nepovedal, že prišiel za mnou jeden sudca z Najvyššieho súdu, ktorý sa chcel do Luxemburgu dostať. A dneska je tento sudca jeden z vodcov tých, tej organizácie, ktorá dala dohromady Päť viet. Jeden z tých vedúcich funkcionárov, nebudem ho menovať, aby som mu nerobil reklamu. (Reakcia z pléna: No povedz!) Takže... Keď budeš chcieť, môžem to povedať. Nerobí mi to absolútne problém, vieš. Ale hovorím ešte raz, nebudem ho menovať, nedostal sa tam, a preto bol jeden z organizátorov Päť viet. Stačí vám to?

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave ďalej vystúpi pán predseda Vladimír Mečiar, nech sa páči.

V. Mečiar, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nebýva zvykom, aby som nosil so sebou papiere, ale doba je taká, že treba pre istotu.

Parlament odvodzuje všeobecne svoj názov od slova talianskeho "parlamentáre", čo znamená rokovať. A za celú dobu... (Reakcia z pléna.) "Parláre", správne, ďakujem, köszönem. Za celú dobu, čo som tu, ja nepočujem parlamentovanie, ja počujem len lamentovanie. Takže pár lamentárov, ale parlament tu nie je.

Samozrejme, že taká ďalšia typická vlastnosť tohto parlamentu, že je tu zlá klimatizácia, ale aj veľmi zlá klíma. Jedno podmieňuje druhé.

Pokiaľ ide o tieto rokovania, predmet rokovania dneska, sa zdá, že je všetko nové a že to teraz začína a že toto ešte nikdy nebolo a že vlastne ani osoby a účinkujúci nie sú známi a že toto ide o boj o demokraciu a ešte všelijaké vznešené slová, ktoré sa používajú a podobne.

Vážení, to je to isté, čo tu už bolo. Tie isté tváre, tie isté slová, tie isté ciele, tie isté strany, pretože právo ich chytá. Dosť veľký chechot kresťanských demokratov. Rád by som zacitoval jeden materiál:

"Treba využiť občianske združenia, nadácie k iniciatíve, k vyvolávaniu permanentných lokálnych nepokojov s hocijakým zámerom. Mimovládne organizácie majú k tomu pokyny od pána Demeša, aj finančné zdroje na vyplatenie študentov. Kontaktujte sa s nimi a dohodnite spôsob financovania. Organizujte neformálne stretnutia s občanmi pod rôznymi heslami: "právny štát", "ochrana slobody slova", "právo občana na objektívne informácie", "peniaze pre zdravotníctvo, školstvo a vedu", "dotácie do obcí na teplo pred nachádzajúcim vykurovacím obdobím", a za všetko robiť vinnú vládu HZDS a Vladimíra Mečiara. Zapojte do týchto akcií na miestnej úrovni občianske združenia, nadácie, mimovládne organizácie pôsobiace a ony obdržia finančné prostriedky z centra. Pripravte sa na moment zmarenia volieb, nátlaky, využite k tomu radikálne postoje mladých ľudí, sľúbte im čokoľvek, študentom zahraničnej stáže cez projekty SAIA, niektorí sa skutočne na stáže dostanú, ich výber robte na základe aktivít počas nátlakových mítingov a zhromaždení." Oficiálny dokument podpísaný predsedom KDH Jánom Čarnogurským, Martinom Šrankom, ústredným tajomníkom KDH, s dátumom 15. 9. 1998. Je jedenásť rokov a jeden mesiac po tomto dátume - o čo ste sa zmenili? Čo iné je tu v tomto, o čo ste iní? Čo sa rehocete? Nad vlastnou biedou? To je na plač, nie na smiech.

Pokiaľ ide o to, že z čoho vlastne vzniká celý tento projekt a či to zodpovedá týmto vašim cieľom, tak treba otvorene povedať, že celú tú kauzu odvodzujete od toho, že kedysi nadácia, a to ste zatiaľ nikto nepovedali, Aliancia Fair-play akože začala kampaň "Červenú pre Harabina", zháňala preto ľudí a podpisy, ktorí by túto kampaň podporili. A našla aj sudcov, ktorí túto kampaň podporili, a treba povedať, že títo sudcovia boli, a to treba aj pomenovať, keď máte takú krátku pamäť, Jana Dubovcová, Juraj Babjak, Ľudmila Babjaková, Darina Kuchtová a Peter Paluda.

Táto akcia bola akcia nátlaková. Čo je organizácia Fair-play? Je to organizácia tretieho sektora s nezávislým poslaním? Ale veď tu nikto nie je nový. Organizácia Fair-play predsa bola dotovaná Györgyom Sorosom a vo veľmi vhodných dávkach. Organizácia Fair-play je tá, ktorú Dzurindova vláda poverila kontrolou privatizácie ešte s jednou ako dobrovoľné organizácie. György Soros je ten, ktorý na Slovensku vyhlásil, že na podporu zmien vlády v roku 1998 venoval 20 mil. dolárov, čo v slovenských korunách predstavovalo 600 mil. korún, zato vám kupoval vaše fleky, inak by ste boli historický parlament. Tak vy sa tu netvárte, že tú ste ako obeť občianskeho výboru, vy ste obeť korupcie a vnikania do politického systému nie demokratickým spôsobom. (Potlesk.)

Pokiaľ ide o to, že sa znovu používajú vznešené výrazy "právo", "sloboda slova" a pod., tak si povedzme, že tu ide o niečo iné. Pán Hrušovský dobre použil jedno slovo "nestranný výkon funkcie súdnictva", pekne, dobre pomenoval, ale nehovoril o ňom ďalej. To znamená, že buď mu nerozumie, alebo mimovoľne vypustil slovo, ktoré v tomto spore je podstatné. Ústava Slovenskej republiky v čl. 141 jasne hovorí: "V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy." Opakujem slovo "nestranné". Nestranné, to znamená aj nestranícke, nestranné, to je nielen pojem nezávislý, ale je upevnený v tom, že rešpektujúce aj zákon, ale rešpektujúce aj etické normy a neporušujúce normy, ktoré by v ktorejkoľvek zo strán mohol vznikať dojem zaujatosti alebo strannosti. To znamená, ak niekto podporuje Alianciu Fair-play, ak títo sudcovia urobia podpisovú akciu spolu s ľuďmi, ktorí vystupovali proti Ústave Slovenskej republiky, proti vzniku štátu, boli vo všetkých politických protestných akciách na strane terajšej opozície. A nech sa vám nehnusí, ale nemôžete mi vôbec povedať, že Mesežnikov a Inštitút pre verejné otázky sú nestranné inštitúcie, nepolitické a sudcovia vstúpia do týchto politických inštitúcií, kooperujú s nimi proti legitímnym orgánom, lebo Súdna rada je legitímny ústavný orgán, ak toto robia, tak mi nepovedzte, že robia nestrannú súdnu činnosť. To nie je nestrannosť, to je vyložená straníckosť. Bohužiaľ, predpisy ešte nie sú dostatočné na to, aby vykonali to, čo vykonať v takto prípade majú.

Pokiaľ ide o ostatné orgány štátu, v čl. 141 ods. 2 sa predsa hovorí, že súdnictvo je oddelené od iných orgánov štátu. Čo tu splietate výkonnú moc a Roberta Fica?! Okrem personálnej právomoci navrhnúť ministra nemá žiadnu inú! Má právo uznesenie Súdnej rady predložiť prezidentovi, pokiaľ sa s ním stotožní, pokiaľ ide o predsedu Najvyššieho súdu, a dosť.

Tieto moci dve sú oddelené, vy ich spájate len preto, lebo ak sa vám nedarí cez parlament, ak sa vám nedarí cez výkonnú moc, tak skúšate cez tretí pilier dostať sa voľako a prezentovať občanom chaos, rozvrat, nešťastie, zemetrasenie, ktoré sa valí na Slovensko. A všetky hrôzy, ktoré ste už na Slovákov popúšťali, aj na Maďarov, a ktoré sa ukázali, že vždycky boli len vaším zbožným želaním, lebo ste prišli do vlády a na druhý deň sa to zmenilo - vyšlo slnko, aj počasie bolo lepšie.

Ja len čakám, kedy mi poviete, že výsledky terajšej zmeny počasia sú zlé personálne politiky v Hydrometeorologickom ústave. Vymenili riaditeľa, hneď zostalo chladno. Ako to opozícia môže dopustiť, robte voľačo s tým! (Potlesk.) Zakročte celou silou vašich strán a autoritou vašich myšlienok a hlbokých demokratických zásad.

Pokiaľ ide o výkon funkcie sudcov, každý jeden sudca, každý jeden, ktorý nastupuje do svojej funkcie, skladá svoj sľub, a to sľub o tom, že bude vykonávať svoju funkciu nielen zákonne, ale aj nestranne podľa najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne. Povedali ste, že treba odmietnuť akýkoľvek nátlak na sudcov, lebo že to zodpovedá manierom mafiánov. Správne. A prečo sudkyňa Dubovcová a pár sudcov s ňou útočí na sudcov, aby rozhodovali inak, ako im káže ich svedomie a zákon?! Nie sú slobodní? Nemôžu tak konať? Sú slobodní len tí stopiati, čo sú tam? Ako chcú verejnosti prezentovať, že budú postupovať nestranne?

Ja napríklad keď budem poznať zoznam všetkých stopiatich a by som sa dostal do ktoréhokoľvek konania - a to odporúčam aj advokátom -, do ktoréhokoľvek konania, kde budú títo stopiati sudcovia vystupovať a ich klient je sympatizant tejto vládnej koalície, tohto prezidenta, tejto vlády, tak aby namietali zaujatosť týchto sudcov, sú zaujatí politicky voči týmto ľuďom. Môžu potom konať vo veci? Ja keby som bol, ja si uplatním tú námietku a som presvedčený, že ju súdnictvo prijme, že ak je niekto stranícky.

A to už keď tuto, pán Hort, vyprávate o demokraciách a slobodách, tak v roku 1990 bola prijatá zásada, že policajti, armáda, súdnictvo budú nestranícke. V roku 1992 do ústavy to zlé HZDS prijalo aj nestranné súdy. To znamená, nemôžu vykonáva činnosť v prospech politických strán. Ale táto činnosť je na podporu Kresťanskodemokratického hnutia, SDKÚ, jej sympatizantov a organizácie tretieho sektora. To nie je politická činnosť? Čo tu vyprávate, že vám ide o zásady? No a samozrejme, že vyprávať môžete hocičo, ale ja nebudem tuto vyprávať svoje názory, načo? Načo? Veď vy ničíte sami seba a nepamätáte si, čo ste robili včera.

Budem čítať ďalej, pretože treba. "Nezávislé a dôveryhodné súdnictvo je pre spravodlivosť v našej spoločnosti nepostrádateľné." Poslanecký klub HZDS, za to môžem hovoriť, podpisuje. "Musia sa princípy rozvíjať tak, aby neboli narušené zásady nezávislosti sudcov pri ich rozhodovacej činnosti a zároveň posilňovali dôveru verejnosti v nezávislý a nestranný výkon súdnictva." Tieto kroky posilňujú toto? To je norma. To je norma, posilňujete toto, alebo robíte proti tomu, aby verejnosť bola zneistená, neverila?

Ďalej sa tu hovorí, aké sú zásady OSN, aká je Rada Európy, aká je Európska charta sudcov, všetko možné okolo toho. Ale aj pokiaľ ide o slobodu slova, je povedané veľmi pekne: "Výkon mimosúdnych aktivít nesmie narušovať dôstojnosť sudcovského úradu a dôveryhodnosť súdnictva." Narušuje toto dôveryhodnosť súdnictva, keď tuto tento občan alebo omyl hovorí, že mafiáni a darebáci riadia súdnictvo? Mafiáni a darebáci riadia štát? Ak niekto povie, že tí ostatní okrem tých stopiatich sú mafiáni, narušuje dôveryhodnosť súdnictva, alebo nie?! Vkladá mu dôveru, vkladá v občanov dôveru v rozhodnutiach, ktoré sa tam robia? Na realizáciu týchto aktivít nesmie sudca bez povolenia využívať ani sídlo súdu, ani technické vybavenie či personál, ale ani funkciu.

Pokiaľ ide o ďalšie: "Výkon svojich politických práv využíva sudca primerane tak, aby jeho činnosť neohrozovala dôveru v riadny výkon sudcu a súdnictva." Ak sudca, ktorý žije v demokratickom súdnom usporiadaní, a súdna samospráva je demokratické súdne usporiadanie, nejde cestou využívania týchto práv v rámci tejto samosprávy, ak nevyužíva výkon práva a ochrany svojich práv cez zákonné ustanovenia a kompetencie súdov a iných inštitúcií na ochranu občianskych práv, koná v prospech súdnictva alebo proti súdnictvu? A robí tak vedome a robí tak slobodne, ale robí to.

Ďalej: "Sudca má byť zdržanlivý pri prezentovaní svojich názorov na verejnosti, aby nevyvolal podozrenie, že ovplyvňuje nezávislosť a nestrannosť jeho rozhodovania." Tieto názory vyvolávajú toto podozrenie? Má právo predseda súdu reagovať na toto podozrenie, že navrhne, aby to disciplinárny senát preskúmal? Má právo navrhnúť pozastavenie výkonu funkcie na dobu preskúmania, to znamená dočasne? Má právo ministerka povedať, že na dobu konania súhlasí? Je to jej legitímne, zákonné, ústavné právo. Toto je norma. Toto je norma.

Ďalej: "Sudca sa má vyhýbať zbytočnej a neprimeranej publicite. Sudca zachováva voči ostatným sudcom náležitú úctu a správa sa k nim kolegiálne." Je Dubovcová a spol. k ostatným sudcom kolegiálna alebo správa sa s náležitou úctou? Veľmi múdre slová. A viete, kto to napísal? My sme v HZSD na to neprišli, prišli na to kresťanskí demokrati a schválili to 19. apríla 2001 Radou sudcov ako Etický kódex sudcov Slovenskej republiky.

To ste vy schválili, prečo podľa toho nežijete a nerobíte? To je vaša norma, čože my s tým máme? My sme boli vtedy v tvrdej opozícii, o nás ste rozmýšľali, kde nás koho zavriete, akého zločinca z nás urobíte. To bolo vtedy naše postavenie - brániť osobnú slobodu a česť, nie ešte aj na toto mať vplyv. To sú vaše normy, páni! (Ruch v sále.)

Tieto normy sú hrubo porušované! Hrubo sú porušované s vašou podporou, vašou ochranou, vaším zmyslom! Vy vstupujete do súdneho konania a robíte si zo sudkyne Dubovcovej div že nie ochranu, nejakú zástavu, že, bože môj, čo to je za hviezda? No robila voľakedy aj na Najvyššom súde, tam ste ju na stáž pozvali. Tuto bývalý minister si ju tam pozval na stáž skoro na dva roky, predtým tam bola druhýkrát, bola tuším vo funkciu nejakej dosť veľkej, neviem, čo tam robila. Dávali ste jej veľkú publicitu, pritom ako ide bojovať proti korupcii. Neviem koľko prípadov obnažila, neviem o žiadnom, ale publicita miliónová. Zase vystupuje, že nemôže hovoriť o korupcii. Prečo by nie? Kto komu bráni? Ale o korupcii ako o trestnosti skutku či o trestnosti kolegov?

Pokiaľ ide o vašu slobodu názorov, ak nerešpektuje princípy sudcovskej cti, hrdosti a nezaujatosti, tak sudcovia konajú ako otroci politických predstáv a svojich politických centrál. A týmito politickými centrálami ste vy v opozícii, to nie sme my.

Pokiaľ ide o to, že vytýkate, že čo HZDS robí v súdnictve - nič, upevňujeme samostatnosť a nezávislosť. Aká bola súdna moc samostatná, v čom sme zmenili systém? Nepáči sa vám výber sudcov za predsedov súdov? Boli to kresťanskí demokrati, ktorí povedali, navrhnú do Súdnej rady troch, z tých troch má právo minister si vybrať. Všetci boli v normálnych lehotách, všetky lehoty normálne prešli, minister využil svoje právo, sudcovia navrhli a z tých troch si vybral. Čo sa stalo? Čo je tu nezákonné alebo nelegitímne?

Hovoríte o nejakom mene, kde máte kamaráta? Ale to sa nedá vyberať podľa "kamoš mne, kamoš tam"! Je nejaký princíp, ten princíp bol dodržaný, tak čo ho spochybňujete? Zato, že sa vám nejaký sudca nepáči? Mne sa môže ktokoľvek nepáčiť, ale nedovolil som si v živote povedať ministrovi, kto má byť sudcom alebo kto má byť v akej funkcii, som si v živote nedovolil ani vstupovať do nejakých iných vecí.

Ďalej hovoríte o tom, že ako bolo vtedy za vás dobre. Nuž bolo dobre. Sudcovia nedostávali platy a boli ticho, lebo boli slobodní, takže trpeli to, že sa porušuje právo proti nim a že ste im porušili a dokonca zákonom zastavali vyplácanie miezd. Advokátom ste neplatili za zastupovanie, boli tam mnohomiliónové škody nezaplatené za výkon súdnictva, preto odmietali zastupovať ex offo.

Súdny stav bol taký, keď sa robili prvé konkurzy na sudcov, tak nebol nikto prihlásený, lebo to bolo tak dehonestované a tuto tento pán, aby prezentoval seba, tak do všetkých médií chodil vystupovať a vyprávať, ako na ktorého sudcu čo našiel a z čoho ho udá, ale nikdy nezverejnil. Vážení občania, klamal som vás, mýlil, keď už neklamal, tak aspoň povedať mýlil som sa. Tri štvrtiny tých ľudí, čo som ich obvinil, sú nevinní, nedopustili sa tých skutkov, s ktorými som si robil meno, reklamu, propagáciu pred vami.

Nuž beriem na vedomie, že keď nový minister dal podnet na trestné stíhanie voči bývalému ministrovi pre zneužitie právomoci, orgány činné v trestnom konaní ho zastavili. Ale keď išlo o súdnu dohru o náhrade škody za platenie náhrady škody, občan Daniel Lipšic náhradu škody zaplatil. To znamená, uznal porušenie práva, uznal svoje porušenie práva vo funkcii ministra. Tak nech tu dneska nesedí ako svätý za dedinou. Je hriešny. Minimálne v tomto prípade porušil právo, a nielen v tomto. Takže keď ideme do tejto oblasti si ju rozoberať ďalej, tak ju rozoberme, ako to vyzeralo v oblasti súdnych konaní a súdnych rozhodnutí.

Ak ide dneska súdnictvo v niečom, tak ten zlý Harabin, ktorého tak kritizujete, v roku 2006 dal tri kárne opatrenia alebo návrhy na tri začatia ako minister, vo všetkých troch mu bolo vyhovené. V roku 2009 v návrhu na dve, ale týkajú sa troch sudcov.

Čítam v novinách, ako voľajaký Daniel Lipšic je strašne za to, aby neboli ľudia prepúšťaní z väzenia a musíme s tým urobiť koniec a potrestať. A čo sa stalo? Dvaja prívrženci vaši na Najvyššom súde pustili z väzenia človeka odsúdeného na 22 rokov, nepredĺžili lehotu väzby, lebo neobrátili spis, nepozreli si, že je tam väzba a že je lehota, dokedy majú rozhodnúť. Je to profesijné zlyhanie ako hrom! Ale vy dneska hovoríte, veď je to sloboda názoru. Oni ho slobodne pustili, tak čo?! Ideme sudcov deliť "tvoj - môj"? Keď môj, tak je to omyl, keď tvoj, tak je to hrubé porušenie zákona?! Nikto im nič nepovedal, len povedali, nech sa podrobia disciplinárnemu konaniu. A disciplinárny senát rozhodne.

Takisto keď spochybňujete disciplinárne senáty, veď toto sú dokumenty OSN. Minimálna požiadavka je: 50 percent musia byť sudcovia. U nás sú 100 percent sudcovia. Ak toto práve vy, čo ste tieto normy etické robili, začínate presadzovať zásadu nesudcov. Ja som aj za to, aby operácie a zložité zákroky robili laici. Načo lekári? Veď aj tí laici to posúdia. Nebudú síce vedieť, kde ten orgán má byť, nebudú vedieť, čo s tým, a nebudú vedieť, aké lieky na to sú, ale prečo by to neposudzovali, však sú nestranní! A kde je odbornosť? A na to kašlete, kto to má posudzovať, tieto veci.

Ďalej, pokiaľ ide o celý systém justície a súdnictva, sa tu bránite tým, že niekto závidel sudcom Špeciálneho súdu platy. Už som posledný, ktorý by niekomu čokoľvek závidel, ani krásu, ani pôvab. Ak ma mrzí, ak je niekto postihnutý blbosťou, to proti tomu nie je liečba, to treba len pretrpieť, ale útecha je, že aj týchto ľudí má Pán Boh rád, rovnako ako tých chytrejších.

Pokiaľ ide o tieto otázky, tak treba povedať, že nie ja, Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval neústavnosť tejto inštitúcie. Nie ja. Súdy Slovenskej republiky v niekoľkých rozsudkoch povedali, že toto rozhodnutie o týchto platoch je diskriminačné. Dobre to bývalá ministerka spravodlivosti hovorí, závisť, nie žičlivosť. Žičlivosť v tom, že som bol proti tomu, aby títo zobrali 200-tisíc, ale aby neboli diskriminovaní tí ostatní, tak som bol za to, aby všetci dostali 200-tisíc. Jaj, len potom by tento štát musel nájsť 3,6 mld. korún na dorovnanie. A kde ich má zobrať, keď ich nemá. Komu zoberieme? Dôchodcom, študentom? Komu zoberieme ďalšiemu? Tí, čo sú odkázaní na pomoc v nezamestnanosti? Zoberieme to na rodinných prídavkoch? Súdy samé konštatovali, a už dneska spochybňuje aj tieto rozhodnutia súdov, ktoré ste mimochodom aj sudcov, ktorých ste sami prijímali do stavu, že takto to má byť.

Pokiaľ ide o tú sudkyňu Dubovcovú, ktorou takto mávate, ale veď ona spochybnila rozhodnutie Súdnej rady, ona spochybnila prezidenta Slovenskej republika, ona spochybnila predsedu vlády Slovenskej republiky, ona spochybnila celý sudcovský stav a povedala, že sú slepí a plodia zlo. Čiže kto si myslí iné ako Dubovcová a tí, ktorí stoja za ňou, tak sú ploditelia zla v tomto štáte?! Alebo aj na politické veci platí pluralizmus a môže si myslieť niekto niečo iné? To nemá veriť ani tomu, čo sa na súdoch zlepšilo v organizácii, v zákonodarstve, vo všetkom ostatnom. To sa dá toto rešpektovať?

Môžeme zobrať do úvahy, že niekto hovorí, že sa korupcia na súdoch nevyšetruje, to je tiež, alebo nedá sa rozprávať o korupcii, to je tiež Dubovcovej názor. A ona spochybňuje aj tých, ktorí ešte len dneska nastupujú sudcovskú prax. O tri roky ju ukončia, prejdú skúšobným obdobím, prejdú skúškami, prejdú vymenovaním a už dneska hovorí, ako budú rozhodovať. Tak budú vyzerať aj ich rozhodnutia. Veď žiadne neurobili! Nestalo sa nič, len dostávajú príležitosť začleniť sa do systému, buď ním prejdú, alebo neprejdú. A už dneska sú spochybnení. Ako budúci neobjektívni, neschopní a nespravodliví. Toto sa dá? To je úcta k právu, takto má konať sudca právnik? Takto má konať podľa ústavných princípov?

Alebo bude vystupovať sudkyňa, vyprávať, čo koho do toho, že ja prejednávam 15 vecí do mesiaca a niekto bude musieť 22. Nuž ale keď ten niekto produkuje 22 na mesiac a ten druhý len 15, tak prečo pýta tie isté peniaze čo ten za tie 22? Štát musí povedať, že ako sa z tej situácie dostane.

Vážení, súdnictvo je v ťažkej situácii. Nie teraz ani nie v dôsledku nejakých osobných chýb, ale v dôsledku systémovej zmeny upevňovania demokratického politického systému. Rozhodovania z arbitráží, arbitráže boli zrušené, prešli na súdy. Všetky spisy nedokončené zostali zvečera do rána nerozhodnuté sudcovia na stôl. Notárom bola odňatá právomoc konať v niektorých veciach, boli to veci dedičské, registrácie a podobne, rozhodnutie v niektorých veciach, všetky dostali sudcovia na stôl. Prišli zmeny pomerov v majetkovej oblasti, súkromné právo a podobne, podnikanie, rozhodovanie o vlastníctve, registrácie podnikov a všetko možné, všetko dostali sudcovia na stôl.

Sudcovia pri rovnakom počte 1 100 až 1 200 dostali niekoľko desiatok tisíc prípadov naviac. A teraz čo s tým? Riešila to moja vláda a nevedeli sme nájsť správny kľúč na to. Hľadali sme nejaké riešenia. Riešili to vaše dve vlády a nevyriešili to. Rieši to Ficova vláda. Podarilo sa nám skrátiť lehoty na konanie na päť rokov, ale ešte aj päť rokov je veľa. Ale treba nájsť systémové opatrenie, ako cez toto pomôcť justícii prejsť. Preto napríklad táto vláda neznižovala počty sudcov, neznižovala počty súdnych úradníkov, preto napríklad táto ministerka, ktorá podľa vás ešte nič nerobila, cez celé prázdniny zabezpečovala, aby v rozpočte všetci sudcovia mali vykryté všetky svoje osobné podpory a garantovaná funkčnosť systém. Ale treba ísť ďalej, treba sa pozrieť aj na výkonnosť súdov.

Ak dneska sa začíname rešpektovať nie pri tom, že aký má politický názor kto, ale robíš alebo nerobíš. Je tvoj výkon profesionálny alebo nie je profesionálny? Keď nerobíš, choď preč. Prečo máš vystupovať na verejnosti ako bohviekto, ale v skutočnosti nerobíš.

Bola to vaša vláda, ktorá zaviedla systém, že sudca môže pracovať aj doma. Že tam jeden deň stačí byť na súde, ostatné môže byť doma a robiť si spisy a podobne. Tam je akákoľvek kontrola vylúčená, akékoľvek zasahovanie vylúčené.

Ja som celú dobu čakal, že mi poviete jeden jediný prípad, keď sa zasiahlo politicky do nezávislosti výkonu súdnej moci, že je sudca, ktorý nemohol rozhodnúť vo veci, nemohol napísať rozsudok, že nie je právne slobodný. Sú, ale ak ide do politickej polemiky, prečo mu neoponovať? Ak má robiť to, že bude podporovať agentúru Fair-play, ak má podporovať názory, stanoviská a prezentovať na verejnosti kresťanských demokratov, SDKÚ a SMK, dobre, nech vyzlečie talár a ide do politiky. Vtedy ho beriem ako kolegu. Ale keď mi je sudca, mu poviem: "Ideš proti systému! Ideš proti systému ústavnému, zákonnému a etickému!" Aj o etických normách má rozhodovať rozhodcovská komisia.

Takže ak dá niekto návrh, aby sa konalo, má sa konať, ale tým návrhom disponuje ten, čo návrh dáva, nie ministerka. Má právo ho nechať, má právo ho stiahnuť, ak ho raz stiahne, nemožno o ňom konať.

Čiže vy tu chcete, aby sa proti Dubovcovej nekonalo, no veď predseda okresného súdu to vyriešil, zobral návrh späť, a tým sa konať o týchto návrhoch nemôže. Ale medzitým je kopa ďalších hriechov, o ktorých sa dá rokovať. Takže o čom tu ten cirkus robíte?

Pokiaľ ide o plnenie si ústavných povinností, spochybňovanie a podobne, idete proti podstate systému. Náš systém je postavený na parlamentarizme. Parlamentarizmus sa odvodzuje od občanov a poslanci sú zástupcovia voličov, vy svojich, my svojich. Ja mám úctu k vašim, ale vy majte úctu k mojim! Rešpektujem, že ste zástupcovia, ale vy majte rešpekt, že sme tiež zástupcovia. Ak teda je postavený na pluralizme, tak potom čo ďalej?

No a keď kresťanským demokratom tak veľmi vadí, že je HZDS vo vláde, veď ste prišli na rokovanie k Robertovi Ficovi traja. Boli ste traja, mali ste tri názory. Veď som sa s tým Mikulášom Dzurindom po voľbách rozprával, to bolo verejné, som povedal všade, že som bol na rozhovore s ním - a ako to bolo? Prvý týždeň ste sa s ním nechceli ani baviť. Po siedmich dňoch Hrušovský poslal SMS-ku, Paľko odmietol s ním rokovať už vôbec, ďalší vôbec. Čo ste chceli, akú vládu zostavovať? Veď ste mohli zostaviť vládu, nezostavili ste. Tak keď nejdete vy a nechcete vy, tak čo sa divíte, že idú druhí? To vyplýva z parlamentného volebného systému. Kým sa tento systém nezmení, bude to takto. A to vám je jedno, či sú vám nejaké strany sympatické alebo nesympatické. Proste robiť sa musí, štát musí byť funkčný, svoj parlament musí mať, svoju vládu musí mať, svoj program musí mať. Či sa vyskytujú individuálne chyby, k mnohým chybám mám kritickejšie výhrady ako vy. Ale k chybám! Nie k tomu, že budem robiť propagandu rušiť, rozhadzovať systém.

Takže, dámy a páni, toto vôbec nie je téma na rokovanie Národnej rady. Toto je na seminár, na ktorom sa majú vyjasniť názory, lebo, prepáčte, je tu veľa balastu a nie názoru o tom, ako má sudca vykonávať nie za nestranný výkon funkcie a života. Vy ste stanovili pravidlá pre túto funkciu a život. Vy tieto pravidlá dneska porušujete a porušovanie týchto pravidiel obhajujete. Čo ste - ste ešte chlapci, či ste už dievčatká, alebo každú chvíľu iní? Kam vietor, tam plášť? Mali ste včera názor, dneska s tým nesúhlasíte, to by bol vývoj, ale u vás je to princíp. Na tom je postavená celá politika, celé pôsobenie.

Takže, dámy a páni, nikdy som princíp sudcovskej nezávislosti ani ja, ani HZDS neporušil a opevňovali sme ju. A budeme ju upevňovať ďalej. A kým budeme mať silu, vplyv a možnosť, budeme čestných sudcov podporovať k nezávislosti ďalej. Ale "bordel" v justícii vás robiť nenecháme. Ani tie kroky, ktoré ste začali robiť, ani politický rozklad justície, ani falošný výklad zákonov, ani falošná solidarita, ale ani ospravedlňovanie tých svojich za porušovanie zákonov. Miera zodpovednosti je daná, miera úloh a statusu spoločnosti rozdelená. Tak ju rešpektujme!

Všetky pravidlá v justícii pre systémovú výstavbu nastavilo KDH - Ján Čarnogurský, Daniel Lipšic. Ja som s nimi mnohými nesúhlasil, ale prišli chlapci a povedali, dobre prevezmeme to, ešte Harabin, keď navrhoval nejaké zmeny, reku, nerobte to, budete vidieť, že vyskočia proti tomu samému, čo navrhli. Už je to tu, som rád, nesklamali ste moje očakávania, nevedel som, že vám to bude trvať tri roky aj niečo. Sami popierate seba.

Pokiaľ ide o niektoré veci, ktoré súvisia s pôsobnosťou ministerky, činnosť toho ministerstva a podobne, je to trápne. Je to trápne, pretože je to jediná žena z východného Slovenska, ktorá je vo vláde Slovenskej republiky, jedna z dvoch žien, ktorá je vo vláde Slovenskej republiky, zastáva funkciu na základe dôrazného hodnotenia, v živote jej nemáte čo vytknúť. Niet čo. Bezúhonnosť je splnená. Ale je vinná čím? Boli takí, čo kričievali "ukrižuj!", "vinný!" a 2000 rokov sa nevedia viny zbaviť. Ale pre vás táto metóda zostala. Nie je vinná ničím, len tým, že sedí pred vami a že chráni nezávislosť justície proti jej porušovateľom. Nedopustila sa žiadneho porušenia zákona ani nič.

Pokiaľ ide o systém samosprávy súdnictva, tak ako bol nastavený, obsahuje niektoré chyby, pretože vy ste zo samosprávy časť vecí prevzali na ministra. Dneska hovoríme, ak sa má samosprávou upevniť, máme pred koncom volebného obdobia, vráťme to samospráve. Preto je pripravený návrh zákona o sudcoch a prísediacich, kde tá vami dehonestovaná ministerka cez prázdniny pracovala na novele tohto zákona, je pri zmene pripravených 38 pozmeňujúcich návrhov. Mali ste dovolenku, dneska prídete po dovolenke oddýchnutí, nafučaní, to vám bude trvať do konca novembra, potom vás to prejde. No a tak spustíte na ministerku, čo robila tri mesiace. No robila. No čo iné mala robiť, veď preto prijala kreslo, že robí.

Takže v mnohých veciach je nastúpený stav, ktorý smeruje k lepšiemu, mnoho zákonov nie je prekonaných z obdobia, ktoré ste dali. A keď budete poukazovať na to, že v justícii sa rozhoduje pomaly, tak tlačíme rozhodnutia pod päť rokov. Bez zvýšenia výkonnosti sudcov to nepôjde. Preto aj toľko napätia vo vnútri a toľko tlaku vo vnútri. Ale nerobte si nádej, že ak by ste vy prišli, že s tým pohnete. Pobabrete, nepohnete dopredu. Preto aj občanov musím upozorniť, nech si rozmyslia dobre, čo urobia, lebo vlastne začína volebná kampaň. Takže na to ako na vec kampane reagujem aj teraz, že zlepšenie neprinesiete. Pohoršení bolo dosť.

A vy, pán Lipšic, keď rád čistíte špinu pred inými dverami, očistite si ju pred svojimi. Nemôžete chcieť voňať voňavkou, keď ste neodstránili to smradľavé spred seba a zo svojej politickej minulosti a činnosti.

Ďakujem. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP